Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Friday, May 31, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117223093
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117223093.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: H. S., W.. XX.XX.XXXX, F.

Š. XX, XXX XX T., právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8,
080 01 Prešov, proti žalovanému: JASTA Slovakia, s.r.o., Orechová 5, 080 01 Prešov, IČO: 36 491 799,
právne zastúpeného.: AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109 o
vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 479,78 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 479,78 € od 9.11.2017 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 68 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 6.11.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
vo výške 3.005,11 € spolu 5,00 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 6.11.2017 do zaplatenia.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa

v k.ú. L., zapísaných na LV č. XXXX, okrem iného aj parcely KN-E č. XXX - orná pôda o výmere
2149 m2. Keďže na tejto parcele sa nachádzajú rôzne stavby, ktoré sú vo vlastníctve iných subjektov,
bola táto parcela zameraná, a to geometrickým plánom č. XXX/XXXX (ďalej aj len „GP“) z 30.3.2017,
vyhotoveným K.. Ľ. F., overeným Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, dňa 19.4.2017 pod
č. J.-XXX/XX a okrem iného boli z pôvodnej parcely V.-X. Č.. XXX vytvorené nové parcely.

3. Žalovaný užíva novovytvorené pozemky žalobcu, a to: parc. KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 149 m2, tým, že na ňom leží stavba kravína, súpisné č. XXXXX, zapísaná na
LV č. XXXX, V..Ú.. L., ktorá je vo vlastníctve žalovaného; parc. KN-C č. XXXX/XX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 73 m2, tým, že tento pozemok slúži žalovanému ako prístupová cesta k stavbe
kravína vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu - bez toho,
aby mal so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu, čím sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne
obohacuje. Žalobca sa domáha voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie vyššie
uvedených pozemkov spolu o výmere 173 m2, a to parc. KN-C č. XXXX/X o výmere 149 m2 a 1/3 z

výmery parc. KN-C č. XXXX/XX o výmere 73 m2, čo predstavuje výmeru 24 m2, za obdobie 2 rokov
spätne odo dňa podania žaloby, tzn. za obdobie od 7.11.2015 do 6.11.2017 (vrátane).4. Znalecký ústav Technickej univerzity v Košiciach, Stavebná fakulta, (ďalej aj „znalecký ústav“),
súkromným znaleckým posudkom č. 19 zo dňa 11.9.2017 stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov
- parc. KN-C č. XXXX/X a parc. KN-C č. XXXX/XX, nachádzajúcich sa v k.ú. L., takto: v roku 2015 vo

výške 8,73 €/m2/pozemok/rok, v roku 2016 vo výške 8,70 €/m2/pozemok/rok, v roku 2017 vo výške 8,66
€/m2/pozemok/rok. Za neoprávnené užívanie pozemkov, parc. KN-C č. XXXX/X a parc. KN-C č. XXXX/
XX nachádzajúcich sa v k.ú. L., spolu o výmere 173 m2 za žalované obdobie od 7.11.2015 do 6.11.2017
(vrátane), predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu vo výške: v roku 2015 (za 55 dní) vo výške 227,58
€, v roku 2016 vo výške 1.505,10 €, v roku 2017 (za 310 dní) vo výške 1.272,43 €, t.j. spolu za žalované

obdobie 3.005,11 €.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa nebráni plateniu za užívanie pozemku žalobcovi,
musí však ísť o primeranú náhradu, zodpovedajúcu cenám pozemkov v uvedenej lokalite a aj výmere,
ktorú užíva.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, prečo žalobca požaduje nárok na 1/3 z výmery
parc. XXXX/XX od žalovaného a kto má platiť za 2/3 výmery. Žalovaný neužíva ani časť z parc. XXXX/
XX ako prístupovú cestu, pretože má vstup do objektu z jeho prednej časti. Parc. KN-C č. XXXX/X podľa
predloženého GP nezodpovedá zastavanej časti budovou žalobcu, nakoľko budova nemá výklenky po
oboch stranách a preto GP nezodpovedá skutočnosti. Ani parc. KN-C č. XXXX/XX žalovaný neužíva. Na

tejto parcele je vybudovaná cesta, ktorá je samostatnou stavbou. Žalobca nie je vlastníkom tejto stavby
- cestného zvršku - a preto namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, resp. pasívnu legitimáciu žalovaného,
ktorý po pozemku žalovaného nechodí.

