Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119214231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1119214231.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: Slovenská
republika, správca majetku štátu - Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, IČO:
31 813 861, proti žalovanému: X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, Z., zastúpený JUDr. Silvia
Turcsányiová, advokátka, so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 42 226 279, o zaplatenie sumy
10,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.
14C/49/2019-32 zo dňa 15. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/49/2019-38 zo dňa

26.augusta 2020 prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/49/2019-38 zo
dňa 26.augusta 2020 (týmto bol postupom podľa § 224 C.s.p. opravený prvý výrok rozsudku) rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10,- € spolu s 5,00% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 10,- € od 18.07.2018 do zaplatenia na bankový účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici,
IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: M., VS: XXXXXXXXXX. O trovách rozhodol tak, že súd

priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 38 ods. 6 písm. a) zákona č.
257/2017 Z.z. v znení zákona č. 577/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti , službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákon č. 577/2004 Z. z.) a ustanoveniami § 517 ods. 1 a
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
dňa 11.05.2018 zdravotnú starostlivosť, ošetrenie v rámci ústavnej pohotovostnej služby na pracovisku

UniverzitnejnemocniceBratislava-NemocnicaRužinov.Nazákladeposkytnutejzdravotnejstarostlivosti
vznikla žalovanému povinnosť uhradiť zákonný poplatok vo výške 10,- €. Na úhradu poplatku 10,-
€ žalobca dňa 17.06.2020 vyhotovil faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 17.07.2018.
Zároveň s faktúrou zasielal žalovanému výzvu na úhradu dlžnej sumy. Písomnosti sa žalovanému
nepodarilo doručiť a zásielka sa vrátil žalobcovi s označením neprevzatá v odbernej lehote. Bolo
preukázané, že dosiaľ žalovaný za danú službu nezaplatil a dostal sa dňom 18.07.2018 do omeškania,
a preto mu vznikla povinnosť uhradiť aj žalobcovi úrok z omeškania, a preto je povinný uhradiť žalobcovi

úroky z omeškania vo výške 5%.1.2. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi v plnom rozsahu z
dôvodu úspechu v spore.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Svoje odvolanie podal z dôvodu,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace
práva v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Žalovaný uviedol, že odo dňa 13.02.2020 sa nachádza v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
K. I. B.. Napadnutý rozsudok mu bol doručovaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody K.R. I.
B.. Žalovaný namieta, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa
15.07.2020. Rozhodnutím vo veci samej bez riadneho predvolania na pojednávanie, súd prvej inštancie

znemožnil žalovanému procesne sa brániť a vyjadriť sa k predmetu sporu pred rozhodnutím súdu prvej
inštancie. Týmto postupom mal súd prvej inštancie odňať žalovanému jeho procesné práva, čím mu
malo byť odňaté právo na spravodlivý proces.

2.2. Žalovaný ďalej namieta hrubý rozpor medzi vykonanými dôkazmi a uloženou povinnosťou.

Žalovanému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť dňa 11.05.2018, ktorá bola spoplatnená poplatkom
10 €. Výzva na úhradu bola odoslaná dňa 17.06.2018 a faktúra na úhradu mala byť vystavená až dňa
17.07.2018. Súd vo výroku rozsudku uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 91,43 € spolu s
úrokom z omeškania ročne zo sumy 91,43 € od 03.07.2016 do zaplatenia. Rozpor je v dlžnej sume aj
v dátume od ktorého je žalovaný zaviazaný na úhradu príslušenstva, keďže je skorší ako žalovanému

mala vzniknúť samotná povinnosť úhrady.

2.3. Žalovaný namieta, že žalobca porušil ustanovenia § 79 ods. 1 písm. o) zákona č. 578/2004 Z. z.
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v
zdravotníctve (ďalej len „zákon 578/2004 Z. z.“), a to že nebol žalobcom vystavený doklad o úhrade.

Taktiež malo prísť k porušeniu zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) tým, že nevystavil faktúru do 15 dní od
poskytnutia služby. Súd prvej inštancie nevyhodnocoval zákonnosť predložených dôkazov.

