Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 16, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718206898
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6718206898.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcov: H. N..

N. S., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. XXXX, V.C., L. XXX XX I. B. G. H. X. H. S., G.. W., B.. XX.XX.XXXX,
O. X. P. XXXX, V., L. XXX XX I. B. G., obidvoch právne zastúpených Advokátska kancelária Borgulová
& Péteriová s.r.o., IČO: 46 104 020, so sídlom Farská 4, 949 01 Nitra, proti žalovanej: H. U., G.. W., B..
XX.XX.XXXX, O. X. W. XX/XX, XXX XX L., právne zastúpenej advokátom JUDr. Rudolfom Gunišom,
advokátska kancelária so sídlom Kiepka 80, 977 01 Brezno, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno práva cesty in rem v prospech žalobcov ako vlastníkov stavby
- rodinného domu nachádzajúceho sa v k.ú. V., vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym

odborom na I. Č.. XXX pod súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku CKN parc.č. XXXXX/X
o celkovej výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria spočívajúce v práve prechodu
pešo a prejazdu bicyklom a motorovými vozidlami vlastníkov stavby cez pozemok nachádzajúci sa
v k.ú. V. vedenom Okresným úradom Detva, katastrálny odbor na LV č. XXXX pod CKN parc.č.
XXXXX/X o celkovej výmere 982 m2, druh pozemku orná pôda vo vlastníctve žalovanej v rozsahu
vyznačenom dielom č. 1 o výmere 37 m2 geometrického plánu č. 31644341-52/2020 zo dňa 02.03.2020
vypracovaného GEODET spol. s r.o., IČO: 31 644341, so sídlom Za Hronským mostom 3, 960 01 Zvolen

úradne overeného Okresným úradom Detva, katastrálny odbor pod č. G1-103/2020 dňa 04.03.2020
za jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena v celkovej výške 100,27 Eur, ktorú sú povinní
žalobcovia spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zriadenie vecného bremena práva cesty in rem v prospech žalobcov ako
vlastníkov stavby - rodinného domu nachádzajúceho sa v k.ú. V., vedeného Okresným úradom Detva,
katastrálnym odborom na I. Č.. XXX pod súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku CKN
parc.č. XXXXX/X o celkovej výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria spočívajúce

v práve prechodu pešo a motorovými vozidlami vlastníkov stavby cez pozemok nachádzajúci sa
v k.ú. V. vedenom Okresným úradom Detva, katastrálny odbor na I. Č.. XXXX pod CKN parc.č.
XXXXX/X o celkovej výmere 982 m2, druh pozemku orná pôda vo vlastníctve žalovanej v rozsahu
vyznačenom dielom č. 1 o výmere 37 m2 geometrického plánu č. 31644341-82/2015 zo dňa 09.04.2015
vypracovaného GEODET spol. s r.o., IČO: 31 644341, so sídlom Za Hronským mostom 3, 960 01
Zvolen úradne overeného Okresným úradom Detva, katastrálny odbor pod č. 127/2015 dňa 15.04.2015
za jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena v celkovej výške 100,27 Eur, ktorú uhradia

žalobcovia žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z a s t a v u j e.

III. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 28.12.2018, ktorá bola doručená súdu elektronicky dňa 28.12.2018
cez portál ÚPVS, domáhali voči žalovanej zriadenia vecného bremena in rem v prospech nich ako
vlastníkov stavby - rodinného domu nachádzajúceho sa v k.ú. V., vedeného Okresným úradom Detva,

katastrálnym odborom na I. Č.. XXX pod súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku CKN parc.č.
XXXXX/X o celkovej výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria spočívajúce v práve
cesty vlastníkov stavby cez pozemok nachádzajúci sa v k.ú. V. vedenom Okresným úradom Detva,
katastrálnym odborom na LV č. XXXX pod CKN parc.č. XXXXX/X o celkovej výmere 982 m2, druh
pozemku orná pôda vo vlastníctve žalovanej v rozsahu vyznačenom dielom č. 1 o výmere 37 m2

geometrického plánu č. 31644341-82/2015 zo dňa 09.04.2015 vypracovaného GEODET spol. s r.o.,
IČO: 31 644341, so sídlom Za Hronským mostom 3, 960 01 Zvolen úradne overeného Okresným
úradom Detva, katastrálny odbor pod č. 127/2015 dňa 15.04.2015 za jednorazovú odplatu za zriadenie
vecného bremena v celkovej výške 100,27 Eur, ktorú uhradia žalovanej do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súčasne žiadali priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobu odôvodnili
žalobcovia tým, že sú vlastníkmi v 1/1-ine v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov stavby,

a to rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku CKN parc.č. XXXXX/X o celkovej
výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a priľahlých pozemkov CKN parc.č.
XXXXX o celkovej výmere 2740 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, CKN parc.č. XXXXX/X o
celkovej výmere 1054 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty, CKN parc.č. XXXXX/X o celkovej
výmere 778 m2, druh pozemku orná pôda, CKN parc.č. XXXXX/X o celkovej výmere 330 m2, druh

pozemku záhrady a CKN parc.č. XXXXX/X o celkovej výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. V., vedených Okresným úradom Detva, katastrálny
odbor na LV č. XXX. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli na základe kúpnej
zmluvy v roku 2013 č. V363/13 a č. V881/13. Ako vlastníci rodinného domu súpisné číslo XXXX
postaveného na pozemku CKN parc.č. XXXXX/X od nadobudnutia vlastníckeho práva mali prístup

k tomuto rodinnému domu a pozemkom priľahlým k tejto stavbe, teda k tomuto rodinnému domu,
jedine priamo cez a zo spevnenej plochy slúžiacej ako prístupová cesta, ktorá bola súčasne využívaná
ako zastávka autobusov, podľa ich informácií bola vybudovaná pred rokom 1960. O skutočnosti, že
autobusová zastávka a spevnená plocha - prístupová cesta hraničiaca s ich pozemkami (osobitne s
pozemkom, na ktorom je postavený rodinný dom súpisné číslo XXXX), po ktorej bol od počiatku po

desiatky rokov realizovaný prístup k tomuto domu, nie je verejným priestranstvom a že leží na pozemku
CKN parc.č. XXXXX/X vo vlastníctve žalovanej sa dozvedeli až v momente, keď im žalovaná začala
rôznymi spôsobmi a materiálnymi prekážkami brániť v prechode a v prejazde k ich rodinnému domu.
Útoky zo strany žalovanej alebo jej rodinných príslušníkov sa naďalej stupňovali aj po tom, ako rodinný
dom súpisné číslo XXXX spolu s pozemkami, ktoré s týmto rodinným domom tvoria funkčný celok

oplotili, rešpektujúc vlastnícke hranice a existujúci jediný prístup a napojenie na verejnú komunikáciu.
Oplotenie bolo realizované v súlade so stavebným zákonom a so súhlasom žalovanej. Žalovaná je
vlastníčkou priľahlého a bezprostredne susediaceho pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. V. vedeného
Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako CKN parc.č. XXXXX/X o celkovej
výmere 982 m2, druh pozemku orná pôda. Pôvodní vlastníci rodinného domu súpisné číslo (ďalej

len „s.č.“) XXXX postaveného na pozemku CKN parc.č. XXXXX/X mali prístup v rovnakom alebo
väčšom rozsahu ako je v súčasnej dobe nevyhnutné a pokiaľ je im známe podľa vyjadrení pôvodných
obyvateľov okolitých usadlostí, právni predchodcovia žalovanej tento i v súčasnosti existujúci stav
založili dohodou s pôvodnými vlastníkmi okolitých nehnuteľností dnes patriacim aj do ich vlastníctva
a rešpektovali bez výhrad existenciu tejto spevnenej plochy slúžiacej z časti ako zastávka a z časti

ako prístupová komunikácia na okolité pozemky. I dnes je predmetná časť pozemku vo vlastníctve
žalovanej užívaná viacerými vlastníkmi okolitých pozemkov a taktiež slúži dopravcom a obsluhe verejnej
komunikácie. Po narušení pokojného stavu, kedy žalovaná ako nová vlastníčka sporného pozemku
začala rôznymi spôsobmi brániť v prechode a v prejazde cez svoj pozemok sa obrátili o pomoc na
„Mestský úrad Hriňová“, ktorý v tejto súvislosti v zmysle § 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

a podľa § 46 a nasl. zákona č. 71/1964 Zb. o správnom konaní rozhodnutím č. A/2014/4852 zo dňa
03.11.2014 rozhodol o tom, že žalovanej uložil povinnosť obnoviť predošlý stav, t.j. povinnosť strpieť
prechod a prejazd nimi cez pozemok CKN parc.č. XXXXX/X, ako aj zdržať sa konania brániaceho im
v prechode a prejazde cez pozemok, ktorý predstavuje spevnenú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam
vlastnícky im patriacim a to až do majetkového vysporiadania prístupovej cesty. Toto rozhodnutie bolo

napadnuté odvolaním žalovanej a následne potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 28Sp/9/2015-32 zo dňa 14.04.2015. Na vlastné náklady následne si objednali geometrický plán
č. 31644341-82/2015 zo dňa 09.04.2015, ktorý zameriava nevyhnutnú časť pozemku vo vlastníctve
žalovanej pre účely zriadenia vecného bremena cez sporný pozemok, ktorý sa nachádza vo vlastníctvežalovanej za účelom prechodu a prejazdu k ich nehnuteľnostiam. V minulosti mali záujem i o odkúpenie
nevyhnutnej časti sporného pozemku, čo žalovaná odmietla. Žalovaná odmietla i zriadenie vecného
bremena s odôvodnením, že by jej navrhované vecné bremeno bránilo v užívaní jej pozemku. Vzhľadom

na skutočnosť, že žalovaná neuviedla prakticky žiadne skutočnosti odôvodňujúce jej nesúhlas riešenia
danej situácie, ani nenavrhla žiadne iné riešenie existujúcej situácie, v liste zo dňa 13.06.2018 žalovanej
navrhli uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena za jednorazovú náhradu, keď navrhli vychádzať
zo sumy 2,71 Eur/m2. Na uvedenú ponuku reagovala žalovaná listom zo dňa 25.06.2018 v ktorom
uviedla, že zotrváva na svojom pôvodnom vyjadrení a absolútne odmietla tento návrh. Navrhovaná

náhrada ponúkaná žalovanej za zriadenie vecného bremena vo výške 2,71 Eur/m2 bola podľa ich
názoru primeraná vzhľadom na všetky okolnosti, charakter pozemku a doterajší spôsob užívania. V
záujme spoľahlivého zistenia všeobecnej hodnoty vecného bremena si zabezpečili aj vypracovanie
znaleckého posudku č. 80/2018 zo dňa 05.10.2018 znalkyňou Ing. Annou Bešinovou, Družstevná
2152/22, 960 01 Zvolen, ktorá je ako znalkyňa zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov,
ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR pre odbor stavebníctvo a odvetvie pozemné stavby, odhad

hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, evidenčné číslo znalca 914094, ktorým
preukazujú primeranosť nimi navrhovanej náhrady za zriadenie vecného bremena. Všeobecná hodnota
navrhovaného vecného bremena bola zistená týmto znaleckým posudkom vo výške 1,84 Eur/m2.
Vzhľadom na uvedené zohľadňujúc skutočnosť, že žiadna iná prístupová cesta k ich rodinnému domu
neexistuje okrem existujúceho prístupu a napojenia na hlavnú cestu okrajom pozemku CKN parc.č.

