Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412200695
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5412200695.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci žalobcu: Jaroslav Martvoň
Geoplán, s miestom podnikania Beňovolehotská 2140/66, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 17 951 381, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Kováčik Legal s. r. o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný
Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému: Mgr. P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX

O., právne zastúpený: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Nová Doba 489/15,
027 43 Nižná, pracovisko Hattalova 373/3, 029 01 Námestovo, IČO: 47 258 781, v konaní o zaplatenie
631,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
2C/12/2012-357 zo dňa 22.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 345,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 09.01.2014 do zaplatenia, a
to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 273,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 09.01.2014 do zaplatenia, a to
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i
a súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie s a n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
618,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 09.01.2014 do zaplatenia, a to do
15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania vo výške 98 %.
2. Súd prvej inštancie žalobný nárok žalobcu posudzoval v zmysle ustanovenia § 631, § 632, § 633,
§ 634 ods. 1, ods. 2, § 642 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), podľa ustanovenia

§ 191 ods. 1, §215 ods. 1, ods. 2, § 216 ods. 1, § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“).
3. Pri posudzovaní uvedeného prípadu súd prvej inštancie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení.
Dôvodil, že vykonaným dokazovaním zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústna zmluva
o dielo ohľadom geometrického plánu v súvislosti s kolaudáciou rodinného domu, ktorý mal žalovaný
skolaudovať do 31.12.2008, pričom cena diela nebola medzi nimi dohodnutá. Uzavretie takejto zmluvy

potvrdili obidvaja účastníci konania, keď samotný žalovaný uviedol, že prvýkrát sa stretli so žalobcom
v novembri 2008. Žalobca však geometrický plán do konca roku 2008 nestihol urobiť a dostavil sa až
potom, čo bol kontaktovaný žalovaným v roku 2009, keď žalovaného vyzdvihol v práci a išli na pozemokžalovaného zamerať stavbu. Žalobca na mieste samom začal s vytyčovaním hraníc pozemku, čo malo
byť v cene geometrického plánu, vtedy zameral na pozemku asi tri body s tým, že v určitej časti na
hranici pozemku boli vysoké stromy - jasene, ktoré mu bránili v meraní a z toho dôvodu povedal, že

to zameria inokedy. K zameraniu stavby sa ani nedostal. Žalovaný bol osobne prítomný, keď žalobca
začal s vytyčovaním hraníc pozemku a v uvedený okamih mal možnosť osobne žalobcovi vytknúť,
resp. ho upozorniť na to, čo má byť podľa dohody predmetom merania - len zameranie novostavby
rodinnéhodomu.Aktakžalovanývuvedenýokamihneurobil,jepotomlogické,žežalobcaurobilmerania
aj v súvislosti s oddelením zastavaného pozemku, čo súvisí s vytýčením hraníc novovytvorených

pozemkov. Podľa súdu prvej inštancie uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie samotného žalovaného v
podanom odpore proti platobnému rozkazu, kde výslovne uviedol, že so žalobcom uzavrel ústnu zmluvu
o dielo, pričom sa dohodli o jej podstatných náležitostiach. Žalobca sa zaviazal vyhotoviť pre neho ako
objednávateľa geometrický plán na zameranie nehnuteľnosti, vrátene vytýčenia hraníc nehnuteľnosti,
za účelom skolaudovania stavby rodinného domu v zmysle stavebného povolenia - koniec roka 2008.
On ako objednávateľ - žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu za vykonanie diela, ktorá bola

žalobcom špecifikovaná ako cena „pre dobrého známeho". Žalobca stavbu rodinného domu vytýčil až
potom, čo ho žalovaný viackrát urgoval ohľadom geometrického plánu pre kolaudáciu. Pri vytyčovaní
stavby žalovaný už s ním nebol, ale tam bola jeho manželka. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v
konaní bolo preukázané, že žalobca zameriaval aj chatku a priľahlý pozemok pod ňou vo vlastníctve
matky žalovaného, ktorá sa osobne zúčastnila tohto úkonu. Niekedy v marci 2011 žalobca zavolal,