7. Žalovaný nesúhlasil s výškou bezdôvodného obohatenia vyčíslenou znaleckým ústavom, pretože

tento vyčíslil výšku nájomného diametrálne odlišne, ako bola vyčíslená v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 9C/7/2012, v ktorom K.. X. V.Á. v znaleckom posudku č. 7/2013 vyčíslila nájomné vo
výške 1,61 €/m2/rok za rok 2010, resp. 1,57 €/m2/rok za rok 2011 a spoločnosť Znalci s.r.o. kontrolným
ZP č. 66/2017 potvrdila výšku nájmu. V týchto znaleckých posudkoch bola oceňovaná výška nájmu na
susednej parcele, pôvodne KN-E č. XXX vo vlastníctve K. S..

8. Znalecký ústav porovnáva nájomné zmluvy pozemkov v odlišnej časti, k.ú. L., a iného charakteru,
resp. o budovy a nebytové priestory. Nájomné zmluvy nemôžu slúžiť na porovnanie a určenie ceny
pozemku, ktorý je predmetom sporu, pretože ide o neporovnateľné pozemky nielen svojim charakterom,
ale aj miestom ich umiestnenia a časom porovnávanej ceny. Naviac, porovnávané nájomné zmluvy boli

použité bez súhlasu účastníkov, preto ide o nezákonný dôkaz. O tom, že ZP porovnáva neporovnateľné
pozemky, svedčí aj kúpna zmluva, ktorou odpredala K.. R. Š. susedný pozemok za cenu 10,- €/m2. Ide o
parc. XXXX/XX a parc. XXXX/X, pôvodne na LV č. XXXX. Taktiež kúpnou zmluvou zo 7.2.2018 odpredal
R. Š. V. susednú parc. KN-E č. XXX za kúpnu cenu 7,02 €/m2. K. S. odpredala manželom L. pozemok
parc. XXXX/XX a XXXX/X za kúpnu cenu 1,- €/m2. Trhové nájomné, pri použití porovnávacej metódy,

je možné zistiť iba porovnaním s nájomnými zmluvami, ktoré sú uzatvorené na pozemky porovnateľné
ich umiestnením, časom, ich kvalitou. Porovnateľné pozemky sú napr. pozemky, ktoré užíva Družstvo
Agroplus na hospodárskom dvore.

9. Znalecký posudok (ďalej aj len „ZP“) Znaleckého ústavu TU Košice pri hodnotení záverov

hodnoteného znaleckého posudku č. 66/2017 znaleckej organizácie Znalci s.r.o. vychádza z nesprávne
stanovených východísk: 1./ Vzhľadom k tomu, že pozemok sa nachádza v areáli poľnohospodárskeho
podniku, je zastavaný stavbami pre poľnohospodársku výrobu a obchodnú činnosť, nemôže byť určený
pre vyššie využitie. Vyššie využitie môže vyplývať jedine z územného plánu. Tvrdenie, že ide o pozemky
s výrazne vyšším záujmom o kúpu, nie je ničím podložené. Spracovateľ zrejme nepozná reálne pomery,

pretože okrem vyššie uvedenej lokalizácie, je to malý pozemok, ku ktorému je prístup iba po cudzích
pozemkoch a aj toto znižuje jeho hodnotu. 2./ Redukujúce faktory považuje za nesprávne stanovené,
lebo v LV sa nenachádza žiadne vecné bremeno. Zápis vecného bremena na LV však nie je podmienkou
pre určenie redukujúceho faktora, pretože tieto môžu vzniknúť aj zo zákona, môže byť stavba pod
povrchom a redukujúcim faktorom môže byť aj ochranné pásmo, prejazd na pozemok cez iný pozemok,