XXXXX/X vo vlastníctve žalovanej, ktorá odmieta akékoľvek riešenie, sú nútení podať žalobu o zriadenie
vecného bremena k nevyhnutnej časti sporného pozemku, keď nemajú prístup k svojmu rodinnému
domu, nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku cez ktorý ako jediný sa ako vlastníci rodinného domu
môžu dostať k svojmu rodinnému domu, ďalej dostať z ich rodinného domu k verejnej komunikácii
(hlavnej ceste) a naopak z hlavnej cesty k ich rodinnému domu. Prístup si nevedia zabezpečiť inak, preto

sú nútení podať predmetnú žalobu o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

2. Na uznesenie súdu sp.zn. 14C/47/2018-58 zo dňa 30.01.2019 vydané súdom podľa § 167 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalovaná reagovala vyjadrením zo

dňa 21.02.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 25.02.2019. Žalobu žalobcov žiadala zamietnuť ako
nedôvodnú v celom rozsahu. Vo vyjadrení namietala, že žalobcovia sa môžu ku svojim nehnuteľnostiam
dostať aj mimo jej pozemku tak, ako aj predošlí majitelia týchto nehnuteľností. Pozemok, ktorý vlastní,
nie je ničím „založený“. Je vlastníčkou chalupy neďaleko pri lese, ku ktorej sa nemôže dostať osobným
motorovým vozidlom a preto na spornom pozemku, tak ako to bolo doposiaľ, parkuje so svojim

osobným motorovým vozidlom. Mieni si na tomto spornom pozemku vybudovať prístrešok pre osobné
motorové vozidlo alebo umiestniť prenosnú garáž. V minulosti právni predchodcovia žalobcov chodili
k predmetnému rodinnému domu cez susediaci pozemok s jej pozemkom (sporným pozemkom) a to
cez pozemok CKN parc.č. XXXXX/X, ktorého vlastníčkou je Q.Í. U., na ktorom je tiež spevnená plocha.
Čo sa týka autobusovej zastávky, zastávka autobusu sa do roku 2009 nachádzala na pozemku parc.č.

CKN XXXX (XXXX/X). Na jej pozemok si následne Mesto Hriňová presunulo autobusovú zastávku
bez jej vedomia. Žalobcovia sa v minulosti s ňou nekontaktovali ohľadne prechodu, ale jednali s ňou
resp. aj s jej manželom len ohľadne súhlasu a podpisu na stavbu ich oplotenia. Keď zaparkovala svoje
motorovévozidlonasvojompozemku,takžalobcoviavolalipolíciuapodávalivočinejtrestnéoznámenie.
Robili tak bez akéhokoľvek dôvodu. Do doby, kým žalobcovia nenadobudli rodinný dom a k rodinnému

domu priľahlé pozemky, bol vždy pokoj a susedia sa navzájom rešpektovali. Rozhodnutie, ktoré bolo
vydané Mestom Hriňová a na ktoré poukazujú žalobcovia v žalobe je protiprávne. Protiprávne je aj
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bolo potvrdené toto protiprávne rozhodnutie
vydané Mestom Hriňová. Napriek týmto protiprávnym rozhodnutiam cez jej pozemok nikdy nebolo
zriadené právo prechodu a ani nebolo zaznačené v katastri nehnuteľností. Pokiaľ žalobcovia v žalobe

tvrdia, že aj iní majitelia nehnuteľností prechádzajú cez jej pozemok (sporný pozemok), toto tvrdenie
sa nezakladá na pravde. Títo majú prístupovú cestu cez pozemok parc.č. CKN XXXXX/X, keď ide o
majiteľovpriľahlýchnehnuteľnostíŠ.W.,T.W.,L.W.H.Ľ.P..Žalobcoviasioplotilisvojpozemokarodinný
dom tak, aby po ich pozemku nechodili iní ľudia a teraz prechod žiadajú cez jej pozemok. Ešte predtým,
ako si žalobcovia mienili postaviť plot a oplotiť svoje nehnuteľnosti, tak sa s nimi ústne kontaktovala a

upozornila ich, aby si najprv vyriešili prístupovú cestu k rodinnému domu a až následne si vybudovali
oplotenie. Spevnená plocha, ktorá sa nachádza na pozemku parc.č. S. XXXXX/X vo vlastníctve Q. U.,
a časť ktorej oplotili a zlikvidovali žalobcovia im mohla doteraz, ako aj do budúcna slúžiť bez problémov
ako prístupová cesta. Žaloba preto nie je dôvodná, keď nie je možné bez právnych dôvodov zasiahnuťa obmedziť jej vlastnícke právo k pozemku, nakoľko žalobcovia majú prechod nielen cez jej pozemok.
Zriadením vecného bremena by znemožnili užívanie jej ako vlastníčke sporného pozemku.

3. Na uznesenie súdu sp.zn. 14C/47/2018-71 zo dňa 07.03.2019, ktoré bolo vydané podľa § 167 ods. 3
CSP, žalobcovia reagovali vyjadrením zo dňa 26.03.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.03.2019. Vo
vyjadrení namietali, že žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe spochybňuje existenciu jediného prístupu
cez jej pozemok k rodinnému domu, ktorý sa nachádza v ich vlastníctve, bez akéhokoľvek dôkazu a
uvedenia ďalších dôvodov. Nimi navrhované zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve cesty

nezasahuje do práv žalovanej ako vlastníka pozemku nad obvyklú mieru, pričom je dbané, aby žalovaná
ako vlastníčka sporného pozemku parc.č. CKN XXXXX/X (ďalej len „sporný pozemok“) bola obmedzená
čo najmenej. Právo cesty neznamená, že z cesty k ich rodinnému domu sa stane verejná komunikácia,
ktorú môže verejnosť používať bez obmedzenia. Navrhované zriadenie vecného bremena rešpektuje
stav trvajúci desaťročia. Cesta je situovaná na okraji pozemku žalovanej. Výlučne cez spevnenú plochu
vybudovanú v dávnej minulosti na pozemku žalovanej resp. jej právnych predchodcov sa ako vlastníci

rodinného domu môžu dostať bez obmedzení k rodinnému domu z verejnej komunikácie a od rodinného
domu na verejnú komunikáciu. Sporná plocha bezprostredne susedí s verejnou komunikáciou, preto
navrhované zriadenie vecného bremena rešpektuje tak hospodárnosť, ako i splnenie svojho hlavného
účelu.

4. Na uznesenie súdu sp.zn. 14C/47/2018-78 zo dňa 11.04.2019, ktoré bolo vydané súdom podľa §
167 ods. 4 CSP, žalovaná reagovala vyjadrením zo dňa 29.04.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa
02.05.2019. V tomto vyjadrení poukázala na to, že žalobcovia podľa geometrického plánu sa domáhajú
práva prechodu cez jej pozemok v šírke 6 metrov, čo je plocha veľká aj pre nákladné motorové vozidlo a
nieprezriadenieprávaprechodu.Vdoplňujúcomvyjadrenízodňa23.05.2019,ktorébolodoručenésúdu

dňa27.05.2019,tedapolehoteuvedenejvuznesenísp.zn.14C/47/2018-78zodňa11.04.2019žalovaná
označiladôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,keďnavrhlavykonaťohliadkunamiestesamom,navrhla
v konaní vypočuť svedka Ľ. U. a tiež navrhla vykonať dôkaz dopytom na Mesto Hriňová „na základe
čoho a bez akéhokoľvek povolenia na mojom pozemku bola vybudovaná spevnená plocha a to na mojej
ornej pôde a taktiež zastávka pre autobusy“.

5. Na tento procesný návrh na dokazovanie žalobcovia reagovali podaním zo dňa 04.06.2019, ktoré
bolo doručené súdu dňa 04.06.2019 tak, že rešpektujú žalovanou navrhovaný dôkaz ohliadky na mieste
samom a výpoveďou svedka Ľ. U., avšak nevidia dôvod, prečo by mal súd zabezpečovať vyjadrenie
Mesta Hriňová, ktoré podľa ich názoru priamo nesúvisí so sporom.

6. Na pojednávaní dňa 04.07.2019 do zápisnice o pojednávaní žalobcovia navrhli rozšírenie žaloby
o alternatívny žalobný petit o zriadenie vecného bremena práva cesty in rem v prospech žalobcov
ako vlastníkov stavby - rodinného domu nachádzajúceho sa v k.ú. V., vedeného Okresným úradom
Detva, katastrálnym odborom na LV č. XXX pod súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku CKN

parc.č. XXXXX/X o celkovej výmere 414 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria spočívajúce
v práve prechodu pešo a motorovými vozidlami vlastníkov stavby cez pozemok nachádzajúci sa v
k.ú. Hriňová vedenom Okresným úradom Detva, katastrálny odbor na LV č. XXXX pod CKN parc.č.
XXXXX/X o celkovej výmere 982 m2, druh pozemku orná pôda vo vlastníctve žalovanej v rozsahu
vyznačenom dielom č. 1 o výmere 37 m2 geometrického plánu č. 31644341-82/2015 zo dňa 09.04.2015

vypracovaného GEODET spol. s r.o., IČO: 31 644341, so sídlom Za Hronským mostom 3, 960 01
Zvolen úradne overeného Okresným úradom Detva, katastrálny odbor pod č. 127/2015 dňa 15.04.2015
za jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena v celkovej výške 100,27 Eur, ktorú uhradia
žalobcovia žalovanej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd na tomto istom pojednávaní rozšírenie
žaloby o alternatívny petit pripustil podľa § 142 ods. 1 CSP, keď mal za to, že výsledky doterajšieho

konania môžu byť podkladom na konanie i o rozšírenej žalobe o alternatívny petit.

