Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 30, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 28Sa/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200517
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu

O.. X. D., nar. 1. X.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX Y. nad Hronom, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, 974 01 Banská Bystrica, o žalobe proti
inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 23.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou proti inému zásahu orgánu verenej správy domáhal, aby správy súd „ určil, že
základné právo žalobcu na spravodlivé konanie pred žalovaným vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj základné právo žalobcu
vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základné právo žalobcu
na odmenu za vykonanú prácu podľa čl. 36 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, ako aj základné právo žalobcu
slobodne sa združovať v odborovej organizácii podľa čl. 37 ods.1 Ústavy SR a právo na udelenie a
čerpanie služobného voľna podľa ust. § 274 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. s nárokom na služobný plat a
taktiež právo na poskytnutie a čerpanie služobného voľna podľa ust. § 274 ods. 4 zákon č. 35/2019 Z. z.

s nárokom na služobný plat, konaním žalovaného- Finančného riaditeľstva SR, sídlo: Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o služobné voľno“ podané
zo služobnej elektronickej schránky žalobcu dňa 01.11.2020, ako aj opakovaného podania v tej istej veci
označeného ako „Žiadosť o služobné voľno“ podané žalobcom dňa 11.11.2020 z elektronickej schránky
zriadenej na portály UPVS, adresované do elektronickej podateľne žalovaného, ktorým žalobca v súlade
s ust. § 274 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný
plat a taktiež v súlade s ust. § 274 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z. požiadal o poskytnutie služobného

voľna s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 02.11.2020 do dňa 06.11.2020
vrátane, z dôvodu výkonu odborovej činnosti a odborového vzdelávania p o r u š e n é b o l o a konanie
žalovaného v predmetnej veci je n e z á k o n n é.“
Žalobca ďalej žiadal, aby správny súd uložil žalovanému „povinnosť bezodkladne odstrániť protiprávny
stav vo veci žalobcovho podania označeného ako „Žiadosť o služobné voľno“ podané zo služobnej
elektronickej schránky žalobcu dňa 01.11.2020, ako aj opakovaného podania v tej istej veci označeného
ako „Žiadosť o služobné voľno“ podané žalobcom dňa 11.11.2020 z elektronickej schránky zriadenej

na portály UPVS, adresované do elektronickej podateľne žalovaného, ktorým žalobca v súlade s ust. §
274 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z.z. požiadal o udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat a
taktiež v súlade s ust. § 274 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z.z. požiadal o poskytnutie služobného voľna s
nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas odo dňa 02.11.2020 do dňa 06.11.2020 vrátane,z dôvodu výkonu odborovej činnosti a odborového vzdelávania v evidencii dochádzky žalobcu vyznačiť
odo dňa 05.11.2020 do dňa 06.11.2020 ako výkon odborovej činnosti s nárokom na služobný plat a
doplatiť žalobcovi služobný plat za obdobie odo dňa 05.11.2020 do dňa 06.11.2020 vrátane, spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.12.2020 do zaplatenia.“.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy v služobnom
pomere od 1. 7. 2019 vo funkcii právnik na právnom oddelení na Colnom úrade Banská Bystrica.
Žalovaný je služobným úradom žalobcu. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že v relevantnom čase

bol a je predsedom odborovej organizácie s názvom: Nezávislá odborová organizácia zamestnancov
Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky so sídlom Hviezdoslavova 279/4, 965 01 Žiar nad Hronom,
IČO: 42 307 104 (ďalej len „odborová organizácia“), pôsobiacej u žalovaného odo dňa 31.5.2013.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že sa domáha ochrany pred nižšie popísaným zásahom žalovaného
do subjektívnych práv žalobcu na spravodlivé konanie, do práva na odmenu za vykonanú prácu a

do práva na udelenie a čerpanie služobného voľna podľa § 274 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z.
s nárokom na služobný plat podľa a taktiež do práva na poskytnutie a čerpanie služobného voľna
podľa § 274 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z. s nárokom služobný plat, nakoľko následky trvajú a
vzhľadom na nepredvídateľný vývoj medicínskej a právnej situácie v súvislosti s ochorením Covid
19 bezprostredne hrozí jeho opakovanie. Tvrdil, že sa domáha určenia nezákonnosti už skončeného

zásahu (nevyplatenie časti služobného platu), pretože počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu
a rozhodnutie správneho súdu je dôležité pre náhradu škody .

4. K inému zásahu podľa žalobcu došlo nesprávnym úradným postupom vo veci vybavenia žalobcovho
podania označeného ako žiadosť o služobné voľno podaného elektronicky zo služobnej elektronickej

schránky žalobcu 1. 11. 2020 a opakovaného podania v tej istej veci podaného z elektronickej schránky
zriadenej na portály UPVS, ako predseda odborovej organizácie požiadal o služobné voľno v súlade
s § 274 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z. pre členov štatutárneho orgánu, konkrétne
pre žalobcu ako predsedu a pre podpredsedu Bc. O. na výkon odborovej činnosti a na odborové
vzdelávanie na obdobie od 2.11.2020 do dňa 6.11.2020. Žalobcovi nebola doručená žiadna odpoveď,

ale v dochádzkovom systéme bez právneho dôvodu žalovaný vyznačil jeho neprítomnosť vo výkone
štátnej služby, ako služobné voľno bez nároku na služobný plat. Žalobca ďalej uviedol, že na jeho
žiadosť mu bola podaná odpoveď listom a to, že Vašu žiadosť nemožno považovať za žiadosť doručenú
oprávnenému orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného
pomeru.

5. Žalobca sa domnieva, že vybavenie predmetných žiadostí žalobcu zo strany žalovaného nespĺňa tak
hmotnoprávne, ani procesno-právne podmienky stanovené zákonom č. 35/2019 Z. z.. Namietaný
nesprávny úradný postup spočíva v tom, že žalovaný v riadne začatom konaní nepokračoval. Len
listom oznámil, že žiadosť nemožno požadovať za žiadosť dourčenú oprávnenému orgánu. Výsledkom

takéhoto postupu žalovaného bol zásah do majetkových práv žalobcu (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a
práv na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, ako aj základného práva
žalobcu na odmenu za vykonanú prácu (čl. 36 ods. 1 písm. a) Ústavy SR), keď bez právneho dôvodu
v lehote splatnosti riadne priznaného služobného platu, ktorý bol priznaný rozhodnutím zo dňa 30. 8.
2019 a zvýšený z dôvodu valorizácie podľa písomného oznámenia zo dňa 27. 1. 2020, v rozpore s

§ 181 v spojení s § 182 zák. č. 35/2019Z.z. nevyplatil žalobcovi časť služobného platu, resp. bez
právneho dôvodu vykonal neoprávnene zrážky zo služobného platu žalobcu a to odo dňa 5. 11. 2020
do 6. 11. vrátane. Žalobca poukázal na to, že pri posudzovaní zásahu do základného práva vlastniť
majetok, môže ísť tak o majetok existujúci, ako aj majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých
žalobca môže tvrdiť, že má aspoň legitímnu nádej, že budú zhmotnené, resp. konkretizované. Žalobca

s poukazom na rozsudky ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd a iný v. Írsko a rozsudok Pressos
CompaniaNavieraS.A.ainýv.Belgicko tvrdil,žezamajetokmožno považovaťajmajetoknadobudnutie
ktorého možno legitímne očakávať. Ďalej, že podľa judikatúry Ústavného súdu SR možnosť porušenia
základných práv hmotného charakteru treba posudzovať vždy vo vzťahu k porušeniu základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný konal tak, že poprel legitímne

očakávania žalobcu na zhmotnenie jeho majetkových očakávaní vo sfére odmeňovania a porušil tým
jeho základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a právo na ochranu majetku podľa čl. 1
Dodatkového protokolu v spojení s porušením základného práva na spravodlivé konanie pred orgánom
verejnej správy podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s tým poukázalna rozsudok NS SR sp. zn. 6 Sžo/13/2011, z ktorého odcitoval časť týkajúcu sa otázky, kedy konania
vo veciach štátnych zamestnancov spadajú pod ochranu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

