Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 17, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/298/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716215264
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7716215264.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: C.. U. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v U., Č.. R. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom so sídlom v Michalovciach,
Nám. osloboditeľov 10 proti žalovanej: L. M., nar. X.X.XXXX, bytom v U., H. XXX/XX, zastúpenej JUDr.
Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach, kpt. Nálepku 8, o neplatnosť závetu, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.7.2019 č.k. 19C/241/2016-447 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u je rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti závetu. Priznal žalovanej ako strane plne úspešnej v konaní
náhradu trov v pomere 100%, ktoré uložil nahradiť žalobcovi.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia, že závet
podpísaný W. X., nar. XX.X.XXXX, zomrelou XX.X.XXXX učinený formou notárskej zápisnice spísanej
nanotárskomúradevMichalovciachdňa23.2.2016notárkouJUDr.AlexandrouPaľovčíkovoupodsp.zn.
N 127/2016, je neplatný.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 37 ods.
1, § 38 ods. 1, 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/ C.s.p. dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná, preto ju zamietol.

4. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. a dospel k záveru, že tento naliehavý

právny záujem žalobcu je daný. Ide o spor týkajúci sa práva dediča a len rozhodnutím súdu o platnosti
alebo neplatnosti napadnutého závetu sa vyrieši otázka, významná pre ukončenie dedičského konania,
teda kto a v akom rozsahu bude dediť.

5. Súd prvej inštancie vzhľadom na dôvody, o ktoré žalobca oprel žalobu preskúmal závet z hľadiska § 37
ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že výsledky dokazovania vykonané pred súdom

prvej inštancie nedávajú dostatočný skutkový základ pre záver, že by bol závet z týchto hľadísk neplatný.
V konaní nebolo preukázané, že by pri spísaní závetu došlo k zneužitiu postavenia manželky žalobcu,
ktorávtomčasezostalasamaazaktorúmalanegatívnevplývaťtáskutočnosť,ževtomčasebolživotjej
manžela (žalobcu) ohrozený, nakoľko bol hospitalizovaný po ťažkej mozgovej porážke a infarkte. Podľa
názoru súdu prvej inštancie samotná tá skutočnosť, že závet bol spísaný v čase, keď mal žalobca vážne
zdravotné problémy nemôže viesť k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu bez toho, aby žalobca

uviedol konkrétne skutkové okolnosti. Závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice, takže je možné
vylúčiť, že by mal byť neplatný z dôvodu jeho neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti, keďže v tom smeresúd žiadne nedostatky nezistil. V danom prípade nebolo zistené, že by poručiteľka pri spísaní závetu
nekonala slobodne alebo vážne, keďže nebolo zistené, že by malo na ňu vplývať akékoľvek fyzické
násilie alebo psychický nátlak. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade nebolo zistené, že

by poručiteľka bola v čase spísania závetu pod vplyvom žalovanej, keďže z vykonaného dokazovania
takýto dôvod neplatnosti závetu nevyplynul. Pri spísaní závetu poručiteľkou bola prítomná len notárka a
žalovaná o existencii závetu v svoj prospech nemala vedomosť. Pokiaľ žalobca dôvodil tým, že v čase
spísania závetu poručiteľke mal byť zo strany žalovanej podaný liek Xanax, ktorý mohol ovplyvniť jej
správanie, z výpovede žalovanej vyplynulo, že táto jej podala liek len raz, keď ju nemohla upokojiť. Podľa

názoru súdu prvej inštancie je nepravdepodobné, aby sa tvrdené účinky na nebohej prejavili, pretože
na účinnú látku lieku bola zvyknutá. Námietky žalobcu, ktorý spochybnil miesto spísania závetu nemôžu
mať žiaden vplyv na výsledok konania, nakoľko z pohľadu zákona je rozhodujúce, či závet obsahuje
všetky náležitosti, miesto spísania alebo vyhotovenia nie je významné.

6. Súd prvej inštancie zistil, že v danom prípade nie sú dôvody pre vyslovenie absolútnej neplatnosti

závetu v zmysle § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v konaní nebolo preukázané, že by
poručiteľka bola pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony.

7. Pri posúdení závetu z hľadiska ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie uviedol,
že v konaní by muselo byť preukázané, že konajúca osoba pri právnom úkone trpela takou duševnou

poruchou, ktorá ju pre tento úkon robila neschopnou. K takémuto záveru by súd mohol dospieť len na
základe dostatočne zisteného skutkového stavu a po odbornom vyjadrení znalca z odboru psychiatrie. V
tomto smere súd za relevantný dôkaz považoval len znalecký posudok č. 33/2019 znalca L.. U.. H.O., U.,
ktorý sa narozdiel od ostatných posudkov vyporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami rozhodujúcimi
pre posúdenie duševného stavu poručiteľky v čase spísania závetu.

8. Pokiaľ ide o znalecký posudok č. 15/2018 znaleckej organizácie FORENZA - znaleckej organizácie
psychiatrická spol. s r.o., tento je podľa názoru súdu prvej inštancie pre posúdenie platnosti napadnutého
právneho úkonu nepoužiteľný. Žalobca predložil tento znalecký posudok, až potom ako súd vyslovil
na vec predbežný právny názor. Znalec zodpovedal na otázku položenú žalobcom, či poručiteľka pri

právnom úkone, t.j. pri podpise závetu, ktorý vyhotovila notárka konala slobodne a vážne, teda či
bola z psychiatrického hľadiska spôsobilá na tento úkon. Otázka je položená v kombinácii § 37 a §
38 Občianskeho zákonníka, pričom posúdenie platnosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka je výslovne otázkou právnou a prináleží len súdu. Pozitívne zistenia znalca v zmysle § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka sa tak môžu subsumovať na posúdenie otázky prejavu slobodnej vôle

