Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 20, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/131/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200776
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1020200776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej

a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v konaní v právnej veci žalobcu: Obec
Pakostov, Pakostov 24, 094 07 Pakostov, zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83
Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Lˇ. Štúra 1,
812 35 Bratislava, za účasti: 1. Alpine Oil and Gas, s.r.o., Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, ICˇO: 36
702 722, 2. Societatea Nationala de Gaze Naturale „ROMGAZ" S.A., organizačná zložka Bratislava,
Karadzˇicˇova 16, 821 08 Bratislava, ICˇO: 44 465 734, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného cˇ. 7738/2016-9.2, cˇ. 52247/2016 (6) zo dňa 29.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky
sp. zn.: 7738/2016-9.2, číslo: 52247/2016 (6) zo dňa 29.09.2016, ako aj prvostupňové rozhodnutie
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo spisu: 5020/2016-7.3, Číslo záznamu:
32017/2016 zo dňa 07.06.2016 zrušuje a vec vracia Ministerstvu životného prostredia Slovenskej
republiky na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o

výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Krajský súd v Bratislave ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v zákonnej lehote dňa
13.12.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného cˇ. 7738/2016-9.2,
cˇ. 52247/2016 (6) zo dňa 29.09.2016, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že nie je účastníkom
predmetného konania, pričom uviedol, že „Osobitná komisia ministra životného prostredia Slovenskej
republiky pre konanie vo veciach rozkladov (ďalej len „osobitná komisia“) napriek uvedenej skutočnosti

preskúmaladôvodypredložene´vpodaní,označenomakorozkladazaujalavtejtovecistanovisko(ďalej
aj „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy (ďalej aj „prvostupňový orgán“) číslo spisu:
5020/2016-7.3, číslo záznamu: 32017/2016 zo dňa 07.06.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“),
ich zrušení a vrátení prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konania a priznanie náhrady trov
konania.

2. Správny súd vo veci vydal dňa 29.11.2018 rozhodnutie - uznesenie č. k. 6S/311/2016-271, ktorým
konaniezastavilažiadnemuzúčastníkovnepriznalprávonanáhradutrovkonania.Správnysúdkonanie
podľa § 99 písm. g) SSP zastavil poukazujúc na novú právnu skutočnosť, ktorá vyvstala v priebehu
prieskúmavacieho konania, a to existenciu právoplatného rozhodnutia o zrušení prieskumného územia,čím podľa neho odpadol dôvod pokračovať v konaní. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie tak nemôže
zakladať, meniť alebo inak zrušiť oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb

priamo dotknuté. V dôsledku žalobcom podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 4Sžk/10/2019 zo dňa 05.05.2020 rozhodnutie tunajšieho
správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je povinný vec meritórne prejednať
a rozhodnúť.

3. Správny súd uvádza, že v iných konaniach vedených na tunajšom správnom súde pod sp. zn.
6S/211/2016 a 6S/6/2021, v ktorých vystupuje rovnaký žalovaný, s obdobným predmetom konania
- súdny prieskum rozhodnutia žalovaného, ktorým bol žalobca vylúčený ako účastník zo správneho
konania vo veci predĺženia platnosti prieskumného územia Medzilaborce - ropa a horľavý zemný plyn,
navrhovateľa spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o., Bratislava, boli vyhlásené rozsudky, ktorými boli obe
preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušené (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci) a

vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

4. Aj keď v prejednávanej veci ide o posúdenie zákonnosti rozhodnutia o zmene (zmenšení
prieskumného územia) bez pripustenia žalobcu ako účastníka administratívneho konania, správny súd
má za to, že právne názory tunajšieho súdu ohľadom posúdenia účastníctva zainteresovanej verejnosti

vyslovené v rozsudkoch tunajšieho súdu sp. zn. 6S/211/2016 a 6S/6/2021 sú plne aplikovateľné aj
na prejednávanú vec. V odôvodnení tohto rozsudku správny súd primerane poukazuje na dôvody cit.
rozsudkov aj v intenciách zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu.

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

5. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že na základe návrhu spol. Alpine Oil
and Gas, s. r. o., Bratislava, zo dňa 19.04.2016 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
odborštátnejgeologickejsprávy(ďalejaj„ministerstvo“)dňom20.04.2016začalosprávnekonaniepodľa
§ 23 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „geologický zákon“) vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného
územia „Medzilaborce - ropa a horľavý zemný plyn“ (ďalej aj „prieskumné územie Medzilaborce“).

6. Na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky bolo následne doručené podanie žalobcu
v zastúpení právnou zástupkyňou JUDr. Ivetou Rajtákovou, ktorým sa domáhal priznania postavenia

účastníka konania v správnom konaní č. 5020/2016-7.3 o predĺžení doby platnosti a zmene (zmenšenie)
prieskumného územia Medzilaborce s poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku a § 23 ods. 7
geologického zákona, pričom svoj nárok na účasť v konaní odôvodnil tým, že v predmetnom konaní
môžu byť dotknuté záujmy obce a jej obyvateľov v oblasti ochrany životného prostredia.

7. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu číslo spisu: 5020/2016-7.3, číslo záznamu:
31046/2016 zo dňa 02.06.2016 bolo rozhodnuté o vylúčení žalobcu zo správneho konania podľa § 14
ods. 1 a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny (zmenšenie)
prieskumného územia Medzilaborce pre spol. Alpine Oil and Gas, s.r.o., Bratislava.

8. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal dňa 23.06.2016 rozklad, ktorý žalovaný zamietol rozhodnutím
číslo: 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č.: 39044/2016 (6) zo dňa 13.07.2016 a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z geologického zákona
a ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že účastníkom v konaní o predĺžení doby platnosti

a zmene (zmenšenia) prieskumného územia by mal byť aj iný subjekt ako držiteľ prieskumného
územia, na návrh ktorého sa má doba platnosti prieskumného územia predĺžiť, resp. zmeniť veľkosť
prieskumného územia. Ďalej dôvodil tým, že žalobca vo svojich podaniach nekonkretizoval, na
základe akých relevantných skutočností si uplatňuje v danej veci postavenie účastníka konania.
Podľa názoru žalovaného jediným subjektom, ktorý má kvalifikovaný právny vzťah k prieskumnému

územiu Medzilaborce, je držiteľ prieskumného územia a v konaní o predĺžení doby platnosti a zmene
(zmenšenia) prieskumného územia podľa § 23 geologického zákona sa rozhoduje iba o právach,
oprávnených záujmoch a povinnostiach tohto držiteľa prieskumného územia. Osobitná komisia má
za to, že práva a oprávnené záujmy obce nie sú a ani nemôžu byť v konaní v danej veci dotknuté.Žalobca podľa neho v konaní nepreukázal a nekonkretizoval, aké záujmy obce a jej obyvateľov mali byť
výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného v danej veci dotknuté.

9. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím cˇ. sp. 5020/2016-7.3, číslo záznamu 32017/2016 zo dňa
07.06.2016 rozhodol o zmenšení rozlohy a predlžení doby platnosti prieskumného územia Medzilaborce
- ropa a horľavý zemný plyn pre držiteľov prieskumného územia spoločnosť Alpine Oil and Gas, s.r.o.,
Karadzˇicˇova 16, 821 08 Bratislava, ICˇO: 36 702 722 (prieskumný podiel 50%), Societatea Nationala
deGazeNaturale„ROMGAZ“S.A.,organizačnázložkaBratislava,Karadazˇicˇova16,82108Bratislava,

ICˇO: 44 465 734 (prieskumný podiel 25%), JKX Slovakia B.V., organizačná zložka, Bozˇeny Neˇmcovej
8, 811 04 Bratislava, ICˇO: 44 349 459 (prieskumný podiel 25%), (ďalej aj ,,držitelia prieskumného
územia“) na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu vyhradených nerastov: ropa a horľavý
zmeny´ plyn v etape vyhľadávacieho ložiskového prieskumu o 5 rokov, a to do 01.08.2021.

10. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal dňa 01.07.2016 rozklad, ktorý žalovaný rozhodnutím č.

7738/2016-9.2, č. 52247/2016 (6) zo dňa 29.09.2016 preskúmal v zmysle ust. § 61 Správneho poriadku
a dospel k záveru, že podanie žalobcu nie je možne´ posudzovať ako rozklad, nakoľko nebolo podane
´ účastníkom konania. Poukázal na to, že žalobca bol právoplatne vylúčený z konania o určení
prieskumnéhoúzemiarozhodnutímministraživotnéhoprostrediaSlovenskejrepublikycˇ.6422/2016-9.2
(14/2016-rozkl.), 39044/2016 (6) zo dňa 13.07.2016 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho

orgánu cˇ. 5020/2016-7.3, 31046/2016 zo dňa 02.06.2016.

II. Žaloba

11. Napadnute´ rozhodnutia považoval žalobca za nezákonné z dôvodu, že konajúce orgány verejnej

správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), sú
nepreskúmateľne´ pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1
písm.e)SSP)adošlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonanípredorgánomverejnejsprávy,ktoré
mohlo matˇ za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods.

