Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010489
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8719010489.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného C. R., trestne

stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 26. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. R., nar. XX. X. XXXX G. I., trvale bytom I., adresa

na doručovanie písomností: I., C. XXXX/XX,

j e v i n n ý ,ž e

obžalovaný C. R. dňa 17. 4. 2019 v čase okolo 12.30 hod. na Ulici Dostojevského č. 20 v Poprade,
pred Denným barom Pasáž, na mieste verejnosti prístupnom po predchádzajúcej slovnej hádke fyzicky
napadol I. B. tak, že ho jedenkrát udrel rukou do oblasti tváre, pričom I. B. spadol na chodník a utrpel

ľahké zranenia, a to otras mozgu, zlomeninu pravej očnice, zlomeninu hornej čeľuste vpravo, zlomeninu
nosových kostí a pomliaždenie hlavy v záhlavnej oblasti s dobou liečenia a práceneschopnosti po dobu
4 týždňov a obmedzením na obvyklom spôsobe života spočívajúcom v hospitalizácii poškodeného od
17. 4. 2019 do 23. 4. 2019, v sťaženom dýchaní nosom a zlom videní po dobu 7 dní, v obmedzení pri
hygienických návykoch po dobu 2 týždňov a v bolestiach hlavy po dobu 4 - 5 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) písm. m) Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16

(šestnásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Panónska
cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal dňa 1. 8. 2019 obžalobu 1 Pv 209/19 zo dňa 30. 7.
2019 na obvineného C. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to pre skutok, ktorý sa mal stať tak, ako je
popísaný vo výroku tohto rozsudku. Súd vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému obvinený v zákonnej
lehote podal odpor, a preto vo veci nariadil hlavné pojednávanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku

uviedol, že v tomto smere nechce urobiť žiadne vyhlásenie. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
uvádzal, že kritického dňa bola streda pred Veľkou nocou, bol dohodnutý, že pred denným barom Pasáž
počká na tovar, ktorý chcel kúpiť v predajni u kamaráta. Čakal tam preto, lebo je to miesto, kde chodia
viaceríjehoznámi,sktorýmisarádporozpráva.VedľasanachádzalI.B.,ktorýtamkonzumovalalkohola
ktorého predtým nikdy nevidel. Pani Z. bola barmanka, ktorá predávala alkohol, B. nevenoval pozornosť,

ale mal pocit, že začína byť drzý k obsluhe a dožadoval sa ďalšieho alkoholu. Bolo vidno na ňom, že
má vypité a je pravdou, že aj on mal vtedy požitý alkohol. Keď prechádzal okolo B., upozornil ho, aby sa
choval tichšie. Ten niečo štekol, ale nevenoval tomu pozornosť. Pri bare sa potom rozprával so svojimi
kolegami a keď chcel odísť, prechádzal okolo B. a vtedy ho upozornil, aby sa správal slušnejšie. Vyšiel
von, následne sa vrátil, ale nie z dôvodu, že by ho B. nejako zaujímal, ale išiel skontrolovať, či náhodou

neprišlo mäso. Keď sa vrátil, B. zrejme mal dojem, že tam chodí kvôli nemu a začal do neho dobiedzať.
Zrejmé B. niečím naštval a keď vyšiel von, vonku vyšiel aj B.. Vonku sa ho snažil upokojiť, pripúšťa, že
to už nebolo až tak kľudne, ale nekričal po ňom. Chcel len to, aby neotravoval ľudí, nato mu B. dal facku
a z jeho strany nasledoval reflex, takže ho jedenkrát udrel päsťou do oblasti oka, resp. lícnej kosti, tak
aby mal monokel, ale nie aby mu niečo vážnejšie spôsobil. B. na to spadol a on ostal prekvapený, čo

sa s ním deje. To, že spadol, za to si môže sám, malo to zrejmé súvis s požitím alkoholu. Po tom, čo B.
spadol, on zotrval na mieste, snažil sa mu poskytnúť prvú pomoc, nejako ho podložiť, chcel mu aj zavolať
sanitku, ale to urobil svedok R.. Nemal sa čoho báť, a preto na mieste incidentu zotrval. Saniťáci potom
zavolali policajtov a on na mieste zotrval, až kým títo neprišli. Doplnil, že poškodeného nezranil, ale po
tom, čo ho udrel, tak si povedal, že nie je fackovací panák a okamžite zareagoval tak, že aj on ho udrel.

