Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 20, 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9PP/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321011112
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4321011112.1

Uznesenie

Okresný súd Levice samosudcom Mgr. Tomášom Uhrikom, v trestnej veci ods. Q. M., pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno j) Trestného zákona, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.12.2021 na Okresnom súde Levice a v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody J. formou videokonferencie, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 66 odsek 1 písmeno a), odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, súd návrh odsúdeného Q. M.,
narodenéhoXX.XX.XXXXvK.,trvalebytomK.,C.XXXX/X,t.č.vÚstavenavýkontrestuodňatiaslobody
J., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 3T/129/2020 zo dňa 20.05.2021 v trvaní 1 /jeden/ rok so zaradením do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený Q. M. podal dňa 15.11.2021 na Okresný súd Levice návrh na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že je otcom piatich maloletých detí s ktorými žije
v jednej domácnosti, spolu aj s družkou. Súdom určenú výšku vyživovacej povinnosti by chcel začať
riadne splácať z príjmu z práce vodiča a tiež sa vzorne starať o deti a chod domácnosti. Odsúdený na
verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti, pričom dodal, že sa snažil polepšiť.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí navrhla zamietnuť návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody.

Z hodnotenia ÚVTOS J. vyplýva, že odsúdený do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil sám dňa
02.11.2020 do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava. Správanie
a vystupovanie odsúdeného bolo na požadovanej úrovni. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

Do tunajšieho ústavu bol premiestnený dňa 24.11.2020 za účelom výkonu trestu odňatia slobody v
ústave so stredným stupňom stráženia. V rámci vnútornej diferenciácie bol umiestnený do diferenciačnej
skupiny „B“. Stanovené ciele programu zaobchádzania sa u menovaného plnia vo všetkých oblastiach
čiastočne. Je vedený k prevzatiu zodpovednosti za svoje správanie. Menovaný sa do aktivít v oblasti
edukácie zapája len sporadicky. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej úrovni, príkazy a
nariadenia príslušníkov zboru plní. Osobnej a kolektívnej hygiene venuje dostatočnú pozornosť. Vo

svojich osobných veciach udržiava poriadok na požadovanej úrovni. Menovaný z radov odsúdených nie
je poverený žiadnou funkciou. Menovaný väčšinu svojho voľného času trávi odpočinkom, sledovaním
televíznych programov a hraním spoločenských hier. Väzenskú knižnicu využíva. O aktivity konané
v rámci kultúrno-osvetovej činnosti prejavuje sporadický záujem. V minulosti bol pracovne zaradený
na pracovisku obuvníckeho charakteru odkiaľ bol na návrh lekára zo zdravotných dôvodov vyradený.
Neskôr bol pracovne zaradený na pracoviskách poľnohospodárskeho charakteru, odkiaľ bol taktiež

vyradený na návrh lekára zo zdravotných dôvodov. Do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného sa zapája len na podnet väzenského personálu.Disciplinárne odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Písomný kontakt udržiava so svojou sestrou a
družkou. Možnosť nárokových návštev doposiaľ nevyužil. O možnosť videonávštev požiadal v jednom

prípade. O možnosť telefonovania požiadal.

Menovaný sa trestnej činnosti dopustil opakovane, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu.
Jeho aktivita pri plnení programu zaobchádzania nie je vo všetkých oblastiach na požadovanej úrovni.
Podmienky k udeleniu disciplinárnej odmeny si doposiaľ nevytvoril ani v jednom prípade. Riziko recidívy

trestnej činnosti je stredné, resocializačná prognóza je menej priaznivá.

Na základe uvedených skutočností riaditeľ ústavu v závere hodnotenia konštatuje, že menovaný
čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
a neodporúča sa podmienečné prepustenie.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/129/2020 zo dňa 20.05.2021 súd zistil, že
obžalovaný Q. M. bol právoplatne uznaný vinným pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona,
pričom bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že odsúdený bol doposiaľ 7-krát súdne trestaný, pričom v štyroch
prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený vyššie uvedeným
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3T/129/2020.

Podľa § 66 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu
odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 odsek 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu po

splnení jednak formálnej podmienky, a to po uplynutí zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak
po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú preukázanie polepšenia plnením povinností a
správaním odsúdeného a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.

