Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/297/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215219633
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1215219633.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci manžela: C.. C. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX J., zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom
Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 850 436, a manželky: C.. C. E., rod. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, XXX XX J., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu:
C. E., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manžela
proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 29.06.2020, č.k. 61P/149/2015-442, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom, zo dňa 29.06.2020, č.k. 61P/149/2015-442, vo výroku I. uložil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej C. E., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne počnúc
dňom právoplatnosti výroku rozhodnutia o rozvode manželstva, a to vždy k 15. dňu v kalendárnom
mesiaci vopred k rukám matky. Vo výroku II. povolil otcovi splácať zročné výživné za obdobie od
19.07.2017 do 30.06.2020 v sume 7 096,75 eur v 6 mesačných splátkach vo výške 1 000 eur spolu

s bežným výživným, počnúc mesiacom júl 2020 a splátkou vo výške 1 096,75 eur v mesiaci január
2021 pod následkom straty výhody splátok. Vo výroku III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 63 ods. 1, 2, § 75
ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), keď vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ako

aj možností rodičov a uplatnil zásadu práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov.
Podotkol, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti automaticky neznamená, že rodičom
nebude určená vyživovacia povinnosť, a teda súd môže s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
výživné aj určiť. V prejednávanej veci vzal do úvahy rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej na čas do rozvodu, možnosti otca a rozdiel medzi možnosťami otca a matky.
Konštatoval, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu
súd schválil dohodu rodičov, v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur

mesačnenabežnévýživnéasumou100eurmesačnenatvorbuúspor,pričomzapredmetnéobdobie,t.j.
od02.12.2015do18.07.2017otecuhrádzalhypotekárnyúvernabyt,vktorombývalamatka.Nevzhliadol
dôvod na to, aby v konaní o určenie výživného na čas po rozvode upravil vyživovaciu povinnosť v
rozdielnej výške, resp. rozhodne nie v nižšej výške. V pôvodnom konaní (rozsudkom zo dňa 27.04.2017,č.k. 61P/149/2015-288, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 26.06.2018, č.k.
11CoP/478/2017-339,včastivýrokuovýživnomzrušený)určilotcovivýživnévovýške100eurmesačne,
pretože v tom čase otec uhrádzal hypotéku zaťažujúcu spoločný byt rodičov v plnej výške, čo pri určení

výživného zohľadnil. Už vtedy vyhodnotil možnosti otca a matky ako rozdielne, keď otec sa dlhodobo
venoval svojej kariére, kým matka sa počas predškolského obdobia starala o maloletú, v čoho dôsledku
nemohla v práci napredovať tak rýchlo ako otec a táto skutočnosť sa podpísala aj na výške jej príjmu.
Vzhľadomnato,žeotecbolvčasekonaniaorozvodmanželstvarodičovzamestnanývspoločnostiT.Q.,
s.r.o.(spríjmompodľapracovnejzmluvyvovýške1200eurmesačne),ktorejspoločníkomjejehoznámy,

a aktuálne je znovu spoločníkom (od 22.01.2020) a konateľom (od 21.06.2018) v spoločnosti pcXXXX
s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol otec aj do 30.06.2016, vzniklo dôvodné podozrenie,
že predchádzajúci prevod podielu v danej spoločnosti otcom bol len dočasný, čo tento fakticky aj
potvrdil, keď na pojednávaní uviedol, že sa snaží o znovuzískanie tejto spoločnosti. Na argument otca o
strate vykazovanej danou obchodnou spoločnosťou neprihliadol, keďže pokiaľ by táto spoločnosť bola
naozaj nerentabilná, sotva by sa otec snažil získať nad ňou opätovnú kontrolu. Vyjadrenia otca o jeho

nemajetnosti vyhodnotil ako nedôveryhodné aj z dôvodu jeho vysokých životných nákladov, ktorý si
prenajíma rodinný dom za sumu 1 600 eur mesačne, čo predstavuje nadštandardný výdavok na bývanie,
ktorý by si osoba bez príjmu a s krachujúcou obchodnou spoločnosťou zrejme dovoliť nemohla. Pri
určení výživného preto vychádzal z možností otca a nie z ním deklarovaných príjmov, pričom samotný
otec v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu ohodnotil

svoje zárobkové možnosti na sumu 2 000 eur mesačne, ktorá je dostatočná na to, aby bola vyživovacia
povinnosťotcakmaloletejurčenáajpristriedavejosobnejstarostlivosti.Zároveňmalzato,žezárobkové
možnosti otca môžu byť aj vyššie (berúc do úvahy opätovné získanie obchodného podielu, životný štýl
otca a jeho výdavky). Vzhľadom na to, že otec v čase úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej na čas do rozvodu prispieval na hypotéku, nestotožnil sa s tým, aby časť výživného bola