Svedok poškodený I. B. v priebehu konania pred súdom zomrel, z jeho oboznámenej výpovede súd
konštatoval, že tento v prípravnom konaní vypovedal tak, že dňa 17. 4. 2019 okolo obeda prišiel do
pohostinstva Pasáž v Poprade, kde si sadol rovno k dverám, objednal si vodku a vypil možno 4 - 5
poldecákov. V tom podniku bol aj muž, s ktorým mal konflikt a ktorého pozná iba z videnia. Ten muž,

keď išiel von okolo neho, bol drzý, nevie presne, čo hovoril, ale provokoval ho. On mu povedal, nech
vypadne. Muž odišiel von, no zase sa vrátil a ďalej bol drzý. Nato sa postavil a obaja odišli von. Von vyšli
iba oni dvaja. Tam sa nejako pochytili a zdá sa mu, že on dal tomu mužovi aj facku. Obaja spadli na zem
a potom sa aj nejako šarpali. Keď bol na zemi, zacítil ešte nejaký úder, ale nevie, či bol kopnutý alebo
inak udretý. Pamätá si už len to, ako bola pri ňom sanitka a potom stratil vedomie. Bol prevezený do

nemocnice, kde bol asi 7 dní, mal zlomenú pravú očnicu a hornú čeľusť, mal zlomené aj nosové kosti,
otras mozgu a pomliaždenie hlavy. Prvý týždeň slabšie videl a ťažšie sa mu dýchalo. Nejaké 2 týždne
sa nemohol poriadne umývať, bolelo ho pri oku, ktoré mal opuchnuté. Do práce nechodil, lebo bol už
dlhšie práceneschopný z iných dôvodov. Ako poškodený si neuplatnil nárok na náhradu škody.

JUDr. Ivana Bzdilová - splnomocnenec poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo svojej výpovedi
si uplatnila nárok na náhradu škody z titulu regresu spojeného s vynaložením nákladov na liečebnú
starostlivosť poistenca I. B. v celkovej výške 834,45 eur. Aj keď tento nárok bol vyčíslený, zo strany
zdravotnej poisťovne nedošlo k predloženiu žiadnych dôkazov spojených s dôvodnosťou uplatneného
rozsahu.Svedok G. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že tak obžalovaného, ako aj poškodeného pozná iba z
videnia, nemá k nim bližší vzťah. Kritického dňa bol v podniku Pasáž, kde sedel pri stole a lúštil krížovky,
pričom si všimol, ako sa tam naťahovali dvaja chlapi, keď počul hluk. Nevenoval tomu pozornosť, len

si pamätá, že do podniku potom vbehol nejaký chlap, ktorý začal kričať, že on ho dobil. Na popud toho
chlapa potom on spolu s čašníčkou vyšli von a videli tam ležiaceho chlapa, ktorý bol najprv bez pohybu
a potom sa začal preberať. Bola pri ňom aj kaluž krvi. Spolu s čašníčkou mu chceli poskytnúť pomoc,
začali mu dvíhať hlavu, čašníčka privolala sanitku, dali mu vonku stoličku, na ktorú ho aj posadili a
čakali na príchod záchranky. Vonku bol prítomný aj obžalovaný a aj ten pán, ktorý vbehol do podniku a

oznamoval, čo sa stalo. K samotnému incidentu sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa A. Z. vo svojej výpovedi rovnako poukázala na to, že samotný incident, ktorý sa mal odohrať
pred podnikom, nevidela a ani nikto jej ho následne nepopisoval. Poukázala na to, že spolu so svedkom
R.Ľ. iba poškodenému poskytovali pomoc, pričom obžalovaný sa vtedy zachoval korektne a čakal celý
čas až do príchodu záchranky. Vo vzťahu k situácii, ktorá predchádzala zraneniu poškodeného, uviedla,

že obžalovaný uvedeného dňa mal požitý alkohol a vypité mal aj poškodený, ktorý toho vypil viac a
napriek tomu, že bol telesne menší, tak sa správal odvážnejšie. Bol to poškodený, ktorý vyvolával
obžalovaného, aby vyšiel vonku, no čo sa stalo potom vonku, to nevie. Vo vzťahu k obžalovanému
doplnila, že tento sa v podniku nikdy nesprával tak, že by tam vyvolával konflikty.

V prípravnom konaní boli vypočutí ako svedkovia aj K. R. A. K. Z., ktorí však tiež v ďalšom štádiu
trestného stíhania zomreli, a preto ich výpovede boli oboznámené na hlavnom pojednávaní.