3.Žalobcasavyjadrilkodvolaniuavosvojomvyjadreníuviedol,ženavrhujerozsudokakovecnesprávny

potvrdiť. Na preukázanie svojich nárokov predložil listinné dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
žalovanému bola poskytnutá zdravotná starostlivosť dňa 11.05.2018 v rámci ústavnej pohotovostnej
služby v Nemocnici Ružinov. Výška úhrady za poskytnutú službu vyplýva zo zákonného ustanovenia.
Žalovaný sa dostal do omeškania, a preto žalobca podal dňa 23.09.2019 žalobu na súd. Súd prvej
inštancie na základe predložených dôkazov vydal dňa 10.10.2019 platobný rozkaz č. k. 14C/49/2019,

ktorý bol však pre nedoručenie do vlastných rúk žalovanému zrušený. Súd prvej inštancie doručil
rozsudok súdu prvej inštancie žalobcovi dňa 14.08.2020 s chybným výrokom, ktorý obsahoval povinnosť
zaplatiť sumu 91,43 € spolu s príslušenstvom. Žalobca podaním zo dňa 21.08.2020 navrhol súdu prvej
inštancieuvedenúnesprávnosťvýrokuopraviťopravnýmuznesením.Opravnéuznesenieboložalobcovi
doručené dňa 04.09.2020. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaným uvádzaný dátum 17.07.2018 ako

vystavenia faktúry nie je správny, nakoľko faktúra bola vystavená dňa 17.06.2018 a dátum 17.07.2018
je dátumom splatnosti. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho konštatoval žalovaný, že žalobca
nepostupoval v súlade s ustanovením zákona č. 511/1992 Zb. Tento žalovaným uvádzaný zákon nie je
od 31.12.2011 platný. K porušeniu ustanovenia § 79 ods. 1 písm. o) zákona č. 578/2004 Z. z. zo strany
žalobcu neprišlo, nakoľko žalobca vydal žalovanému doklad o výške úhrady za poskytnuté služby.

4. Žalovaný v replike k odvolaniu uviedol, že žalovanému nebolo do dnešného dňa doručené opravné
uznesenie, pričom rozsudok mu riadne doručený bol. Žalovaný je názoru, že nie je možné meniť
opravným uznesením už vyhlásený rozsudok. Súd je už vyhláseným rozsudkom viazaný. K tvrdeniu
žalobcu o nepravdivosti tvrdení o vystavení faktúry, žalovaný uvádza, že sa riadil len doručeným

rozsudkom, z ktorého uvedené skutočnosti vychádzajú, konkrétne zo bodu 1 a bodu 4 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ktoré uvádzajú ako dátum vystavenia faktúry deň 17.07.2018.5. Žalobca v duplike uviedol, že v napadnutom rozsudku išlo v chybnom výroku o zrejmú chybu v písaní,
čím boli splnené podmienky na postup súdu podľa ustanovenia § 224 C.s.p. Tvrdenia
vo vyjadreniach žalovaného sú právne irelevantné, zavádzajúce a neúplné. Žalobca jednoznačne

preukázal, že žalobcovi bol dňa 11.05.2018 v rámci ústavnej pohotovostnej služby poskytnuté služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a ktorých výške je ustanovená podľa zákona č.
257/2017 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Žalovanému vznikla povinnosť úhrady zákonného poplatku. K
týmto skutočnostiam sa žalovaný ani raz nevyjadril.

6.Odvolacísúdpreskúmalaprejednalvecvrozsahupodanéhoodvolaniavzmysle §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

7. Podľa§387ods.2C.s.p.aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 38a ods. 6 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku pohľadávky, pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby je výška úhrady poistenca
za služby podľa § 38 ods. 3 písm. c), ak poistenec nie je oslobodený od povinnosti úhrady podľa § 38
ods. 8 písm. c) 10 €, ak v písmene b) alebo písmene c) nie je uvedené inak.

8.1. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8.2. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a)ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 €,

9. Vzhľadom na zistený skutkový stav (pozri odsek 1.1.) žalovanému v zmysle ustanovenia § 38a
ods. 6 písm. a) zákona č. 477/2004 vznikla zákonná povinnosť uhradiť poplatok vo výške 10,-€ za
poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby. Na základe uvedeného
zákonnéhonárokužalobcadňa17.06.2018vystavilfaktúruč.XXXXXXXXXX naúhradudlžnejsumy.Nie
je správne tvrdenie žalovaného, že faktúra bola vyhotovená až dňa 17.07.2018, tento dátum bol dňom

splatnosti. Navyše výzva na úhradu spolu s faktúrou boli žalovanému zasielané už dňa 18.06.2018,
teda o mesiac skôr ako mala byť podľa žalovaného vyhotovená. Záver súdu prvej inštancie o uložení
povinnosti zaplatiť žalobcovi 10,- € je správny. Taktiež správne súd prvej inštancie dospel k záveru,
že vzhľadom na to, že žalovaný faktúru č. XXXXXXXXXX neuhradil včas, t. j. do dátumu splatnosti
(17.07.2018),dňom18.07.2018sadostaldoomeškaniaažalobcovivznikolnároknaúrokyzomeškania,

a to vo výške 5% ročne zo sumy 10 € od 18.07.2018 do zaplatenia.

10. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o absencii doručenia predvolania na pojednávanie konané dňa
15.07.2020, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nepredvolával strany sporu na pojednávanie,
nakoľko rozhodoval podľa § 297 písm. b) C.s.p., bez nariadenia pojednávania, hoci podľa odvolacieho

súdu nemal nariaďovať pojednávanie podľa ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a), avšak obe ustanovenia
obsahujú obdobnú úpravu. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie mal splnené podmienky na
postup podľa § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p.. V danom prípade je nespochybniteľné, že šlo spor, kde
sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, ide o spor do 2.000 € a vec je nesporná. Vec
je nesporná, pretože žalovaný nijakým spôsobom výslovne nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu,

pretože žalovaný sa nevyjadril k podanej žalobe, a preto platí domnienka podľa § 151 ods. 1 C.s.p.
V čase doručovania platobného rozkazu a následnej výzvy na vyjadrenie k žalobe sa nenachádzal vo
výkone trestu odňatia slobody, čo mal súd prvej inštancie za preukázané lustráciou cez Zbor väzenskej
a justičnej stráže. Nakoľko súd prvej inštancie nezistil žiadnu inú adresu okrem adresy trvalého pobytu,doručoval žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie prostredníctvom úradnej tabule a webového stránke súdu
prvej inštancie. Žaloba bola podľa ustanovenia § 116 ods. 2 C.s.p. žalovanému doručená. Vzhľadom na
to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s príslušným ustanovením § 177 ods. 2 psím. a) C.s.p.,

preto neprišlo z jeho strany k odňatiu procesných práv žalovanému, ktoré mu patrili.

11. K rozporu výroku s vykonaným dokazovaním, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku spravil vo výrokovej časti chybu v písaní, keď bolo uvedené, že žalovaný má
povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 91,43 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od

03.07.2016 do zaplatenia, avšak táto chyba bola po podnete žalobcu opravená, opravným uznesením zo
dňa 26.08.2020, č. k. 14C/49/2019-38. Uvedené opravné uznesenie bolo žalovanému doručené spolu
s rozsudkom. Odvolací súd má uvedenú skutočnosť za preukázanú doručenkou (č. l. 38). Zo zápisnice
o verejnom vyhlásení rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok správne, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 10 € s príslušenstvom, a až pri písomnom vyhotovení
rozsudku prišlo k zrejmej nesprávnosti, keď súd prvej inštancie uviedol nesprávnu výšku istiny a

príslušenstva. Súd prvej inštancie preto opravným uznesením neopravoval zle vyhlásený rozsudok, ale
len opravoval chybu písomného vyhotovenia rozsudku tak, aby ju dal do súladu s vyhláseným znením
rozsudku.

12. Pokiaľ ide o porušenie ustanovení § 79 ods. 1 písm. o) zákona č. 578/2004 Z. z., o nevystavení

dokladu o výške úhrady, tak uvedené tvrdenie žalovaného neobstojí s ohľadom na predložené dôkazy.
Je nespochybniteľné, že žalobca uvedený doklad vystavil, nakoľko žalovanému bola vystavená faktúra
č. 1031802935, ktorú mu aj žalobca doručoval na adresu trvalého pobytu. Námietka o porušení zákona
č. 511/1992 Zb. je nedôvodná, nakoľko uvedený zákon je od 31.12.2011 neplatný, teda žalobca v čase
vystavenia faktúry nemohol postupovať podľa tohto zákona.

13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením č. k. 14C/49/2019-38 zo dňa 26.augusta 2020 ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.
1 a 2 C.s.p..

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto by mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania . Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá
na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila
záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového
poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp.

zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalobcovi v odvolacom konaní
trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude
potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).