7. Následne žalobcovia podaním zo dňa 21.08.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.08.2019 vzali
žalobu v časti o alternatívny petit späť. Žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila v podaní zo
dňa 16.09.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.09.2019.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Nakoľko žalobcovia vzali späť žalobu v časti o alternatívny petit, a nakoľko žalovaná so späťvzatím
žaloby v tejto časti súhlasila, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP v spojení s §
146 ods. 1 CSP.

13. V podaní zo dňa 21.08.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.08.2019 žalobcovia súčasne podľa
§ 139 a nasl. CSP navrhli zmenu žalobného petitu tak, aby súd zriadil vecné bremeno práva cesty

in rem v prospech žalobcov ako vlastníkov stavby rodinného domu nachádzajúceho sa na v k.ú. V.,
vedeného Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom na I. Č.. XXX pod súpisným číslom XXXX
postaveného na pozemku CKN parc.č. XXXXX/X o celkovej výmere 414 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu bicyklom a motorovými vozidlami
vlastníkov stavby cez pozemok nachádzajúci sa v k.ú. V. vedenom Okresným úradom Detva, katastrálny

odbor na LV č. XXXX pod CKN parc.č. XXXXX/X o celkovej výmere 982 m2, druh pozemku orná pôda
vo vlastníctve žalovanej v rozsahu vyznačenom dielom č. 1 o výmere 37 m2 geometrického plánu č.
31644341-82/2015 zo dňa 09.04.2015 vypracovaného GEODET spol. s r.o., IČO: 31 644341, so sídlom
Za Hronským mostom 3, 960 01 Zvolen úradne overeného Okresným úradom Detva, katastrálny odbor
pod č. 127/2015 dňa 15.04.2015 za jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena v celkovej

výške 100,27 Eur, ktorú sú povinní žalobcovia spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

14. O tomto procesnom návrhu súd rozhodol na pojednávaní dňa 19.05.2020, keď mu postupom
podľa § 142 ods. 1 CSP vyhovel, pretože výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na

konanie o zmenenej žalobe. Ešte pred pripustením zmeny žaloby žalobcovia opravili procesný návrh
na zmenu žaloby tak, že žiadali vychádzať z aktuálneho geometrického plánu, ktorým bola zameraná
sporná plocha a ktorý predložili aktualizovaný na základe žiadosti súdu ako geometrický plán č.
31644341-52/2020 zo dňa 02.03.2020 vypracovaný GEODET spol. s r.o., IČO: 31 644341, so sídlom Za
Hronským mostom 3, 960 01 Zvolen úradne overeného Okresným úradom Detva, katastrálny odbor pod

č. G1-103/2020 dňa 04.03.2020, ktorý je úplne totožný s pôvodným geometrickým plánom, z ktorého
vychádzali pri podaní žaloby.

15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
za nesporné.

17. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

19. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou, iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výpoveďami svedkov Q. U., T. P., Ľ. U.,
ohliadkou na mieste samom, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

21. Z výsluchu žalobcu A/ ako strany sporu súd zistil, že rodinný dom s priľahlými pozemkami kúpili s
manželkou (so žalobkyňou B/) v roku 2013. Nehnuteľnosti boli zakúpené od predchádzajúceho majiteľa
P. L.. Rodinný dom od roku 2013 rekonštruujú, zatiaľ sa v ňom nedá bývať. S manželkou, teda sožalobkyňou B/ bývajú na adrese P. XXXX, V. kde sú prihlásení i k trvalému pobytu. Tento rodinný dom,
v ktorom bývajú sa nachádza pod horou. V roku 2015 vybudoval okolo rodinného domu s.č. XXXX a
priľahlých pozemkov oplotenie, keď ohľadne vybudovania oplotenia prebehlo riadne stavebné konanie

v rámci ktorého žalovaná udelila súhlas s vybudovaním tohto oplotenia. Spory začali vtedy, keď postavil
toto oplotenie, čo bolo v roku 2015. Vtedy žalovaná prišla za jeho manželkou a povedala jej, že sa musia
dohodnúť na prejazde, na nejakom nájme za tento prejazd. On sa prisťahoval na P. v roku 1978, svokor
tu mal drevenicu. U L. mal pôvodne postavenú garáž, približne pred 15 rokmi, ktorá tam už nestojí, pri
veternej smršti bola zničená. Garáž u L. mal postavenú preto, lebo býva pod horou, od tohto miesta

približne pol kilometra, pričom v zime sa nemôže dostať tam kde býva motorovým vozidlom. V garáži,
ktorú mal postavenú u L. parkoval so svojim motorovým vozidlom. Parkoval s ním v tejto garáži každú
zimu. Od L.W. z garáže svojim motorovým vozidlom vychádzal presne tak na priľahlú komunikáciu, ako
i teraz. Inak sa nedalo. K rodinnému domu a k priľahlým pozemkom nie je možný iný prístup. Pokiaľ
žalovaná tvrdí, že sa k rodinnému domu a k priľahlým pozemkom chodievalo cez pozemok susedy Q.
U., toto poprel. V minulosti tu bol naťahaný drôtový plot, ktorý zriadil manžel Q. U.. Vedľa jeho oplotenia,

ktorépostavilvroku2015asusediacimpozemkompatriacimQ.U.jeúzkychodník,ktorýmsachodievalo
k hore. Týmto sa chodilo aj k ostatným domom, ktoré sú postavené ešte za jeho domom. Tento chodník
idepohranicijehooploteniaahranicipozemkuQ.U..Ješirokýasi50cmapredstavujevteréneušlapanú
trávu. Tento chodník nadväzuje na spornú spevnenú plochu, ktorá nadväzuje na verejnú komunikáciu.
Spevnenú plochu, ktorá je predmetom sporu využívajú všetci obyvatelia P.. V zime je táto plocha jedinou,

kde sa dá otočiť motorovým vozidlom a kde sa dá s motorovým vozidlom zastať. V súvislosti so sporom
oslovil aj Mesto Hriňová, konkrétne primátora. Tento ho informoval, že žalovaná si požiadala o nájom za
spevnenú plochu od Mesta Hriňová 500,- Eur ročne, a to spätne za 15 rokov, čo činí čiastku 8.000,- Eur.
Mesto Hriňová však nemôže platiť nájom za túto spevnenú plochu žalovanej, pretože nie je v územnom
pláne. Predtým, než bola vybudovaná spevnená plocha, nachádzala sa tu len rúra v odvodňovacom

kanáli, ktorá bola zasypaná a ktorou obyvatelia chodili ku svojim pozemkom. L. rodinný dom, ktorý
kúpili s manželkou v roku 2013 postavili v roku 1957, a to na mieste, na ktorom dom stojí, lebo tam
bol dobrý prístup. Kedy sporná spevnená plocha bola presne vybudovaná, k tomu sa nevedel vyjadriť,
navrhol ohľadne tejto skutočnosti vypočuť svedka T. P., pretože jeho starý otec bol v minulosti v danej
lokalite richtárom. V minulosti predchádzajúci vlastníci neboli rušení v prejazde cez túto spornú plochu.

Spevnenú plochu užívajú s manželkou ako vlastníci rodinného domu s priľahlými pozemkami prakticky v
celom rozsahu. Aj predchádzajúci vlastník P. L. k svojmu rodinnému domu chodieval cez tento prechod.
Bol to jediný človek, ktorý mal v danom mieste traktor. Šírka 3 m na prejazd týmto traktorom by bola
málo, každý kto chce vojsť do brány si musí nadísť z hlavnej komunikácie zo šikma. Pri rekonštrukčných
prácach domiešavač cez bránu, ktorú vybudoval ani nevošiel, musel prejsť cez vedľajší pozemok Q. U.,

pričom betón z domiešavača sa musel prenášať ponad oplotenie do jeho rodinného domu. Momentálne
vlastní motorové vozidlo Nissan Qashqai, poľnohospodárske stroje nevlastní, vlastní ručné kosačky.

22.Anizvýsluchužalovanejakostranysporusúdzistil,žespornýpozemoknadobudlavroku2014spolu
so sestrou dedením. Následne jej sestra svoju časť pozemku darovala. Sama je vlastníčkou chalupy v

danej oblasti, ale na druhej strane, ako má žalobca dom, čo v ňom býva, pričom sa tiež sama nemôže
ku svojej chalupe dostať. Rodičovský dom, ktorý sa nachádza vedľa rodinného domu, ktorý žalobca
rekonštruuje, teda vedľa rodinného domu s.č. XXXX, ten patrí sestre. V danom spore čakala, že žalobca
za ňou príde a že sa nejako dohodnú. Je pravdou, že v roku 2015 si však tento bez jej vedomia dal
vyhotoviť geometrický plán na spornú plochu. Túto spornú plochu, ktorá je spevnená využíva aj ona, keď

príde v zimných mesiacoch, parkuje tu so svojim motorovým vozidlom, keď ide skontrolovať chalupu čo
má pri lese a kde sa tiež nemôže so svojim motorovým vozidlom dostať. Do budúcna by si chcela na
tomto spornom pozemku, teda na tejto spornej ploche postaviť plechovú garáž. Išlo by o garáž, ktorú by
bolo možné kedykoľvek odstrániť, teda bez pevných základov. Tiež si podala žiadosť na Mesto Hriňová,
aby sporná plocha bola zmenená na stavebný pozemok. Pokiaľ ide o sporný pozemok, na časti je táto

spevnená plocha, zvyšok pozemku je lúka. Lúku sama nevyužíva, dala ju kosiť svojmu bratrancovi,
ktorý ju má v prenájme. Od zastávky autobusu t.j. od spevnenej plochy naľavo sú všetko jej pozemky
a pozemky bratranca Š. W., tiež sa tu nachádzajú pozemky jej matky, sestra tu má rodičovský dom. K
rodičovskému domu, ktorý vlastní sestra vedie však iná cesta. V danej lokalite žila od svojho detstva,
teraz však už 30 rokov žije a býva v L.. Čo si pamätá, spevnená plocha bola vybudovaná v 80-tych

rokoch. Autobusová zastávka bola na tejto spornej spevnenej ploche vybudovaná až v roku 2009. Nie je
pravdou, čo uviedol žalobca ohľadne jej stretnutia s jeho manželkou. S manželkou žalobcu sa síce stretli,
keď išla k rodičovskému domu, ale bola to manželka žalobcu, ktorá jej povedala, že sa musia nejakodohodnúť. Odvtedy neprebehla žiadna komunikácia. Až u svojho právneho zástupcu v roku 2018 sa
dozvedela, že žalobca si dal urobiť geometrický plán na spornú plochu v roku 2015 a to bez jej vedomia.

