Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 16, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413203805
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4413203805.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: žalobcu: 1/ S. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. XXX, 2/ O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, obaja v zastúpení: Advokátska spoločnosť
s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, advokát, so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401,
proti žalovanému: maloletý S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, zastúpený matkou W. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so
sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2, IČO: 36857751, za účasti majetkového opatrovníka Mesto Nové
Zámky, o zaplatenie 43 336 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov a v prvom a v druhom rade a

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 08. júla
2019 č.k. 4C/140/2014-471 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. apríla 2021 č.k. 4C/140/2014-
587 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté opravné uznesenie potvrdzuje.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku I. o zaplatenie 4
500 eur zrušuje.

III. Vo zvyšnej vyhovujúcej časti výroku I. napadnutý rozsudok do sumy 3 287,37 eura s 8,75% úrokom
z omeškania ročne od 15. 01. 2013 do zaplatenia potvrdzuje.

IV. V zostávajúcej vyhovujúcej časti výroku I., v sume 1 609,98 eura s úrokom z omeškania vo výške
8,75%ročneod15.01.2013dozaplatenia,napadnutýrozsudoksúduprvejinštanciemenítak,žežalobu
žalobcov v prvom a v druhom rade zamieta.

V. V napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

VI. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacom konaní v
rozsahu 84,84% o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkom(vporadídruhým),vspojenísopravnýmuznesením,súdprvejinštancieuložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v prvom a v druhom rade sumu 9 397,35 eura s 8,75% úrokom

z omeškania ročne od 15. 01. 2013 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom v prvom a v druhom rade v rozsahu 58%, o výške ktorej rozhodnutie súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia.1.1. Vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že maloletý žalovaný je synom
S., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Na základe dedičského konania č. k.
16D/805/2012, Dnot 124/2012, sa maloletý žalovaný stal dedičom po ňom v plnom rozsahu, pričom čistá

hodnota dedičstva činila 118 571,09 eura. Maloletý žalovaný nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v katastrálnom území D., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 228 m2, č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2,
č.XXXXzastavanéplochyanádvoriaovýmereXXXm2sbytovýmdomomsúpisnéčísloXXXX,atobytu
č. XX na 3. poschodí vchodu XX v D. R. na T. G. O. XX. Ďalej nadobudol nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v katastrálnom území D. R., zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX ako parcela registra „C“ č.
XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 412 m2 s bytovým domom súpisné číslo XXXX, a to
bytu č. XX na 3. poschodí vchodu XX v D. R. na Nábrežnej XX. Okrem toho sa maloletý žalovaný stal
vlastníkom účtu vedeného vo VÚB a.s., ktorého zostatok ku dňu smrti poručiteľa bol vo výške 9 672,67
eura, cenných papierov FLEXI HZL VÚB a.s., podielových listov VÚB Asset Management, osobných
motorových vozidiel zn. Ford Cortina, zn. Volkswagen Passat, zn. Peugeot Boxer 270 CS, motocykla

zn. W. Streetfighter, ako aj kompletného zariadenia oboch bytov.
1.1.2.Matka maloletého žalovaného sa koncom januára 2012 presťahovala sa k nebohému S. A., s
ktorým žila v spoločnej domácnosti, následne jej pôvodné manželstvo s F. T. bolo XX. XX. XXXX
rozvedené.
1.1.3.Uznesením Okresného súdu D. R. sp.zn. XXP/266/2014 bol maloletému žalovanému ustanovený

majetkový opatrovník na správu jeho majetku, a to Mesto D. R., a to z dôvodu, že matka vyberala
finančnéprostriedkyzúspormaloletého,ktorézdedil,bezsúhlasusúduanerobilaopatrenia,ktorébyboli
v záujme maloletého, čím bol ohrozený jeho majetok, ktorý zdedil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 16. 06. 2017.
1.1.4. Žalobcovia sa v konaní domáhali vrátenia pôžičky, ktorú mali nebohému synovi S. A. poskytnúť

niekedy v mesiaci júl 2008 za účelom kúpy trojizbového bytu a to v sume 1 000 000,- Sk (XX193,92
eura). Žalobcovia si nepamätali presný termín poskytnutia finančných prostriedkov, keďže peniaze mali
byť na kúpu bytu (kúpna zmluva na kúpu bytu bola uzavretá dňa 07. 07.2 008), súd prvej inštancie ustálil,
že pôžička bola poskytnutá poručiteľovi najneskôr týmto dňom, pretože v kúpnej zmluve je uvedené, že
kúpnacenazabytbolapredávajúcimuhradenázostranyporučiteľavhotovostiprávetýmtodňom.Počas

života poručiteľa žalobcovia od neho nežiadali vrátenie peňazí, mali za to, že aj keby im syn peniaze
nevedel vrátiť, vždy má v zálohe byt ako protihodnotu poskytnutej pôžičky. Takisto počas života syna
nepožiadali o vrátenie pôžičky, čo potvrdili svojimi prednesmi na pojednávaniach. Keďže okrem tvrdení
žalobcov iné dôkazy nemohli byť ohľadne uzatvorenia zmluvy o pôžičke vykonané, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že medzi žalobcami a poručiteľom bola uzavretá zmluva o pôžičke, v ústnej forme,

na základe ktorej boli zo strany žalobcov poskytnuté finančné prostriedky, ale nebola ustálená doba
vrátenia pôžičky. Žalobcovia za života poručiteľa ani raz nepožiadali o vrátenie pôžičky. Až v priebehu
dedičského konania požiadali maloletého žalovaného o vrátenie pôžičky. Žalovaný vzniesol v priebehu
konania námietku premlčania uplatneného nároku žalobcov v časti o zaplatenie sumy XX193,92 eura,
keďže bol toho názoru, že predmetný nárok bol uplatnený po márnom uplynutí premlčacej doby. V tomto

prípade čas splnenia pôžičky nebol medzi stranami dohodnutý, preto bol dlžník povinný plniť prvého
dňa po poskytnutí pôžičky.
1.1.5. Po smrti S. A. žalobcovia zaplatili sumu 4 9XX,04 eura titulom zabezpečenia nákladov pohrebu,
ktoré náklady odmietol žalovaný vyplatiť. Tieto náklady predstavovali sumu 41,06 eura titulom platby
za dom smútku, sumu 3188 eur za pomník a kompletný dvojhrob, sumu 1290 eur za pohrebné služby,

sumu 26,55 eura za prenájom pohrebného miesta a sumu 375,43 eura za náklady spojené s karom,
sumu 40 eur titulom pohrebných obradov.
1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 563, § 564, § 100 ods. 1, § 101,
§ 470 ods. 1, ods. 2, § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov).

1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že vzťah medzi žalobcami
a poručiteľom posúdil ako právny vzťah zo zmluvy o pôžičke s tým, že medzi zmluvnými stranami
nebol dohodnutý čas splatnosti tejto pôžičku. Z uvedeného dôvodu preto aplikoval ustanovenie §
563 Občianskeho zákonníka. Ak žalobcovia pôžičku poskytli v presne neurčený deň v júli 2008,
nasledujúci deň začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula v júli 20XX, v ktorom období

žalobcovia svojho syna na splnenie dlhu nevyzvali. K výzve došlo až po jeho smrti, keď výzvu adresovali
žalovanému, ako dedičovi, a to dňa 07. XX. XXXX. Z tohto dôvodu dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žalobcami uplatnené právo na vrátenie tejto pôžičky je premlčané. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1Cdo 25/2003.1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovia zabezpečovali
pohreb poručiteľa v plnom rozsahu, o čom predložili nesporné dôkazy. Podľa ustanovenia § 470
Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá za všetky dlhy poručiteľa ako aj za pohrebné náklady. V

tomto prípade náklady za pohreb poručiteľa predstavovali sumu 26,50 eura za hrobové miesto, sumu
1290 eur za pohrebné služby, sumu 40 eur za pohrebné obrady, sumu 41,06 eura za dom smútku
a sumu 375,43 eura za kar. Pre poručiteľa dali vyhotoviť pomník v sume 3188 eur na dvojhrob. Z
faktúry za pomník vyplýva, že išlo o kompletný dvojhrob s doplnkami. V konaní žalobcovia predložili
potvrdenie, z ktorého vyplýva, že vyhotovenie pomníka na jeden hrob predstavuje sumu 2 230 eur.

