Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/97/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616218837
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7616218837.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr.
Táne Veščičikovej a JUDr. Zuzany Stolárovej, v právnom spore žalobcov: X. W. D., E.. XX.X.XXXX
W. X. O. A., E.. X.X.XXXX, W. J. Z. F. S. XXX, F. S. E. K., proti žalovanému: 1. Všeobecná úverová
banka, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenému Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., Poprad, Námestie svätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, o vykonanie právneho

úkonu k preukázaniu neprijateľných zmluvných podmienok a neprimeranosti finančnej odplaty, o trovách
konania, o odvolaní žalovaného 1 proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 8C/289/2016
- 236 z 11. septembra 2020

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcami a žalovaným 1 Všeobecná úverová banka, a.s. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví podanie
žalobcov postupom podľa §129 CSP odmietol a vyslovil, že žalovaní 1 až 10 nemajú nárok na náhradu
trovkonania.Rozhodolpritomspoukazomnaustanovenie§256ods.1a257CSPstým,ževýnimočnosť
pre aplikáciu §257 CSP v danej veci spočíva „v okolnostiach týkajúcich sa danej veci, ako aj žalobcov,
nakoľko ide o spotrebiteľský spor a žalobcovia vystupujú ako spotrebitelia“.

2. Proti výroku o trovách konania tohto uznesenia žalovaný 1 podáva odvolanie namietajúc, že okolnosť,
že žalobcovia sú spotrebitelia, sama osebe neumožňuje aplikáciu ustanovenia §257 CSP. Spotrebiteľom
je každý človek naprieč celou sociálnou štruktúrou spoločnosti, pričom byť spotrebiteľom samo osebe
neznamená byť hneď aj osobou nemajetnou, pre takýto záver je potrebné vykonanie ďalších dôkazov.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu s poukazom na mnohé okolnosti veci samej odmietajú platiť
akékoľvek náhrady trov konania nemorálnym žalovaným a žiadajú, aby súd prvej inštancie nepripustil,
aby žalobcovia mali povinnosť „platiť akékoľvek súdne trovy úžerníckej protistrane“.

4. Odvolateľ v replike z 26.11.2020 akcentuje na to, že on v spore si len plnil svoju zákonnú povinnosť,
keď uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvolával a označil

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a preto v zmysle ustanovení platného procesného poriadku ako
úspešná strana v spore má nárok na náhradu účelne vynaložených trov, keďže on nezavinil, že podanie
žalobcov bolo odmietnuté. Vyzdvihol, že k možnej aplikácii §257 CSP súd môže pristúpiť len vtedy, ak
kumulatívne sú splnené obe podmienky, a to tak existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ako aj
existencia výnimočných okolností, ktoré podľa neho v danom spore splnené neboli, pričom ani žalujúca
strana ich existenciu netvrdila.5. Žalobcovia v duplike konajúcemu súdu doručenej 22.12.2020 zotrvávajú na svojich argumentoch a na
svojom odmietavom stanovisku žalovanej strane nahrádzať akékoľvek trovy súvisiace s týmto konaním.

6. Odvolateľ, zástupcovi ktorého duplika žalobcov bola doručená 15.4.2021, k tejto sa už nevyjadril.
Žiadna zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania posúdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, ako i konanie, ktoré mu
predchádzalo(§34a355anasl.CSPoodvolaní)adospelkzáveru,žeuznesenievnapadnutomrozsahu
je potrebné zrušiť postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

8. Uznesenie v časti napadnutého výroku vzťahujúcej sa na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcami a ostatnými žalovanými navzájom odvolaním nie je dotknuté, nadobudlo preto

právoplatnosť a nemohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu (§367 ods. 1 a 3 CSP). Žalovaní
okrem odvolateľa, preto ani nie sú stranou tohto odvolacieho konania, odvolací súd z toho dôvodu ich
v záhlaví svojho rozhodnutia už ani neuvádza ako žalovaných. Stranami tohto odvolacieho konania
sú výlučne žalobcovia a odvolateľ a predmetom odvolacieho prieskumu bola len odvolaním napadnutá
časť závisiaceho výroku o trovách konania v uznesení súdu prvej inštancie č. k. 8C/289/2016 - 236 z

11.9.2020 týkajúca sa výlučne vzťahu medzi žalobcami a odvolateľom.