23. Z výpovede svedkyne Q. U., ktorú v konaní navrhli vypočuť žalobcovia súd zistil, že vie, že je
predmetom sporu spevnená plocha, ktorá sa nachádza pri autobusovej zastávke v V.. Vlastní pozemok,
ktorý sa nachádza vedľa rodinného domu žalobcov. Ide o parcelu parc.č. XXXXX/X. Pozemok patril
pôvodne jej rodičom. Zdedila ho. Kedy ho zdedila, to presne nevedela uviesť. V súčasnosti jej pozemok
predstavuje v teréne lúku, kosí sa. Predtým tam bola orná pôda. V minulosti pozemok bol oplotený. V

súčasnosti nie je oplotený. Keď sa prechádzalo na ich pozemok, využíval sa prechod, teda spevnená
plocha, ktorá je predmetom sporu a čo ide od hlavnej komunikácie ako prechod aj k ich pozemku. Pozná
aj predchádzajúceho majiteľa rodinného domu, ktorý teraz vlastnia žalobcovia. Bol to jej spolužiak.
Tento rodinný dom postavili rodičia jej spolužiaka P. L.. Čo si pamätá, tak títo k tomuto rodinnému
domu chodievali z cesty, cez túto zastavanú plochu, teda cez plochu, čo sa teraz súdi. Z cesty cez túto
plochu prešli priamo k svojmu rodinnému domu. Vzadu mali garáž, traktor. Cez túto plochu chodili aj

iní obyvatelia, a iní ľudia, čo tam mali okolité pozemky. Iná prístupová plocha tu nebola. Lúka, ktorá sa
nachádza vedľa rodinného domu žalobcov a ktorej je vlastníčkou je teraz v prenájme. Spor ohľadne tejto
plochy je odvtedy, ako tam bolo vybudované oplotenie. Doplnila, že táto plocha sa využívala napríklad
aj vtedy, keď bol pohreb a ľudia prišli na pohreb, tak na tejto ploche odstavili motorové vozidlá, lebo
pri neďalekom cintoríne nebolo kde zaparkovať motorové vozidla tých ľudí, ktorí sa zúčastňovali na

pohrebe.Predtýmnevieožiadnomsporeohľadnevyužívaniatejtoplochy.Tiežnemávedomosťožiadnej
dohode ohľadne užívania tejto plochy, len vie, že bolo povolené, i keď nevie medzi kým sa to dohodlo,
aby sa na tejto ploche otáčal školský autobus. Školský autobus sa otáčal na tejto ploche 50 rokov a
približne odvtedy je tam aj táto spevnená plocha, ktorá sa ešte potom opravovala. Zastávka pre autobusy
je však zriadená na tejto spornej ploche tak 5 alebo 6 rokov dozadu, ale školský autobus sa tam otáčal

tak, ako uviedla. Cez túto plochu sa chodievalo nielen peši ale aj vozom, motorovým vozidlom, bolo to
aj v šírke 6 metrov.

24. Z výpovede svedka T. P., ktorého v konaní navrhli vypočuť žalobcovia súd zistil, že má trvalé bydlisko
P. Z., ale na P. vyrastal, a aj tu býva, lebo tu má chalupu, ako aj rodičovský dom. Miestne pomery

pozná odmalička. Má tu v okolí i pozemky a tiež chodieva aj cez sporný pozemok, ktorý patrí žalovanej.
Všetci tam chodia. Z hlavnej cesty, kto odbočí, musí prejsť cez tento asfaltový pozemok. On cez tento
pozemok tiež chodí kosiť, orať, vyhŕňať sneh a to aj k rodinnému domu, ktorý patrí žalovanej. Tento
pozemok sa udržuje aj v zime. Na túto plochu v zime príde motorové vozidlo s chlebom, ľudia z okolia
si chodia kupovať chleba do tohto motorového vozidla. Na tejto ploche sa všetci otáčajú s motorovými

vozidlami. Tiež keď prídu ľudia na cintorín, tak motorové vozidlá odstavia na tejto ploche. Poznal i
majiteľov rodinného domu, ktorý teraz patrí žalobcom. Od prístupovej cesty títo chodili cez tento sporný
pozemok priamo do svojho rodinného domu. Vzadu mali garáž, traktor. Traktor v minulosti mali len títo.
Tento pozemok, o ktorý sa súdi, pôvodne patril jeho starému otcovi. Starý otec ho vymenil za pozemok
otca žalovanej, aby mali prístupy k rodinným domom. Bolo dohodnuté, že prístup sa vyasfaltuje a že

to bude prístup pre ľudí k rodinným domom. Tiež sa nemal autobus kde otáčať, preto sa otáčal len na
tejto ploche. Spornú plochu asfaltoval ešte i otec žalovanej. Bol cestár. On sám bol vždy v tom, že je to
obecné. Aj lesní robotníci, ktorí chodili pracovať do okolia, nastupovali do motorového vozidla na tejto
spornej ploche. Túto spornú plochu aj on teraz využíva, chodí cez ňu. Chodieva cez ňu traktormi. Iný
prístup nie je. Kedy sa sporná plocha vybudovala, k tomu sa nevedel vyjadriť. Je tam však zriadená

autobusová zastávka. Zriadená bola možno 6 alebo 8 rokov dozadu. Predtým bola umiestnená na inom
mieste. Jemu samému pri prechode cez túto plochu nikto nebránil. Pokiaľ sa mal vyjadriť koľko potrebuje
navstuptraktorompokiaľideošírku,závisítoodtoho,čotraktorťahá,čijetokosačka,alebopluhy,alebo
brány. Najširšia je prevracačka na seno. Niektoré prevracačky na seno sa dajú zložiť, niektoré nie. Keď
ide s traktorom s prevracačkou cez túto plochu, potrebuje šírku 4 metre. Spornú plochu využívajú všetci,

čo majú v okolí pozemky. O týchto sporoch vie zhruba rok, dva dozadu. Svedok na žiadosť právneho
zástupcu žalovanej na fotografii z tvaru miesta, ktorú predložil právny zástupca žalovanej (č.l. 107 spisu)
vyznačil smer, ktorým chodieva z hlavnej komunikácie za účelom obrobenia spomínaných pozemkov a
smer, kadiaľ chodievali od hlavnej komunikácie ku svojmu rodinnému domu pôvodní majitelia rodinného
domu, ktorý kúpili v roku 2013 žalobcovia. Od žalovanej nemá súhlas, aby využíval tento prechod. Na

otázku právneho zástupcu žalovanej, prečo tento prechod využíva, keďže od žalovanej nemá súhlas
uviedol, že tu to tak nefunguje, keď niekto chce prejsť na svoje pozemky, musí prechádzať k nim aj cez
susediace pozemky. Skoro každý takto musí prechádzať ku svojmu pozemku cez cudzí pozemok. Tu
nikdy nebolo zriadené družstvo. To, že využíva prechod, nebolo nikdy namietané.25. Z výpovede svedka Ľ. U., ktorého v konaní navrhla vypočuť žalovaná súd zistil, že žalobcov pozná,
chodievajú sem so žalovanou na chalupu. On pochádza z I. B. G., čo je obec vedľa P.. Pozná preto

tvar miesta. Vie kde sa manželkin pozemok nachádza, žalovaná je jeho manželkou. Čo vie, spevnená
plocha je tu vybudovaná tých 30 rokov. Kto ju vybudoval, k tomu sa vyjadriť nevedel. Je pravdou, že
na tejto spevnenej ploche sa otáčalo motorové vozidlo, ktoré viezlo na práce lesných robotníkov. Boli
tam tiež umiestnené v minulosti kontajnery. Žalobca A/ mal oproti tejto ploche v minulosti plechovú
garáž. Rodinný dom pôvodne patril L.. L. však chodili k svojmu rodinnému domu po okraji pozemku

Q. U.. Vtedy tam nebolo žiadne oplotenie. Spevnená plocha sa využívala len na otáčanie motorových
vozidiel. Autobusová zastávka je tu umiestnená asi od roku 2009. L. motorové vozidlo nemali, takže
mohli využívať pozemok Q.Í. U. asi v šírke 3 metre na prechod. Za rodinným domom žalobcov býva
sused X., keď tento chodieva k svojmu domu cez svoj pozemok. V zime však chodieva aj popri plote
žalobcov, teda po pozemku Q. U., či mu to táto povolila, k tomu sa nevedel vyjadriť. Spory začali odvtedy
ako žalobcovia začali robiť oplotenie. Vtedy oni so žalovanou boli v tom, že si idú vyhotoviť prístup tadiaľ,

kadiaľ chodili L.. Oni však garáž odtiahli, kontajnery dali premiestniť na iné miesto a spravili si prístupovú
cestu k svojmu rodinnému domu 6 metrov. Následne prestali komunikovať. Keď s manželkou prišli na
tvar miesta a zaparkovali svoje motorové vozidlo na spornú plochu, bola privolaná polícia, podali vo
veci trestné oznámenie. S manželkou, teda so žalovanou využívajú tento pozemok. Parkujú so svojim
motorovým vozidlom na tejto ploche. Zvyšnú časť pozemku má prenajatú samostatne hospodáriaci

roľník L. Ž.. Využíva ju ako ornú pôdu, lúku, ktorú kosí. Na tieto práce využíva traktor, ktorým chodieva
cez túto spornú plochu. Žalobcovia nech si kúpia pozemky od suseda X. a od ostatných a nech chodia
tade. V katastri nehnuteľností pozemok manželky je vedený ako orná pôda. Na pozemku ide teda o
čiernu stavbu. Kedykoľvek môžu túto čiernu stavbu, teda vyasfaltovanú spornú plochu z tohto pozemku
odstrániť. Navrhol, aby Q. U., teda suseda žalobcov predala žalobcom pozemok v šírke 6 metrov, čím

žalobcovia budú mať prístupovú cestu z komunikácie. Žalobcovia mohli osloviť jeho manželku ako aj
pani U. a od každej si vyžiadať z pozemkov po 3 metre a mali by tak prístupovú cestu v šírke 6 metrov.
Sporný pozemok s manželkou využívajú od roku 2013, teda odvtedy ako manželka zdedila pozemky
a chalupu. Pozemok je orná pôda. V blízkosti bývali rodičia manželky, rodičovský dom je vzdialený od
tejto plochy asi 300 metrov. Keď chodievali k manželkiným rodičom, parkovali vo dvore u rodičov. Na

žiadosť súdu, právny zástupca žalovanej predložil opätovne fotografiu z tvaru miesta (č.l. 108 spisu),
na ktorej svedok vyznačil smer, kadiaľ chodili pôvodní vlastníci rodinného domu ku svojmu rodinnému
domu a priľahlým pozemkom.

