Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112229208
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4112229208.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/
XX, XXX XX J., proti žalovanému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, L., zastúpenému JUDr.
Františkom Polákom, advokátom so sídlom Miletičova 64, 820 05 Bratislava, o zaplatenie sumy 4.800
eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduNitrač.k.9C/128/2012-219

zo dňa 26.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomzaviazalžalovanéhozaplatiťžalobkynisumu4.800eurdo
15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia žalovanej sumy titulom
bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody z dôvodu, že žalovanému poskytla finančné prostriedky
vo výške 4.800 eur, ktoré mali byť investované do fondov s cieľom dosiahnutia výnosov. Podľa žalobkyne
použil žalovaný finančné prostriedky na svoj účel, pričom ona žiadne výnosy nezískala a nedošlo ani
k vráteniu peňazí. Žalovaný vylákal peniaze od viacerých osôb, a preto bolo voči nemu vznesené aj
obvinenie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 11.04.2009
odovzdala J. E. finančné prostriedky vo výške 1.000 eur s cieľom ich „výhodného“ investovania do fondu
s veľmi dobrými výnosmi. Túto skutočnosť potvrdil svedok J. E., ktorý hotovosť odovzdal žalovanému.
Uvedené potvrdila aj svedkyňa F. J.. Žalovaný rovnako potvrdil, že pokiaľ sú peniaze 1.000 eur pripísané
na stránke Conrexu, tak mu ich E. odovzdal. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa zaslala dňa

21.09.2009 platobným príkazom do zahraničia sumu 3.800 eur, a to na účet č. XXXXXXXXX vedený
v P.. Aj z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v spise vyplynulo, že na internetovej stránke M..M.,
konkrétne na účte vo fonde s názvom R. O., bola pri dátume začiatku investovania 01.05.2009 uvedená
suma 1.000 eur a pri dátume začiatku investovania 01.10.2009 suma 3.800 eur. O odovzdaní, resp.
zaslaní finančných prostriedkov žalovanému svedčí aj tá skutočnosť, že finančné prostriedky žalobkyne
boli vedené v systéme, do ktorého mala žalobkyňa priamy vstup, a mohla ich kontrolovať.

3. Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Nitre ČVS:KRP-136/2-VYS-NR-2014 zo dňa 26.10.2016
mal súd za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu voči žalobkyni,
keďže žalovaný v období od marca do novembra 2009 vylákal na rôznych miestach územia SR od
fyzických osôb finančné prostriedky, predstierajúc investovanie a zhodnocovanie týchto prostriedkov vo
forexových obchodoch. Finančné vklady prijímal od konkrétnych poškodených, alebo od osôb, ktoré

na jeho pokyn sprostredkovali iným osobám „výhodné“ zhodnocovanie finančných prostriedkov, ktoré
mu následne odovzdali. Žalovaný pri prevzatí finančných prostriedkov vystavil konkrétnym investorompríjmové pokladničné doklady v mene firmy FX GLOBAL FUND LLC, v prípade ak investori chceli
vložiť finančné prostriedky prevodom na účet, poskytol im čísla bankových účtov, vedených na firmu
FARLINGTONENTERPRISESInc.vP..Preverovanímbolozistené,žežalovanýnebolaniejemajiteľom

ani štatutárom firmy FX GLOBAL FUND LLC. Finančné prostriedky investorov nepoužil na investovanie
a zhodnotenie do podielových fondov firmy FX GLOBAL FUND LLC, ktoré mali byť dosahované vplyvom
kolísaniakurzovsvetovýchmiennatrhuprostredníctvomspoločnostiCECONREXAG,akotodeklaroval
poškodeným. Dňa 03.08.2009 a 08.09.2009 boli finančné prostriedky v sumách 29.890,18 eura a
900.500 eur vložené na účet spoločnosti CE CONREX AG, vedený v LGT Bank v Z., odkiaľ ich previedol

na obchodný účet spoločnosti CE CONREX AG zriadený v MIG Bank vo Y. a finančné prostriedky,
ktoré boli investormi priamo vkladané na účty v P., boli žalovaným prostredníctvom internetbankingu
postupne vybraté. Následne 08.02.2010 poslal všetkým vkladateľom firmy CE CONREX AG oznam,
ktorým ich lživo informoval, že spoločnosť CE CONREX AG bola v septembri 2009 postúpená novému
majiteľovi, ktorý má bankovú licenciu a mal pokračovať v začatom projekte zhodnocovania, avšak
zlou investíciou v novembri 2009 sa spoločnosť dostala do straty. Podľa polície boli tieto tvrdenia