1 písm. g) SSP). Na základe uvedeného žalobca žiadal o zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie
veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

12. Žalobca uviedol, že je obcou, do územia ktorej zasahuje „zmenšené prieskumné územie
Medzilaborce“. Z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej aj

„zákon o obecnom zriadení“) vyplýva, že je povinnosťou obce utvárať a ochraňovať zdravé podmienky
a zdravý spôsob života a práce jej obyvateľov a ochrana životného prostredia. Poukázal na to, že
predmetom konania pred správnymi orgánmi bolo rozhodovanie o otázkach životného prostredia.
Žalobca konštatuje, že je nepochybne podľa čl. 2 ods. 2 Aarhuského dohovoru zainteresovanou
verejnosťou, teda verejnosťou, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom

týkajúcim sa životného prostredia, alebo sa o tento proces zaujímajúcou.

13. Z ustanovení zákona o životnom prostredí, geologického zákona a zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochrane prírody a
krajiny“), podľa žalobcu nepochybne vyplývalo, že určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie

pre držiteľa prieskumného územia vykonávať geologické práce. V konkrétnom konaní ide o geologické
práce - ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového
geologického prieskumu. Geologickými prácami podľa ustanovenia § 2 ods. 4 geologického zákona
sú geofyzikálne a geochemické práce, ako aj okrem iného vrtné práce, podzemné práce a zemné
práce,výstavbaaprevádzkovaniedočasnýchmernýchobjektov,zriaďovaniezatláčacíchapozorovacích

staníc, skúšobných zariadení, dočasných pracovísk a prístupových ciest k nim. Príkladmo vymenované
geologické práce vykonávané v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu sú podľa
žalobcu nepochybne prácami, s ktorými sú spojené fyzikálne a iné vplyvy na životné prostredie. V
etape vykonávania vrtných a podzemných prác zriaďovania pracovísk a prístupových ciest k nim, ide
predovšetkým o priamy zásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými sú pôda, pôdny kryt, vrátane

flóry a fauny, ktorá je súčasťou tohto pôdneho krytu. Uvedené činnosti zároveň pri ich vykonávaní môžu
nepochybne pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém, v ktorom sú vykonávané.14. Žalobca uviedol, že vplyv geologických prác v etape - ložiskového geologického prieskumu, ktorý je
vykonávaný v rámci určenia prieskumného územia, o predĺženie ktorého sa vedie predmetné konanie,
zhodnotil zákonodarca tým, že v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane prírody a krajiny,

stanovil, že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom, a to nielen v konaní o určení prieskumného
územia, ale aj o predĺžení doby platnosti prieskumného územia.

15. Dôvodil, že je nesporné, že predĺženie doby platnosti prieskumného územia a schválenie zmeny
prieskumného územia znamená, že držiteľ bude vykonávať práce uvedené v projekte geologickej úlohy.

Nemožnotedapodľanehokonštatovať,žerozhodnutieotom,žedržiteľ(skupinadržiteľov)môženaďalej
vykonávať ložiskový geologický prieskum v etape vyhľadávacie ložiskového prieskumu bude bez toho,
aby tým boli dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, keďže súčasťou oprávnení z rozhodnutia o
predĺžení prieskumného územia je vykonávanie hlbinných geologických vrtov.

16. Žalobca svoju argumentáciu ďalej opiera o čl. 4 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady

2011/92/EU z 13.12.2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné
prostredie (ďalej aj „Smernica“), podľa ktorého posúdeniu podliehajú projekty uvedené v prílohe I.

17.Podľaods.2citovanejSmerniceštátyurčia,čiprojektyuvedenévpríloheIIbudúpodliehaťposúdeniu
v súlade s čl. 5 až 10, pričom členské štáty to určia na základe skúmania každého jednotlivého prípadu,

alebo prahov, alebo kritérií, ustanovených členskými štátmi, alebo na základe uplatňovania oboch týchto
princípov. Činnosti uvedené v prílohe II pod položkou 2 písm. d) sú hĺbkové vrty a to najmä geotermálne
vrty, vrty pre uskladnenie jadrového odpadu a vrty pre vodné zdroje. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ
zo dňa 11.02.2015 vo veci C-531/11 (bod 28 až 30), hĺbkovými vrtmi môžu byť aj skúšobné vrty, pokiaľ
ich možno za hĺbkové vrty považovať. Zo znenia označeného ustanovenia Smernice totiž nevyplýva,

že by taxatívne uvádzalo rôzne druhy vrtov, ale len to, že do jeho pôsobnosti patria všetky hĺbkové
vrty s výnimkou vrtov na skúmanie stability pôdy. Medzi kritériami uvedenými v prílohe III, sú okrem
iného, kumulácia s inými už existujúcimi, alebo schválenými projektmi, využívanie prírodných zdrojov,
najmä krajiny, pôdy vody a biodiverzity, znečistenie a rušivé vplyvy, riziká závažných havárií, alebo
prírodných katastrof, súčasné schválené využitie územia, absorbčnú schopnosť prírodného prostredia,

alebo napríklad aj očakávaný začiatok trvania, frekvenciu a reverzibilitu vplyvu. Z citovaných ustanovení
Smernice, predovšetkým jej čl. 4 ods. 2 podľa žalobcu vyplýva, že členské štáty nemajú možnosť
zvoliť taký postup, že pre projekty uvedené v prílohe II neuvedú ani jedno z kritérií uvedených v tomto
ustanovení, teda inak povedené, členské štáty si musia vybrať alebo jedno z kritérií, na základe ktorého
určia, či činnosti uvedené v prílohe II budú predmetom posudzovania ich vplyvov na životné prostredie,

alebo môžu určiť, že budú uplatňovať obidve kritériá. Nemôžu však určiť, že činnosti uvedené v prílohe
II nebudú podliehať za žiadnych okolností posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie.

18. Zaradenie hĺbkových vrtov do prílohy č. II podľa žalobcu nesporne indikuje prinajmenšom možnosť,
že za určitých okolností takýto projekt môže mať pravdepodobne významný dopad na životné prostredie.

Žalobca tvrdil, že nestanovenie kritérií, na základe ktorých sa hĺbkové vrty majú posudzovať, so zreteľom
na ich dopad na životné prostredie znamená, že z dôvodu predbežnej opatrnosti sa musí vyhodnotiť
vplyv takejto činnosti na životné prostredie v každom prípade.

19. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na čl. 6 ods. 2 Smernice, ktorý stanovuje rámce účinnej účasti

dotknutej verejnosti na rozhodovacích procesoch zahŕňajúce informovanie verejnosti v skorom štádiu
rozhodovacieho procesu v záležitostiach životného prostredia. Žalobca zároveň poukázal na nesporný
výklad komunitárneho práva vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-531/13 zo dňa
11.02.2015, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že hĺbkové vrty sú činnosťou, pri ktorej nie je možné vylúčiť
pravdepodobný významný vplyv na životné prostredie a nesporne sa týkajú životného prostredia.

20. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru o tom, že je zbytočné rozhodovať o potrebe posudzovania
vplyvov na životné prostredie, na všetky plánované činnosti, keď nie je isté, či sa v prieskumnom
území naozaj uskutočnia, je potrebné podľa žalobcu zdôrazniť, že predĺženie platnosti prieskumného
územia oprávňuje jeho držiteľov na vykonávanie všetkých činností vyplývajúcich z prieskumného

územia. Posudzovanie plánov, tak ako je jeho povinnosť zakotvená v predpisoch komunitárneho práva,
jednoznačne konštatuje, že hodnotiť vplyv týchto plánov je potrebné v štádiu, keď sa s nimi vysloví
súhlas a nie už v procese ich realizácie.III. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka

21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.03.2017 uviedol, že táto nie je dôvodná a žiadal ju

zamietnuť. Po opise žalobných námietok a prehľadu v konaní vydaných rozhodnutí a stručnom priebehu
správneho konania uviedol, že podľa ustanovenia § 23 ods. 9 geologického zákona účastníkom konania
o určení, zmene alebo zrušení prieskumného územia je ten, kto návrh podal a fyzická alebo právnická
osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

22. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-531/13 z 11.02.2015, na ktorý sa odvolával
žalobca, nie je podľa žalovaného aplikovateľný na tento prípad. Dôvodom je odlišnosť v predmete
konaní. V prípade veci C-531/13 ide o povolenie, ktoré sa vzťahuje na niekoľko prác a činností,
najmä na uskutočnenie prác potrebných na zriadenie miesta vrtu a v prípade neúspešného vrtu na
navrátenie plochy do pôvodného stavu. V prípade nájdenia uhľovodíkov získala Rohöl-Aufsuchungs
AG povolenie na skúšobnú ťažbu zemného plynu až do celkového množstva 1000 000 m3, aby

sa preukázala hospodárnosť vrtu. V prvom rade žalovaný považuje za nevyhnutné poukázať na tú
skutočnosť, že v tomto prípade prejednávanom pred Krajským súdom v Bratislave nejde o skutkovo
zhodný prípad s prípadom opísaným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, v ktorom išlo o
povolenie na uskutočnenie skúšobných vrtov vrátane povolenia na skúšobnú ťažbu, pričom žalobcovia
sa domáhali posudzovania vplyvov skúšobného vrtu vrátane skúšobnej ťažby na životné prostredie.

