Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Eva Lampartová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/85/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205381
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120205381.4
Uznesenie
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: L.. F. U., D.. XX.X.XXXX, N. N. X, A., právne zastúpeného: JUDr.
Ladislav Riedl, advokát so sídlom Slovenská 46, Prešov, proti žalovanému: KARTAGO TOURS, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava - Nové Mesto, IČO: 31 371 205, právne zastúpeného: Bukovinský &
Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 098, o zaplatenie 1 528,40 EUR, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie zastavuje.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa11.5.2020domáhal,abysúdzaviazalžalovaného
zaplatiť mu sumu 1 528,40 EUR spolu s úrokom s omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 528,40
EUR od 21.4.2020 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2.Podanímdoručenýmsúdudňa30.9.2021zobralžalobcažalobuvcelomrozsahuspäťažiadalkonanie
zastaviť z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo dňa 9.8.2021 k dobrovoľnému plneniu uplatneného
nároku, o čom súdu predložil ako dôkaz výpis z transakcie - detail platby.
3. Žalovaný sa na výzvu súdu v podaní doručenom súdu dňa 5.10.2021 vyjadril, že žalobcovi uhradil
sumu 1 628,40EUR dňa 6.8.2021, ktorá však nemá predstavovať uznanie nároku žalobcu uplatneného v
tomto konaní, ale v súlade s § 33a ods. 7 a 9 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch vrátenú sumu platieb
prijatých od žalobcu, ktoré žalovaný prijal na základe zmluvy o zájazde. Plnil si zákonnú povinnosť.
Zdôraznil, že trvá na tom, že žaloba bola podaná nedôvodne v čase podania žaloby a žalovaný nemal
povinnosť vrátiť žalobcovi platby tak, ako to požadoval žalobca. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu
zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na späťvzatí žaloby. Uviedol, že predmet konania
odpadol, preto ďalšie vedenie sporu nemá účel. Ďalej predostrel svoj názor, že žalovaný neplnil
uplatnený nárok z dôvodu postupu podľa § 33 ods. 7 a 9 zákona o zájazdoch. Novela účinná od
29.5.2020 je premietnutá do § 33a, pričom v ňom nasledujúce odseky systematicky nadväzujú podľa
usporiadania za sebou. Práve žalobca odstúpil od zmluvy o zájazde, preto nie je možné akceptovať
výklad ods. 9, že pri nedohodnutí náhradného zájazdu, odstúpila od zmluvy cestovná kancelária. Aby
mohol žalovaný postupovať podľa ods. 7 musel by sa najprv riadiť ods. 1, no v tomto prípade vznikli
žalobcovi nároky na vrátenie platieb podľa ods. 11. Žalovaný nemal obmedzený začiatok plynutia
lehoty na vrátenie zaplatenej ceny zájazdu žalobcovi. Už v podanej žalobe bolo zreteľne deklarované,
že o žiadny náhradný zájazd nemá žalobca zo strany žalovaného záujem a aj keby teoreticky mal,
spôsob obrany žalovaného, ktorý bol voči osobe žalobcu absolútne dehonestujúci akúkoľvek dohodu o
náhradnom zájazde vôbec nepripúšťal. V žalobe žalobca tvrdil, že k vysporiadaniu odstupného došlo
a všetky okolnosti tomu zodpovedali. Žalobca si uplatnil nárok ponížený o poplatok za odstupné podľavšeobecných podmienok cestovnej kancelárie. Žalovaný podával odpor proti platobnému rozkazu, ktorý
mu bol doručený dňa 1.6.2020, a teda vedel, že odstupné považuje za vysporiadané. V tom prípade
nebolo žiadnej zákonnej možnosti postupovať podľa ods. 1 a na základe neho sa tak dopracovať k
využitiu odsekov 7 a 9. Ak žalovaný tvrdí, že sa o vysporiadaní odstupného dozvedel až 1.6.2020
z podanej žaloby, nie je to pravda. Žalovaný nepoprel, že so žalobcom od 6.4.2020 úplne prestal
komunikovať a nebyť žaloby, vôbec by jeho vyjadrenie k veci nepoznal. Sporným tiež nie je, že dňa
6.4.2021 žalobca vypísal Storno zmluvy o obstaraní zájazdu č. XXXXXXXXX, kde je uvedené, že žiada
vrátiť zálohu vo výške 1 628,40 EUR poníženú o storno poplatky. Žalobca si vysporiadal odstupné
so žalovaným dňa 6.4.2020 a nereagovanie žalovaného až do podania žaloby nemôže byť na ťarchu
žalobcu v prospech žalovaného. Žalobca zotrval na názore, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko
ju podával v čase, kedy novela zákona o zájazdoch ešte nebola účinná. Navyše žalobca poukázal na