určená na tvorbu úspor. V tejto súvislosti podotkol, že kým v konaní týkajúcom sa obdobia do rozvodu,
súd určoval výživné spätne, t.j. za obdobie, ktoré už uplynulo a z hľadiska výdavkov ho už nebolo možné
ovplyvniť, v predmetnom konaní ide o výživné určené na čas po rozvode teda, do budúcna. Bol toho
názoru, že možnosti otca sú nepochybne lepšie ako možnosti matky. Na okolnosť, že otec bol počas
rozhodného obdobia istý čas nezamestnaný, neprihliadol a predaj obchodných podielov otcom posúdil

ako vzdanie sa príjmu bez vážneho dôvodu, keď spätný prevod obchodných podielov na otca svedčí o
tom, že išlo len o dočasné riešenie. Možnosti otca vyhodnotil ako minimálne dvojnásobne až trojnásobne
vyššie v porovnaní s možnosťami matky, ktorá je od 01.01.2015 zamestnaná v Tatra Banke, a.s., kde
za obdobie od októbra 2015 do apríla 2016 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca
695 eur, od mája 2016 do februára 2017 vo výške cca 788 eur a od júla 2017 do augusta 2019 vo

výške cca 1 009 eur. Bol tiež toho názoru, že maloletá by mala mať možnosť podieľať sa na životnej
úrovni otca, ktoré právo jej nie je možné zabezpečiť inak ako určením vyživovacej povinnosti otcovi.
Pokiaľ matka požadovala určiť výživné vo výške 400 eur, prípadne 300 eur, toto považoval vzhľadom na
striedavú osobnú starostlivosť a výdavky maloletej za neprimerane vysoké. Zročné výživné za obdobie
od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva rodičov, t.j. od 18.07.2017 do 30.06.2020 vo výške

7 096,75 eur uložil otcovi uhradiť podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len CMP).

3. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté iba o výživnom pre maloletú

na čas po rozvode a výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 27.04.2017, č.k. 61P/149/2015-288 o
rozvode manželstva rodičov nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2017, odvolací súd účastníkov konania
označoval ako matka a otec.

4. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov I. a II. podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného

právneho zástupcu odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmeniť tak, že výživné neurčí. Súdu prvej inštancie vytkol, že nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP),

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62
ods. 1 CMP). Namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku bez náležitého odôvodnenia
odklonil od právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, zo dňa26.06.2018, č.k. 11CoP/478/2017-339, podľa ktorého sa mal v ďalšom konaní zamerať na preukázanie
rozhodujúcich skutočností pre určenie výživného ku dňu právoplatnosti výroku o rozvode manželstva
rodičov (t.j. do 17.07.2017), keďže pred vydaním napadnutého rozsudku zisťoval aj skutočnosti, ktoré

nastali neskôr, v čoho dôsledku vec nesprávne právne posúdil. V súvislosti so súdom prvej inštancie
zohľadneným znížením jeho splátky hypotekárneho úveru po rozvode s matkou (uhrádza už len polovicu
splátky) zdôraznil, že v čase, keď v plnej výške uhrádzal hypotéku na nehnuteľnosť obývanú matkou,
zároveň bol nútený platiť nájomné za náhradné ubytovanie. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že na jeho
strane vzal do úvahy nájom rodinného domu, ktorý si prenajal až po právoplatnosti výroku o rozvode.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku mu tiež nebolo zrejmé, či súd prvej inštancie posúdil aj celkovú
mieru starostlivosti každého z rodičov o maloletú. Poprel, že by počas konania potvrdil svoju schopnosť
dosahovať príjem vo výške 2 000 eur netto, keď išlo o 2 000 eur brutto, ktorý príjem sa mu však už
nepodarilo dosiahnuť, pretože bol ku dňu právoplatnosti výroku o rozvode zamestnaný v spoločnosti
T., s.r.o. s príjmom vo výške 1 200 eur brutto a následne na pojednávaniach uvádzal, že jeho príjmy
a príjmy matky sú približne rovnaké. Súd prvej inštancie zároveň podľa jeho názoru opomenul uviesť,

ktoré výdavky maloletej považoval odôvodnené, keď iba zhrnul matkou uvádzané výdavky, ktoré táto
dostatočne nepreukázala. Poukázal na to, že okrem bežných výdavkov maloletej spojených so stravou a
ošatením uhrádzal aj jej mimoriadne výdavky (ročná električenka, poplatky za školu v prírode, plavecký
kurz, karate tábor, ročný poplatok za zdravotnú starostlivosť). Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne
zistil skutočný stav veci, vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku nedostatočného odôvodnenia

napadnutého rozsudku v rozsahu spôsobujúcom jeho nepreskúmateľnosť došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces.

5. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Mala za to, že
súd prvej inštancie postupoval procesne správne, otcovi umožnil v bohatej miere uskutočňovať jeho

práva a vykonal dokazovanie, ktoré jednoznačne preukázalo schopnosti, možnosti a majetkové pomery
otca. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať iba dokazovaním
rozhodujúcichskutočnostído17.07.2017,uviedla,žeotecsanarozvodovékonaniepripraviltak,žeukryl
všetok svoj majetok a dokonca sa hral na nezamestnaného. Zdôraznila, že pre rozsudok je rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia a preukázaný stav platí, kým sa podstatným spôsobom nezmenia okolnosti,

ktoré sa na strane otca zmenili, keď bolo preukázané, že disponuje peniazmi na účte a v pokladni v
sume 64 768 eur a v roku 2018 mal mesačný príjem od 8 000 do 18 000 eur. Spochybnila tvrdenia
otca o stratovosti spoločnosti G. s.r.o., keď z nej otec vybral sumu 64 000 eur, ktorú použil pre seba,
v čoho dôsledku vznikol problém v účtovnej závierke. Uviedla že otec spoločnosť pcXXXX s.r.o. reálne
ovláda, je jej jediným konateľom a konečným užívateľom výhod, pričom na pojednávaní uskutočnenom

dňa 01.10.2019 potvrdil, že daná spoločnosť mu patrí a prevody podielov boli iba formálne. Súd prvej
inštancie podľa jej názoru správne a úplne zistil skutočný stav veci, vykonal dostatok dôkazov (vrátane
všetkých otcom navrhovaných dôkazov), dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne
posúdil, napadnutý rozsudok náležite odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými podstatnými vyjadreniami
otca, v konaní nedošlo k žiadnym vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vyjadrila sa, že ak jeden z rodičov žije v luxusných pomeroch, býva v rodinnom dome, na ktorý vynakladá
závratné sumy peňazí, viackrát do roka chodí na exkluzívne dovolenky, neustále mení autá a motorky a
päť rokov platí advokátovi za „vykonštruované úkony“, potom dieťa takéhoto rodiča má právo na rovnakú
životnú úroveň aj v týždni, keď žije u druhého rodiča.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje
za odôvodnené a z toho dôvodu ho odporúča ako vecne správne potvrdiť.

7. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniam matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že matka sa podľa
jeho názoru snaží naviesť odvolací súd na myšlienku, že prostriedky spoločnosti pQ. s.r.o. sú jeho

majetkom a sú mu voľne k dispozícii, pričom matka poukazuje len na aktíva spoločnosti a nevyvažuje
ich záväzkami, čím ho vlastne navádza na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu sprenevery.
Mal za to, že matka nevedela náležite vyčísliť ani preukázať odôvodnené potreby maloletej, pričom
ale poukazovala na rozdiely vo svojich príjmoch v roku 2015 a jeho potenciálom v roku 2020, t.j. nie
jeho skutočným príjmom. Matka sa podľa jeho mienky pokúša navodiť dojem potreby dorovnania ich

životnej úrovne a určenia zročného výživného aj napriek tomu, že na väčšinu významných nákladov
maloletej osobne neprispievala. Počas celého konania sa nebránil vytvárať rezervu pre maloletú na
sporiacom učte, ktorý by bol disponibilný výlučne pre maloletú s tým, že majetkové pomery rodičov sú
porovnateľné, resp. podmienky matky sú lepšie, keďže on musí okrem obdobných nákladov, aké má ajmatka, ešte uhrádzať nájomné. Odmietol uhrádzať osobné výdavky matky, avšak má eminentný záujem
zabezpečovať primeranú výživu maloletej, čo aj robí počas obdobia, keď je maloletá v jeho starostlivosti.
Vyjadrenie kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu považoval za formálne.

8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP, s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vyhodnotiac odvolacie dôvody
otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o
rodine, v predmetnej veci vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, vec v správne právne posúdil
a svoje rozhodnutie aj náležite a vyčerpávajúco zdôvodnil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje
s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako na správne poukazuje.

