Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200411
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200411.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov

senátuJUDr.RadovanaTurčíkaaJUDr.PetryVysaníkovej,vprávnejvecižalobcu:Slovenskásporiteľňa,
a.s., IČO: 00151653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, právne zastúpeného: AK JUDr. Marek Hic,
s. r. o., IČO: 36865036, so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, proti žalovanému: Okresný
úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: Xo 3/2019, sp. zn.: OU-KE-OOP5-2019/013581/SUC zo dňa
25.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 31.05.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu
súdu (ďalej aj súd) dňa 04.06.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.k.: Xo
3/2019, sp. zn.: OU-KE-OOP5-2019/013581/SUC zo dňa 25.03.2019 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie
alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru, pracovisko Veľké Kapušany (ako prvostupňový
správny orgán) č. X-11/2018La zo dňa 06.12.2018. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.

X-11/2018La zo dňa 06.12.2018 zamietol návrh žalobcu na začatie konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte zo dňa 22.10.2018 zaevidovaný pod č.k. X-11/2018La.

administratívne konanie

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňovým správnym orgánom nebolo

vyhovené návrhu žalobcu, ktorým žalobca žiadal o obnovu zápisu záložného práva zriadeného v
prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. (teda žalobcu) na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo
dňa 21.08.2015, vklad povolený pod č. V 498/2015 dňa 24.09.2015, k nehnuteľnostiam evidovaným
na LV č. XXXX, k.ú. O. N.F. F. Z. Č.. XX, na prízemí, vchod XX, nachádzajúci sa v obytnom dome
súp. č. XX na pozemku registra C KN parc. č. XXXX, so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 7027/196716 (ďalej len dotknutý byt). K namietanej
zmene zápisu práv k dotknutému bytu došlo záznamom č. Z-152/2018 vykonaným na základe Notárskej

zápisnice o dobrovoľnej dražbe I. XXX/XXXX, I. XXXX/XXXX, I. XXXX/XXXX zo dňa 15.02.2018
(ďalej len notárska zápisnica), osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti,
vykonanej dňa 15.02.2018 dražobníkom Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 583 936,
so sídlom v Košiciach. Navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorovv bytovom dome, v ktorom sa nachádza dotknutý byt. Na základe uvedených listín prvostupňový
správny orgán zapísal zmenu v osobe vlastníka dotknutého bytu a zároveň uskutočnil výmaz záložného
práva Slovenskej sporiteľne, a.s. zriadeného na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa

21.08.2015, zapísaného pod V-498/2015, vklad povolený dňa 24.09.2015.

3. Prvostupňový správny orgán na základe návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte
zistil, že dotknutý byt, bol zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Veľké Kapušany, na základe návrhu na
zápis spoluvlastníckych podielov v obytnom bloku č. 28 zo dňa 19.09.1997 (Z-894/97), zapísaného

v katastri nehnuteľností pod číslom zmeny (ďalej len č.z.) 818/1997. Na základe žiadosti o zápis
zákonnéhozáložnéhoprávaprevlastníkovbytovvobytnýchdomochspríslušnýmiLVzodňa15.06.2005
(Z-356/2005), zapísanej v katastri nehnuteľností pod č.z. 431/2005 bolo medzi ostatnými aj k všetkým
bytom v bytovom dome č.s. XX na parcele H. N. XXXX bez výmery, do časti C: Ťarchy LV č. XXXX k.ú.
O. N. zapísané zákonné záložné právo. V čase, keď vlastníkmi dotknutého bytu boli Z. W. L.. Z., a Z.
F. L.. V., v celosti, bolo k predmetnému bytu zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne,

a.s., Tomášikova č. 48, Bratislava na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 21.08.2015
(dlžníci N.Á. Y., I.. XX.XX.XXXX F. X. G., I.. XX.XX.XXXX) - V 498/2015 zo dňa 24.09.2015, zapísanej
v KN pod č.z. 870/2015. Následne na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2015, Dodatku ku kúpnej
zmluve zo dňa 18.11.2015, Dodatku ku kúpnej zmluve zo dňa 02.05.2016, vklad povolený pod č. O.
XXX/XXXX zo dňa 06.07.2016, zapísanej v KN pod č.z. XXX/XXXX, vlastnícke právo k bytu č. XX,

prízemie, vchod č. XX bolo zapísané v prospech vlastníkov N. Y. L.. N., I.. XX.XX.XXXX v podiele
1 a X. G. L.. O., I.. XX.XX.XXXX v podiele 1. Vlastnícke právo k dotknutému bytu bolo zmenené v
prospech vlastníka - vydražiteľa G. W. v celosti, na základe návrhu na zápis vydražiteľa ako vlastníka
vydraženého predmetu dražby a návrh na výmaz poznámok a záložných práv zapísaných na LV č.
XXXX k.ú. O. N. č. PDS-049/27-2017-SJ zo dňa 28.02.2018, potvrdenia o splatení ceny dosiahnutej

vydražením č. PDS-049/26-2017-SJ zo dňa 28.02.2018, oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby
č. PDS č. 049/22-2017 zo dňa 15.02.2018 a notárskej zápisnice (osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej
dražby) podľa § 20 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov zo
dňa 15.02.2018 (Z-152/2018), zapísaných v KN pod č.z. XXX/XXXX.
V čase, kedy bola na zápis do katastra nehnuteľností doručená notárska zápisnica spolu s ďalšími

listinami vyhotovenými dražobníkom, boli na LV č. XXXX, k.ú. O. N. k predmetnému bytu zapísané v
časti C: Ťarchy tieto údaje:
?Vecné bremeno - zriadené podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z. z. - a záložné
právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - Č..E.. XXX/XX
?Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v

dome - v zmysle § 15 zákona č. 367/2004 Z. z. (Z-356/2005), Č..E.. XXX/XXXX
?Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava - Záložné zmluva k
nehnuteľnostiam zo dňa 21.08.2015 (V-498/2015) zo dňa 24.09.2015, Č..E.. XXX/XXXX.
Následne (podľa čl. IV. ods. 2 notárskej zápisnice o dražbe mali byť z listu vlastníctva vymazané všetky
ťarchy viaznuce na predmete dražby ku dňu udelenia príklepu, okrem vecného bremena zriadeného

podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z. z. V 288/99 a zákonného záložného práva evidovaného pod
č. Z-356/2005) bol vykonaný zápis citovanej notárskej zápisnice o dražbe tak, že na liste vlastníctva bol
ponechaný zápis tiarch:
?Vecné bremeno - zriadené podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z. z. - a záložné
právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - č.z. XXX/XX

?Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome - v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. (Z-356/2005), č.z. XXX/XXXX.
Kúpnou zmluvou zo dňa 05.03.2018 vydražiteľ previedol vlastnícke právo k dotknutému bytu na F.
H.. Vklad vlastníckeho práva na základe vedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 10.04.2018 pod č.
V-132/2018, a zapísaný pod č.z. 236/2018.

