Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/76/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208011
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4215208011.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr.
Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnej: P. R., nar. XX.XX.XXXX,
Z. XX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 156,79 € s príslušenstvom, trov konania a trov
exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 26. augusta 2015

pod č.k. 6Er/705/2015 - 26 v spojení s opravným uznesením zo dňa zo dňa 23. januára 2020 pod č.k.
6Er/705/2015 - 49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 41 ods. 2, § 44 ods. 2

Exekučného poriadku, § 40 ods. 1, § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 39,
§ 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 2 písm. a),
§ 25 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

1.1. Uviedol, že vydaniu rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom predchádzala Zmluva
o úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávnenej a povinnou dňa

24.11.2008, na základe ktorej sa pôvodná oprávnená ako veriteľ zaviazala poskytnúť povinnej ako
dlžníkovi úver v sume 995,82 eura a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu. Súčasťou Zmluvy
o úvere boli aj Obchodné podmienky pre úver, v rámci ktorých citoval čl. 10.

1.2. Poukázal na to, že úver poskytnutý pôvodnou oprávnenou spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej
zmluvy. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmluvy o úvere a viedli ho k tomu, že podrobil súdnej kontrole

rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Posúdil, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Dospel k záveru, že
v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na

výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa ale na začiatku zmluvného vzťahu.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, preto ju považoval v zmysle § 53 ods. 5 OZ za neplatnú. Vzhľadom a vyššie uvedené
mal za preukázané, že exekučný titul vydaný na základe tejto neplatnej rozhodcovskej doložky nie je

materiálne vykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.2. Oprávnená podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Dôvodila ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) OSP a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP.

2.1. Namietala prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia skúmaním
iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Tvrdila, že ak exekučným

titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je
vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo možné priznať
exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti. K tomu poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2009 sp.zn. 4Cdo 159/2009.

2.2. Ďalej namietala prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2
zákona ZoRK a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Tvrdila, že exekučný
súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach.
O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni
tomu, aby bola opätovne posúdená. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky ÚS 2/2000, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 499/2012 a nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky PL ÚS 21/2009.

2.3. Okrem toho oprávnená namietala, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bola povinná
postupovať v súlade s ustanoveniami ZoRK. Poštová banka, a.s., v súlade s ustanoveniami Obchodných

podmienok úveru, postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. Opätovne poukázala na viaceré nálezy a uznesenia Ústavného súdu
SR, z ktorých citovala. Tvrdila, že ani OSP, ani Exekučný poriadok, ani ZoRK neposkytujú absolútne
žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať

ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť
jeho výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedla, že smernica je záväzná
pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom
sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky

oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Taktiež judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a
teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Vytkla porušenie právnej istoty a
legitímnych očakávaní, pričom poukázala na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj
namietala neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným súdom na základe jej postavenia,

pričom poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 23/2013-8. Dospela
k záveru, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom,
ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku (CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359,
362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§
379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie
oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo návrhom právneho
predchodcu oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015 spísaným súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Jánom Gasperom, na základe rozhodcovského rozsudku sp.zn. IA-C/0214/0515, zo
dňa 28.03.2014, vydaným Stálym rozhodcovským súdom ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ, a.s., ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 30.04.2014 a vykonateľnosť dňa 04.05.2014.

Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 156,79 eura,
úrok vo výške 24% ročne zo sumy 156,79 eura od 02.12.2013 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 156,79 eura od 02.12.2013 do zaplatenia do zaplatenia istiny, sumu dlžných
úrokov a rokov z omeškania vyčíslenú za obdobie od 01.12.2013 vo výške 168,51 eura, sumu dlžných
poplatkov vo výške 38,18 eura, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie v sume 34 eur, všetko do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súdu prvej inštancie bola dňa 28.04.2015 doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s potrebnými prílohami. Následne
rozhodol napadnutým uznesením.

10. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa

predpisov účinných po 1. apríli 2017.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4 Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie

na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súddospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý preskúmaním rozhodcovskej doložky ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko od spotrebiteľov vyžadovala, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne

v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani
nemalbyťvydaný,pretožerozhodcovskýsúdnemalprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súd
prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie ako celok.

16. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

17. Reagujúc na námietky oprávnenej uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za
konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke

formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním

poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZoRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

18. K námietkam oprávnenej odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere nezbavovalo oprávnenú (resp. jej
právnu predchodkyňu) povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým
spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež

zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní.

19. Záverom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako
spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský

rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom v zmysle §52 Občianskeho
zákonníka. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a
nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretáoprávnenou a povinnou túto charakteristiku spĺňa. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že
rozhodcovskádoložkaobsiahnutávčlánku10.Obchodnýchpodmienokpreúverbolasprávneposúdená
ako neprijateľná, pretože táto nebola individuálne dojednaná. Povinná osoba mohla zmluvu prijať len

ako celok alebo ako celok ju odmietnuť, pričom toto ustanovenie spôsobilo značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby. V nadväznosti na uvedené
je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle §53 Občianskeho
zákonníkaneplatná.Následkomjeskutočnosť,žerozhodcovskýsúdvôbecnemalprávomocrozhodovať
daný spor a predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).