žalovaného v úplnom rozpore so zistenými skutočnosťami získanými od kompetentných orgánov R.
republiky. Ďalej úmyselne zavádzal vkladateľov, že mu boli vykradnuté bankové účty v zahraničí ako
aj ďalšie nepravdivé skutočnosti, a to všetko aj napriek tomu, že obvinený vedel, že od 15.01.2010
rozhodnutím Zboru vyšetrujúcich sudcov v X. vo Y. mu boli finančné prostriedky na bankových účtoch
jeho firiem CE CONREX AG, FARLINGTON ENTERPRISES a CE PANAVOX AG vedených v MIG Bank

v X. vo Y. zablokované z dôvodu podozrenia z prania špinavých peňazí v zmysle Y. trestného zákona, o
čom vkladateľov neinformoval. Naopak ich klamlivo zavádzal, že došlo k vykradnutiu bankových účtov.
Žalovaný teda prijal od poškodených finančné prostriedky predstierajúc ich investovanie vo forexových
obchodoch, pričom už v tom čase vedel, že svoje záväzky nesplní, tieto prostriedky nezhodnotil, časť
výnosov z vkladov investorov vyplácal z finančných zdrojov získaných od ďalších investorov, peniaze,

ktoré si nechal investormi zasielať na bankové účty v P. prostredníctvom internetbankingu vo viacerých
čiastkach vybral a skutočnosť, že ďalšia časť peňazí mu bola v MIG Bank vo Y. zablokovaná, pred
investormi zatajil.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyni preukázateľne vznikla škoda vo výške 4.800 eur, pretože

tieto finančné prostriedky žalobkyňa preukázateľne žalovanému odovzdala, resp. zaslala na účet v P.,
a to za účelom investovania s prísľubom ich vrátenia aj s výnosmi, avšak uvedené finančné prostriedky
jej vrátené neboli. Žalovaný podľa uznesenia o vznesení obvinenia prijal od poškodených finančné
prostriedky predstierajúc ich investovanie vo forexových obchodoch, pričom už v tom čase vedel, že
svoje záväzky nesplní a tieto prostriedky nezhodnotil. Súd prvej inštancie konštatoval príčinnú súvislosť

medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Jeho konanie považoval na úmyselné
konanie proti dobrým mravom. Jeho pasívna vecná legitimácia vzhľadom na jeho konanie bola v spore
daná.

5. K uplatnenej námietke premlčania súd uviedol, že v danom prípade začala subjektívna premlčacia

doba plynúť dňom 08.02.2010, kedy žalovaný poslal všetkým vkladateľom firmy CE CONREX AG
na internetovom portáli W..M. oznam, ktorým ich informoval, že spoločnosť CE CONREX AG bola v
septembri 2009 postúpená novému majiteľovi, ktorý má bankovú licenciu a mal pokračovať v začatom
projekte zhodnocovania, avšak zlou investíciou v novembri 2009 sa spoločnosť dostala do straty. Na
podklade tohto oznámenia podali viacerí, vrátane nej, trestné oznámenie. V zmysle ust. § 112 veta prvá

Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. Vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Nitre začal
uznesením zo dňa 30.06.2010 trestné stíhanie za zločin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods.
1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Z odôvodnenia uznesenia Krajského riaditeľstva PZ v Nitre