Prvostupňový správny orgán vykonaným dokazovaním vychádzajúc z uvedeného nezistil nesúlad
údajov katastra s citovanými listinami zapísanými v katastri nehnuteľností a konštatoval, že z návrhu na
vykonanie záznamu, ako aj z verejnej listiny - notárskej zápisnice s poukazom na čl. IV. ods. 2 vyplýva,
že predmetnou dobrovoľnou dražbou došlo k výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa,
a preto budú vymazané všetky ťarchy okrem vecného bremena v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995

Z .z. a záložného práva k bytu podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., t.j. výmaz sa vzťahuje aj na záložné
právo V-498/2015 zapísané v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. Navyše dodal, že notárska zápisnica
osvedčujúca vykonanie dobrovoľnej dražby je verejná listina potvrdzujúca nadobudnutie vlastníckeho
práva, ktorá sa do katastra zapisuje záznamom (§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastrinehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení [katastrálny
zákon]). Katastrálny zákon v § 36 ods. 1 vymedzuje oprávnenie okresného úradu len na posúdenie,
či je verejná listina bez chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností a či obsahuje potrebné

náležitosti. Preskúmaním spôsobilosti týchto listín okresný úrad vykoná záznam do katastra (§ 36
ods. 2 katastrálneho zákona). Záznam je úkon okresného úradu, ktorý má evidenčný účinok. Okresný
úrad je povinný vykonať záznam (zápis) do katastra v súlade s listinou. Právomoc okresného úradu,
katastrálneho odboru je obmedzená len na skúmanie súladnosti údajov v listine s § 42 katastrálneho
zákona. Prvostupňový správny orgán tiež poukázal na skutočnosť, že prednosť na uspokojenie má ten

záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, a to bez ohľadu na to, kedy vznikla
pohľadávka.
Prvostupňový správny orgán (Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany)
rozhodnutím zo dňa 06.12.2018 podľa § 59a ods. 3 katastrálneho zákona návrh Slovenskej sporiteľne,
a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (žalobcu), na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom
operáte zaevidovaný pod č.k. X-11/2018La zamietol.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie.
Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 16.01.2019 upovedomil o podaní odvolania účastníka
konania F. H., t.j. súčasného vlastníka dotknutého bytu a vyzval ho na vyjadrenie sa k podanému
odvolaniu. Menovaný účastník konania sa v určenej lehote k odvolaniu nevyjadril. O odvolaní rozhodol

žalovaný rozhodnutím č.k.: Xo 3/2019, sp.zn.: OU-KE-OOP5-2019/013581/SUC dňa 25.03.2019 (ďalej
aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k prejednávanej veci uviedol, že záznamom sa v katastri
nehnuteľností zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe

právotvorných skutočností, taxatívne vymenovaných v § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Zápis týchto
práv v katastri nehnuteľností plní evidenčnú funkciu a nemá vplyv na ich vznik, zmenu alebo zánik.
Správny orgán zásadne preskúmava záznamové listiny iba z formálneho hľadiska v intenciách §
36 ods. 1 a 2 a § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Jednou z možných foriem výkonu záložného
práva je aj dobrovoľná dražba (§ 151 j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Udelením príklepu licitátora

na dobrovoľnej dražbe prechádza vlastnícke právo k predmetu dražby na vydražiteľa za podmienky,
že vydražiteľ v ustanovenej lehote uhradil cenu dosiahnutú vydražením. Priebeh dobrovoľnej dražby
osvedčujenotárformounotárskejzápisnice.Notárskazápisnicaniejelistinou,vktorejnotárautoritatívne
rozhoduje o prechode vlastníckeho práva - notár ňou iba osvedčuje, že príklepom licitátora došlo k
prechodu vlastníctva k predmetu dražby. Skutočnosť, že pre uspokojenie viacerých záložných práv

je rozhodujúce poradie ich registrácie a že pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého
záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa
záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, je ustanovená priamo
zákonom. Notárskou zápisnicou sa iba konštatuje skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok
toho, že na dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu toho záložného práva, ktoré je v príslušnom verejnom

registri registrované ako prvé v poradí. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že notárska zápisnica je
verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti verejných listín. Dodal, že pri posúdení toho,
ktoré záložné práva je potrebné v rámci zápisu notárskej zápisnice o dražbe vymazať, je pre správny
orgán rozhodujúce poradie záložných práv zapísané na liste vlastníctva, čo je v súlade so zásadou
materiálnej publicity katastra a v súlade s aplikáciou § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon

nevychádza z toho, že by vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou
splatnej pohľadávky. Určujúce pre poradie záložných práv je ich registrácia, resp. čas zápisu do katastra
nehnuteľností. Zároveň nie je v právomoci správneho orgánu skúmať predmetné verejné listiny a iné
listiny z hmotnoprávneho hľadiska, ani robiť si vlastný úsudok o okolnostiach, ktoré sú v príslušnej
listine výslovne opísané ako okolnosti a podmienky vzniku, zmeny alebo zániku práv k nehnuteľnostiam,

ktoré majú byť predmetom záznamu v katastri nehnuteľností. Žalovaný preto dospel k záveru, že
procesný postup prvostupňového správneho orgánu v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte
č. X-11/2018La bol zákonný a správny.
6. Žalovaný k odvolacej námietke žalobcu o tom, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánujeneurčitýarozhodnutiejetakmateriálnenevykonateľnéčospôsobujenezákonnosťrozhodnutia

uviedol, že vo výroku je presne identifikovaný navrhovateľ (názov, právna forma a adresa sídla), je
uvedený dátum podania návrhu, ako aj skutočnosť, že sa jedná o návrh na opravu chyby v katastrálnom
operáte, na konkrétnom liste vlastníctva, v konkrétnom k.ú. Tieto znaky umožňujú nepochybne a
nezameniteľne identifikovať konkrétny návrh. Uvedené identifikačné znaky sú primerané a porovnateľnéso znením zamietavých rozhodnutí súdov, či už uznesení alebo rozsudkov. Dodal, že ustanovenie §
42 katastrálneho zákona ustanovuje náležitosti listiny, ktorá sa má zapísať do katastra nehnuteľností,
pričom zamietavé rozhodnutie sa do katastra nehnuteľností nezapisuje. Žalovaný k odvolacej námietke

týkajúcej sa formálnej nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice z dôvodu jej nesúladu s § 42
katastrálneho zákona uviedol, že predmetná notárska zápisnica o dražbe obsahuje všetky náležitosti,
ktoré výslovne ukladá § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, keďže v zákonnom rozsahu uvádza označenie
účastníkov práv k nehnuteľnostiam (a to nielen označenie vlastníka ale aj označenie záložných veriteľov
ako oprávnených zo záložné práva k nehnuteľnosti), rovnako obsahuje všetky zákonné náležitosti

týkajúce sa označenia dotknutej nehnuteľnosti a tiež právneho úkonu, o ktorý ide (v danom prípade
dobrovoľnej dražby).
7. K odvolacej námietke, ktorou žalobca poukazuje na gramatický výklad § 15 ods. l zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde podľa jeho názoru zákonodarca v predmetnej
právnej norme použil čas minulý („...pohľadávok vzniknutých....“), má jednoznačne na mysli pohľadávky,
ktoré už vznikli a sú splatné a nie tie, ktoré ešte len môžu vzniknúť v budúcnosti žalovaný uviedol, že

takýto výklad odporuje ustanoveniu § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložným
právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od
splnenia podmienky. Preto, ak si záložný veriteľ zákonným spôsobom zabezpečil vymožiteľnosť svojej
pohľadávky pravidelne splatnej v budúcnosti zápisom záložného práva, ktoré mu vzniklo zo zákona,
a následne toto právo na základe splatnej pohľadávky realizoval, postupoval tak v súlade s platným

právnym poriadkom. Žalovaný dodal, že ani pri zmluvnom záložnom práve nie je rozhodujúcou právnou
skutočnosťou podmieňujúcou vznik a poradie záložného práva, existencia splatnej pohľadávky.
8. Žalobca spochybňuje aj zákonnosť samotného výkonu zákonného záložného práva. Namieta, že ak
vo vyhlásení (potvrdení) zo dňa 12.10.215 navrhovateľ dražby (správca MIBYT, s.r.o.) uvádza, že ku
dňu 12.10.2015 neexistovali žiadne nedoplatky, nebola žiadna zabezpečovaná pohľadávka vlastníkov

bytov, a preto muselo zákonné záložné právo z r. 2005 registrované pod Z-356/2005 zaniknúť najneskôr
12.10.2015 z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak sa teda dobrovoľnou dražbou vykonávalo
nejaké záložné právo, určite sa nemohlo jednať o záložné právo registrované pod č. Z-356/2005, ale
iné, v katastri nehnuteľností neregistrované, čo je vylúčené v prípade plurality záložných práv, dovolávať
sa prednostného poradia neregistrovaného záložného práva. K uvedenému žalovaný uviedol, že pojem