že geometrické plány sú už hotové a v elektronickej pošte uviedol cenu 831,- eur. Žalobca reagoval
telefonicky tak, že cena 831,- eur je prehnaná na to, že to žalobca robil tri roky. Inú cenu sa žalovaný
dozvedel až doručením žaloby a platobného rozkazu zo súdu. Vytyčovanie pozemku žalovaného bolo
teda preukázané výpoveďou samotného žalovaného, keď osobne bol so žalobcom merať, keď vytýčenie
hranice pozemku bolo neúspešné pre zlý signál GPS a následne dňa 28.02.2011, keď sa merania

zúčastnila manželka žalovaného. Zameranie RD žalovaného zo strany žalobcu dňa 28.02.2011 bolo
preukázané aj výpoveďou žalobcu, jeho manželky a listinnými dokladmi - záznam podrobného merania
zmien č. 1048, k. ú. O., a taktiež aj potvrdením GKÚ Bratislava zo dňa 05.08.2014, z ktorých dokladov
jednoznačne vyplýva, že žalobca dňa 28.02.2011 vykonal meranie v obci O. v blízkosti, alebo na parcele
č. 285/1, kde je umiestnený rodinný dom žalovaného. Nepriamo túto skutočnosť potvrdzujú aj svedkyne

P. W. - manželka žalovaného, ktorá bola prítomná pri meraní a N. W., s ktorou žalobca následne išiel
zamerať chatku a pozemok v obci O. a podľa nej v uvedený deň nič nezameral. Listinné doklady z OÚ
Námestovo, katastrálny odbor a GKÚ Bratislava jednoznačne vyvracajú tvrdenia svedkýň P. a N. W., že
v kritický deň žalobca v obci O. nevykonal žiadne meranie, nakoľko nemal signál GPS. Podľa súdu prvej
inštancie bolo teda jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 28.02.2011 na C-KN parc. č. 285/1 a

285/2 vykonal meranie, kde zameral samotný rodinný dom žalovaného, ktorý sa rozprestiera na častiach
obidvoch C-KN parc. č. 285/1, 2. Pôvodné C-KN parc. č. 285/1, 2 boli označené kultúrou - orná pôda a
tým, že na uvedených pozemkoch sa realizovala stavba rodinného domu, tak na zastavanej časti týchto
dvoch parciel došlo aj k zmene kultúry, a to v celkovej výmere 112 m2, pričom geometrický plán Ing.
H. vykazuje výmeru 117 m2. Bolo potrebné stanoviť koľko m2 bolo zabratých pod stavbu rodinného

domu z C-KN parc. č. 285/1 a koľko z C-KN parc. č. 285/2 a zároveň aj určiť polohu umiestnenia
rodinného domu v hraniciach nového pozemku. Zákonite potom podľa súdu prvej inštancie muselo dôjsť
aj k premeriavaniu dĺžky hranice nových pozemkov minimálne v tej časti, kde je umiestnená stavba
rodinného domu t.j. C-KN parc. č. 285/5 a 285/6 (časti pôvodných C-KN parc. č. 285/1, 2) a taktiež
aj samotnej stavby rodinného domu na novej C-KN parc. č. 285/4, ktorá predstavuje časti pôvodných

C-KN parciel 285/1, 2. V týchto častiach pomerné dĺžky predstavujú vzdialenosti medzi jednotlivými
lomovými bodmi, a to: medzi bodmi 01 a 07 - 8,45 m, medzi bodmi 07 a 06 - 12,95 m, medzi bodmi 06
a 05 - 2,40 m, medzi bodmi 05 a 04 - 1,23 m, medzi bodmi 04 a 03 - 1,96 m, medzi bodmi 03 a 02 -
1,28 m, medzi bodmi 02 a 08 - 2,65 m, medzi bodmi 08 a 01 - 12,62 m, medzi bodmi 11 a 12 - 12,84
m, medzi bodmi 12 a 10 - 16,36 m, medzi bodmi 10 a 17 - 2,66 m, medzi bodmi 17 a 18 - 21,12 m,