konajúcej osoby v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale nie opačne. Znalec odpovedal,
že poručiteľka pri spísaní závetu nekonala „slobodne a vážne, teda nebola z psychiatrického hľadiska
spôsobilá tento úkon vykonať“. Z uvedeného vyplýva, že záver znalca o nespôsobilosti vykonať právny
úkonzpsychiatrickéhohľadiskavychádzazotázkyprávnejotom,ženekonalaslobodneavážne.Závery
znaleckejorganizácienaviacvychádzajúlenzozdravotnejdokumentácie,pričomposudoknezohľadňuje

výpovede svedkov a iné skutkové zistenia vyplývajúce zo spisu, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie
spôsobilosti poručiteľky dotknutý právny úkon vykonať. Znalec na priamu otázku súdu pri výsluchu
odpovedal, že poručiteľka v čase spísania závetu trpela duševnou poruchou, ktorú klasifikoval ako
nešpecifikovanú organickú duševnú poruchu pri poškodení a dysfunkcii mozgu a somatickom ochorení,
ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou.

9. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný U.. U. M., ktorý bol vyhotovený na základe pokynu súdu,
súd prvej inštancie uviedol, že táto znalkyňa sa stotožnila so znaleckým posudkom č. 15/2018 v tom, že
poručiteľka nebola z psychiatrického hľadiska spôsobilá vykonať právny úkon spísania závetu, ale sama
žiadnu psychickú poruchu nediagnostikovala. Pred súdom znalkyňa uviedla, že pri vyhotovení posudku

vychádzala čisto zo zdravotnej dokumentácie, z úmrtnej správy a zo znaleckého posudku č. 15/2018 a
všetko hodnotila z odborného medicínskeho hľadiska. Vyhlásenie W. Š. zohľadnila len z toho hľadiska,
že zavolala obvodnú lekárku U.. B., lebo stav nebohej bol taký, že to vyžadoval. Znalkyňa napriek tomu,
že sa stotožnila s diagnózou stanovenou predchádzajúcim znaleckým posudkom uviedla, že konkrétny
kognitívny deficit sa nedá špecifikovať, pretože poručiteľka už bola mŕtva, keď robili posudok. Súd

prvej inštancie na znalecký posudok č. 15/2018 a taktiež na znalecký posudok vyhotovený U.. U. M.
neprihliadal, keďže títo znalca nezohľadnili pri svojich záveroch ostatné rozhodujúce skutočnosti, ktoré
mohli svedčiť v prospech poručiteľka závet zriadiť. Obaja znalci na doplňujúce otázky odpovedali, že
nepoužili pri svojich záveroch termín o jednoznačnej neschopnosti vykonať právny úkon.10. Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok č. 33/2019 vyhotovený znaleckou organizáciou, zo
záveru ktorého vyplynulo, že zistené a deklarované choroby u poručiteľky nemali za následok, že

by nebola schopná posúdiť následky svojho konania. Tento znalec prakticky zistil choroby tak, ako
ich deklaroval znalecký posudok č. 15/2018, ale narozdiel od predchádzajúcich posudkov komplexne
zhodnotil aj ostatné zistené skutočnosti potrebné pre prijatie záveru, ku ktorému došiel. Za rozhodujúce
súd považoval, že znalec sa snažil vypracovať okolnosti svedčiace pre schopnosť, ale aj pre
neschopnosť vykonať právny úkon.

11. Za najpodstatnejšie okolnosti svedčiace pre schopnosť vykonať právny úkon uviedol dostatočné
rozumové schopnosti, keďže pracovala ako ekonómka, u nebohej nebol v rozhodnom čase nijako
preukázateľne diagnostikovaný žiaden kognitívny deficit, demencia, klinicky preukázateľne závažný
organický psychosyndróm, stav zmätenosti, delíria alebo psychotický stav. Nebohá ešte v deň pred
úmrtím 15.4.2016 sa podľa zdravotnej dokumentácie vyjadruje vecne k svojmu zdravotnému stavu.

Pacientka uvádza, že je slabá, všetko ju bolí, mala opakované krvácanie z nosa a vykašliava krv. Dňa
12.4.2016 realizované CT mozgu je s negatívnym nálezom bez popisu atrofických zmien. Notárka dňa
22.1.2018vypovedala,žepokiaľjepacientčasovoamiestneorientovaný,čopaniX.bola,viesiuvedomiť
dôsledky svojho konania, s nebohou sa asi 30 minút rozprávali, najmenšiu pochybnosť nemala, že by
závet nemohla podpísať. Znalec uviedol, že v prospech vykonania právneho úkonu je možno výpoveď

posudzovať za predpokladu, že súd vyhodnotí výpoveď za pravdivú. Podľa znalca je testament pomerne
jednoduchý právny úkon a nejde o zmluvu zložitého charakteru.

12. Znalec za najpodstatnejšie okolnosti svedčiaca pre zníženú schopnosť vykonať právny úkon
považuje nešpecifikovanú psychickú poruchu zapríčinenú poškodením a dysfunkciou mozgu v dôsledku

somatickej choroby, psychické faktory, a to náhle osamotenie, strach z možného úmrtia manžela,
presťahovanie sa k pani M.Á., potreba pomoci pri triedení pošty a účtov, čo môže svedčiť pre neistotu
vo veciach finančného hospodárenia v prípade vyhodnotenia výpovede pani M. a JUDr. P. ako pravdivé,
na druhej strane uvedené konanie môže svedčiť o opatrnosti nebohej. Znalec ďalej uviedol, že nebohá
nemala deti ani blízkych príbuzných, preto znalec nemá možnosť objektívne posúdiť jej väzby na iné

osoby zo vzdialenejšej rodiny. V rovine úvahách možno uvažovať nad zvýšenou sugestabilitou nebohej
a častú tendenciu starších ľudí prikloniť sa v závete k testovaniu majetku tým osobám, ktoré sa o nich
starajú ako posledné resp. prejavujú zvýšený záujem v sociálne nepriaznivej situácii bez dostatočného
zohľadnenia predošlých rokov až desaťročí. Výpoveď všeobecnej lekárky U.. B. popisujúci depresívny
syndróm „sedela ako kopa nešťastia v kúte“, odmietala stravu, prijímala lieky a chcela zomrieť. Počula

ju hovoriť, že chce zomrieť a že sa otrávi“, v prípade, že súd vyhodnotí výpoveď ako pravdivú. Výpoveď
U.. T., ktorý uviedol, že verbálny kontakt bol značne obmedzený, nekomunikovala bola opatická a cez
personál mal informácie, že odmieta jesť, málo pila, jednoducho bola opatická a nekomunikatívna v
prípade, že súd vyhodnotí výpoveď ako pravdivú.

13. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že nepochybuje o tom, že nebohá mala množstvo vážnych
diagnóz, v konaní však nebolo preukázané, že by pre ne nebola spôsobilá na právne úkony. Napriek
vyjadreniu ošetrujúcich lekárov nie je možné bez jednoznačného dôkazu konštatovať, že by takéto
vnímanie nebohej bolo spôsobilé spochybniť jej schopnosť vykonať právny úkon spísania závetu.
Oproti výpovedi obidvoch lekárov aj znalcov stojí konštatovanie znalca L.. U.. L. H., MPH v znaleckom

posudku, ktorý uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie nebohej vyplýva, že ešte deň pred svojou smrťou
15.4.2016 sa vecne vyjadruje k svojmu zdravotnému stavu. Udáva, že je slabá a všetko ju bolí a
v rozhodnom čase nebol nijako preukázateľne diagnostikovaný žiadny kognitívny deficit, demencia,
klinicky preukázateľný závažný organický psychosyndróm, stav zmätenosti, delíria alebo psychotický
stav. Aj vyšetrenie mozgu zo dňa 12.4.2016, teda pár dní pred smrťou, na CT nevykazovalo žiadne

atrofické zmeny. U.. M. síce vypovedala, že niektoré degeneratívne zmeny nemusí byť na CT vidieť,
neobjasnila však, či tak mohlo byť aj pri diagnózach, ktorými trpela nebohá poručiteľka. Depresívna
nálada žalovanej (zrejme má byť poručiteľky - poznámka odvolacieho súdu) má svoj racionálny podklad,
pretože jej manžel sa nachádzal vo veľmi zlom zdravotnom stave. Depresia však sama o sebe
nespôsobuje, že osoba trpiaca depresiou nie je schopná vykonávať platný právny úkon.

14. Ani z výpovedí svedkov nie je možné uzavrieť, že by poručiteľka podľa vonkajších prejavov bola
v takom stave, že by nebola schopná porozumieť právnemu úkonu spísania závetu. Väčšina svedkov
ju popisovala ako normálnu, rozumnú ženu. Dokonca sám žalobca pred súdom uviedol, že keď bolhospitalizovaný, požiadal W. Š., aby sa starala o jeho manželku počas hospitalizácie, pričom pred p.
Š. sa o ňu nestaral nikto, lebo pomoc nepotrebovala. Jeho manželka bola schopná a zdravá. V akom
stave bola manželka po mozgovej porážke sa vyjadriť nevedel. Z uvedeného vyplýva, že do mozgovej

porážky žalobcu bola nebohá normálna, riadne fungujúca osoba. Nie je možné uzavrieť, že napriek
smútku a depresii nebola schopná porozumieť vysvetleniu notárky týkajúceho sa dedenia a okolností
dedenia tak, ako boli notárkou vysvetlené.

15. Pokiaľ ide o výpoveď p. Š., táto nebola v deň podpísania závetu alebo tesne pred alebo po ňom v

kontakte s poručiteľkou, preto ňou reprodukované zistenia o stave nebohej nie sú spôsobilé spochybniť
záver o schopnosti nebohej zriadiť závet v konkrétny deň 23.2.2016. Nebohú poručiteľku ako „normálnu“
ženu, ktorá riadne komunikovala a nevideli na nej žiadne známky abnormálneho správania popísali aj
ďalší svedkovia p. Š. R. P.. Č., P.. M. R. P.. Y..

16. Oproti výpovediam týchto svedkov a vyjadreniam deklarovaných notárkou, že poručiteľka nechcela

nechať svoj majetok príbuzným žalobcu stojí výpoveď samotného žalobcu, svedkov Š. a ošetrujúcej
lekárky, podľa ktorých boli dohody manželov také, že závet zriadi ten z manželov, ktorý prežije a v
prospech toho, kto sa o neho postará. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj napriek tomu nič nebránilo
poručiteľke svoj názor zmeniť a spísať závet. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že so žalobcom žila v
harmonickom manželstve 64 rokov a že mali vzájomné dohody ohľadom závetu.

17. Pokiaľ žalobca spochybnil podpis poručiteľky na závete, v tomto smere nenavrhol žiadne
dokazovanie a z vykonaného dokazovania takéto pochybnosti nevyplynuli.

18. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že nespochybňuje právo žalobcu domáhať sa požadovaného

určenia, ale korektným a zákonným spôsobom už z úcty k nebohej, ktorá sa k predmetu konania nemôže
vyjadriť. Závetom sa vyjadruje subjektívne právo fyzickej osoby slobodne rozhodnúť, ako sa naloží s
jej majetkom po jej smrti. Súd nezistil, že by toto právo nebohej bolo obmedzené, či už z dôvodu jej
zdravotného stavu alebo pod vplyvom okolia. Toto právo by mal rešpektovať každý bez ohľadu na to,
aký má na konanie nebohej poručiteľky subjektívny názor.

19. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v konaní nebolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že nebohá poručiteľka W. X. nebola spôsobilá z akéhokoľvek dôvodu vykonať právny úkon
spísania závetu, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú
náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

21. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe a určí,

že napadnutý závet je absolútne neplatný. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadol na všetky
dôkazy, ktoré boli pred ním vykonané. Na preukázanie svojich tvrdení, že predmetný závet nepodpísala
poručiteľka predložil súdu listinné dôkazy listom zo dňa 11.4.2018, na ktoré súd neprihliadol. Taktiež
navrhol súdu, aby vyžiadal od notárky originál závetu, avšak súd tento dôkaz nevykonal. Pri výsluchu

notárky dňa 11.4.2018 právny zástupca žalobcu pri porovnaní podpisu na origináli závetu predloženého
notárkou s podpismi v predložených vzorkách vyslovil pochybnosti o pravosti podpisu na závete. S
týmito dôkazmi a tvrdeniami sa súd žiadnym spôsobom nevyporiadal. V dôvodoch rozhodnutia odvolateľ
uviedol, že žalobca nemá povinnosť uviesť právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, je povinný pravdivo
opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých nárok odvodzuje. Právne posúdenie je povinný vykonať súd a

preskúmať žalobu aj z možností iného právneho posúdenia ako uvádza žalobca. Niet pochýb o tom, že
hlavným iniciátorom spísania závetu bola žalovaná, ktorá priznala, že sama zavolala telefonicky notárku
k nebohej poručiteľke. Práve v tom vidí žalobca konanie v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru
žalobcu niet žiadnych pochybností o tom, že závet je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko
poručiteľka v čase jeho spísania nebola z psychiatrického hľadiska spôsobilá tento úkon vykonať.

Tento záver vyplýva zo znaleckého posudku č. 15/2018 a tiež znaleckého posudku U.. U. M., ako aj
z výpovedí znalca Y.. U.. C. Y., P.., výpovedí znalkyne MUDr. U. M., ale aj z doplnku k znaleckému
posudku č. 23/2019, predloženého žalobcom. Záver súdu prvej inštancie je v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Žalobca nikdy nespochybňoval miesto spísania závetu, ale spochybňoval skutočnosť,prečo notárka uviedla do notárskej zápisnice, že sa dostavila do miesta bydliska poručiteľky, keď tomu
tak nebolo. Možno dôvodne predpokladať, prečo notárka klamala, keď uviedla do notárskej zápisnice, že
sa dostavila na adresu bydliska nebohej. Notárka v tom čase spoločne so žalovanou, ktorá pod tlakom

dôkazov priznala, že ona zavolala notárku k nebohej, nepredpokladali a nerátali s tým, že platnosť tohto
závetu niekto v budúcnosti napadne. Rátali s tým, že žalobca svoj ťažký zdravotný stav neprežije a tak
by nebola na svete žiadna oprávnená osoba, ktorá by mohla napadnúť platnosť závetu. Podľa názoru
odvolateľa je málo pravdepodobné, že notárka absolvovala dve návštevy u žalovanej, keď tam bola
ubytovaná neb. W. X.. Túto nepravdepodobnosť umocňuje skutočnosť, že nebohá bola nesamostatná,

nemala telefón a nemohla dohodnúť stretnutie pri druhej návšteve. Žalobca sa nestotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že by za jediný relevantný dôkaz bolo možné považovať len znalecký posudok
č. 33/2019. Tento znalecký posudok má síce 78 strán, ale obsahuje len doslovné znenie lekárskych
správ, výpovede svedkov, znalcov, obsah predchádzajúcich znaleckých posudkov, ktoré znalec cez
program v počítači len prekopíroval do svojho znaleckého posudku. Posudok neobsahuje žiadne
vedecké poznatky, ktoré by potvrdili jeho závery. Navyše súd s obsahom tohto znaleckého posudku

strany na pojednávaní neoboznámil, len mu ich doručil na pojednávaní dňa 10.4.2019. Znalec navyše
nebol vypočutý pred súdom. Súd z pojednávania dňa 10.4.2019 odmietol vyhotoviť zápisnicu. Znalecký
posudok L.. U.. L. H., U. je nepresvedčivý a nie je nadriadený znaleckému posudku vyhotoveného
Y.. U.. C. Y., P.. a ani znaleckému posudku vyhotoveného znalkyňou U.. U. M., ktorú ustanovil súd.
Doplnok k znaleckému posudku č. 23/2019 presvedčivo vyvrátil závery znaleckého posudku č. 33/2019

a vo vzťahu k tomuto posudku je uvedené, že nezohľadňuje závery modernej medicíny a forenznej
psychiatrie, spočívajúce v akceptovaní bio-psycho-sociálneho modelu duševných porúch. Súd prvej
inštancie mal odmietnuť vykonať tento dôkaz. Dôvod uvedený znalcom L.. U.. L. H., U. v znaleckom
posudku, ktorý poukazuje na to, že poručiteľka v minulosti pracovala ako ekonómka neobstojí, nakoľko
závet spísala poručiteľka, keď mala 81 rokov, čiže v čase, keď ekonómku nevykonávala už vyše 20

rokov. Tvrdenia znalca uvedené v posudku sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Podľa názoru
odvolateľa dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie, a to predovšetkým výsluch žalobcu, výsluch
svedkov U.. R. B., U.. Y. T., W. Š., C. Š., ale aj znalecké posudky č. 15/2018, znalecký posudok U..
U. M. a výsluchy týchto znalcov dávajú dostatočný základ pre záver o tom, že napadnutý právny úkon
je absolútne neplatným. V prospech žalovanej vyznieva jej výsluch, ktorý je potrebné považovať za