6.ŽalobcavčastiIV.žalobypoukázalnaskutočnosť,žejehoprávonalegitímneočakávanie,žežalovaný
akoorgánverejnejsprávybudepostupovať predvídateľnýmahlavnelegitímnymačitateľnýmspôsobom
pri vybavovaní tak jednoduchého podania, akým je žiadosť o priznanie práva na čerpanie služobného
voľna, bolo konaním žalovaného porušené, keď mu právo bez riadneho odôvodnenia nebolo priznané

a následne bez právneho dôvodu žalovaný považoval neprítomnosť žalobcu vo výkone štátnej služby
za služobné voľno bez nároku na služobný plat podľa § 157 ods. 1 písm. d) zák. č. 35/2019 Z. z. o
ktoré žalobca nikdy nepožiadal. Konanie podľa § 274 ods. 3 a 4 zákona č. 35/2019 Z. z. sú konaniami
návrhovými, kde sa vyžaduje aktívne prejavená vôľa navrhovateľa vo forme právneho úkonu. Žalovaný
podľa žalobcu svojvoľne prekvalifikoval žiadosť žalobcu o služobné voľno na úplne iný právny úkon.
Žalovaný nemôže svojvoľne nahradiť vôľu žalobcu, požiadať o iný druh služobného voľna a takúto

žiadosť zároveň schváliť, tak ako to urobil. Takýto právny úkon je potrebné považovať za absolútne
neplatný. Konanie žalovaného je tak z pohľadu žalobcu zmätočné a žalobcovi v príčinnej súvislosti
s tým, vznikla škoda, nakoľko v dochádzkovom systéme bola zaevidovaná neprítomnosť žalobcu ako
neplatené voľno od 5. 11. 2020 do 6. 11. 2020. Žalovaný nevyplatením časti služobného platu žalobcovi
porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 158 a nasl. zák. č. 35/2019 Z. z. a môže tak naplniť znaky

bezdôvodného obohatenia podľa § 300 zák. č. 35/20019 Z .z.. Žalobca uviedol, že nesprávny úradný
postup zo strany žalovaného je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia predmetnej veci, nemožno
pripustiť taký výklad zák. č. 35/2019 Z. z. podľa ktorého by v prípade negatívneho stanoviska žalovaného
k riadne podanej žiadosti o poskytnutie služobného voľna postačovalo jej neformálne zamietnutie z
nejasných subjektívnych dôvodov bez riadneho procesného postupu stanoveného zákonom a bez

odôvodnenia rozhodnutia. Konanie vo veci služobného pomeru bolo riadne začaté podaním žiadosti
o priznanie nároku na čerpanie služobného voľna, ktorú žalobca odoslal zo svojej služobnej e-mailovej
schránky 1. 11. 2020 do služobnej e-mailovej schránky nadriadeného a opakovane dňa 11. 11. 2020,
kedy túto žiadosť znovu zaslal podpísanú zaručeným elektronickým podpisom z portálu ÚPVS do
elektronickej podateľne služobného úradu, pričom tieto žiadosti nikdy nezobral späť.

7. Žalobca ďalej tvrdil, že uznesením Vlády č. 693 z 28. 10. 2020 a na jeho základe vydanej Vyhl.
č. 16 Úradu verejného zdravotníctva, ako aj uznesenie Vlády SR č. 704 zo dňa 5. 11. 2020 a na
jeho základe vydaná Vyhl. č. 20 Úradu verejného zdravotníctva SR a Vyhl. č. 21 Úradu verejného
zdravotníctvaSR,ktorýmibolaobmedzenáslobodapohybutamuvedenýmosobámatovydanímzákazu

vychádzania, bola obmedzená i sloboda pohybu žalobcovi, ktorý reálne nemohol svoje podanie doplniť
o jeho písomné vyhotovenie v listinnej podobe. Nakoľko právna úprava v § 274 ods. 3 a 4 zák. č.
35/2019 Z. z. neupravuje formu akou mal žalobca požiadať o uplatnenie nároku na čerpanie služobného
voľna, má žalobca za to, že splnil svoju základnú povinnosť tým, že nadriadenému oznámil prekážku
vo výkone štátnej služby ešte pred jej vznikom a to v deň pracovného pokoja. Akékoľvek neformálne

vybavenie riadne podanej žiadosti nemá vo verejnoprávnych vzťahoch oporu a nemôže reálne vyvolať
žiadne právne účinky. Pokiaľ nedôjde ku kladnému vybaveniu žiadosti prostým zápisom v príslušnej
evidencii žalovaného, čo sa z hľadiska právnej teórie považuje za pozitívne rozhodnutie príslušného
orgánu, tak v prípade negatívneho rozhodnutia bez riadneho odôvodnenia a bez legálneho postupu
nemožno prisvedčiť tej skutočnosti, že žalovaný postupoval podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR. Nemôže byť

na ťarchu žalobcu, že žalovaný správne neaplikoval platné právne predpisy a svojou nečinnosťou, resp.
nesprávnym úradným postupom spôsobil existujúci protiprávny stav.

8. Žalobca v časti V žaloby uviedol, že poukazuje na to, že odborová organizácia v ktorej je
predsedom požiadala podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám od žalovaného informácie,

ktoré vyšpecifikoval a žalobcovi a teda odborovej organizácii žalovaný následne informácie neposkytol
z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. Žalovaný v liste „Odvolanie- odpoveď“, poskytol odborovej
organizácii informáciu a to usmernenie z 9.11.2020 pre riaditeľku Colného úradu vo veci žiadosti o
udelenie služobného voľna podanej žalobcom, v ktorom bolo len vyjadrenie nesúhlasu žalovaného s
čerpaním služobného voľna v takom rozsahu ako žalobca požiadal. Žalovaný v dochádzkovom systéme

bez právneho dôvodu vyznačil služobné voľno bez nároku na služobný plat. Takýmto postupom bolo
zasiahnuté do práv žalobcu.9. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že podanou žiadosťou z jeho služobnej elektronickej schránky
1.11.2020 a opakovaným podaním z elektronickej schránky zriadenej na portály UPVS označenou ako
žiadosť o služobné voľno, žalobca ako príslušník finančnej správy a zároveň predseda odborovej

organizácie požiadal o služobné voľno v súlade s § 274 ods. 3 a 4 zákona č. 35/2019 Z. z. pre
riadne zvolených členov štatutárneho orgánu odborovej organizácie, konkrétne pre jej predsedu a
podpredsedu. Na výkon odborovej činnosti a na odborové vzdelávanie na obdobie odo dňa 2.11.2020
do 6.11.2020. Pokiaľ žalovaný rozhodnutím o nesprístupnení informácie z 3.12.2020 zn. 558531/2020
nesprístupnilžalobcovižiadneinformáciezakýchprameňovvychádzaaakýmspôsobomaplikuje.§274

ods. 3 a 4 zákona č. 35/2019 Z. z. s odôvodnením, že ich nemá podľa žalobcu to svedčí o arbitrárnosti
konania žalovaného. Zákon o finančnej správe nestanovil objektívne merateľným a kogentným
spôsobom rozsah poskytnutia služobného voľna tým, že používa termín „nevyhnutne potrebný čas“ .
Žalovaný takto stanovený rozsah nemôže svojvoľne zúžiť alebo služobné voľno bez dôvodov žalobcovi
nepriznať. Ide o kogentné ustanovenie vyjadrené slovným spojením sa udelí (§ 274 ods. 3) a slovným
spojením sa poskytne (§274 ods. 4). Citované ustanovenia nemajú fakultatívny charakter, ktorý by

vytváral priestor na voľnú úvahu žalovaného prípadne dával priestor žalovanému klásť žalobcovi
ďalšie podmienky. Jedinou legálnou podmienkou je existencia registrácia riadne registrovanej odborovej
organizácie oficiálne pôsobiacej u žalovaného a zvolenie príslušníka finančnej správy do odborového
orgánu za odborového funkcionára. V prípade žalobcu sú všetky tieto podmienky splnené. Zákon č.
35/2019 Z. z. v § 274 ods. 3 a 4 nedáva žiadne limity na počet uvoľňovaných funkcionárov na výkon

odborovejčinnostialebonaúčelyodborovéhovzdelávaniaaanižiadnelimitynaperiodicituposkytovania
služobného voľna za týmto účelom. Ide o právo príslušníkov finančnej správy slobodne sa združovať
s ostatnými v odborových organizáciách na ochranu svojich záujmov podľa článku 37 Ústavy SR a
Dohovoru č. 98. Činnosť riadne registrovanej odborovej organizácie nie je voľnočasovou aktivitou ale
spočíva jednak vo vnútroorganizačných činnostiach a v činnostiach vo vzťahu k tretím osobám a v

