Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Pogranová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212221832
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212221832.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
36 865 141, proti povinnej: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, O., o vymoženie sumy
1.856,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.
k. 6Er/1552/2012-19 zo dňa 3. júna 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31.08.2012.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 1 písm. b), c), 2
zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní(ďalejlen"Zákonorozhodcovskomkonaní"),čl.1ods.
1 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, § 1 ods. 2, 3, § 2 písm. b), §
3 ods. 2, § 4 ods. 6, § 25 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov (ďalej len "Zákon o spotrebiteľských úveroch"), § 39, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. k), 5,
§ 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), čl. 2 písm.
a), čl. 3 ods. 1, 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.Súdprvéhostupňauviedol,žesúdnyexekútordoručildňa15.10.2012súdužiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 31.08.2013 na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie pre vymoženie jeho pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.
zn. SR 08856/11 zo dňa 13.09.2011. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, pričom zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o úvere.
Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na
výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu bolo z rozhodovacej činnosti známe, že

oprávnený v obdobných prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu vystupuje opätovne. Z okolností
utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy - subjektov právneho vzťahu mal súd za
to, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril
s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Z obsahu zmluvy o úvere, ktorá bola podkladom pre
vydanie zmenky súd zistil, že táto bola uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 05.01.2010 a
jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 900 eur, pričom dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu

zvýšenú o "príslušný poplatok" 864 eur. Rozhodcovským súdom priznal priznané plnenie odplaty za
poskytnutie úveru vo výške 96 % z poskytnutej sumy úveru súd považoval za plnenie v rozpore sdobrými mravmi. Súd ďalej z obsahu bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej neboli vyplnené zmenková suma a

dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Z predloženej zmenky súd zistil, že predmetnou zmenkou
sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal veriteľovi ako remitentovi zaplatiť okrem zmenkovej sumy
aj zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmenka bola vystavená dňa 05.01.2010, teda v ten istý deň ako
zmluva o úvere. K vyplneniu zmenky veriteľom, a tým aj počiatku plynutia zmenkového úroku však
došlo až v príčinnej súvislosti s neplnením záväzku zo strany spotrebiteľa. Samotná dohoda o vyplnení

zmenkybolaobsiahnutávovšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveru,tedajejobsahaanikonkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročila
zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 10.06.2011, teda odo dňa keď bol deň kedy sa stal v zmysle čl.
4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný celý dlh. Vzhľadom na uvedené považoval súd
zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky, za také, ktoré umožňuje v rozpore s ustanovením
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu

ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa názoru súdu uvedené zmluvné dojednanie
predstavovaloneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskejzmluve.Ďalejdodal,žebolovrozpores
obsahom a účelom ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, aby bol v zabezpečovacej
zmenke obsiahnutý zmenkový úrok v neprimeranej sadzbe 91,25 % ročne. Z uvedeného bolo podľa
názoru súdu zrejmé, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne išlo o obchádzanie

ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných
povinností dlžníka sankčné plnenia v uvedenej neprimeranej výške. Na základe uvedeného súd dospel
k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
bola právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatný. Preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti aj zákon č. 244/2002

Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako
aj na ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že
exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonávanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a

preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného
titulu. S poukazom na Nález ÚS SR 5/2000 uviedol, že exekučný súd nemôže v rámci exekučného
konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť
len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Namietal tiež, že postupom súdu v tejto veci a jeho

výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o
žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 cit. právneho predpisu) exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal, že
súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal
na to, že s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil
konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mal povinný
možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný

súd. Podľa názoru oprávneného cieľom ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu
oprávneného vyhovieť.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa (podľa § 205 OSP a § 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221

ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 27.08.2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 08856/11 zo dňa 13.09.2011, podkladom
ktorého bola Zmluva o úvere č. 409100240 zo dňa 05.01.2011. Účastníci konania uzatvorili toho istého
dňa aj rozhodcovskú zmluvu. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
napadnuté uznesenie.

Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom

rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje
viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí
dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v
tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie
v súlade s ustanovením § 169 ods.1 OSP, týmto svojim postupom odňal účastníkom konania možnosť
konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre čiastočnú absenciu dôvodov a to z

dôvodov nižšie uvedených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného

podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka

konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, o rozhodcovskom

konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

Odvolací súd dospel v danej právnej veci k záveru, že súd prvého stupňa vec predčasne právne posúdil,

keď neposudzoval daný právny vzťah účastníkov z hľadiska všetkých jeho zmluvných dojednaní, včítane
dojednania riešenia sporov - rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa dostatočne nezistil skutkový stav
veci, nakoľko sa dostatočne nezaoberal podmienkami platnosti rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej
rozhodcovskýsúdsiodvodilsvojuprávomocvovecikonať.Zustanovenia§45Zákonaorozhodcovskom
konaní vyplýva oprávnenie exekučného súdu posúdiť rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol

právoplatný a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk, uvedených v tomto zákonnom ustanovení.

Súd prvého stupňa v danom prípade neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy z hľadiska
ustanovenia § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa tedaneposudzoval vec v prvom rade z hľadiska toho, či vykonať sa majúce rozhodnutie spĺňa všetky zákonné
podmienky, aby mohlo byť riadnym exekučným titulom. Túto otázku nie je možné riešiť bez podrobnej
analýzy základného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, t. j. zmluvy o úvere a dojednaní uzatvorenej

rozhodcovskej zmluvy. Až po posúdení zmluvného vzťahu účastníkov a vyhodnotení rozhodcovskej
zmluvy, bude si môcť súd prvého stupňa ujasniť, či rozhodcovský rozsudok, ktorý tvorí v danom prípade
exekučný titul, môže byť spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 1, 2 písm. d) Exekučného
poriadku.

Zároveň súd prvého stupňa v novom rozhodnutí uvedie správny predmet konania, nakoľko v záhlaví
napadnutého uznesenia došlo k zrejmej chybe v písaní, keď súd prvého stupňa uviedol, že v exekučnej
veci ide o vymoženie 1.956,88 eur s príslušenstvom, napriek tomu, že správne malo byť uvedené -
vymoženie 1.856,88 eur s príslušenstvom.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa zistí skutkový stav veci v naznačenom smere a následne v danej

právnej veci opätovne rozhodne.

S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.