medzi bodmi 18 a 98 - 10,50 m. Tieto vzdialenosti medzi lomovými bodmi spolu predstavujú obvodovú
dĺžku 107,02 m. Uvedené údaje žalobca premietol do GP pre žalovaného č. 17951381-19/2011 zo
dňa 01.03.2011 (deň vyhotovenia), ktorým bol zameraný RD na C-KN parc. č. 285/4 a oddelená C-
KN parc.č. 285/5 a 285/6. Podľa cenníka UNIKA pre navrhovanie cien geodetických a kartografických
prác z roku 2011, Skupina 3 - Geometrický plán a vytyčovanie hraníc pozemkov, Tabuľka výkonov 3-1

vyhotovenie GP na stavbu a oddelenie pozemku ak stav právny je totožný s registrom C-KN pod pol.
02 je stanovená merná jednotka 100 m a rozpätie ceny od 116,- do 150,- eur, pričom v poznámke pod
c/ k uvedenej tabuľke je doslovne uvedené: „Ak je rozsah výkonov v položkách 01, 02, 03, 04 a 06
menší ako 2 merné jednotky (čo je 200 m), účtuje sa cena za 2 merné jednotky (t.j. za 200 m)". Zuvedeného potom pre rozsah výkonov v položkách 01, 02, 03, 04 a 06 nie je rozhodujúca zameriavaná
obvodová dĺžka až do 200 m (2 merné jednotky), lebo pri obvodovej dĺžke do 200 m (teda od 1m až
200 m) poskytovateľ služby vymedzenej v uvedených položkách má možnosť a právo účtovať výkon

za 2 merné jednotky. Podľa súdu prvej inštancie v prípade, ak by rozsah výkonov podľa jednotlivých
položiek presahoval 200 m, poskytovateľ príslušnej služby by mal právo účtovať násobok ceny za 1
mernú jednotku a číslo presahujúce 2 merné jednotky (napr. minimálna cena za 250 m obvodovej
dĺžky je 116,- eur x 3 merné jednotky). S poukazom na uvedené potom za obvodovú dĺžku 107,02 m
(čo však nie je rozhodujúce) pri vyhotovení geometrického plánu na stavbu a oddelenie pozemku pre

žalovaného je podľa uvedeného cenníka minimálna cena 232,- eur a maximálna cena 300,- eur. Ďalej
súd prvej inštancie dôvodil, že v zmysle § 634 ods. 1 OZ ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou
alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. V sporovom konaní túto cenu
určuje súd. V súdenom prípade za vyhotovenie geometrického plánu na zameranie rodinného domu
žalovaného a súvisiace oddelenie pozemku o celkovej obvodovej dĺžke 107,02 m, s prihliadnutím na
doporučené ceny v cenníku UNIKA 2011, kde sa účtujú minimálne 2 merné jednotky - 200 m, súd prvej

inštancie potom stanovil primeranú cenu na 260,50 eur, tak ako to žalobca ocenil vo faktúre č. 2011048
zo dňa 16.08.2011. K uvedenej primeranej cene sa pripočíta zákonná sadzba DPH vo výške 20 %, čo
predstavujesumu52,10eur+žalobcomuhradenýsprávnypoplatokzaoverenieGPvovýške33,-eur,čo
potom predstavuje výslednú sumu 345,60 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že zo správania
sa žalovaného v súvislosti s meraním v roku 2009, keď žalovaný osobne bol so žalobcom, ktorý začal s

vytyčovanímhranícpozemkuanebolžalovanýmzastavenývtomsmere,žetoniejepredmetomdohody,
z vyjadrenia žalovaného v podanom odpore proti platobnému rozkazu bol zrejmý rozsah dohodnutého
diela - zameranie a vytýčenie hranice priľahlých nehnuteľností. Súd prvej inštancie konštatoval, že
pre stanovenie ceny podľa pol. 2 tabuľky výkonov 3-1 Cenníka UNIKA 2011 pre súdený prípad nie je
rozhodujúca obvodová dĺžka zameranej nehnuteľnosti nakoľko nepresahuje 2 merné jednotky - 200 m.