„nedoplatky“ nemožno stotožňovať s pojmom „pohľadávka“. Jedná sa o pojmy súvisiace, ale nie totožné.
Predmetné potvrdenie správcu v žiadnom prípade nepreukazuje neexistenciu samotnej pohľadávky,
pretožetátrvápocelúdobuexistenciebytovéhodomuakoakcesorickývzťahkuzmluveovýkonesprávy
alebo zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

9. K námietke žalobcu, v ktorej uviedol, že odmieta závery o akejsi stálej a navždy existujúcej priorite
zákonného záložného pred záložnými právami inými (zaťažujúcimi rovnakým predmet, záloh) a to i v
čase, keď toto záložné právo vôbec neexistuje, čím dochádza k trvalej diskriminácii a poškodzovaniu
práv všetkých iných záložných veriteľov žalovaný uviedol, že tento názor žalobcu je v priamom rozpore
so zákonom č. 63/2019 Z. z., platným od 04.03.2019 a účinným od 01.04.2019, ktorým bol novelizovaný

zákon č. 182/1993 Z. z., kokr. upravené znenie § 15 ods. 1, a to aj s poukazom na dôvodovú správu
k predmetnej novele.

10. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v konaní o oprave chyby správny orgán
nie je oprávnený aplikovať hmotné právo a na základe toho si robiť vlastný úsudok o hmotnoprávnych

vzťahoch medzi účastníkmi konania a odchýliť sa od ustanovení príslušnej verejnej listiny alebo inej
listiny. Správny orgán je pri zázname iba evidenčným orgánom, a teda nemôže zapisovať alebo vymazať
právne skutočnosti, ktoré z verejnej listiny nevyplývajú. Preto aj v konaní, ktoré sa týka opravy zápisu
vykonaného záznamom, musí postupovať v súlade s uvedeným a skúmať iba súlad údajov katastra
s príslušnými právnymi listinami. Za situácie, kedy platná právna úprava a na ňu nadväzujúce názory

odbornej verejnosti aj súdov v prejednávanej otázke nie sú jednoznačné, je pre odvolací správny orgán
určujúce najmä:
?obsah konkrétnych verejných listín predložených na zápis do katastra nehnuteľností,
?materiálna publicita katastra nehnuteľností,
?aktuálne stanoviská ÚGKK SR k danej problematike, ktoré reagujú aj na vývoj judikatúry a

predovšetkým legislatívne zmeny, ktoré precizujú doterajšie znenia príslušných zákonných ustanovení
za účelom odstránenie nejasnosti a nejednoznačnosti.správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika

11. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 25.03.2019 podal žalobca správnu žalobu v ktorej konštatoval,
že rozhodnutím žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach a
právom chránených záujmoch. Napadnuté rozhodnutia považuje žalobca za nezákonné a protiprávne
z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP). Navrhol preto napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadal tiež priznať náhradu trov
konania

12. V úvode žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo do dnešného dňa v súlade so
zákonom doručené (t.j. do elektronickej schránky).
13. Ďalej súd uvádza, že základnou premisou žalobcovej argumentácie je v prejednávanej veci

nemožnosť zániku jeho záložného práva k dotknutému bytu, nakoľko v notárskej zápisnici (žalobcovi
nepredloženej) nie je uvedené žiadne konštatovanie o tom, že sa má vymazať záložné právo Slovenskej
sporiteľne, a.s. (teda žalobcu). Žalobca dodal, že ak orgán, ktorý ako jediný zodpovedá za zápis práv do
katastra nehnuteľností, postupuje tak, že vykoná výmaz záložného práva bez akéhokoľvek relevantného
podkladu (listiny) dopúšťa sa porušenia ústavného príkazu zákazu ľubovôle.

14. Žalobca ďalej namietal, že obe správne rozhodnutia resp. ich odôvodnenia sú neúplné, arbitrárne
a nesprávne. Ďalej uviedol, že v konaní o návrhu na opravu chyby, nebola žalobcovi doručená žiadna
listina/iné podklady, na základe ktorej správny orgán postupoval tak ako postupoval, teda vôbec nemal
možnosť sa k uvedenému právne úplným spôsobom vyjadriť. Poukázal na výklad právnych noriem,
zásadu legality, zásadu proporcionality, zásadu legitímnych očakávaní a predvídateľnosť aplikácie

práva, zásadu materiálnej pravdy, princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v
právny poriadok a tiež zásadu verejnej správy. Dodal tiež, že obe rozhodnutia vychádzajú zo skutkového
stavu, ktorý neexistoval a neexistuje.

15. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov žalobca uviedol, že zákonodarca použil v predmetnej právnej norme minulý čas, keď označil
za zabezpečované pohľadávky už vzniknuté z (špecifikovaných) právnych úkonov, t.j. pohľadávky, ktoré
v čase vzniku záložného práva už existujú, zákonodarca nepoužil termín pohľadávky, ktoré vzniknú
alebo termín pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť.
16. Žalobca ďalej uviedol, že obligatórnou prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu je podľa § 5

ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. i vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky a údržby. V čase
rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech Y.. N. F. G.. X.T., t.j. v čase po tom, ako
už bol povolený vklad záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., nemohli existovať žiadne nedoplatky/

dlhy, splnenie ktorých je zabezpečené záložným právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a tak
tu s ohľadom na charakter akcesority nemohlo byť ani žiadne záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 182/1993 Z. z. a ak aj neskôr takéto záložné právo vzniklo a vykonalo sa, nemôže mať uvedená
skutočnosť žiaden vplyv na existenciu záložného práva, vklad ktorého bol povolený pod V-498/2015 v
prospech záložného veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. (teda žalobcu). Z uvedeného je podľa názoru

žalobcu zrejme, že v čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., tu nebola žiadna
zabezpečovaná pohľadávka vlastníkov bytov, a tak v súlade s ustanovením § 151md ods. 1 pís. a/
Občianskeho zákonníka a ani záložné právo registrované pod Z-356/05, uvedené zaniklo najneskôr v
čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. (v čase povolenia vkladu v prospech Y.. N. F.
G.. X.) a to z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky. Dodal, že nemožno sa domáhať uspokojenia

zozáložnéhoprávaktoréneexistuje(zaniknutépodZ-356/05).Jetedanepochybné,ževregistri(katastri
nehnuteľností) záložné právo navrhovateľa dražby registrované nebolo a je tak vylúčené, aby sa tento
dovolával poradia (a z neho vyplývajúcich oprávnení) z neexistujúcej registrácie. Poukázal pritom na
právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6MCdo 8/2010 zo
dňa 27.07.2011, kde bolo konštatované, že existencia záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993