Súdny dvor EÚ vo vzťahu k otázke č. 1 a 2 uzatvára, že: Bod 14 prílohy I smernice Rady 85/337/
EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné
prostredie, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla
2009, sa má vykladať v tom zmysle, že skúšobný vrt, o aký ide vo veci samej, v rámci ktorého sa
predpokladá skúšobná ťažba zemného plynu a ropy s cieľom určiť komerčnú hospodárnosť ložiska,

nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia. Zároveň vo vzťahu k prípadu riešenému pred Súdnym dvorom
Európskej únie je potrebné vziať do úvahy predovšetkým rakúsku právnu úpravu. V zmysle vyššie
uvedeného rozsudku SD EU bolo namietané nevykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie
v kontexte už povolenej skúšobnej ťažby.

23. K námietkam žalobcu o možnosti uplatnenia jeho práva byť účastníkom správneho konania a
prístupu k spravodlivosti podľa Aarhuského dohovoru uviedol, že citované ustanovenia Aarhuského
dohovoru sú plne zakotvené a rešpektované v zákone č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 24/2006 Z. z.“). Žalovaný nijakým spôsobom
nevylučuje účasť žalobcu v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, t. j. v stave a v čase,

keď bude zrejmé, čo bude predmetom posudzovania.

24. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný tvrdil, že postupom a konaním žalovaného správneho orgánu
neboli dotknuté práva žalobcu zakotvené v Aarhuskom dohovore, tie sú, ako žalovaný vyššie uviedol,
plne rešpektované v zákone č. 24/2006 Z. z., t. zn., že v konaní o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie, ktoré sa uskutoční minimálne v zisťovacom konaní po overení ložísk (v etape vyhľadávacieho
ložiskového geologického prieskumu), pokiaľ držiteľ prieskumného územia prejaví záujem hospodársky
využiť ložisko (ak bude objavené, zistené), bude v prípade prejavenia záujmu zo strany žalobcu o vstup
do konania, bezpochyby účastníkom konania aj žalobca. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že dotknutým
orgánom v konaní o určení je aj príslušný orgán ochrany prírody a krajiny, automaticky nezakladá

žalobcovi postavenie účastníka konania.

25. V rámci správneho konania o určení prieskumného územia (ako aj v prípade rozhodnutia o predĺžení
lehoty na prieskumné územie) si správny orgán vyžiadal stanoviská príslušných dotknutých orgánov za
účelom zistenia a preverenia, či nebudú dotknuté záujmy na úseku ich pôsobnosti.

26. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že v danom prípade nešlo o rozhodovaciu činnosť
príslušného orgánu ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, v zmysle ktorého
má občianske združenie založené za účelom ochrany prírody a krajiny zo zákona priznané postavenie
účastníka konania.

27. Aj napriek uvedenému žalovaný zdôraznil, že svojím konaním nevylúčil možnosť verejnosti zúčastniť
sa konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy životného prostredia. Zákon č. 24/2006 Z. z. náležite
zabezpečil účasť verejnosti v takýchto konaniach, a to práve prostredníctvom procesu posudzovaniavplyvov na životné prostredie, ktorého uskutočnenie sa predpokladá až v čase poznania dotknutého
územia vrátane potvrdenia ne/existencie ložiska nerastu, ktorý sa uskutoční v čase pred vydaním
rozhodnutia v zmysle príslušných banských predpisov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na tú

skutočnosť, že participácia na rozhodovacom procese žalobcu v oblasti ochrany prírody je zabezpečená
prostredníctvom osobitných konaní.

28. Uvedené jednoznačne korešponduje s cieľmi a princípmi Aarhuského dohovoru. Cieľ stanovený v
čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, t. j. najmä zabezpečenia prístupu členov zainteresovanej verejnosti

k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým orgánom ustanoveným zákonom za
účelom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo opomenutia,
ktoré sú predmetom ustanovení čl. 6 Aarhuského dohovoru, je zo strany žalovaného plne rešpektovaný
a zakotvený v príslušnom právnom predpise (zákon č. 24/2006 Z. z.) ako aj na úseku iných osobitných
právnych predpisov.

29. Participáciu na konaniach podľa čl. 6 v spojení s čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru vyčerpávajúcim
spôsobom neopomínajúc ani jednotlivca (fyzická osoba) zabezpečuje zákon č. 24/2006 Z. z., a to aj v
súlade s cieľmi smernice 2011/92/EÚ, pričom práva žalobcu podľa č. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru
neboli postupom žalovaného porušené a žalobcovi bol zabezpečený náležitý a najmä včasný prístup
k takýmto konaniam.

30. Žalovanému nebolo zrejmé, z akého dôvodu sa žalobca domáhal účasti v konaní až v roku 2016,
keď rozhodnutie o určení prieskumného územia bolo vydané už v roku 2006 a žalobca až doteraz
zákonnosť rozhodnutia o určení prieskumného územia nijakým spôsobom nespochybňoval. Žalovaný
ďalej poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie o predĺžení doby určenej na prieskumné územie samo

osebe nevytvára žiadne nové právne skutočnosti vo vzťahu k obyvateľom obcí, obciam, vlastníkom
nehnuteľností a i.

31. Dodal, že skutočnosť, že žalobca je občianskym združením, založeným na ochranu životného
prostredia, ešte samo o sebe nezakladá možnosť jeho účasti v akomkoľvek konaní len za predpokladu,

že žalobca vo všeobecnej rovine poukáže na to, že určitým konaním dôjde k ohrozeniu životného
prostredia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 1Afs 107/2004 zo dňa 10.11.2005, v zmysle ktorého: „Nejvyšší správní soud
podotýká, že institut zákazu zneužití subjektivních práv (k ničím neodůvodněné újmě jiného či k ničím
neodůvodněné újmě společnosti, tj. konec konců jejích členů) představuje materiální korektiv formálního

pojímaní práva, prostřednictvím něhož se do právního řádu vnáší hledisko ekvity (spravedlnosti). Zákon,
jenž je ze své povahy obecný, nemůže pojmově pamatovat na všechny myslitelné životní situace,
které mohou za jeho účinnosti nastat. V důsledku toho se může přihodit, že určité chování formálně
vzato - ve skutečnosti ovšem pouze zdánlivě, jak bylo vyloženo výše odpovídá právní normě (či lépe
řečeno: dikci právního předpisu), avšak je zároveň pociťováno jako zjevně nespravedlivé, neboť v

rozporu s určitými základními hodnotami a s rozumným uspořádáním společenských vztahů působí
jiným újmu. Takové chování má potom povahu nikoliv výkonu subjektivního práva, nýbrž jeho (právem
reprobovaného)zneužití.“Bezohľadunarokvydaniatohtosúdnehorozhodnutiajeuvedenérozhodnutie
stále relevantné, najmä vo vzťahu ku skutočnosti, ak ktokoľvek svojim konaním zneužíva právo vo
svoj prospech bez konkrétneho špecifikovania porušovania jeho subjektívnych práv len so všeobecnou

konštatáciou, že sú dotknuté jeho práva, ako napr. občianskeho združenia založeného za účelom
ochrany životného prostredia.

32. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný zastával názor, že prvostupňové ako aj druhostupňové
rozhodnutia boli vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami geologického zákona ako aj Správneho

poriadku.

33. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník v 1. rade, spoločnosť Alpine Oil and Gas, s.r.o., ktorý navrhol
žalobu zamietnuť, nakoľko žalobca nie je podľa § 23 ods. 9 geologického zákona účastníkom správneho
konania. Účastníkom konania je iba ten, kto návrh na zmenu a predĺženie doby platnosti podal, teda

ďalší účastník v 1. rade Samotné predĺženie platnosti prieskumného územia podľa neho skutočne
nemôže mať vplyv na záujmy ochrany prírody a krajiny. Dodal, že je zrejmé, že vždy, keď sa budú
mať konkrétne činnosti vykonávať a keď bude existovať konkrétny plán tej ktorej činnosti, ktorý sabude schvaľovať, bude povinnosťou ďalšieho účastníka v 1. rade, obrátiť sa na príslušný úrad ochrany
životného prostredia, aby vyhodnotil, či ich posudzovanie je alebo nie je potrebné.