účelový bez logickej súvislosti, výsluch svedkyne M. Č., notárky L.. R. P.Č., svedkov E. M., R. Y.,
R. D.-W., O. H., U.. L. Š.W., L.. B. G.. Pokiaľ ide o týchto svedkov M. Č. je dcérou žalovanej, teda
sa predpokladá, že bude vypovedať v zhode s jej výpoveďou. Výpoveď notárky L.. R. P.Ľ. považuje
žalobca za nevieryhodnú, nakoľko táto viackrát pri svojej výpovedi klamala, keď nevedela vysvetliť, z
akého dôvodu je v závete uvedené, že bol spísaný v mieste bydliska poručiteľky a tiež, že nevedela o

zdravotnom stave poručiteľky. Svedkyňa E. M. je krstnou dcérou nebohej W. X. a podľa názoru žalobcu,
táto sa pri svojej výpovedi snažila zamlčať závažné ochorenia nebohej, o ktorých musela mať vedomosť.
Svedkyňa R. D.-W., O. H., U.. L. Š., pravdepodobne z obavy o svoje pracovné miesto vypovedali v zhode
so svojimi kolegyňami. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
sa obmedzil a osvojil si výpovede svedkov navrhnutých žalovanou, teda tieto výpovede vyhodnotil

jednostranne. V neposlednom rade poukázal na dôkaz predložený listom zo dňa 28.6.2019 - článok z
Denníka N, z obsahu ktorého je zrejmé, že Okresná prokuratúra Michalovce a Okresné riaditeľstvo PZ
v Michalovciach riešia podvody s prevodmi pôdy na Zemplíne, pričom podpisy podozrivých zmlúv od
roku 2010 overoval Michalovský notársky úrad JUDr. Alexandry Paľovčíkovej. Podľa názoru žalobcu z
tohto dôvodu by mala byť táto svedkyňa diskvalifikovaná z dokazovania. Odvolateľ tiež vytkol procesné

pochybenia vec prejednávajúcej sudkyni, ktorá podľa jeho názoru postupovala v rozpore s ust. § 99 ods.
1 C.s.p., keď neobjektívne pojednávania odročovala na neurčito, nediktovala podstatný obsah výpovede
žalovanej,neuložilanotárkepovinnosťdoniesťnavýsluchoriginálzávetu,odmietlaprávnemuzástupcovi
žalobcu vyhotoviť opis zápisnice s odôvodnením, že jej to neumožňuje C.s.p. Napadnuté rozhodnutie
nie je zdôvodnené tak ako ukladá ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

22. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnila náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Niet pochýb o tom, že súd umožnil účastníkom a ich
zástupcom nahliadnuť do originálu závetu na pojednávaní dňa 11.4.2018. Pokiaľ ide o dôvody

neplatnosti uvedené žalobcom, žalovaná sa stotožnila s odôvodnením napadnutého rozsudku. Na
pojednávaní dňa 10.4.2019 bol predložený znalecký posudok č. 33/2019, ktorý bol žalobcovi doručený
spolu s písomným podaním právneho zástupcu žalovanej zo dňa 3.4.2019. Právny zástupca žalobcu
sám iniciatívne predniesol vyjadrenie ku znaleckému posudku s tým, že písomné vyjadrenie zo dňa10.4.2019 doložil aj do súdneho spisu a toto bolo doručené krátkou cestou priamo na pojednávaní
právnemu zástupcovi žalovanej. V tomto vyjadrení sa právny zástupca žalobcu podrobne vyjadruje k
vypracovanému znaleckému posudku č. 33/2019, čo je v rozpore s jeho tvrdením, že nebol oboznámený

s týmto dôkazom. Stotožnila sa s hodnotením dôkazov, vykonaných súdom prvej inštancie, ktoré
považuje za správne. Vyslovila ľútosť nad účelovými a ničím nepodloženými obvineniami tak žalovanej,
ako aj notárky a rovnako aj právneho zástupcu žalovanej, ktorých obviňuje právny zástupca žalobcu
z nezákonného konania a tvrdí, že boli usvedčení z klamstva a uchyľuje sa k preberaniu článkov z
bulvárnych denníkov, pričom nerešpektuje zásadu prezumpcie neviny. Je na zváženie, či takýmto ničím

neodôvodneným prístupom právneho zástupcu žalobcu nie je daný postup v rozpore s vnútornými
predpismi Slovenskej advokátskej komory.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu na pojednávaní podľa ust. §
385 ods. 1 C.s.p., preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 379, § 380
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

24. Z odvolacích dôvodov namietaných žalobcom, t.j. podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ C.s.p. je
v danom prípade naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

25. Žalobca sa v danej veci domáhal určenia, že závet podpísaný W. X., rod. P., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom v U., Č.. R. XXX/XX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, učinený formou notárskej zápisnice
spísanej na notárskom úrade v Michalovciach dňa 23.2.2016 notárom JUDr. Alexandrou Paľovčíkovou,
sp.zn. N 127/2016, Nz 5989/2016, ktorým W. X. vyhlásila, že pre prípad smrti všetok svoj hnuteľný i
nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci majetok, ako aj všetky dediteľné práva zanecháva L. M.E., rod.

R., nar. X.X.XXXX, bytom v U., H. XXX/XX v celosti a v prípade, že by sa závetná dedička L. M., E..
R. smrti W. X. nedožila, dedičstvo odmietla alebo z akéhokoľvek iného dôvodu nedelila, ustanovuje
náhradného dediča a to M. Č., E.. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., H. XXX/XX, je absolútne neplatný.

26. Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa pre prípad smrti (mortis causa). Musí ísť o výslovný

prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo
forme požadovanej zákonom. Pre výklad prejavu vôle platí aj pri závete pravidlo vyjadrené v § 35
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Závet musí poručiteľ urobiť osobne, jeho zastúpenie, či už zákonným
zástupcom alebo splnomocnencom je pri tomto právnom úkone vylúčené. Pre platnosť závetu sa
vyžaduje splnenie podmienok podľa § 37, § 38, § 40 ods. 1, ako aj špecifických podmienok podľa ust.

§ 476 až § 479 Občianskeho zákonníka.

27. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že napadnutý závet spĺňa všetky zákonom
stanovenénáležitostipoformálnej,ajobsahovejstránke,pričomzdokazovaniavykonanéhopredsúdom
prvej inštancie nemožno vyvodiť ani záver, že by tento právny úkon bol absolútne neplatný v zmysle

§ 37 Občianskeho zákonníka, teda že by tento právny úkon nebol urobený slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne. Uvedenie miesta, kde bol závet podpísaný nie je jeho obligatórnou náležitosťou (§
476 ods. 2 Občianskeho zákonníka), preto nesprávny údaj o tom nemôže byť dôvodom vyslovenia
neplatnosti závetu.

28. Vychádzajúc z dôvodov, pre ktoré žalobca napadol závet, keď uvádza, že poručiteľka v čase spísania
závetu bola vo veľmi zlom psychickom a duševnom stave, v ktorom bola ľahko ovplyvniteľná zo strany
inej osoby, správne súd prvej inštancie posudzoval platnosť tohto závetu aj z hľadiska aplikácie ust. §
38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

29. Nakoľko skúmanie platnosti závetu z hľadiska aplikácie spomínaného ust. § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka závisí od posúdenia skutočností, na ktoré je treba vedecké poznatky, je potrebné pri
zodpovedaní relevantných otázok v tomto smere vychádzať zo znaleckého posudku.

30. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil znalecký posudok č. 15/2018 vypracovaný
FORENZOU - znaleckou organizáciou psychiatrickou spol. s r.o., ktorá mala zodpovedať otázku, či
pri právnom úkone, teda pri podpise predmetného závetu nebohá poručiteľka W. X. konala slobodne
a vážne, teda či bola z psychiatrického hľadiska spôsobilá tento úkon vykonať. Podkladom prevypracovanie znaleckého posudku sa stala zdravotná dokumentácia nebohej X.. Z obsahu tohto
znaleckého posudku vyplynulo, že „je preukázateľné, že p. W. X. mala činnosť mozgu chorobne
zníženú nedostatkom kyslíka a pravdepodobne aj vyššou koncentráciou odpadových látok a to všetko

na základe telesných ochorení, ktorými trpela....Telesné choroby spôsobili, že bola v posledných
rokoch málo pohyblivá, v posledných mesiacoch v podstate nesebestačná, čo viedlo k depresívnemu
syndrómu, ktorý mohol byť aj zníženou činnosťou štítnej žľazy... Na základe vyššie uvedených
faktorov bola aj zvýšene ovplyvniteľná“. Pri komplexnom zhodnotení všetkých biologických, sociálnych a
psychologickýchfaktorovznaleckáorganizáciakonštatovala,ženazákladeichspoločnéhoasúčasného

pôsobenia p. W. X. v čase vykonania právneho aktu dňa 23.2.2016 nekonala slobodne a vážne, teda z
psychiatrického hľadiska nebola spôsobilá k vykonaniu tohto právneho aktu.

31. Na základe námietok žalovanej voči znaleckému posudku bol pred súdom prvej inštancie vypočutý
znalec Y.. U.. C. Y.N., P.., ktorý pri svojej výpovedi doplnil znalecký posudok v tom smere, že u nebohej
poručiteľky stanovil diagnózu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb 10 revízia platná od 1.1.1994,

kód F06.9, ktorá znie: nešpecifikovaná organická duševná porucha pri poškodení a dysfunkcii mozgu
a somatickom ochorení. Znalec pri svojej výpovedi uviedol, že vôľové procesy pri tejto dysfunkcii
mozgu zistenej u poručiteľky sú veľmi ovplyvnené. Vôľový proces v tak závažnej perióde, ktorá
sa volá rozhodovacia fáza vôľového procesu je veľmi postihnutý, znížený až vymiznutý. Pri takejto
dysfunkcii mozgu je osoba výrazne ovplyvniteľná, takže táto skutočnosť vplýva na jej rozhodovanie a

na spôsobilosť k právnym úkonom. Pri takejto dysfunkcii, konkrétne u poručiteľky sa jednalo o difúzne
poškodenie, teda celý mozog bol zasiahnutý. Takže všetky procesy, všetky úkony, ktorý mozog robí u
zdravého človeka boli znížené až vymiznuté.

32. Na základe námietok zo strany žalovanej súd prvej inštancie nariadil znalecké skúmanie a pre

účely vyhotovenia znaleckého posudku ustanovil znalkyňu U.. U. M., lekára, psychiatra, ktorá vyhotovila
znalecký posudok o duševnom stave zomrelej p. W. X. zo dňa 23.11.2018. Súd uložil znalcovi po
preštudovaní spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie určiť, či na základe podkladov, ktoré mala
k dispozícii znalecká organizácia FORENZA pri spracovaní znaleckého posudku č. 15/2018 mohla
dospieť k záveru, že poručiteľka nebola z psychiatrického hľadiska spôsobilá vykonať právny úkon -

spísanie závetu dňa 23.2.2016. Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bol spisový materiál.
Išlo teda o kontrolný znalecký posudok vo vzťahu k znaleckému posudku č. 15/2018 predloženého
žalobcom. Znalkyňa sa v tomto posudku stotožnila s psychiatrickou diagnózou určenou spomínaným
znaleckým posudkom, detailne vysvetlenou Y.. U.. Y., P.. vo svojej výpovedi pred súdom. Vo vzťahu k
preskúmavanému znaleckému posudku uviedla, že je vypracovaný detailne, odborne, s postačujúcimi

medicínskymi záznamami, ktoré postačujú na vyslovenie záveru poškodenia psychických funkcií pri
somatických ochoreniach.