Primeranosť nákladov na pohreb sa odvíja od výšky nadobudnutého dedičstva, miestnych zvyklostí a
osobnosti poručiteľa (R 50/82). V prejednávanej veci poručiteľ bol mladý muž, jediný syn žalobcov, podľa
názoru súdu prvej inštancie tieto náklady vynaložené na pohreb poručiteľa boli primerané jeho veku a
sociálnemu a spoločenskému postaveniu. Žalobcom priznal nárok na náhradu nákladov vynaložených
a súvisiacich s pohrebom poručiteľa vo výške 4 003,04 eura.
1.5. Žalobcovia si v konaní uplatňovali i náklady súvisiace s užívaním motorových vozidiel zn. Ford

Cortina, zn. Volkswagen Passat, zn. Peugeot Boxer 270 CS a motocykel zn. W. Streetfighter, ktoré boli
vo vlastníctve poručiteľa a ktoré až do 03. 04. 2013 užívali žalobcovia. Tieto náklady predstavovali sumu
894,31 eura a to titulom 129 povinné zmluvné poistenie za motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer za
obdobie od 26. 07. XXXX do 25. 07. 013, ďalej za motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, za obdobie
od 15. 04.2 012 do 15. 04. 2013 sumu 527,03 eura titulom povinného zmluvného poistenia a titulom

povinného zmluvného poistenia na osobné motorové vozidlo zn. Ford Cortina vo výške 74,70 eura za
obdobie od 12. 06. XXXX do XX. 06. 2013. Okrem povinného zmluvného poistenia na tieto motorové
vozidlá si uplatnili i nárok na náhradu súčiastok na motorové vozidlo zn. Peugeot Boxe v sume 163,58
eura (palivový filter vo výške 26,50 eura, autobatéria vo výške 122,XX eura, olejový filter v sume 6,70
eura a spojkovú sadu v sume 47,50 eura), ktoré mali použiť na spojazdnenie tohto motorového vozidla.

Predmetné motorové vozidlá v dedičskom konaní zdedil žalovaný, tvorili jeho vlastníctvo, žalobcovia
plnili za žalovaného to, čo mal plniť on sám a ako dedič je povinný uvedené náklady žalobcom uhradiť.
Matka žalovaného predmetné vozidlá prevzala dňa 03. 04. 2013, po skončení dedičského konania.
Matka žalovaného tieto vozidlá predala za celkovú sumu 10 850 eura, ktoré peniaze použila na živobytie
a na náklady spojené s bývaním, pretože nepracovala. Súd prvej inštancie preto predmetnú sumu

894,31 eura priznal žalobcom v prvom a v druhom rade.
1.6. Žalobcovia si uplatňovali titulom poskytnutej pôžičky sumu XX193,92 eura, titulom pohrebných
nákladov sumu 49XX,04 eura, titulom nákladov za byty sumu 1399,74 eura a titulom nákladov za
motorové vozidlá sumu 894,31 eura. Súd žalobcom priznal titulom pohrebných nákladov sumu 4003,04
eura, titulom nákladov za motorové vozidlá sumu 894,31 eura, v časti o zaplatenie sumy 1399,74 eura

vzali žalobcovia žalobu späť, v tejto časti súd konanie právoplatne zastavil. Ohľadne ostatných nárokov
žalobcov súd žalobu zamietol.
1.7.Súd prvej inštancie priznal žalobcom aj úrok z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 4897,XX eura
od 15. 01. 2013 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ku dňu omeškania, t. j. k 15. 01. 2013 bola

fixná sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len ECB) 0,75%, pričom výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením
peňažnéhodlhu,tedasúdpriznalžalobcomúrokzomeškaniavovýške8,75%ročnepodľatejtoúrokovej
sadzby, keď mal za preukázané, že týmto dňom sa dostal žalovaný do omeškania.
1.8.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku

(zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) tak, že v konaní úspešným žalobcom priznal náhradu
trov konania v rozsahu 58%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1
a 2 CSP.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania

žalobcovia v prvom a v druhom rade a zároveň odvolaním napadli i opravné uznesenie súdu prvej
inštancie zo dňa XX. 09. 2019 č.k. 4C/140/2014-482. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP). Dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) a podľa písm. d/ tohto ustanovenia (konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sa týkajú opravného uznesenia, ako i na zmätočnosť
rozhodnutia súdu, jeho nesprávne a nedostatočné zdôvodnenie, čím došlo k porušeniu práva žalobcovnaspravodlivýproces.Odvolaniesmerujeajprotiopravnémuuzneseniu.Následnepodanýmodvolaním,
po zrušení opravného uznesenia zo dňa XX. 09. 2019, odvolaním bolo napadnuté aj opravné uznesenie
zo dňa 21. 04. 2021.

2.1. Odvolatelia namietajú, že opravným uznesením nemohlo dôjsť k zmene výroku rozhodnutia, pretože
nešlo o zrejmú nesprávnosť.
2.2. Namietajú nesprávne posúdenie žalovaným vznesenej námietky premlčania a zamietnutie žaloby
v časti uplatneného nároku titulom pôžičky v sume XX 193,92 eura, z dôvodu premlčania tohto nároku.
Dôvodili tým, že ponechali vrátenie pôžičky na synovi, dohodli sa, že peniaze vráti podľa svojich

možností, pričom prichádzalo do úvahy aj riešenie, že nechá poručiteľ žalobcom jeden z bytov a jemu
ostane dom, kde žalobcovia bývajú. V žalobe však uviedli, že sa dohodli na vrátení pôžičky po výzve,
avšak dokazovanie spresnilo tak, že syna nikdy nenútili na vrátenie pôžičky, túto ponechali na dohode
alebo na jeho vôli. Je nesporné, že všetky možnosti, ktoré mali žalobcovia vo vzťahu k vráteniu pôžičky
zanikli jeho smrťou, týmto dňom zanikla i možnosť rozhodnúť sa, kedy pôžičku vráti a jeho smrťou nastal
posledný deň na toto vrátenie. Pri výklade ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ktoré použil súd

prvej inštancie, by bol dlžníkovi vnucovaný stav, za ktorého mala byť pôžička splatná nasledujúci deň po
jej poskytnutí a po troch rokoch by mala byť premlčaná. Takúto vôľu však žalobcovia ani ich syn nemali,
nikdy ho nenútili do vrátenia, nechali to na jeho vôľu, dokonca by prijali ako náhradu za peniaze, aj byt.
Preto sa domnievajú, že je na mieste uvedený skutkový stav hodnotiť v kontexte tej špecifickej situácie,
ktorou je smrť dlžníka. Sú tohto názoru, že možnosť domáhať sa vrátenia pôžičky od poručiteľa zanikla

jeho smrťou a tento deň je potrebné považovať za najskorší deň splatnosti pôžičky.
2.3. Žalobcovia ďalej trvajú aj na nároku na vrátenie sumy 4 500 eur ako zostatku z celkovej sumy 15
000 eur, ktorú mali poskytnúť poručiteľovi na rekonštrukciu dielne. Sumu 10 500 eur matka žalovaného
dobrovoľne žalobcom vydala a preto žiadajú aj na vydaní rozdielu tejto sumy. Práve o túto sumu ide v
pôvodne vyhlásenom rozsudku súdu prvej inštancie a v opravnom uznesení. Súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie v tejto časti žiadnym spôsobom nezdôvodnil a na tento nárok zrejme pozabudol.
2.4. Odvolatelia sa domáhajú úhrady nákladov za pohreb v celkovej výške 4 9XX,04 eura. Súd prvej
inštancie z tohto nároku priznal žalobcom iba sumu 4 003,04 eura a v časti 930 eur nárok zamietol.
Sporné bolo zhotovenie dvojhrobu, avšak v tejto súvislosti zdôraznili, že tragédia, ktorá postihla žalobcov
má pre nich nenapraviteľný následok do konca ich života a je možné ho zmierňovať pocitom, že

po ich smrti budú so synom zdieľať jedno miesto „odpočinku“. Vytkli súdu prvej inštancie, že vôbec
nezdôvodnil, prečo priznal sumu 4 003,04 eura. Obranu žalovaného je v tomto smere potrebné hodnotiť
ako nepatričnú s prihliadnutím, že žalobcovia sú starými rodičmi žalovaného a tak by aj žalovaný mal
prispieť k zmierneniu ich žiaľu.
2.5. Žalobcovia namietajú, že vo výroku rozsudku nie je upravený vzájomný vzťah medzi žalobcami,

