Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 8, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716215264
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7716215264.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: C.. U. X., O.. XX.XX.XXXX, V. X.
U., Č.. R. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám.
osloboditeľov 10, proti žalovanej: L. M., O.. X.X.XXXX, V. X. U., H. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom
Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8, v konaní o neplatnosť závetu, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 18.11.2020 č.k. 19C/241/2016-583
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že určuje, že závet podpísaný Evou Varadyovou, nar. 31.8.1935 a zomrelou

16.04.2016, urobený formou notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v Michalovciach dňa
23.02.2016 notárkou JUDr. Alexandrou Palovčíkovou pod sp. zn. N 127/2016, Nz 5989/2016, NCRZa
1044/2016
je n e p l a t n ý.

Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanej v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom zamietol žalobu,

ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, a to závetu podpísaného W. X., O..
XX.X.XXXX a zomrelou XX.XX.XXXX formou notárskej zápisnice spísanej na Notárskom úrade v U. dňa
23.02.2016 notárkou JUDr. R. P. pod sp. zn. N 127/2016.

2. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca na požadovanom určení má v zmysle § 137 písm. c) C.s.p.
naliehavýprávnyzáujem,keďžeporučiteľkazanechalazávet,ktoréhoneplatnosťžalobcavtomtokonaní
napadol a ktorý dedičské právo k časti majetku priznal žalovanej. Žalobca dedičské právo žalovanej

neuznáva a rozhodnutím súdu sa vyrieši otázka, kto a v akom rozsahu bude dediť.

3.Vodôvodnenírozsudkusúdprvejinštancieuviedol,žepozohľadnenídôvodovzrušujúcehouznesenia
odvolacieho súdu sa zaoberal posúdením závetu z hľadiska ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a teda, či poručiteľka pri tomto právnom úkone netrpela takou duševnou poruchou, ktorá ju pre tento
právnyúkonrobilaneschopnou.Stranysporupozrušenírozsudkuodvolacímsúdomďalšiedokazovanie
nenavrhli a súd prvej inštancie po opätovnom posúdení vykonaných dôkazov nedospel k inému záveru

ako k tomu, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní
o spôsobilosti nebohej poručiteľky vykonať platný právny úkon vychádzal len zo znaleckého posudkuznalca MUDr. H., čo nekorešponduje s pôvodným odôvodnením rozsudku. Súd prvej inštancie
okrem znaleckých posudkov hodnotil aj výpovede strán sporu, lekárov a svedkov, obsah zdravotnej
dokumentácie a v rozsudku zdôvodnil, prečo závery znalca MUDr. H. považoval za rozhodujúce

oproti záverom ostatných znaleckých posudkov. Aj keď odborné závery posudkov sú pre posúdenie
spôsobilosti na právne úkony zásadné, keďže poručiteľka nebola rozhodnutím súdu tejto spôsobilosti
zbavená, z hľadiska aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo podľa názoru
súdu prvej inštancie potrebné posúdiť okamih samotného vykonania právneho úkonu, t.j. či v tomto
konkrétnom okamihu bola na právny úkon poručiteľka spôsobilá. Z tohto pohľadu má podľa názoru súdu

prvej inštancie najvýpovednejšiu hodnotu výpoveď notárky, ktorá závet spísala, a to aj po zohľadnení
záverov znaleckého posudku znalca MUDr. H.. Dôvodom neplatnosti právneho úkonu poručiteľky po
vylúčeníinýchdôvodovneplatnosti,mohlabyťibaduševnáporucha,ktorábyjurobilapretentokonkrétny
právny úkon neschopnou. Konštantná judikatúra vyžaduje, aby tak bolo preukázané nad akúkoľvek
pochybnosť, čo súd prvej inštancie preukázané nemal. Následne v ďalšej časti odôvodnenia v bode 86
súd prvej inštancie uviedol, že v tomto smere mal za relevantný dôkaz iba posudok MUDr. H., ktorý sa

na rozdiel od posudku spoločnosti doc. Y., aj posudku znalkyne MUDr. U. M. vysporiadal zo všetkými
skutkovými okolnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie duševného stavu poručiteľky v čase spísania
závetu.

5. V súvislosti so znaleckým posudkom doc. Y. súd prvej inštancie uviedol, že tento považuje z hľadiska

posúdeniaplatnostiprávnehoúkonupodľa§38ods.2Občianskehozákonníkazanepoužiteľný.Žalobca
k predloženiu znaleckého posudku pristúpil až potom, keď súd vyslovil predbežný právny názor na
podanú žalobu. V čase podania žaloby nárok mali preukazovať len zdravotné záznamy žalobcu a
žalobkyne, zápisnica o predbežnom šetrení u notárky zo dňa 27.06.2016, súpis aktív a pasív dedičstva,
zápisnica o prejednaní dedičstva zo dňa 27.09.2016 a čestné vyhlásenie dvoch svedkov. Otázka

znalcovi bola položená v kombinácii ust. § 37 a § 38 Občianskeho zákonníka a to, či poručiteľka pri
právnom úkone t.j. pri podpise závetu, ktorý vyhotovila notárka, konala slobodne a vážne, teda či bola
z psychiatrického hľadiska spôsobilá na tento právny úkon. Z uvedeného vyplýva, že záver znalca o
nespôsobilosti vykonať právny úkon z psychiatrického hľadiska vychádzal z právnej otázky o tom, či
poručiteľka nekonala slobodne a vážne. Závery tohto posudku navyše vychádzajú len zo zdravotnej

dokumentácie,posudoknezohľadňujevýpovedesvedkov,aniinéskutkovézisteniavyplývajúcezospisu,
ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie spôsobilosti poručiteľky dotknutý právny úkon vykonať. Znalec až
na priamu otázku súdu pri výsluchu odpovedal, že poručiteľka v čase spísania závetu trpela duševnou
poruchou, ktorú klasifikoval ako nešpecifikovanú organickú duševnú poruchu pri poškodení a dysfunkcii
mozgu a somatickom ochorení, ktorá ju robila pre právny úkon spísania závetu neschopnou.