tvar pozemku, čo sú iné redukujúce faktory, ktoré sa na pozemku nesporne vyskytujú. 3./ Výber vhodnej
metódy nezvolil znalecký ústav, ktorý porovnával pozemky v inej časti a neporovnával zmluvy z tej časti,
kde sa pozemok nachádza. Uvádzané ponuky realitných kancelárií sa týkajú pozemkov, na ktorých
sú vybudované inžinierske siete a sú pripravené pre výstavbu domov. Pozemok, ktorý je predmetomkonania, takým nie je ani čo sa týka vybudovania inžinierskych sietí, ani pokiaľ ide o výmeru, pretože
nie je vhodný na žiadnu výstavbu. Nemožno preto porovnávať cenu 49,- €/m2 za takéto pozemky, ktoré
svojou výmerou, tvarom, lokalizáciou, vybudovaním inžinierskych sietí sú určené na výstavbu rodinných

domov a pripravené pre výstavbu. Ani záver, že je predpoklad ich ďalšieho rastu, nezodpovedá realite,
pretože v súčasnosti sú celoštátne, aj európsky pripravované opatrenia pre pokles cien nehnuteľnosti
všeobecne a v konkrétnej lokalite tomu bráni lokalizácia pozemku, na ktorý je prístup iba po cudzom
pozemku. Zo stanoviska nevyplýva, aký predpis stanovuje, že pre výpočet sa nepoužíva úroková sadzba
ECB, ale úroková sadzba miery vkladov v EUR so splatnosťou 1 rok. Stranou predložený znalecký

posudok je potrebné hodnotiť iba ako odborný posudok, nie ako znalecký posudok. Ako znalecký
posudok možno posudzovať iba taký znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na základe uznesenia
súdu.Znaleckýposudokznaleckýmústavomjemožnéibavtedy,aksúnatopotrebnévedecképoznatky,
čo v danej veci nie sú potrebné, ani nejde o zvlášť záväzný prípad, ani závery znalcov nie sú v
rozpore. Naopak závery dvoch ZP sú v podstate zhodné. Predložený ZP znaleckého ústavu bol získaný
nezákonným postupom a preto podľa § 187 ods. 1 CSP nemôže slúžiť ako dôkaz.

10. V ZP sú uvádzané údaje, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom. Podľa ZP ide o pozemky 200
m vzdialené od posudzovaných, čo však nie je pravda, pretože vzdialenosť porovnávaných pozemkov
je až 1607 m a sú umiestnené na R. ulici pri diaľničnom privádzači na smer V. za kruhovým objazdom.
Zástavka MHD sa nachádza viac ako 1 km, nie 200 m. V ZP sa uvádza, že na hosp. dvore sa nachádza

voda, elektrina, kanalizácia. Tieto rozvody sú nefunkčné, neupotrebiteľné, preto si žalovaný musel sám
na vlastné náklady zabezpečiť prívod vody, elektrinu aj žumpu. Podľa bodu 2.1.2.1 ZP sa hodnotia parc.
KN-E č. XXX/X a KN-E č. XXX/X, orná pôda, na ktorých sa má nachádzať kanalizačný zberač - oproti
ZVL. Táto lokalita je viac ako 1600 m vzdialená od pozemkov, ktoré sú predmetom konania, preto ich
porovnávanie nie je možné, pretože ide o neporovnateľné pozemky a vyhotovený ZP je preto nesprávny.

Znalecký posudok okrem toho neuvažuje s tým, že pozemky sú nasiaknuté fekáliami. V minulosti bola v
budove maštaľ a okolo budovy bol výbeh a žumpa. Zamorenie pozemku fekáliami je cítiť a je aj viditeľné
po daždi.