V ďalšom súd prvej inštancie skúmal, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o
dielo, predmetom ktorej bolo zameranie chaty a priľahlého pozemku k nej. Z vykonaného dokazovania
mal jednoznačne preukázané, že žalobcu požiadal o zameranie chaty a priľahlého pozemku žalovaný,
čo nakoniec nebolo v konaní ani sporné. Sporné však podľa súdu prvej inštancie bolo to, či žalovaný túto
ústnuzmluvuodielouzatváralsvojímmenom,resp.vmenesvojejmatky.Súdprvejinštancievintenciách

usmernenia krajského súdu doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a to žalovaného a
svedkyne N. W. k uvedenej skutočnosti, ktorí v doplnenom výsluchu už zhodne tvrdili, že zameranie
chaty žalovaný objednával u žalobcu v mene matky - N. W.. Svedkyňa sa pýtala žalobcu aj na cenu -
čo to bude stáť, pričom ten jej odpovedal, že nič, nakoľko nič nezamerali. Žalovaný k tejto skutočnosti
uviedol, že začiatkom r. 2011 objednal u žalobcu vyhotovenie geometrického plánu na zameranie chaty

a pozemku v okolí chaty vo vlastníctve jeho rodičov, ktorí si túto nehnuteľnosť zakúpili v r. 2010 a bola
umiestnená na nevysporiadanom pozemku, na čo ich upozornil starosta obce. Nakoľko matka vedela,
že má objednaného geodeta, tak ho požiadala, aby u neho objednal vykonanie tejto služby, čo aj urobil
a u žalobcu ho objednával v mene matky, ktorej patrí aj pozemok pod chatou. Doplnené výpovede
žalovaného a svedkyne N. W. sa líšia od predchádzajúcich výpovedí, z ktorých vyplýva, že zameranie

chaty a aj celú záležitosť ohľadom nej zabezpečoval a vybavoval žalovaný a žalobca mu mal poskytnúť
aj zľavu, resp. ako to uviedol žalovaný, že sa dohodli, že tá cena bude ako pre kamaráta, nakoľko sa
poznajú s U. a mala to byť cena pre neho a bez papiera. Nakoniec žalovaný bol ochotný za obidva
geometrické plány zaplatiť žalobcovi sumu 480,- eur, s čím žalobca nesúhlasil a odišiel preč. Žalobca
uviedol, že zameranie chaty si u neho objednal žalovaný pre svoju matku, ktorý bol viackrát u neho v

kancelárii prejednávať tento problém. Cenu za realizované meranie a geometrický plán by mal zaplatiť
žalovaný - p. W. ako objednávateľ, nakoľko s p. W. nehovoril o cene a ona bola s ním len za tým
účelom, aby mu ukázala lokalitu, kde je chata umiestnená, s ňou nemal žiadne papiere a o vyrovnaní
s ňou nejednal. Žalobca taktiež potvrdil, že p. W. pri meraní povedal, že signál GPS v blízkosti chaty
nebol, ale na kopci signál bol a odtiaľ robil merania a určil súradnice bodov metódou GPS V S JTSK,

čo preukazuje protokol zo dňa 28.02.2011 založený v spise. Tieto doplnené výpovede žalovaného a
svedkyne N. W. ohľadom uzavretia ústnej zmluvy so žalobcom na zameranie chaty súd prvej inštancie
vyhodnotil ako nepresvedčivé a s ohľadom na ich pôvodné výpovede dospel k záveru, že ústnu dohodu
na zameranie chaty uzavrel so žalobcom žalovaný, čo už naznačoval aj Krajský súd v Žiline v uznesení
č. k. 11Co/70/2015-281 zo dňa 27.08.2015, ktorým bol zrušený prvostupňový rozsudok súdu prvej

inštancie č. k. 2C/12/2012-250 zo dňa 12.11.2014. Geodetické práce súvisiace so zameraním chaty - GP
č. 17951381-20/2011, ktorý bol vyhotovený dňa 03.03.2011, žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou
č. 2011049 zo dňa 16.08.2011 znejúcou na sumu 279,27 eur, splatná 16.08.2011 a predmetnú istinu
si uplatnil spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 17.08.2011 do zaplatenia. Súd prvejinštancie pre uvedený prípad potom stanovil primeranú cenu na 200,- eur, tak ako to žalobca ocenil vo
faktúre č. 2011049 zo dňa 16.08.2011. K uvedenej primeranej cene 200,- eur pripočítal zákonnú sadzbu
DPH vo výške 20 %, čo predstavuje sumu 40,- eur + žalobcom uhradenú správny poplatok za overenie