9. V zmysle §389 ods. 1 písm. b) CSP („odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v

konaní pred odvolacím súdom“), dôvody na zrušenie rozhodnutia súdu v odvolacom konaní sú naplnené
v prípade takého závadného postupu súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jej procesných
práv priznaných jej v civilnom procese za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

10. Podľa §220 ods. 2 v spojení s §234 ods. 2 CSP, v odôvodnení uznesenia súd uvedie, čoho sa

žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé. V písomnom vyhotovení
odôvodnenia rozhodnutí, pričom ani odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania nie je výnimkou, súd
musí teda uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
konkrétnej veci. Všeobecný súd musí svoje rozhodnutie presvedčivo vyložiť a jeho rozhodnutie musí

mať oporu v súdnom spise. Inak dochádza k porušovaniu základných procesných práv sporových strán.
Právo strany sporu a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu.

11. V danom prípade súd prvej inštancie na odôvodnenie svojho rozhodnutia o trovách konania uviedol

len, že „výnimočnosť pre aplikáciu §257 na rozhodnutie o trovách konania v danej veci spočíva v
okolnostiach týkajúcich sa danej veci“, pričom absolútne neuviedol, ktoré okolnosti danej veci to sú a
ďalej uviedol, že táto výnimočnosť spočíva aj „v okolnostiach žalobcov, nakoľko ide o spotrebiteľský spor
a žalobcovia vystupujú ako spotrebitelia“. Okolnosť, že spotrebiteľ je stranou spotrebiteľského sporu,
pritom bez ďalšieho sama osebe nie je dôvodom na rozhodnutie o trovách konania v zmysle súdom

prvej inštancie aplikovaného §257 CSP.

12. V sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci (§255 ods. 1 CSP). Ako vyplýva zo znenia §257 CSP („Výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“), aplikácia tohto zákonného ustanovenia

prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v
okolnostiach danej veci, ktoré ak súd zistí ich naplnenie, v odôvodnení písomného vyhotovenia svojhorozhodnutia ich musí konkretizovať, ale aj v okolnostiach na strane sporových strán, a to obidvoch. Vždy
je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto
ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia

ustanovenia §257 CSP nemá slúžiť pritom k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi sporovými
stranami, ale k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby tomu,
kto pôvodne uplatňoval alebo bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, bola prisúdená náhrada
účelne vynaložených trov. Umožňuje tak zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov
sporových strán, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k

právam iných osôb, čo aplikácia zásady úspechu vo veci nie vždy umožňuje. Rozhodnutie súdu, podľa
ktorého ten, kto v konaní napokon neuspel, celkom, či vôbec sčasti znášal svoje trovy, bude sa preto
javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolnosti súvisiacej so stavom pred začatím
sporu, so správaním sporových strán v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku a pod.

13. Z dôvodu, že v danom prípade súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, boli naplnené

zákonné dôvody na postup odvolacieho súdu v zmysle §389 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. bolo nevyhnutné
rozhodnutievodvolanímnapadnutomrozsahuzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonaniea
novérozhodnutie.Vodvolacomkonanívyšlatotižnajavovadakonaniaspočívajúcavabsolútnejabsencii
riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktorých založil záver o potrebe aplikovania
§257 CSP na rozhodnutie o trovách konania. Takýmto nesprávnym procesným postupom súd prvej

inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, vzhľadom na to, že tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.

14. V tomto ďalšom konaní povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo vzťahu medzi žalobcami a

odvolateľom opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo
odôvodniť, zohľadniť pritom odvolacie námietky žalovaného 1, ako aj stanovisko žalobcov prezentované
v priebehu odvolacieho konania, t. j. zvážiť (ne)existenciu okolností opodstatňujúcich, resp. vylučujúcich
aplikáciu §257 CSP, a tak posúdiť, či v predmetnej veci sú alebo nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania podľa tohto zákonného ustanovenia platného civilného

sporového poriadku. To znamená zohľadniť stav pred začatím súdneho sporu, okolnosti, ktoré žalobcov
viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj odvolateľa v priebehu konania a skúmať majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery žalobcov, ako aj pomery odvolateľa a prihliadať tiež na okolnosti vedenia
súdneho sporu, či žalobcovia uviedli skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril. Pritom
stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlí svoje myšlienkové pochody, ktoré ho priviedli k záveru o potrebe

(ne)aplikovať §257 CSP tak, aby pre strany sporu bolo pochopiteľné a aby v prípade, že bude napadnuté
odvolaním, mohlo byť predmetom odvolacieho prieskumu tak, aby odvolaciemu súdu bolo umožnené
posúdiť, či pri jeho vydávaní súd prvej inštancie (ne)postupoval správne a či rozhodoval opodstatnene
a zákonne.

15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie n i e j e prípustné.