Z. z. je podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení.
17. Žalobca pokračoval, že nakoľko notár v predmetnej notárskej zápisnici neuvádza žiadne
konštatovanie o akomkoľvek zániku akéhokoľvek záložného práva, nie sú splnené nielen materiálne, ale
ani formálne požiadavky kladené v súvislosti s ustanovením § 42 katastrálneho zákona na záznamovúlistinu. V notárskej zápisnici nie je o zániku záložného práva pod V-498/2015 uvedené vôbec nič
a už vôbec nie formálne vyžadovaným spôsobom. Správny orgán teda vo svojom rozhodnutí podľa
názoru žalobcu tvrdí skutočnosti, ktoré z písomnej notárskej zápisnice vôbec nevyplývajú a ani vyplývať

nemôžu, a teda nemá žiadnu relevantnú podkladovú listinu.

18. V závere žaloby žalobca konštatoval, že nepovažuje za potrebné bližšie sa „venovať“ charakteru
konania o odstránenie chyby v katastrálnom operáte, v tomto konkrétnom prípade to nie je potrebné,
keďže skutková situácia je taká, že žalobca (v katastrálnom konaní v postavení navrhovateľa) sa

domáhal toho, aby bola opravená chyba spočívajúca v tom, že údaje uvedené, resp. neuvedené v
katastrálnomoperátesúvrozporesobsahomzbierkylistín-vzbierkelistínnieježiadnalistinazákonným
spôsobom konštatujúca zánik záložného práva žalobcu, ale práve naopak, je v zbierke listín rozhodnutie
(právotvorná skutočnosť) na základe ktorej došlo k vzniku záložného práva žalobcu (povolením vkladu,
resp. zápisom po povolení vkladu).

19. Žalovaný reagoval na žalobcom podanú správnu žalobu svojim vyjadrením k žalobe zo dňa
20.11.2019. K žalobnej námietke žalobcu o tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v
celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné a k názoru žalobcu, že žalovaný ignoruje celú právnu
argumentáciu žalobcu, žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu, aby v odôvodnení
doslovne uvádzal celý obsah podaní účastníkov konania a reagoval podrobne na každý jeden odvolací

bod. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul podstatný obsah všetkých odvolacích námietok a
primerane na nich reagoval svojimi argumentmi, ktoré majú oporu v príslušnej právnej úprave. Žalovaný
tak zotrval na svojich právnych názoroch formulovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a
dodal, že nepovažuje za dôvodné ich všetky v celom rozsahu opakovať.

20. K žalobnej námietke týkajúcej sa nedoručenia napadnutých rozhodnutí žalobcovi do elektronickej
schránky v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. žalovaný uviedol, že v súlade so zákonom č.
305/2013 Z. z. orgány verejnej moci sú od 01.11.2016 povinné vykonávať verejnú moc elektronicky.
Softvér, prostredníctvom ktorého sa realizuje odosielanie rozhodnutí okresného úradu elektronicky,
nebol v rozhodnom období (t.j. ku dňu vydania a zasielania napadnutého rozhodnutia, s trvaním až

do 02.07.2018) plne funkčný predovšetkým pre technické problémy s vyznačovaním právoplatnosti
elektronických rozhodnutí a pre nefungujúce prepojenie na ústredný portál verejnej správy. Z uvedeného
dôvodu bolo napadnuté rozhodnutie doručované žalobcovi v papierovej podobe poštou podľa § 25 ods.
5 Správneho poriadku. Žalovaný dodal, že prvostupňový správny orgán disponuje iným softvérom, ako
žalovaný správny orgán, pričom tento systém, prostredníctvom ktorého realizuje zasielanie rozhodnutí

elektronicky, je plne funkčný od 06.03.2018.

21. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa konkrétneho obsahu notárskej zápisnice (hlavne s poukazom
na ťarchy viaznuce na predmete dražby), k oprávneniu notára osvedčovať skutočnosti uvedené v
notárskej zápisnici o priebehu dobrovoľnej dražby, oprávneniu správneho orgánu preskúmavať formálnu

a materiálnu stránku verejnej listiny a premietnuť jej obsah do údajov katastra zapísaných na liste
vlastníctva žalovaný konštatoval, že notár nie je subjektom oprávneným autoritatívne rozhodnúť o
prípadnom zániku iných záložných práv viaznucich na vydraženej nehnuteľnosti, ku ktorému má dôjsť
v dôsledku výkonu určitého záložného práva. Pre uspokojenie viacerých záložných práv je rozhodujúce
poradie ich registrácie a pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je

v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa záloh prevádza
nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, čo je ustanovené priamo zákonom.
Notárskou zápisnicou sa iba konštatuje skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok toho, že na
dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu prednostného (resp. skoršieho) záložného práva. Zdôraznil, že
notárska zápisnica je verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti verejných listín. Dodal, že

zákonné záložné právo k dotknutému bytu bolo preukázateľne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
k.ú. Veľké Kapušany ako prvé v poradí a obsah notárskej zápisnice bol následne náležite premietnutý
do údajov evidovaných na liste vlastníctva.

22. K žalobcom spochybňovanej ústavnej konformnosti výkladu príslušných právnych noriem a k

tvrdeniu žalobcu, že žalovaný postupoval a rozhodol v rozpore s ústavnými zásadami legality,
proporcionality, rovnosti účastníkov konania a zásady nesporovosti konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte, žalovaný uviedol, že žiadny ústavno-konformný výklad právnej normy nesmie
odporovať jej jazykovému zneniu. Poradie záložných práv v prípade ich plurality a právne následkyvýkonu záložného práva, ktoré je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované
ako prvé rieši § 151k ods. 1 a 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň zákon (ani zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch ani Občiansky zákonník) vôbec nevychádza z toho, že

by vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky.
Žalovaný tiež uviedol, že podľa slovenského právneho systému nie je judikatúra všeobecných súdov
a ani rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky záväzným prameňom práva. Rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky nemajú prednosť pred
zákonnou právnou úpravou a sú záväzné len pre konkrétny prejednávaný prípad. Dodal, že iba jediné

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzané žalobcom, sa týka obdobnej právnej veci
- postavenia zákonného záložného práva, a to uznesenie sp.zn. 6MCdo 8/2010, pričom sa nejedná o
súdne rozhodnutie vydané v rámci správneho súdnictva v konaní o preskúmanie rozhodnutia o oprave
chyby v katastrálnom operáte, ale o rozhodnutie v exekučnej veci (možnosť posúdenia čisto civilno-
právneho inštitútu zákonného záložného práva nie je v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom
operáte resp. v záznamovom konaní rovnaká, ako v rámci civilného súdneho konania).

23. K žalobnej námietke, že žalobcovi neboli doručené podklady rozhodnutia, a tým mu nebolo
umožnené zoznámiť sa s obsahom listín, z ktorých správny orgán prvého stupňa vychádzal a vyjadriť
sa k nim, žalovaný konštatoval, že listom zo dňa 07.09.2018 prvostupňový správny orgán oznámil
účastníkom konania začatie konania o oprave chyby č. X-11/2018La (bol tam uvedený obsah návrhu

žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte, opísaný skutkový stav a tiež uvedený podstatný
obsah jednotlivých listín uložených v zbierke listín, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie v predmetnej
veci), účastníci konania boli tiež upovedomení o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie
a o povinnosti oznámiť skutočnosti, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo
veci. Nebolo a ani nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať všetky podklady účastníkom konania.