26. Podľa výpisu z LV č. XXX zo dňa 28.12.2018 Úradu geodézie, kartografie a katastra SR žalobcovia

sú výlučnými vlastníkmi v 1/1-ine v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľností a
to rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXXX/X a pozemkov parc.č. CKN
XXXXX o výmere 2740 m2 trvalý trávny porast, parc.č. CKN XXXXX/X o výmere 1054 m2 trvalý trávny
porast, parc. č. CKN XXXXX/X o výmere 778 m2 orná pôda, parc.č. CKN XXXXX/X o výmere 330 m2
záhrada a parc.č. CKN XXXXX/X o výmere 414 m2 zastavaná plocha a nádvorie k.ú. V., C. V., okres

Detva, a to titulom kúpnych zmlúv č. V363/13 a č. V881/13.

27. Podľa výpisu z LV č. XXXX zo dňa 28.12.2018 Úradu geodézie, kartografie a katastra SR žalovaná
je výlučnou vlastníčkou v 1/1-ine nehnuteľností - pozemkov parc.č. CKN XXXXX/X, o výmere 982 m2
orná pôda a parc.č. CKN XXXXX/X, o výmere 1836 m2 trvalý trávny porast k.ú. V.Á., C. V.á, okres

Detva titulom dedenia č. 11D/70/2013, Dnot 190/2013, č. 17D/130/2006, Dnot 47/2006 a darovacej
zmluvy č. V515/2014, keď dedením žalovaná nadobudla spoluvlastnícke podiely k pozemkom po 1-tine
a darovacou zmluvou v 1-ici.

28. Z kópie z katastrálnej mapy dotknutého územia (zdroj portál Úradu geodézie, kartografie a katastra

SR) a z ortofotosnímku s prekrytím mapy KN dotknutého územia (zdroj portál Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR), ktoré listiny na dôkaz v konaní predložili žalobcovia (č.l. 9-10 spisu) vyplýva,
že geometrickým plánom zameraná sporná plocha sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovanej
parc.č. CKN XXXXX/X, táto stavebne nadväzuje na hlavnú komunikáciu a bezprostredne susedí s
pozemkami patriacimi žalobcom parc.č. S. XXXXX/X a parc.č. S. XXXXX/X, na ktorom je postavený

rodinný dom žalobcov súpisné číslo XXXX W..Ú.. V.. Pozemok parc.č. CKN XXXXX/X patriaci žalovanej
ďalej bezprostredne susedí i s pozemkami žalobcov parc.č. CKN XXXXX/X H. XXXXX/X, za ktorými
sa nachádza aj ďalší pozemok patriaci žalobcom parc.č. CKN XXXXX. Čelným pohľadom od hlavnej
komunikácie k nehnuteľnostiam žalobcov vpravo od nich sa nachádza susediaci pozemok parc.č. CKNXXXXX/X, ktorý bezprostredne susedí s pozemkami žalobcov parc.č. CKN XXXXX/X H. XXXXX/X, tento
susedíisvedľajšímpozemkompatriacimžalovanejparc.č.CKNXXXXX/X,tiežjepriľahlýmpozemkomk
hlavnej komunikácii parc.č. CKN XXXXX/X. Pozemky patriace žalobcom parc.č. CKN XXXXX/X a parc.č.

XXXXX/X nie sú priľahlými pozemkami k hlavnej komunikácii.

29. Žalobcovia na dôkaz, že na spornej ploche sa nachádza autobusová zastávka zriadená pred rokom
1960 predložili fotografie (č.l. 7 spisu) z ktorých nevyplýva, kedy fotografie boli zhotovené.

30. Žalobcovia pre účely zriadenia vecného bremena k pozemku žalovanej parc.č. CKN XXXXX/X
predložili geometrický plán ohľadne zamerania spornej plochy ako dielu č. 1 o výmere 37 m2, keď
geometrický plán bol vyhotovený dňa 09.04.2015 spoločnosťou GEODET spol. s r.o., IČO: 31 644 341,
so sídlom Za Hronským mostom 3, Zvolen pod č. 31644341-82/2015 a úradne overeného Okresným
úradom Detva, katastrálnym odborom pod č. 127/2015 dňa 15.04.2015, ktorý bol aktualizovaný
geometrickým plánom č. 31644341-52/2020 zo dňa 02.03.2020 vypracovaným tou istou spoločnosťou,

úradne overeným Okresným úradom Detva, katastrálny odbor pod č. G1-103/2020 dňa 04.03.2020.
Obidva geometrické plány zameriavajú spornú plochu totožne ako diel č. 1 o výmere 37 m2 z pozemku
parc.č. CKN XXXXX/X, W..Ú.. V..

31. Žalobcovia ďalej v konaní predložili znalecký posudok č. 80/2018 zo dňa 05.10.2018 vypracovaný

znalkyňou Ing. Annou Bešinovou, Družstevná 2152/22, 960 01 Zvolen ohľadne stanovenia všeobecnej
hodnoty vecného bremena ako obmedzenia vlastníckeho práva k časti pozemku parc.č. CKN XXXXX/
X W..Ú.. V. a to pre účel zriadenia vecného bremena 1,84 Eur/m2, keď znalkyňa je zapísaná v zozname
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR pre odbor stavebníctvo
a odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác.

32. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 26.04.2018 požiadala žalobcu A/ na
doriešenie užívania spornej časti pozemku zmierčou cestou, keďže rozhodnutím Mesta Hriňová zo dňa
03.11.2014 č. A/2014/4852 jej bola uložená povinnosť strpieť prechod a prejazd cez tento pozemok v
prospech žalobcov.

33.Vlistezodňa11.06.2018,ktorýboladresovanývtedajšiemuprávnemuzástupcovižalobcovžalovaná
oznámila, že so zriadením vecného bremena podľa geometrického plánu z roku 2015 ku svojmu
pozemku nesúhlasí, pretože zriadené vecné bremeno by jej bránilo v užívaní tohto pozemku.

34. Žalobcovia v liste zo dňa 13.06.2018 prostredníctvom vtedajšieho svojho právneho zástupcu
žalovanejnatentolistzodňa11.06.2018odpovedalitým,žežiadaliprehodnotiťtotostanoviskožalovanej
v záujme urovnania zbytočne napätých susedských vzťahov a opätovne navrhli uzatvorenie zmluvy o
zriadení vecného bremena podľa geometrického plánu z roku 2015 za jednorazovú náhradu vo výške
2,71 Eur/m2.

35. Žalovaná v liste zo dňa 25.06.2018 prostredníctvom právneho zástupcu žalobcom prostredníctvom
ich vtedajšieho právneho zástupcu oznámila, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 11.06.2018 s tým,
že žalobcovia majú aj inú prístupovú cestu ku svojim nehnuteľnostiam a to mimo jej pozemok.

36. Žalobcovia ďalej v konaní na preukázanie svojich tvrdení, že sporná časť pozemku vo vlastníctve
žalovanej je i v súčasnosti užívaná viacerými vlastníkmi okolitých pozemkov, keď tiež slúži dopravcom
a obsluhe verejnej komunikácie predložili fotodokumentáciu (č.l. 25-31 spisu), z ktorej nevyplýva dátum
vyhotovenia.

37. Podľa rozhodnutia Mesta Hriňová č. A/2014/4852 zo dňa 03.11.2014 bola uložená povinnosť
žalovanej strpieť priechod a prejazd žalobcu A/ cez pozemok CKN parc.č. XXXXX/X o výmere 982
m2, orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, W..Ú.. V., ako aj povinnosť zdržať sa konania brániaceho
žalobcovi A/ v priechode a prejazde cez tento pozemok, ktorý predstavuje spevnenú prístupovú cestu
k nehnuteľnostiam vlastnícky patriacim žalobcom a zapísaným na LV č. XXX ako pozemok CKN

parc.č. XXXXX/X o výmere 330 m2 záhrady, stavba - rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na
pozemku CKN parc.č. XXXXX/X o výmere 414 m2, zastavaná plocha a to až do majetkovo-právneho
vysporiadania prístupovej cesty. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dňa 30.10.2014 bola
doručená žiadosť o pomoc pri riešení prístupovej cesty od žalobcu A/, keď v tom čase prístup krodinnému domu bol znemožnený osadením tyče pred bránou. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že v tom
čase už existoval vybudovaný vjazd na pozemkoch CKN parc.č. XXXXX/X a CKN parc.č. XXXXX/
X Z. S. N., ktorý sa využíva aj pre ďalšie nehnuteľnosti. Predmetné rozhodnutie žalovaná napadla

odvolaním, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací. Tento rozsudkom
sp.zn. 28Sp/9/2015-32 zo dňa 14.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2015 napadnuté
rozhodnutie Mesta Hriňová č. A/2014/4852 zo dňa 03.11.2014 potvrdil. Z dôvodov tohto rozsudku
vyplýva, že cez spornú časť pozemku, ktorého vlastníčkou je navrhovateľka (v tomto konaní žalovaná) a
to spevnenú plochu, prechádzali vlastníci okolitých pozemkov za účelom prechodu k svojim pozemkom

a aj vlastníci domu súpisné číslo XXXX B. L..Č.. XXXXX/X a to tak na prechod, ako aj na prejazd
k týmto nehnuteľnostiam. Na časti pozemku navrhovateľky (v tomto konaní žalovanej) je postavená
spevnená plocha a táto bola využívaná ako verejný priestor, na ktorom boli umiestnené kontajnery na
triedený odpad a približne od roku 1998 tam bol umiestnený kontajner aj na domový odpad. Ďalej bolo
nesporné, že išlo o stavbu spevnenej plochy, ktorá bola vybudovaná práve pre účely prechodu ponad
odvodňovací kanál a pre pojazdnú predajňu. Tiež bola vybudovaná aj pre otáčanie vozidiel, pričom

medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že spevnená plocha sa na pozemku nachádzala od 60.-tych
rokov minulého storočia. Výsluchom svedkov v konaní, tak ako uvádza odvolací súd bolo preukázané,
že táto spevnená plocha slúžila aj na prechod a prejazd k domu ďalšieho účastníka. Navrhovateľka (v
tomto konaní žalovaná) v snahe zabrániť prejazd cez predmetnú spevnenú plochu postavenú na svojom
pozemku postavila zábranu a tým do pokojného stavu zasiahla. Práve pre takýto skutkový stav Mesto

Hriňová vo svojom rozhodnutí aplikovalo § 5 Občianskeho zákonníka, čo bolo správne a navrhovateľke
(v tomto konaní žalovanej) predbežne zakázalo tento pokojný stav narušovať.