11. Žalobca pred podaním žaloby sa nepokúšal ani o rokovanie so žalovaným o príp. zaplatenie, resp.

mimosúdne vysporiadanie. Žalovanému bola žaloba doručená súdom až 1.2.2018, preto až od tohto
času je žalovaný v omeškaní. Namietame preto uplatnený nárok na úrok z omeškania od 6.11.2017 a
tiež premlčanie nároku od 6.11.2015 do 1.2.2016.

12. V replike žalobca uviedol, že čo sa týka zvyšných 2/3 z parc. KN-C č. XXXX/XX, v tejto časti ju užíva

žalobca, resp. vlastník susednej stavby. Práve z tohto dôvodu si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok
iba v 1/3 podielu na predmetnom pozemku. Žalobca ďalej uviedol, že je žalovaný má vstup do objektu z
jeho prednej časti, tzn. zo severu, ale iba pre peších, resp. pre osoby. Z južnej časti vstupuje žalovaný
do objektu s motorovými vozidlami, resp. malotraktormi, ktoré tam aj vystavuje a servisuje a práve na
zabezpečenie prístupu do objektu z južnej časti rôznymi motorovými vozidlami a malotraktormi, žalovaný

užíva pozemok žalobcu KN-C č. XXXX/XX. Podľa žalobcu je irelevantné, keďže tzv. výklenky sú, alebo
boli súčasťou budovy žalovaného a pozemky pod týmito výklenkami sú vo vlastníctve žalovaného.

13. Čo sa týka námietky žalovaného, že v prípade použitých nájomných zmlúv, ktoré znalecký ústav
porovnával tieto pozemky sa nachádzajú v odlišnej časti katastrálneho územia a že sú vzdialené 1067

m od porovnávaných pozemkov, žalobca uviedol, že táto námietka žalovaného je irelevantná, keďže
ako ohodnocované, tak aj porovnávané pozemky na ul. R. E. T. sa nachádzajú v obci T., V..Ú.. T., v
priemyselnej časti mesta, pričom ak aj sú medzi týmito pozemkami nejaké rozdielnosti tieto mal potom
znalecký ústav zohľadniť v tabuľke faktorov.

14. V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy je obohatený povinný vydať
vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti primeranú náhradu, ktorá zodpovedá cene, ktorú by musel za
prenájom podobných pozemkov nájomca - žalovaný zaplatiť, ktoré prenajímatelia prenajímajú na trhu
v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, ktorých cena nie je znížená z dôvodu zaťaženia
pozemkov - z dôvodu ich zastavania akýmikoľvek stavbami. Medzi nájomné zmluvy - vhodné na

porovnávanie však rozhodne nemožno zaradiť zmluvy, ktoré neboli uzavreté na voľnom trhu, v
podmienkach voľnej súťaže, keď vlastník pozemku (na ktorom sa už niekoľko rokov nachádza stavba
alebo potok) si nemal možnosť slobodne vybrať komu, na aký účel, na akú dobu svoj pozemok prenajme,
keďže svoj pozemok mohol prenajať iba tomu, kto má na jeho pozemku umiestnenú stavbu. Žalobcamal za to, že nájomné zmluvy, ktoré boli uzavreté v čase keď už boli pozemky zastavané a terajší
vlastníkstavbysalensnažíibaoakésidočasnériešenieapredídenítakžalobeovydaniebezdôvodného
obohatenia, nie sú preto uzavreté na voľnom trhu a v podmienkach voľnej súťaže a na vyhotovenie

znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov v danom mieste a čase sú
nepoužiteľné. Je predsa nesporné a vyplýva to aj zo všetkých takto uzavretých nájomných zmlúv, že
výška nájmu je v takýchto zmluvách niekoľkonásobne nižšia oproti výške nájmu v nájomných zmluvách,
pri uzatváraní ktorých si nájomca pozemku mal možnosť vybrať prenajímateľa slobodne na voľnom trhu,
tzn. nie v tiesni a za nevýhodných podmienok. V prípade nájomných zmlúv, na ktoré poukazuje žalovaný

o žiadny z pozemkov, neprebiehala voľná súťaž.