Žalobca sa k veci vyjadril listom zo dňa 22.10.2018, v ktorom nepožadoval ani nahliadnutie do spisu ani
doručenie listín, ktoré boli podkladom rozhodnutia.

24. Na ďalšiu námietku týkajúcu sa poradia zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k zmluvným záložným právam, a právny význam

vyhlásenia správcu bytového domu o tom, že na prevádzanom byte nie sú žiadne nedoplatky na
úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe prevádzky, údržby a opráv bytového
domu, ktoré bolo prílohou návrhu na vklad č. V-606/2015 žalovaný reagoval poukazom na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžr/144/2012.

25. Ďalej uviedol, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli ex lege, sa do katastra nehnuteľností
zapisujú záznamom, ktorý má evidenčný účinok. Pre moment vzniku zákonného záložného práva nie je
rozhodujúci čas jeho zápisu v katastri nehnuteľností a už vôbec nie konkrétna formulácia tohto zápisu.
Pre uspokojenie záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie, navyše je nevyhnutné, aby
zákonné záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností (§ 151k Občianskeho zákonníka). Tiež

zo zákona nevyplýva, že vznik záložného práva (nielen zákonného, ale aj zmluvného) či jeho zápis
do katastra je podmienený existenciou splatnej pohľadávky, čo je významné z hľadiska posúdenia
relevancie vyhlásenia správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na prevádzanom byte alebo
nebytovom priestore nie sú nedoplatky. Toto vyhlásenie správcu nepreukazuje neexistenciu samotnej
pohľadávky, pretože tá trvá po celú dobu existencie bytového domu ako akcesorický vzťah ku zmluve o

výkone správy alebo zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Vyhlásenie nepotvrdzuje neexistenciu pohľadávky ako takej, iba neexistenciu splatnej pohľadávky, t.j.
že záložca nie je v omeškaní splnením svojho záväzku. Teda, ani pri zmluvnom záložnom práve nie je
rozhodujúcouprávnouskutočnosťoupodmieňujúcouvznikaporadiezáložnéhoprávaexistenciasplatnej
pohľadávky (t.j. moment, kedy sa záložca dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku),

ale rozhodujúci je moment vzniku pohľadávky ako takej.

26. Záverom žalovaný k odmietavému názoru žalobcu o priorite zákonného záložného práva pred
záložnými právami inými (zaťažujúcimi rovnaký predmet, záloh) a to i v čase, keď toto záložné právo
vôbec neexistuje žalovaný uviedol, že tento záver žalobcu je v priamom rozpore so zákonom č. 63/2019

Z. z., platným od 04.03.2019 a účinným od 01.04.2019, ktorým bol novelizovaný zákon č. 182/1993 Z.
z., poukazujúc na dôvodovú správu k predmetnej novele. Dodal, že uvedené je len na podporu svojho
právneho názoru v merite veci z hľadiska zmyslu a účelu právnej úpravy zákonného záložného práva
v precizovanom pojatí.27. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný správny orgán žalobu zamietnuť.

28. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou v ktorej konštatoval, že neobsahuje
relevantné vyjadrenie k prevažnej väčšine skutkových a právnych námietok uvedených žalobcom v jeho
žalobe.

29. Žalobca uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu reagovať na každú podstatnú námietku

účastníka konania a to relevantným odôvodnením (uvedením obsahu relevantných právnych noriem,
ich konkrétnej aplikácie a uvedením toho, prečo je argumentácia účastníka nespráva), čo žalovaným
dodržané nebolo a čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Dodal, že žalovaný správny orgán síce
môže zotrvať na svojich právnych názoroch formulovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, to
ale nič nemení na jeho povinnosti dať ich do súvisu s konkrétnymi žalobnými bodmi a predovšetkým
uviesť, z akého dôvodu sú podľa jeho názoru takéto právne názory správne, teda účinne sa vysporiadať

s námietkami žalobcu a to riadnym odôvodnením.

30. Žalovaný sa vyjadril len k určitým žalobným bodom.
31. Podľa názoru žalobcu, žalovaný námietku o nedoručení rozhodnutia zákonom predpokladaným
spôsobom bagatelizuje a snaží sa navodiť dojem, že jeho postup (postup žalovaného) bol úplne v

poriadku. Žalovaný tak zásadným spôsobom porušuje zákon, poukazuje na § 25 ods. 5 Správneho
poriadku, no vôbec sa nezaoberá ustanovením § 25a Správneho poriadku. Z ustanovení § 25a
Správneho poriadku a § 17 zákona č. 305/2013 Z. z. práve naopak vyplýva, že postup podľa § 25 ods.
5 Správneho poriadku je zákonom neaprobovaný a to práve pre povinnosť doručovať elektronicky.

32. K podkladovej listine - predmetnej notárskej zápisnici žalobca opätovne uviedol, že v nej nie
je žiadna zmienka o zániku záložného práva žalobcu na základe inej právnej skutočnosti (čo je
podmienkouaplikácieustanovenia§34katastrálnehozákona)aužvôbecniesformálnymináležitosťami
vyžadovanými ustanovením § 42 katastrálneho zákona. Dodal, že tvrdenie žalovaného, že správny
orgán konal na základe predmetnej notárskej zápisnice, ktorá údajne obsahuje náležitosti podľa § 42

katastrálneho zákona, a že túto nemá možnosť preskúmavať sa nedajú označiť inak ako absurdné,
arbitrárne tvrdenia správneho orgánu.

33. K vyjadreniu žalovaného o tom, že žiadny ústavno-konformný výklad právnej normy nesmie
odporovať jej jazykovému zneniu, je podľa názoru žalobcu v priamom rozpore so záväznou judikatúrou

Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp.zn. Pl. ÚS 1/2017). K judikatúre všeobecných
súdovaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyžalobcauviedol,žezáveryrozhodovacejpraxenajvyšších
justičných autorít sú de facto všeobecne záväzné a keď sa chce akýkoľvek orgán verejnej správy
od takýchto záverov odchýliť, musí svoj odklon dôkladne vysvetliť, t.j. je povinnosť vysporiadať sa s
každým takýmto argumentom. Nerešpektovanie uvedeného nie je ničím iným ako svojvôľou. Správny

orgán by si pravdepodobne predstavoval svoju rozhodovaciu činnosť ako činnosť, v ktorej je možné
rozhodnúť akokoľvek, činnosť, pri ktorej sa nedá ničím (a už vôbec nie rozhodnutiami Najvyššieho súdu
a Ústavného súdu) obmedzovať a svoje konanie nie je povinný nikomu vysvetľovať, či odôvodňovať.

34. Žalobca tiež uviedol, že je povinnosťou orgánu verejnej správy účastníkovi uviesť o čom sa

koná, na základe akých podkladov a umožniť mu sa k uvedenému (konaniu a rozhodnutiu) vyjadriť.
Administratívne konanie (vrátane rozhodnutia, ktorá sa v ňom vydáva) je plne ovládané zásadou
zákonnosti, čo o.i. znamená, že akékoľvek konanie správneho orgánu musí mať zákonný podklad
a akákoľvek aplikácia akýchkoľvek prepisov musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, t.j.
akákoľvek aplikácia predpisov musí byť aplikáciou ústavno-konformnou. A je povinnosťou správneho

orgánu doručiť podklady rozhodnutia a nie ex post argumentovať, že nejakú listinu mal účastník k
dispozícii a následne sa dozvie, že mohlo ísť o podklad rozhodnutia.