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a pod. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju

vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich
záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam
v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od
zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti, resp. o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo

všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom
na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza
zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a
možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že

dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo
vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej
na výživné, je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné,
t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.

12. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto
pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek
výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle
ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť
záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných
životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.

13. V prípade, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd podľa §
62 ods. 6 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov

výživné neurčuje. Neurčenie výživného má relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na
oboch stranách, t.j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov
nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámcistriedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami
rodičia. Pri rozhodovaní musí akceptovať minimálnu výšku výživného a prihliadnuť na dobu, počas ktorej
je dieťa v osobnej starostlivosti povinného rodiča.

14. Pokiaľ ide o odvolaním otca napadnuté výroky o určení výživného na čas po rozvode a o zročnom
výživnom, aj podľa názoru odvolacieho súdu určená výška výživného pre maloletú počas jej zverenia
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletej,
zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, ako aj dĺžke

striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného
na maloleté deti obsiahnutých v ust. § 62 ods. 1 až 6 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade
na strane oboch rodičov správne súd prvej inštancie zohľadnil ich rozdielne možnosti, schopnosti a
majetkové pomery. Odvolacie námietky otca nemali za následok úvahu odvolacieho súdu o potrebe
zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie. Otec súdu prvej inštancie predovšetkým vytkol odklon od
právneho názoru Krajského súdu v Bratislave vysloveného v jeho zrušujúcom rozhodnutí zo dňa

26.06.2018, č.k. 11CoP/478/2017-339 tým, že zisťoval aj skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti
výroku svojho rozsudku zo dňa 27.04.2017, č.k. 61P/149/2015-288 o rozvode manželstva rodičov
maloletej. Odvolací súd sa s danou námietkou otca nemohol stotožniť, keďže súd prvej inštancie
zisťoval okolnosti týkajúce sa opätovného nadobudnutia obchodného podielu v spoločnosti pcXXXX
s.r.o. otcom po právoplatnosti výroku o rozvode len v záujme ustálenia, či sa otec predchádzajúcim

prevodom svojho obchodného v danej spoločnosti nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku či
majetkového prospechu tak, ako mu to uložil odvolací súd v citovanom zrušujúcom rozhodnutí. Súd
prvej inštancie v tomto smere následne dospel aj k správnemu záveru, že prevod obchodného podielu
otcom v čase prebiehajúceho konania o rozvod je s poukazom na následné konanie otca (opätovné
nadobudnutie obchodného podielu v danej spoločnosti po právoplatnosti výroku o rozvode) potrebné

vyhodnotiť ako vzdanie sa príjmu bez vážneho dôvodu. Správne súd prvej inštancie zohľadnil aj aktuálne
nadštandardné výdavky otca na bývanie (nájomné vo výške 1 600 eur mesačne), keď tieto taktiež len
potvrdzujú existenciu výrazného nepomeru medzi životnou úrovňou otca a matky. V tejto súvislosti je tiež
potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd neprihliadol
ani na výhradu otca, že súd prvej inštancie opomenul posúdiť mieru starostlivosti každého z rodičov

o maloletú, keďže súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že maloletá
bola jeho rozsudkom zo dňa 27.04.2017, č.k. 61P/149/2015-288
zverená do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných intervaloch, t.j. v rovnakom
rozsahu. V súvislosti s námietkou otca týkajúcou sa výšky mesačných nákladov na maloletú odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že výšku nákladov na bežné potreby maloletých detí je možné vyčísliť

len orientačne, s prihliadnutím na vek detí a ich potreby (či už denné alebo mimoriadne). Výdavky na
zabezpečenie bežných potrieb maloletých detí, t.j. na nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a
výdavkov súvisiacich so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, sú pritom nesporné a nie je potrebné
ich osobitne preukazovať, keď tieto výdavky sú súdu známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov
o cenách tovarov a služieb, a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku. Otec navyše

konkrétnu výšku jednotlivých výdavkov maloletej vyčíslených matkou ani nerozporoval.

15. V súvislosti s otcom namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza,
že z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí v zmysle § 220 ods. 2 CSP vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

strane druhej. Neodôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a súčasne
porušuje právo účastníka na spravodlivý proces, ktorého jednotlivým čiastkovým právom je aj právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery,
ku ktorým dospel na základe zhodnotenia skutkového stavu veci, boli prijateľné, racionálne a v

neposlednom rade aj spravodlivé, a najmä presvedčivé. Súd musí dať odpoveď na všetky relevantné
otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí
v zmysle § 220 ods. 2 CSP spĺňa.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a
právne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CSP.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).