6. K znaleckému posudku znalkyne MUDr. U. M. súd prvej inštancie uviedol, že táto znalkyňa sa
stotožnila s posudkom organizácie Forenza v tom, že poručiteľka nebola z psychiatrického hľadiska
spôsobilá vykonať právny úkon spísania závetu dňa 23.02.2016, ale sama žiadnu psychickú poruchu
nediagnostikuje len sa stotožnila so závermi doc. Y.. Pred súdom znalkyňa MUDr. U. M. vypovedala,

že pri písaní posudku vychádzala čisto zo zdravotnej dokumentácie, z úmrtnej správy a zo znaleckého
posudku Doc. Y. a všetko hodnotila z odborného medicínskeho hľadiska. Vyhlásenie W. Š. zohľadňovala
len z toho hľadiska, že zavolala obvodnú lekárku MUDr. B., lebo stav nebohej bol taký, že to vyžadoval.
Tiež uviedla, že konkrétny kognitívny deficit u poručiteľky sa nedá špecifikovať, pretože pani už bola
mŕtvakeďrobiliposudok.Potvrdilazvýšenúsugescibilitupriurčenejdiagnóze,čojeprvýazákladnýznak

u každého s takou diagnózou. Pri fyzických diagnózach u nebohej sa dá so 100% istotou konštatovať,
že vôľová schopnosť bola trvalo narušená.

7. Naproti tomuto vyjadreniu znalkyne stojí vyjadrenie MUDr. H., ktorý v časti odôvodnenia posudku,
ktorý mohol svedčiť v neprospech vykonania právneho úkonu uviedol, že iba v rovine úvah možno

uvažovať nad zvýšenou sugestabilitou nebohej. Zvýšenú ovplyvniteľnosť vzhľadom na určenú diagnózu
na rozdiel od znalkyne MUDr. M. nepovažoval za fakt, ale položil ju do roviny možných úvah. Podľa
názorusúduprvejinštancieaniposudokznalcadoc.Y.,aniposudokznalkyneMUDr.M.neprihliadalajna
ostatné rozhodujúce skutočnosti, ktoré mohli svedčiť v prospech poručiteľky závet zriadiť. Obaja znalci
na doplňujúce otázky odpovedali, že nepoužili pri svojich záveroch termín o jednoznačnej neschopnosti

vykonať právny úkon.

8. Znalec z Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej organizácie s.r.o. MUDr. H. sa so závermi týchto
posudkov nestotožnil a uviedol, že ani zistené a deklarované choroby u poručiteľky nemali za následok,že by nebola schopná posúdiť následky svojho konania. MUDr. H. prakticky zistil choroby tak, ako
ich deklaroval znalec doc. Y., ale na rozdiel od predchádzajúcich posudkov komplexne zhodnotil aj
ostatné zistené skutočnosti potrebné pre prijatie záveru, ku ktorému prišiel. Za rozhodujúce súd prvej

inštancie považoval, že znalec sa snažil vypracovať okolnosti svedčiace pre schopnosť, ale aj pre
neschopnosť vykonať právny úkon. Za najpodstatnejšie okolnosti svedčiace pre schopnosť vykonať
právnyúkonuviedoldostatočnérozumovéschopnosti,keďžepracovalaakoekonómka, unebohejnebol
v rozhodnom čase nijako preukázateľne diagnostikovaný žiaden kognitívny deficit, demencia, klinicky
preukázateľne závažný organický psychosyndróm, stav zmätenosti, delíria alebo psychotický stav.

Nebohá ešte v deň pred úmrtím 15.4.2016 sa podľa zdravotnej dokumentácie vyjadruje vecne k svojmu
zdravotnému stavu. Pacientka uvádza, že je slabá, všetko ju bolí, mala opakované krvácanie z nosa a
vykašliava krv. Dňa 12.04.2016 realizované CT mozgu je s negatívnym nálezom bez popisu atrofických
zmien. Notárka dňa 22.1.2018 vypovedala, že pokiaľ je pacient časovo a miestne orientovaný, čo pani X.
bola,viesiuvedomiťdôsledkysvojhokonania;asi30minútsarozprávali,najmenšiupochybnosťnemala,
že by závet nemohla podpísať. Znalec uviedol, že v prospech vykonania právneho úkonu je možno túto

výpoveď posudzovať za predpokladu, že súd vyhodnotí výpoveď za pravdivú. Podľa znalca je testament
pomerne jednoduchý právny úkon a nejde o zmluvu zložitého charakteru. Znalec za najpodstatnejšie
okolnosti svedčiace pre zníženú schopnosť vykonať právny úkon považuje nešpecifikovanú psychickú
poruchu zapríčinenú poškodením a dysfunkciou mozgu v dôsledku somatickej choroby, psychické
faktory a to náhle osamotenie, strach z možného úmrtia manžela, presťahovanie sa k pani M.. Potreba

pomoci pri triedení pošty a účtov môže svedčiť pre neistotu vo veciach finančného hospodárenia v
prípade vyhodnotenia výpovede pani M. a JUDr. P. ako pravdivého, na druhej strane uvedené konanie
môže svedčiť o opatrnosti nebohej. Znalec ďalej uviedol, že nebohá nemala deti ani blízkych príbuzných,
preto znalec nemá možnosť objektívne posúdiť jej väzby na iné osoby zo vzdialenejšej rodiny. V rovine
úvah možno uvažovať nad zvýšenou sugestabilitou nebohej a častú tendenciu starších ľudí prikloniť sa

v závete k testovaniu majetku tým osobám, ktoré sa o nich starajú ako posledné, resp. prejavujú zvýšený
záujem v sociálne nepriaznivej situácii bez dostatočného zohľadnenia predošlých rokov až desaťročí.
Ďalej prihliadol na výpoveď všeobecnej lekárky MUDr. B. popisujúcu depresívny syndróm „sedela ako
kopa nešťastia v kúte“, odmietala stravu, prijímala lieky a chcela zomrieť. Počula ju hovoriť, že chce
zomrieť a že sa otrávi, v prípade, že súd vyhodnotí výpoveď ako pravdivú. Prihliadal aj na výpoveď

MUDr. T., ktorý uviedol, že verbálny kontakt bol značne obmedzený, nekomunikovala bola apatická a
cez personál mal informácie, že odmieta jesť, málo pila, jednoducho bola apatická a nekomunikatívna,
v prípade, že súd vyhodnotí výpoveď ako pravdivú.