SvedokK.R.vypovedal,žedňa17.4.2019okoloobedasedelvpodnikuPasáž,kdesidalibamalinovku,
bol tam aj I. B., ktorého po mene pozná. V podniku však sedel iba chvíľu, potom odišiel do potravín

na nákup. Keď sa vracal, tak už iba videl, ako pred podnikom na stoličke sedel I. B., ktorý bol celý
zakrvavený, pričom nevidel, čo sa mu stalo a ani nikoho sa na nič nepýtal. Videl už len, ako C. vletel
dnu do podniku, strhol zo seba bundu, ktorú mal oblečenú a choval sa dosť agresívne. V čase, keď
bol ešte v podniku, nevidel, aby poškodený vo vnútri mal s niekým konflikt. V čase, keď už poškodený
sedel na stoličke, ten C. prišiel k nemu a povedal mu, aby mu prepáčil, že ho zbil. Poškodený však na

to nereagoval.

Svedok K. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že kritického dňa sa nachádzal v podniku Pasáž, kde tipoval
zápasy. Vedľa neho sedel pán, ktorý lúštil krížovky. V podniku bol aj I. B., ktorý sedel v rohu pri dverách a
po nejakej chvíli tam prišiel mu s dlhými vlasmi, o ktorom sa mu zdá, že sa volá C.. Neregistroval žiadny

konflikt medzi I. B. a tým C., sedel k nim chrbtom a nepočul ani, že by sa hádali, no on už slabšie počuje.
Zaregistroval iba čašníčku, keď mala v ruke handru a hovorila niečo v tom zmysle, že krváca. Vyšiel
potom von a všimol si, ako ten I. bol celý zakrvavený, nepovedal mu však, čo sa stalo a k incidentu sa
ani vyjadriť nevie.

Vo vzťahu k poraneniam poškodeného I. B. bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, MUDr. Daliborom Piovarčim, č. 43/2019.
ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní a z obsahu ktorého vyplynulo, že poškodený dňa 14.
7. 2019 utrpel otras mozgu, zlomeninu pravej očnice, zlomeninu hornej čeľuste vpravo, zlomeninu
nosových kostí a pomliaždenie hlavy v záhlavnej oblasti. Z lekárskeho hľadiska šlo o poranenia ľahké

a nekomplikované bez trvalých následkov. Najťažším poranením bola zlomenina pravej očnice spolu
so zlomeninou hornej čeľuste vpravo a zlomeninou nosových kostí, ktoré si vyžadovali celkovú dobu
liečenia a práceneschopnosti 4 týždňov, otras mozgu si vyžadoval dobu liečenia a práceneschopnosti
3 týždne a pomliaždenie hlavy v záhlavnej oblasti si vyžaduje obvykle dobu liečenia v trvaní do 7 dní s
tým, že izolované takéto poranenie si nevyžaduje práceneschopnosť. Poškodený bol obmedzovaný v

obvyklom spôsobe života tým, že od 17. 4. do 23. 4. 2019 bol hospitalizovaný v nemocnici, kde musel
podstúpiťpotrebnévyšetrenia,vyžadovalsilekárskuaošetrovateľskústarostlivosť,muselsaprispôsobiť
režimu nemocničného charakteru, pričom počas hospitalizácie bol tiež v dôsledku opuchu sliznice nosa
obmedzovanýpridýchanínosom,ktorýstavsadoprepusteniaznemocniceupravil.Počashospitalizácie
z dôvodu opuchu a krvnej podliatiny pravého oka bol obmedzovaný pri videní týmto okom. Pri prepustení

z nemocnice už videl dobre, ale zvyšok opuchu a krvná podliatina mu spôsobovali obmedzenie pri
osobnej hygiene. Do týždňa po prepustení sa stav upravil a tým aj obmedzenie. Samotné pomliaždenie
záhlavnej oblasti hlavy poškodeného obmedzovalo bolesťami, ktorý stav za 4 - 5 dní sa upravil. Iným
závažnejším spôsobom okrem bolesti nebol obmedzovaný počas celej doby liečby a bol sebestačnýpre základné životné potreby, hygienické a stravovacie návyky. K mechanizmu vzniku poranení znalec
uviedol, že poranenia vznikli mechanizmom tupo pôsobiacej sily, ktorou bola zasiahnutá pravá časť
hlavy, konkrétne v oblasti nosa a okolia pravého oka a hornej čeľuste. Z medicínskeho hľadiska mohli

vzniknúť tak, že útočník a poškodený stáli oproti sebe, útočník úderom päsťou zasiahol poškodeného
do okolia pravého oka, hornej čeľuste vpravo a do oblasti nosa. Išlo o úder päsťou, nie otvorenou rukou
a tento úder mohol spôsobiť vznik zlomeniny nosových kostí, očnice vpravo, hornej čeľuste vpravo aj
s opuchom a krvnou podliatinou v okolí pravého oka a mohol spôsobiť aj otras mozgu. Po údere mal
poškodený spadnúť na zem v smere pôsobiacich síl, čiže dozadu, a pri páde mohol naraziť zadnou