GP vo výške 33,- eur, čo potom predstavuje výslednú sumu 273,- eur. Pre obidva prípady zmluvy o dielo
potom stanovil primeranú cenu, a to v prvom prípade na sumu 345,60 eur a v druhom prípade na sumu
273,- eur. Žalobca ním vyhotovené geometrické plány preukázateľne odovzdal žalovanému a to až na
pojednávaní konanom dňa 08.01.2014. V uvedený deň žalobca odovzdal žalovanému aj geometrický
plán č. 17951381-20/2011, ktorý bol vyhotovený dňa 03.03.2011 a bola zameraná budova postavená na

C-KN parc. č. 1390/3, lesný pozemok C-KN parc. č. 1390/2. Súd prvej inštancie dôvodil, že v priebehu
konania nebolo preukázané, že by žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo, ktorú uzavrel so žalobcom, a to
i napriek tomu, že mal na to čas takmer tri roky, keďže žalobcu kontaktoval prvýkrát v novembri 2008.
Žalobca bol merať v mesiaci február 2011 a v marci 2011 zavolal žalovanému, že geometrické plány
sú už hotové. Žalovaný teda nevyužil možnosť odstúpiť od zmluvy o dielo v zmysle ustanovenia § 642
ods. 1, 2 OZ. Žalobca teda dielo pre žalovaného vykonal a takto ukončené dielo mu preukázateľne

odovzdal až dňa 08.01.2014 na súdnom pojednávaní. Nakoľko medzi účastníkmi nebol dohodnutý
termín platenia za dielo, tak cena sa platí až po skončení diela (§ 634 ods. 2 veta prvá OZ). Dielo teda
bolo preukázateľne odovzdané žalovanému až dňa 08.01.2014 a tým dňom bolo dielo aj ukončené,
tak žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť cenu diela dňom 09.01.2014, čo je prvý deň nasledujúci
po skočení diela. S ohľadom na vykonané dokazovanie súd prvej inštancie potom priznal žalobcovi

celkovú sumu 618,60 eur, ktorá pozostáva zo sumy 345,60 eur za vykonané dielo - geometrický plán
č. 17951381-19/2011 zo dňa 01.03.2011 a to bez sadzby DPH z uhradeného poplatku 33,- eur za
overenie geometrického plánu Správou katastra Námestovo a zo sumy 273,- eur za vykonané dielo -
geometrický plán č. 17951381-20/2011 zo dňa 03.03.2011, a to taktiež bez sadzby DPH z uhradeného
súdneho poplatku 33,- eur za overenie geometrického plánu Správou katastra Námestovo. Súd prvej

inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z priznanej istiny 345,60 eur vo výške 5,15 % ročne (5
% - Nariadenie vlády SR + 0,15 % - ECB) od 09.01.2014 (prvý deň po odovzdaní diela žalovanému -
08.01.2014)dozaplatenia.Súdprvejinštancievozvyškunávrhžalobcuzamietol,takjednakvčastisumy
6,27 eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 17.08.2011 do zaplatenia a úroku z omeškania
9,5 % ročne zo sumy 345,60 eur od 17.08.2011 do 08.01.2014 (deň odovzdania diela), pričom suma

6,27 eur predstavuje vyčíslenú 19 % DPH zo sumy 33,- eur, ktorú sumu žalobca vyfakturoval faktúrou
č. 2011048, splatná 16.08.2011, jednak v časti sumy 6,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 273,- eur od 17.08.2011 do 08.01.2014 (deň odovzdania diela), pričom suma 6,27
eur predstavuje vyčíslenú 19 % DPH zo sumy 33,- eur, ktorú sumu žalobca vyfakturoval faktúrou č.
2011049 zo dňa 16.08.2011, splatná 16.08.2011. Žalobca predmetnými faktúrami fakturoval žalovanému

zhotovené dielo, a to aj so správnymi poplatkami, ktoré hradil správe katastra za overenie vyhotovených
GP, pričom takto uhradený súdny poplatok (2 x 33,- eur) fakturoval aj s 19 % DPH, čo v jednotlivom
prípade predstavuje sumu 6,27 eur. Na uvedenú sumu žalobca nemá nárok v zmysle ustanovenia § 22
ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého do základu dane podľa odseku 1 sa
nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od

kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len „prechodné položky"). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch
sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s
tovarom. V konaní žalobca mal úspech vo výške 98 % a v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP má
právo na náhradu trov konania v rozsahu 98 %, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením
súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. Predmetom sporu bola istina vo výške 631,14 eur a žalobca

bol úspešný v časti istiny 618,60 eur, čo predstavuje neúspech v 2 %.
4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. V odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a rozhodnutie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynulo, že by si žalovaný u žalobcu

objednal aj vytýčenie pozemku a toto zistenie nevyplýva ani z výpovede žalovaného. Vôľa zmluvných
strán smerovala k objednaniu si geometrického plánu na zameranie dokončenej stavby tak, ako
to niekoľkokrát potvrdil žalovaný a potvrdila to aj svedkyňa P. W.. Otázka zamerania stavby ako
predmet diela nebola medzi sporovými stranami sporná. Poukázal na to, že vytýčenie pozemku nebolo
predmetom dojednania zmluvných strán a žalobca nepreukázal, že by si žalovaný u neho túto službu

výslovne objednal. To, že si žalovaný u žalobcu vytýčenie pozemku neobjednal, preukazujú aj nepriame
dôkazy, ktoré v konaní žalovaný predkladal, a to vyhotovenie geometrického plánu konkurenčného
geodeta Ing. H., ktorý zameral pre účely kolaudácie len stavbu rodinného domu. Uviedol tiež, že
pozemok pod existujúcou stavbou nie je potrebné vytyčovať. Je potrebné len zamerať obvod stavby,prideliť samostatné parcelné číslo pozemku pod stavbou a zmeniť kultúru tohto pozemku na zastavané
plochy a nádvoria. Zameranie existujúcej stavby nevyžaduje žiadne vytýčenie pozemku. Nebolo teda
účelné a potrebné, aby došlo k premeriavaniu dĺžky hranice nových pozemkov v minimálne tej časti,

kde je stavba pozemku, t.j. C-KN parc. č. 285/5 a č. 285/6. Na týchto pozemkoch stavba domu nie je
postavená a nie je ani zrejmé, ako dospel súd k záveru, že v súvislosti so zameraním domu a oddelením
pozemku pod stavbou C-KN parc. č. 285/4 bolo potrebné premeriavať aj ostatné novovytvorené
pozemky. Ďalej namietal, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si žalovaný u žalobcu
objednal aj vytýčenie hranice pozemku, pričom konkludentne nemožno jasne prejaviť výslovnú vôľu

uzavrieť ústnu zmluvu o dielo. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou nevyporiadal. V súvislosti s
posúdením pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie
odmeny za vypracovanie geometrického plánu na stavbu chaty, súd na rozdiel od svojho predošlého
názoru konštatoval, že doplnené výpovede žalovaného a svedkyne N. W. sú nepresvedčivé a najmä
odlišné oproti ich predchádzajúcim výpovediam. S týmto názorom sa odvolateľ nestotožnil, nakoľko
druhá výpoveď žalovaného len doplnila jeho predchádzajúcu výpoveď s tým, že ohľadne objednávania

geometrického plánu na chatu bol za žalobcom žalovaný a že mu povedal, že jeho matka by chcela
urobiť geometrický plán. Z uvedeného možno nadobudnúť dojem, že objednávateľkou služby bola matka
žalovaného. Rovnako aj svedkyňa N. W. potvrdila, že bol u nej žalovaný, ktorý jej povedal, že má
geodeta, ktorý mu príde zamerať dom. Preto ho požiadala, aby v jej mene sa tohto geodeta spýtal, či im
príde zamerať aj chatu. Samotný žalobca predložil Okresnému úradu Námestovo, katastrálnemu odboru