Podstatou podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je, že sa odsúdený po uplynutí
zákonom stanovenej doby predčasne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody. Ide o zmierňovacie
ustanovenie pre tých páchateľov, u ktorých doterajší výkon trestu nasvedčuje záveru o ich prevýchove
a úspešnej resocializácii.

Po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí súd zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku
- výkon súčtu pomerných častí uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody, s tým, že do
01.11.2021vykonávaltrestodňatiaslobodyvovýmere12mesiacovuloženýrozsudkomOkresnéhosúdu
Bratislava III sp. zn. 6T/73/2019 zo dňa 23.06.2020 pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 219 odsek 1 Trestného

zákona, ako vyplýva z hodnotenia riaditeľa ústavu, ako aj z odpisu registra trestov.

Odsúdený ale podľa názoru súdu nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok. Podľa názoru súdu
odsúdený plnením svojich povinností a správaním počas doterajšieho výkonu trestu nepreukázalpolepšenie, keďže doposiaľ nebol ani v jednom prípade disciplinárne odmenený, poukazujúc aj
na hodnotenie riaditeľa ústavu, z ktorého vyplýva, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie
podmienok na prepustenie a neodporúča sa jeho podmienečné prepustenie. Skutočnosť, že odsúdený

nebol počas výkonu trestu disciplinárne potrestaný svedčí o tom, že odsúdený je schopný rešpektovať
určité pravidlá a správať sa podľa spoločenských noriem a zákonov, plniť si svoje povinnosti len pod
dohľadom štátnych orgánov. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody ale
nie je v tom, aby za plnenie príkazov a nariadení príslušníkov a zamestnancov zboru, , bol páchateľ
automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné

prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať
v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život
a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného
zákona vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného,
ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať z hodnotenia
páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení, povedie

riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti,
doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj
na účel trestu.

Súčasne nebolo vôbec u odsúdeného preukázané ani splnenie druhej z materiálnych podmienok a to,

že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a
etickými normami spoločnosti. Z hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu vyplýva, že resocializačná
prognóza odsúdeného je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je stredné. Súd dospel k takémuto
záveru aj s poukazom na odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal
najmä majetkovej trestnej činnosti, v dvoch prípadoch prečinov zanedbania povinnej výživy. Odsúdený

má doposiaľ 7 záznamov v odpise registra trestov, pričom mu boli ukladané podmienečné tresty, ako
aj alternatívny trest (peňažný trest vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0T/74/2018), ktoré
nesplnili svoj účel. Odsúdenému bolo pri podmienečnom odložení trestu na skúšobnú dobu rozhodnuté
o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadení výkonu trestu odňatia slobody (trest Okresného
súdu Bratislava IV sp. zn. 0T/11/18). Z uvedeného vyplýva, že odsúdený v minulosti porušil podmienky

podmienečného odsúdenia, pričom sa očakávalo, že počas skúšobnej doby bude viesť riadny život
občana a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu, čo sa nenaplnilo. Odsúdený mal teda v minulosti
možnosť preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak
sa dopustil opakovane spáchania skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne
odsúdený.

Okrem uvedeného súd konštatuje, že u viacnásobných recidivistov, ktorí sa opakovane dopúšťajú
druhovo totožnej trestnej činnosti, ich osobnostné narušenie poskytuje iba veľmi slabé záruky, že by sa
v budúcnosti trestnej činnosti nedopustili.

Súd podľa § 66 odsek 2 Trestného poriadku, prihliadol aj na povahu spáchaného trestného činu a
stupeň stráženia ústavu a má za to, že tento v súčasnosti zodpovedá miere prevýchovy odsúdeného
a možnostiam jeho resocializácie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má súd za to, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť

výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody až do riadneho skončenia výkonu
uloženého trestu. Preto súd žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia
na Okresný súd Levice. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh,
na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v
prospech obvineného. V prospech mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli,
zástupca,obhajca,orgánsociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately;lehotanapodanieopravného
prostriedku im plynie samostatne. Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí

sa lehota na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždysamostatne. Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať. Oprávnená osoba môže podanú
sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj
nadriadený prokurátor. Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za

obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom
obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade
plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť.
Uznesenie možno napadnúť pre
a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,

b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť
nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom konaní. Ak
podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo obhajca za
obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená.