Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/119/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3221010012
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3221010012.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanej O. T., nar. XX.XX.XXXX v J. nad J., trvale
bytom J. nad J., X. apríla XXX/XX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Bánovce
nad Bebravou (ďalej len prokurátorka) proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn.

6T/5/2021 zo dňa 30.09.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.02.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky sa z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6T/5/2021 zo dňa 30.09.2021, bola
obžalovaná O. T. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 28.07.2020 o 20.15 hod.

na ceste III. triedy č. 1827 v katastrálnom území mesta Bánovce nad Bebravou, časť Dolné Ozorovce
na križovatke ulíc Hrežďovská a Ozorovská hlavná, riadila osobné motorové vozidlo značky Audi
A3 s EČV J po ulici Hrežďovská v smere od obce Dvorec na Bánovce nad Bebravou, kde pri
odbočovaní vľavo na ulicu Ozorovská hlavná sa nevenovala plne vedeniu vozidla a nesledovala situáciu
v cestnej premávke, nedala prednosť v jazde protiidúcemu cyklistovi C. G. jazdiacemu na bicykli po
ulici Hrežďovská v smere od Bánoviec nad Bebravou na obec Dvorec v dôsledku čoho došlo k zrážke

prednej časti vozidla Audi A3 a ľavej bočnej časti bicykla poškodeného C. G. čím porušila ustanovenie
§ 4 odsek 1, písmeno c) a ustanovenie § 19 odsek 4 zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, pri ktorej zrážke poškodený C. G. utrpel zranenia, a to zlomeninu ľavého predkolenia -
zlomeninu píšťaly vľavo s posunom úlomkov, dvojnásobnú zlomeninu ihlice vľavo s posunom úlomkov
a tržne zmliaždenú ranu hlavy v pravej čelovej oblasti s dobou liečby vrátane rehabilitácie v trvaní
6 až 7 mesiacov a obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní 6 mesiacov, uvedené zranenia

si vyžiadali hospitalizáciu poškodeného C. G. od 28.07.2020 do 07.08.2020 a od 24.08.2020 do
31.08.2020, poškodený musel dodržiavať kľudový režim na lôžku do operácie bez možnosti chôdze, po
operácii mohol chodiť len s pomocou barlí bez dostupovania na ľavú dolnú končatinu, u poškodeného
bola vylúčená akákoľvek ťažšia fyzická aktivita vyžadujúca si prácu v stoji.

Za to bola odsúdená podľa § 157 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 36 písm. j), písm. k), písm. l)

Tr. zák., za nezistenia priťažujúcej okolnosti, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per
analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon jej bol podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.

Proti výroku o treste citovaného rozsudku podala v zákonnej lehote v neprospech obžalovanej odvolanie

prokurátorka, podľa ktorej súd prvého stupňa zásadne pochybil, ak obžalovanej neuložil trest
zákazu činnosti viesť vozidlá každého druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom je potrebné zvážiťnásledok konania obžalovanej, ktorý bol závažný vzhľadom na ťažké zranenia, ktoré utrpel poškodený.
Je potrebné, aby bola obžalovaná dočasne vyradená z možnosti vykonávať činnosť vedenia motorových
vozidiel, aby sa podrobila opätovnému preskúšaniu teoretických a praktických znalostí, aby sa jej trestná

činnosť v budúcnosti neopakovala. Súdu nebol predložený žiadny relevantný dôkaz, napr. lekárska
správa od pedopsychiatra, z ktorej by vyplýval záver, že prepravu postihnutého dieťaťa do špeciálneho
vzdelávacieho zariadenia musí nevyhnutne realizovať iba matka (obžalovaná) a nie iná osoba. V čase,
kedy sa obžalovaná mylne domnievala, že trestný rozkaz je právoplatný a že jej bol právoplatne uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., si

vedela svoje osobné a rodinné pomery usporiadať tak, aby bola zabezpečená dochádzka jej syna do
vzdelávacieho zariadenia. Prokurátorka navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 322 ods. 2 Tr.
por. bez zrušenia napadnutého rozsudku doplnil neúplný výrok o treste tak, že obžalovanej uloží aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s
prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na dolnej hranici trestnej sadzby.

Obžalovaná vo vyjadrení k odvolaniu prokurátorky prostredníctvom obhajcu uviedla, že rozsudok
považujezadôvodný,zákonnýaspravodlivý,súdprvéhostupňasprávneprihliadolnavšetkyskutočnosti
a zásady podľa § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. Zo samotnej skutočnosti, že jej syn P. trpí mentálnou retardáciou
pri Downovom syndróme, ale tiež ďalšími pridruženými ochoreniami, v dôsledku čoho výlučne sama
zabezpečuje celodennú starostlivosť je zrejmé, že nie je schopný postarať sa sám o seba, ani dopraviť

sa do vzdelávacieho zariadenia nachádzajúceho sa v Prievidzi, desiatky kilometrov mimo miesta jeho
bydliska. Prokurátorka v súdnom konaní nijako právne relevantným spôsobom nespochybnila odborné
závery vyplývajúce z preložených listinných dôkazov. Obžalovaná navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne
odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa prokurátor krajskej prokuratúry pridržiaval
písomných dôvodov odvolania okresnej prokurátorky a navrhol, aby krajský súd bez zrušenia
napadnutého rozsudku doplnil rozsudok v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. tak, že uloží obžalovanej
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere, ktorú ponecháva na
úvahu krajského súdu.