ktorým by mal nárok prináležať spoločne a nerozdielne.
2.6. Žiadajú, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne sumu XX
938,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 15. 01. 2013 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadajú náhradu trov konania.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním aj žalovaný a to vo vyhovujúcej časti výroku I. a
v časti náhrady trov konania, ako aj v časti opravného uznesenia. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1

písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
3.1. Vo vzťahu k priznanému nároku žalobcov titulom pohrebných náklad vytkol súdu prvej inštancie,
že sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania, kde navrhol v

konaní zabezpečiť nestranné objektívne odborné vyjadrenie na určenie hodnoty tzv. jednohrobu a
tzv. dvojhrobu v čase obstarania pohrebu poručiteľa, nakoľko žalobami predložené doklady považoval
za účelové. Súd prvej inštancie sa s týmto návrhom nevysporiadal, naopak, stotožnil sa s dokladmi
predkladanými žalobcami. Nárok uplatnený žalobcami považuje za neprimeraný. Žalobcovia celý
pohreb aj kar poručiteľa pripravovali bez toho, aby jednotlivé položky konzultovali s jeho zákonnou

zástupkyňou. Navyše náhrobný kameň a pomník je realizovaný vo forme rodinnej hrobky s nápisom
„rodina Procházková“ a ide o tzv. dvojhrob. Pomník teda neslúži výhradne poručiteľovi, ale s odstupom
času bude slúžiť aj pre ostatných rodinných príslušníkov. Je toho názoru, že by nemal participovať
na úhrade hrobky pre tretie osoby, okrem poručiteľa. Je ochotný podieľať sa na týchto nákladoch,maximálne sumou rovnajúcou sa podielu 1/3, ktorá patrí poručiteľovi. Poukázal na ustanovenie §
470 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zodpovedá dedič za primerané náklady
spojené s pohrebom. Navyše v tejto časti považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný,

nakoľko rozhodol, že žalovaný má zaplatiť sumu vo výške 4003,04 eura, avšak špecifikácia nákladov
predstavuje spolu sumu 4 961,04 eura. Bez bližšej špecifikácie zo strany súdu prvej inštancie je
výrok rozhodnutia nepreskúmateľný. Dodal, že nemožno opomenúť skutočnosť, že žalobcom bola zo
sociálnych prostriedkov uhradená suma vo výške 79,80 eura, ktorá skutočnosť je zohľadnená aj v
zápisnici z dedičského konania.

3.2. K nákladom na povinné zmluvné poistenie motorových vozidiel, ako aj na údajnú opravu vozidla,
je odvolateľ toho názoru, že žalobcovia predmetné motorové vozidlá zadržiavali, nechceli ich vydať
dedičovi. Je zrejmé, že vozidlá užívali a museli teda aj znášať náklady v dôsledku ich držby. Povinné
zmluvné poistenie, ako dedič, začal uhrádzať až dňom, kedy mu boli vydané zo strany žalobcov.
Údajné opravy považuje za účelové v snahe vylákať finančné prostriedky, nakoľko po vydaní týchto
vozidiel, museli byť vykonané opravy, v rámci ktorých boli vymenené súčiastky, ktorých oprava mala

byť zabezpečená žalobcami. Žalobcovia v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázali, že nimi
uplatňované opravy boli na vozidlách reálne aj skutočne vykonané, nepredložili žiadny doklad (napr.
zákazkový list), ktorý by preukazoval, že deklarované súčiastky boli skutočne použité na opravu
motorových vozidiel, nepreukázali tiež že vozidlo Peugeot Boxer bolo nepojazdné.
3.3. Vo vzťahu k žalobcami uplatnenej sumy 4 500 eur (predstavujúcej rozdiel medzi sumou 15 000

eur, ktorú mali žalobcovia poskytnúť poručiteľovi vo výške 15 000 eur na zhotovenie brány, z ktorej
žalovaný vrátil žalobcom sumu 10 500 eur) uviedol, že predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie po
zrušení rozsudku č.k. 4C/140/2014-196 zo dňa 05. XX. 2015 uznesením odvolacieho súdu, nebol nárok
žalobcov vo výške 4 500 eur napadnutý a táto zamietajúca časť nadobudla právoplatnosť. Už pôvodný
rozsudok súdu prvej inštancie (zo dňa 05. XX. 2015) konštatoval, že v tejto časti žalobcovia dôkazné

bremeno neuniesli, preto ju súd zamietol. V odvolaní, podanom po zrušení opravného uznesenia č.l.
471 a vyhodnotení nového opravného uznesenia súdom prvej inštancie č.l. 587 dodal, že vyhovujúci
výrok opravený opravným uznesením (žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom sumu 9 397,XX eura, teda
o 4 500 eur viac), nemá žiadne opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní a dokonca ani nevyplýva z
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie pri výpočte jednotlivých častí nároku žalobcov.

3.4. Žalovaný popiera uzavretie zmluvy o pôžičke medzi poručiteľom a žalobcami a to z viacerých
dôvodov.Vprvomradejetonevedomosťmatkyžalovanéhoouzavretízmluvyopôžičke,keďžeporučiteľ
nebol odkázaný na poskytnutie pôžičky v uvedenej výške. Taktiež je toho názoru, že nárok žalobcov je
premlčaný, nakoľko v zmysle platnej judikatúry, ak čas splnenia záväzku nebol účastníkmi dohodnutý,
ani inak ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ustanovenia §

563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ;
veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď ako dlh vznikol,
takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo
zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky (rozsudok 1Cdo/25/2003,
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 3Cz/99/81, publikovaný v Zbierke rozhodnutí pod

č. 28/1984). Predmetná skutočnosť vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov napr. rozsudok
NS SR sp.zn. 7Cdo/XX3/2014, rozhodnutia NS ČR sp.zn. XXCdo/2634/2008, XXOdo/XX74/2005. D.
tvrdenia žalobcov po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie, že pôžičku dali poručiteľovi s tým,
že im ju vráti podľa svojho uváženia sú účelové a uvádzajú ich len z dôvodu, že sú si vedomí premlčania
tohto nároku. V samotnej žalobe jasne a bez akýchkoľvek pochybností jednoznačne uviedli: „Peniaze

vráti poručiteľ rodičom na ich výzvu, prípadne im prevedie do vlastníctva jednoizbový byt, pokiaľ by
peniaze vrátiť nevedel“. Zároveň dodal, že žalobcovia v žalobe konkrétne uviedli, že o vrátenie pôžičky
požiadali podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Aj na pojednávaní dňa 16. XX. 2017 uviedli, že nebolo
stanovené, kedy ich vráti (poručiteľ).
3.5. Vo vzťahu k žalobcami uvádzaným skutočnostiam o nepatričnej obrane žalovaného a o jeho

povinnosti prispieť k zmierneniu žiaľu žalobcov v dôsledku smrti jeho otca, iba uviedol, že sami
žalobcovia konali od smrti otca neprimerane, ich jedinou snahou bolo ukrátiť žalovaného na nároku
dediča. Sama matka žalovaného navrhla žalobcom podieľať sa, resp. hradiť výdavky spojené s úmrtí
otca. Žalobca v prvom rade po niekoľkých dňoch po smrti otca, prišiel k nim domov a vylákal od jeho
matky sumu 10 500 eur s tým, že bude použitá ako úhrada nákladov spojených s pohrebom poručiteľa

a následne už po smrti otca odcudzil z jeho účtu desiatimi prevodmi cez internet banking celkom sumu
vo výške 10 000 eur.3.6. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcov
zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania. Zároveň žiadal, aby toto odvolanie bolo
považované aj za jeho vyjadrenie k odvolaniu žalobcov v prvom a v druhom rade.