IV. Replika a duplika

34. Žalobca vo vyjadreniach k vyjadreniu žalovaného a k vyjadreniu ďalšieho účastníka v 1. rade
uviedol, že samotný žalovaný, rovnako aj ďalší účastník v 1. rade, aj keď svojim nesúhlasom, ale predsa
len pripúšťajú, že ustanovenia geologického zákona, vychádzajúc z ich výslovného znenia, podporujú

žalobné námietky žalobcu. Žalobca opätovne poukázal na to, že už od 01.05.2010 mohol držiteľ
požiadať o predĺženie doby platnosti prieskumného územia na čas nevyhnutne potrebný na dokončenie
geologických prác. Ustanovenie § 24 ods. 8 geologického zákona nestanovilo žiadny konkrétny časový
limit pre túto lehotu, a ako vyplýva z tohto zákonného ustanovenia, táto lehota sa odvíja predovšetkým od
reálnej potreby času, ktoré si dokončenie činností vyžaduje. Skutočnosť, že držiteľ požiadal o predĺženie
lehoty platnosti o 4 roky, nemôže byť podľa žalobcu zhojená takým výkladom geologického zákona, ktorý

popiera výslovné znenie § 24 ods. 8 geologického zákona.

35. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril aj podaním zo dňa 11.07.2018, kde uviedol, že zastáva názor,
že prvostupňové rozhodnutie ako aj druhostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade s príslušnými
ustanoveniami geologického zákona č. 24/2006 Z.z., smernice EIA, ako aj Správneho poriadku.

Žalovaný svojim konaním nevylúčil možnosť verejnosti zúčastniť sa konania, ktoré svojou povahou nie
je spôsobilé akýmkoľvek spôsobom porušiť práva zainteresovanej verejnosti vo veciach týkajúcich sa
životného prostredia. Zároveň poukázal na to, že dňa 18.06.2018 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie
o zrušení prieskumného územia č. 6111/2018-5.3 zo dňa 25.05.2018, ktorým ministerstvo rozhodlo na
žiadosť držiteľov prieskumného územia o zrušení prieskumného územia Medzilaborce - ropa a horľavý

zemný plyn. Žalovaný má za to, že tak odpadol dôvod tohto súdneho prieskumu, nakoľko zrušením
prieskumného územia, rozhodnutie o určení prieskumného územia, prípadne jeho zmeny „zanikne“, a
v prípade, ak by konajúci súd zrušil napadnuté rozhodnutie, žalovaný nebude môcť rozhodnúť v danej
veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu výhodnejší, alebo by mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a
právom chránených záujmov.

V. Relevantné právne predpisy

36. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

37.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

38. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

39. Podľa čl. 44 Ústavy SR
(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie,
prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy,
o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným
druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
(5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu
zo strany štátu a spoločnosti.

(6) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

40. Podľa čl. 45 Ústavy SR, každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.41. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb

a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

42. Podľa § 2 zákona č. 17/1992 Zb., životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky
existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä
ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.

43. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone
samosprávy najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce,
chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na
vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport.

44. Podľa ustanovenia § 3 písm. i) zákona č. 569/2007 Z. z. - ložiskový geologický prieskum je prieskum,
ktorým sa skúmajú ložiská nerastov, zisťujú a overujú ich zásoby a spracúvajú geologické podklady
na ich využívanie a ochranu, zisťujú a overujú sa geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku
podzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných
priestoroch, zisťujú a overujú sa geologické podmienky na sprístupňovanie jaskýň, zaistenie stability

podzemnýchpriestorov,zabezpečovaniealikvidáciustarýchbanskýchdielanazriaďovanieaprevádzku
prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého
do geologického prostredia (ďalej len ''ukladanie”) podľa osobitného predpisu.

45. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z. - Geologické práce sú geologický výskum

a geologický prieskum.

46. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z. z. - Geologický výskum sa člení na
a) základný geologický výskum,
b) regionálny geologický výskum.

47. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 569/2007 Z. z. - Geologický prieskum sa člení na:
a) ložiskový geologický prieskum, ktorý sa člení na etapy
1. vyhľadávací ložiskový geologický prieskum,
2. podrobný ložiskový geologický prieskum,

3. ťažobný ložiskový geologický prieskum.

48. Podľa ustanovenia § 2 ods. 4 zákona č. 569/2007 Z. z. - Za geologické práce, ak súvisia s prácami
uvedenými v odsekoch 2, 3 a 5, sa podľa tohto zákona považujú tieto práce:
a) geofyzikálne práce a geochemické práce,

b) technologické práce, laboratórne práce, terénne meračské práce a technické práce, najmä
vrtné práce, podzemné práce a zemné práce, výstavba a prevádzkovanie dočasných merných
objektov, zatláčacích a pozorovacích staníc, skúšobných zariadení, zriaďovanie dočasných pracovísk
a prístupových ciest k nim.

49. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
51/2008 Z. z., sa ložiskovým geologickým prieskumom
a) skúmajú geologické pomery ložiska a jeho tektonická stavba,
b) sleduje rozmiestnenie jednotlivých nerastov podľa kvality,
c) skúmajú banskotechnické podmienky, ktoré môžu ovplyvniť dobývanie zistených a overených zásob

nerastov tvoriacich ložiská,
d) rieši možnosť ukladania odvalov, výsypiek a odkalísk spolu s predpokladanými vplyvmi na životné
prostredie,
e) skúmajú hydrogeologické pomery ložiska,
f) zisťuje výskyt a akumulácia podzemných vôd, ktoré môžu ovplyvniť spôsob dobývania ložiska,

g) zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov
a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, zisťujú a overujú geologické
podmienky na sprístupňovanie jaskýň, zaistenie stability podzemných priestorov,
h) zisťujú a overujú geologické podmienky na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel,i) zisťujú a overujú geologické podmienky prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na
účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia (ďalej len "ukladanie'').

50. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 51/2008 Z. z., sa pri rozdelení ložiskového geologického prieskumu na etapy vo
vyhľadávacom prieskume
1. vyhľadáva a overuje výhradné ložisko alebo ložisko nevyhradeného nerastu, pričom sa na zistenom
výhradnom ložisku určí jeho približný rozsah a v jeho časti sa overia a vypočítajú zásoby kategórie Z-2;

v ostatnej časti sa overia a vypočítajú zásoby kategórie Z-3 alebo prognózne zdroje, na zistenom ložisku
nevyhradených nerastov sa overí a vypočíta množstvo zásob, približný rozsah, kvalita a typy suroviny,
2. zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné netesnosti a ich
vhodnosť na uskladňovanie plynov a kvapalín,
3. zisťujú možnosti výskytu jaskýň, ich možný priebeh, rozsah, viazanosť na štruktúry a zloženie
horninového prostredia, skúmajú sa podmienky stability jaskynných a iných podzemných priestorov,

4. zisťujú geologické podmienky vplyvu starých banských diel na povrch a navrhujú sa opatrenia na ich
zabezpečenie a likvidáciu,
5. zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné netesnosti a ich
vhodnosť na ukladanie.

51. Podľa ustanovenia § 24 ods. 8 zákona č. 569/2007 Z. z. - Osobitné ustanovenie na vykonávanie
ložiskového geologického prieskumu na ropu, horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a
podzemných priestorov na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia:
Prieskumné územie určí ministerstvo na dobu požadovanú objednávateľom a potrebnú na vykonanie
geologických prác a pre územie, ktoré nepresahuje rozlohu odôvodnenú najvhodnejším výkonom

geologických prác z technického a ekonomického hľadiska. Ak určená lehota nepostačuje na
dokončenie činností, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia predĺžená o dobu, ktorá je
nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie doby treba požiadať najmenej tri
mesiace pred uplynutím lehoty. Na určenie prieskumného územia sa nevzťahuje § 22 ods. 2.

52. V zmysle čl. 6 ods. l Aarhuského dohovoru:
„Každá Strana
a) uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené
v Prílohe I;
b) v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia

o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné
prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam, a
c) môže sa rozhodnúť, a to od prípadu k prípadu, ak to vnútroštátne právo umožňuje, neuplatňovať
ustanovenia tohto článku na navrhované činnosti slúžiace účelom obrany štátu, ak sa táto Strana
domnieva, že takéto uplatnenie môže mať nepriaznivý vplyv na tieto účely.“

53. V zmysle čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru:
„Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti
a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,
b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne

konanie požadujú ako predbežnú podmienku,
mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom
ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek
rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených
vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným

ustanoveniam tohto dohovoru.
O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s
požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup
k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek
mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný

na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené
na účely písmena b).Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je
nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto
požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

54.Vzmyslečl.9ods.3Aarhuskéhodohovoru,naviac,beztoho,abybolidotknutéprocesypreskúmania
uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej
vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

55. Podľa § 1 SSP, tento zákon upravuje
a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

56. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

57. Podľa § 3 ods. 1 SSP, na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti správnych
aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa

osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté,

d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje
v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej
povinnosti nezačal administratívne konanie,
e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a

právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly
alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

58. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

59. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

60. Správny súd vo veci vydal dňa 29.11.2018 uznesenie č. k. 6S/311/2016-271, ktorým konanie
zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny súd konanie
podľa § 99 písm. g) SSP zastavil poukazujúc na novú právnu skutočnosť, ktorá vyvstala v priebehu
prieskúmavacieho konania, a to existenciu právoplatného rozhodnutia o zrušení prieskumného územia,
čím podľa neho odpadol dôvod pokračovať v konaní. Konštatoval, že zrušením prieskumného územia

sa stalo bezpredmetným aj rozhodovanie o vylúčení žalobcu z účasti v konaní o predĺžení doby
platnosti a zmene prieskumného územia Medzilaborce - ropa a horľavý zemný plyn, ktoré bolo základom
napadnutého rozhodnutia, zanikne a nebude existovať. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie tak nemôže
zakladať, meniť alebo inak zrušiť oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, aleboktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb
priamo dotknuté.