ČVS:KRP-136/2-VYS-NR-2014 zo dňa 26.10.2016 vyplýva, že uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2NDT/1/2012 zo dňa 24.01.2012 bolo na návrh generálneho prokurátora vzhľadom na vysoký počet
poškodených rozhodnuté o nepripustení ich účasti v predmetnej trestnej veci. Vychádzajúc z uvedeného
mal súd za to, že minimálne od 30.06.2010, kedy sa začalo trestné stíhanie, do 24.01.2012, kedy bolo
uznesením Najvyššieho súdu SR rozhodnuté o nepripustení účasti poškodených v predmetnej trestnej

veci,premlčaciadobavzmysleust.§112vetaprváObčianskehozákonníka,žalobkynineplynula.Žaloba
bola podaná na súd dňa 04.09.2012. Od začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby 08.02.2010
do 30.06.2010 a od 24.01.2012 do 04.09.2012 (t. j. do podania žaloby na súd), neuplynula zákonná
premlčacia doba dva roky, a preto nárok žalobkyne uplatňovaný v predmetnom konaní nemožnopovažovať za premlčaný. Svoje rozhodnutie oprel súd o ustanovenia § 100, § 106 ods. 1, 2, § 112, § 424,
§ 232 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 a
§ 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že nebolo preukázané
komu J. E. peniaze od žalobkyne odovzdal, či jemu alebo jeho bratovi E. Y., a ako bolo s nimi ďalej
naložené. Ak by aj boli peniaze odovzdané, boli použité na obchodovanie v spoločnosti Conrex SG, či FX

Global. Finančné prostriedky boli vložené nie jemu ako súkromnej osobe, ale do obchodnej spoločnosti,
čo je preukázané príjmovými dokladmi. Preto on nemôže byť ani pasívne vecne legitimovaný v spore.
On peňažné prostriedky žalobkyne žiadnym spôsobom nespreneveril. V trestnom konaní vedenom voči
nemu na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici preukazuje, že s vloženými finančnými
prostriedkami obchodoval a nepoužil ich na iný účel. Namietal, že žalobkyňa nepreukázala, že peňažné
prostriedky dala jemu ako súkromnej osobe a nepreukázala tiež, že by on tieto prostriedky použil na

iný účel ako boli vložené. Tiež si nepamätá, či od žalobkyne, resp. od pána E. nejaké peniaze prevzal,
no ani to nespochybňuje.

7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal vec viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody,
ktorá jej bola spôsobená tým, že žalovaný prostredníctvom tretích osôb od nej vylákal peniaze za účelom
ich investovania v spoločnostiach, čím sa mali peniaze zhodnotiť. Podľa jej tvrdení žalovaný s peniazmi

na účtoch manipuloval, neinvestoval ich s cieľom zhodnotiť vklady, ale si peniaze ponechal, a preto je
voči nemu vedené aj trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu.

10. Súd prvej inštancie konštatoval, že konaním žalovaného, ktoré je bližšie popísané v uznesení
Krajského riaditeľstva PZ v Nitre ČVS:KRP-136/2-VYS-NR-2014 zo dňa 26.10.2016 vznikla žalobkyni

škoda. Vychádzajúc z daného uznesenia považoval konanie žalovaného za úmyselné konanie proti
dobrým mravom (§ 424 Občianskeho zákonníka). Žalovaný sa však bránil neexistenciou pasívnej vecnej
legitimácie v spore a v odvolaní namietal aj skutočnosť, že trestné konanie voči nemu nebolo ešte
právoplatne skončené. Práve v ňom sa totiž snaží preukázať, že s vloženými finančnými prostriedkami
obchodoval a nepoužil ich na iný účel.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že konštatovanie súdu prvej
inštancie o úmyselnom konaní žalovaného, ktoré sa opiera len o uznesenie ČVS:KRP-136/2-VYS-
NR-2014, pričom trestné konanie voči žalovanému nie je doposiaľ skončené, je predčasné. Žalovaný
totiž namieta, že by s peniazmi svojvoľne nakladal, a takéto nakladanie nie je možné vyvodiť len z

predmetného uznesenia, pokiaľ žalovaný nebol z obzvlášť závažného zločinu podvodu právoplatne
odsúdený.