4. Majetkový opatrovník maloletého žalovaného k odvolaniu žalobcov v prvom a v druhom rade v
písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
5. Žalobcovia v prvom a v druhom rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného a vyjadreniu k ich
odvolaniuibazotrvalinasvojichtvrdeniach.Kotázke výškypohrebnýchnákladovdodali,žežalovanému
ničnebránilopredložiťdôkaznazistenieobstarávacíchnákladovjednohrobu,tátoiniciatívapatrístranám

sporu, nie súdu. Námietka, že nekonzultovali so žalovaným náklady karu je nedôvodná, nakoľko nemohli
vedieť, aká spotreba pohostenia bude skonzumovaná, žalovaný sa mohol tohto karu zúčastniť. K
nákladom na poistenie vozidiel iba uviedli, že nie je pravdou tvrdenie, že tieto vozidlá zadržiavali, na
výzvu žalovaného po prejednaní dedičstva ich riadne vydali. Náklady však boli vynaložené žalobcami,
boli to náklady na cudziu vec, keďže patrili žalovanému dňom smrti poručiteľa.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu
predchádzalo a odvolania tak žalobcov v prvom a v druhom rade, ako aj žalovaného podľa § 363 a §
365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, po nariadení odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne opodstatnené a dôvodné,

odvolanie žalobcov je nedôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
7.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcov v prvom a v druhom rade, ktorou sa od
žalovaného domáhali zaplatenia sumy XX 193,92 eura z titulu pôžičky, sumy 4 500 eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia, zo sumy 4 9XX,04 z titulu pohrebných nákladov a nákladov pomníka, zo

sumy 894,31 eura z titulu nákladov vynaložených na vozidlá patriace žalovanému, po smrti poručiteľa.
7.1. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 05. XX. 2015 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom
v prvom a v druhom rade spoločne a nerozdielne sumu 38 836 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy XX 193,92 eura od 15. 01. 2013 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania
v sume 6 976,12 eura do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Týmto

rozsudkom priznal žalobcom nimi uplatnený nárok na zaplatenie pôžičky, ktorú poskytli poručiteľovi
(otcovi žalovaného) v sume XX 193,92 eura, priznal žalobcom nárok na zaplatenie sumy 894,31 eura
z titulu nákladov súvisiacich s užívaním motorových vozidiel, ktoré boli vo vlastníctve poručiteľa a
následne vo vlastníctve žalovaného, ako sumu 4 9XX,04 eura z titulu pohrebných nákladov a nákladov
na vyhotovenie pomníka. Žalobu zamietol v časti o zaplatenie 4 500 eur z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia.
7.1.1. Tento prvý rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalovaný a to vo vyhovujúcej časti a
v časti trov konania. V zamietajúcej časti odvolanie zo strany žalobcov v prvom a v druhom rade podané
nebolo.
7.1.2. V dôsledku podaného odvolania, odvolací súd uznesením zo dňa 09. februára 2017 rozsudok

súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
7.2. Súd prvej inštancie dňa 08. 07. 2019 vyhlásil po ukončení dokazovania a na pojednávaní rozsudok,
ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v prvom a v druhom rade sumu 9 397,XX eura s 8,75%
úrokom z omeškania ročne od 15. 01. 2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti

rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na
náhradu trov konania voči žalobcom v prvom a v druhom rade, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.
7.2.1. V písomnom vyhotovení tohto rozsudku, v jeho výroku už uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcom v prvom a v druhom rade sumu 4 897,XX eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 15. 01.

2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Z odôvodnenia
tohto rozsudku vyplýva, že žalovaného zaviazal k náhrade pohrebných nákladov v sume 2230 eur za
pomník, 26,50 eura za hrobové miesto, 40 eur za pohrebné obrady, 1290 eur pohrebné služby, 41,06
eura za náklady domu smútku a sumy 375,43 eura náklady za kar (spolu je to suma 4 002,99 eura a
nie suma 4003,04 eura ako priznal súd prvej inštancie).

7.2.2. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa XX. septembra 2019 (č.l. 482) opravil výrok
vyhlásenéhorozsudkutak,žetentomáznieť:„žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcomvprvomavdruhom
rade 4 897,XX eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 15. 01. 2013 do zaplatenia, to všetko do
troch dní po právoplatnosti rozsudku“.7.3. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa nároku na náhradu
trov, ako aj opravné uznesenie zo dňa XX. 09. 2019 napadli odvolaním žalobcovia v prvom a v druhom
rade.

7.4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania aj žalovaný.
7.5. Odvolací súd uznesením zo dňa 28. 10. 2020 napadnuté opravné uznesenie zo dňa XX. septembra
2019 (č.l. 482) zrušil. Vec vrátil súdu prvej inštancie na vyhotovenie opravného uznesenia písomného
výroku rozsudku tak, aby tento bol v súlade s vyhláseným rozsudkom dňa 08. 07. 20XX.
7.5.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21. 04. 2021 (č.l. 587) opravil výrok rozsudku zo dňa 08.

07. 2019 tak, že tento má správne znieť: „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v prvom a v druhom
rade 9 397,XX eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 15. 01. 2013 do zaplatenia, to všetko do
troch dní po právoplatnosti rozsudku“.
7.6. Žalobcovia v prvom a v druhom rade opätovne podali odvolanie v jeho zamietajúcej časti, v časti
trov konania, ktoré odôvodnili prakticky identicky ako pôvodné odvolanie.
7.7. Taktiež podal odvolanie aj žalovaný vo vyhovujúcej časti a v časti trov konania.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalobcov v prvom
a v druhom rade, ako aj žalovaného, konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, odvolací súd dospel

k záveru, že vzhľadom na zmätočnosť, riadne neodôvodnenie napadnutého rozsudku, je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Z tohto dôvodu nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom
zopakoval dokazovanie oboznámením s dokladmi súvisiacimi s pohrebom S. A., a to: pokladničný
doklad z reštaurácie Chilli Pub D. R. v sume 375,43 eura, ktoré náklady predstavujú náklady na kar,
doklad o zaplatení poplatku Mesto D. R. v sume 41,06 eura za dom smútku a chladiaci box, doklad o

zaplatení sumy 40 eur Rímskokatolíckemu farskému úradu D. R. za pohrebné obrady, faktúra vystavená
V. o vyhotovení kompletného dvojhrobu - IMPALA.INDIA s príslušenstvom v sume 3 188 eur, doklad
vystavený M. na sumu 1290 eura za náklady súvisiace s pohrebom, dohoda o prenájme pohrebného
miesta na mestskom cintoríne D. R. v sume 26,55 eura na dobu od roku XXXX do roku 2022, potvrdenie
na č.l. 259 o tom, že v roku XXXX by stálo vyhotovenie jednohrobu v sume 2 230 eur. Z dedičského spisu

Okresného súdu D. R. sp.zn. 16D/805/XXXX zápisnicu o predbežnom vyšetrení zo dňa 25. 07. XXXX
v dedičskej veci neb. S. A., v ktorej žalobcovia v prvom a v druhom rade potvrdili, že dostali úhradu zo
sociálnych prostriedkov v sume cca 80 eur, uznesenie Okresného súdu D. R. zo dňa 05. 02. 2013 sp.zn.
16D/805/XXXX-XX3, Dnot. 124/XXXX, ktorým určil čistú hodnotu dedičstva a nadobudnutie dedičstva
jedinému dedičovi S. A., nar. XX. XX. XXXX. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že do dedičstva neboli pojaté

pasíva, nakoľko boli sporné.
9.1.1. Právna zástupkyňa žalobcu na odvolacom pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojich doterajších prednesov a vyjadrení. Domáha sa zaplatenia sumy XX 193 eur z titulu pôžičky,
doplatenia pohrebných nákladov a sumy 4 500 eur. Poznamenala, že celý predmet sporu spočíva v
tom, že žalobcovia poskytli synovi pôžičku na kúpu bytu a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by

súd považoval tento nárok za premlčaný. V danom prípade je potrebné prihliadnuť na špecifickosť tohto
prípadu, keď syn zomrel. Prihliadnuť na námietku premlčania by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
keďže nemali možnosť od syna sa domáhať vrátenia pôžičky. Pôžičku synovi poskytli s tým, že ak bude
mať peniaze, túto im vráti, resp. prevedie na nich byt. Tento spôsob vrátenia pôžičky bol zmarený jeho
smrťou. Žiada v zamietajúcej časti zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe žalobcov v plnom

rozsahu vyhovieť. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
9.1.2. Žalobca v prvom rade na odvolacom pojednávaní uviedol, že má čisté svedomie, nežiadal nič, čo
by im nepatrilo a toto patrí ich rodine.
9.1.3. Žalobkyňa v druhom rade na odvolacom pojednávaní uviedla, že jej je to všetko ľúto, prišli o
syna, matka žalovaného tvrdí, že sú klamári, neželala si pomník pre syna, nekomunikujú spolu, stále

ich napáda, že sú klamári. Je pravda, že nedali pôžičku na papier, tieto peniaze poskytli synovi, hoci on
tvrdil, že má dosť peňazí, ale dali u ich na kúpu bytu.
9.2. Právny zástupca žalovaného na odvolacom pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojich doterajších prednesov a vyjadrení a žiada zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu
žalobcov zamietnuť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

9.2.1.Zákonnázástupkyňamaloletéhožalovanéhonaodvolacompojednávaníuviedla,ženiejepravdou
tvrdenie žalobcov, že nechcela dať vyhotoviť pomník, netušila, že oni niečo také vybavujú, postavili ju
pred hotovú vec s tým, že išlo o dvojhrob a nevie, prečo by mala platiť plnú výšku za tento dvojhrob.
Motorové vozidlá žalobcovia zadržiavali a tieto vydali až po skončení dedičského konania, čo bolo poviacakoroku.Kúdajnejpôžičkeuviedla,žeotecmaloletéhožalovanéhopracovalvG.zarobildostatočné
množstvofinančnýchprostriedkovnato,abysikúpildvabyty,očompredložiliajvýpisyzúčtov.Potvrdila,
že so žalobcami nekomunikuje.