skutočnosť, že žalovaný si nesplnil ani len povinnosť podľa ods. 2, a teda žalobcovi ani nenavrhol zmenu
zmluvy o zájazde, ani mu nezaslal oznámenie o pre neho adresnom náhradnom zájazde. Preto nemôže
platne tvrdiť, že žalobcovi vyplatil zaplatenú cenu zájazdu podľa ods. 7 a 9, ktoré sú systematicky
odvodené od splnenia povinnosti podľa ods. 1. Žalobca zdôraznil, že dňa 6.4.2020 platne odstúpil od
zmluvy o zájazde a žalovaný bol preto povinný vrátiť mu sumu 1 528,40 EUR do 21.4.2020, kedy
ešte žiaden § 33a zákona o zájazdoch nebol. Žalovaný tak však úmyselne neurobil a ani nevysvetlil
prečo. Záverom poukázal žalovaný tiež na to, že sám žalovaný uviedol, že novela zákona o zájazdoch
bola prijatá na zabránenie krachu cestovných kancelárií. To však ale neznamená, že by automaticky
skrachovali všetky cestovné kancelárie do jednej a bez výnimky. Malo ísť o legislatívnu pomoc v prípade
potreby. Zákon o zájazdoch žalovaného iba oprávňoval riešiť situáciu novelizovaným spôsobom, nie
nútil.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd aj bez
výslovného súhlasu žalovaného postupom podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
11. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
12. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ustanovení
§ 256 ods. 1 CSP, ktoré predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania.
Primárne súd uvádza, že späťvzatie žaloby samo o sebe je z procesného hľadiska príčinou zastavenia
konania. Avšak s ohľadom na konkrétne okolnosti, je súd povinný pri rozhodovaní o trovách konania pri
zastavení konania skúmať procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách, teda aj na strane
žalobcu, aj na strane žalovaného. Späťvzatie žaloby je síce dispozitívnym úkonom žalobcu majúcim za
následok zastavenie konania, avšak k tomuto úkonu môže žalobcu priviesť aj správanie žalovaného
po začatí konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca. Pokiaľ však žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného,
spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania a v dôsledku toho odpadnutia
predmetu sporu, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.13. V danom prípade žalobca vzal žalobu späť práve pre správanie žalovaného, keďže tento svojou
úhradou zo dňa 6.8.2021 spôsobil odpadnutie predmetu sporu a v konaní by nebolo ďalej o čom
rozhodovať. Medzi stranami ostalo však sporné právne posúdenie charakteru úhrady zo strany
žalovaného, a teda či sa jednalo o úhradu po odstúpení žalobcu od zmluvy o zájazde alebo sa jednalo o
splnenie si povinnosti podľa § 33a ods. 9 zákona č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch. Odvíjajúc sa od právneho
posúdenia tejto spornej otázky strany trvali na svojich názoroch o dôvodnosti/nedôvodnosti/predčasnosti
podanej žaloby, a preto si obe strany uplatňovali nárok na náhradu trov konania.
14. Vzhľadom na charakter a celkové okolnosti daného prípadu, súd pri rozhodovaní o trovách konania
a skúmaní procesnej zodpovednosti na oboch stranách vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 257 CSP tak, že
stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Súd nemohol neprihliadnuť na skutočnosť, že v čase
podania žaloby žalobca naozaj objektívne nemohol vedieť o budúcej právnej úprave, ktorá bola prijatá
dokonca až po vydaní platobného rozkazu vo veci. V čase podania žaloby a vydania platobného rozkazu
žalobcovi nad mieru všetkých pochybností svedčalo právo, čomu naznačuje aj spôsob procesnej obrany
žalovaného, ktorá je založená iba na novej právnej úprave prijatej novelou zákona o zájazdoch účinnej
od 29.5.2020. Podľa názoru súdu však neskoršie prijatie právnej úpravy upravujúcej vzťahy aj spätne
nemôže byť s ohľadom na spravodlivosť na ťarchu žalobcu. Je potrebné dať za pravdu žalovanému, že
aktuálne platná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch po dotknutej novele je
jasná, zrozumiteľná a úplná vo vzťahu k pôvodnému predmetu sporu, avšak pôsobí retroaktívne, v čase
podania žaloby nemohla byť žalobcovi známa a i v prípade rozhodnutia vo veci samej by sa súd musel
pri prípadnom rozhodovaní o trovách konania vysporiadať s touto bežným prípadom sa vymykajúcou
okolnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Prešov v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.