Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 16, 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716208110
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6716208110.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: J.. V.

B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX D., občan SR, zastúpeného: Lion Law Partners
s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica proti žalovaným: 1.
M. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX S., občan SR, 2. J.. Q. F., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom XXX XX F. XXX, občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária Hrežďovič a Mulder,
so sídlom Rudlovská č. 2, 974 01 Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konania v rozsahu 100% do troch dní odo
dňa právplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 100% do troch dní odo
dňa právplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím podaním zo dňa 22. 06. 2016 domáhal, aby súd určil, že je
vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX k. ú. D. a to dom súp. č. XXX spolu so zastavaným
pozemkom KN-C parc. č. XXXX/X o výmere 235 m2, dom súp. č. XXX spolu so zastavaným pozemkom

KN-C parc. č. XXXX o výmere 423 m2, parc. č. XXXX vedená ako záhrady o výmere 248 m2, parc. č.
XXXX vedená ako záhrady o výmere 304 m2 a parc. č. XXXX vedená ako zastavané plochy a nádvoria
o výmere 161 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“).
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril ako predávajúci so žalovanou 1. ako kupujúcou dve
kúpne zmluvy so zriadením vecného bremena doživotného bývania a užívania týchto nehnuteľností.
Kúpna cena za predmetné nehnuteľnosti bola vo výške 800.000,-Sk a 600.000,- Sk, ktoré mala žalovaná
1. zaplatiť žalobcovi najneskôr do 10 rokov odo dňa podpísania kúpnej zmluvy t. j. do 26. 07, 2005.

Žalovaná 1. je matkou bývalej manželky žalobcu. Žalobca dňa 14. 07. 2008 odstúpil od kúpnych zmlúv
uzatvorenýchdňa26.07.1995sožalovanou1.,nakoľkovdohodnutejlehotenedošlozostranyžalovanej
1. ako kupujúcej k zaplateniu kúpnej ceny. Predmetné odstúpenie má účinky ex tunc t. j. zmluvy boli
zrušené od počiatku. Dôvody odstúpenia vyplynuli v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Písomnýúkonodstúpeniazodňa14.07.2008prevzalažalovaná1.prostredníctvomkuriéradoručovacej
služby Slovak Parcel Service dňa 16. 07. 2008. Dňa 25. 07. 2005 uzatvorila žalovaná 1. kúpnu zmluvu
so žalovaným 2. s tým, že cena bola stanovená za nehnuteľnosti najprv 129.000,- Sk a neskôr dodatkom

č. 1 urobeným 29. 07. 2005 upravená na sumu 10.000.000,- Sk. Takúto zmluvu je potrebné považovať
za neplatnú.
Skutočnosť, že žalovaná 1. ako predávajúca predala nehnuteľnosti žalovanému 2. znamená, že
previedla na iného viac práv ako mala, čo je v rozpore so zákonnou zásadou, že nikto nemôžepreviesť viac práv ako má. Žalovaná 1. odpredala nehnuteľnosti žalovanému 2. aj napriek tomu, že
nevyplatila dohodnutú kúpnu cenu žalobcovi. Taktiež žalovanému 2. muselo byť známe, že žalovaná
1. v skutočnosti nebola reálnou vlastníčkou nehnuteľností a prevod vlastníctva bol len aktom pomsty

bývalej manželky žalobcu Q. H. voči jeho osobe. Žalovaný 2. nikdy nevyplatil kúpnu cenu. Kúpna zmluva
zo dňa 25. 07. 2005 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom. Prevod
vlastníctva bol motivovaný osobnými nezhodami a rozvodovým konaním žalobcu a Q. H. a žalovaný 2.
reálne nezaplatil kúpnu cenu, pričom v čase nadobudnutia vlastníctva mal intímny vzťah s manželkou

žalobcu.
Pretože odstúpenie od kúpnej zmluvy predávajúcim v zmysle aplikačnej praxe, napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR 8Sžo/4/2008 nie je samo o sebe dôvodom pre obnovenie jeho vlastníckeho práva
k prevádzaným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, existuje na strane žalobcu naliehavý právny
záujem na tom, aby súd rozsudkom určil jeho vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Otázku zániku
kúpnych zmlúv zo dňa 26. 07. 1995 titulom odstúpenia a otázku neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.

07. 2005 súd vyrieši ako otázku predbežnú. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd rozhodol tak
ako je vyššie uvedené.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade
dňa 26. 07. 1995 zistil, že predmetom jednej kúpnej zmluvy bola domová nehnuteľnosť súp. č. XXX
vo D., ktorá pozostáva zo stavby domu, garáže a plotov, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX,
katastrálne územie D. a to parc. pod domovou nehnuteľnosťou KN XXXX o výmere 423 m2, parc. KN
XXXX vedená ako záhrada o výmere 248 m2, parc. KN č. XXXX vedená ako záhrada o výmere 304

m2 a parc. KN č. XXXX/X vedená ako zastavaná plochy o výmere 161 m2, pričom tieto boli predané za
kúpnu cenu 800.000,- Sk. Čo sa týka zaplatenia, uvádza sa tu, že predmetná kúpna cena vzhľadom na
príbuzenský pomer účastníkov zmluvy bude zaplatená najneskôr v lehote 10 rokov odo dňa podpísania
tejto zmluvy. V prípade, že dohodnutá kúpna cena nebude zaplatená najneskôr v dohodnutom termíne
účastníci zmluvy si výslovne dohodli, že v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka má možnosť predávajúci

jednostranne od zmluvy odstúpiť, v dôsledku čoho sa táto od počiatku zruší.
Predmetom druhej kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti a to domová nehnuteľnosť č. XXX spolu so
zastavanýmpozemkomparc.KNXXXX/Xovýmere235m2zapísanánaLVč.XXXX,katastrálneúzemie
D.. Predmetná nehnuteľnosť bola predávaná za sumu 600.000,- Sk, pričom vzhľadom na príbuzenský
pomer účastníkov mala byť zaplatená najneskôr v lehote 10 rokov odo dňa podpísania tejto zmluvy

s tým, že v prípade, že dohodnutá kúpna cena nebude zaplatená v dohodnutom termíne účastníci
zmluvy svojím podpisom sa dohodli, že v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka má predávajúci možnosť
jednostranne od zmluvy odstúpiť, v dôsledku čoho sa táto zmluva od počiatku ruší.

4. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim a to žalovanou v 1.

rade a kupujúcim - žalovaným v 2. rade uzatvorenú dňa 25. 07. 2005 súd zistil, že predmetom tejto
kúpnej zmluvy sú tie isté nehnuteľnosti, ktoré boli aj predmetom kúpnych zmlúv uzatvorených medzi
žalobcom a žalovanou dňa 26. 07. 1995.
Súd z dodatku č. 1 k predmetnej kúpnej zmluve zistil, že bod 5.1 sa upravuje tak, že kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť predávajúcemu za predaj predmetu kúpy kúpnu cenu v celkovej výške 10.000.000,- Sk. Podľa

bodu 5.2 kupujúci zaplatil a predávajúci prebral kúpnu cenu uvedenú v bode 5.1 zmluvy na základe
podpísania príjmového dokladu a vyplatenia kúpnej ceny.

5. Súd z listiny adresovanej Q.. V. A. žalovanej 1. zo dňa 14. júla
2008zistil,žeakoprávnazástupkyňažalobcuoznamuje:„žetentoodstúpilodkúpnejzmluvyuzatvorenej

26. 07. 1995 medzi Vami ako kupujúcou a ním ako predávajúcim, ktorou ste nadobudli domovú
nehnuteľnosť č. XXX vo D., ktorá pozostáva zo stavby domu, garáže a plotov vrátane parcely pod
domovou nehnuteľnosťou KN XXXX o výmere 423 m2, ďalej KN XXXX - záhrada o výmere 248 m2, KN
XXXX - záhrada o výmere 304m2 a KN XXXX/X - zastavaná plochy o výmere 1612 m2, nehnuteľnosti
boli všetky v čase prevodu vedené na LV č. XXXX katastrálne územie D. v celosti na predávajúceho a od

kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26. 07. 1995 medzi Vami ako kupujúcim a ním ako predávajúcim, ktorou
ste nadobudli domovú nehnuteľnosť súp. č. XXX vo D. spolu so zastavaným pozemkom KN XXXX/X
o výmere 235 m2, nehnuteľnosti, ktoré boli všetky v čase prevodu vedené na LV č. XXXX v k. ú. D. vcelosti na predávajúceho, pretože v prípade oboch uvedených zmlúv ste do dnešného dňa nevyplatili
dohodnutú kúpnu cenu vo výške 800.000, -Sk a 600.000,- Sk“.
Súd z podacieho lístku, kde ako odosielateľ je uvedené V. A. a adresát M. M., XXX XX S. XXXX zistil,

že dňa 16. 07. 2008 V. A. prostredníctvom pošty odoslala zásielku.
Súd z doručenky zistil, že ako odosielateľ je tu V. A., ako adresát M. M., adresa: XXX XX S. XXXX,
potvrdený príjem tejto písomnosti je 17. 07. 2008, je tam podpis. K tomuto súd konštatuje, že táto
adresa žalovanej 1. je totožná s adresou na kúpnych zmluvách, ktoré jednak uzatvorila ako kupujúca so
žalobcom dňa 26. 07. 1995 a zároveň ako predávajúca so žalovaným zmluvou zo dňa 25. 07. 2005.