9.1.3. Majetkový opatrovník maloletého na odvolacom pojednávaní navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť, žalobcom priznať náhradu pohrebných nákladov vo výške 1/3 a vo zvyšnej časti žalobu
žalobcov zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania tak žalobcov,
ako aj žalovaného, zopakovaného dokazovania na odvolacom pojednávaní, vyjadrenia strán sporu

na odvolacom pojednávaní, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vzhľadom na jeho
zmätočnosť, nedostatočné odôvodnenie a nesprávne vyhodnotenie dôkazov, potrebné podľa § 388 CSP
zmeniť.
XX. K opravnému uzneseniu (výrok I. tohto rozsudku):
XX.1. Odvolanie bolo podané aj proti opravnému uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 21. 04. 2021 č.k.
4C/140/2014-587. Týmto uznesením súd prvej inštancie opravil výrok písomného vyhotovenia rozsudku

zo dňa 08. 07. 2019 (výrok znel, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v prvom a v druhom rade
sumu 4 897,XXeura) tak, aby bol v súlade s vyhláseným rozsudkom, ktorý súd prvej inštancie vyhlásil
po skončení dokazovania a na pojednávaní dňa 08. 07. 2019 (výrok vyhláseného znel, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcom v prvom a v druhom rade sumu 9 397,XX eura). Týmto opravným uznesením
súd prvej inštancie iba dal do súladu znenie vyhláseného rozsudku na pojednávaní s jeho písomným

vyhotovením. Opravným uznesením je možné podľa § 224 CSP opraviť chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti.
XX.2. Súd prvej inštancie najskôr opravným uznesením zo dňa XX.09. 2019 (č.l. 482) opravil
výrok vyhláseného rozsudku, ktoré uznesenie odvolací súd zrušil. Následne napadnutým opravným
uznesením opravil výrok písomného vyhotovenia rozsudku tak, aby tento výrok bol v súlade s

vyhláseným rozsudkom na pojednávaní. Keďže súd je viazaný vyhláseným rozsudkom podľa § 219
CSP nie je možné opravným uznesením meniť alebo opravovať už vyhlásený rozsudok z dôvodu, že
si neskôr uvedomil jeho nesprávnosť.
XX.3. Vzhľadom na tieto dôvody, preto ak súd opravným uznesením dal do súladu výrok vyhláseného
rozsudku s jeho písomným vyhotovením, postupoval správne, podľa § 224 CSP. Z tohto dôvodu odvolací

súd napadnuté opravné uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
12. K výroku II. tohto rozsudku:
12.1. Žalobcovia sa podanou žalobou, okrem iného, domáhali aj vydania sumy 4 500 eur od žalovaného
z dôvodu jeho bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 05. XX. 2015
žalobu v tejto časti (o zaplatenie 4 500 eur) zamietol dôvodiac, že žalobcovia nevedeli hodnoverne

preukázať kedy, v akej výške a za akým účelom mali synovi poskytnúť sumu 4 500 eur, komu mala byť
táto suma vyplatená a kedy. Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcami, v tejto časti žalobu
zamietol.
12.1.1. Prvý rozsudok súdu prvej inštancie (zo dňa 05. XX. 2015) napadol odvolaním iba žalovaný a
to iba vo vyhovujúcej časti, v ktorej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v prvom a v druhom rade

sumu 38 836 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti (týkajúcej sa sumy 4 500 eur) žalobu zamietol.
Zamietajúca časť tohto rozsudku odvolaním zo strany žalobcov v prvom a v druhom rade napadnutá
nebola.
12.1.2. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanom, uznesením zo dňa 09. februára 2017
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, že zamietajúca časť žaloby nadobudla právoplatnosť.
12.2. Súd prvej inštancie svojim v poradí druhým rozsudkom opätovne rozhodol o nároku žalobcov
v prvom a v druhom rade (o zaplatenie 4 500 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia), keď
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. 04. 2021 sumu 9
397,XX eura s príslušenstvom. Predmetná suma predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia 4 500

eur, priznané pohrebné náklady vo výške 4 003,04 eura (správne malo byť 4 002,99 eura) a náklady
súvisiace s užívaním motorových vozidiel vo výške 894,31 eura. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej
inštancie opätovne rozhodol aj o nároku žalobcov o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 4 500
eur, o ktorej už právoplatne rozhodol jej zamietnutím.
12.2.1. Za situácie, že súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom rozhodol opätovne aj o predmete

konania v časti, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto, vyhovujúcej časti, o zaplatenie sumy 4 500 eur podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil pre prekážku
rozhodnutej veci, ako neodstrániteľnej prekážky konania, na ktorú prihliadal z úradnej povinnosti, (§ 380ods. 2 CSP). Odvolací súd poznamenáva, že zastavenie konania pre prekážku rozhodnutej veci za tejto
procesnej situácie neprichádzalo do úvahy.
13. K výroku III. a IV. tohto rozsudku:

13.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo vyhovujúcej časti výroku I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcom v prvom a v druhom rade v spojení s opravným uznesením zo dňa 21. 04.
2021 sumu 9 397,XX eura s príslušenstvom. Za situácie, že z tejto sumy bolo potrebné vyčleniť nárok
žalobcov v sume 4 500 eur titulom bezdôvodného obohatenia, o ktorom nároku už bolo právoplatne
rozhodnuté prvým rozsudkom súdu prvej inštancie, zostala predmetom preskúmania vyhovujúca časť

tohto rozsudku, a to suma 4 897,XX eura. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že
táto suma pozostáva zo sumy 4003,04 eura titulom pohrebných nákladov a sumy 894,31 eura titulom
nákladov súvisiacich s užívaním motorových vozidiel.
13.2. Žalobcovia si v podanej žalobe uplatnili nárok na úhradu nákladov súvisiacich s pohrebom, ktorý
vybavili a vystrojili svojmu synovi S. A., ktorý tragicky zahynul dňa 10. 04. XXXX. Náklady, ktoré si
uplatnili, predstavovali celkom sumu 4 9XX,04 eura, ktorá suma pozostávala z nákladov: pohrebné

obrady v sume 1 290 eur, pohostenie na kare v sume 375,43 eura, prenájom domu smútku vo výške
41,06 eura, poplatok za pohrebné obrady vo výške 40 eur, prenájom hrobového miesta v sume 26,55
eura a zhotovenie pomníka - kompletného dvojhrobu vo výške 3 188 eura. Výška sumy nákladov za
pohreb predstavuje sumu 4 961,04 eura. Keďže žalobcovia si pohrebné náklady uplatnili iba vo výške
4 9XX,04 eura, odvolací súd pri rozhodovaní o tomto nároku, vychádzal zo žalobcami uplatnenej sumy

(49XX,04 eura).
13.3. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.
13.3.1. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi S. A., zomrelom dňa 10. 04. XXXX jednoznačne

vyplýva, že jediným dedičom bol maloletý S. A., nar. XX. XX. XXXX, žalovaný v danej veci.
13.3.2. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva (v konaní to žalovaný ani nespochybnil), že
náklady súvisiace s pohrebom S. A., otca žalovaného, znášali a vynaložili žalobcovia v prvom a v
druhom rade. Žalovaný namietal iba ich výšku spojenú s pomníkom (dvojhrob vo výške 3188 eura) a
tiež skutočnosť, že žalobcovia obdržali štátnu sociálnu dávku v sume 79,67 eura, ktorá suma mala byť

od pohrebných nákladov odpočítaná.
13.3.3. Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Úhrada týchto
nákladov sa posudzuje podľa konkrétnych okolností vzhľadom na osobu poručiteľa (napr. na jeho vek,
spoločenské postavenie), ale aj so zreteľom na výšku zanechaného majetku a miestnych zvyklostí;
nemožno ich obmedziť na náklady, ktoré sú stanovené na účely náhrady škody. Náklady tvoria náklady

na pohreb, ako aj ďalšie náklady súvisiace s pohrebom (napr. úmrtné oznámenia, zriadenie pomníka,
pamätnej dosky alebo úpravy hrobu, náklady pohostenia, karu a pod., aj R 50/1982).
13.3.4. Súd prvej inštancie ako primerané náklady súvisiace s pohrebom vyhodnotil náklady vynaložené
na: pohrebné obrady v sume 1290 eur, pohostenie na kare v sume 375,43 eura, prenájom domu smútku
vo výške 41,06 eura, poplatok za pohrebné obrady vo výške 40 eur, prenájom hrobového miesta v sume