38. Na žiadosť obidvoch sporových strán bola dňa 09.10.2019 na mieste samom vykonaná ohliadka. Z
ohliadky bola vyhotovená fotodokumentácia (č.l. 180-186 spisu). Z vykonanej ohliadky bolo zistené, že

prístup z hlavnej komunikácie k nehnuteľnostiam žalobcov, rodinnému domu a priľahlým pozemkom, je
napravo z hlavnej komunikácie od Mesta Hriňová a to cez spevnenú plochu. V teréne neboli vytýčené
hranice spevnenej plochy podľa zamerania geometrickým plánom, ktorý predložili v konaní žalobcovia.
Rodinný dom žalobcov a pozemok bol oplotený. Vstup k rodinnému domu bol cez bránu v oplotení,
na ktorú nadväzovala bránka. Brána mala po premeraní šírku 335 cm, spolu s bránkou 450 cm. Vedľa

oplotenia čelom k rodinnému domu vpravo sa nachádzala trávnatá plocha (susediaca plocha), ktorá
vlastnícky má patriť susede Q. U.. Táto trávnatá plocha nebola v tomto čase oplotená. Bol na nej
viditeľný znak koľají. Strany sporu zhodne uviedli, že cez túto trávnatú plochu (lúku) prechádza ku svojim
nehnuteľnostiam a to rodinnému domu s pozemkom sused X.. Tento vlastní nehnuteľnosti, ktoré sa
nachádzajú za rodinným domom žalobcov. Vstup na túto trávnatú plochu susedy Q. U. bol tiež z hlavnej

komunikácie čiastočne cez spevnenú plochu. Od rohu oplotenia až po roh brány po premeraní bola šírka
570 cm. Na trávnatej ploche patriacej susede Q. U. boli viditeľné koľaje, žalobca potvrdil, že sused X.
prechádza ku svojim nehnuteľnostiam traktorom cez túto trávnatú plochu ku svojim nehnuteľnostiam,
teda cez trávnatú plochu patriacu Q. U.. Na žiadosť súdu, keďže žalovaná v konaní tvrdila, že žalobcovia
majú prístup ku svojim nehnuteľnostiam aj cez iný pozemok, než cez spornú plochu, aby tento prístup

v teréne ukázala, táto ukázala na zadnú bránu v oplotení žalobcov, keď vstup k zadnej bráne v oplotení
žalobcov bol však tiež cez spevnenú plochu z hlavnej komunikácie. Na ohliadke žalovaná žiadala, aby
žalobcovia mali zabezpečený prístup ku svojmu rodinnému domu tak, že si odkúpia susediaci pozemok
patriaci Q. U..

39. Žalovaná listom zo dňa 18.03.2019 adresovaným Mestu Hriňová požiadala o doplnenie a zmenu
územného plánu ohľadne pozemku parc.č. CKN XXXXX/X, ktorý je v územnom pláne vedený ako trvalý
trávny porast na navrhovaný stav „zastavaná plocha a garáž“. Listom zo dňa 29.04.2019 žalovaná
požiadala Mesto Hriňová o písomné stanovisko v akom štádiu konania sa nachádza jej žiadosť. Ďalším
listom zo dňa 06.05.2019 požiadala Mesto Hriňová o súhlas, aby si na tomto pozemku mohla umiestniť

prenosnú garáž, ktorú potrebuje pre svoje motorové vozidlo. Poukázala tu na to, že stavba zastávky a
stavba spevnenej plochy bola realizovaná v rozpore so zákonmi a povoleniami ako nelegálna stavba,
keď požiadala, aby tieto stavby boli z jej pozemku odstránené a aby pozemok bol daný do pôvodného
stavu ako „orná pôda“.

40. Mesto Hriňová v liste zo dňa 14.05.2019 číslo 721/2019/OVŽ-3841/2019MD oznámilo žalovanej,
že žiadosti o zmenu a doplnenie územného plánu Mesta Hriňová - zmeny a doplnky č. 2 prijímalo
Mesto Hriňová najneskôr do 31.12.2018. Vzhľadom na špecifickosť situácie a v snahe vyriešiť ju urobilo
však výnimku a prijalo žiadosť žalovanej 5 mesiacov po termíne aj s tým vedomím, že riešenie jejpožiadavky môže predĺžiť celý proces schválenia zmien a doplnkov územného plánu. Potvrdilo, že
pozemok parcelné číslo CKN XXXXX/X je vo vlastníctve žalovanej a že na ňom bola vybudovaná
spevnená plocha a umiestnená zastávka. Stavby nevybudovalo Mesto Hriňová, ale je to pozostatok

doby, keď sa takéto stavby umiestňovali podľa potreby obyvateľstva a často pri ich stavbe boli obyvatelia
nápomocní formou brigád a nikto nevyžadoval na takéto stavby povolenie. Oprávnene však žalovanú
hnevá, že keď chce na pozemku kde je už vybudovaná spevnená plocha aj zastávka autobusov,
legálne umiestniť plechovú garáž, mesto to nepovolí. V zmysle stavebného zákona stavebný úrad
nemôže povoliť novú stavbu v rozpore s územným plánom mesta. Preto v snahe výjsť v ústrety zmenou

územného plánu bude zmenená funkcia časti pozemku parcelné číslo CKN XXXXX/X v k.ú. Hriňová tak,
aby na ňom bolo možné umiestniť garáž.

41. Žalovaná na dôkaz, že žiadna cesta k rodinnému domu, ktorý nadobudli žalobcovia nebola predložila
Územný plán Mesta Hriňová - zmeny a doplnky č. 2 návrh verejnej dopravy (č.l. 253-254 spisu), z ktorého
vyplýva, že na spornej časti pozemku nie je vyznačená žiadna prístupová cesta.

42. Ďalej žalovaná v konaní predložila fotodokumentáciu (č.l. 255-256 spisu) zo dňa 13.12.2019, ktorou
fotodokumentáciou žalovaná preukazovala tvrdenia, že keď sa konajú miestne pohreby, tak účastníci
týchto parkujú so svojimi motorovými vozidlami na spornej ploche.

43. Podľa § 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o
dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia §
134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad

do katastra nehnuteľností.

44. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

45. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je voči žalovanej
dôvodná. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,

alebo patria určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s
vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Podľa § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

46. V súdenej veci žalobcovia podali žalobu voči žalovanej podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ktorou sa domáhali zriadenia zákonného vecného bremena súdom. Zákon predpokladá
možnosť vzniku vecného bremena zo zákona. Vlastník nehnuteľnosti musí mať pre výkon svojho
vlastníckeho práva a užívania nehnuteľnosti predovšetkým k tejto prístup. V prípade, že nedôjde k

dohode s vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý je možné prístup k stavbe zabezpečiť, môže sa
domáhať zriadenia vecného bremena súdnou cestou. Je však potrebné zdôrazniť, že zriadenie vecného
bremena rozhodnutím súdu na základe podanej žaloby vlastníka stavby predstavuje značný zásah do
vlastníckeho práva vlastníka priľahlého pozemku. Súd v každom prípade musí nevyhnutne skúmať
splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok uvedených v ustanovení § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Súčasne nevyhnutne je povinný zvážiť pomer zriadeného vecného bremena a zásahu
do vlastníckych práv vlastníka priľahlého pozemku. Tento by mal byť obmedzený čo najmenej.
Hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena vyplývajúce z ustanovenia § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka musia byť splnené kumulatívne. Žalobca musí byť výslovne vlastníkom stavby,
ku ktorej chce zriadiť prístup, vlastník stavby nemôže byť súčasne vlastníkom priľahlého pozemku. Pod

pojmom „priľahlý pozemok“ má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj pozemok,
cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku, z ktorého
sa môže dostať k verejnej komunikácii. Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie vecného
bremena je skutočnosť, že prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiť inak. Vecné bremenosúd nemôže zriadiť, ak ma vlastník stavby zabezpečený prístup inak, napríklad na základe zmluvy so
susedom alebo na základe konkludentnej dohody so susedom o práve chodiť cez jeho pozemok, alebo
ak môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve (rozsudok NS ČR zo dňa 17.02.2006

sp.zn.22Cdo/38/2005).Relevantnýmprezriadenievecnéhobremenazozákonaniejeanizabezpečenie
pohodlnejšieho alebo hospodárnejšieho prístupu vlastníka stavby alebo skutočnosť, že by pre realizáciu
prístupu nemusel vykonávať stavebné úpravy.

47. Je vo veci nesporné a preukázané, že žalobcovia sú výlučnými vlastníkmi v 1/1-ine v režime

bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na parc.č.
S. XXXXX/X, L. L..Č.. S. XXXXX/4 a priľahlých pozemkov parc.č. S. XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X,
XXXXX/X, nachádzajúcich sa v k.ú. V., Obec Hriňová. Táto skutočnosť vyplýva z LV č. XXX k.ú. V.
zo dňa 28.12.2018 Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Žalobcovia nie sú pôvodnými majiteľmi
týchto nehnuteľností, ale ich nadobudli kúpou v roku 2013 od pôvodných vlastníkov L.. Títo rodinný
dom nadobudli výstavbou. Uvedené bolo preukázané svedeckou výpoveďou Q. U., tiež rozsudkom

Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 28Sp/9/2015-32 zo dňa 14.04.2015, ktorým bolo rozhodované
o odvolaní žalovanej voči rozhodnutiu Mesta Hriňová č. A/2014/4852 zo dňa 03.11.2014, ktorým bola
uložená povinnosť žalovanej strpieť priechod a prejazd žalobcov cez pozemok žalovanej parc.č. CKN
15019/1. Žalobcovia v konaní žiadali zriadiť zákonné vecné bremeno v podobe prístupu k uvedenému
rodinnému domu, ktorý je v ich výlučnom vlastníctve v 1/1-ine pričom preukázali, že sú jeho vlastníkmi

v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

48. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou v 1/1-ine pozemkov parc.č. CKN XXXXX/X, orná pôda o výmere
982 m2, parc.č. CKN XXXXX/X nachádzajúcich sa v k.ú. V., Obec V.. Táto skutočnosť vyplýva z
LV č. XXXX W..Ú.. V. zo dňa 28.12.2018 Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Ani žalovaná

nie je pôvodnou vlastníčkou týchto nehnuteľností, ale ich nadobudla dedením po svojich právnych
predchodcoch v roku 2013 a darom od svojej sestry v roku 2014.