činnostiach smerujúcim k hlavnému cieľu a zmyslu jej existencie a to je právna ochrana jej členov vo
vzťahu k žalovanému. Výkon odborovej činnosti si vyžaduje osobnú účasť konkrétneho odborového
funkcionára, pričom zákon č. 35/2019 Z. z. v § 274 ods. 3 a 4 spája takúto činnosť s nárokom na služobný
plat. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 254/06-33. Žalobca uviedol, že žalovaný sa pri
posudzovaní jeho žiadosti neriadil ani Dohovorom, ani Dohovorom č. 98 a ani Ústavou SR nakoľko

nepriznaním služobného voľna zasiahol do vnútorných záležitostí odborovej organizácie, keďže jej
predsedovi nepriznal na aktivity spojené so zabezpečením činnosti odborovej organizácie a odborového
vzdelávania hmotné zabezpečenie vo forme služobného platu. Žalobca tak vybočil z medzí stanovených
v právnych predpisoch a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a jeho
postup bol contra legem. Odkázal tiež na rozsudok NS SR 8Sžp/1/2010 (R 102/2011), z ktorého

odcitoval „jasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej
normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy“. Podľa žalobcu základným atribútom právneho štátu je
ochranazákladnýchprávjednotlivca,doktorýchještátnamocoprávnenázasahovaťlenvovýnimočných
prípadoch a aj preto právna norma nemôže byť v prípade neurčitosti vykladaná v neprospech jednotlivca
ale na ťarchu štátnej moci. Takéto závery vyplývajú aj z rozhodujúcej činnosti Ústavného súdu SR č.k.

I. ÚS 242/2007, 243/2007 a 282/2014.

10. Žalobca ďalej v časti VI žaloby tvrdil, že nesúhlasí s tým, že podanie podané do elektronickej
schránky so zaručeným elektronickým podpisom nespĺňa zákonné formálne náležitosti podania podľa
§ 282 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. a že na základe takéhoto úkonu nemožno konanie vo

veciach služobného pomeru vôbec začať. Naopak treba použiť analogicky definíciu uvedenú v § 125
ods. 1 zák. č. 160/2015, podľa ktorého za podanie podané písomne sa považuje podanie v listinnej
forme a rovnocenne podanie v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom. Takéto
podanie nie je možné považovať za absolútne neplatný právny úkon aj podľa § 2 ods. 2 písm. h) zák. č.
305/2013 Z. z. Žalovaný nerozlišuje medzi výkonom verejnej moci podľa predmetného zákona tak, ako

je uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) a písm. b) zák. č. 305/2013 Z. z. a postavením príslušníka finančnej
správy, ktoré je uvedené v § 17 ods. 3, veta prvá zák. č. 305/2013 Z. z.. Výkon verejnej moci elektronicky
a elektronickú komunikáciu vo vzťahu k žalobcovi žalovaný použiť nemôže a to podľa § 2 ods. 2 písm. h)
zák. č. 305/2013 Z. z., pretože žalobca ako fyzická osoba nemá právnu povinnosť zriadiť si elektronickú
schránku podľa zák. č. 305/2013 Z. z., avšak v opačnom smere žalobcovi nič nebráni použiť dobrovoľne

zriadenú elektronickú schránku na elektronickú komunikáciu vo vzťahu k žalovanému tak, ako je to
uvedené v § 17 ods. 3 prvá veta zák. č. 305/2013 Z. z.. Pokiaľ žalovaný zistí, že podanie podľa jeho
názoru nespĺňa náležitosti, formu, prípadne obsah podľa § 282 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z.
nemôže takýto úkon automaticky pokladať za absolútne neplatný, ako to prezentuje žalovaný, ale zadôkaz v konaní podľa § 286 zák. č. 35/2016 Z. z., ktorým príslušník finančnej správy preukazuje splnenie
svojich zákonných povinností. Ak žalovaný vyhodnotí takýto dôkaz v neprospech príslušníka finančnej
správy, konanie začína a v konaní pokračuje žalovaný ex offo podľa § 283 ods. 1 zák. č. 35/2019 Z. z.,

pričom ide o konanie výsledkom ktorého je negatívne rozhodnutie žalovaného, ktoré má konštitutívny
charakter. V tejto veci bolo konanie začaté 1. 11. 2020, na základe žiadosti žalobcu doručenej do
služobnej e-mailovej schránky nadriadeného a opakovane dňa 11. 11. 2020 doručenej z portálu ÚPVS
do elektronickej schránky žalovaného. Neformálne vybavenie tejto žiadosti zákon nepozná , a preto je
neprípustné. Podľa žalobcu skutkovým a právnym výkladom okolností prejednávanej veci zo strany

žalovaného došlo k zásahu resp. k odňatiu subjektívneho práva žalobcu na inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

11. Žalobca v časti VII. žaloby tvrdil, že žalovaný vo vzťahu k nemu vykonáva svoje oprávnenia
šikanóznym spôsobom v rozpore s § 75 ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. a nesprávnym úradným postupom
poškodzuje ústavné práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy. Podľa

žalobcu v prejednávanej veci je prejudiciálnou otázkou, či návrhové konanie začaté z podnetu žalobcu,
kde žalovaný môže rozhodnúť, či požadované právo prizná, alebo neprizná, je konaním vo veci
služobného pomeru, alebo nie a či možno na takéto konanie primerane aplikovať § 278 a nasl. zák.
č. 35/2019 Z. z.. Žalovaný sa pri výklade a aplikácii platnej právnej úpravy, natoľko odchýlil od nej
a ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a

Najvyššieho súdu SR, že zásadne poprel účel a zmysel zák. č. 35/2019 Z. z..

12. Žalobca ďalej v žalobe s poukazom na článok 152 ods. 4 Ústavy SR uviedol, že pri aplikácii noriem
pripúšťajúcich právo úvahy, je potrebné vychádzať nielen z okolnosti daného prípadu, ale musí sa
rešpektovať aj zmysel a účel aplikovaného právneho predpisu a rozhodnúť tak, aby bol čo najlepšie

zabezpečený zákonodarcom zamýšľaný účel a cieľ . Právne normy pripúšťajúce úvahu v žiadnom
prípade neutvárajú priestor na ľubovôľu ale utvárajú takú právnu situáciu, v ktorej mal žalovaný určitý
priestor na iniciatívu aplikácie práva berúc do úvahy špecifiká konkrétneho prípadu.