9. Závery znaleckého posudku MUDr. H. sú podľa názoru súdu prvej inštancie také, že nebohá W. X. dňa

23.02.2016 preukázateľne netrpela tak závažnou chorobou alebo poruchou, ktorá by jej znemožňovala
adekvátneporozumieťzmysluspísaniazávetuasamostatnesarozhodnúťprevykonanietohtoprávneho
úkonu. U nebohej sa v čase vykonania právneho úkonu prejavovala nešpecifikovaná organická duševná
porucha pri poškodení a dysfunkcií mozgu a somatickom ochorení. Žiaden údaj z dostupnej zdravotnej
dokumentácie ani spisového materiálu sám o sebe, ani ich súhrnom nepreukazuje takú závažnosť

tejto organickej duševne poruchy, že by menovaná preukázateľne nemohla pochopiť zmysel vykonania
predmetného právneho úkonu v čase jeho vykonania. Ani v zdravotnej dokumentácii poručiteľky sa
nenachádza žiadny záznam o psychickej chorobe alebo poruche. Sú konštatované iba tzv. psychické
rozlady prípadne psychicky dyskomfort. Nejde však o psychické choroby ani poruchy. V tej súvislosti
poukázal na záznam zdravotnej dokumentácie MUDr. B. o nebohej.

10. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že nepochybuje o tom, že nebohá mala množstvo vážnych diagnóz,
nemal však preukázané, že by pre ne nebola spôsobilá na právne úkony. Napriek vyjadreniu ošetrujúcich
lekárov nie je možné bez jednoznačného dôkazu podľa názoru súdu prvej inštancie konštatovať, že
by takéto ich vnímanie nebohej bolo spôsobilé spochybniť jej schopnosť vykonať právny úkon spísania

závetu. Oproti výpovediam obidvoch lekárov aj znalcov stojí konštatovanie znalca MUDr. H. v znaleckom
posudku, ktorý uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie nebohej vyplynulo, že ešte deň pred svojou
smrťou 15.04.2016 sa vecne vyjadrovala k svojmu zdravotnému stavu. Aj vyšetrenie mozgu zo dňa
12.04.2016, teda pár dní pred smrťou na CT nevykazovalo žiadne atrofické zmeny. MUDr. M. síce
vypovedala, že niektoré degeneratívne zmeny nemusí byť na CT vidieť, neobjasnila však, či tak mohlo

byť aj pri diagnózach, ktorými trpela nebohá poručiteľka. Depresívna nálada žalovanej má podľa názoru
súdu prvej inštancie svoj racionálny podklad, pretože jej manžel sa nachádzal vo veľmi zlom zdravotnom
stave. Depresia sama osebe nespôsobuje, že osoba trpiaca depresiou nie je schopná vykonať platný
právny úkon. Ani z výpovedí svedkov k takémuto záveru nemožno dôjsť. Väčšina svedkov popisovalaporučiteľku ako normálnu rozumnú ženu. Dokonca sám žalobca sa pred súdom vyjadril, že keď bol
hospitalizovaný, požiadal W. Š., aby sa postarala o jeho manželku počas hospitalizácie. Jeho manželka
bola schopná a zdravá. V akom stave bola manželka po mozgovej porážke sa vyjadriť nevedel.

Súdu prvej inštancie tak vyplynulo, že do mozgovej porážky žalobcu bola nebohá normálna, riadne
fungujúca osoba. Depresívne nálady nebohej v rozhodnom období súviseli s nepriaznivým zdravotným
stavom žalobcu, čo je logický prejav každého normálne cítiaceho človeka. S poukazom na výpoveď
svedkýň Š., F. Š., F. Č.Á., M. R. Y. vyvodil, že títo popisovali nebohú poručiteľku ako „normálnu“
ženu, ktorá riadne komunikovala a nebadali na nej žiadne známky abnormálneho správania, ktoré by

odôvodňovali záver, že nevníma svoje okolie a nechápe, kde sa nachádza. K osobe nebohej W. X.
vypovedali zamestnankyne Domova sociálnych služieb, pričom ani z týchto výpovedí nemožno takýto
záver vyvodiť. Pokiaľ ide o správanie nebohej poručiteľky v deň zriadenia závetu, najväčšiu výpovednú
hodnotu má podľa názoru súdu prvej inštancie svedectvo notárky, ktorá spísala závet, pretože ide o
posúdenie schopnosti poručiteľky vykonať právny úkon v konkrétny deň spísania závetu. Váhu tejto
výpovedi prikladal aj znalec MUDr. H. za predpokladu, že výpoveď tejto svedkyne bude vyhodnotená ako

hodnoverná. Notárka pri výpovedi uviedla, že pokiaľ by mala čo i len najmenšie pochybnosti o tom, že
nebohá nie je schopná porozumieť právnemu úkonu, nikdy by závet nespísala. O spôsobilosti nebohej
vykonať právny úkon notárka nemala žiadne pochybnosti. Podľa notárky nebohá bola orientovaná v
čase a priestore, právny úkon a jeho dôsledky jej náležite vysvetlila. Podľa názoru súdu nič nebránilo
poručiteľke názor ohľadom zanechania svojho majetku po svojej smrti zmeniť a rovnako ani zmeniť

závet spísaný 23.02.2016. Nič na tom nemení ani výpoveď žalobcu, že s manželkou žili v harmonickom
manželstve 64 rokov, že mali vzájomné dohody, že nič bez vedomia druhého neurobili a manželka
mu o žiadnom závete nepovedala. Z konania nebohej poručiteľky je podľa názoru súdu prvej inštancie
zrejmé, že ak aj počas života deklarovala ako naloží so svojim majetkom pre prípad smrti tak, ako
uvádzal žalobca, tento názor evidentne zmenila. Jej konanie má logickú nadväznosť, pretože ako