49. Rodinný dom súpisné číslo XXXX na parc.č. CKN XXXXX/X a priľahlé pozemky žalobcov parc.č.
CKN XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X H. XXXXX/X susedia s pozemkom žalovanej parc.č. CKN XXXXX/

X, ktoré skutočnosti vyplývajú z kópie katastrálnej mapy z dotknutého územie, z ortofotosnímku s
prekrytím mapy KN z dotknutého územia, napokon i z geometrického plánu č. 31644341-52/2020 zo
dňa 02.03.2020 vypracovaného GEODET spol. s r.o., IČO: 31 644 341, so sídlom Zvolen. Pozemky
žalobcov parc.č. CKN XXXXX/X, XXXXX/X s rodinným domom číslo súpisné XXXX B. L..Č.. S. XXXXX/
X bezprostredne susedia s parc.č. CKN XXXXX/X vo vlastníctve žalovanej, tak ako to vyplynulo z

vykonaného dokazovania vyššie uvedenými listinami. Tieto nie sú priľahlými pozemkami ku cestnej
komunikácii II/526, od ktorej je prístup k rodinnému domu súpisné číslo XXXX vo vlastníctve žalobcov
a od rodinného domu súpisné číslo XXXX vo vlastníctve žalobcov. Priľahlým pozemkom ku cestnej
komunikácii je pozemok žalovanej parc.č. CKN XXXXX/X, na ktorom je vybudovaná spevnená plocha,
cez ktorú je možný prístup k rodinnému domu žalobcov. Tieto skutočnosti vyplynuli i z ohliadky na mieste

samom. Žalobcovia nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku ku cestnej komunikácii, ktorá je verejnou
komunikáciou. Týmto priľahlým pozemkom je pozemok žalovanej parc.č. CKN XXXXX/X, na ktorom
v minulosti, pred niekoľkými desaťročiami bola vybudovaná spevnená plocha, ktorá v minulosti bola
využívaná tak na prechod, ako i na prejazd k rodinnému domu v súčasnosti patriacemu žalobcom. Táto
spevnená plocha bola tiež využívaná ako verejný priestor, na ktorom parkovali motorové vozidlá voziace

lesnýchrobotníkov,pojazdnápredajňapotravín,ktorázásobovalaobyvateľovzokolia,ďalejotáčalisana
nejautobusy,neskôr,niekedyvroku1998tuboliumiestnenékontajnerynaodpadavybudovanániekedy
pred 5 až 8 rokmi autobusová zastávka. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovedi svedkov Q. U., T. P. a z
rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 28Sp/9/2015 zo dňa 14.04.2015. Spevnená plocha na
pozemku žalovanej bola vybudovaná tiež na účely prechodu ponad odvodňovací kanál a bola v minulosti

a tiež v súčasnosti využívaná ako vhodný prístup z priľahlej cestnej komunikácie nielen vlastníkmi
rodinného domu číslo súpisné XXXX k tomuto rodinnému domu, ale aj vlastníkmi ďalších pozemkov a
usadlostí v okolí. Tieto skutočnosti potvrdil svedok T. P., ktorému starého otcovi pôvodne patril sporný
pozemok. Táto skutočnosť tiež vyplýva už zo spomínaného rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica
sp.zn. 28Sp/9/2015. Z dôvodov tohto rozsudku ďalej vyplýva, že predchádzajúci majitelia rodinného

domu P. L. H. W. L., ktorí boli v konaní pred krajským súdom vypočutí, považovali spevnenú plochu za
súčasť cesty a za miesto, kde mali všetci ostatní majitelia pozemkov prístup ku svojim nehnuteľnostiam.
Na vjazd do rodinného domu využívali časť spevnenej plochy sporného pozemku tak, že chodili pravým
okrajom spevnenej plochy. Stavbu spevnenej plochy nevybudovalo Mesto Hriňová, ale ide o pozostatokdoby, keď takéto stavby sa umiestňovali podľa potrieb miestneho obyvateľstva, ktoré sa často na stavbe
zúčastňovalo vo forme brigád (svojpomoc). Uvedené vyplýva z listu Mesta Hriňová zo dňa 14.05.2019.

50. Potom pokiaľ žalovaná v konaní tvrdila, že právni predchodcovia žalobcov v minulosti využívali ku
svojmurodinnémudomuinýprístup,atocezpozemokparc.č.CKNXXXXX/XpatriacisvedkyniQ.U.aže
žalobcoviamajúceztentopozemokinýprístupkusvojmurodinnémudomu,tototvrdenievkonanínebolo
preukázané. Pozemok parc.č. CKN XXXXX/X je síce tiež priľahlým pozemkom k cestnej komunikácii
(že vlastnícky patrí Q. U. nebolo v konaní sporné, i keď vlastníctvo nebolo preukázané výpisom z

LV) a z časti je susediacim pozemkom k pozemkom žalobcov parc.č. CKN XXXXX/X, XXXXX/X a k
rodinnému domu na parc.č. CKN XXXXX/X, ako i z časti susediacim pozemkom k parc.č. CKN XXXXX/
X, ktorý patrí žalovanej, čo vyplýva z kópie katastrálnej mapy z dotknutého územia, z ortofotosnímku s
prekrytím mapy KN dotknutého územia, a napokon i z predloženého geometrického plánu, ale spevnená
sporná plocha sa nachádza podľa zamerania geometrickým plánom predloženým v konaní na pozemku
žalovanej. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že spevnená plocha na pozemku žalovanej je

jediným možným prístupom k rodinnému domu žalobcov z priľahlej cestnej komunikácie. Žalovaná v
konaní nepredložila žiaden dôkaz, na preukázanie svojho tvrdenia, že spevnená plocha sa nachádza aj
na pozemku Q. U. v takom rozsahu, aby cez ňu bol možný prístup k rodinnému domu žalobcov. Keby
tomu aj tak bolo, čo v konaní preukázané nebolo, lebo len geometrický plán by mohol potvrdiť alebo
vyvrátiť túto žalovanou tvrdenú okolnosť, neznamenalo by to, že by tým bolo i preukázané, že ide o iný

prístup k rodinnému domu žalobcov. Žalobcovia so súhlasom žalovanej vybudovali oplotenie rodinného
domu a priľahlých pozemkov, ktoré bolo schválené v stavebnom konaní, čo žalovaná nepoprela, pričom
ku geometrickému zameraniu prístupu spevnenej plochy pre zriadenie vecného bremena došlo síce
bez súhlasu žalovanej, ale v roku 2015 po vybudovaní oplotenia, brány a bránky žalobcami vzhľadom
na ich umiestnenie v teréne. Žalovaná tak nepreukázala, a to ani svedeckou výpoveďou svedka Ľ.

U., ani ohliadkou na mieste samom, že žalobcovia majú iný zabezpečený prístup k rodinnému domu,
než cez spevnenú plochu na pozemku žalovanej. Tiež treba mať na zreteli, že žalobcovia sa v konaní
nedomáhali určenia, že nadobudli právo prechodu a prejazdu cez spevnenú spornú plochu výkonom
tohtopráva(vydržaním),tedavzásadeniejeprávnevýznamnéprerozhodnutieožalobežalobcovvtejto
veci zisťovanie kde pôvodní majitelia prechádzali k rodinnému domu, ale je právne významné, či cez

pozemok žalovanej, resp. časť pozemku žalovanej, ktorá predstavuje v teréne spevnenú plochu, majú
žalobcovia jediný prístup z cestnej komunikácie ku svojmu rodinnému domu. Preto žalobcovia v konaní
nemuseli preukazovať ani právny záujem na žalobe podľa § 137 CSP, pretože sa nedomáhali určenia
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním (§ 134 Občianskeho zákonníka), ako sa mylne
domnievala žalovaná, keď namietala, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobe.

51. Ako súd už dôvodí, žalovaná tak nepreukázala, že za existujúcich podmienok je možné zabezpečiť
k rodinnému domu žalobcov z cestnej komunikácie prístup inak, nepredložila o tejto tvrdenej
okolnosti žiadne relevantné dôkazy, a tieto skutočnosti nepotvrdila ani ohliadka na mieste samom. Z
fotodokumentácie z ohliadky zo dňa 09.10.2019 (č.l. 180-186) jednoznačne vyplýva, že žalobcovia majú

z cestnej komunikácie prístup k rodinnému domu jedine cez zameranú geometrickým plánom spornú
spevnenú plochu. Z pohľadu od cestnej komunikácie na rodinný dom žalobcov (fotodokumentácia z
ohliadkyč.l.180)vpravovedľaoploteniasanachádzasícepozemok,ktorýmávlastníckypatriťsusedeQ.
U., ale porovnaním s fotodokumentáciou z tvaru miesta (č.l. 107-108) predloženou žalovanou nemožno
uzavrieť, že by žalobcovia mali zabezpečený prístup ku svojmu rodinnému domu popri svojom oplotení

vpravo cez pozemok Q. U. nadväzujúci tiež na cestnú komunikáciu. V teréne na mieste samom pri
ohliadkedňa09.10.2019sícebolividiteľnépoprioplotenížalobcovkoľajovéstopypomotorovomvozidle,
ale strany zhodne pri ohliadke potvrdili, že tento prechod využíva vlastník nehnuteľností (rodinnej
usadlosti), ktorá sa nachádza za rodinným domom žalobcov, pričom v teréne nebolo preukázané, že
by tento tiež nevyužíval spevnenú spornú plochu na prejazd ku svojim nehnuteľnostiam. Ako jediný

vhodný a možný prístup k rodinnému domu z cestnej komunikácie a to vzhľadom na vybudované
oplotenie, je cez spevnenú plochu na pozemku žalovanej. Žalovaná nepreukázala, že žalobcovia tak
majú zabezpečený prístup k rodinnému domu inak, zmluvne, alebo konkludentne cez pozemok Q.
U.. Táto ako svedkyňa nepotvrdila prístup cez jej pozemok k rodinnému domu žalobcov, napokon z
jej výpovede vyplynulo, že aj jej právni predchodcovia na prístup ku pozemku parc.č. CKN XXXXX/X