35. K právnemu názoru žalovaného o problematike záložného práva žalobca uviedol, že správny
orgán nič konkrétne nezdôvodňuje a rezignuje i na stanoviská ako ÚGKK tak i Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky i na rozhodovaciu prax iných orgánov, zároveň síce poukazuje na právny názor
vyjadrený v katastrálnom Bulletine č. 3/2016 (ktorý však nie je nijako záväzný, na rozdiel od rozhodnutí
súdov, osobitne najvyšších justičných autorít), avšak opomína uvedené dať do kontextu s relevantnýmiprávnymi normami a ďalším názorom Úradu geodézie, kartografie a katastra, vyjadreným rovnako v
katastrálnom Bulletine a to č. 2/2012.

36. V závere repliky žalobca citoval z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6Sžrk/1/2017 zo dňa 18.10.2018 a navrhol žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.

37. Žalovanému bola replika doručené dňa 17.02.2020 no žalovaný nevyužil možnosť na podanie
dupliky.

38. Súd pre úplnosť dodáva, že súčasným vlastníkom predmetného bytu je pán F. H., ktorý písomným
podaním zo dňa 22.09.2021 /na č.l. 158 súdneho spisu/ súdu oznámil, že nebol účastníkom dobrovoľnej
dražby konanej dňa 15.2.2018 dražobníkom Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., ani účastníkom
konaniaoopravechybyvkatastrálnomoperáte,konanomnaOkresnomúradeMichalovce,katastrálnom
odbore, pracovisko Veľké Kapušany pod č.k. X-11/2018La, a preto k týmto konaniam nevie poskytnúť

žiadne relevantné informácie. Dodal, že predmetný byt nadobudol v dobrej viere Kúpnou zmluvou zo
dňa 05.03.2018, vklad ktorej bol Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké
Kapušany povolený dňa 10.04.2018 pod č. V-132/2018. V čase prevodu, podľa vtedy aktuálneho LV č.
2636 kat. úz. Veľké Kapušany, na predmetnom byte neviazli žiadne ťarchy, vecné bremená ani žiadne
iné záväzky, ktoré by prevod bytu akýmkoľvek spôsobom obmedzovali.

39. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 22.09.2021 a žalobcovi dňa
08.10.2021. Písomným podaním zo dňa 25.10.2021 doručeným súdu dňa 26.10.2021 (v poobedňajších
hodinách) žalobca požiadal súd o zrušenie (odročenie) pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní z dôvodu, že okres Košice I, je v bordovej farbe covid automatu a podľa odporúčania

pandemickej komisie odborníkov sa majú subjekty vyhnúť, ak to nie je nevyhnutné, cestovaniu do tzv.
bordových a čiernych okresov. Žalobca citoval ustanovenie § 3 zákona č. 62/2020 Z. z. účinné od
27.03.2020 a § 1 ods. 1 písm. p/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z.
z. Dôvody žalobcu pre ospravedlnenie jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní súd neakceptoval ako
zákonné a dňa 27.10.2021 telefonicky i elektronicky žalobcovi oznámil, že pojednávanie sa uskutoční

vo vytýčenom termíne, t.j. dňa 28.10.2021 o 11:30 hod. V deň pojednávania 28.10.2021 bolo súdu
doručené podanie žalobcu v ktorom uviedol, že súd síce žalobcu oboznámil na stanovenú emailovú
adresu (a následne i telefonicky), že nepovažuje dôvod na zrušenie (odročenie) pojednávania za
zákonný, avšak uvedené nevykonal bezodkladne, resp. uvedené nijako neodôvodnil. Pokračoval, že
za takejto situácie, ak žalobcovi nikto bezodkladne neoznámil, že by uvedený dôvod nepovažoval za

dôležitý a že z takéhoto dôvodu nebolo vyhovené žiadosti o odročenie pojednávania (zrušenie, zmenu
termínu), podľa zákona platí, že dôvod bol považovaný za dôležitý a žiadosť bola dôvodná. Žalobca je
toho názoru, že súčasťou právnej istoty a legitímnych očakávaní je to, že súd bude postupovať v súlade
so zákonom, a nie v rozpore s ním. Žalobca je toho názoru, vychádzajúc zo skutkových okolnosti, že
ak žiadosť bola súdu doručená 26.10.2021 v čase po 14tej hodine, počas štandardnej doby, je z pojmu

bezodkladne nepochybne nutné vyvodiť, že o uvedenej žiadosti mal súd, akcentujúc neodkladnosť,
rozhodovať v daný deň, najneskôr na začiatku nasledujúceho pracovného dňa, súd však uvedeným
spôsobom nepostupoval. Email zo strany súdu bol odoslaný až 27.10.2021 o 14:25 hod. Z uvedeného
vyplýva, že žiadosť nepochybne nebola posúdená bezodkladne. Následne žalobca zopakoval dôvody
uvedené v jeho písomnom podaní zo dňa 25.10.2021 a dodal, že právny zástupca žalobcu má sídlo

kancelárie i trvalý pobyt v okrese Martin, a dnešného dňa sa oboznámil s tým, že okres Martin bude
podľa súčasných indikátorov zaradený od pondelka medzi čierne okresy podľa covidového semaforu,
t.j. okrese so značnou mierou rozšírenia predmetného ochorenia a tak i s možnosťou kontaktu s osobou
s uvedeným ochorením. V závere svojho podania podotkol, že právny zástupca žalobcu aktuálne (od
dnešného dňa) vykazuje príznaky respiračného ochorenia, čo je dôvodom na zotrvanie v domácom

ošetrení do doby relevantnej zmeny zdravotného stavu. Uvedené nepreukazujeme vyjadrením lekára,
nakoľko právny zástupca žalobcu vylúčil osobnú návštevu lekára až do doby, kým nie je zrejmé, že to
nie je úplne nevyhnutné a to s ohľadom na možný charakter ochorenia. Jedná sa o skutočnosť náhlu a
nepredvídateľnú, ide o okolnosť, ktorú nie je (nebol) právny zástupca žalobcu schopný ovplyvniť.

40. K otázke, či správny súd mohol vo veci vykonať pojednávanie je potrebné uviesť, že nevyhnutný
rozsah výkonu súdnych pojednávaní v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu upravuje zákon č.
62/2020 Z. z. (konkr. § 3 ods. 1 písm. a/) v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 24/2021 Z. z. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, včase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a
verejné zasadnutia vo všetkých agendách s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Správna žaloba žalobcu
bola na Krajský súd v Košiciach doručená dňa 04.06.2019 a z hľadiska dĺžky konania o nej sa jedná o

vec spadajúcu do kategórie vecí reštančných, teda takých, ktorých vybavovanie je pre súdy prioritou.
Správnysúdtaktiežpripomína,žeústavnéprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,účelom
ktorého je odstránenie stavu právnej neistoty, neprináleží len žalobcovi, ale súd musí dbať o to, aby
toto právo zostalo zachované aj druhému účastníkovi konania, v danom prípade žalovanému. Napokon
povinnosť správneho súdu pokračovať v začatom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá

mu vyplýva z ustanovenia § 103 ods. 1 veta prvá Správneho súdneho poriadku. Vzhľadom na uvedené
Krajský súd v Košiciach vyhodnotil vec vedenú pod sp. zn. 8S/57/2019, ako takú, ktorá neznesie odklad
a pojednávanie v nej bolo možné z tohto dôvodu vykonať.