časťou hlavy o zem, čo mohlo spôsobiť vznik pomliaždenia v tejto oblasti. Na vznik poranenia stačil
jeden úder. Z medicínskeho hľadiska poranenia mohli vzniknúť aj tak, že pri vzájomnom konflikte mohol
poškodený spadnúť na zem, naraziť pri tom zadnou časťou hlavy o zem a po páde na zem mohol
byť zasiahnutý úderom päsťou do okolia pravého oka, hornej čeľuste a nosa. Prípadne, aby po páde
poškodenéhonazem,moholbyťtentozasiahnutýkopnutímnohoudookoliapravéhooka,hornejčeľuste
vpravo a nosa. Aj v tomto prípade by na vznik poranenia stačilo jedno kopnutie.

Súdďalejvykonaldokazovanieoboznámenímlistinnýchdôkazov,atonajmäzápisniceoohliadkemiesta
činu s fotodokumentáciou, lekárskeho potvrdenia o poraneniach poškodeného, zápisu o dychových
skúškach, charakteristiky obžalovaného, odpisu registra trestov a výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov obžalovaného, pripojených trestných spisov spojených s predchádzajúcimi odsúdeniami

obžalovaného a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, mal
súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok je
trestným činom a že tento spáchal práve obžalovaný.

Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje vo svojej výpovedi I. B., ktorý popísal okolnosti
konfliktu s obžalovaným, ktorý mal spočiatku verbálny charakter, následne sa rozvinul do skutočností,
že on ako prvý fyzicky napadol obžalovaného, keď tomuto dal facku, na čo obžalovaný úderom alebo
kopom do oblasti hlavy mu spôsobil poranenia, pre ktoré bol aj hospitalizovaný. Výpovedi svedka B.

korešponduje aj výpoveď svedka K. R., ktorý síce vypovedal, že priebeh fyzického incidentu medzi
poškodeným a obžalovaným nevidel, na mieste incidentu však bol bezprostredne po ňom a počul, ako
obžalovaný povedal poškodenému, aby mu prepáčil, že ho zbil. Napokon aj samotný obžalovaný vo
svojej výpovedi spáchanie skutku priznáva, ako vyplýva z jeho ďalšej časti výpovede, zodpovednosť
za skutok prakticky odmieta iba z dôvodu, že on bol vyprovokovaný práve poškodeným, ktorý mu

dal facku, na čo reagoval tak, že nie je fackovací panák a udrel ho päsťou do oblasti tváre, pričom
chcel mu spôsobiť iba monokel a nie iné vážnejšie poranenia. Sám ostal prekvapený z toho, ako
to napokon skončilo. Uvedená obrana obžalovaného je v tomto smere právne irelevantná, pretože z
vykonaných dôkazov je nepochybné, že poranenia poškodenému spôsobil svojím konaním práve on,
pričom takéhoto konania sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom. V tomto smere nie je možné ani

mať za to, že obžalovaný konal spôsobom, pri ktorom by odvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok,
teda v rámci zákonných predpokladov nutnej obrany v zmysle § 25 ods. 1 Trestného zákona, pretože
v danom prípade konanie obžalovaného je potrebné posudzovať ako akt určitej odvety za to, že bol
napadnutý samotným poškodeným, ktorý mu dal facku, ktoré napadnutie bolo nízkej intenzity a prakticky
mu nespôsobilo žiadne poranenia. Naopak útok obžalovaného vo vzťahu k poškodenému bol stredne

vysokej až vysokej intenzity (tak ako to vyplýva z konštatovania znalca, ktorý vypracovával znalecký
posudok vo vzťahu k poraneniam poškodeného), následkom čoho tomuto vznikli poranenia vykazujúce
znaky ujmy na zdraví tak, ako ich popisuje znalec. Napokon aj zo samotného vyjadrenia obžalovaného
je zrejmé, že tento svojím konaním „nehájil len svoju česť“, ale mal záujem spôsobiť poškodenému
poranenia, podľa vlastného vyjadrenia monokel. V zhode s vyššie uvedenými dôkazmi, ktoré usvedčujú