za účelom overenia geometrického plánu na chatu, záznam o podrobnom meraní zmien č. 1049, kde
na prvej strane v časti podpis objednávateľa je uvedená „W.“. Súd prvej inštancie na túto skutočnosť
vôbec neprihliadal. Okresný súd primeranú cenu stanovil výlučne len z jedného z možných dôkazov,
ktoré boli relevantné na určenie primeranej ceny, a preto je rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný.
Zároveň napadol výrok o trovách konania s tým, že tento je nesprávny nielen z dôvodu nezákonnosti,

ale aj z dôvodu, že ak okresný súd konštatoval úspech žalobcu v rozsahu 98 % a neúspech 2 %, čistý
úspech žalobcu potom predstavuje 96 % a nie 98 %.
5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že žalovaný už v prvotnej
reakcii na žalobu (v podanom odpore) sám potvrdil, že si u žalobcu objednal aj zameranie stavby, aj
vytyčovanie pozemku. Žalovaný následne viackrát menil výpovede na svoju obranu, keď najskôr tvrdil,

že od zmluvy odstúpil a následne, keď sa táto obrana ukázala ako neúspešná, túto zmenil a začal
spochybňovať rozsah objednaných prác a ich kvalitu. Žalovaný bol osobne prítomný pri žalobcovi,
keď vykonával vytyčovanie pozemku a mal možnosť vytknúť žalobcovi, že o vytyčovanie hraníc nemá
záujem. Ak tak neurobil, je logické, že žalobca urobil merania aj v súvislosti s oddelením zastavaného
pozemku. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s námietkou, že

žalobca nevyhotovil protokol o vytýčení hranice pozemkov v zmysle ustanovenia § 23 Smernice ÚGKK
č. S 74.20.73.43, poukázal na to, že žalobca podrobne vysvetlil, prečo sa protokol o vytýčení hraníc
pozemkov nevyhotovoval, nakoľko sa robilo oddelenie pozemku pri kolaudácii rodinného domu, kde
všetky podrobné merania zmien aj všetky vytyčovacie prvky týkajúce sa hraníc pozemku sa nachádzajú
v protokole podrobného merania zmien. K pasívnej legitimácii žalovaného vo vzťahu k uplatnenému

nároku na zaplatenie odmeny za vypracovanie geometrického plánu na stavbu chaty poukázal na
výsluch žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že on bol objednávateľom geometrického plánu
na chatu. Pri stanovení primeranej ceny vychádzal súd zo Sadzobníka UNIKA 2017 napriek tomu, že
Sadzobník nie je všeobecne záväzným predpisom, v oblasti geodézie a kartografie je zaužívaný. Okrem
toho poukázal na to, že žalobca postupoval pri výpočte ceny správne a z jeho strany nedošlo k porušeniu

žiadnych právnych predpisov, čo potvrdil aj záznam z kontroly ÚGKK SR, odbor katastrálnej inšpekcie
v Banskej Bystrici.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 345,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 09.01.2014
do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil. Výrok I., ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 273,- eur spolu s
úrokomzomeškaniavovýške5.15%ročneod09.01.2014dozaplatenia,atodo15dníodprávoplatnosti
rozsudku a výrok III. o trovách konania zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec mu vrátil

v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie
sa nedotkol.
7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky vo vzťahu k časti výroku I., ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 345,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške5,15 % ročne od 09.01.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v plnom rozsahu
sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému. V tejto časti vecne

a správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov tejto časti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP).
8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom týkajúcim sa časti výroku I., ktorým žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 345,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od
09.01.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, uvádza, že dôkazy hodnotí súd
prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitostiprerozhodnutie.Súdprihodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismi

v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu
zásada voľného hodnotenia dôkazov.
9. K odvolacej námietke žalovaného, že z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynulo, že by si
žalovaný u žalobcu objednal aj vytýčenie pozemku, pričom uvedené zistenie nevyplýva ani z výpovede
žalovaného tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 23/ rozsudku, odvolací súd konštatuje, že

samotnýžalovanývprvotnejreakciinažalobu(odpor)sámpotvrdil,žesiužalobcuobjednalajzameranie
stavby a aj vytýčenie pozemku tak, ako na to správne poukázal žalobca. Okrem toho sa aj odvolací
súd stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalovaný bol osobne prítomný pri
žalobcovi, keď vykonával vytyčovanie pozemku, pričom žalovaný mal možnosť priamo pri tomto úkone
vytknúť žalobcovi, že o vytyčovanie hraníc nemá záujem. Potom je správny záver súdu prvej inštancie