13. Žalobca v žalobe na záver uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, zasiahol do

práv žalobcu, pri výklade zákona č. 35/2019 Z. z. a súvisiacich predpisov sa natoľko odchýlil
od znenia ustanovení zákona, že poprel ich zmysel a význam a pretože rozhodnutie správneho
súdu je dôležité na uplatnenie náhrady škody a na účinnú ochranu porušených práv žalobcu proti
prípadnému opakovanému zásahu do týchto práv žalobcu zo strany žalovaného navrhuje aby správny
súd konštatoval nezákonnosť konania žalovaného a uložil žalovanému bezodkladne odstrániť existujúci

protiprávny stav a obnoviť stav pred zásahom.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu pre neprípustnosť odmietnuť, alebo, ako nedôvodnú

zamietnuť. Žalovaný k skutkovému stavu uviedol, že žalobca v mene Nezávislej odborovej organizácie
zamestnancov Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „odborová organizácia“) dňa 1.11.2020 v nedeľu
prostredníctvom elektronickej pošty Finančnej správy zaslal vedúcemu oddelenia (orgán finančnej
správy Colný úrad Banská Bystrica) žiadosť o služobné voľno s nárokom na služobný plat od 2.11.2020
do 6.11.2020 pre seba ako predsedu a pre podpredsedu I. podľa § 274 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z.

z. o finančnej správe. Dňa 11.11.2020 bola zaslaná do dátovej schránky žalovaného žiadosť odborovej
organizácie o služobné voľno, ktorá bola zaslaná elektronicky cez ústredný portál verejnej správy. Z
obsahu žiadosti vyplynulo, že odborová organizácia žiada o poskytnutie služobného voľna s nárokom
na služobný plat podľa § 274 ods. 3 a 4 zákona č. 35/2019 Z. z. pre členov štatutárneho orgánu
pre predsedu a podpredsedu na výkon odborovej činnosti a odborové vzdelávanie na obdobie od

2.11.2020 do 6.11.2020. V žiadosti sa uvádza, že obdobná žiadosť bola podaná služobným e-mailom
1.11.2020 priamemu nadriadenému, ktorý bol o prekážke vo výkone štátnej služby týmto upovedomený.
Žalovaný na predmetnú žiadosť odpovedal odborovej organizácii písomnosťou zn. 535479/2020 zo dňa
20.11.2020 doručenou 2.12.2020, v ktorej uviedol, že žiadosť nemožno považovať za kvalifikované
podaniedoručenéoprávnenémuorgánu,sktorýmzákonspájaprávneúčinkyzačatiakonaniavoveciach

služobného pomeru (§ 278 písm. d) bod 16 zákona č. 35/2019 Z. z.) s poukazom na § 2 ods. 2 písm.
h) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon
o e-Governmente), ktoré vylučuje aplikáciu daného zákona vo veciach štátnej služby colníkov, pričom
podľa § 316 ods. 2 zákona 35/2019 Z. z. ak sa vo všeobecne záväznom predpise používa pojemcolník, rozumie sa tým príslušník finančnej správy. Dňa 24.11.2020 bola na Finančné riaditeľstvo SR
doručená žiadosť riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica o stanovisko k doručeným žiadostiam O.,
ktorou tento požiadal o metodické usmernenie v oblasti služobného pomeru. Finančné riaditeľstvo SR

osobný úrad usmernilo riaditeľa Colného úradu písomnosťou zo dňa 25.11.2020. Z výpisu dochádzky
žalobcu vyplýva, že 2.11.2020 vykonával štátnu službu formou home office a v dňoch 3.11.2020 a
4.11.2020malžalobcaslužobnévoľnosnárokomnaslužobnýplat„výkonfunkciezástupcovodborového
orgánu“ a v dňoch 5. a 6.11.2020 mal evidované služobné voľno bez nároku na služobný plat.

15. Žalovaný k námietke nesprávneho úradného postupu žalovaného zdôraznil, že nesprávny úradný
postup nie je rovnocenným pojmom ako iný zásah orgánu verejnej správy.
Podľa § 282 ods. 1 a 2 zák. č. 35/2019 Z. z., ktorý upravuje konanie vo veciach služobného pomeru,
podanie musí byť písomné. Žiadosť zo dňa 1.11.2020 nebola doručovaná žalovanému (žalobca to v
žalobeviackrátnesprávneuvádza),pretožeadresátombollenbezprostrednenariadenýžalobcu(vedúci
právneho oddelenia Colného úradu Banská Bystrica). Dňa 11.11.2020 bolo do elektronickej schránky

žalovanéhodoručenépodanieodborovejorganizácie,niežalobcu.Podaniemusíbyťpodpísanéosobou,
ktorá ho podáva. Podľa § 283 ods. 2 zák. č. 35/2019 Z .z. konanie je začaté dňom, keď je podanie
účastníka konania doručené oprávnenému orgánu. Podľa § 2 ods. 2 písm. h) zák. č. 305/2013 Z. z. o
elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánom verejnej moci (zákon o e- Governmente) tento zákon
sa nevzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky súvisiaci so štátnou službou colníkov, pričom pod

pojmom colník sa podľa § 316 ods. 2 zák. č. 35/2019 Z. z. rozumie príslušník finančnej správy. Žiadosť
odborovej organizácie nebolo možné považovať za kvalifikované podanie doručené oprávnenému
orgánu, s ktorým zákon spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru, pretože
zo zákona je možné len písomné podanie v listinnej podobe s originálnym podpisom žiadateľa. Zákon o
e-Governmente vyslovene vylučuje jeho aplikáciu vo veci výkonu verejnej služby v súvislosti so štátnou

službou príslušníkov finančnej správy a o podaní uskutočnenom prostredníctvom dátovej schránky sa
nezmieňuje ani zák. č. 35/2019 Z. z.. Zákon č. 35/ 2019 Z. z. ani neumožňuje oprávnenému orgánu
vyzvať účastníka konania na dodatočné doplnenie podania, nestanovuje lehotu na doplnenie podania,
alebo opravu podania, alebo doplnenie v listinnej podobe a aplikácia Správneho poriadku je podľa § 297
zák. č. 35/2019 Z. z. vylúčená. Konanie vo veciach služobného pomeru na podklade zaslaného podania

odborovej organizácie začaté nebolo. Keďže podanie zaslané elektronicky 1.11.2020 nebolo doručené
oprávnenému orgánu a navyše nespĺňalo zákonné formálne náležitosti podania a podanie Odborovej
organizácie zaslané prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy a podpísané elektronickým
podpisom doručené oprávnenému orgánu nebolo, keďže zákon o e-Govenrmente sa na konanie vo
veciach služobného pomeru príslušníkov finančnej správy nevzťahuje. Pri rozhodovaní vo veciach

služobného pomeru je základným ústavno-právnym princípom, princíp zákonnosti. Služobný funkcionár
môže konať a rozhodovať len spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

16. K námietke porušenia práva legitímnych očakávaní žalovaný uviedol, že judikatúra Slovenskej
republiky definuje legitímne očakávania, ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia

čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným
mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali
(nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 16/06). Odborná literatúra otázku legitímnych očakávaní
(tzv. precedenčnú zásadu) vykladá tak, že správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o
skutkovo zhodných, alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaný túto

zásadu neporušil, čo preukazuje aj žalobcom uvádzané stanovisko Ministerstva financií SR sp.
zn. MF/012014/2021-75 z 5. 10. 2020, ktoré bolo vydané na žiadosť žalovaného v súvislosti s
podaním iného príslušníka finančnej správy. Základnou povinnosťou každého príslušníka, ktorá vyplýva
zo služobného pomeru je vykonávať štátu službu osobne a v stanovenú dobu služby. Podstatou
prekážok v štátnej službe je právom uznaná nemožnosť, alebo obtiažnosť plnení základných povinností

príslušníka finančnej správy vyplývajúca zo služobného pomeru vykonávať štátnu službu, prípadne
nemožnosťsplneniapovinnostízdôvodovnastraneslužobnéhoúradu(zamestnávateľa). Pretonemôže
byť legitímnym očakávaním, že bez toho, aby bolo podanie príslušníka finančnej správy dourčené
oprávnenému orgánu zákonom stanoveným spôsobom a so zákonom stanovenými náležitosťami,
bolo oprávneným orgánom riadne začaté konanie vo veciach služobného pomeru podľa § 278 ods. 1

písm. b) bod 16 zák. č. 35/2019 Z. z.. Pre poskytnutie služobného voľna platí zásada ohlasovacia a
preukazovania. Keďže zákon lehotu na podanie žiadosti priamo nestanovuje, zo zásady dobrých mravov
vyplýva,žebymalabyťpodanávdostatočnompredstihu,abynedošloknarušeniuvýkonuštátnejslužby,
čo sa v danom prípade nestalo. Do dátovej schránky žalovaného bola žiadosť odborovej organizáciedoručená až 11.11.2020, pričom služobné voľno v štátnej službe v žiadosti požadovala od 2.11.2020
do 6.11.2020.

17. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že mu vznikla nevyplatením služobného platu za dni od 5. 11. do 6.
11. 2020 škoda, uviedol, že bez poskytnutia služobného voľna s nárokom na služobný plat žalobca
štátnu službu v dňoch 5. a 6.11.2020 reálne nevykonával. Jeho neprítomnosť nebola vyhodnotená ako
neospravedlnená, ale ako neplatené voľno. Konanie vo veci žiadosti o poskytnutie služobného voľna
s nárokom na služobný plat z vyššie uvedených dôvodov neprebehlo, preto bol žalobcovi v mesiaci

november 2020 poskytnutý služobný plat len za dní výkonu štátnej služby. Žalobca k námietkam, že
Ústava SR zaručuje právo domáhať sa svojho práva, tiež na inom orgáne Slovenskej republiky a
súčasťou tohto práva nielen právo domáhať sa, ale aj právo, aby bolo konanie ukončené rozhodnutím,
prípadne iným právnym plnením, ktoré právne prepisy s tým spájajú, žalovaný uviedol, že tým, že
žalobca nepodal podanie v súlade s právnymi predpismi, konanie vo veciach služobného pomeru
nemohlo začať a preto nemohlo byť ani vydané rozhodnutie. Žalovaný tiež uviedol, že v žalobe

formulovaný iný zásah orgánu verejnej správy nezodpovedá § 262 resp. § 263 SSP, pretože podľa
žalobných argumentov má spočívať v nečinnosti - nevydaniu rozhodnutia vo veci odborovej organizácie
podanej žiadosti o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat pre jej predsedu a
podpredsedu. Danej námietke by mohlo zodpovedať konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej
správy podľa § 242 a nasl. SSP. Žalobcom v súdnom konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy je

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namieta nečinnosť
orgánu verejnej správy, neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na
prokuratúre. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie
alebo opatrenie, resp. začať konanie z úradnej povinnosti (§ 245 SSP). V tejto súvislosti žalovaný
zdôraznil, že v danej veci neprebehlo formalizované konanie orgánu verejnej moci nie z dôvodu

nečinnosti príslušného orgánu, ale pretože žalobca nepodal kvalifikované podanie na začatie konania
vo veciach služobného pomeru, na čo žalovaný odpovedal žiadateľovi - odborovej organizácie úradným
listomzn.535452/2020z20.11.2020.Ztohtodôvodunemožnoanikonštatovať,žežalovanýbolnečinný.

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobcom uvádzanej komunikácii ohľadne žiadosti odborovej organizácie o

sprístupnenie informácií uviedol, že sa netýka predmetnej právnej veci. Žalovaný k námietke žalobcu,
ktorou vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného s odvolaním sa na nezáväzné stanovisko MF SR uviedol,
že predmetné stanovisko Ministerstva financií SR, ktoré je tvorcom návrhu zákona č. 35/2019 Z. z.
podalo v inej veci výklad pojmu podanie a doručenie podania oprávnenému orgánu. Stanovisko nie je
právne záväzné ale poskytuje výklad zákona ústredným orgánom štátnej správy. Žalovaný nemohol

na danú vec analogicky aplikovať zákon č. 160/2015 Z. z. pretože tento zákon upravuje súdne, civilné
sporové konanie a nie konanie vo veciach služobného pomeru. Podľa žalovaného vo verejnom práve
analógia možná nie je.

19. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepodával žiadosť o poskytnutie služobného voľna s nárokom na

služobný plat žalovanému. Podávala ju odborová organizácia, pričom podľa žalovaného mal túto žiadosť
podať žalobca podľa § 278 písm. d) bod 16 zákona č. 35/2019 Z. z. sám osobne ako príslušník finančnej
správy. Žalovaný ďalej uviedol, že namieta, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, keďže nie je
nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia o ktoré vo veciach služobného pomeru ide, nakoľko žiadateľom
bola Odborová organizácia.

20. Podľa žalovaného žalobu žalobcu nemožno subsumovať pod § 252 ods. 1 a 2 SSP, keďže v danej
veci žalovaný nevykonal taký úkon, ktorý by bolo možné subsumovať pod „iný zásah orgánu verejnej

správy“ odôvodňujúci potrebu súdnej ochrany podľa § 252 ods. 1 SSP, pretože aplikovanie noriem
zákonným spôsobom v konaní vo veciach služobného pomeru nemožno považovať za nezákonný,
skončený iný zásah orgánu verenej správy. Definícia iného zásahu orgánu verejnej správy uvedená
v § 3 ods. 1 písm. e) SSP vymedzuje dva typy iného zásahu, keď prvým z nich je faktický postup
orgánu verenej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy a druhým je postup orgánu

verejnej správy pri výkone kontroly, alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu. Obsahom faktického
iného zásahu orgánu verenej správy je postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorý
má čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a
je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verenej správy na miestesamom, pričom vo veci žalobcu by prebehlo riadne konanie o služobnom pomere, pokiaľ by žalobca
podal riadnu žiadosť zákonom stanoveným spôsobom. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Nejvyššího
správního soudu ČR zn. 2Aps 3/2004, ktoré demonštratívne uvádza typy faktických zásahov napr. v

doprave, bezprostredné zásahy pri ohrození, pri demonštrácii, zaisťovacie úkony a podobne. Obsahom
druhého typu sú zásahy vyslovene uvedených orgánov- kontroly a inšpekcie podľa osobitného predpisu.
Spoločným menovateľom oboch typov je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzickej, alebo právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou
podmienkou spojenou s unesením aktívnej žalobnej legitimácie. Z legálnej definície iného zásahu

súčasne jednoznačne vyplýva, že obe vymedzenia sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy, a
len pri tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verenej správy, a nie v prípade konania vo veciach
služobného pomeru.

21. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca v žalobe uvádza, že sa domáha ochrany pred nižšie popísaným
zásahom žalovaného do subjektívneho verejného práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom

verejnej správy, do práva na odmenu za vykonanú prácu, ako aj práva na udelenie čerpanie služobného
voľna s nárokom na služobný plat a zároveň sa domáha určenia nezákonnosti už skončeného zásahu
žalovaného (nevyplatenie časti služobného platu), pretože počas jeho trvania nebolo možné podať
žalobu a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody žalobcu. Z týchto formulácii vyplýva,
že žalobca sám nevie uviesť, či ide o zásah podľa § 252 ods. 1 alebo ods. 2, SSP.

22. Žalovaný uviedol, že predmetná žaloba je neprípustná. Žalobca sa snaží prostredníctvom tohto
konania upraviť pre neho nežiaduci existujúci právny stav, ktorý spôsobil svojim konaním. Ak by podal
riadnu žiadosť, vo veci by prebehlo konanie vo veciach služobného pomeru, výsledkom ktorého by bolo
vydanierozhodnutiaoprávnenýmorgánom,ktoréjemožnéposplnenízákonomstanovenýchpodmienok

napadnúť odvolaním, prípadne správnou žalobou podľa § 6 písm. a) SSP. V danom prípade k vydaniu
rozhodnutia nedošlo nie z dôvodu nečinnosti žalovaného, alebo nezákonne aplikovaných ustanovení o
konaní vo veci služobného pomeru, ale z dôvodov na strane žalobcu, ktorý nepodal žiadosť zákonnom
stanoveným spôsobom.