41. K bezodkladnosti vyrozumenia žalobcu o jeho žiadosti na zrušenie resp. odročenie pojednávania
súd uvádza, že v danom prípade vo svojom postupe súd nepochybil. Žalobcovi bolo predvolanie na

pojednávanie vytýčené na deň 28.10.2021 doručené dňa 08.10.2021. Podaním zo dňa 25.10.2021,
doručeným súdu dňa 26.10.2021, žalobca žiadal o zrušenie resp. odročenie pojednávania. Telefonicky i
elektronicky bolo žalobcovi dňa 27.10.2021 oznámené, že súd jeho dôvody neakceptuje a pojednávanie
sa uskutoční vo vytýčenom termíne dňa 28.10.2021 o 11:30 hod. Postup súdu v uvedenom časovom
slede súd považuje za efektívny, hospodárny a účelný.

42. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil poverený zástupca žalovaného, ktorý k veci uviedol, že
postup žalovaného vychádzal z príslušných právnych predpisov, ktoré upravujú jednak konanie o
oprave chyby v katastrálnom operáte ako aj zápis záznamových listín. V tomto prípade bola doručená
záznamová listina - notárska zápisnica, ktorou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby. Táto listina je

podľa katastrálneho zákona verejnou listinou. V prípade takýchto listín správny orgán nie je oprávnený
skúmať hmotnoprávnu stránku, ale skúma len tie náležitosti, ktoré mu vyslovene ustanovuje katastrálny
zákon, t.j. chyby v písaní, počítaní, iné zrejmé nesprávnosti a náležitosti podľa § 41 katastrálneho
zákona. Toto posúdenie listiny bolo vykonané správne. Nakoľko zákonné záložné právo vlastníkov bytov
bolo zapísané ako prvé a verejná listina na túto skutočnosť poukazovala pričom uviedla aj to, aby sa

všetky ostatné záložné práva vymazali a uviedla, že ide o dražbu na základe podnetu prednostného
záložného veriteľa. Správny orgán preto posúdil tieto skutočnosti a vykonal zápis tak, ako to bolo
navrhované. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca čo sa týka nejakej teoretickej úpravy prednostného
záložného práva resp. poradia záložných práv, v tomto prípade správny orgán neriešil. Vychádzal z
údajov, ktoré mal jednak v liste vlastníctva a jednak v tejto verejnej listine. Zosúladil tak stav skutkový

a stav právny.

právny názor správneho súdu

43. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom
súdneho i administratívneho spisu a po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal
vydaniu týchto rozhodnutí, na pojednávaní konanom dňa 28.10.2021 dospel k záveru, že žaloba je

nedôvodná, a preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

44. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.47. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

48. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka.

49. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné

funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

50. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu

alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

51. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina
alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje
náležitosti podľa tohto zákona.

52. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na

vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

53. Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018, okresný úrad
aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s
výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

54. Podľa § 59 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018, na opravu chýb v
katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov
uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného
operátu.

55. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

56. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,

parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako

parcela registra "E".

57. Podľa § 79l ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené
do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018.

58. Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný
veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom,
ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim
záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa
uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

59. Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva záložným veriteľom,
ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé
(ďalej len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatnýchzáložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech
prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené
záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených

nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z
výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

60. Podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z. z., ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku
alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne

sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie
aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.

61. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v
ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením
príklepu;toneplatí,akjevydražiteľomosoba,ktorájepovinnázapísaťsadoregistrapartnerovverejného

sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia
ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa
z výťažku dražby.

62. Podľa § 31 zákona č. 527/2002 Z. z., ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva

alebo iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi; to platí
aj o právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené
týmito právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými.

63. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení účinnom do 31.03.2019, na zabezpečenie

pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov
týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v
prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech

ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra
nehnuteľností.

64. Vychádzajúc z administratívneho spisu, mal správny súd za preukázané, že dňa 01.03.2018
bola Okresnému úradu Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany (ako prvostupňový

správny orgán) predložená notárska zápisnica a potvrdenie o splatení ceny dosiahnutej vydražením v
dobrovoľnej dražbe konanej dňa 15.02.2018, ktorým bolo potvrdené, že cena dosiahnutá vydražením
bola v plnej výške zaplatená po udelení príklepu, čím boli splnené všetky zákonné podmienky na
prechod vlastníckeho práva predmetného bytu na pána G.F. W.. Notárskou zápisnicou bolo preukázané,
že navrhovateľ dražby - Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu so súpisným číslom

XX na M. B..T..K. O. O. N.F., zastúpení správcom: MIBYT, s.r.o., IČO: 31712533, so sídlom vo
Veľkých Kapušanoch, disponovali záložných právom na zabezpečenie pohľadávky, ktoré bolo v katastri
nehnuteľností zapísané ako prvé v poradí pod číslom Z-356/05, č.z. XXX/XX, pričom táto skutočnosť
správnemu súdu vyplývala aj z údajov v katastri nehnuteľností.

65. Súd mal tiež za preukázané, že záložné právo žalobcu k predmetnému bytu bolo zapísané ako druhé
v poradí pod č. V-498/2015, vklad povolený dňa 24.09.2015.

66.Rovnakojepreukázané,ževzáznamovomkonaníč.Z-152/2018vykonanomnazákladepredloženej
notárskej zápisnice došlo k zápisu vlastníckeho práva na vydražiteľa pána G. W. (ktorý vlastnícke právo

k predmetnému bytu následne previedol Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 05.03.2018 na pána F. H.),
pričom na liste vlastníctva č. XXXX v časti C: Ťarchy k predmetnému bytu bolo vymazané záložné právo
Slovenskej sporiteľni, a.s. zriadené na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa 21.08.2015,
zapísaného pod V-498/2015.

67. Na základe uvedeného skutkového stavu podal žalobca na prvostupňovom správnom orgáne
návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, nakoľko bol toho názoru, že v
záznamovom katastrálnom konaní vedenom pod Z-152/2018 prvostupňový správny orgán uskutočnil
výmaz záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. (žalobcu) viaznuceho na predmetnom byte v rozporeso zákonom. Po prešetrení dôvodnosti návrhu, začal prvostupňový správny orgán konanie o opravu
chyby v katastrálnom operáte, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa a následne na základe odvolania, vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaným.

68. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal výlučne z priority zápisov záložných práv, konkrétne,
že záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov bolo registrované ako prvé v poradí pod
Z-356/05, č.z. 431/05 a až neskôr v roku 2015 pod V-498/2015 bolo na list vlastníctva č. 2636 k
predmetnémubytuzapísanézmluvnézáložnéprávovprospechSlovenskejsporiteľni,a.s.Pretouzavrel,

že zákonné záložné právo má s poukazom na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka
prednostný charakter, čo súčasne znamená, že predmet dražby mal byť podľa § 151ma ods. 3
Občianskeho zákonníka prevedený nezaťažený záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré bolo
registrované ako druhé v poradí. Poukázal tiež na to, že záznam do katastra nehnuteľností, ako jeden
zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčný charakter.