6. Súd z výdavkových dokladov zo dňa 21. 09. 1995 zistil, že pri slovách „vyplatené
(komu)“ je uvedený J.. B. V. 18. 02. 1968, slovom osemstotisíc Sk, číslicami 800.000,- Sk, kúpna cena
za rodinný dom LV č. XXXX, KN XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, podpis: B.. Na druhom výdavkovom
pokladničnom doklade je uvedený dátum tiež 21. 09. 1995, vyplatené (komu) J.. B. V. 18. 02. 1968,
slovom šesťstotisíc Sk, číslicami 600.000,- Sk, ďalej je tu napísané kúpna cena za rodinný dom LV č.

XXXX, KN XXXX/X, nehnuteľnosť č. XXX, podpis príjemcu: B..

7. Súd zo zápisnice v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen 6C/155/2005 zo
dňa 08. 07. 2007, kde ako žalobca je J.. Q. F. (žalovaný v 2. rade) a žalovaný J.. V. B. (žalobca) zistil, že
žalovaná v 1. rade okrem iného uviedla: „pokiaľ ide o rodinný dom nachádzajúci sa vo D. na B. ulici sú

tam v podstate dva domy a je pravda, že v minulosti bol urobený prevod na mňa, ja sa už nepamätám
za akých okolností to bolo urobené, ja som ani v jednom z týchto domov nebývala.“ Taktiež uviedla, že
sa nepamätá od koho tieto domy kupovala, či vyplácala niekomu kúpnu cenu, za akých okolností tieto
domy kupovala.
Zároveň z celého kontextu vyjadrenia M. M. vyplýva to, že ona prakticky nezasahovala žiadnym

spôsobom vo veci týchto nehnuteľností, nestarala sa čo je s týmito nehnuteľnosťami, kto v nich býva,
či sa robili rekonštrukcie atď.

8. Súd z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen 4T 50/97 zistil, že obžalovaná
Q. H. je vinná, že dňa 02. 07. 1993 vo D. podala trestné oznámenie na svojho bývalého manžela Q. H.

pre spáchanie trestného činu podvodu, ktorého sa mal dopustiť tak, že opätovne predal nehnuteľnosti
zapísané...potom,čomuonazaplatilazatietonehnuteľnostidohodnutúkúpnucenu630.000,-Sk,očom
predložila písmo-znaleckým posudkom preukázaný sfalšovaný pokladničný doklad, pričom vyšetrovateľ
oznámenia H. odložil, nakoľko vo veci nešlo po podozrenie z trestného činu podvodu Q. H. a nebolo
na mieste vec vybaviť inak a teda lživo iného obvinila z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné

stíhanie, čím spáchala trestný čin krivého obvinenia.

9. Súd z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie D. zistil, že na tomto sú
zapísané nehnuteľnosti a to na parc. č. XXXX vedené ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 423
m2, parc. č. XXXX vedené ako záhrady o výmere 248 m2, parc. č. XXXX vedené ako záhrady o výmere

304 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1614 m2, parc. č. XXXX/X vedené
ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 235 m2 a zároveň stavby a to dom súp. č. XXX na parc.
XXXX/X a dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX, ako vlastník je tu uvedený žalovaný v 2. rade, podiel 1/1,
titul nadobudnutia: kúpna zmluva.

10. Súd z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Zvolene ČVS: ORP-
330/ZV-ZV-2013zodňa26.06.2014zistil,žetrestnéstíhanie,ktorébolozačatézaprečin-neoprávnený
zásah do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru sa zastavuje. Predmetom malo byť,
že páchateľ dňa 14. 02. 2013 presne v nezistenom čase oprávnenému J.. V. B., ktorý má z titulu
uznesenia Okresného súdu Zvolen umožnený výkon vecného bremena zabránil v užívaní nehnuteľnosti

vo vlastníctve J.. Q. F. tým, že bez súhlasu vlastníka nehnuteľností neoprávnene vymenil zámok na
bráne, čím J.. V. B. zamedzil prístup do domu, v ktorom má právo doživotného bývania a užívania
nehnuteľnosti. V rámci uvedeného uznesenia bolo poukázané na to, že žalovaná 1. v rámci svojho
výsluchu uviedla, že asi pred 14 rokmi sa stala majiteľkou nehnuteľností, ktoré nechal na ňu prepísať
jej zať J.. V. B. s jej dcérou Q. H., pričom tie nehnuteľnosti nikdy neužívala. Nevedela sa vyjadriť k

výške kúpnej ceny ani či ju niekto prevzal, ona neprevzala žiadnu sumu za predaj týchto nehnuteľností.
Menovaná potvrdila, že v čase, keď boli nehnuteľnosti v jej vlastníctve tam Q. H. bývala s J.. V. B., oni
sa aj starali o predmetné nehnuteľnosti.11. Súd z uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej
Bystrici ČVS: ORP-323/OEK-BB-2013 zo dňa 16. 05. 2013 zistil, že tento odmieta vec týkajúcu sa
podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania.

Predmetom malo byť, že v presne nezistenom čase v prvej polovici roku 2005 v Hoteli Lux, Námestie
slobody 2, Banská Bystrica uzatvorili kupujúci s predávajúcim M. M. ústnu dohodu sprostredkovanú
dcérou predávajúcej Q. H. týkajúcu sa predaja nehnuteľností. V zmysle predchádzajúcej ústnej dohody
neskôr uzatvorili kúpnu zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam v znení dodatku č. 1 zo dňa 29. 07. 2005
za kúpnu cenu 10.000,- Sk; na miestne príslušnom katastrálnom úrade bol podaný návrh na vklad, na

základe čoho sa stal ich vlastníkom, avšak do dnešného dňa nezaplatil kúpnu cenu, ani neodstúpil od
kúpnej zmluvy a to napriek opakovaným výzvam, čím mal takto uviesť do omylu Q. H. a predávajúcej
M. M.Č. bola spôsobená škoda 10.000.000,- Sk. Na strane 9 vyšetrovateľ konštatuje, že doposiaľ
strany rozporne uvádzajú nepriame dôkazy, ktoré naznačuje, že k vyplateniu kúpnej ceny nedošlo.
Zo zabezpečených dôkazov však žiadnym spôsobom nenasvedčuje že by J.. Q. F. pred podpisom
predmetnej kúpnej zmluvy úmyselne uvádzal skutočnosti nekomfortné s reálnym stavom, teda že by

vyvolával omyl v otázke jeho solventnosti, nakoľko v čase uzatvorenia predmetného zmluvného vzťahu
bol spoločníkom v niekoľkých obchodných spoločnostiach.

12. Súd z rozhodnutia Správy katastra Zvolen zo dňa 26. 08. 2005 pod sp. zn.
V 1987/2005 zistil, že návrh na vklad vlastníckeho práva súvisiaceho s kúpnou zmluvou zo dňa 28.