23. Podľa žalovaného návrh žalobcu na rozhodnutie správneho súdu nezodpovedá § 262 a § 263 SSP
a jeho návrh je nedôvodný a nevykonateľný. V prípade, že by správny súd takémuto návrhu vyhovel,
zasiahol by do konania a rozhodovania orgánu štátnej správy, čím by došlo k rozporu so základnými
zásadami demokratického právneho štátu - s princípom deľby moci, v danom prípade medzi mocou
súdnou a exekutívnou. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR uverejnený v Zbierke stanovísk SR č. 7/2013

sp. zn. 3Sžz/2/2012, podľa ktorého „ v prípade, ak by súd v rámci konania o žalobe proti inému zásahu
orgánu verejnej správy preskúmal zákonnosť, resp. prípustnosť vedenia správneho konania, dopustil
by sa predčasného konania, ktoré by zasahovalo do práv a mocí orgánov verejnej správy. Takýmto
konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou“. Podľa žalovaného žalobca v podstate
žiada, aby bolo rozhodnuté vo veci podanej žiadosti žalobcu.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

24. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na elektronickú komunikáciu medzi
riaditeľkou colnej správy a žalovaným, ktorou bola riaditeľka colného úradu usmernená ako postupovať

vo veci žiadosti o služobné voľno z 1.11.2020. Ďalej poukázal na to, že 1. 12. 2020 žalovaný v
dochádzkovom systéme zaevidoval neprítomnosť žalobcu vo výkone štátnej služby dňa 2.11.2020 ako
prácu v domácnosti, 3.11.2020 služobné voľno podľa § 274 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. s nárokom
na služobný plat, 4.11.2020 služobné voľno podľa § 274 ods. 4 zákona č. 35/2019 Z. z. s nárokom
na služobný plat a v dňoch 5.11.2020 a 6.11.2020 ako služobné voľno podľa § 157 ods. 1 písm. d)

zák. č. 35/2019 Z. z. bez nároku na služobný plat s poznámkou COVID-19. Pokiaľ teda žalovaný
žalobcovu žiadosť o služobné voľno vybavil s časti kladne a s časti tú istú žiadosť opakovane označuje
za nekvalifikované podanie tak ide o právnické salto mortale. Žalovaný svoj postup contra legem ešte
zvýraznil tým, že neprítomnosť žalobcu vo výkone štátnej služby svojvoľne vyznačil v súvislosti s
ochorením COVID-19, napriek tomu, že žalobca nemal žiadne klinické príznaky tohto ochorenia, nebol

pozitívne testovaný na toto ochorenie a ani nebol v povinnej karanténe.

25. Žalobca sa ďalej zaoberal otázkou formy a doručeniu podania s tým, že keďže sa dobrovoľne
nezúčastnil dobrovoľného celoplošného testovania „spoločná zodpovednosť“, bola mu obmedzenásloboda pohybu a preto nemohol podať žiadosť o služobné voľno v listinnej podobe, ani poštou a
ani svoje podanie doplniť v primeranej lehote. Doplnenie podania v lehote tak bolo nesplniteľnou
podmienkou. Napriek tomu, že § 281 zák. č. 35/2019 Z. z. má kogentný charakter, žalovaný v lehote

22 dní od podania pôvodnej žiadosti žalobcu nezisťoval skutočný stav veci. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že
podanie musí byť v listinnej podobe s originálnym podpisom žiadateľa tak dotvára právny predpis.
Žalobca podľa § 132 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. uviedol, že žiada, aby správny súd posúdil otázku, či
žalobca ako fyzická osoba a príslušník finančnej správy môže vo veciach služobného pomeru použiť
vlastnú dobrovoľne zriadenú elektronickú schránku na ústrednom portáli verejnej správy na elektronickú

komunikáciu, vo vzťahu k žalovanému tak, ako je uvedené v § 17 ods. 3 veta prvá zák. č. 305/2013
Z. z. a či takéto podanie žalobcu so zaručeným elektronickým podpisom, ktorý je riadne doručené
do elektronickej podateľne žalovaného a ktoré žalovaný aj riadne eviduje vo svojej evidencii, možno
považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon č. 35/2019 Z. z. spája právne
účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru. Žalobca ďalej uviedol, že podľa § 132 ods.
1 SSP žiada, aby sa správny súd v rámci konania posúdil prejudiciálnu otázku, a to či žalobca ako

osoba a príslušník finančnej správy môže vo veciach služobného pomeru použiť vlastnú dobrovoľne
zriadenú elektronickú schránku na Ústrednom portáli verejnej správy na elektronickú komunikáciu vo
vzťahu k žalovanému, tak ako je to uvedené v § 17 ods. 3 veta prvá zákona č. 305/2013 Z. z. a či takéto
podanie možno považovať za podanie doručené oprávnenému orgánu, s ktorým zákon č. 35/2019 Z.
z. spája právne účinky začatia konania vo veciach služobného pomeru. K námietke nedostatku aktívnej

legitimácie žalobca uviedol, že bez ohľadu na to, že žiadosť z 1.11.2012 bola podaná žalobcom ako
predsedom odborovej organizácie v jej mene alebo žalobcom ako príslušníkom finančnej správy, táto
obsahuje všetky náležitosti potrebné na to, aby mohol žalovaný posúdiť opodstatnenosť neprítomnosti
žalobcu vo výkone štátnej služby v dňoch 2.11. až 6.11.2020 rovnako aj žiadosť z 11.11.2020. Nositeľom
služobného voľna nie je odborová organizácia ale žalobca ako člen odborového orgánu. Odborová

organizácia pôsobí len pri určení jednotlivých členov odborového orgánu, ktorým má byť služobné
voľno poskytnuté. Sama nie je zodpovedá za fyzické vyčerpanie služobného voľna členmi odborového
orgánu. Nie je samostatným účastníkom konania vo veciach služobného pomeru a ani žalobcom
namietaný zásah do subjektívnych verejných práv nebol zásahom do práv odborovej organizácie ale do
subjektívnych verejných práv žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu

26. Žalovaný uviedol k elektronickej komunikácií medzi Finančným riaditeľstvom SR a Riaditeľom
Colného úradu, že išlo o žiadosti o metodické usmernenie. Krízová situácia vzniknutá v dôsledku

ochoreniu COVID -19 je nová, vyžaduje včasné a aktuálne metodické usmernenia, ktoré v snahe
zabezpečiť riadny výkon štátnej služby príslušníkov finančnej správy podľa organizačného poriadku
Finančného riaditeľstva SR v oblasti služobného pomeru (vrátane nadriadených) poskytuje osobný
úrad FR SR a pod neho spadajúce oddelenia. Takéto úkony však nemožno zamieňať s konaním vo
veciach služobného pomeru. Z repliky žalobcu vyplýva, že jeho žiadosť o služobné voľno s nárokom

na služobný plat z dôvodu „odborového vzdelávania“ priamo súvisí so skutočnosťou, že žalobca sa
na základe vlastného rozhodnutia nezúčastnil dobrovoľného testovania na ochorenie COVID-19 a
inú výnimku so zákazu vychádzania nespĺňal, preto sa nemohol dostaviť na výkon štátnej služby. V
tejto súvislosti poukázal na právny názor Generálneho prokurátora SR uvedený v návrhu na začatie
konania pred Ústavným súdom SR zn. I GÚp 18/21/1000-7 z 23.3.2021 podľa ktorého nemajú „za

takto štátom vytvorenú prekážku v zamestnaní nemajú zamestnanci nárok na uznanie pandemickej
práceneschopnosti (PN) či uznanie nároku na ošetrovné pri ošetrovaní člena rodiny (OČR), musia
požiadať zamestnávateľa o dovolenku alebo neplatené voľno, pretože zamestnávateľ im nesmie
umožniť vstup na pracovisko“. K námietkam týkajúcim sa formy podania žalovaný vo vyjadrení odcitoval
z dôvodovej správy k zák. č. 305/2013 Z. z. a k zákonu č. 328/2017 Z. z., ktorým bol zmenený zák.

č. 305/2013 Z. z.. Uzavrel, že z tejto dôvodovej správy je jednoznačne zrejmé, že pôsobnosť zákona č.
305/2013 Z. z. sa nevzťahuje konanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov finančnej správy a
teda podanie žalobcu nemožno považovať za podané v súlade s § 282 zák. č. 35/2019 Z .z. a § 2 ods.
2 písm. h) zák. č. 305/2013 Z. z.. K návrhu žalobcu na posúdenie prejudiciálnej otázky súdom žalovaný
uviedol, že prejudiciálne otázky nemožno zamieňať s interpretáciou právnej normy a aplikáciou práva a

ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov si vyloží príslušný krajský súd v rámci procesu
aplikácie práva v súdnom konaní.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 2 SSP vec prejednal

na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

28. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

29. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP; ) Na účely tohto zákona sa rozumie
e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej
správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly

alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

30. Podľa § 252 SSP; (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu
verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie
správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

31.Podľa§262ods.1,2SSP;(1)Aksprávnysúdpopreskúmanízistídôvodnosťžalobypodľa§252ods.