vypovedala notárka, z právneho hľadiska jej vysvetlila dôsledky dedenia bez závetu a so závetom.
Dôsledkom vysvetlenia bolo vyjadrenie nebohej, že by nerada nechala svoj majetok štátu (ak by neboli
žiadni dedičia) alebo príbuzní manžela (ak by zomrela bez závetu). Aj sám žalobca deklaroval v tomto
smere dohody medzi nimi. Je nepravdepodobné, že by poručiteľka počas svojho života nebola poučená
o dedičskom práve tak, ako ju poučila notárka ako odborne spôsobilá osoba. Podľa názoru súdu kroky

nebohej svedčia o konaní osoby, ktorá z vysvetlenia notárky pochopila, aké sú účinky dedenia podľa
zákona a aké podľa závetu, preto sa rozhodla zanechať svoj majetok žalovanej ako svojej najbližšej
príbuznej. Podľa názoru súdu prvej inštancie takéto konanie poručiteľky svedčí o tom, že racionálne
rozmýšľala a bola si vedomá dôsledkov právneho úkonu, ktorý vykonala.

11. Po zhrnutí dôvodov, ktoré uviedol žalobca v žalobe, ale aj v priebehu konania, o ktoré opieral
žalobu, súd prvej inštancie uviedol, že žiaden zo žalobcom uvedených dôvodov sa v konaní nepotvrdil.
Nespochybnil právo žalobcu domáhať sa požadovaného určenia, ale konkrétnym a zákonným
spôsobomužzúctyknebohej,ktorásakpredmetukonanianemôževyjadriť.Závetvyjadrujesubjektívne
právo fyzickej osoby slobodne sa rozhodnúť, ako naloží s majetkom po smrti. Súd nezistil, že by toto

právo nebohej bolo obmedzené, či už jej zdravotným stavom, alebo vplyvom okolia.

12. Pokiaľ žalobca namietal porušenie ust. § 153 C.s.p. v súvislosti s koncentráciou konania, ak súd
akceptoval znalecký posudok predložený žalovanou vypracovaný MUDr. H.Í. a k tomu uviedol, že právo
súdu vyplýva zo znenia právnej normy, ktorá hovorí, že na takýto dôkaz súd nemusí, ale môže prihliadať.

Posudok MUDr. H. nie je jediným a najzákladnejším dôkazom, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal,
pretože vyhodnotil predložené listiny, znalecké posudky, výpovede znalcov, ale aj strán sporu a svedkov.
Keďže dospel k záveru, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by nebohá poručiteľka W. X.
nebola spôsobilá z akéhokoľvek dôvodu vykonať právny úkon spísania závetu, žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že náhradu trov priznal úspešnej žalovanej
voči neúspešnému žalobcovi.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

b), d), f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnil
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. S poukazom na odôvodnenie napadnutého
rozsudku vytkol súdu prvej inštancie, že po tom, ako odvolací súd zrušil jeho skorší rozsudok, žiadne
dokazovanie nevykonal a za rovnakej dôkaznej situácie v poradí druhým rozsudkom rozhodol rovnakoako rozsudkom prvým zo dňa 10.07.2019. Súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho
súdu uvedený v zrušujúcom uznesení zo dňa 17.06.2020 sp. zn. 9Co/298/2019. Súd opakovane svoje
rozhodnutie oprel o kľúčový dôkaz, ktorým sú závery znaleckého posudku č. 33/2019, ktorý vyhotovil

znalec JUDr. U.. L. H., P.., závery ktorého spochybnil odvolací súd v spomínanom uznesení. Pochybnosti
o dôveryhodnosti tohto znaleckého posudku ostali nezmenené, súd prvej inštancie nedoplnil žiadne
dokazovanie a napriek tomu rozhodol znova tak, že žalobu zamietol. Závery súdu prvej inštancie, ktorý
v súvislosti s vyhodnotením znaleckého posudku doc. MUDr. Y. dospel k záveru, že je nepoužiteľný,
sú v rozpore so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie sa dostáva do vlastných

rozporov, keď logicky nevysvetlil, prečo je nepoužiteľný nielen znalecký posudok doc. U.. Y. č. 15/2018,
ale ani kontrolný znalecký posudok č. 49/2018, ktorého objednávateľom bol súd a nie žalobca. Poukázal
na to, že navrhovateľ nemá povinnosť uviesť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Z napadnutého
rozsudku je zrejmé, že súd rozhodnutie opakovane opiera o výsluch notárky JUDr. R. P. a v tej súvislosti
uvádza, že tento má najväčšiu výpovednú hodnotu. Takéto hodnotenie výsluchu notárky neobstojí, lebo
je v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu. Pri zodpovedaní relevantných odborných otázok

je totiž potrebné vychádzať zo znaleckých posudkov a nie z výsluchu svedkov alebo notára. Žalobca
po vyjadrení k výsluchom strán sporu, svedkov a zohľadnení ďalších vykonaných dôkazov vyvodil,
že sudkyňa JUDr. R. Š. konala neobjektívne, bezdôvodne pojednávania odročovala na neurčito, do
zápisnice nediktovala podstatný obsah výpovede žalovanej L. M., čo potvrdzuje zvuková nahrávka z
tohto pojednávania dňa 06.11.2017, odmietla právnemu zástupcovi žalobcu vyhotoviť obsah zápisnice

dňa10.04.2019sodôvodnením,žejejtoumožňujeC.s.p.azdôvodu,ževminulostiužžalobcanamietal,
že do zápisnice neprotokolovala to, čo vypovedali svedkovia. Žalobca už v sťažnosti na prieťahy konaní
zo dňa 15.04.2019 vyjadril svoju obavu, že do prípadu je pravdepodobne zainteresovaný aj právny
zástupca žalovanej JUDr. Ján Kizivat z dôvodu, že má dlhodobo priateľský vzťah so žalovanou a býva v
rodinnom dome v U., kde v minulosti prevádzkovala reštauráciu žalovaná. Žalobca je dôchodca, má 87

rokov, je bezdetný a ťažko chorý po mozgovej príhode a v takomto stave je ľahkou korisťou pre rôzne
organizované skupiny. Žalobca má za to, že sudkyňa súdu prvej inštancie koná s prieťahmi v konaní, na
čo ju opakovane upozorňoval. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nakoľko jeho odôvodnenie nemá
náležitosti stanovené zákonom.

15. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa jej názoru súd prvej inštancie rešpektoval vyslovený
právny názor odvolacieho súdu a vo veci rozhodol vecne správne po zohľadnení všetkých vykonaných
dôkazov.Nevyhotoveniezápisnicenemožnopovažovaťzanesprávnyprocesnýpostup,ktorýmbymohlo
dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tvrdenia o vytvorení akejsi „organizovanej skupiny“

žalobca už prezentoval od začiatku súdneho sporu, pričom ide len o fabulácie. Pokiaľ žalobca napáda
osobu zákonnej sudkyne, ide len o jeho subjektívny názor. Nie je dôvod spochybňovať výpoveď notárky
JUDr. R. P.. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k správnemu
záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

16. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Niet pochýb o
tom, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, ktorý mu vytkol, že pochybil
pri hodnotení jednotlivých dôkazov, predovšetkým znaleckých posudkov.

17. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej doterajšej argumentácii. Znalci pri svojich

záveroch v znaleckých posudkoch č. 15/2018, č. 49/2018 a č. 23/2019 vychádzali len z teoretických
predpokladov,ktorémaliuporučiteľkyvyvolaťdlhodobéochorenie.Zistenieprítomnostinešpecifikovanej
organickej poruchy pri poškodení a disfunkcii mozgu a somatickom ochorení, ktorú MUDr. C. Y.,
P.. stanovil kódom F06.9. nebolo podložené žiadnymi dôkazmi ani žiadnym relevantným zistením
vyplývajúcim zo zdravotnej dokumentácie nebohej poručiteľky. Je pravdou, že Znalecká organizácia

psychiatrická a sexuologická, s.r.o. Košice v znaleckom posudku č. 33/2019 nemala k dispozícii
kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky, avšak mala záujem získať túto dokumentáciu, o ktorú
požiadala ošetrujúcich lekárov nebohej poručiteľky, ktorí žiadosti nevyhoveli.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu na pojednávaní v zmysle §

385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a §
380 C.s.p. a po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je opodstatnené.19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, preto dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval.

20. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor
odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 17.06.2020, č.k. 9Co/298/2019-543, ktorým odvolací
súd vytkol súdu prvej inštancie, že pri svojom skoršom rozhodnutí pochybil pri hodnotení dôkazov,
predovšetkým znaleckých posudkov samostatne, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a dospel tak k
nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Podľa názoru odvolateľa súd

prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozhodol nesprávne, keď opätovne nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy a dospel tak k nesprávnemu záveru o tom, že v čase spísania závetu poručiteľka W.
X. preukázateľne netrpela tak závažnou chorobou alebo poruchou, ktorá by jej znemožnila adekvátne
porozumieť zmyslu spísania závetu a samostatne sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho úkonu.

21. Niet pochýb o tom, že v danom prípade spornou zostáva otázka, či poručiteľka W. X. v čase

spísania závetu dňa 23.02.2016 trpela takou duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento právny
úkon neschopnou, teda posudzovanie platnosti závetu z hľadiska aplikácie ust. § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

22.Odvolacísúdužvosvojomskoršomrozhodnutí,uznesenízodňa17.06.2020,č.k.9Co/298/2019-543

uviedol, že skúmanie platnosti závetu z hľadiska aplikácie ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
závisí od posúdenia skutočností, na ktoré je treba vedecké poznatky, preto je potrebné pri zodpovedaní
relevantných otázok v tomto smere vychádzať zo znaleckého dokazovania.

23. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil znalecký posudok č. 15/2018 vypracovaný

FORENZOU - znaleckou organizáciou psychiatrickou spol. s r.o., ktorá mala zodpovedať otázku, či
pri právnom úkone, teda pri podpise predmetného závetu nebohá poručiteľka W. X. konala slobodne
a vážne, teda či bola z psychiatrického hľadiska spôsobilá tento úkon vykonať. Podkladom pre
vypracovanie znaleckého posudku sa stala zdravotná dokumentácia nebohej X.. Z obsahu tohto
znaleckého posudku vyplynulo, že „je preukázateľné, že p. W. X. mala činnosť mozgu chorobne zníženú

nedostatkom kyslíka a pravdepodobne aj vyššou koncentráciou odpadových látok a to všetko na základe
telesných ochorení, ktorými trpela....Telesné choroby spôsobili, že bola v posledných rokoch málo
pohyblivá, v posledných mesiacoch v podstate nesebestačná, čo viedlo k depresívnemu syndrómu,
ktorý mohol byť spôsobený aj zníženou činnosťou štítnej žľazy... Na základe vyššie uvedených
faktorov bola aj zvýšene ovplyvniteľná“. Pri komplexnom zhodnotení všetkých biologických, sociálnych

a psychologických faktorov znalecká organizácia záverom konštatovala, že na základe ich spoločného
a súčasného pôsobenia p. W. X. v čase vykonania právneho aktu dňa 23.2.2016 nekonala slobodne a
vážne, teda z psychiatrického hľadiska nebola spôsobilá k vykonaniu tohto právneho aktu.

24. Na základe námietok žalovanej voči znaleckému posudku bol pred súdom prvej inštancie vypočutý

znalec Doc. U.. C. Y., P.., ktorý pri svojej výpovedi doplnil znalecký posudok v tom smere, že u
nebohej poručiteľky stanovil diagnózu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb 10 revízia platná od
1.1.1994, kód F06.9, ktorá znie: nešpecifikovaná organická duševná porucha pri poškodení a dysfunkcii
mozgu a somatickom ochorení. Znalec pri svojej výpovedi o.i. uviedol, že vôľové procesy pri tejto
dysfunkcii mozgu zistenej u poručiteľky sú veľmi ovplyvnené. Vôľový proces v tak závažnej perióde,

ktorá sa volá rozhodovacia fáza vôľového procesu je veľmi postihnutý, znížený až vymiznutý. Pri takejto
dysfunkcii mozgu je osoba výrazne ovplyvniteľná, takže táto skutočnosť vplýva na jej rozhodovanie a
na spôsobilosť k právnym úkonom. Pri takejto dysfunkcii, konkrétne u poručiteľky sa jednalo o difúzne
poškodenie, teda celý mozog bol zasiahnutý. Takže všetky procesy, všetky úkony, ktoré mozog robí u
zdravého človeka, boli znížené až vymiznuté.