02. 2005 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a spoločnosťou T. B. B. B. T..Y.. zastúpenej
konateľom spoločnosti J.. V. B. ohľadne nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D., parc. č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2 po jeho preskúmaní zamieta. Z odôvodnenia
vyplýva, že kúpna zmluva medzi M. M. rod. S., bytom S. XXXX ako predávajúcou a T. B. B.. B. T..Y.. ako
kupujúcim bola spísaná dňa 28. 02. 2005. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, ku ktorým je potrebné

vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu trvá až do rozhodnutia tohto orgánu. Aj napriek uvedeným
skutočnostiam účastníčka posudzovanej kúpnej zmluvy na strane predávajúceho M. M. uzavrela 25.
07. 2005 kúpnu zmluvu, ktorou ako predávajúca previedla na kupujúceho J.. Q. F. tieto nehnuteľnosti.
Uvedená kúpna zmluva uzatvorená medzi M. M. ako predávajúcim a J.. Q. F.Á. ako kupujúcim bola spolu
s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predložená na vkladové konanie dňa

26. 07. 2005, pričom vklad vlastníckeho práva bol v prospech kupujúceho J.. Q. F. povolený rozhodnutím
č. V XXXX/XXXX zo dňa 01. 08. 2005.
Kúpna zmluva zo dňa 28. 02. 2005 uzatvorená medzi predávajúcou M. M. a kupujúcim T. B. B.. B.
T..Y.. bola spolu s návrhom na vklad podaná až 28. 07. 2005, teda neskôr ako vyššie uvedená kúpna
zmluva.Na základe tejto skutočnosti musí orgán rozhodujúci o návrhu na vklad vyplývajúceho z kúpnej

zmluvy zo dňa 28. 02. 2005 konštatovať, že v čase jeho rozhodovania vlastníkom vyššie citovanej
nehnuteľnosti už nie je M. M., ale J.. Q. F.. Na základe uvedeného, keďže platí všeobecná zásada, že
niekto nemôže previesť na iného viac práv než má predávajúcej už nepatrilo vlastnícke právo a takáto
zmluva bola absolútne neplatnou zmluvou podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

13. Právny zástupca žalobcu návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 14. 02. 2018
navrhol, aby súd znaleckým posudkom urobeným znaleckým ústavom sa zaoberal výdavkovými
pokladničnými lístkami zo dňa 21. 09. 1995, jeden na sumu 800.000,- Sk a druhý na sumu 600.000,- Sk,
v ktorom mal znalec odpovedať na otázku či mohol tento dokument vzniknúť tak, že strojom písaný text
bol dopísaný v čase, keď výdavkový pokladničný doklad už obsahoval podpis príjemcu a schvaľovateľa,

resp. či oba podpisy, ktoré sa tu nachádzajú boli urobené predtým, než tam bol vytlačený text, či do textu
oboch výdavkových dokladov bol urobený akýkoľvek zásah, napr. tým, že podpis alebo strojom písaný
text boli do neho skopírované alebo došlo k prekrytiu iného textu, prípadne či text uvedený v oboch
dokumentoch bol doplnený alebo vsúvaný do týchto listín prostredníctvom určitej montáže, či podpis
príjemcu a schvaľovateľa na oboch dokladoch je z dát na nich uvedených t. j. z 21. 09. 1995 resp. či

strojom písaný text je z toho istého dátumu alebo z iného dátumu.
Podaním právneho zástupcu žalobcu doručeným súdu dňa 29. 01. 2020 k vykonaniu znaleckého
posudku tento uviedol, že podľa neho pôvodne v konaní predložený výdavkový doklad na sumu
800.000,- Sk bol zjavne ešte dňa 08. 12. 2017 celistvým listinným dôkazom bez poškodenia - bez
prederavenia na mieste, v ktorom sa podpis žalobcu prekrýva so strojom písaným textom. Na pôvodne

predloženom doklade sa naviac nenachádza podpis bližšie neidentifikovanej osoby v ľavom dolnom
rohu dokladu. Preto vznikajú dôvodné pochybnosti či údajný originál dokladu predložený Q. H. dňa
18. 12. 2019 je tým istým dokladom, ktorý bol ňou predložený ako overená kópia zo dňa 08. 12.
2017. Vzhľadom na okolnosti, za ktorých svedkyňa H. nebola schopná dlhodobo predložiť originálvýdavkového dokladu na 800.000, -Sk a zohľadňujúc postoj znalca v odôvodnení stanoviska zo dňa 26.
09. 2019 v bode 2 odôvodnenia, že na vystavenom doklade na sumu 800.000,- Sk bolo identifikované
iba jedno miesto kríženia, t. j. mieste kde linka písacieho prostriedku križuje zápisy písacieho stroja, nie

je možné vylúčiť vedomé a špekulatívne poškodenie dokladu práve v inkriminovanom mieste jediného
do úvahy prichádzajúceho kríženia. Zjavným poškodením dokladu v prípade, že ide o totožný doklad s
dokladom na listine overenej dňa 08. 12. 2017 by eventuálne došlo k zmareniu skúmania znalcom.
V rámci podania právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 02. 12. 2020 tento žiadal už vykonať
znalecké dokazovanie len v tej časti, aby sa zistilo či tlačivá oboch výdavkových pokladničných dokladov

zo dňa 21. 09. 1995 sa zhodujú s tlačivami autentických účtovných dokladov z obdobia, v ktorom boli
tieto doklady vystavené.

14. Na základe uvedeného súd uznesením 8C/151/2016-345 zo dňa 23. 03. 2020
odvolal z vykonania znaleckého dokazovania znalca V.. W. V., W.. a ustanovil na vykonanie znaleckého
dokazovania K. P. Z. Ú. W. D. a to odbor kriminalistika, odvetvie, kriminalistické skúmanie dokumentov,

grafická diagnostika. Úlohou bolo zistiť či tlačivá oboch výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 21.
09. 1995 sa zhodujú s tlačivami autentických účtovných dokladov z obdobia, v ktorom boli tieto doklady
vystavené a tiež, aby znalec ak zistí ďalšie skutočnosti relevantné pre posúdenie rozhodnutia, aby tieto
uviedol.
Súd na základe znaleckého posudku č. 2020/5973 vykonaného K. P. Z. Ú. W. D. zo dňa 03. septembra

2020 zistil, že tlačivá sporných výdavkových pokladničných dokladov pochádzajúc z obdobia medzi
rokmi 1990 až 1999. Uvedená skutočnosť však nevylučuje dodatočné vyplnenie starého neaktuálneho
tlačiva a teda možnosť antidatovania dokladu. S ohľadom na charakter predloženého porovnávacieho
materiálu nie je možné metódami graficko-diagnostického skúmania bližšie určiť obdobie vzniku
predložených sporných pokladničných dokladov. Jednoznačne preukázať antidatovanie takéhoto typu

dokladu by bolo možné len v prípade, ak by na jeho vyhotovenie bolo použité tlačivo, ktoré v údajnom
období vzniku dokladu ešte neexistovalo. Na sporných výdavkových dokladoch je uvedený dátum
vyhotovenia 21. 09. 95 čo zodpovedá obdobiu vzniku použitého tlačiva. Ďalšie skutočnosti sú uvedené
v časti 2. posudku.

15. Zároveň právny zástupca žalobcu súdu predložil deväť výdavkových dokladov (č.
l. 388 -390), avšak súd sa bližšie týmto nebude zaoberať, pretože z týchto výdavkových dokladov
vyplýva, že išlo o výplatu firmy samotnému žalobcovi, čo bolo pre účely daňového úradu, pričom tie
výdavkové listiny, ktoré sú pre toto konanie dôležité o vyplatení 600.000,- Sk a 800.000,- Sk išlo o plnenie
fyzickej osoby voči fyzickej a teda samozrejme tak ako na to poukazuje právny zástupca žalobcu toto

nemala čo vystavovať jeho účtovníčka pani. W., keďže nešlo o plnenie firmy, ktorá by platila niekomu
inému peniaze, tak ako je to v tomto prípade.

16. Súd z vyjadrenia k odstúpeniu zasielaného Q.. V. F. Q..
V. A. zo dňa 17. 07. 2008 zistil, že je tu uvedené: „listom zo dňa 14. 07. 2008 ste v mene vášho klienta

J.. V. B. odstúpili od kúpnych zmlúv, ktoré dňa 26. 07. 1995 uzavrel váš klient s mojou klientkou M. M.
bytom S. a ktorými váš klient predal mojej klientke nasledovné nehnuteľnosti. V súvislosti s uvedeným
vám oznamujem, že dotknutá kúpna cena bola zaplatená riadne a včas, o čom vám v prílohe zasielam
príslušné doklady. Na základe toho považujem vaše odstúpenie od predmetných kúpnych zmlúv za
neoprávnené a neplatné, nakoľko na takéto odstúpenie neboli splnené zákonné predpoklady“.

17. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/102/2005-23 zo dňa 10. 11. 2005
zistil, že týmto bolo manželstvo navrhovateľa J.. V. B. (žalobca) a odporkyni Q. H. rozvedené.

18. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/70/05-438 zistil, že ako

navrhovateľ tu vystupuje okrem iných aj žalobca a ako odporca tu vystupuje žalovaný v 2. rade. Jednalo
sa o vydanie veci. Uvedeným rozsudkom bol odporca povinný vydať navrhovateľovi hnuteľné veci a
to kreslo, drevenú posteľ, čierny nízky konferenčný stolík, videoprehrávač zn. Tesla. Z odôvodnenia
vyplýva, že navrhovateľ 1. (v našom konaní žalobca) návrhom doručeným súdu dňa 19. 12. 2005
žiadal vydať hnuteľné veci. Odôvodňoval to tým, že v priestoroch nehnuteľnosti sa nachádzajú tieto

hnuteľné veci, ktoré si nemohli odniesť a odporca ich bezdôvodne zadržiava. Taktiež je tam uvedené,
že vlastníkom nehnuteľností bol v tom čase odporca, ktorý ich nadobudol kúpnou zmluvou od M. M..
Navrhovateľ 1. je oprávnený z vecného bremena, ktoré bolo v prospech neho zriadené na užívaniepredmetných nehnuteľností. Dňa 28. 07. 2005 vymenil nový vlastník - odporca spolu s Q. H. zámky na
domových nehnuteľnostiach, čím mu bolo znemožnené dostať sa do priestorov domu a firmy.
Taktiež súd skonštatoval, že na navrhovateľa 1. ako fyzickú osobu bol vyhlásený konkurz uznesením

krajského súdu zo dňa 25. 05. 1998. Na základe tohto podľa ustanovenia § 6 zákona o konkurze a
vyrovnaní a § 14 ods. 1 písm. c) platného v tom čase tieto veci tvorili majetkovú podstatu a návrh
mal podávať správca konkurznej podstaty a nie navrhovateľ ohľadom takýchto vecí. Medzitým došlo k
ukončeniu konkurzu na základe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 05. 2008,
ktorý sa stal právoplatný 17. 06. 2008. Konkurz bol vedený pod sp. zn. XX-XXK XXX/XX.

19. Súd z uznesenia Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/155/05-16 zo dňa 27. 10. 2005
zistil, že ako navrhovateľ tu je žalobca, ako odporca je tu žalovaný v 2. rade. Súd rozhodol tak, že
odporca je povinný umožniť navrhovateľovi výkon vecného bremena doživotného bývania a užívania
nehnuteľností (tie, o ktoré ide aj v tomto konaní).

20. Súd z výsluchu Q. H. zistil, že žalobca je jej bývalý manžel, žalovaný v 2.
rade je priateľ. Na otázku či jej mama ako kupujúca vyplatila kúpnu cenu pánovi B. uviedla, že peniaze
mu boli vyplatené, pričom ohľadom tohto konala ona. O tom, že mu boli vyplatené si dala vyhotoviť
potvrdenie a urobila to z dôvodu, že už predtým vedela o určitých machináciách alebo podvodoch zo
strany žalobcu a preto sa na toto dobre pripravila. Robila to z toho dôvodu, že jej mama nemá právne

vzdelanie a teda, aby sa niečo nestalo a niekedy nespochybňovalo. Uvedené doklady mala vždy u seba
a tieto sú uložené v trezore a to z toho dôvodu, že mala obavy, že by sa jej tieto mohli stratiť. Vo veci
vyjadrenia k výdavkovým pokladničným dokladom v spise č. l. 33 uviedla, že tieto vypísal pán B. na
písacom stroji, ktorý bol vtedy vo firme, aj ich podpísal a peniaze mu boli vyplatené. Ohľadom toho, že
či pán B. odstúpil od tejto zmluvy uviedla, že o tomto nevedela. Na otázku či jej mama niečo ohľadom

tohto hovorila, že či došlo k odstúpeniu od zmluvy od nejakej právničky, či už pani A. alebo niekoho iného
uviedla, že mama jej niečo spomínala, avšak nič bližšie o tomto nevie. Ona sa v tom čase rozvádzala s
pánom B. a teda ona ani žiadne dokumenty ohľadom tohto nenašla. Na otázku prečo prevádzal podľa
nej žalobca uvedené nehnuteľnosti na jej mamu uviedla, že pán B. chcel uvedené nehnuteľnosti predať,
tak to predal jej mame. K tomu, že kúpna cena sa mala zaplatiť v lehote 10 rokov, avšak bola zaplatená

už po uzavretí zmluvy uviedla, že tú klauzulu do zmluvy vložil pán B. a čo sa týka peňazí tak ona v
tom čase mala peniaze, dostala tri úvery a mala peniaze aj od starých rodičov a preto toto vyplatila.
Celú zmluvu vypracoval pán B. ako aj predmetné pokladničné doklady o zaplatení ceny. Pán B. mal v
tom čase realitnú kanceláriu, vyhotovoval takéto zmluvy, pričom so B. sa ona aj tak zoznámila, že išlo
o kúpu nehnuteľnosti. Vo veci vyjadrenia k prevodu predmetných nehnuteľností z jej mamy M. M. na

pána F. uviedla, že nehnuteľnosť bola predaná pánovi F. mamou, pretože sa ona takto rozhodla. Čo sa
týka zabezpečenia predaja, tak v rámci tohto predaja ona mamu zastupovala, pretože sa v tomto už
vyznala a uskutočňovala aj predaj iných nehnuteľností. Vo veci podania trestného oznámenia na pána
F. zo dňa 16. 04. 2013 uviedla, že k tomuto podaniu došlo omylom a bolo to spôsobené tým, že určité
skutočnosti jej mama zamlčala, ohľadom aj platenia tejto kúpnej ceny, k čomu smeroval aj samotný

záver tohto oznámenia.

21. Súd z písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu žalobcu zistil, že samotná
žalovaná v 1. rade sa aj na základe vyjadrenia v zápisnici 6C/155/2005 dňa 08. 01. 2007 vyjadrila, že
sa nepamätá od koho tieto domy kupovala a či niekomu kúpnu cenu vyplácala a za akých okolností.

Dôvodom prevodu vlastníctva domových nehnuteľností na vtedajšiu svokru žalobcu bolo naliehanie
Q. H. - jeho manželky, ktorá chcela mať istotu v manželskom vzťahu, pretože žalobca bol výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti z obdobia pred uzavretím manželstva. Preto bola aj stanovená doba splatnosti
kúpnej cena na 10 rokov. Situácia žalovanej 1. v roku 1995 rozhodne nebola taká, aby bola schopná
vyplatiť kúpnu cenu. Účtovné doklady zo dňa 21. 09. 1995 nie sú dôkazom uskutočnenia finančnej

operácie a žalobca nemá vedomosť o ich autorizácii, nebol ich vystavovateľom. Obvykle doklady
vystavuje ten, kto platí peniaze. Žalobca žiadne doklady nevystavoval. Je nelogické a neštandardné, aby
výdavkový pokladničný doklad vystavoval ten, kto mal peniaze prijať. Uvedené doklady podľa neho s
najväčšoupravdepodobnosťouvystavilaQ.H..Žalobcaspochybňuje,žebynapokladničnýchdokladoch
bol jeho podpis. Pokladničný doklady ako akt pomsty boli vypísané písacím strojom s najväčšou

pravdepodobnosťou dodatočne niekedy v roku 2005, keď prebiehalo rozvodové konanie.
Zároveň čo sa týka tých vyjadrení vo veci kúpnej zmluvy zo dňa 29. 07. 2005, ktorou žalovaná 1. ako
predávajúca odpredala nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade súd na tieto dôkazy poukazovať nebude,nakoľko tieto nemajú vplyv na predmetné rozhodnutie a to z dôvodov, ktoré súd vysvetlí neskôr v
odôvodnení.
Vo vyjadrení k predmetnému znaleckému posudku poukázali na to, že podľa nich je relevantný ten

záver, že nie je možné určiť obdobie vzniku predložených sporných pokladničných dokladov ohľadom
vo veci kedy boli vyhotovené. Uvedená skutočnosť však nevylučuje dodatočne vyplnenie starého
neaktuálneho tlačiva, teda možnosť antidatovania dokladu. Odhliadnuc od tejto otázky, ktorú nebolo
možné zodpovedať poukazujú na skutočnosti prechádzajúce samotnému spracovaniu znaleckého
posudku, že nebyť prieťahov a a obštrukcií pri predkladaní originálov dokladov pre účely znaleckého

dokazovania, tak by znalecký ústav bol schopný zodpovedať zadanú odbornú otázku. Predovšetkým
vinou špekulatívnej nevysvetlenej a dlhodobej neschopnosti svedkyne H.Č. predložiť originály dokladov
vznikli pochybnosti či skúmané doklady sú totožné s originálnymi dokladmi, o ktorých predložila
svedkyňa H. prostredníctvom žalovaného 2. do konania overené fotokópie dokladov zo dňa 08. 12.
2017 (súd poznamenáva, že porovnaním dokladov z č. l. 109 a tých dokladov, ktoré sú obsiahnuté v
znaleckom posudku súd nenašiel rozdielnosť textu, že by obsahovalo či už nejaké iné slovné vyjadrenia,

resp. navyše slovné vyjadrenia alebo inú sumu). Taktiež poukazujú na to, že svedkyňa H. predložila
originál dokladu na sumu 800.000,- Sk v čase, keď mala možnosť poznať stanovisko znalca V.. V. zo dňa
26. 09. 2019 a preto predložila náhodou poškodený doklad nevysvetliteľne práve na mieste jediného
možného skúmania ohľadom otázky dodatočnej manipulácie s ním. Poukazujú na to, že prečo svedkyňa
H.ažpodvochrokochbolaschopnáskompletizovaťdokladypreznaleckéskúmanie.Tumožnouzavrieť,