1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu
povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný
je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom
zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.
(2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo

opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom,
ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu
pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného
môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu
pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

32. Podľa § 263 SSP; Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2,
uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj
označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

33. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení do 20.05.2020;

34. Podľa § 153 ods. 1, 2 zákona č. 35/2019 Z. z. v znení platnom v čase tvrdeného iného zásahu
(ďalej len „zákon o finančnej správe“); (1) Ak príslušník finančnej správy nemôže pre prekážky z dôvodu
všeobecného záujmu, pre dôležité osobné prekážky alebo pre dôležité študijné prekážky vykonávať

štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne
potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby príslušníka finančnej správy, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2)Prekážkuvštátnejslužbezdôvoduvšeobecnéhozáujmu,dôležitúosobnúprekážku,dôležitúštudijnú
prekážku a prekážku podľa § 157 ods. 1 a jej trvanie je príslušník finančnej správy povinný preukázať.

35. Podľa § 158 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Príslušníkovi finančnej správy, za podmienok
ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a) služobný plat,
b) príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,

c) príplatok za štátnu službu v noci,
d) príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
e) príplatok za štátnu službu vo sviatok,
f) odmena.36. Podľa § 180 ods. 1 zákona o finančnej správe; (1) Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné
obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.

37. Podľa § 181 ods. 1, 2 a 4 zákona finančnej správe; (1) Služobný príjem sa príslušníkovi finančnej
správy vypláca v eurách.
(2) Služobný úrad je povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v prospech
príslušníka finančnej správy poukázať sumu určenú príslušníkovi finančnej správy na jeho účet v banke

alebo pobočke zahraničnej banky.
(4) Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej správy
doklad obsahujúci údaje najmä o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach.
Doklad podľa prvej vety služobný úrad poskytne elektronickými prostriedkami, ak sa služobný úrad s
príslušníkom finančnej správy nedohodnú na jeho poskytovaní v písomnej forme.

38. Podľa § 137 ods. 1 zákona o finančnej správe; dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín,
ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

39. Žalobca v žalobe tvrdil, že úkon žalovaného vyznačenie v evidencii dochádzky - neplatené voľno bez
nároku na služobný plat spolu s krátením služobného platu, sú nelegálnym zásahom do práv žalobcu,

pretože boli vykonané skôr, ako bolo o žiadosti žalobcu o poskytnutie neplateného voľna s nárokom na
služobnýplatrozhodnuté riadnymodôvodnenýmrozhodnutím atiežpreto,žežalobcaoneplatenévoľno
bez nároku na služobný plat nepožiadal. Medzi účastníkmi v podstate neboli sporné žiadne skutkové
okolnosti. Nebolo sporné, že žalobca, e-mailom z 1.11.2020 zaslaným mjr. Mgr. Lucii Ďurišovej priamej
nadriadenej žalobcu, požiadal v mene odborovej organizácie o služobné voľno s nárokom na služobný

plat podľa § 274 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 35/2019 Z .z. pre seba ako predsedu odborovej organizácie
a pre jej podpredsedu v dňoch od 2.11.2020 do 6.11.2020. Následne žalobca ako predseda odborovej
organizácie podal v jej mene žiadosť o poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat
podľa § 274 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 35/2019 Z .z. v dňoch 2.-6.11.2020 žalovanému elektronicky
prostredníctvom ÚPVS dňa 11.11.2020. Žalovaný v evidencii dochádzky vyznačil v dňoch 5.11.2020 a

6.11.2020 neprítomnosť na pracovisku bez nároku na služobný plat. Žalobcovi nebol vyplatený služobný
plat za uvedené dva novembrové dni roku 2020.

40. Správny súd preto skúmal, či išlo o postup nezákonný. V prvom rade skúmal vecnú stránku takéhoto

postupu. To znamená, či žalovaný je oprávnený vykonať namietané úkony a to, vyznačiť v evidencii
dochádzky na pracovisko neprítomnosť príslušníka finančnej správy na pracovisku. Na túto otázku treba
odpovedať kladne, pričom o tom nebol medzi účastníkmi spor. Ďalšou podstatnou otázkou je, či je
žalovaný oprávnený v evidencii dochádzky vyznačiť dôvod neprítomnosti. Odpoveď je takisto kladná.
Dôvod neprítomnosti osobný úrad vyznačí podľa podkladov, ktoré predkladá príslušník finančnej správy

a to doklad o pracovnej neschopnosti, dovolenkový lístok, alebo doklady o prekážkach v štátnej službe
uvedených v § 153 až § 157 zák. č. 35/2019 Z .z.. Osobný úrad vyznačuje tieto skutočnosti na základe
dokladov predkladaných príslušníkom finančnej správy. Zo skutkových okolností vyplýva, že žalobca
nedisponoval súhlasom nadriadeného s čerpaním služobného voľna s nárokom na služobný plat. Potom
vyznačenie neprítomnosti podľa okolností prípadu, po vyhodnotení dôvodu neprítomnosti, ktorý žalobca

ako predseda odborovej organizácie oznámil nadriadenému resp. okolností daného prípadu , ako
neplatné voľno, je postup na ktorý bol žalovaný oprávnený. Z toho vyplýva , že nešlo o nezákonný
zásah do práv žalobcu. V prípade, že príslušník finančnej správy nesúhlasí s tým ako bol dôvod jeho
neprítomnosti posúdený , má právo uplatňovať svoje práva v konaní vo veciach služobného pomeru
postupom podľa zákona o finančnej správe. Podstatné z hľadiska posúdenia vecnej stránky tvrdeného

nezákonného zásahu je len to, či bol žalovaný na daný úkon oprávnený., na základe daných skutkových
okolností. Správny súd je pri svojej prieskumnej činnosti viazaný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v
žalobe. V predmetnej žalobe chýba skutková a právna argumentácia, čo konkrétne žalovaný porušil
vo vzťahu k úkonom ktoré žalobca považuje za nezákonný zásah, teda v evidencii dochádzky a v vo
výplate - výpočte služobného platu.

41. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nebol na úkon vyznačenia neprítomnosti na pracovisku s
dôvodom neplatené služobné voľno oprávnený aj preto, že žalobca o neplatené voľno nežiadal.
Takáto argumentácia má logickú chybu uvažovania v tom že vychádza z premisy, že žalovaný môžeudeliť neplatené služobné voľno len na základe žiadosti. Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný je
oprávnený vyhodnotiť dôvod neprítomnosti na pracovisku podľa dokladov predkladaných príslušníkom
finančnej správy, prípadne podľa ostatných okolností. Samozrejme ak žalobca s takým hodnotením

nesúhlasí má právo domáhať sa svojich práv v konaní vo veciach služobného pomeru. Predmetom tohto
súdneho prieskumu nie je posúdenie či žalobca má právo na platené alebo neplatené služobné voľno
ale len to, či namietané úkony žalovaného boli nezákonným zásahom do práv žalobcu. Z uvedeného
plynie, že postup žalovaného mal oporu v zákone, teda bol postupom na ktorý bol oprávnený a teda
nešlo o nezákonný zásah.

42. Ďalšia otázka, či bol žalovaný oprávnený nevyplatiť služobný plat za nevykonanú službu, tiež
nemôže byť zodpovedaná inak, ako kladne. Žalovaný je oprávnený a aj povinný vyplatiť príslušníkovi
finančnej správy za výkon štátnej služby služobný plat. Potom takáto činnosť nemôže mať charakter
nezákonného zásahu do práv príslušníka finančnej správy, len z dôvodu, že je medzi ním a žalovaným
spor o správnu výšku služobného platu. Na okraj možno uviesť, že v zmysle zákona o finančnej správe

príslušníkovi finančnej správy patrí služobný plat, pričom zároveň má povinnosť vykonávať službu v
pracovnom čase, ktorý je v zákone v stanovenom rozsahu určený. Patrí do kompetencie žalovaného
služobný plat vypočítať podľa podkladov o výkone štátnej služby v danom období. Prípadné spory o
výšku platu sú spormi v konaniach vo veciach služobného pomeru podľa § 276 písm. d) bod 16 zákona
o finančnej správe, ktorých riešenie patrí do kompetencie príslušného orgánu.