25. Na základe námietok zo strany žalovanej súd prvej inštancie nariadil znalecké skúmanie a pre účely
vyhotovenia znaleckého posudku ustanovil znalkyňu MUDr. U. M., lekára, psychiatra, ktorá vyhotovila
znalecký posudok o duševnom stave zomrelej p. W. X. zo dňa 23.11.2018. Súd uložil znalcovi po
preštudovaní spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie určiť, či na základe podkladov, ktoré mala

k dispozícii znalecká organizácia FORENZA pri spracovaní znaleckého posudku č. 15/2018 mohla
dospieť k záveru, že poručiteľka nebola z psychiatrického hľadiska spôsobilá vykonať právny úkon -
spísanie závetu dňa 23.2.2016. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bol spisový materiál.
Išlo teda o kontrolný znalecký posudok vo vzťahu k znaleckému posudku č. 15/2018 predloženéhožalobcom. Znalkyňa sa v tomto posudku stotožnila s psychiatrickou diagnózou určenou spomínaným
znaleckým posudkom, detailne vysvetlenou Doc. U.. Y., P.. vo svojej výpovedi pred súdom. Vo vzťahu k
preskúmavanému znaleckému posudku uviedla, že je vypracovaný detailne, odborne, s postačujúcimi

medicínskymi záznamami, ktoré postačujú na vyslovenie záveru poškodenia psychických funkcií pri
somatických ochoreniach. Znalkyňa bola vo veci aj vypočutá pred súdom prvej inštancie. Zotrvala
na výsledkoch znaleckého skúmania. Pri svojej výpovedi znalkyňa na otázku, do akej miery zistená
diagnóza mohla ovplyvniť rozpoznávacie schopnosti nebohej pri spísaní závetu uviedla, že pri takejto
diagnóze je prvým príznakom zvýšená sugestibilita, teda zvýšená ovplyvniteľnosť. Na otázku, z čoho

ovplyvniteľnosť takto diagnostikovanej osoby vyplýva znalkyňa poukázala na výsledok znaleckého
posudku č. 15/2018, ktorý vysvetlil tieto otázky a takýto záver bol podľa jej názoru u nebohej
jednoznačný. Znalkyňa tiež uviedla, že bežnému človeku takáto diagnóza nemusí byť z vonkajších
prejavov zjavná. Môžu existovať nočné stavy zmätenosti. Pri fyzických diagnózach, ktorými nebohá
trpela sa dá so 100%-nou istotou konštatovať, že vôľová schopnosť bola trvalo narušená, tiež abstraktné
a asociačné myslenie, teda vyššie psychické funkcie, ktoré sa v bežnom kontakte nepoužívajú. Uviedla,

že výsledok vyšetrenia CT nemá vplyv na psychické funkcie a niektoré zmeny na mozgu nemusí ukázať.
Prípadné odpadové či toxické látky v tele nebohej nie sú obsahom zdravotnej dokumentácie.

26.Následnežalovanápredložilasúduznaleckýposudokč.33/2019znaleckejorganizáciePsychiatrická
a sexuologická expertízna organizácia s.r.o. Úlohou znaleckej organizácie bolo vyjadriť sa, či nebohá

poručiteľka trpela dňa 23.2.2016 duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by jej znemožňovala v
potrebnej miere porozumieť zmyslu spísania závetu dňa 23.2.2016 a samostatne sa pre vykonanie
tohto úkonu rozhodnúť. Podkladmi pre vypracovanie znaleckého posudku sa stala fotokópia spisového
materiálu zapožičaná právnym zástupcom žalovanej a fotokópia zdravotnej dokumentácie nebohej W.
X. zapožičaná právnym zástupcom žalovanej. Znalec v nálezovej časti tohto znaleckého posudku na

42 stranách uviedol výpis zo spisového materiálu opísaním výpovedí strán sporu a svedkov, v ďalšej
časti uviedol výpis z dostupnej zdravotnej dokumentácie. V rámci forenzného posúdenia poukázal na
výpovede strán sporu a svedkov popisujúcich psychický stav nebohej poručiteľky a učinil sumarizáciu
okolností (zo zdravotnej dokumentácie a výpovedí svedkov) svedčiacich pre schopnosť vykonať právny
úkon a pre zníženú schopnosť vykonať právny úkon u poručiteľky so záverom, že nebohá poručiteľka W.

X. preukázateľne netrpela závažnou chorobou alebo poruchou, ktorá by jej znemožňovala adekvátne
porozumieť zmyslu spísania závetu a samostatne sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho úkonu.
U nebohej poručiteľky sa v čase vykonania právneho úkonu prejavovala nešpecifikovaná organická
duševná porucha pri poškodení a dysfunkcii mozgu a somatickom ochorení. Žiaden údaj z dostupnej
zdravotnej dokumentácie ani spisového materiálu (najmä výpovedí vypočutých svedkov v konaní

pred súdom) sám o sebe ani pri ich súhrnnom vyhodnocovaní nepreukazuje takú závažnosť tejto
organickej duševnej poruchy, že by menovaná nebohá poručiteľka preukázateľne nemohla pochopiť
zmyselvykonaniapredmetnéhoprávnehoúkonuvčasejehovykonania.Znalecvzáveresvojhoposudku
uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu
nebohejporučiteľky,napriekpísomnýmžiadostiamznalcaadresovanýmošetrujúcimpraktickýmlekárom

a žiadosti právneho zástupcu žalovanej adresovanej súdu. Preto pri vypracovaní znaleckého posudku
vychádzal iba z dostupnej zdravotnej dokumentácie v rozsahu 14 strán, ktorá tvorí prílohu znaleckého
posudku.