spočívajúci v tom, že ak tak žalovaný v uvedený okamih neurobil, je logické, že žalobca urobil merania
aj v súvislosti s oddelením zastavaného pozemku, čo súvisí s vytýčením hraníc novovytvorených
pozemkov.
10. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie sa nesprávne
vyporiadal s námietkou, že žalobca nevyhotovil protokol o vytýčení hranice pozemkov v zmysle

ustanovenia § 23 Smernice ÚGKK č. S 74.20.73.43, nakoľko súd prvej inštancie správne uviedol, že
súčasťou materiálov predložených Okresnému úradu Námestovo, odbor katastrálny, ktoré sa týkajú
geometrického plánu č. 17951381-19/2011, bola aj technická správa zo dňa 28.02.2011, súčasťou ktorej
je aj protokol určenia súradníc bodov metódou GPS V S-JTSK.
11. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadne stanovenia neprimeranej ceny za dielo s prihliadnutím

k dobe vykonania diela - geometrického plánu č. 17951381-19/2011, odvolací súd konštatuje, že sa
stotožňuje s výpočtom primeranej ceny súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 634 ods. 1 OZ,
podľa ktorého ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba
poskytnúť primeranú cenu. Navyše skutočnosť, že žalobca postupoval pri výpočte ceny tak, že nedošlo
k porušeniu žiadnych právnych predpisov, potvrdil aj záznam z kontroly ÚGKK, odbor katastrálnej

inšpekcie, Banská Bystrica, ktorej predmetom bol aj uvedený geometrický plán s tým, že žalobcom
fakturovaná cena predstavovala zľavu 45 % oproti minimálnej odporúčacej cene.
12. K odvolacej námietke žalovaného ohľadne nepreskúmateľnosti rozsudku v časti týkajúcej sa
stanovenia primeranej ceny diela - geometrického plánu č. 17951381-19/2011, odvolací súd zároveň
poznamenáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačujúce na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. II. ÚS 209/04).
Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods.

1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale zároveň ho nemožno chápať tak, že sa
vyžaduje,abynakaždýargumentstranyboladanápodrobnáodpoveď.Rozsahtejtouvedenejpovinnosti
sa môže modifikovať na základe povahy príslušného rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodnenia rozhodnutia, možno posúdiť len so zreteľom na dané okolnosti prípadu. Judikatúra teda
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola

daná odpoveď v odôvodnení daného rozhodnutia. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998, rovnako aj nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
13.AkodôvodnévyhodnotilodvolacísúdodvolaniežalovanéhočodočastivýrokuI.,ktorýmžalovanému

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 273,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od
09.01.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom odvolacieho prieskumu
bolo posúdenie otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k zaplateniu odmeny za
vypracovanie geometrického plánu č. 17951381-20/2011. Súd prvej inštancie nesprávne právne
vyhodnotil závery uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/70/2015-281 zo dňa 27.08.2015 ohľadne

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, odvolávajúc sa na to, že odvolací súd naznačoval, že ústnu
dohodu na zameranie chaty uzavrel so žalobcom žalovaný. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že
zrušujúcim uznesením len uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie ohľadne tej skutočnosti, ktorá
bola nevyhnutná pre ustálenie otázky pasívnej vecnej legitimácie, t.j. kto bol skutočným objednávateľom
predmetného geometrického plánu, keďže z odôvodnenia súdu prvej inštancie nebola táto skutočnosť
dostatočneozrejmená.PodoplnenídokazovaniavýsluchomžalovanéhoasvedkyneN.W.bolopotrebné

ustáliť skutočnosť, že ako objednávateľ a nadobúdateľ diela vystupuje svedkyňa W., čo potvrdzuje
aj doklad o objednaní diela. Preto je záver súdu prvej inštancie ohľadne pasívnej vecnej legitimácie
vyhodnotený nesprávne.
14. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
15. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť ohľadne ustálenia pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného vo vzťahu k odmene za vypracovanie geometrického plánu č.
17951381-20/2011. Závery, ktoré príjme, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)