61. V dôsledku žalobcom podanej kasačnej sťažnosti najvyšší súd uznesením sp. zn. 4Sžk/10/2019 zo
dňa 05.05.2020 rozhodnutie tunajšieho správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
že je povinný vec meritórne prejednať a rozhodnúť, nakoľko správny súd podľa neho neprihliadol na
potrebu ochrany práv zainteresovanej verejnosti.

62. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP) následne vec znovu prejednal, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených
v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20.01.2022, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím
správneho súdu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

63. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovaného je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s

hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj

zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho
orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

64. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného

základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

65. V prejednávanej veci správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako
aj prvostupňového rozhodnutia, ktorými bol žalobca vylúčený zo správneho konania vo veci zmeny
(zmenšenia) prieskumného územia Medzilaborce podľa § 22 a § 23 geologického zákona. Správny

súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžk/10/2019 zo dňa 05.05.2020,
vydanom v tomto súdnom konaní, kde najvyšší súd uviedol svoj právny názor: „...krajský súd v
napadnutom uznesení neprihliadol na potrebu ochrany práv sťažovateľa (zainteresovanej verejnosti).
Zmyslom a cieľom aktívnej legitimácie zainteresovanej verejnosti na podaní správnej žaloby je ochrana
verejného záujmu pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia a nie dosiahnutie konkrétneho

prospechu pre nejaký subjekt predstavujúci zainteresovanú verejnosť. Skutočnosť, či verejný záujem v
oblasti životného prostredia porušený bol alebo nie, nezaniká tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného stratí platnosť. Zrušenie takéhoto rozhodnutia, v prípade jeho rozporu s verejným záujmom,
je bez ohľadu na uplynutie doby jeho platnosti, pre ochranu verejného záujmu zásadné a je zásadné aj
pre účinnú realizáciu práv zainteresovanej verejnosti podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.“

66. V ďalších odsekoch tohto rozsudku (67 - 82) správny súd poukazuje na dôvody už skôr vydaného
rozsudku tunajšieho správneho súdu v obdobnej veci sp. zn. 6S/211/2016 zo dňa 21.11.2019 (obdobne
aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6S/6/2021 zo dňa 24.06.2021), ktorý je plne aplikovateľný na
prejednávanú vec, s odôvodnením ktorého a vysloveným právnym názorom sa stotožňuje.

67. Základným rozporom medzi účastníkmi v tomto konaní bolo posúdenie otázky účastníctva žalobcu
ako zainteresovanej verejnosti v uvedenom správnom konaní. Žalobca tvrdil, že mu účastníctvo v
danom konaní patrí a odvolával sa pritom na príslušné ustanovenia geologického zákona, zákona oživotnom prostredí, zákona o ochrane prírody a krajiny a Aarhuského dohovoru. Tvrdil pritom, že aj v
konaní vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia dochádza k ovplyvňovaniu životného
prostredia. Naopak žalovaný tvrdil, že postupoval správne keď uprel žalobcovi účastníctvo v tomto

konaní a argumentoval, že nestačí, aby žalobca vo všeobecnej rovine poukázal na to, že určitým
konaním dôjde k ohrozeniu životného prostredia, ale bolo nutné preukázať konkrétne dotknuté záujmy
na ochrane životného prostredia, ktoré by mohlo byť konaním a rozhodnutím žalovaného dotknuté.
Porušenie Aarhuského dohovoru odmietal. Tvrdil, že jeho preskúmavané rozhodnutia plne rešpektujú
čl. 9 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Aarhuského dohovoru a že uvedené články sú plne rešpektované v zákone č.

24/2006 Z. z., pričom uviedol, že nijakým spôsobom nevylučuje účasť žalobcu v konaní o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, ktoré sa uskutoční minimálne v zisťovacom konaní po overení ložísk
(v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického prieskumu), pokiaľ držiteľ prieskumného územia
prejaví záujem hospodársky využívať ložisko (ak bude ložisko objavené, zistené).

68. Žalovaný tvrdil, že žalobca nemá právo byť účastníkom konania vo veci predĺženia doby platnosti

prieskumného územia, ale toto účastníctvo mu bude patriť až v prípadnom konaní o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Tým budú aj realizované práva žalobcu v zmysle Aarhuského dohovoru.
V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z geologického zákona ani z iného právneho predpisu
nevyplýva, že účastníkom v konaní o predĺžení doby platnosti a zmene (zmenšenia) prieskumného
územiabymalbyťajinýsubjektakodržiteľprieskumnéhoúzemia,nanávrhktoréhosamádobaplatnosti

prieskumného územia predĺžiť a prieskumné územie zmeniť.

69. V konaní sp. zn. 5Sžp/41/2009 najvyšší súd riešil otázku účastníctva občianskeho združenia ako
zainteresovanejverejnosti(žalobcuvcit.rozsudkochtunajšiehosúdu)vobdobnomkonaní,kdepodobne
ako v prejednávanom prípade správny orgán uprel žalobcovi účasť na konaní s tým, že žalovaný zaujal

stanovisko, že v prípade Aarhuského dohovoru ide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej je
potrebný zákon, čo aj korešponduje s textom čl. 3 ods. 1 Aarhuského dohovoru. Poukázal na doložku
prednosti, ktorá uvádza, že Aarhuský dohovor neobsahuje priamu úpravu práv a povinností fyzických a
právnických osôb. Aj v uvedenom konaní žalovaný uvádzal, že čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru je
zameraný na definíciu princípu práva na prístup k spravodlivosti zainteresovanej verejnosti avšak bez

dostatočnej konkretizácie obsahu práva, ktoré sa majú vo vnútroštátnom práve uplatňovať. Na základe
týchto záverov žalovaný v uvedenom konaní konštatoval v odôvodnení, že adresátom ustanovení čl.
9 ods. 2 a 3 je Slovenská republika a samotné ustanovenia neobsahujú jednoznačne koncipované
základné právo ani slobodu, ktoré by boli orgánmi verejnej moci priamo aplikovateľná v zmysle teórie
„self executing“ a nakoľko zákon výslovne žalobcu a organizácie podobné žalobcovi výslovne ako

účastníka konania neuvádza, potom mu postavenie účastníka neprináleží.

70. Tak ako v konaní sp. zn. 5Sžp/41/2009 aj v prejednávanej veci žalovaný argumentuje podobne.
Žalovaný cituje čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru a uvádza, že uvedené ustanovenia sú plne zakotvené
a rešpektované v zákone č. 24/2006 Z. z. a je to práve tento zákon, ktorý je nutné považovať za

vnútroštátnu úpravu, ktorá zabezpečuje práva podľa uvedeného článku. Tvrdí pritom, že nijakým
spôsobom nevylučuje účasť žalobcu v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, čo je v stave
a v čase keď bude zrejmé, čo bude predmetom posudzovania. Inými slovami, žalovaný v danom prípade
zúžil práva žalobcu podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru na účasť v konaní o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Takýto výklad Aarhuského dohovoru považuje správny

súd za nesprávny.

71. Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia prijatý v Aarhuse dňa 25. júna 1998 (Aarhuský
dohovor,resp.lendohovor)samostatnýmspôsobomvymedzujepojeminformácia,atovovzťahukstavu

zložiek životného prostredia, vo vzťahu k činiteľom, ktoré na ne vplývajú a vo vzťahu k stavu zdravia
a bezpečnosti obyvateľstva a podmienkam života obyvateľstva. Výpočet informácií nie je uzavretý,
aby sa tak účel ich definičného vymedzenia vo vzťahu k životnému prostrediu dosahoval čo najlepšie.
Správny súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/41/2009, kde najvyšší súd uviedol,
že: „Pre najvyšší súd je nepochybné, že ciele Aarhuského dohovoru sú predovšetkým definované v jeho

preambule (kde, podľa Najvyššieho súdu, sú z hľadiska prejednávanej veci najvýznamnejšie myšlienky
vyjadrené v 5., 6., 7., 8., 10. a 17. odseku) a ďalej v čl. 1 Aarhuského dohovoru s podnadpisom rubriky
„Cieľ“.72. Podľa preambule 5. zdôrazňujúc potrebu chrániť, zachovávať a zlepšovať stav životného prostredia
a zabezpečovať trvalo udržateľný a z hľadiska životného prostredia bezproblémový rozvoj, 6. uznávajúc,
že zodpovedajúca starostlivosť o životné prostredie je nevyhnutná na dosiahnutie blahobytu ľudstva

a zabezpečenie základných ľudských práv vrátane práva na život ako taký, 7. uznávajúc tiež, že
každý človek má právo na život v životnom prostredí, ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia
a dosiahnutie blahobytu, a súčasne je povinnosťou každého, jednotlivo aj spoločne s inými, chrániť
a zlepšovať životné prostredie v prospech súčasných i budúcich generácií, 8. uznávajúc, že zlepšený
prístup k informáciám a účasť verejnosti na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia

posilňujú kvalitu a následné uplatňovanie rozhodnutí, prispievajú k environmentálnemu povedomiu
obyvateľstva, dávajú verejnosti možnosť vyjadriť svoje záujmy a umožňujú orgánom verejnej moci
náležite tieto záujmy zohľadniť, 10. s cieľom podporiť zodpovednosť a transparentnosť rozhodovania
a posilniť verejnú podporu rozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia, 17. zohľadňujúc to, že pre
verejnosť vrátane organizácií musia byť prístupné účinné súdne mechanizmy tak, aby boli chránené ich
zákonné záujmy a dodržiavané právne normy.