12. Súd pochybil, keď sa nezaoberal aj možným bezdôvodným obohatením zo strany žalovaného,
ku ktorému podľa tvrdení žalobkyne v samotnej žalobe, malo dôjsť. Nevyhodnotil vôbec skutočnosti

tvrdené stranami v konaní. Jeho pozornosti zrejme uniklo, že sám žalovaný na pojednávaní konanom
dňa 03.11.2015 uviedol, že o prevody z P. na účty vo Y. sa staral on. Tiež priznal, že bol aj
majiteľom účtu. Pokiaľ žalovaný previedol peniaze z účtu spoločnosti na svoj súkromný účet, došlo
z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu. Nie je zrejmé prečo tak urobil, prečo previedol finančné
prostriedky na svoj súkromný účet. Súd sa nezaoberal dôkazmi vo vzájomných súvislostiach, v

odôvodnení rozhodnutia síce rozsiahlo popísal jednotlivé vyjadrenia strán sporu ako aj svedkov, avšak
nevyhodnotil aké skutočnosti z nich vyplynuli. Za preukázané mal odovzdanie peňazí žalovanému
(1.000 eur) a tiež poukázanie finančných prostriedkov na účet v P. (3.800 eur) (bod 24. odôvodnenia).
Následne v bode 25. odôvodnenia len stroho skonštatoval, že napriek tomu, že trestné konanie vočižalovanému nie je doposiaľ právoplatne skončené, možno zo záverov uznesenia Krajského riaditeľstva
PZ v Nitre ČVS:KRP-136/2-VYS-NR-2014 zo dňa 26.10.2016 vyvodiť protiprávne konanie žalovaného
voči žalobkyni. Tým podľa súdu došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok, ktoré stanovil § 424

Občianskeho zákonníka k náhrade škody, a to k protiprávnemu konaniu, k vzniku škody a príčinnej
súvislosti medzi nimi.

13. Takýto záver však odvolací súd považoval pre neukončenie trestného konania, ktoré sa
voči žalovanému vedie, za predčasný. Ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka pritom hovorí

o zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. Primárnym
predpokladom zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je teda konanie, ktoré porušuje zásadu dobrých
mravov (§ 3 Občianskeho zákonníka). Pri zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je potrebné preukázať
úmysel škodcu, ktorý preukazuje poškodený, v danom prípade žalobkyňa.

14. Pokiaľ trestné konanie voči žalovanému nebolo právoplatne skončené, mohol sa súd zaoberať

prípadným možným bezdôvodným obohatím na strane žalovaného. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov (§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám (§ 454 Obč. zák.). V súvislosti s možným bezdôvodným obohatením žalovaného by si

mal súd prvej inštancie vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.
Tu upriamuje odvolací súd pozornosť súdu prvej inštancie na výpoveď žalovaného z pojednávania
konaného dňa 03.11.2015, na ktorom uviedol, že „o prevody z P. na účty vo Y. sa staral on, on robil tie
prevody“ (č. l. 165 spisu). Tiež priznal, že bol aj majiteľom účtu.

15. K námietke žalovaného o nepreukázaní prevzatia peňazí od žalobkyne, resp. od pána E. odvolací
súd udáva, že sám žalovaný na pojednávaní dňa 19.06.2014 uviedol, že pokiaľ boli peniaze vo výške
„1.000 eur pripísané na stránke Conrexu, tak mu ich E. odovzdal“. Odovzdanie, resp. poukázanie peňazí
žalobkyňou spolu v sume 4.800 eur mal súd preukázané aj z listinného dôkazu na č. l. 45. Preto neobstojí
tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala, že spomínanú sumu odovzdala, či už prostredníctvom

pána E., resp. poukázala priamo na účet, ktorý jej bol poskytnutý, a to všetko s cieľom investovania
týchto prostriedkov za účelom ich zhodnotenia.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalovaného je dôvodné,
a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) opätovne po vyhodnotení všetkých skutočností
vyplývajúcich zo spisu posúdi, či v danom prípade nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu zo
strany žalovaného, prípadne, pokiaľ by bolo trestné konanie voči žalovanému právoplatne skončené,
posúdi, či žalovaný svojim konaním spôsobil žalobkyni škodu. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby

zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a preskúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).