26,55 eura a zhotovenie pomníka v sume 2230 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v prvom a v druhom
rade dali vyhotoviť hrobku rodiny Procházkovej, ako dvojhrob a celú túto sumu si uplatnili v tomto konaní
ako náklady na zhotovenie pomníka ich synovi, otcovi žalovaného, S. A., bola táto výška nákladov
sporná, keď žalovaný ju namietal s tým, že nevidí dôvod, aby platil náklady na zriadenie pomníka
jeho otcovi ako dvojhrob, do ktorého neskôr budú pochovaní aj žalobcovia v prvom a v druhom rade.

Súd prvej inštancie priznal náklady na zriadenie pomníka otcovi žalovaného vo výške 2 230 eur, keď
vychádzal z potvrdenia na č.l. 259.
13.3.5. Z tohto potvrdenia na č.l. 259 je zrejmé, že cena jedného hrobu v roku XXXX by stála 2 230 eur.
Niejeznehozrejméktototopotvrdenievyhotovil,pečiatkajenečitateľná,ideoneštandardnépotvrdenie,
ktoré nie je možné považovať za relevantné a nie je možné z neho vychádzať. Z tohto potvrdenia

nevyplýva, kto ho vystavil, či ho vystavila osoba oprávnená na vydanie takéhoto potvrdenia z odborného
hľadiska. Odvolací súd nevychádzal z tohto potvrdenia, neakceptoval ho, nakoľko ho nepovažoval za
právne relevantné.
13.3.6. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za primerané v zmysle ustanovenia § 470
ods.1Občianskehozákonníkaatosprihliadnutímnavek,spoločensképostavenienebohéhoporučiteľa,

ako aj na výšku zdedeného majetku žalovaným, sumu rovnajúcu sa 1 sumy vynaloženej žalobcami na
zhotovenie pomníka (3188 eur), t.j. sumu 1594 eur. K tejto sume odvolací súd dospel po vyhodnotení
nákladov na prakticky rodinnú hrobku, ktorú dali vyhotoviť žalobcovia, t.j. rodičia poručiteľa s tým, že toto
hrobové miesto bude aj miestom posledného odpočinku oboch žalobcov. Je nesporné, že žalovaný samal podieľať na nákladoch súvisiacich s uložením pozostatkov jeho otca a dôstojným pomníkom, avšak
tieto náklady by mali byť primerané a už vôbec by nemali zohľadňovať aj náklady súvisiace s hrobovým
miestom pre iné osoby, žalobcov, rodičov poručiteľa. V osobe poručiteľa išlo o pomerne mladú osobu

(zomrel vo veku 31 rokov), ktorý žil aktívnym životom tak spoločenským, ako aj pracovným, rodinným
a preto odvolací súd priznal a stotožnil sa s nákladmi, vyčíslenými žalobcami, súvisiacimi s pohrebom,
a to: pohrebné náklady v sume 1290 eur, náklady na hrobové miesto v sume 26,55 eura, prenájom
domu smútku v sume 41,06 eura, pohrebné obrady v sume 40 eur a náklady na pohostenie, kar v sume
375,43 eura. Za primerané považoval náklady vo výške 1 hodnoty pomníka a hrobu, ktorý dali vyhotoviť

žalobcovia, a to vo výške 1 594 eur. Spolu táto suma predstavuje výšku nákladov 3 367,04 eura. Tieto
náklady považoval za primerané a dôstojné postaveniu, veku a osobe poručiteľa.
13.3.7. Podľa § 1 ods. 2 zákona číslo 238/1998 Z.z. o príspevku na pohreb v znení neskorších
predpisov, príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so
zabezpečením pohrebu zomretého.
Podľa § 3 tohto zákona, nárok na príspevok majú osoby, ktoré zabezpečovali pohreb (písm. a/), majú

trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (písm. b/), ak mal zomretý v čase
smrti trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona výška príspevku je 79,67 eura.
13.3.8. Zo zápisnice z predbežného vyšetrenia dedičstva po neb. S. A., zo dňa 25. 07. XXXX, ktorého sa
zúčastnili žalobcovia v prvom a v druhom rade vyplýva, že sami uviedli, že obdržali úhradu zo sociálnych

prostriedkov v sume cca 80 eur. Z uznesenia o dedičstve (16D/805/XXXX-XX3, Dnot 124/XXXX) zo
dňa 05. XX. 2013 táto skutočnosť nevyplýva, avšak vec prejednávajúca notárka konštatoval, že do
dedičského konania pasíva neboli pojaté, nakoľko žalovaný ich neuznáva z dôvodu, že ich považuje za
sporné. Keďže však ide o štátnu sociálnu dávku, ktorú obdrží každá osoba, ktorá jednak spĺňa zákonom
stanovené podmienky a ktorá pohreb organizovala a zabezpečovala a keďže samotní žalobcovia uznali,

že túto dávku obdržali, odvolací súd z priznanej sumy nákladov súvisiacich s pohrebom S. A. vo výške
3 367,04 eura odpočítal sumu tohto príspevku vo výške 79,67 eura.
13.3.9. Odvolací súd priznal žalobcom v prvom a v druhom rade nárok na úhradu pohrebných nákladov
v sume 3 287,37 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 15. 01. 2013 do zaplatenia. S omeškaním
a výškou úroku z omeškania sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku v tejto časti (bod 28.) a na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje.
13.4. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (odvolanie podal
žalovaný), čo do sumy pohrebných nákladov vo výške 3 287,37 eura s príslušenstvom potvrdil a vo
zvyšnej časti tohto výroku nárok žalobcov v prvom a v druhom rade zamietol.
13.5. Súd prvej inštancie vo vyhovujúcej časti (po odpočítaní sumy 4 500 eur, o ktorej už bolo rozhodnuté

prvým rozsudkom súdu prvej inštancie), okrem pohrebných nákladov priznal žalobcom v prvom a v
druhom rade aj náklady súvisiace s užívaním a starostlivosťou o motorové vozidlá v celkovej výške
894,31 eura. Náklady súviseli s užívaním motorových vozidiel zn. Ford Cortina, zn. Volkswagen Passat,
zn. Peugeot Boxer 270 CS a motocykel zn. W. Streetfighter, ktoré boli vo vlastníctve poručiteľa a ktoré
až do 03. 04. 2013 užívali žalobcovia. Tieto náklady predstavovali sumu 894,31 eura a to titulom 129

povinné zmluvné poistenie za motorové vozidlo zn. Peugeot Boxer za obdobie od 26. 07. XXXX do 25.
07. 013, ďalej za motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, za obdobie od 15. 04.2 012 do 15. 04. 2013
sumu 527,03 eura titulom povinného zmluvného poistenia a titulom povinného zmluvného poistenia na
osobné motorové vozidlo zn. Ford Cortina vo výške 74,70 eura za obdobie od 12. 06. XXXX do XX. 06.
2013. Okrem povinného zmluvného poistenia na tieto motorové vozidlá si uplatnili i nárok na náhradu

súčiastok na motorové vozidlo zn. Peugeot Boxe v sume 163,58 eura (palivový filter vo výške 26,50
eura, autobatéria vo výške 122,XX eura, olejový filter v sume 6,70 eura a spojkovú sadu v sume 47,50
eura),ktorépoužilinaspojazdnenietohtomotorovéhovozidla.Predmetnémotorovévozidlávdedičskom
konaní zdedil žalovaný, tvorili jeho vlastníctvo, žalobcovia plnili za žalovaného to, čo mal plniť on sám a
ako dedič je povinný uvedené náklady žalobcom uhradiť. Matka žalovaného predmetné vozidlá prevzala