43. Nepatrí do kompetencií správneho súdu túto činnosť príslušného orgánu nahrádzať a na základe
žaloby o nezákonný zásah skúmať, či prebehlo alebo neprebehlo administratívne konanie, resp. ak
prebehlo, či došlo v tomto konaní k pochybeniam alebo nie. Ak spočíva porušenie práv žalobcu v
nečinnosti žalovaného, ako žalobca tvrdí, že malo byť vydané rozhodnutie v riadne začatom konaní, čo

sa nestalo, tak proti takémuto nezákonnému postupu sa môže brániť ale inými právnymi prostriedkami,
pričom tomuto súdu neprináleží poskytovať o tom žalobcovi právne poučenia.

44. Z vyššie uvedené ho je zrejmé, že ani jeden z namietaných úkonov žalovaného nenesie prvky
nezákonnosti. Žaloba po vecnej stránke nebola dôvodná. Postup žalovaného bol realizovaný v súlade

so zákonom o finančnej službe.

45. Žalobe nebolo možné vyhovieť nielen preto, že namietané úkony žalovaného neboli postupom
bez opory v zákone a na jeho základe a v jeho medziach, ale aj z toho dôvodu, že správny súd
nemôže rozhodnúť mimo žalobný návrh a žalobca v žalobe navrhoval, aby súd určil, že boli porušené

jeho základné práva. Správny súd na základe žaloby na ochranu pred nezákonným zásahom nemôže
vydať rozhodnutie o tom, že boli porušené žalobcove základné práva tak, ako to požaduje v prvej časti
petitu žaloby žalobca ako je uvedený v bode 1 tohto rozsudku. V prípade nezákonného zásahu ktorý
trvá alebo trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie správny súd môže podľa § 262 ods1 SSP
uznesením uložiť zákaz žalovanému pokračovať v inom zásahu a ak je to možné uložiť žalovanému

aj povinnosť obnoviť stav pred zásahom . Teda nie určiť , že boli porušené vymenované základné
práva žalobcu. V druhej časti petitu sa žalobca dožaduje uloženia povinnosti žalovanému odstrániť
protiprávny stav vo veci ním podanej žiadosti o udelenie služobného voľna ( bez toho, aby opísal úkon-
konanie v pokračovaní či opakovaní ktorého má byť uložený zákaz), teda nie zákazu pokračovania v
nezákonnom zásahu . Ďalej sa žalobca v tejto časti petitu dožaduje uloženia povinnosti žalovanému v

evidencii dochádzky vyznačiť v dňoch od 5.11.2020 do 6. 11.2020. výkon odborovej činnosti s nárokom
na služobný plat a doplatenia služobného platu s úrokom z omeškania vo výške 5% odo dňa 16.12.2020
do zaplatenia. To znamená , že žalobca nežiadal uloženie povinnosti obnovenia predchádzajúceho
stavu,čoaninemohol,pretožežiadnypredchádzajúcistavvovecineexistoval,keďževdochádzkenebol
pôvodne zaevidovaný stav ktorého sa žalobca dožaduje a tak isto žiadosť o uloženie povinnosti doplatiť

plat nie je návrhom na obnovenie pôvodného stavu ale nastolenie nového stavu podľa požiadavky
žalobcu. Takže žalobcov návrh na vydanie rozhodnutia súdu presahuje oprávnenia súdu rozhodnúť
dané v § 262 SSP. Takému žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť aj z tohto dôvodu.

46. V predmetnej veci žalobca súčasne tvrdil, že ide o už skončený nezákonný zásah spočívajúci v

nevyplatení služobného platu. V prípade skončeného zásahu sa môže žalobca dožadovať ochrany
súdnym rozhodnutím, ktorým správny súd určí podľa § 263 SSP, že napadnutý iný zásah bol nezákonný.
Správny súd tak môže rozhodnúť len vtedy ak sú splnené podmienky podľa § 252 ods.2 SSP. Žalobca
v žalobe ničím neargumentoval, prečo rozhodnutie súdu o určenie nezákonnosti nevyplatenia platuje potrebné k uplatňovaniu náhrady škody, resp. v žalobe tvrdí, že škodou je vlastne tento nevyplatený
plat vrátane odvodov , avšak o tom, či mu patrí alebo nepatrí, si musí svoje právo uplatniť v konaní vo
veciach služobného pomeru, postupom podľa zákona o finančnej správe.

47. Žalobca v žalobe neuviedol skutkovú a právnu argumentáciu nezákonnosti namietaných úkonov,
ale svoju argumentáciu v podstatnej miere smeroval k postupu žalovaného, ktorý nasledoval po
podaní žalobcovej žiadosti v mene odborovej organizácie o poskytnutie služobného voľna s nárokom
na služobný plat, keďže podľa žalobcu išlo o nezákonný postup, spočívajúci v tom, že žalovaný

nepokračoval v konaní. Žalobca v žalobe výslovne tvrdí že žiada ochranu pred nezákonným zásahom
žalovaného do práv žalobcu. Predmetom tohto súdneho konania teda nie je administratívne konanie na
ktoré žalobca poukazuje. Pokiaľ žalobca tvrdí, že podal riadne podanie, ktorým začalo administratívne
konanie a žalovaný v ňom nepokračoval, musí zvoliť iný prostriedok ochrany. Správny súd v tomto
prieskumnom konaní nemôže skúmať a zodpovedať otázky sporné medzi žalobcom a žalovaným
ohľadne toho, či konanie vo veciach služobného pomeru začalo alebo nezačalo, pretože predmetom

súdneho prieskumu nebolo toto administratívne konanie. Predmetom prieskumu na základe žaloby bolo,
či žalovaný vyznačením v dochádzke, že žalobca má služobné voľno bez nároku na služobný plat a
nevyplatením služobného platu za dobu takejto neprítomnosti na pracovisku, konal v oblasti verejnej
správy a či išlo o konanie na ktoré mal alebo nemal oprávnenie a teda oporu v zákone.. Predovšetkým
treba uviesť, že neposkytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat nie je po vecnej stránke

úkonom faktickým, a teda iným zásahom do práv a povinností žalobcu, pretože ide o vec služobného
pomeru o ktorej rozhoduje žalovaný v konaní vo veciach služobného pomeru podľa § 276 a nasl.
zákona o finančnej správe. Pokiaľ takéto konanie riadne nezačne, tak nemožno ani dospieť k tomu,
že by išlo o opomenutie nejakej povinnej činnosti. Ak je riadne podaná žiadosť, nemožno nevydanie
rozhodnutia považovať za nezákonný zásah, ale za nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti

administratívneho orgánu.

48. Ďalšie námietky nesprávneho právneho posúdenia prekážky vo výkone služby, keď nebolo žiadosti o
služobné voľno s nárokom na služobný plat vyhovené, sa týkajú administratívneho konania, ktoré nebolo
predmetom tohto prieskumu. Mimo predmet súdneho prieskumu na základe obsahu podanej žaloby

boli aj ďalšie námietky týkajúce sa tvrdeného šikanózneho konania voči žalobcovi

49. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd sa ďalšími námietkami uplatnenými vo vyjadrení
žalobcu k vyjadreniu žalovaného už nemohol zaoberať, nakoľko žalobné dôvody je potrebné a možné
uplatniť najneskôr v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu

verejnej správy o ňom dozvedela.

50. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná
a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa
ktorého právo na náhradu trov konania má len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo s
časti úspešný. V tomto konaní žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ vysokoškolské právnické
vzdelanie II. stupňa