využívali spevnenú plochu na pozemku žalovanej. Spevnená plocha prikryla odvodňovací kanál vedúci
popri cestnej komunikácii, aby bol možný prechod a prejazd na okolité pozemky a k okolitým rodinným
domom, teda aj na pozemky pôvodných majiteľov rodinného domu, ktorý v súčasnosti patrí žalobcom
a k tomuto rodinnému domu tak, ako vypovedal svedok T. P..52. V konaní ďalej bolo nesporné, že spevnená plocha bola vybudovaná bez príslušného povolenia na
časti pozemku žalovanej, ktorý je v KN vedený ako orná pôda. Tiež bolo nesporné, že je tu zriadená

zastávka pre autobusy bez súhlasu žalovanej. Teda pokiaľ žalovaná navrhla vykonať dôkaz dopytom
na Mesto Hriňová „na základe čoho a bez akéhokoľvek povolenia“ na jej pozemku bola vybudovaná
spevnená plocha a tiež zastávka pre autobusy, tento dôkaz súd nevykonal, pretože takéto zistenie,
ak by bolo doložené, má právny význam len vo vzťahu k žiadosti žalovanej na Mesto Hriňová o
odstránenie tejto spevnenej plochy a zastávky pre autobusy, nie vo vzťahu k zriadeniu zákonného

vecného bremena v prospech vlastníkov rodinného domu súpisné číslo XXXX ako jediného možného
prístupu z cestnej komunikácie cez pozemok žalovanej k tomuto rodinnému domu. Tento prístup je
jedine možný bez ohľadu na to, či v teréne tento predstavuje spevnenú plochu, alebo nespevnenú
plochu. Že žalobcovia v súčasnosti v rodinnom dome nebývajú, tiež nemá vplyv na zriadenie zákonného
vecného bremena. Podstatné a zásadné je, že sú vlastníkmi rodinného domu a že sú splnené aj ostatné
hmotnoprávne podmienky pre zriadenie zákonného vecného bremena. Napokon z listu Mesta Hriňová

zo dňa 14.05.2019, ktorý predložila žalovaná vyplýva, za akých okolností, na aký účel bola zriadená
spevnená plocha.

53. Podporne, ak by žalobcovia mali iný prístup k rodinnému domu z cestnej komunikácie, nebola by
uložená povinnosť žalovanej rozhodnutím Mesta Hriňová č. A/2014/4852 zo dňa 03.11.2014 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 28Sp/9/2015 zo dňa 14.04.2015 strpieť povinnosť
prechoduaprejazducezpozemokparc.č.CKNXXXXX/X,ktorýpredstavujespevnenúprístupovúplochu
k rodinnému domu žalobcov, žalobcami.

54. Žalovaná v konaní namietala aj tú skutočnosť, že žalobcovia požadujú zriadiť vecné bremeno nie

v nevyhnutnom rozsahu. Žalobcovia na zriadenie zákonného vecného bremena predložili geometrický
plán o zameraní tejto ťarchy tvrdiac, že ide o jej nevyhnutný rozsah. Geometrický plán zameriava vecné
bremeno ako diel č. 1 o výmere 37 m2 z pozemku parc.č. CKN XXXXX/X, orná pôda o výmere 982 m2.
Žalovaná tento rozsah namietala. Mala za to, že pre zriadenie vecného bremena postačuje „šírka 3 m“ a
nie „šírka 5 m“ ako vecné bremeno zameriava geometrický plán. Tiež žiadala, aby vecné bremeno bolo

prípadne v rozsahu „šírky 3 m“ zriadené na jej pozemku a v rovnakej šírke na pozemku Q. U..

55. Pokiaľ žalovaná namietala, že geometrický plán nezameriava vecné bremeno v nevyhnutnom
rozsahu, pričom poukazovala v tomto ohľade na výpoveď svedka T. P.H., súd nemohol zamietnuť
žalobu žalobcov z tohto dôvodu, pretože o neprimeranosti rozsahu vecného bremena nepostačuje na

preukázanie tohto tvrdenia výpoveď svedka T. P.. Takýmto dôkazom by mohol byť len znalecký posudok,
ktorý by posúdil možnosť rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval vlastníka priľahlého pozemku
najmenej a zároveň zabezpečoval vlastníkom stavby prístup k stavbe v nevyhnutnom rozsahu (rozsudok
NS ČR 22Cdo/1075/2006). Žalovaná však takýto dôkaz nepredložila, ani nenavrhla na vykonanie,
pričom súd vykonáva podľa úvahy dôkazy, ktoré navrhnú v sporovom konaní strany. Žalovaná tak

nepreukázala svoje tvrdenia, že žalobcovia požadujú zriadenie vecného bremena v neprimeranom
rozsahu. Nevyvrátila hodnoverným dôkazom tvrdenia žalobcov, že geometrickým plánom je zameraná
sporná plocha v nevyhnutnom rozsahu.

56. K ďalšej námietke žalovanej, že pozemok, ktorý vlastní, nie je cestou zapísanou v územnom

pláne Mesta Hriňová súd dodáva, že toto tvrdenie žalovanej je pravdivé, a protistranou nerozporované,
avšak tento pozemok možno uznať za verejnú cestu, pretože bol konkludentným konaním jej právnych
predchodcov ako vlastníkov poznateľným spôsobom určený na všeobecné využívanie a toto užívanie
slúžilo na trvalé uspokojenie nutnej komunikačnej potreby (rozsudok NS ČR 22Cdo/2505/2008 zo dňa
14.09.2010). Právni predchodcovia žalovanej rešpektovali dlhodobo stav, niekedy od 60.-tych rokov

minulého storočia, že spevnená plocha pozemku bola využívaná na parkovanie motorových vozidiel
za účelom nástupu lesných robotníkov, na prístup z cestnej komunikácie II/526 k nehnuteľnostiam
obyvateľov danej oblasti (mimo iných i pôvodných majiteľov rodinného domu číslo súpisné XXXX), ďalej
na umiestnenie pojazdnej predajne potravín, neskôr na otáčanie motorových vozidiel a umiestnenie
autobusovej zastávky. V minulosti, niekedy v 90.-tych rokoch tu boli umiestnené i kontajnery na

komunálny odpad. Užívanie tejto spevnenej plochy potom slúžilo s vedomím vlastníkov na jej všeobecné
užívanie obyvateľmi danej lokality. Spory začali až v roku 2015, ako to vyplynulo z vykonaného
dokazovania a to potom, čo žalobcovia si zriadili okolo svojich nehnuteľností oplotenie.57. Pokiaľ žalovaná ďalej namietala, že na spevnenej ploche (spornej časti pozemku) mieni parkovať so
svojim motorovým vozidlom a umiestniť si tu prenosnú garáž, prípadne vybudovať si tu prístrešok pre
motorové vozidlo, žalobkyňa tak môže postupovať, ale pri rešpektovaní zriadeného zákonného práva

vecného bremena, na ktorého zriadenie sú splnené hmotnoprávne podmienky, keď práve zákonným
vecným bremenom bude obmedzená v užívaní tejto časti svojho pozemku nie v neprimeranom rozsahu.
Navyše v konaní na druhej strane tvrdila, že požiadala Mesto Hriňová o odstránenie tejto spevnenej
plochy. Uvedené platí i vo vzťahu k žiadosti žalovanej, ktorú podala na Mesto Hriňová o povolenie
umiestnenia prenosnej garáže na jej pozemku. Ak pozemok žalovanej bude určený územným plánom

Mesta Hriňová na zastavanie (zatiaľ tomu tak nie je), bude nevyhnutné rešpektovať pri povolení stavby
garáže žalovanej na tomto pozemku zriadené zákonné vecné bremeno. Súd v čase rozhodovania o
žalobe vychádza zo skutkového stavu, aký je v čase vydania súdneho rozhodnutia. Preto súd nevykonal
ani dôkaz navrhnutý na poslednom pojednávaní žalovanou, aby súd vykonal dopyt na Mesto Hriňová,
aby sa vyjadrilo k zriadeniu vecného bremena na pozemku žalovanej. Takýto dôkaz je nadbytočný a
neslúžiaci potrebe súdneho konania, keďže o zriadení zákonného vecného bremena rozhoduje len súd,

ale len súdu patrí vyhodnotiť, či sú splnené hmotnoprávne podmienky pre jeho zriadenie. Súd nie je pri
svojom rozhodovaní viazaný prípadným stanoviskom Mesta Hriňová.

58. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty zahŕňa tak právo prechodu, ako aj prejazdu. V danom
prípade je to právo prechodu pešo, právo prejazdu bicyklom a motorovým vozidlom, čo je obsahovým

vymedzením vecného bremena, ktoré je v súlade s faktickým užívaním rodinného domu a judikátov
súdov (rozsudok NS ČR 22Cdo/2667/2004 zo dňa 23.06.2005).

59. Vecné bremeno v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka možno zriadiť len za náhradu.

60. Na preukázanie výšky tejto náhrady žalobcovia predložili znalecký posudok Ing. Anny Bešinovej č.
80/2018 zo dňa 05.10.2018, ktorý vyčísľuje všeobecnú hodnotu vecného bremena na sumu 1,84 Eur/
m2. Napriek uvedenému žalobcovia navrhli vychádzať pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného
bremena z všeobecnej hodnoty vecného bremena 2,71 Eur/m2, tak ako to uviedli vo svojom liste
pre žalovanú zo dňa 13.06.2018. Žalovaná takto žalobcami stanovenú všeobecnú hodnotu vecného

bremena nerozporovala. Preto súd si osvojil túto hodnotu a vychádzal z tejto všeobecnej hodnoty
vecného bremena pri určení náhrady za jeho zriadenie. Pri výmere 37 m2 je táto náhrada 100,27 Eur
(37 m2 x 2,71 Eur/m2). Túto sumu sú žalobcovia povinní spoločne a nerozdielne podľa § 145 ods. 2
Občianskeho zákonníka zaplatiť žalovanej za zriadenie vecného bremena.

61. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobe žalobcov o zriadenie vecného bremena
vyhovel.

62. Geometrický plán o zameraní vecného bremena je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobcovia boli síce v časti žaloby o zriadenie zákonného vecného
bremena úspešní (§ 255 ods. 1 CSP), ale nebolo možné opomenúť pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania, že žalobcovia počas konania rozšírili žalobu o ďalší žalobný petit, v ktorej časti následne
vzali žalobu späť. V tejto časti nesú preto procesný zákonný dôsledok, že konanie muselo byť v tejto

časti zastavené. V tejto časti nesú preto zodpovednosť i za trovy konania (§ 256 ods. 1 CSP), v ktorej
časti má nárok na ich náhradu žalovaná. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Vzhľadom na rozhodnutie o nároku na trovy konania po právoplatnosti tohto rozsudku súd nebude

vydávať v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatné uznesenie o výške trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).