73. Podľa čl. 1 Aarhuského dohovoru, každá Strana zaručí práva na prístup k informáciám, účasť
verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v
súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka
tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a

dosiahnutie blahobytu.

74.Jenepochybné,žecieľomtýchtoustanoveníAarhuskéhodohovoru,hocisúformulovanévšeobecne,
je umožniť zabezpečiť účinnú ochranu životného prostredia. Aj toto vyzdvihol Súdny dvor v citovanom
rozsudku, na čo poukázal najvyšší súd v svojom rozsudku sp. zn. 5Sžp 41/2009 zo dňa 22.06.2009, keď

vyzdvihol všeobecný imperatív Aarhuského dohovoru obsiahnutý v 17. recitáli: „pre verejnosť vrátane
organizácií musia byť prístupné účinné súdne mechanizmy tak, aby boli chránené ich zákonné záujmy
a dodržiavané právne normy, nepochybne nasmerovaný k zmluvným štátom.“ Preto, vzhľadom na
uvedené,akjepripustenámožnosť,ževkonanievovecipredĺženiadobyplatnostiprieskumnéhoúzemia
môže mať dopad na životné prostredie, nemôže byť žalobca z takého konania vylúčený.

75. V konaní pred najvyšším súdom sp. zn. 5Sžp 41/2009 zo dňa 22.06.2009, najvyšší súd vzhľadom
na možný komunitárny rozmer súdneho prieskumu, prebiehajúce konanie prerušil a postupom podľa čl.
234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, predložil Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev
nasledujúce predbežné otázky na rozhodnutie: 1. Je možné čl. 9 Aarhuského dohovoru, a to najmä

jeho odseku 3, s prihliadnutím na hlavný cieľ sledovaný týmto medzinárodnou zmluvou, tzn. že narúša
klasickú koncepciu aktívnej legitimácie tým, že priznáva postavenie účastníka konania aj verejnosti,
resp. zainteresovanej verejnosti, priznať bezprostredný účinok („self-executing efect“) medzinárodnej
zmluvy za situácie, keď Európska únia po tom, ako dňa 17.02.2005 pristúpila k tejto medzinárodnej
zmluve, nevydala do dnešného dňa komunitárny predpis vykonávajúci uvedenú zmluvu pre podmienky

komunitárneho práva? 2. Je možné čl. 9 Aarhuského dohovoru, a to najmä jeho odseku 3, potom, čo
sa stal súčasťou komunitárneho práva, priznať účinok priamej aplikovateľnosti alebo priameho účinku
komunitárneho práva v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora? 3. Ak je odpoveď na
otázku 1 alebo 2 kladná, potom je možné vykladať čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru s prihliadnutím na
hlavný cieľ sledovaný touto medzinárodnou zmluvou, že pod pojem „úkony orgánu verejnej správy“ je

nutné zahrnúť aj úkon spočívajúci vo vydaní rozhodnutia, tzn. že možnosť prístupu verejnosti k súdnemu
konaniuvsebezahŕňaajprávonapadnúťsamotnérozhodnutiesprávnehoorgánu,ktoréhonezákonnosť
spočíva v dopade na životné prostredie?
Súdny dvor Európskej únie položené otázky prijal na ďalšie konanie a svoj názor na zaslal najvyššiemu
súdu prostredníctvom rozsudku č. C-240/09 zo dňa 08.03.2011 tak, že „Článok 9 ods. 3 Dohovoru

o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady
2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však vnútroštátnemu
súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na
podaniesprávnehoopravnéhoprostriedkualebožaloby,ktorýbudevčonajväčšejmožnejmierevsúlade

tak s cieľmi čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných
právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je L. Z. V., napadnúť na
súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v
oblasti životného prostredia.“76. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 5Sžp/41/2009 uviedol, že „...pokiaľ hovoríme o životnom prostredí,
potom máme na mysli všetko, čo nás na Zemi obklopuje a najmä po stránke biologickej stability

ovplyvňuje prirodzené podmienky života človeka spolu s existenciou rozmanitých druhov organizmov.
Je nepochybné, že predovšetkým pod pojmom životné prostredie je nutné mať na pamäti jeho
zložkovú definíciu (§ 2 zák. č. 17/1992 Zb.), tzn. že zložkami životného prostredia sú najmä ovzdušie,
voda, horniny, pôda, organizmy. Samotný citovaný zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí bol
zákonodarcom prijatý pri zdôraznení práva na priaznivé životné prostredie ako jedného zo základných

práv človeka. Avšak, ak hovoríme o životnom prostredí, nehovoríme o podmienkach, ktoré robia život
jednotlivca alebo spoločnosti znesiteľnejším, lepším alebo technicky komfortnejším, ale hovoríme o
neopakovateľnom a nenahraditeľnom stave, bez ktorého by život jednotlivca nebol možný takmer alebo
vôbec.“

77. V ďalšom najvyšší súd v citovanom rozsudku vyslovil právny názor, že na právo na priaznivé životné

prostredie nie je možné nazerať ako na typické subjektívne právo jednotlivca, ktorého sa môže človek
v rámci svojej právnej subjektivity dovolávať a na jeho základe si niečo, tzn. samotné životné prostredie
nárokovať, prisvojovať alebo požadovať. Vzhľadom na bezprostrednú odozvu dopadu negatívnych
ľudských činností na životné prostredie ako celok, ktoré neakceptuje ani štátnu suverenitu, ani hranice
štátov ani normatívne zákazy a príkazy - je to trvalý kolektívny záujem, ktorý priamo zaťažuje štát

- v prenesenom zmysle obdobne ako právo na život bez vojnového nebezpečenstva alebo životu
nebezpečných chorôb, a ktoré musí existovať bez toho, aby jednotlivec chcel, mohol alebo s jeho
existenciou spojenú vôľu právne prejaviť mal, - lebo bez jeho existencie už svoju vôľu neprejaví, - lebo
bezjehoexistencieniejemožnéblahobytľudstvadosiahnuťvôbecazabezpečeniezákladnýchľudských
práv vrátane ústavou garantovaného práva na život je nemysliteľné.

78. Vzhľadom na prirodzenú vzájomnú závislosť človeka a ostatných organizmov nachádzajúcich sa
v prírode, a to najmä v krajine, a s uvedomením si povinnosť vyvažovať právo človeka pretvárať
prírodu v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja, v zmysle právneho názoru najvyššieho súdu,
nemožno prehliadnuť základné smerovanie záujmov jednotlivcov združených za účelom naplnenia

svojho základného práva na priaznivé životné prostredie. Tým, že toto právo žalobca dal za základ
existencie svojho združenia a v tomto konaní od neho odvodzuje svoje postavenie účastníka, naplnil
žalobca podľa najvyššieho súdu záver vyslovený v hore citovanom ústavnom náleze č. k. II. ÚS
197/2010-52.

79. Podľa názoru správneho súdu, za tohto stavu by potom v prejednávanej veci bolo v rozpore s
ústavným imperatívom „každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie“ (článok 44 ods.
2 ústavy) brániť žalobcovi vo výslovne prejavenej snahe, aby prostredníctvom legálne dostupných
mechanizmov vnútroštátnej právnej ochrany, medzi ktoré nepochybne patrí aj súdny prieskum
rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa životného prostredia, účasť v správnom konaní.

80. K námietke žalovaného, že v štádiu určenia prieskumného územia v etape vyhľadávacieho
ložiskového geologického prieskumu nemôžu byť dotknuté práva žalobcu, nakoľko týmto sa podľa § 4
Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 51/2008 Z. z. rozumie iba vyhľadávanie a overovanie
výhradného ložiska, pričom sa na zistenom výhradnom ložisku určí jeho približný rozsah, zistili sa

možnostivýskytujaskýň,zistilosageologicképodmienkyvplyvustarýchbanskýchdielnapovrch,zisťujú
a overujú sa vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory a nedochádza k ovplyvňovaniu
životného prostredia ako takého, správny súd nepresvedčil.