27. Po predložení tohto znaleckého posudku predložil žalobca súdu doplnok k znaleckému posudku č.

15/2018 vedený ako znalecký úkon č. 23/2019 FORENZY - znaleckej organizácie psychiatrickej spol.
s r.o., ktorého úlohou bolo vyjadriť sa k záverom znaleckého posudku č. 33/2019 znalca JUDr. MUDr.
Jána Uhrína, MPH. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku sa stala zdravotná dokumentácia
nebohej W. X.. Zo záveru tohto doplnku k znaleckému posudku vyplynulo, že znalecká organizácia
zotrváva na tom, že pri posudzovaní stavu p. X. v čase podpisu dokumentu je potrebné zohľadniť

komplexne všetky faktory, nielen niektoré, ako to urobil znalec v znaleckom posudku č. 33/2019.
Ide o biologické a psychologické vplyvy. Z tohto posudku vyplynulo, že komplexnosť týchto vplyvov
spôsobila, že p. X. nebola v potrebnej miere schopná adekvátne porozumieť zmyslu spísania závetu
dňa 23.02.2016 formou notárskej zápisnice a nebola schopná sama sa rozhodnúť pre vykonanie tohto
právneho úkonu.

28. Z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že za účelom posúdenia odbornej otázky, či poručiteľka
v čas spísania závetu trpela takou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nedokázala posúdiť následky
svojho konania, ani svoje konanie ovládať, bolo v konaní vykonaných viacero znaleckých posudkov,uvedených vyššie, vrátane kontrolného znaleckého posudku znalkyne MUDr. U. M. vo vzťahu k
znaleckému posudku č. 15/2018 vypracovaného Forenzou, znaleckou organizáciou psychiatrickou spol.
s.r.o. a tiež boli vypočutí znalci, z ktorých dôkazov nevyplynul jednotný názor pri posúdení spomínanej

odbornej otázky.

29. Súd prvej inštancie za tejto dôkaznej situácie sa priklonil k záveru znaleckého posudku č.
33/2019znaleckejorganizáciePsychiatrickáasexuologickáexpertíznaorganizácia,s.r.o.,predloženého
žalovanou, ktoré závery považoval za rozhodujúce oproti záverom ostatných znaleckých posudkov,

pričom za najvýpovednejšiu hodnotu považoval výpoveď notárky JUDr. R. P. a mal za to, že v konaní
nebolo preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, že by preskúmavaný závet bol neplatný z hľadiska
aplikácie ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takýto záver súdu prvej inštancie odvolací súd
považuje za nesprávny, nakoľko nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Navyše je súdu
prvej inštancie potrebné vytknúť, že nerešpektoval ani právny názor odvolacieho súdu v súvislosti s
hodnotením dôkazov, ktorý je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. pre súd nižšieho stupňa záväzný.

30. Podľa § 207 ods. 1 C.s.p. ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

31.Podľa§191ods.1C.s.p.dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

32. Podľa § 191 ods. 2 C.s.p. vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak

zákon neustanovuje inak.

33. Pretože zodpovedanie otázky, či v čase spísania závetu poručiteľka trpela duševnou poruchou,
ktorá by ju robila na spísanie takéhoto právneho úkonu neschopnou je otázkou odbornou, keďže jej
zodpovedanie spadá do odboru lekárskej vedy, je treba pri jej zodpovedaní vychádzať zo záverov

znaleckého posúdenia.

34. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom v zmysle § 191 C.s.p. spočíva v posúdení, či závery
posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým
skutočnostiam, s ktorým je potrebné sa vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami

ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia.
Dôkaz znaleckým posudkom súd hodnotí ako každý iný dôkaz, nemôže však preskúmavať vecnú
správnosť odborných záverov.

35. Hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu vykonaného súdom tak môže spočívať len v tom, či sa
vkonkrétnomprípadetakýtodôkazjavíakovierohodný,čiodôvodnenieznaleckéhoposudkuzodpovedá
pravidlám správneho myslenia a či znalec vychádzal zo zistených skutočností.

36. Preskúmavanie záverov znaleckého posudku ďalším posudkom iného znalca, prípadne vedeckého

ústavu (tzv. kontrolný znalecký posudok) je na mieste vtedy, ak znaleckým posudkom neboli objasnené
všetky skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie vo veci, ku ktorým je treba odborné znalosti, poprípade keď
má súd k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi a tieto rozpory sa nepodarilo odstrániť.

37. Ako už bolo skôr konštatované, v prejednávanom prípade bolo vykonaných niekoľko znaleckých

posudkov, doplnenia k znaleckým posudkom, boli vypočutí znalci, ktorí sa v závere zhodli v tom,
že poručiteľka v čase spísania závetu trpela duševnou poruchou, a to nešpecifikovanou organickou
duševnou poruchou pri poškodení a disfunkcii mozgu a somatickom ochorení, ktorá ju robila pre právny
úkon spísania závetu neschopnou. Oproti týmto zhodným záverom stojí záver znaleckého posudku č.
33/2019 znaleckej organizácie Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia s.r.o., predloženého

žalovanou,podľaktoréhoporučiteľkaW.X.preukázateľnenetrpelazávažnouchoroboualeboporuchou.,
ktorá by jej znemožňovala adekvátne porozumieť zmyslu spísania závetu a samostatne sa rozhodnúť
pre vykonanie tohto právneho úkonu.38. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované skôr v zrušujúcom uznesení, pri hodnotení
znaleckého posudku je potrebné hodnotiť celý proces utvárania znaleckého posudku, vrátane prípravy,
zabezpečenia podkladov, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými

znalec odôvodňuje znalecký posudok, spoľahlivosť metód a spôsob vyvodzovania záverov. Ponechať
bezpovšimnutiavecnúsprávnosťznaleckéhoposudkuaslepodôverovaťzáveromznalcabyznamenalo
poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov a prenášať skutkovú správnosť rozhodovania na znalca.