obžalovaného zo spáchania skutku, je aj samotný znalecký posudok o poraneniach poškodeného, ale aj
výpovede ostatných vypočutých svedkov, ktorí síce nevnímali priebeh samotného fyzického napadnutia
obžalovaného poškodeným a následnou reakciou obžalovaného na tento útok, ale ktorí popisovali, že
už predtým dochádzalo medzi poškodeným a obžalovaným k verbálnym nedorozumeniam.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože dopustil sa fyzicky
na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa
dopustil vedome vo forme minimálne nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona,

keď vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom a pre
prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Objektom uvedených trestných činov je ochrana života a
zdravia iných jednotlivcov, teda primárny záujem chránený trestným zákonom, ako aj ochrana verejného
poriadku. Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. V registri trestov má 9 záznamov o odsúdeniach
tuzemskými súdmi. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad 5T/39/2019 zo dňa
3. 2. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. 2. 2020 pre trestný čin podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest 200,- eur, ktorý zaplatil dňa 25. 5. 2020. Ostatné
predchádzajúce odsúdenia majú súvis prevažne pre majetkovú trestnú činnosť, za čo bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Poprad 6T/44/2014, kedy mu pre trestný čin podľa § 212 ods. 2 písm.

f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, z ktorého výkonu bol podmienečne prepustený dňa 27. 5. 2014, pričom v skúšobnej
dobe sa osvedčil dňa 8. 8. 2017. V súvislosti s týmto odsúdením došlo u obžalovaného aj k rozhodnutiu
o nariadení trestu odňatia slobody v inej veci Okresného súdu Poprad 0T/102/2013, v ktorej veci bol tiež

odsúdený pre trestný čin podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 mesiacov vykonával súbežne s trestom uloženým vo veci 6T/44/2014, pričom aj z tohto
trestu bol podmienečne prepustený dňa 27. 5. 2014 a osvedčil sa 8. 8. 2017. Ostatné odsúdenia sú
povahy, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Vo vzťahu k priestupkom súd eviduje priestupok
z roku 2016 spojený s porušením pravidiel cestnej premávky, za čo mu bola uložená pokuta 250,- eur.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného
zákona a nasl., keď trest má plniť tak represívnu funkciu, ako aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému hrozil trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov až 2 roky a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona mu hrozil trest odňatia slobody vo výmere až na 3 roky. Poľahčujúce okolnosti v zmysle §
36 Trestného zákona súd nezistil žiadne (aj keď obžalovaný skutok prakticky priznal, pre naplnenie
poľahčujúcej okolnosti v zmysle písm. l) uvedeného zákonného ustanovenia je vyžadujúce, aby tento

aj úprimne oľutoval, k čomu však v konaní nedošlo). Priťažujúce okolnosti súd konštatoval dve, a to
v zmysle § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov a že bol
aj v minulosti odsúdený (v tomto smere prihliadal aj na existenciu odsúdení, ktoré nie sú spojené s
ich zahladením). Keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy, do úvahy pripadalo ukladanie úhrnného
trestu a vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolnosti v nadväznosti na ust. § 38 ods. 2,

ods. 4 Trestného zákona, pri ukladaní trestu musel súd prihliadať na zvýšenie dolnej hranice zákonnej
trestnej sadzby o jednu tretinu, ktorá trestná sadzba potom v konkrétnom prípade predstavovala výmeru
16 mesiacov až 3 roky trestu odňatia slobody. Vzhľadom na okolnosti skutku a osobu páchateľa a
predovšetkým na sledovaný účel ukladaného trestu mal súd za to, že tento bude naplnený aj uložením
úhrnného trestu odňatia slobody na dolnej hranici takto zákonom zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 16

mesiacov, pričom zároveň mal za to, že aktuálne pre naplnenie jeho účelu bude postačovať aj hrozba
jeho výkonom, a preto trest vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval
dobu 18 mesiacov.

Vo vzťahu k poškodenej - Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. súd rozhodol tak, že tohto poškodeného

s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pričom súd v tomto smere
pripomína, že v rámci adhézneho konania poškodený má povinnosti adekvátne postaveniu účastníka
sporového konania, ktorý v rámci civilného procesu je povinný rešpektovať zásadu bremena tvrdenia a
bremena dôkazu, pričom poškodený vo veci iba tvrdil, že mu vznikol nárok na náhradu škody (ktorého
základ je nepochybný), v konkrétne požadovanej výške, avšak žiadnym spôsobom rozsah uplatneného

nároku súdu nepreukázal. Vo vzťahu k poškodenému I. B., ktorý toho času je už nebohý, o nároku na
náhradu škody nerozhodoval, pretože tento do skončenia prípravného konania si nárok na náhradu
škody v trestnom konaní neuplatnil.
- inému úmyselne ublížil na zdraví,- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.