15. Žalovaný uviedol, že znalecký ústav Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v Doplnku č. l
k znaleckému posudku - znaleckému úkonu č. 13/2010, znalecký úkon č. 55/2016 zo dňa 9.6.2016,
vypracovanýnazákladeuzneseniaOkresnéhosúduPrešovzodňa21.7.2015vkonanívedenompodsp.
zn. 13C/217/2008 stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov v k.ú. L. vo výške 16,68 €/m2 pozemku

ročne.

16. K výberu metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov žalobca uviedol, že metóda
polohovej diferenciácie nie je v súlade s európskymi ohodnocovacími štandardmi, čo o. i. vyplýva aj z
Dôvodovej správy k vyhláške MS SR č. 254/2010 Z.z. z 18.05.2010, ktorou sa zmenila vyhláška MS

SR č. 492/2004 Z.z..

17. Žalobca na záver dodal, že predmetnú žalobu v deň podania žaloby na súde, zaslal aj žalovanému
na vedomie a žalovaný si ju prevzal dňa 07.11.2017.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.4.2018 uviedol, že nepopiera tézu, že obvyklé nájomné je
trhovým nájomným. Rozpor je v tom, ako sa má určiť výška trhového nájomného, resp. že jej určenie
porovnávacou metódou porovnávaním neporovnateľných pozemkov je nesprávne. Trhovým nájomným
je peňažná čiastka, ktorú by bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a v danom čase. „Daným
miestom“ nie je „dané miesto“, ako sa to snaží žalobca nastoliť vo vyjadrení. Aj v rámci jedného mesta

sú miesta odlišné svojim účelom využitia, charakterom, výmerom a pod., ktoré ovplyvňujú jeho trhovú
hodnotu.

19. Súd vykonal dokazovanie listinami (obchodný register, výpis z katastra nehnuteľností, výpis z LV č.
XXXX k.ú. L., kópia katastrálnej mapy na čl. 9, geometrický plán č. XXX/XXXX, výpis z LV č. XXXX k.ú.

L. na čl. 19, fotodokumentácia na čl. 20, znalecký posudok č. 19 Technickej univerzity v Košiciach č.
19, úroková sadzba ECB, snímok z webovej schránky mapa.sk, kúpna zmluva zo dňa 25.3.2015, kúpna
zmluva zo dňa 7.2.2018, fotodokumentácia na čl. 120, zmluva o prenájme zo dňa 2.1.2014, zmluva
o prenájme č. 1/02/2011 zo dňa 1.2.2011, zmluva o prenájme č. 3/1/2015 zo dňa 2.1.2015, zmluva o
prenájme č. 2/8/2014 zo dňa 1.8.2014, zmluva o prenájme č. 1/08/2009 zo dňa 31.8.2009, zmluva o

prenájme č. 2/01/2011 zo dňa 1.2.2011, nájomná zmluva zo dňa 30.12.2004, faktúra č. 2016585, list
SPF adresovaný tunajšiemu súdu zo dňa 28.8.2012, snímka z katastrálnej mapy, fotodokumentácia na
čl. 150-152, Doplnok č. 1 k ZP č. 13/2010 vypracovaný STU v Bratislave, znalecký posudok Ing. Evy
Kamenskej č. 7/2013, odborné vyjadrenie Ing. Evy Kamenskej č. 16/2013, znalecký posudok znaleckej
organizácie Znalci s.r.o. č. 662017, vyjadrenie družstva Agroplus spolu s nájomnou zmluvou zo dňa

7.1.2016, podanie SPF zo dňa 7.5.2019), pričom zistil tento skutkový stav:

20. Z LV č. XXXX, k.ú. L., súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. L., zapísaných na LV č. XXXX, okrem iného aj parcely KN-E č. XXX - orná pôda o výmere 2149
m2, ktorá je predmetom tohto konania. Pozemok žalobcu sa nachádza v oplotenom areáli bývalého

hospodárskeho dvora Štátnych majetkov v L.. Jedná sa o zastavané územie okrajovej časti mesta T..