že žalovaný 2. neuniesol dôkazné bremeno o zaplatení kúpnej ceny za prevod vlastníctva podľa oboch
kúpnychzmlúvzodňa26.07.1995,pretožesvedkyňaH. jednoznačnezmarilasvojímkonanímznalecké
dokazovanie. Čo sa týka odstúpenia žalobcu zo dňa 14. 07. 2008 od kúpnych zmlúv zo dňa 26. 07.
1995 bolo podacím lístkom zo dňa 16. 07. 2008 v spojení s doručenkou z dňa 17. 07. 2008 toto osobne
podpísané žalovanou 1. Taktiež toto bolo preukázané správou o vybavení doručenia zásielky službou

Slovak Parcel Service zo dňa 16. 07. 2008. Dôkazom je aj odpoveď žalovanej 1. na odstúpenie listom
zo dňa 17. 07. 2008 vyhotovené V. F., adresované k rukám právnej zástupkyni Q.. A.K.. Žalovaný
2. k tejto otázke neponúkol žiadne dôkaz opaku resp. protidôkazu. Ustálená rozhodovacia prax aj v
rozsudku Najvyššieho súdu SR 7Sšo/138/2015 a 4Obdo/23/2010 uvádza, že súd vychádza z údajov
na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný ich opak súd považuje

údaje na doručenke za pravdivé.
Žalovaná 1. doposiaľ neuniesla dôkazné bremeno o zaplatení kúpnej ceny, čo preukazuje aj ucelená
skupina dôkazov a to výpoveď na pojednávaní konanom dňa 16. 01. 2018, kde nevedela vysvetliť z
akých dôvodov obe kúpne zmluvy uzatvárala v roku 1995 a vo všeobecnosti uviedla, že dcéra Q. H.
ju s vtedajším manželom pánom B. oslovila s tým, že na ňu prepíšu tieto nehnuteľnosti. Na otázku

zaplatenia kúpnej ceny uviedla, že nikdy pánovi B. takéto sumy nevyplatila. Obdobná odpoveď bola
aj v rámci konania 6C/155/2005 na Okresnom súde Zvolen. Súd konštatuje, že čo sa týka zaplatenia
kúpnej ceny žalovanou 1. žalobcovi na toto už ďalej nebude poukazovať, pretože táto ani nikdy netvrdila,
že by ich zaplatila a tvrdené bolo, že ich zaplatila samotná dcéra žalovanej. Tvrdenie svedkyne H. k
vyplateniu kúpnej ceny je tvrdením absolútne formálnym a nehodnoverným, je nepresvedčivé, pretože

postráda materiálny základ existenciu finančných prostriedkov v požadovanom objeme kúpnej ceny
resp. platbu ako reálny finančný kontrakt a toto je v rozpore so zmluvne dohodnutou lehotou splatnosti
kúpnej ceny a je motivované snahou bývalej manželky pomstiť sa žalobcovi stratou vlastníctva k obom
nehnuteľnostiam. Žalovaná 1. a ani svedkyňa H. nevysvetlili prečo malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny
pred jej lehotou.

Čo sa týka preukázania naliehavého právneho záujmu poukazujú na § 80 písm. c) O. s. p. (z dôvodu, že
žaloba bola podaná ešte za účinnosti tohto zákona) je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho
postavenia. Právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy a absolútnej neplatnosti zmluvy ako právneho
dôvodu je, že zmluva sa ruší od samého začiatku a súčasne sa obnovuje vlastnícke právo na veci, ktoré

si účastníci zmluvy pred odstúpením navzájom poskytli.
V záverečnej reči poukázal na to, že sa predovšetkým pridržiavajú svojho podania
zo dňa 16. 12. 2020, pričom v krátkosti zhodnotil, že samotná svedkyňa H. žiadnym spôsobom
nepreukázala, že by niekedy dala tieto peniaze žalobcovi, ktoré mali byť kúpnou cenou za zmluvy zo
dňa 26. 07. 1995. Tvrdenie, že mala nejaké tri úvery a dedičstvo po starých rodičoch nebolo ničím

preukázané. Taktiež poukázali na znalecký posudok, avšak na toto už súd poukázal v rámci písomného
vyjadrenia.Taktiežajdruhákúpnazmluvapodľanichbolaneplatná,ktoroubolaprevedenánehnuteľnosť
zo žalovanej 1. ako predávajúcej na žalovaného 2. Na základe tohto žiadali, aby súd žalobe vyhovel.22. Súd z vyjadrenia žalovanej v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 16. 01. 2018
zistil, že vo veci uzatvárania zmluvy 26. 07. 1995, kde mala od žalobcu nadobudnúť dve nehnuteľnosti
uviedla, že na toto si už nepamätá, nevie povedať čo tam bolo, ani z akých dôvodov túto zmluvu

uzatvárala. Nespomína si ani aká bola výška kúpnej ceny a či bola z jej strany vyplatená. Vo veci kúpnej
zmluvy, kde predala predmetné nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade zo dňa 25. 07. 2005 uviedla, že k
tomuto nemá viac čo dodať a tieto skutočnosti opísala aj v zápisnici, na ktorú poukázala na začiatku
pojednávania. Súd poznamenáva, že to je zápisnica ČVS: ORP-323-OEK-BB/2013. Na otázku, že v
spise sa nachádza listina - návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností zo dňa 17. 06. 2013,

že či uvedený návrh podpisovala ona a z akého dôvodu uviedla, že podpis je jej, ale prečo to podpísala
sa vyjadriť nevie. Chodila za ňou dcérou a tá jej dávala podpisovať papiere. To, že by poverila pána
W. nejakými úlohami v jej mene v rámci nehnuteľností, aby niečo konal, toto počuje prvýkrát. Teda
nijakým spôsobom ho nemohla poveriť. Taktiež nevie o listine, ktorou by splnomocnila pána W.É.o k
predajú nehnuteľnosti. Uviedla, že nikdy pánovi B. takéto sumy nevyplatila, nemala z čoho. Nevie sa
vyjadriť či cena bola vyplatená prostredníctvom jej dcéry, pričom tieto vzťahy boli medzi pánom B. a jej

dcérou. Taktiež k listine - odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 14. 07. 2008 uviedla, že takýto papier
ona nedostala a keby ho mala tak by to mala odložené.