81. V zmysle v predchádzajúcich odsekoch uvedených argumentov, správny súd prisvedčil žalobcovi,

že z citovaných ustanovení zákona o životnom prostredí, geologického zákona a zákona o ochrane
prírody a krajiny, nepochybne vyplýva, že určenie prieskumného územia zahŕňa oprávnenie pre držiteľa
prieskumného územia vykonávať geologické práce, v konkrétnom konaní ide o geologické práce -
ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov v etape vyhľadávacieho ložiskového geologického
prieskumu. Geologickými prácami podľa citovaného ustanovenia § 2 ods. 4 geologického zákona súd

jeho fyzikálne agrochemické práce, ako aj okrem iného vrtné práce, podzemné práce a zemné práce,
výstavba a prevádzkovanie dočasný merných objektov, zriaďovanie zatláčacích a pozorovacích staníc,
skúšobných zariadení, dočasných pracovísk a prístupových ciest k ním. Súd preto prisvedčil žalobcovi
aj v tom, že uvedené príkladmo vymenované geologické práce vykonávané v etape vyhľadávacieholožiskového geologického prieskumu sú nepochybne prácami s ktorými sú spojené fyzikálne a iné
vplyvy na životné prostredie. V etape vyhľadávania vrtných a podzemných prác zriaďovania pracovísk
prístupových ciest k ním, ide predovšetkým o priamy zásah do tých zložiek životného prostredia, ktorými

súpôda,pôdykryt,vrátaneflóryafauny,ktorájesúčasťoutohopôdnehokrytu.Uvedenéčinnostizároveň
pri ich vykonávaní môžu nepochybne pôsobiť rušivo na životné prostredie a ekosystém. Potom rozsah a
závažnosť vplyvov uvedenej činnosti na krajinu sú predmetom konania samotného. Je pravdou, že vplyv
geologických prác v etape ložiskového geologického prieskumu, ktorý je vykonávaný v rámci určenia
prieskumného územia, zhodnotil zákonodarca tým, že v ustanovení § 9 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane

prírody a krajiny stanovil, že orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom, a to nielen v konaní o určenie
prieskumného územia, ale aj o zmene a predĺžení doby platnosti prieskumného. Vplyv a dopad na
životné prostredie sa teda predpokladá a pripúšťa. Správny súd poukazuje na rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 5Sžp/41/2009. V uvedenom prípade nemal žalobca ako občianske združenie zamerané
na ochranu životného prostredia priamo zákonom priznané právo byť účastníkom správneho konania
týkajúceho sa povolenia odstrelu chráneného medveďa hnedého. Najvyšší súd rozhodol, že toto právo

mu prináleží z nasledovných dôvodov, ktoré sú podľa názoru správneho súdu v prejednávanom prípade
aplikovateľné tiež:
".... vzhľadom na hore uvedené vnútroštátne a medzinárodné právne pramene uvádza, že procesné
predpisy o účastníctve je nutné v prejednávanej veci vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa
sledovaného právom na priaznivé životné prostredie.

Je nepochybné, že vzhľadom aj na niektoré ďalšie medzinárodno-právne dokumenty (Dohovor o
hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúce štátne hranice z 25. februára 1991 - oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 162/2000 Z. z.) ako aj na niektoré právne akty
Európskej únie (najmä Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov niektorých verejných
alebo súkromných projektov na životné prostredie /č. 85/357/EHS/) sa pri procesoch posudzovania

vplyvov zámerov stavieb (činností) na životné prostredie verejnosťou realizuje základné právo na
informácie o životnom prostredí, a preto je nutné pri zobrať do úvahy aj to, že zmyslom tohto základného
práva jednotlivca je znášať spoluzodpovednosť za zachovanie priaznivého stupňa životného prostredia
a tiež sa spolupodieľať sa na kontrole krokov, ktoré tento stav životného prostredia nielen v súčasnosti
ale aj v budúcnosti môžu reálne ovplyvniť.

Bez ohľadu na to, že žalobca bol až do 30. novembra 2007 v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.
z. týmto osobitným zákonom uznaný v zmysle 4. definície za účastníka správneho konania a že toto
postavenie stratil od 01.12.2007 na základe zákona č. 454/2007 Z. z., Najvyšší súd vzhľadom na hore
uvedené vnútroštátne a medzinárodné právne pramene uvádza, že procesné predpisy o účastníctve
je nutné v prejednávanej veci vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného právom na

priaznivé životné prostredie.
Je tiež jednoznačné, že žalobca nespĺňa podmienky 1. definície účastníka, ktorým je v prejednávanej
veci osoba podávajúca žiadosť o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha (tzn.
P.P.). Je tiež jednoznačné, že ustanovenie čl. 9 Aarhuského dohovoru (najmä ods. 2 a 3) neobsahuje
jednoznačne koncipované základné právo ani slobodu, ktoré by bolo orgánmi verejnej moci priamo

aplikovateľné v zmysle medzinárodnoprávnej teórie „self-executing“.
Avšak hore analyzované medzinárodnoprávne záväzky Slovenskej republiky týkajúce sa ústavou
akceptovaného zabezpečenia práva verejnosti na životné prostredie majú v konečnom dôsledku ten
dopad,ženarúšajúklasickúkoncepciuaktívnejlegitimáciejednotlivcovvkonanípredsprávnymiorgánmi
tým,žepriznávajúpostavenieúčastníkakonaniaajverejnosti,resp.vniektorýchprípadochibaverejnosti

zainteresovanej na ochrane životného prostredia.
Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuskeho dohovoru platí, že navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy
preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v
jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.
Vzhľadom na hore uvedené závery je potom celkom logické konštatovanie, že Slovenská republika
okrem iného prevzala na seba medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam, a pokiaľ zákonodarná alebo výkonná moc
nevykonala príslušné normotvorné (všeobecne záväzné) kroky k vytvoreniu vhodných podmienok na

implementáciu tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom právnom poriadku, potom súdna
moc na základe ústavného kritéria prednosti komunitárneho práva (čl. 7 ods. 2 ústavy) a zásady lojálnej
spolupráce (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) a rešpektovania princípu právneho štátu (čl. 1 ods.
1 ústavy) musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho sa v konkrétne prejednávanej veci na právoprístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam toto právo mu v individuálnej veci priznať. Uvedená
myšlienka zabezpečenia procesného prístupu verejnosti ku konaniam a ich nezastupiteľnej úlohy ako
už bolo skôr uvedené, je už zdôraznená v 7. a 8. recitálu preambule k Aarhuskmu dohovoru, kde je

jednoznačne uvedené, že každá zmluvná strana (tzn. aj Slovenská republika v zmysle svojho záväzku
ako signatára zmluvy): 7. uznávajúc tiež, že každý človek má právo na život v životnom prostredí,
ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu, a súčasne je povinnosťou
každého, jednotlivo aj spoločne s inými, chrániť a zlepšovať životné prostredie v prospech súčasných i
budúcich generácií, 8. s ohľadom na to, že na zabezpečenie tohto práva a na splnenie tejto povinnosti

občania musia mať prístup k informáciám, musia mať právo podieľať sa na rozhodovacom procese a
musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a v tomto smere, uznávajúc,
že občania môžu potrebovať pomoc pri vykonávaní svojich práv,........ Preto v procese transpozície
tohto práva do slovenského právneho poriadku nie je možné sa uspokojiť iba s odkazom na existujúce
nepriameformyprávnejochrany(napríkladprocesnépodanianaProkuratúruSlovenskejrepublikyalebo
Verejného ochrancu práv), ktoré síce môžu smerovať aj k vyvolaniu súdneho konania (napríklad žaloba

prokurátora v prípade nevyhoveniu jeho protestu), ale je nutné v konaní podľa zák. č. 543/2002 Z. z.
aplikačneuprednostniťcieľsledovanýčlánkom9ods.3Aarhuskéhodohovorupredúpravouprocesného
postavenia žalobcu ako združenia s právnou subjektivitou obsiahnutého v § 82 ods. 3 zák. č. 543/2002
Z. z., ktorá sa na základe hore prijatých záverov javí ako nedostatočná."

82. Argumentácia žalovaného, že žalobca musí špecifikovať porušenia svojich subjektívnych práv a
nielen všeobecne konštatovať, že určitým konaním dôjde k ohrozeniu životného prostredia, v tomto
prípade vzhľadom na právny názor najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. 5Sžp/41/2009, neobstojí.
Navyše na tomto mieste správny súd uvádza, že práve účastníctvo žalobcu v konaní zabezpečí jeho
kvalifikovanú informovanosť ohľadom plánovaných prác v rámci tejto etapy a následne aj možnosť

kvalifikovane namietať a vyjadrovať sa k nemu. Skutočnosti, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza
na podporu tvrdení, že v danom konaní nebude dochádzať k ohrozeniu ani ovplyvňovaniu životného
prostredia budú podstatné až v samotnom konaní, kde by žalobca mal mať plnú možnosť riadne sa ho
zúčastniť a na ne reagovať.