21. V konaní nebolo sporné, že žalovaný užíva pozemok žalobcu vytvorený geometrickým plánom č.
XXX/XXXX vyhotoveným K.. Ľ. F. dňa 30.3.2017 - parc. KN-C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 149 m2, a to tým, že na ňom leží stavba kravína, súp. č. XXXXX, zapísaná na LV č. XXXX,

k.ú. L., ktorá je vo vlastníctve žalovaného.

22. Zo znaleckého posudku Stavebnej fakulty, Technickej univerzity v Košiciach, č. 1 vypracovaného
na žiadosť žalobcu za účelom určenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov, okrem iného aj parc. KN-C č. XXXX/X a KN-C č. XXXX/XX, nachádzajúcich sa v k.ú. L., súd zistil, že znalecký ústav stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu porovnávacou metódou takto: za rok 2015 vo výške 8,73 €/m2//rok, za rok
2016 vo výške 8,70 €/m2/rok, za rok 2017 vo výške 8,66 €/m2/rok.

23. Zo znaleckého posudku č. 7/2013 vypracovanom K.. X. V. na základe uznesenia súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 9C/7/2012 súd zistil, že znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nájomného parc.
č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k.ú. L., vo výške 1,61 €/m2/rok za rok 2010, resp. 1,57 €/m2/
rok za rok 2011.

24. Znalecká organizácia ZNALCI s.r.o. kontrolným znaleckým posudkom č. 66/2017 k vyššie
uvedenému znaleckému posudku K.. X. V. stanovil výšku nájmu parc. KN-C č. XXXX/X, zastavanej
bývalým objektom kravína vo vlastníctve inej osoby ako vlastníka pozemku, v roku 2010 na sumu 1,57 €/
m2/rok, v roku 2011 na sumu 1,61 €/m2/rok a v roku 2012 na sumu 1,57 €/m2/rok. Znalecká organizácia
použila metódu polohovej diferenciácie. Posudzovaný pozemok sa taktiež nachádza v oplotenom areáli

bývalého hospodárskeho dvora Štátnych majetkov v L., pričom sa jedná o zastavané územie okrajovej
časti mesta T.I.. V areáli sú situované objekty pre poľnohospodárske účely.

25. Z podania družstva AGROPLUS Prešov zo dňa 30.4.2019 a nájomnej zmluvy uzavretej s Y. F. (č.l.
304) súd zistil, že družstvo si od prenajímateľky prenajíma parc. KN-E č. XXX a KN-E č. XXX/X, k.ú. L.,

pričom výška nájomného na obdobie 5 rokov za výmeru 2350,5 m2 činí 156,- €.

26. Slovenský pozemkový fond v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že v súčasnosti nemá s Družstvom
AGROPLUS Prešov uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu na pozemky nachádzajúce sa v hospodárskom
dvore L. v k.ú. L.. Pre uvedený subjekt je rozpracovaný návrh nájomnej zmluvy na poľnohospodárske

účely, v rámci ktorého bude jednotková výška nájomného za hektár pozemkov v hospodárskom dvore
L. predstavovať 46,2585 € ročne.

27. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

28. Podľa ust. § 128 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), Vlastník je
povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verel nom záujme bola na nevyhnutnú dobu v
nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Vo verejnom záujme
možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na
základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

29. Podľa ust. § 451 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 456 OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

31. Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to

nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

32. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššiaako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

35. Súd má za to, že v prejednávanej veci je nesporné, že budova vo vlastníctve žalovaného sa
nachádza na pozemku - parc. KN-C č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu. Treba však uviesť, že v
konaní nebolo tvrdené, že ide o stavbu na cudzom pozemku umiestnenú neoprávnene, ale daný stav
je výsledkom prevodov vlastníctva, ktoré nastali po postavení stavby, a ktoré spôsobili rozdielnosť
vlastníctva pozemku a stavby. Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné

obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený
peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu,
ktorým sa spravidla právo užívania veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o
nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca
v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o

tvrdenie žalovaného, že žalobcom predložený geometrický plán nezodpovedná skutočnosti, pretože
žiadne výklenky na budove nie sú, a teda ani výmera pozemku pod budovou nie je správna, súd uvádza,
že táto námietka je irelevantná, nakoľko geodet vychádzal zo záväzných údajov katastra nehnuteľnosti a
dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, že reálna výmera pozemku pod budovou je menšia, je v tomto
prípade na žalovanom, ktorý to však nepreukázal.