dňa 03. 04. 2013, po skončení dedičského konania.
13.6. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že predmetné motorové vozidlá, napriek tomu,
že od smrti poručiteľa S. A., na základe uznesenia o dedičstve, boli vo vlastníctve žalovaného, užívali
ich až do 03. 04. 2013, kedy ich vydali matke maloletého žalovaného, žalobcovia. Žalobcovia užívali
predmetné motorové vozidlá od smrti poručiteľa, t.j. od 10. 04. XXXX až do 03. 04. 2013, t.j. takmer

rok. Je nespochybniteľné, že za tento rok bolo potrebné platiť povinné zmluvné poistenie. Predmetné
motorové vozidlá boli nesporne v užívaní žalobcov v prvom a v druhom rade a keďže ich aj užívali, bolo
ich povinnosťou, aby mali vysporiadané svoje vzťahy k týmto vozidlám z hľadiska poistenia. Je preto
iba pochopiteľné, že za tieto motorové vozidlá, ktoré nepochybne užívali, aj zaplatili povinné zmluvnépoistenie tak, ako to vyžaduje zákon číslo 381/2001 Z.z o povinnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom v znení neskorších predpisov. Keďže išlo o obdobie medzi smrťou
vlastníka týchto vozidiel a ukončeným dedičským konaním, je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že

v tomto čase užívateľmi a prevádzkovateľmi týchto vozidiel boli žalobcovia v prvom a v druhom rade,
keďže ich mali k dispozícii a užívali ich, boli preto povinní za toto obdobie aj splniť svoje povinnosti podľa
tohto zákona. Žalobcovia v prvom a v druhom rade nevyvrátili a ani nepopreli užívanie týchto motorových
vozidiel za uvedené obdobie.
13.6.1. Je pravdou, že predmetné motorové vozidlá v dedičskom konaní zdedil žalovaný, ktorý sa o

tom dozvedel až po jeho ukončení, motorové vozidlá k dispozícii nemal, tieto mu žalobcovia v prvom
a v druhom rade vydali až dňa 03. 04. 2013, t.j. takmer po roku od smrti jeho otca. Keďže za toto
obdobie predmetné vozidlá k dispozícii nemal, mali ich naopak žalobcovia, nemohol ich užívať a ani
nimi disponovať, preto bola oprávnená jeho námietka, že nebol zo zákona povinný platiť poistenie na
tieto motorové vozidlá.
13.6.2. V časti nároku uplatneného žalobcami, týkajúceho sa údajných nákladov súvisiacich s opravou

motorového vozidla zn. Peugeot Boxe v sume 163,58 eura, odvolací súd nepriznal tento nárok žalobcom
a to práve z dôvodu, že si ho uplatnili za čas, za ktorý užívali predmetné motorové vozidlo. Navyše
sa stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobcovia nepreukázali, že skutočne k oprave vozidla došlo.
Žalobcovia v konaní nepredložili žiadny relevantný dôkaz o tom, že predmetná oprava bola skutočne
realizovaná a vykonaná (napr. objednávka opravy, zákazkový list, realizácia tejto opravy), taktiež

nepreukázali, že táto oprava musela byť jednoznačne vykonaná, resp. že vozidlo bez tejto opravy bolo
nepojazdné.
13.6.3. Z týchto dôvodov odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru o
neopodstatnenosti nároku žalobcov, ktorým si uplatnili náklady súvisiace s nimi užívanými motorovými
vozidlami, ktoré v konečnom dôsledku zdedil žalovaný, avšak žalobcovia ich užívali až do ich vydania

po skončení dedičského konania dňa 03. 04. 2013. Odvolací súd iba poznamenáva, že uznesenie o
dedičstve (kedy sa žalobcovia dozvedeli o tom, že žalovaný predmetné motorové vozidlá zdedil), bolo
vydané dňa 05. XX. 2013, právoplatnosť nadobudlo dňa 09. 03. 2013, avšak vozidlá vydali žalovanému
až dňa 03. 04. 2013, teda takmer s dvojmesačným časovým odstupom od rozhodnutia, resp. mesačným
od nadobudnutia právoplatnosti dedičského rozhodnutia.

13.6.4. Z týchto dôvodov odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, vyhovujúcej
časti zmenil tak, že nárok žalobcov v prvom a v druhom rade, týkajúci sa nákladov súvisiacich s užívaním
motorových vozidiel v sume 894,31 eura zamietol ako nedôvodný.
XX. K výroku V. rozsudku:
XX.1.Žalobcovia v prvom a v druhom rade si podanou žalobou uplatnili aj nárok na zaplatenie sumy XX

193,92 eura s príslušenstvom. Tvrdili, že túto sumu poskytli synovi (poručiteľovi a otcovi žalovaného)
ako pôžičku na kúpu bytu. Zmluva mala byť uzavretá ústnou formou s tým, že doba splatnosti tejto
pôžičky dohodnutá nebola.
XX.2. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol dôvodiac premlčaním tohto nároku. Vychádzal
zo skutočnosti, že žalobcovia nevyzvali dlžníka, t.j. poručiteľa do júla 20XX, t.j. do konca všeobecnej

trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od nasledujúce dňa po poskytnutí pôžičky v júli 2008,
splnenie tohto dlhu si uplatnili až v dedičskom konaní po nebohom dlžníkovi a preto námietku premlčania
vznesenú žalovaným, posúdil ako dôvodnú a tento nárok žalobcov z dôvodu premlčania zamietol.
XX.3. S týmto záverom sa nestotožnili žalobcovia, ktorý zamietajúci výrok napadli odvolaním. Namietali,
že vzhľadom na špecifickosť situácie, ktorou je smrť dlžníka, na ktorú bolo potrebné prihliadnuť, majú

možnosť domáhať sa vrátenia pôžičky odo dňa smrti syna žalobcov, ktorý deň je potrebné považovať
za najskorší deň splatnosti pôžičky.
XX.4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
XX.5. Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení vyslovil svoj názor k tomuto nároku žalobcov v prvom a v

druhom rade. Keďže v doplnení dokazovania nebol zo strany žalobcov predložený žiadny dôkaz, ktorý
by tento záver odvolacieho súdu vyvrátil, odvolací súd naďalej na tomto závere trvá.
XX.6. Zmluva o pôžičke, upravená v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, má charakter reálnej
(nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné
odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy

o pôžičke vyplýva, že samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu
zmluvy. Vznik pôžičky predpokladá jednak dohodu strán a tiež skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.
Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom, odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za
následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci.Kuskutočnémuodovzdaniupredmetupôžičkynemusínutnedôjsťibavčaseuzavretiazmluvyopôžičke.
Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda veriteľa a dlžníka o prenechaní veci (reálnom
odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Pre

uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže zmluva môže byť uzavretá i ústne
alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu
zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu
nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 325/2009 zo dňa 30. 06. 2010). Samotný vznik pôžičky, teda okrem uzatvorenia zmluvy

o pôžičke predpokladá aj ďalší úkon, ktorým je prenechanie (odovzdanie) predmetu pôžičky. Veriteľ
môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno
spočíva na žalujúcom veriteľovi, ktorý musí preukázať, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o
pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi
spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo
podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke. Ak

veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii alebo ak je písomný doklad neplatný, musí poskytnutie
pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami (napr. svedkami). Ak sú tieto skutočnosti preukázané,
potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 16. 01. 2002 sp.zn.
25Cdo 98/2000). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť
preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, teda uvedeného

zákonného ustanovenia. Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ako aj
reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Táto povinnosť vyplýva veriteľovi aj z ustálenej
súdnej praxe (napr. rozhodnutia NS ČR zo dňa XX. 05. 2004 sp.zn. 21Cdo 2217/2003, z XX. 12. 2009
sp.zn. 21Cdo 4520/2007, zo dňa 29. 09. 2010 sp.zn. XXCdo 4312/2008, XX. 12. 2009 sp.zn. 21Cdo
4520/2007).