23. Súd z písomných a ústnych vyjadrení žalovaného 2. a jeho právneho zástupcu
zistil, že predovšetkým čo sa týka odstúpenia od kúpnych zmlúv uzatvorených 26. 07. 1995 medzi

žalobcom a žalovanou 1., v prípade týchto je nepravdivé tvrdenie, že by nebola vyplatená kúpna cena vo
výške 800.000,- Sk a 600.000,- Sk. Na základe výdavkových pokladničných dokladov dňa 21. 09. 1995
prijal žalobca uvedené kúpne ceny. Taktiež poukázali na to, že čo sa týka kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný
2. ako kupujúci kúpil od žalovanej 1. nehnuteľnosti a tvrdenia, že za tieto nebolo nikdy vyplatené sa
opierajú aj o zápisnicu v konaní 6C/155/205 na Okresnom súde Zvolen zo dňa 08. 01. 2007, podľa

neho žalovaná 1. v čase kúpy zmluvy bola vlastníčkou týchto nehnuteľností. Samotný žalovaný 2. sa
informoval o tom či je ona vlastníčkou resp. nie. Žalovaná 1. ho ubezpečila, že na nehnuteľnostiach
nie sú žiadne právne vady. Žalovaný 2. mal vedomosť o tom, že kúpna cena zo zmlúv zo dňa 25. 07.
1995 bola vyplatená v lehote 10 rokov. Samotný žalovaný 2. uvedené nehnuteľnosti kupoval až po
uplynutí tejto lehoty a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra bol podaný 01. 08. 2005. Tento

bol povolený po uplynutí 10 ročnej lehoty na zaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnych zmlúv uzatvorených
medzi žalobcom a žalovanou 1. Taktiež poukazujú na to, že žalobca nevysvetlil skutočnosť prečo vo
februári 2005 uzatvoril v postavení štatutárneho zástupcu jeho obchodnej spoločnosti kúpnu zmluvu so
žalovanou1.,ktoroumalapredaťžalobcovinehnuteľnostiresp. jehoobchodnejspoločnosti.Sodstupom
niekoľkých mesiacov s najväčšou pravdepodobnosťou v auguste 2005 bol podaný návrh na Správu

katastra D. na povolenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Správa katastra tento návrh odmietla
s konštatovaním, že 01. 08. 2005 bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2. na
základe kúpnej zmluvy z 25. 07. 1995. Z tohto teda vzniká otázka prečo, keď už v roku 2005 žalobca
nepovažoval žalovanú 1. za plnohodnotnú vlastníčku predmetných nehnuteľností, s ňou uzatváral kúpnu
zmluvu v postavení kupujúceho, ak by mu nebola údajne vyplatená kúpna cena podľa zmlúv z roku 1995.

V rámci záverečnej reči právny zástupca žalovaného 2. uviedol, že podľa nich predovšetkým v tomto
konaní ide o spor medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou svedkyňou H.u. V roku 1995, keď bola
uzatvorená zmluva medzi žalobcom a kupujúcou Vierou Vlčekovou žalovaný 2. vôbec rodinu B. a M.
nepoznal. Na základe tohto ani nemal možnosť mať vplyv na priebeh vývoja vlastníckych vzťahov a
k predmetnej veci sa dostal až v roku 2005, keď nadobudol tieto nehnuteľnosti od pani M.. Samotný

žalobca nespochybňuje, že predmetnú zmluvu o prevode nehnuteľností na M. M. uzavrel a že bol jej
tvorcom. V tom čase pracoval v oblasti realít. Nespochybnil ani podpis na výdavkových pokladničných
dokladoch na sumu 800.000,- Sk a na sumu 600.000,- Sk, ale namietal, že táto nebola zo strany pani
M. zaplatená. V tomto smere pôsobí významne výpoveď pani H. s tým, že ona podrobne opisuje za
akých okolností bola táto zmluva uzavretá, aj znalecký posudok konštatoval, že výdavkové pokladničné

doklady pochádzajú z obdobia a spadajú do obdobia kedy táto zmluva bola uzavretá. Na základe tohto
žalobca nevyvrátil tvrdenia o tom, že tieto doklady boli vyprodukované nejako dodatočne. V období rokov
1994 až 1999 žalovaný 2. nemal absolútny vplyv na nejakú manipuláciu týchto dokladov. Neobstojí tu
teda tá skutočnosť, že výsledky záverov znaleckého posudku by mali byť v neprospech žalovaného
2. Ak sa žalobca cítil vlastníkom týchto nehnuteľností na základe odstúpenia od zmluvy, tak úplne z

nepochopiteľných a nevysvetliteľných dôvodov uzatvoril zmluvu medzi M. M. a spoločnosťou T. B. B..
B. T..Y.. V tejto spoločnosti bol jediný spoločník a jediný konateľ. Správa katastra predmetnú zmluvu
zamietla z dôvodu, že v tom čase už boli vlastnícky nehnuteľnosti prevedené na žalovaného v 2. rade.
Otázku zaplatenia alebo nezaplatenia kúpnej ceny zo strany J.. F. bola preukázaná listinnými dôkazmi.Zároveň v podrobnostiach ešte poukazujú aj na samotné odstúpenie od zmluvy a doručovanie, čo však
nakoľko v tomto prípade nie je podstatné, súd toto bližšie nebude opisovať. Taktiež poukazujú na to, že
hodnotenie výpovedí svedkyne H. tým spôsobom, že v iných konaniach a trestných konaniach, ktoré

podávala toto neobstojí, pretože v tomto konaní po zákonnom poučení aj o následkoch krivej výpovede
jednoznačne vypovedala, že zmluva uzatvorená bola, kúpna cena bola vyplatená a rovnako sa tak
stalo v prvom prípade, aj v druhom prípade, teda v rokoch 1995 aj 2005. Čo sa týka konania, ktoré je
v nejakom rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ sa protistrana odvoláva na dobré mravy, toto neobstojí,
nakoľko s odstupom 10 rokov, 11 rokov je podávaná žaloba voči jeho klientovi a je tu hodnotený výsostne

súkromnoprávny vzťah medzi pani M. a J.. F., žalovanou 1. a žalovaným 2. a hodnotí sa úplne nenáležite
právny úkon medzi týmito osobami zo strany žalobcu, ktorý vstupuje do tohto právneho vzťahu. Na
základe uvedených skutočností žiadali, aby súd žalobu zamietol.

24. Podľa § 187 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („C. s. p.“)
za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným

spôsobom z dôkazných prostriedkov.

25. Podľa § 215 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

26. Podľa § 216 ods. 1 C. s. p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

27. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

28. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

29. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) od
zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté.

30. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

31. Podľa § 80 písm. c) O. s. p. o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie

je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

32. Súd vzhľadom aj na rozsiahle dokazovanie poukazuje, že odôvodnenie súdneho
rozhodnutia musí byť také, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Zároveň však všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov
sporu uvádzaných účastníkmi (rozhodnutie Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn.
III.ÚS 60/04). Uvedenú požiadavku zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva,
kde uviedol: „právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať
potrebnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom
na konkrétny prípad“. Uvedené bolo riešené napr. v spore Georgiadis versus Grécko z 29. 05. 1997
Recueil III./1997.

33. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh žalobcu voči
žalovaným v 1. a 2. rade nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Súd sa predovšetkým
nestotožnil s dôkazmi a právnymi názormi ako aj predstavami žalobcu v rámci predmetného sporu.
Z dôvodu, že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu v zmysle § 216 ods. 1 Civilného sporovéhoporiadku bolo predovšetkým potrebné sa zaoberať tou skutočnosťou či odstúpenie od zmluvy tak, ako
na to poukázal žalobca spĺňalo podmienky pre toto odstúpenie, ktoré si účastníci mali dohodnúť v zmysle
§ 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka priamo v zmluvách zo dňa 26. 07. 1995, ktoré sa týkali zaplatenia

kúpnej ceny v lehote do 10 rokov od podpísania zmluvy t. j. najneskôr do 26. 07. 2005.
Na základe vyššie uvedeného teda hlavnou skutočnosťou bolo preukázanie či žalovaná v 1. rade
žalobcovi v tejto lehote zaplatila kúpnu cenu v zmysle dohody v rámci jednotlivých zmlúv a to vo výške
800.000,- Sk a 600.000,- Sk. Z tvrdení žalobcu o nezaplatení kúpnej sumy súd má za to, že ide o
skutočnosť,kdejepotrebnépreniesťdôkaznébremenonažalovanú1.,žedošlokzaplateniupredmetnej

sumy, teda ide o tzv. negatórnu dôkaznú povinnosť, kedy nie žalobca má povinnosť preukázať určitú
skutočnosť, keďže ak sa niečo nestalo sa to nedá preukázať, ale naopak žalovaný je povinný preukázať
či splnil v tomto prípade zaplatenie kúpnej ceny, a ak áno tak v akom rozsahu a či v lehote tak ako si to
strany určili, t. j. najneskôr do 10 rokov odo dňa podpísania zmluvy, čiže do 26. 07. 2005.

34. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka využitie práva odstúpiť od zmluvy

zmluvnou stranou je právnym dôvodom zániku záväzku resp. zmluvy. Odstúpenie je jednostranným
právnym úkonom, ktorý ak je v súlade s právom spôsobí účinky bez ohľadu na vôľu alebo súhlas
druhej strany. Ak bola zmluva uzavretá písomne platí, že aj odstúpenie od zmluvy musí byť písomné
a v takomto prípade dochádza k zrušeniu zmluvy priamo zo zákona (R 50/1985, str. 280 ods. 3;
citované zdieľa Fekete I. Občiansky zákonník Veľký komentár I. str. 217). Samotné odstúpenie od

zmluvy potom vyvoláva účinky v momente, ak je adresované druhému účastníkovi a toto dôjde včas.
Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a teda účastníci vstupujú do právnych vzťahov
tak, ako keby samotná zmluva nebola uzavretá. V prípadoch, kedy dochádza k odstúpeniu od zmluvy,
ktorých predmetom bol prevod nehnuteľností je však potrebné podať žalobu o určenie vlastníctva,
pretože odstúpením od zmluvy dochádza len k zániku záväzkového právneho vzťahu a nie k zániku

vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností. Na základe tohto by potom samotné
konštatovanie platnosti odstúpenia od zmluvy nebolo spôsobilé obnoviť vlastnícke právo zápisom do
katastra nehnuteľností a preto je potrebné podať určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku (rozsudok NS SR 8Sžo/4/2008). Potom na základe uvedeného by bolo vlastníctvo
žalobcu spätne vložené do katastra nehnuteľností záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona na

základe rozsudku súdu vydaného v takomto konaní o určenie vlastníckeho práva.

35. Tak, ako súd vyššie poukázal pri odstúpení od zmluvy je potrebné uvedený právny
úkon odstúpenia preukázať, čo súd mal v tomto prípade listinou zo dňa 14. júla 2008, kde právna
zástupkyňa žalobcu oznámila žalovanej v 1. rade, že odstupuje od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa

26. 07. 1995, ktorou nadobudla tie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv. Aj keď došlo
k určitému pochybeniu v označení nehnuteľností, pri odstúpení druhej strane muselo byť jasné od
akých kúpnych zmlúv žalobca ako predávajúci odstupuje, pretože žalobca so žalovanou 1. uzatvorili
len dve kúpne zmluvy a žiadne iné, teda nemohlo dôjsť k pochybnostiam od akých zmlúv odstupuje.
V tejto časti súd poukazuje aj na to, že tvrdenie žalovaného 2., že uvedené odstúpenie nebolo

žalovanej 1. riadne doručené a že žalobca toto nepreukázal, tieto skutočnosti nie sú pravdivé, pretože
samotná žalovaná 1. svojím listom napísaným prostredníctvom jej právneho zástupcu Q.. V. F. Q.. V. A.
poukázala na to: „listom zo dňa 14. 07. 2008 ste v mene vášho klienta J.. V. B. odstúpili od kúpnych
zmlúv, ktoré dňa 26. 07. 1995 uzavrel váš klient s mojou klientkou M. M., bytom S. a ktorými váš
klient predal mojej klientke nasledovné nehnuteľnosti. V súvislosti s uvedeným vám oznamujem, že

dotknutá kúpna cena bola zaplatená riadne a včas, o čom vám v prílohe zasielam príslušné doklady. Na
základe tohto považujem vaše odstúpenie od predmetných kúpnych zmlúv za neoprávnené a neplatné,
nakoľko na takéto odstúpenie neboli splnené zákonné predpoklady.“ Z tohto teda jednoznačne vyplýva
tá skutočnosť, že nie je pravdou tvrdenie, že by žalovaná v 1. rade neobdržala od žalobcu odstúpenie od
zmluvyatolistzodňa14.07.2008,keďžedokoncapoverilažalovaná1.najejzastupovanieQ..V.F.,aby

sa vyjadroval v jej mene. Taktiež poukazovanie na to, že by tam nebola správna adresa pri doručovaní,
resp. že nebolo preukázané čo v predmetnej zásielke bolo, by musela byť preukázaná žalovanou 1.,
že v ten deň dostala napr. zásielky s iným obsahom, čím by teoreticky teda mohlo dôjsť k tomu, že by
súd mohol aj iným spôsobom vyhodnotiť či v predmetnej zásielke bolo odstúpenie od zmluvy, o ktoré
v tomto konaní ide, resp. nie. Avšak nakoľko k tomuto nedošlo súd mal za preukázané, že žalovanej

1. právny úkon odstúpenia od zmluvy predmetným listom Q.. A., ktorá zastupovala v tom čase žalobcu
bol preukázaný.
Na základe vyššie uvedeného, keďže súd mal preukázané, že žalobca odstúpil od zmlúv súd musel
skúmať či uvedené odstúpenie od zmlúv bolo urobené v súlade s dohodou zmluvných strán t. j. čizo strany žalovanej 1. bola resp. nebola zaplatená kúpna cena za nehnuteľnosti a to v lehote do 10
rokov odo dňa uzavretia predmetných zmlúv. Žalovaný 2. sa v rámci konania bránil tým a aj predložil
pokladničné doklady zo dňa 21. 09. 1995, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaná v 1. rade zaplatila

kúpne ceny v zmysle predmetných kúpnych zmlúv vo výške 600.000,- Sk a 800.000,- Sk, kde aj z
pokladničnýchdokladovjednoznačnevyplývačohosajednotlivékúpnecenymajútýkať.Obranažalobcu
bola najprv tá, že on nepodpísal predmetné kúpne zmluvy, avšak k tomuto nežiadal vykonať žiadny
dôkaz napr. tým, že by grafológ určil či ich podpísal resp. nie, čo bolo základným predpokladom pre to
či predmetné výdavkovo doklady sú ním podpísané resp. nie. V prípade, ak by toto žiadal a preukázalo

sa, že ich nepodpísal tak by odpadol prakticky predmet sporu a to, že žalovaná 1. mu vyplatila sumy
600.000,- Sk a 800.000,-Sk. Keďže však toto nežiadal súd má za to, že uvedené výdavkové doklady
podpísal samotný žalobca, pretože je nelogické, že ak by ich nepodpísal, že by nežiadal grafologické
skúmanie. Zároveň však teda došlo k samotnému tvrdeniu žalobcu, že on predmetné pokladničné
doklady považuje za také, ktorými bolo manipulované a to tým spôsobom, že došlo k dopísaniu
jednotlivých textov na pokladničné doklady až po tom, keď on ich už predtým podpísal a preto sa malo

skúmať, jednak či boli tieto doklady podpísané pred tým, ako bol tam dopísaný text resp. po tom a tiež či
predmetné doklady pochádzajú z obdobia, keď mali byť vystavované, teda či pochádzajú z roku 1995.
Znaleckým dokazovaním jednoznačne bolo preukázané, že nebolo možné zistiť či podpis žalobcu bol
daný na predmetné doklady pred dopísaním textu alebo po dopísaní textu a to z dôvodov, tak ako už bolo
vyššie uvedené, doklady boli v tých častiach, najmä čo sa týka dokladu na 800.000,- Sk, tak poškodené,

že k takémuto skúmania pre toto poškodenie nemohlo dôjsť. Zároveň však v znaleckom posudku bolo
potvrdené, že uvedené doklady pochádzajú z obdobia rokov 1990 až 1999, teda v čase, keď boli
vyhotovované, čo zodpovedá obdobiu vzniku použitého tlačiva. Na základe uvedeného teda znalecký
ústav konštatoval, že jednoznačne by bolo možné preukázať antidatovanie takéhoto typu len v prípade,
ak by na jeho vyhotovenie bolo použité tlačivo, ktoré v údajnom období vzniku ešte neexistovalo. Z tohto

teda jednoznačne súdu vyplýva, že vykonanie predmetného dôkazu nemôže byť na prospech žalobcu,
keďže neboli preukázané tie skutočnosti, ktoré on chcel týmto znaleckým dokazovaním preukázať.
Čo sa týka poukazovania na to, že k nemožnosti vykonať takéto dokazovanie došlo samotným
správaním sa osoby Q. H., ktorá mala tieto doklady vydať, súd má za to, že takéto správanie nie je
možné považovať ako správanie, ktoré má byť na ťarchu žalovanej 1. a žalovaného 2. Ani zo samotného

znaleckého posudku nevyplynulo, že keby nedošlo k poškodeniu by bolo jednoznačne možné určiť
samotné preukázanie či text bol vpisovaný do predmetného výdavkového listu pred jeho podpísaním
resp. po jeho podpísaní.
Vo veci tvrdenia žalobcu, že žalovaná 1. nezaplatila uvedenú sumu, toto tvrdenie je v samotnej podstate
pravdivé, avšak toto ani žalovaný 2. a žalovaná 1. žiadnym spôsobom nepopierali. Samotná žalovaná