36. Pokiaľ ide o parcelu KN-C č. XXXX/XX nebolo medzi stranami sporné, že na tejto parcele je
vybudovaná cesta, ktorá je samostatnou stavbou, a ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu. Súd sa stotožnil
s námietkou žalovaného, že žalobca nemá v tejto časti aktívnu legitimáciu na to, aby mohol uplatňovať
nárok voči žalovanému, nakoľko žalovaný prechádza po ceste a nie po pozemku. Žalobca by si svoj

nárokmoholuplatňovaťvočivlastníkovicestyaažtenbyboloprávnenýuplatňovaťnárokzabezdôvodné
obohatenie voči žalovanému.

37. V danom prípade vec, o ktorú žalobcovi ide a ktorú nemôže reálne využiť, predstavuje pozemok
a nie zastavaný pozemok. Žalobca uplatňuje právo vyplávajúcej z vlastníctva pozemku, a preto sa má

komparatistika týkať porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase z pohľadu, ako by sa dali na
trhu využiť.
38. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd v danom prípade vychádzal z maximálnej
hodnoty nájomného určeného v znaleckom posudku znaleckej organizácie ZNALCI s.r.o., pokiaľ ide
o určenie výšky nájmu za m2 na obdobie jedného roka, t.j. 1,61 €. V prípade znaleckého posudku

znaleckého ústavu, ktorý určuje cenu nájmu rádovo 5x vyššiu, sa súd stotožnil s námietkami žalovaného
voči tomuto znaleckému posudku s tým, že znalecký posudok TUKE je nepresvedčivý z hľadiska
skutočností, ktoré vzal za rozhodujúce pre svoje závery, a to najmä z hľadiska, že porovnával pozemky,
ktoré sú svojim umiestnením a využitím neporovnateľné s parcelou, ktorá je predmetom tohto konania.
V znaleckom posudku č. 19 znalecký ústav dospel k hodnote nájomného porovnávacou metódou,

pričom podkladom pre porovnanie boli iba nájomné zmluvy predložené žalobcom. Znalecký ústav teda
iniciatívne nevyhľadal iné nájomné zmluvy, ktoré by sa týkali porovnateľných pozemkov priamo v areáli,
a keďže zadávateľom nebol súd, nemohol si potrebné podklady vyžiadať ani z katastra nehnuteľností, čo
značne znížilo možnosti pre porovnanie. Absentuje tu teda existencia viacerých a od seba nezávislých
podkladov vhodných na porovnanie. Zároveň je potrebné poukázať na to, že v zmluvách predložených

žalobcom je vlastníkom objektov - stavieb (napr. parkoviska, skladovacích priestorov, nebytových
priestorov) rovnaká osoba ako vlastník pozemku, čo má nepochybne vplyv aj na výšku nájomného.
Okrem toho súd dodáva, že zo znaleckého posudku znaleckého ústavu nevyplýva, že možnosť využitia
areálu, súčasťou ktorého je posudzovaná parcela, je v budúcnosti vyššia ako v súčasnosti.

39. Podobne ani znalecký posudok STU v Bratislave (č.l. 161) nezodpovedá posudzovanej realite,
pretože znalecký posudok, na základe ktorého uplatňuje žalobca svoj nárok, porovnáva pozemky v
priemyselnej zóne mesta, ktoré sú vzdialené viac ako 1 km vzdušnou čiarou od pozemku, ktorý užíva
žalovaný, pričom sú to pozemky celkom iného charakteru ako je porovnávací pozemok.