83. Správny súd na tomto mieste navyše uvádza, že konanie o určenie, zmenu (zmenšenie)
prieskumného územia ako také, vrátane konania o predĺženie doby platnosti prieskumného územia,
napriek tomu, že v ďalších štádiách bude prípadne zahŕňať aj možné posudzovanie jeho vplyvov na
životné prostredie, je konaním s veľkým potenciálom zásahu do životného prostredia v každom štádiu
a ako také musí byť verejnosti prístupné v akomkoľvek štádiu.

84. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej namieta, že mu nie je jasné z akého dôvodu sa žalobca domáha
účasti v konaní až z roku 2016, keďže rozhodnutie o určení prieskumného územia bolo vydané už v roku
2006 a žalobca až doteraz zákonnosť rozhodnutia o určení prieskumného územia nijakým spôsobom
nespochybnil. K uvedenému správny súd uvádza, že konanie o zmene (zmenšení) či predĺženie doby

platnostiprieskumnéhoúzemiajesamostatnýmkonanímnapriektomu,žesamozrejmeskutkovosúvisís
pôvodným konaním o určenie prieskumného územia. Skutočnosť, že žalobca nebol aktívny v pôvodnom
konaní o určení prieskumného územia, ho nijakým spôsobom nediskvalifikuje z účasti na konaní o jeho
zmene (zmenšení) či predĺžení doby platnosti určeného prieskumného územia.

85. Správny súd poukazuje na odsek 78 rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 6S/6/2021 z 21.06.2021,
kde správny súd uviedol, že je mu známe žalovaným predložené rozhodnutie tunajšieho správneho
súdu - rozsudok sp. zn. 2S/180/2018 z 28.10.2020 (zamietnutie žaloby), s ktorým právnym záverom
sa vzhľadom na vyššie uvedené však nemôže stotožniť. Správny súd je názoru, že ani nové, vo veci
žiadosti žiadateľa spol. Alpine Oil and Gas, s. r. o., Bratislava, žalovaným vydané rozhodnutie, ktorým

došlokzmene(zmenšeniu)prieskumnéhoúzemiaapredĺženiudobyplatnosti,automatickybezďalšieho
neznamená, že ide o také rozhodnutie, ktoré je výlučne v prospech ochrany životného prostredia. Iba
samotné zmenšenie územného rozsahu prieskumného územia neznamená odstránenie negatívneho
vplyvu výkonu celého spektra prieskumných prác na takomto území na životné prostredie, resp.
prírodnéhodnoty,ktorébynatakomtoúzemímalibyťchránené.Každétakétorozhodnutiemáingerenciu

na životné prostredie a viac alebo menej negatívny vplyv naň a preto je vždy angažovanie verejnosti -
žalobcu v zmysle Aarhuského dohovoru dôvodné a teda aj účasť žalobcu v takomto administratívnom
konaní. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.5Sžk/21/2019 zo dňa 16.12.2020, kde najvyšší súd konštatoval, že ani zrušenie prieskumného územia
nepredstavuje skutočnosť, ktorá by vylučovala verejný záujem v oblasti životného prostredia.

86. Zároveň správny súd dodáva, že najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4Sžk/10/2019 z 05.05.2020,
ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie tunajšieho súdu o zastavení konania a ktorým je správny súd
viazaný, uviedol, že „rozhodnutie o zrušení prieskumného územia Snina (poznámka správneho súdu:
najvyšší súd mal zrejme na mysli Medzilaborce), vydané po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného a po podaní správnej žaloby na krajský súd o jeho preskúmanie, nepredstavuje

takú novú skutočnosť, ktorú by bolo možné považovať za dostatočný dôvod na prelomenie zásady
ustanovenej v § 135 ods. 1 SSP. Táto skutočnosť automaticky neznamená, že k realizácii práv
vyplývajúcich z napadnutého rozhodnutia žalovaného nedošlo, resp. že by týmto rozhodnutím orgánu
verejnej moci nemohol byť porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.“

87. Najvyšší súd v cit. rozhodnutí zároveň skonštatoval, že si je vedomý odklonu od doterajšej

rozhodovacej praxe, ktorý je však podľa neho nielenže prípustný ale priam žiadúci, resp. nevyhnutý.
Ide aj o odklon od uznesenia sp. zn. 4Sžk/44/2018 zo dňa 05.03.2019, ktorým najvyšší súd zamietol
kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu tunajšieho súdu č.k. 1S/212/2016-241 zo dňa 11.07.2018,
ktorým tunajší súd zastavil konanie, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 6422/2016-9.2 (14/2016-rozkl.), záznam č. 39044/2016 (6) zo dňa 13.07.2016, ktorým

žalovanýzamietolodvolaniežalobcuapotvrdilrozhodnutieprvostupňovéhoorgánuč.sp.5020/2016-7.3,
č.z. 31046/2016 zo dňa 02.06.2016 o vylúčení žalobu zo správneho konania vo veci predĺženia
platnosti a zmeny (zmenšenia) prieskumného územia Medzilaborce - ropa a horľavý zemný plyn. V
cit. uznesení, od ktorého je podľa najvyššieho súdu odklon žiadúci a nevyhnutný, najvyšší súd bol
toho názoru, že „nakoľko v priebehu súdneho konania na krajskom súde bolo prieskumné územie

Medzilaborce právoplatne zrušené, dospel k záveru, že odpadol dôvod, pre ktorý by mal žalovaný
opätovne konať a rozhodovať vo veci zmeny prieskumného územia a predĺžení jeho platnosti, a vo
veciach s týmto konaním súvisiacim, t.j. aj v konaní o priznaní účastníctva žalobcu v tomto konaní. Na
základe skutočnosti, že prieskumné územie bolo právoplatne zrušené, najvyšší súd dospel k záveru, že
ak by aj súd v správnom súdnictve žalobcovi vyhovel, napadnuté administratívne rozhodnutia zrušil a

vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, žalovaný by nemal inú možnosť, len konanie zastaviť, pretože
odpadol dôvod na vydanie rozhodnutia o účastníctve žalobcu v konaní o zmene prieskumného územia,
ktoré predtým právoplatne zaniklo.“

88. Žalobca, ako zainteresovaná verejnosť, ktorého jedným z poslaní je aj ochrana verejného záujmu

pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia a nie dosiahnutie konkrétneho prospechu pre nejaký
subjekt predstavujúci zainteresovanú verejnosť, by mal byť akceptovaný aj ako účastník predmetného
administratívneho konania, nakoľko je možné predpokladať, že jeho účasť v takomto konaní prispeje
k naplneniu legitímneho cieľa - zabezpečenia účasti verejnosti na prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa
životnéhoprostrediaahájenieoprávnenýchzáujmovnajehoochrane.Niejeverejnýmzáujmomvoblasti

životného prostredia, aby po takmer dvoch rokoch, kedy napadnuté rozhodnutie žalovaného vyvolávalo
právne účinky a vyplývali z neho oprávnenia pre držiteľov prieskumného územia - ďalších účastníkov,
nebol vykonaný prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia súdom. Automatické vylúčenie tohto rozhodnutia
zo súdneho prieskumu by mohlo pre držiteľov prieskumného územia predstavovať neadekvátnu výhodu,
ktorá spočívala v nemožnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia o zmene prieskumného územia a

postupu pri jeho vydaní. Verejný záujem v takomto prípade nemožno obmedziť na okolnosť, že v čase
rozhodovania súdom už napadnuté rozhodnutie žalovaného nevyvoláva právne účinky. Odoprela by sa
týmverejnémuzáujmuochranazaobdobie,kedymoholbyťtentoverejnýzáujemporušovanýprípadným
nezákonným rozhodnutím a jeho účinkami.

89. Správny súd po vyhodnotení priebehu administratívneho konania uvádza, že žalobou napadnuté
rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo
je dôvodom na ich zrušenie, podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a zároveň vrátenie veci orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní budú orgány verejnej správy postupovať v
súdom naznačenom smere. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

90. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a
vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu bol tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa §175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením. Ohľadom práva na náhradu trov konania ďalších účastníkov konania správny
súd rozhodol v súlade s ustanovením § 169 SSP a právo na náhradu trov konania im nepriznal, nakoľko

im žiadne trovy konania nevznikli. Ďalší účastník v 1. rade síce podal vyjadrenie k žalobe na výzvu súdu,
avšak bez zastúpenia advokátom a ďalší účastník v 2. rade vyjadrenie k žalobe nepodal.

91. Pôvodne ďalším účastníkom v 3. rade bola aj spoločnosť JKX Slovakia B.V., organizačná zložka,
Boženy Neˇmcovej 8, 811 04 Bratislava, ICˇO: 44 349 459, avšak s poukazom na výpis z Obchodného

registra Slovenskej republiky, ktorý je aj prílohou spisu, bola spoločnosť dobrovoľne vymazaná dňa
21.03.2019. Nakoľko nemá žiadneho právneho nástupcu, správny súd s pôvodne ďalším účastníkom
v 3. rade nekonal.

92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).