Obhajca obžalovanej navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Obžalovaná sa pridržiavala slov svojho obhajcu a žiadala odvolanie okresnej prokurátorky zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého
stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po
tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o
vine, uznal O. T. vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s

poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., pretože táto svojím konaním popísaným v skutku naplnila všetky
zákonné znaky citovaného trestného činu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
výroku o vine a v postupe súdu predchádzajúcom výroku o vine nezistil chyby odvolaním nevytýkané a
odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uložených
trestoch (resp. neuloženom treste zákazu činnosti) a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky nie

je dôvodné.

Krajskýsúddospelkzáveru,žetrestodňatiaslobodyuloženýobžalovanejvovýmere8(osem)mesiacov,
ktoréhovýkonjejbolpodľa§49ods.1písm.a)Tr.zák.podmienečneodloženýsurčenímskúšobnejdoby
v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov podľa § 50 ods. 1 Tr. zák., podľa trestnej sadzby ustanovenej v §

157 ods. 2 Tr. zák. (za súčasného použitia mimoriadneho zníženia trestu), t. j. uloženej pod dolnú hranicu
príslušnej trestnej sadzby, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie
v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu,
konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistenú poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť,akoajpomeryobžalovanejamožnostijejnápravyzhľadiskaúčelutrestu,jehoindividuálnej igenerálnej
prevencie. Pri aplikovaní mimoriadneho zníženia trestu (§ 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per
analogiam) je preto trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorý bol obžalovanej uložený

s tým, že jej bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov,
trestom zákonným a primeraným. Je pravdou, že obžalovaná ako vodička motorového vozidla porušila
dôležitú povinnosť vyplývajúcu jej zo zákona a poškodenému C. G. spôsobila ťažkú ujmu na zdraví,
no na druhej strane je potrebné poukázať na to, že spáchala trestný čin nedbanlivostný, neboli v jej
neprospech zistené žiadne priťažujúce okolnosti, naopak poľahčovalo jej, že viedla pred spáchaním

trestného činu riadny život, pričinila sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, priznala sa k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. Pokiaľ ide o osobu obžalovanej, jej pomery a
možnosti nápravy, je potrebné zvýrazniť, že doposiaľ nebola súdne trestaná, ani priestupkovo riešená,
teda nemá záznam ani za priestupok na úseku dopravy. Bolo zistené, že obžalovaná sa osobne a sama
stará o svojho ťažko zdravotne postihnutého syna, ktorý vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť, pričom v
záujme jeho socializácie a zlepšenia jeho psychického stavu je potrebné zabezpečovať jeho dopravu

osobným motorovým vozidlom do špeciálneho vzdelávacieho zariadenia (spojenej školy v Prievidzi) a
tiež do príslušných zdravotníckych zariadení. Okresný súd teda pri rozhodovaní o potrestaní správne
neuložil obžalovanej i trest zákazu činnosti a to vedenia motorových vozidiel, prihliadajúc na ustanovenie
§ 34 ods. 3 Tr. zák., pretože v prejednávanej veci by takýto trest odporoval citovanému ustanoveniu
Trestného zákona, podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že osobné motorové
vozidlo je v tomto smere vzhľadom na zdravotný stav syna obžalovanej nevyhnutnou „pomôckou,“
ktorá dokáže do určitej miery tejto blízkej osobe obžalovanej zmierniť jeho nepriaznivú (predovšetkým
zdravotnú) situáciu. Argument prokurátorky, že si obžalovaná vedela na určitý zabezpečiť dovoz jej syna
do vzdelávacieho zariadenia, za situácie kedy sa mylne domnievala, že trestný rozkaz je právoplatný,

nie je namieste. Jednak nešlo o nejakú dlhšiu dobu, naviac tento argument dokonca vyznieva v prospech
obžalovanej z hľadiska ochoty rešpektovať prípadné právoplatné rozhodnutie, aj keby malo negatívne
vplývať na starostlivosť o syna. Súd prvého stupňa vzhľadom na uvedené aj podľa názoru krajského
súdu postupoval správne a v súlade so zákonom, keď obžalovanej neuložil trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel, pričom dôsledne zohľadnil všetky skutočnosti a zásady na ukladanie trestu, teda

i to, že v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zák. má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jej rodinu a blízke osoby. Trest by postihol nielen obžalovanú, ale
i jej syna, keďže využíva vodičské oprávnenie a motorové vozidlo na zabezpečenie jeho zdravotnej
starostlivosti pre svojho syna s vážnym zdravotným postihnutím, tak ako to uviedol už okresný súd.

Z uvedených dôvodov krajský súd odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. zamietol a s podrobnejším
odôvodnením odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.