40. Pokiaľ ide o žalobcom napádanú metodiku polohovej diferenciácie zvolenú znaleckou organizáciou
ZNALCI s.r.o., súd má za to, že je len na znalcovi, akú metódu zvolí. Použitie porovnávacej
metódy znaleckým ústavom je pre súd nepresvedčivé z dôvodov vyššie uvedených. Metóda polohovej
diferenciácie je rovnocenná s porovnávacou metódou. Novelou vyhlášky č. 492/20004 Z.z. došlo kdoplneniu možnosti stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu, a teda nie k nahradeniu jednej metódy
druhou metódou.

41. Pri svojom rozhodovaní súd bral do úvahy aj to, že stavba (bývalý kravín) žalovaného sa nachádza
na hospodárskom dvore a spĺňa podmienky vymedzenia poľnohospodárskeho pozemku podľa § 1
ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, podľa ktorého pozemok na
účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku,
pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok

prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu
tým nie sú dotknuté. Podľa § 10 ods. l zákona č. 504/2003 Z.z., Na vznik zmluvy o nájme pozemku
na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo
o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy
určenej podľa osobitného predpisu

42. Pokiaľ ide o nájomné zmluvy, ktoré predložil žalovaný týkajúce sa nájomného za iné pozemky (KN-
E č. XXX/X, KN-E č. XXX) v areáli hospodárskeho dvora L., ktoré vychádzajú z nižšej hodnoty ako je
hodnota určená znaleckým posudkom, riadiac sa tým, že ide o nájom poľnohospodárskeho pozemku,
tieto vzal súd do úvahy v tom zmysle, že výšku bezdôvodného obohatenia určil práve podľa znaleckého
posudku znaleckej organizácie a nie znaleckých posudkov určujúcich vyššiu cenu nájmu, pričom súd

prihliadal aj na to, že zo strany žalovaného ide o trvalé obmedzenej žalobcu v jeho vlastníckom práve.

43. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká v okamžiku, keď ten, kto sa obohatil, majetkový
prospech získal. Bezdôvodné obohatenie na základe užívania pozemku bez právneho dôvodu vzniká
každým dňom užívania. Súd na základe vyššie uvedených skutočností zaviazal žalovaného na

zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 7.11.2015 do 6.11.2017 (t.j. 731 dní) v sume
479,78 € vychádzajúc pritom pri jej výpočte z výmery 149 m2 a výšky ročného nájomného 1,61 €/m2.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

44. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym

predpisom, alebo rozhodnutím súdu alebo nevyplýva z dohody účastníkov a preto je dlžník (v tomto
prípade žalovaný) podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho
veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie
žaloby žalovanému na vedomie dňa 7.11.2017, a preto sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúci
deň, t.j. od 9.11.2017. K uvedenému dňu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0 % a teda úrok

z omeškania činí 5 %.

45. Súd zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania znaleckým ústavom - Slovenskou
technickou univerzitou a to vypracovaním znaleckého posudku na ocenenie nájmu porovnávacou
metódou porovnaním so zmluvami predloženými žalovaným, nakoľko vypracovanie ďalšieho posudku

by bolo v danej veci nehospodárne a len by neprimerane predlžilo toto konanie. Súd taktiež nevykonal
obhliadku na mieste samom, nakoľko mal k dispozícii fotodokumentáciu z miesta samého. Okrem
toho uvedený návrh bol podaný po uplynutí koncentračnej lehoty, podobne ako návrh na vyzvanie
spracovateľa geometrického plánu k tomu, či bol na tvári miesta, v dôsledku čoho súd nemusí prihliadať
na tieto návrhy, o čom bola strana konania poučená.

46. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo a v spojení s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,

ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia 479,78 €, čo v
pomere k pôvodnej žalovanej sume (3.005,11 €) predstavuje cca 16 % a žalovaný vo zvyšných 84 %.
Miera úspechu žalovaného je teda v rozsahu 68 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.