XX.7. Odvolací súd, s poukazom na dôvody žalobcov uvedených v podanom odvolaní, predovšetkým
podrobil preskúmaniu žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobcov, týkajúceho sa
poskytnutej pôžičky poručiteľovi vo výške XX 193,92 eura. Odvolací súd poznamenáva, že zmluva o
pôžičke môže byť uzavretá aj ústnou formou, avšak musí spĺňať podstatné náležitosti. Podstatnými
náležitosťami sú prenechanie veci veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu,

vymedzenie požičiavaných vecí, dočasnosť zmluvy. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade mali
žalobcovia s nebohým poručiteľom dohodnúť pôžičku ústnou formou, skutočnosť, že táto zmluva o
pôžičke bola uzavretá, preukazujú iba sami žalobcovia ich tvrdením, ktoré potvrdili svedkovia, súrodenci
žalobcu v prvom rade V. a O., ako aj dcéra žalobcov O. Z.. Z ich výsluchov vyplýva, že žalobcovia v
prvom a v druhom rade poskytli neb. S. A., ich synovi, sumu 1 000 000 Sk, čo v prepočte predstavuje

sumu XX 193,92 eura. Táto pôžička mala byť poskytnutá v júli 2008. Žalovaný popiera, že by išlo o
pôžičku a tvrdí, že jeho otec nebol odkázaný na túto pôžičku, že si peniaze na kúpu bytu zarobil v G..
Spornou zostala tiež skutočnosť, či bola vôbec dohodnutá doba splatnosti. V podanej žalobe žalobcovia
tvrdili, že peniaze vráti na ich výzvu, neskôr v priebehu konania zmenili toto tvrdenie a uviedli, že pôžičku
mal syn vrátiť, keď bude mať dostatok finančných prostriedkov, resp. prevedie na nich jeden byt, taktiež

tvrdil žalobca v prvom rade, že nebolo určené a stanovené, kedy ich (finančné prostriedky) vráti (syn).
Odvolací súd, vzhľadom na výpovede svedkov, najmä svedkyne O. Z., ktorá je síce dcérou žalobcov,
avšak potvrdila, že bola pri tom, ako rodičia odovzdávali bratovi (poručiteľovi) peniaze, dospel k záveru
o uzavretí zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka ústnou formou. Predmetom
tejto pôžičky malo byť poskytnutie finančných prostriedkov vo výške XX 193,92 eura s tým, že nebol

dohodnutý čas splnenia.
XX.8. V priebehu konania žalovaný vzniesol vo vzťahu k pôžičke žalobcov poskytnutej poručiteľovi
námietku premlčania. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné zaoberať sa skúmaním začiatku plynutia
všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný zmluvný vzťah prichádzala do úvahy podľa § 101
Občianskeho zákonníka a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odvolací súd v

tejto súvislosti poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 3Cz 99/81, publikovaný v
Zbierke rozhodnutí pod č. 28/1984, ktorý doposiaľ žiadnym iným judikátom prekonaný nebol. Podstatou
tohtorozhodnutiaje,žeakneboladobasplneniadlhudohodnutáaaniinakstanovená,začínapremlčacia
doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, ako dlh vznikol. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe, aplikujúcej
toto publikované rozhodnutie vyplýva záver, že ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi

dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z toho treba vyvodiť záver, že veriteľ mohol
svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska), požiadať o plnenie
dlhu. O plnenie dlhu mohol teda požiadať hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej dobytu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá
splatnosť predmetu pôžičky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2003
sp.zn. 1Cdo 25/2003, rozsudok zo dňa 4. novembra 2015 sp.zn. 7Cdo XX3/2014, ako aj rozhodnutia

Najvyššieho súdu Českej republiky napr. zo dňa 28. 01. 20XX sp.zn. XXCdo 2634/2008, z 23. XX. 2006
sp.zn. XXOdo XX74/2005).
XX.9. V danej veci mali žalobcovia v prvom a v druhom rade poskytnúť synovi, poručiteľovi S. A.
predmetnú pôžičku v júli 2008 tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, zákonná trojročná
premlčania doba v zmysle vyššie uvedených záverov a súdnej praxe začala plynúť nasledujúci deň po

poskytnutítejtosumyauplynulanajneskôrvjúli20XX.Zasituácie,žežalobcovia ažvdedičskomkonaní,
t.j. po smrti poručiteľa v roku XXXX, až na pojednávaní u notára dňa 07. XX. XXXX požiadali o splnenie
tohto dlhu, konštatoval súd prvej inštancie uplynutie premlčacej doby, v ktorej nárok žalobcov uplatnený
nebol. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a vyhodnotil
ho ako vecne správny. Neuplatnenie nároku žalobcov v rámci plynutia premlčacej doby, pri vznesenej
námietke premlčania zo strany žalovaného, má za následok nepriznanie tohto nároku a zamietnutie

žaloby v tejto časti.
XX.10. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd sa v časti nároku žalobcov v prvom a v druhom rade,
týkajúcom sa poskytnutia údajnej pôžičky neb. S. A. v sume XX 193,92 eura stotožnil s odôvodnením
tejto časti a keďže je vo výroku vecne správne, rozsudok v tejto napadnutej časti ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu vysporiadať sa s podstatnými námietkami
odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní.
15.1. Žalobcovia v podanom odvolaní voči zamietajúcej časti sa nestotožnili s názorom súdu o premlčaní
nároku žalobcov z titulu pôžičky (XX 193,92 eura), nestotožnili sa so zamietnutím sumy 4 500 eur titulom
bezdôvodného obohatenia, so zamietnutím časti nákladov na pohreb. S týmito námietkami sa odvolací

súd vysporiadal v odôvodnení tohto rozhodnutia, keďže v podstatne napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo vyhovujúcej časti potvrdil iba čiastočne, v zamietajúcej časti potvrdil, v časti sumy 4 500 eur
zrušil a opravné uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa vysporiadal s týmito námietkami žalobcov v celom
rozsahu. 15.1.1.K námietke žalobcov, že súd by pri posudzovaní okamihu začatia plynutia premlčacej
dobyvprípadepôžičky(XX193,92eura)malprihliadaťnaosobitosťtohtoprípadu,keďprijímateľpôžičky

(syn žalobcov a otec žalovaného) zomrel a jeho smrťou zanikla možnosť žalobcov vymáhať dlžnú sumu
od poručiteľa, odvolací súd iba dodáva, že tak ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, ako aj súdna
prax takýto výklad zákona neumožňuje.
16. Žalovaný v podanom odvolaní namieta predovšetkým výšku pohrebných nákladov. Čiastočne, čo sa
týka zhotovenia pomníka, sa odvolací súd s jeho námietkou stotožnil, keď priznal žalobcom nárok na

zaplatenie 1 zo sumy 3188 eur, za ktorú sumu bol zhotovený dvojhrob (rodinná hrobka žalobcov), t.j.
sumu 1594 eura. Nestotožnil sa však s jeho návrhom nepriznať žiadne náklady súvisiace s pohrebom
žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom. Odvolací súd vyhodnotil,
že všetky ostatné náklady, ktoré si žalobcovia v súvislosti s pohrebom uplatnili, ako primerané a

preto ich náhradu žalobcom priznal. V tomto smere námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú a
neopodstatnenú.
16.1. Vo vzťahu k námietke žalovaného, týkajúcej sa nákladov súvisiacich s užívaním motorových
vozidiel, odvolaniu žalovaného vyhovel, preto ďalej poukazuje iba na odôvodnenie tohto rozhodnutia.
16.2. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa sumy 4 500 eur, odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil, nakoľko o tejto sume už bolo právoplatne rozhodnuté.
16.3. K námietke žalobcov, že v rozsudku nebol upravený vzájomný vzťah medzi žalobcami, ktorým
by mal nárok prináležať spoločne a nerozdielne, odvolací súd iba dodáva, že v danom prípade ide o
solidárnu pohľadávku zo strany žalobcov voči žalovanému, ktorá solidarita vznikla na základe zákona
(bezpodielové spoluvlastníctvo manželov). Z tohto dôvodu nebolo nevyhnutné upravovať rozsudkom

plnenie dlžníka (žalovaného) niekoľkým veriteľom (žalobcom v prvom a v druhom rade) s poukazom na
ustanovenie § 513 Občianskeho zákonníka.
17. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd prakticky zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, podľa § 396 ods.
2 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde. O
náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 CSP,

úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov tak na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 84,84%. Odvolací súd vychádzal zo žalobcami uplatnenej sumy v žalobe, t.j. zo
sumy 43 XX6 eur. V konečnom dôsledku žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcom sumu 3287,37 eura,
čo predstavuje 7,58% žalovanej sumy. V tejto časti boli žalobcovia úspešní, žalovaný bol úspešný vrozsahu 92,42%. Celkový úspech žalovaného je teda vo výške 84,84%. O výške trov konania rozhodne
podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).