33. Znalkyňa bola vo veci vypočutá pred súdom prvej inštancie. Zotrvala na výsledkoch znaleckého
skúmania. Pri svojej výpovedi znalkyňa na otázku, do akej miery zistená diagnóza mohla ovplyvniť

rozpoznávacie schopnosti nebohej pri spísaní závetu uviedla, že pri takejto diagnóze je prvým
príznakom zvýšená sugestibilita, teda zvýšená ovplyvniteľnosť. Na otázku, z čoho ovplyvniteľnosť takto
diagnostikovanej osoby vyplýva znalkyňa poukázala na výsledok znaleckého posudku č. 15/2018, ktorý
vysvetlil tieto otázky a takýto záver bol podľa jej názoru u nebohej jednoznačný. Znalkyňa tiež uviedla,
že bežnému človeku sa takáto diagnóza nemusí byť z vonkajších prejavov zjavná. Môžu existovať

nočné stavy zmätenosti. Pri fyzických diagnózach, ktorými nebohá trpela sa dá so 100%-nou istotou
konštatovať, že vôľová schopnosť bola trvalo narušená, abstraktné a asociačné myslenie, teda vyššie
psychické funkcie, ktoré sa v bežnom kontakte nepoužívajú. Tiež uviedla, že výsledok vyšetrenia CT
nemá vplyv na psychické funkcie a niektoré zmeny na mozgu nemusí ukázať. Prípadné odpadové či
toxické látky v tele nebohej nie sú obsahom zdravotnej dokumentácie.

34. Žalovaná predložila súdu znalecký posudok č. 33/2019 znaleckej organizácie Psychiatrická a
sexuologická expertízna organizácia s.r.o. Úlohou znalca bolo vyjadriť sa, či nebohá poručiteľka
trpela dňa 23.2.2016 duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by jej znemožňovala v potrebnej
miere porozumieť zmyslu spísania závetu dňa 23.2.2016 a samostatne sa pre vykonanie tohto

úkonu rozhodnúť. Podkladmi pre vypracovanie znaleckého posudku sa stala fotokópia spisového
materiálu zapožičaná právnym zástupcom žalovanej a fotokópia zdravotnej dokumentácie nebohej W.
X. zapožičaná právnym zástupcom žalovanej. Znalec v nálezovej časti tohto znaleckého posudku na
42 stranách uviedol výpis zo spisového materiálu opísaním výpovedí strán sporu a svedkov, v ďalšejčasti uviedol výpis z dostupnej zdravotnej dokumentácie. V rámci forenzného posúdenia poukázal na
výpovede strán sporu a svedkov popisujúcich psychický stav nebohej poručiteľky a učinil sumarizáciu
okolností (zo zdravotnej dokumentácie a výpovedí svedkov) svedčiacich pre schopnosť vykonať právny

úkon a pre zníženú schopnosť vykonať právny úkon u poručiteľky so záverom, že nebohá poručiteľka W.
X. preukázateľne netrpela závažnou chorobou alebo poruchou, ktorá by jej znemožňovala adekvátne
porozumieť zmyslu spísania závetu a samostatne sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho úkonu.
U nebohej poručiteľky sa v čase vykonania právneho úkonu prejavovala nešpecifikovaná organická
duševná porucha pri poškodení a dysfunkcii mozgu a somatickom ochorení. Žiaden údaj z dostupnej

zdravotnej dokumentácie ani spisového materiálu (najmä výpovedí vypočutých svedkov v konaní
pred súdom) sám o sebe ani pri ich súhrnnom vyhodnocovaní nepreukazuje takú závažnosť tejto
organickej duševnej poruchy, že by menovaná nebohá poručiteľka preukázateľne nemohla pochopiť
zmyselvykonaniapredmetnéhoprávnehoúkonuvčasejehovykonania.Znalecvzáveresvojhoposudku
uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii kompletnú zdravotnú dokumentáciu
nebohejporučiteľky,napriekpísomnýmžiadostiamznalcaadresovanýmošetrujúcimpraktickýmlekárom

a žiadosti právneho zástupcu žalovanej adresovanej súdu. Preto pri vypracovaní znaleckého posudku
vychádzal iba z dostupnej zdravotnej dokumentácie v rozsahu 14 strán, ktorá tvorí prílohu znaleckého
posudku.

35. Po predložení tohto znaleckého posudku predložil žalobca doplnok k znaleckému posudku č.

15/2018 vedený ako znalecký úkon č. 23/2019 FORENZY - znaleckej organizácie psychiatrickej spol. s
r.o., ktorého úlohou bolo vyjadriť sa k záverom znaleckého posudku č. 33/2019 znalca L.. U.. L. H., U..
Podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku sa stala zdravotná dokumentácia nebohej W. X.. Zo
záveru tohto doplnku k znaleckému posudku vyplynulo, že znalecká organizácia zotrváva na tom, že
pri posudzovaní stavu p. X. v čase podpisu dokumentu je potrebné zohľadniť komplexne všetky faktory,

nielen niektoré, ako to urobil znalec v znaleckom posudku č. 33/2019. Ide o biologické a psychologické
vplyvy. Z tohto posudku vyplynulo, že komplexnosť týchto vplyvov spôsobila, že p. X. nebola v potrebnej
miereschopnáadekvátneporozumieťzmysluspísaniazávetudňa23.2.2016formounotárskejzápisnice
a nebola schopná sama sa rozhodnúť pre vykonanie tohto právneho úkonu.

36. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie pochybil pri hodnotení
jednotlivých dôkazov, predovšetkým znaleckých posudkov samostatne, ale aj v ich vzájomnej súvislosti.
Z vykonaných dôkazov tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje
rozhodnutie. Z týchto dôvodov nemožno považovať napadnuté rozhodnutie za správne.

37. Podľa § 209 ods. 1 C.s.p. súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

38. Podľa § 209 ods. 3 C.s.p., ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania,
súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na

vypracovanie znaleckého posudku.

39. V súlade s § 191 C.s.p. znalecký posudok súd hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz. Pri hodnotení
znaleckého posudku ako dôkazu sa musí súd zaoberať tým, či posudok má všetky formálne náležitosti,
teda či závery uvedené vo vlastnom posudku sú náležite odôvodnené a či sú podložené obsahom

nálezu, či znalec vyčerpal zadanú úlohu a či prihliadol na všetky okolnosti, s ktorými sa mal
vysporiadať, či jeho závery sú podložené výsledkami konania a nie sú v rozpore s výsledkami ostatných
vykonaných dôkazov. Nesprávnosť (neúplnosť) skutkových okolností bude mať spravidla za následok
aj nepresvedčivosť znaleckého posudku.

40. Hodnotiť je potrebné celý proces utvárania znaleckého posudku, vrátane prípravy, zabezpečenia
podkladov, priebeh znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec
odôvodňuje znalecký posudok, spoľahlivosť metód a spôsob vyvodzovania záverov. Ponechať bez
povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom by znamenalo poprieť
zásadu voľného hodnotenia dôkazov a prenášať skutkovú správnosť rozhodovania na znalca.

41. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri skúmaní platnosti závetu
v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vychádzal výlučne z odborných záverov znaleckéhoposudku č. 33/2019, ktorý vyhodnotil ako jediný presvedčivý v porovnaní s ostatnými znaleckými
posudkami.

42. Súdu prvej inštancie je potrebné v tej súvislosti vytknúť, že pri hodnotení tohto znaleckého
posudku nezohľadnil, že znalecká organizácia pri vypracovaní znaleckého posudku č. 33/2019,
ako vyplýva zo záverov samotného znaleckého posudku nemala k dispozícii kompletnú zdravotnú
dokumentáciu nebohej poručiteľky a vychádzala iba z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Navyše išlo
o fotokópiu spisového materiálu zapožičanú právnym zástupcom žalovanej, čo vzbudzuje pochybnosti

o dôveryhodnosti tohto znaleckého posudku. Znalec má pritom možnosť v zmysle vyššie spomínaného
ust. §209 ods. 3 C.s.p. nahliadnuť do spisu.

43. Podstatnú časť nálezovej časti, ale aj forenzného posúdenia tvoria výpovede strán sporu a svedkov,
ktoré znalecká organizácia hodnotí a vyvodzuje z nich odborné závery. Takéto hodnotenie svedeckých
výpovedí pritom nespadá pod znaleckú činnosť, keďže dôkazy vykonané pred súdom môže hodnotiť len

súd. Súd prvej inštancie si tieto naviac závery osvojil a nesprávne vytkol, že ostatné znalecké posudky
výpovede účastníkov a svedkov nehodnotia.

44. Najzávažnejším nedostatkom pri hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie je, že bez povšimnutia
zanechal fakt, že znalecká organizácia v spomínanom znaleckom posudku č. 33/2019 prijíma síce

záver o diagnóze F06.9, ku ktorej dospeli aj znalci v dvoch ďalších posudkoch, avšak v tej súvislosti
prijíma úplne odlišný záver a teda, že žiaden údaj z dostupnej dokumentácie ani spisového materiálu
(najmä výpovedí vypočutých svedkov v konaní pred súdom) sám o sebe ani v ich súhrnnom
vyhodnocovaní nepreukazuje takú závažnosť tejto organickej duševnej poruchy, že by nebohá
poručiteľka preukázateľne nemohla pochopiť zmysel vykonania predmetného právneho úkonu v čase

jeho vykonania. Závery tam prijaté nie sú náležite odôvodnené a podložené konkrétnym odborným
posúdením. Napriek tomu, že ide o úplne odlišný záver v porovnaní s ostatnými znaleckými posudkami,
z ktorých bol jeden kontrolný, tento svoj odlišný záver žiadnym relevantným spôsobom nevysvetľuje, čo
vzbudzuje vážne pochybnosti o dôveryhodnosti tohto znaleckého posudku. Naviac súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nezohľadnil odborný názor vyslovený v doplnku k znaleckému posudku č. 23/2019

FORENZY - znaleckej organizácie psychiatrickej spol. s r.o., ktorého úlohou bolo vyjadriť sa k záverom
znaleckého posudku č. 33/2019 znalca L.. U.. L.O. H., U..

45. Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2018, kontrolného znaleckého posudku U.. U. M., výsluchu
znalcov ale aj doplnku k znaleckému posudku č. 23/2019 FORENZY - znaleckej organizácie

psychiatrickejspol.sr.o.jednoznačnevyplynulo,ženeboháporučiteľkatrpelatakouduševnouporuchou,
v dôsledku ktorej nedokázala posúdiť následky svojho konania a ani svoje konanie ovládať, keďže bola
ľahko ovplyvniteľná.

46. Pokiaľ súd prvej inštancie vo veci rozhodol a pri hodnotení dôkazov nezohľadnil vyššie

uvedené skutočnosti, nemožno jeho rozhodnutie považovať za správne. Z týchto dôvodov neostávalo
odvolaciemu súdu iné, len zrušiť rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

47. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne zhodnotiť výsledky vykonaného dokazovania v súlade

s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto uznesení, v prípade potreby doplniť
dokazovanie a až následne opätovne vo veci rozhodnúť.

48. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).