39. Odvolací súd pri hodnotení spomínaného znaleckého posudku č. 33/2019 vychádzal zo zistenia,

že znalecká organizácia ako vyplýva zo záverov samotného znaleckého posudku nemala k dispozícii
kompletnú zdravotnú dokumentáciu nebohej poručiteľky a vychádzala iba z dostupnej zdravotnej
dokumentácie, zapožičanej právnym zástupcom žalovanej, čo vzbudzuje závažné pochybnosti o
dôveryhodnosti tohto znaleckého posudku. Podstatnú časť nálezovej časti, ale aj forenzného posúdenia
tvoria výpovede strán sporu a svedkov, ktoré znalecká organizácia hodnotí a vyvodzuje z nich odborné
závery. Takéto hodnotenie svedeckých výpovedí pritom nespadá pod znaleckú činnosť, keďže dôkazy

vykonané pred súdom môže hodnotiť len súd. Napriek tomu, že z časového hľadiska išlo už v
poradí o tretí znalecký posudok vypracovaný v konaní za účelom zodpovedania rovnakej odbornej
otázky, znalecká organizácia sa v tomto znaleckom posudku žiadnym spôsobom nevyporiadala s inými
odlišnými závermi, ku ktorým dospeli znalci v skôr vypracovaných znaleckých posudkoch, a to aj napriek
tomu, že skonštatovala rovnakú diagnózu u poručiteľky, čo výrazne znižuje hodnovernosť záverov tam

prijatých. Najzávažnejším nedostatkom tohto znaleckého posudku je, že bez povšimnutia znalecká
organizácia zanechala fakt, že síce prijala záver o diagnóze F06.9, ku ktorej dospeli aj znalci v dvoch
predchádzajúcich posudkoch, avšak v tej súvislosti vyvodila úplne odlišný záver, a teda, že žiaden
údaj z dostupnej dokumentácie, ani spisového materiálu (najmä výpovedí vypočutých svedkov v konaní
pred súdom) sám osebe ani v ich súhrnom vyhodnocovaní nepreukazuje takú závažnosť organickej

duševnej poruchy poručiteľky, že by nemohla preukázateľne pochopiť zmysel vykonania predmetného
právneho úkonu v čase jeho vykonania. Tento svoj záver ale opiera predovšetkým o svedecké výpovede
a nevysvetľuje ho z hľadiska odborných argumentov a v nadväznosti na skôr podané znalecké posudky.

40. Závery znaleckej organizácie tam prijaté nie sú podľa názoru odvolacieho súdu náležite odôvodnené

a podložené konkrétnym odborným posúdením. Napriek tomu, že ide o úplne odlišný záver, v porovnaní
so skôr vykonanými znaleckými posudkami, z ktorých bol jeden kontrolný, tento svoj odlišný záver
žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlila, čo vzbudzuje vážne pochybnosti o dôveryhodnosti tohto
znaleckého posudku. Na základe týchto úvah odvolací súd vyhodnotil tento dôkaz ako nedôveryhodný.

41. Navyše odvolací súd prihliadol na ďalší odborný záver vyslovený v doplnku k znaleckému posudku
č. 23/2019 FORENZY - znaleckej organizácie psychiatrickej, spol. s r.o., ktorá sa vyjadrila k záverom
znaleckého posudku č. 33/2019 znalca JUDr. U.. L. H., MPH, tak, že znalecká organizácia zotrvala
na tom, že pri posudzovaní stavu p. X. v čase podpisu dokumentu je potrebné zohľadniť komplexne
všetky faktory, nielen niektoré, ako to urobil znalec v znaleckom posudku č. 33/2019. Ide predovšetkým

o biologické a psychologické vplyvy. Záverom v tomto posudku bolo konštatované, že p. X. nebola v
potrebnej miere schopná v čase spísania závetu dňa 23.02.2016 formou notárskej zápisnice adekvátne
porozumieť zmyslu spísania závetu a nebola schopná sama sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho
úkonu.

42. Takto vykonané dokazovanie podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne svedčí o závere,
že nebohá poručiteľka v čase spísania závetu trpela takou duševnou poruchou, v dôsledku ktorej
nedokázala posúdiť následky svojho konania ani svoje konanie ovládať, keďže bola ľahko ovplyvniteľná.
Tento záver odvolacieho súdu vychádza predovšetkým z posudku č. 15/2018 vypracovaného
FORENZOU - znaleckou organizáciou psychiatrickou, spol. s r.o., jeho doplnenia znalcom Doc. U.. C. Y.,

P.. pri výpovedi, znaleckého posudku znalkyne MUDr. U. M., lekára, psychiatra, výsluchu tejto znalkyne
a tiež doplnku k znaleckému posudku č. 15/2018 FORENZY - znaleckej organizácie psychiatrickej spol.
s r.o. č. 23/2019, ktoré znalecké posudky boli urobené na základe podrobných a úplných zdravotných
záznamov poručiteľky W. X., ktorými znalci pri vyhotovení týchto znaleckých posudkov, ale aj pri svojich
výpovediach disponovali.

43. Záverom odvolací súd dodáva, že správne súd prvej inštancie vyhodnotil výpoveď notárky JUDr. R.
P. ako vierohodnú, avšak nejde o odborne spôsobilú osobu v oblasti lekárskej vedy, preto je jej výpoveď
pre zodpovedanie odborných otázok bez právneho významu.44. Bez akéhokoľvek právneho základu sú úvahy súdu prvej inštancie o tom, že „konanie poručiteľky
W. X. malo logickú nadväznosť, že kroky nebohej svedčia o konaní osoby, ktorá z vysvetlenia notárky

pochopila, aké účinky dedenia podľa zákona a podľa závetu sú a slobodne sa rozhodla zanechať
svoj majetok žalovanej ako svojej najbližšej príbuznej“, keďže súd prvej inštancie týmito svojimi
úvahami zodpovedá odborné otázky, na ktorých zodpovedanie sú spôsobilí len znalci z príslušného
odvetvia. Vyslovenie akýchkoľvek odborných záverov neprináleží súdu. Záver súdu prvej inštancie, že
poručiteľka racionálne rozmýšľala a bola si vedomá dôsledkov právneho úkonu, ktorý vykonala, je tak

bez akéhokoľvek rozumného základu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vykazuje preto
podľa odvolacieho súdu znaky svojvôle.

45. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd v súlade s § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok a
žalobe žalobcu vyhovel tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

46. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v celom rozsahu.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).