69. Žalobca okrem procesných pochybení konajúcich správnych orgánov (nedoručenie rozhodnutia
zákonným spôsobom, porušenia zásady predvídateľnosti rozhodnutia, nemožnosť oboznámiť sa
s podkladmi rozhodnutia, . . .) dôvodnosť žaloby podložil akcesoritou záložného práva vo vzťahu
k existencii pohľadávky tvrdiac, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom
bytovom dome práve z dôvodu neexistencie pohľadávky v rozhodnom čase, konkrétne v období pred

vznikom jeho záložného práva, nemajú postavenie prednostného záložného veriteľa majúc za to, že
ich pohľadávka vznikla až po registrácii jeho záložného práva registrovaného pod V-498/2015, dokonca
tvrdiac, že zákonné záložné právo, na základe ktorého sa vykonávala dobrovoľná dražba nebolo ani v
katastri nehnuteľností registrované. Preto mal žalobca za to, že nebol daný zákonný dôvod na zrušenie
(výmaz) záložného práva registrovaného pod V-498/2015.

70. Správny súd poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/42/2019
zo dňa 09.07.2020 k veci uvádza, že je nesporné, že v danom prípade bola na vykonanie záznamu
predložená notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej dražby predmetného bytu. Z jej obsahu, ako
i údajov katastra nehnuteľností v rozhodnom čase vyplývalo, že dražba bola realizovaná na základe

záložného práva zapísaného ako prvého v poradí. Na základe uvedeného orgán katastra vykonal
záznam tak, že zapísal vydražiteľa za vlastníka predmetného bytu a zároveň tiež vykonal výmaz
záložného práva registrovaného pod V-498/2015.

71. V súlade s § 34 ods. 1 katastrálneho zákona sa do katastra nehnuteľností záznamom zapisujú aj

práva k nehnuteľnosti vzniknuté príklepom licitátora na verejnej dražbe teda aj v rámci tzv. dobrovoľnej
dražby. V tejto súvislosti súčasne správny súd zastáva názor, že s nadobudnutím vlastníctva spojeným
s výkonom záložného práva v poradí prvým záložným veriteľom je zo zákona (§ 151ma ods. 3
Občianskeho zákonníka) súčasne spojený aj zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov,
pričom tento zánik ostatných záložných práv, ku ktorému dochádza ex lege, sa do katastra nehnuteľností

zapisuje záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.

72. Správny súd v danom prípade považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že záznam
do katastra nehnuteľností, ako jeden zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčné účinky, čo
znamená, že jeho vykonaním právo k nehnuteľností nevzniká, nemení sa a ani nezaniká. Z toho dôvodu

preto orgán katastra záznam vykoná buď na návrh alebo aj bez návrhu. Rovnako to znamená, že
pokiaľ je na vykonanie záznamu predložený návrh, prílohou ktorého je notárska zápisnica o vykonaní
dobrovoľnej dražby a z jeho obsahu, ale predovšetkým zo zápisu v katastri nehnuteľností vyplýva, že sa
jedná o výkon záložného práva zapísaného ako prvého v poradí, čo v danom prípade bolo splnené, má
orgán katastra povinnosť nielen zapísať do katastra nehnuteľností vlastníctvo vydražiteľa nadobudnuté

dobrovoľnou dražbou, ale i vymazať prípadné ostatné záložné práva a to aj v prípade, ak formálne
takýto ich výmaz nebol v návrhu na vykonanie záznamu požadovaný, nakoľko pokiaľ by orgán katastra
uvedeným spôsobom nepostupoval a ostatné záložné práva by nevymazal, nastal by stav, keď by bol
zápis v katastri nehnuteľností, v rozpore so skutočným stavom. Rovnako je namieste zdôrazniť, že notár
nie je oprávnený osvedčiť zánik záložných práv, čo sa v danom prípade ani nestalo.

73. Správny súd súčasne upriamuje pozornosť žalobcu, že spor o to, aké má byť poradie záložných
práv zapísané v katastri nehnuteľností, respektíve spor o existencii alebo neexistencii záložného práva,
je vecnoprávnym sporom, na riešenie ktorého je oprávnený jedine súd v civilnom sporovom konaní,pričom jedine tento súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, ak takýto postup
náležite odôvodní. Rozhodovanie vecnoprávnych sporov nepatrí orgánom katastra a následne preto
ani správnemu súdu. Ak sa preto záložný veriteľ, ktorého záložné právo bolo zapísané ako druhé

v poradí domnieval, že jeho záložné právo má byť zapísané ako prvé, mohol sa takéhoto určenia
domáhať určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku. Rovnako má uvedený
záložný veriteľ možnosť domáhať sa určenia existencie tohto záložného práva aj v súčasnosti za použitia
totožného žalobného typu.

74. V predmetnej veci je tiež vhodné prihliadnuť ešte na jeden právny moment a to ochranu dobrej viery
spojenú so zápismi v katastri nehnuteľností, teda na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. V tomto
smere možno konštatovať, že vydražiteľ bol nesporne dobromyseľný, že zápis poradia záložných práv
vyznačený na liste vlastníctva zodpovedá skutočnosti, a teda že nadobudne vlastníctvo vydraženého
bytu bez zaťaženia záložným právom podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri pomerovaní
dobromyseľnosti vydražiteľa a pasivity záložného veriteľa je vzhľadom na zásadu proporcionality

potrebné poskytnúť ochranu práve vydražiteľovi.

75. S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný
postupovali správne, keď návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúci sa zápisu záložného
práva žalobcu v danom prípade zamietli.

76. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že žalovaný reagoval aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 8/2010 keď sa s názorom uvedeným
v tomto rozhodnutí nestotožnil a naďalej zotrval na názore, že pre poradie záložných práv je rozhodujúci
čas ich registrácie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie čas

ich vzniku. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo
dňa 18.10.2018 tak k uvedenému správny súd uvádza, že v posudzovanom prípade išlo o namietanú
nečinnosť orgánu katastra pri zápise zákonného záložného práva, čo znamená, že nejde o skutkovo a
právne obdobnú vec v porovnaní s prejednávanou vecou.

77.Rovnakopokiaľideozistenieskutkovéhostavu,správnysúdmázato,žetentobolnaúčelyprávneho
posúdenia veci žalovaným zistený dostatočne. Z pohľadu správneho súdu je preto odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia v danej veci dostačujúce, pričom, je potrebné dodať, že odvolací správny
orgán nie je povinný posudzovať všetky odvolacie námietky, avšak je potrebné, aby posúdil námietky
relevantné pre samotné rozhodnutie, čo v danom prípade nastalo.

78. K žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí súd uvádza, že
po oboznámení sa s oboma rozhodnutiami, tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného
správneho orgánu, je zrejmé, že tieto sa dostatočne zaoberali skutkovými zisteniami a zároveň je možné
z nich aj dostatočne vyvodiť záver o úvahe správnych orgánov pri hodnotení zistených skutočností v

kontexte s právnym záverom o zamietnutí návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte,
ku ktorému oba orgány dospeli. Obe rozhodnutia sú riadne a dostatočne odôvodnené a závery z nich
vyplývajúce sú jasné a presvedčivé. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento
sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

79. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu

(napr. N. c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Q. L. c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo
sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa
29. januára 2020).

80. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe, dospel
k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, akoaniichpostupminebolnasvojichprávachukrátený,postupyirozhodnutiadotknutýchsprávnychorgánov
súd považuje za zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú, aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol.

81. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo
na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči
žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať.

82. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.