1. toto vo svojich výpovediach, či už v konaniach, na ktoré súd poukázal, napr. v rámci zápisnice zo dňa
08. 07. 2007 sp. zn. 6C/155/20058 ona uviedla, že „pokiaľ ide o rodinný dom nachádzajúci sa vo D. na
B. ulici sú tam v podstate dva domy a je pravda, že v minulosti bol urobený prevod na mňa. Ja sa už
nepamätám za akých okolností to bolo urobené, ja som ani v jednom z týchto domov nebývala.“ Taktiež
uviedla, že si nepamätá od koho tieto domy kupovala, či vyplácala niekomu kúpnu cenu. Taktiež ani v

rámci jej vyjadrenia na pojednávaní ona žiadnym spôsobom netvrdila, že uvedenú sumu vyplatila a z
celkového kontextu dôkazov vyplýva, že ona viacmenej sa nestarala do predmetných nehnuteľností ani
čosatýkaopráv,aniakýchkoľvekskutočností,pretožepotvrdila,ževzťahyohľadomtýchtonehnuteľností
boli riešené medzi jej dcérou Q. H. a žalobcom. Súd však poukazuje tiež na tie skutočnosti, že samotná
Q. H. potvrdila, že ona uvedenú sumu zaplatila žalobcovi, pričom v rámci tohto zaplatenia si dala aj

potvrdiť tieto dva pokladničné doklady o tomto zaplatení. V kontexte všetkých dôkazov jednoznačne
žalobca nepreukázal, že by mu nebola zaplatená predmetná kúpna cena.
Samotné tvrdenie a konanie žalobcu je v rozpore s tým, že by mu predmetná kúpna cena nebola
vyplatená a to predovšetkým, že žalobca uzatvoril so žalovanou 1. zmluvu ako jediný spoločník a konateľ
spoločnosti T. B. B..T..Y.. Uvedené jednoznačne vyplýva z rozhodnutia Správy katastra zo dňa 26. 08.

2005 vedené pod sp. zn. M. XXXX/XXXX, kde sa poukazuje na to, že bol podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva súvisiaceho s kúpnou zmluvou zo dňa 28. 02. 2005. Na základe tejto skutočnosti
uvedené konanie jednoznačne preukazuje, že žalobca v postavení konateľa spoločnosti T. B. B..T..Y..
uzatvoril kúpnu zmluvu na časť predmetných nehnuteľností s tým, že tu už absolútne sa postráda
akékoľvek logické konanie, ktoré by bolo možné vysvetliť, že z akého dôvodu by uzatváral kúpnu zmluvu

s osobou, ktorá podľa neho nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Túto uvedenú skutočnosť
žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil súdu.
Taktiež poukazovanie na to, že on predmetné nehnuteľnosti pôvodne odpredal matke svojej vtedy
manželky t. j. žalovanej 1. z dôvodu, že týmto sa ona chcela nejakým spôsobom zabezpečiť nemôžeobstáť, pretože ak on vedel, že podľa jeho tvrdení by ona nevedela vyplatiť kúpne ceny za predmetné
nehnuteľnosti tak by k zabezpečeniu jeho vtedy manželky žiadnym spôsobom nemohlo dôjsť, keďže
by si bola vedomá tej skutočnosti, že uvedené nehnuteľnosti v prípade nezaplatenia sa stanú

vlastníctvom žalobcu. Tvrdenie o nejakom zabezpečení žiadnym spôsobom okrem tvrdenia žalobcu
nebolo preukázané, pričom oproti tomuto tvrdeniu bolo tvrdenie svedkyne Q. H., že podľa nej on chcel
uvedené nehnuteľnosti predať a jej matka ich kúpila. Zároveň súd tu má aj za to, že zo strany žalobcu
mohlo dôjsť k určitému špekulatívnemu konaniu vo veci predaja týchto nehnuteľností a to najmä na
základe tej skutočnosti, že už v roku 1996 t. j. jeden rok po uzavretí predmetných zmlúv bol na majetok

žalobcu, tak ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 15C/70/2005-438 podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu. Z tohto teda môže vyplývať aj tá skutočnosť, že žalobca chcel predísť tomu, aby
sa predmetný majetok stal súčasťou konkurzu, čím by teda bol použitý na vyplatenie veriteľov v rámci
predmetného konkurzu. Okrem iného súd poukazuje aj na nelogické správanie samotného žalobcu,
že súdu nebolo vysvetlené z akého dôvodu od predmetných zmlúv odstúpil až listom zo dňa 14. 07.
2008, keď k splatnosti kúpnej ceny malo dôjsť najneskôr 26. 07. 2005. Na základe prezentovaných

postojov žalobcom a žalovaným v 2. rade ako aj samotnou Q. H., bývalou manželkou žalobcu, súdu sa
nejaví logické, aby žalobca odstúpil od predmetných zmlúv skoro až tri roky po tom, ako uplynula lehota
splatnosti ceny za predmetné nehnuteľnosti. Veď už v roku 2005 bolo rozsudkom 6C/102/2005 zo dňa
10. 11. 2005 manželstvo žalobcu a Q. H. rozvedené. Teda už od tohto obdobia boli zlé vzťahy medzi
ním a pani H. ako aj od tohto obdobia sa začínajú datovať jednotlivé spory medzi ním a žalovaným 2.

Preto je nelogické, aby žalobca čakal s odstúpením od zmluvy bez necelého mesiaca tri roky.
Tiež súd považuje za nelogické správanie sa žalobcu a to aj z toho dôvodu, že nebolo súdu vysvetlené
prečo predmetná žaloba bola podaná až po ôsmich rokoch od odstúpenia od zmluvy. Takéto správanie je
absolútne nelogické, nakoľko žalobcovi už na základe listu Q.. V. F. zo dňa 17. 07. 2008, kde sa uvádza,
že mu zasielajú aj doklady o zaplatení muselo byť jasné, že ho nepovažujú za vlastníka nehnuteľností

a preto sa svojho vlastníctva bude musieť domáhať súdnou cestou. Je preto nepochopiteľné prečo toto
žalobca urobil až po ôsmich rokoch od oznámenia. Žalobca žiadnym spôsobom po tomto oznámení, v
ktorommubolouvedené,žezapredmetné nehnuteľnostimubolozaplatenétútoskutočnosťnenamietal.
Preto je teda takéto správanie pre súd nepochopiteľné, že žalobca po zaslaní takéhoto listu, kde
neakceptujú jeho odstúpenie, nakoľko kúpna cena bola zaplatená až po ôsmich rokoch začal tvrdiť iné

skutočnosti a to, že k tomuto nedošlo a že sa on cíti vlastníkom nehnuteľností.
Čo sa týka poukazovania na to, že samotná Q. H. nemohla vyplatiť uvedenú sumu, nakoľko ona
nedisponovala takýmito prostriedkami a že jej tvrdenie, že mala vtedy mať nejaké dedičstvo po starom
otcovi a zároveň si zobrať tri úvery, že tieto v skutočnosti neboli žiadnym spôsobom preukázané súd
poukazuje na to, že na preukázanie týchto skutočností nemohla Q. H. doložiť do súdu listiny v zmysle

procesných ustanovení Civilného sporového poriadku. Q. H. nebola na strane žalobcu ani na strane
žalovaného účastníkom s tým, že v prípade, ak žalobca poukazoval na tieto skutočnosti mal navrhnúť,
abysúdvzmysle§189C.s.p.uložilQ.H.vydanietakýchtodokladov.Zostranyžalobcutakýtonávrhsúd
neevidoval a preto nemôže ani na túto argumentáciu žiadnym spôsobom prihliadať. Na základe vyššie
uvedených skutočností súd má za to, že zo strany žalobcu neboli preukázané dôkazmi také skutočnosti,

ktoré by oprávňovali určiť jeho vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že súd vychádzajúc z
dôkazov tak, ako sú uvedené v tomto rozsudku mal dôkazmi a to výdavkovými dokladmi zo dňa 21. 09.
1995 za preukázané zaplatenie kúpnych zmlúv, teda ako podmienky pre odstúpenie od zmluvy podľa
§ 48 Občianskeho zákonníka.

36. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

37. Súd vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade boli
úspešní priznal im náhradu trov v rozsahu 100% voči žalobcovi.

§ 187 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 215 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 216 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 217 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
§ 220 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z.

§ 48 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.
§ 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb.
§ 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j.
1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.