Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Sa/92/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201887
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Široká

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1017201887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou v právnej veci žalobkyne: D.

K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom
Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 39070-4/2017-BA z
25.09.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Výzvou z 30.03.2017 vyzvala žalovaná žalobkyňu, aby si splnila povinnosť ustanovenú v § 218 ods. 1
zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívznenízákonaúčinnomdo31.12.2014(zákonosociálnom
poistení) a podala registračné listy fyzickej osoby na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie.

Potrebu podať registračné listy odôvodnila tým, že kontrolou údajov z finančnej správy bolo zistené, že
príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol za rok 2012 vyšší ako 4 716 eur. Príjmom sa rozumie príjem bez
odpočítania výdavkov (nákladov) vynaložených daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmu. V zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej
osobe (SZČO) vzniklo od 01.07.2013 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie.

2. Na základe uvedenej výzvy žalobkyňa dňa 06.04.2017 podala registračný list FO - prihlášku s
dátumom vzniku poistenia 01.07.2013 a registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku poistenia
30.06.2014.

3. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 700-0213670617-GC04/17 zo 07.04.2017
(prvostupňové rozhodnutie) pobočka Bratislava ako prvostupňový orgán predpísala žalobkyni za
obdobie júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, január

2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014 poistné na nemocenské poistenie v
sume 210 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v
sume 859,14 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 226,62 eur spolu v sume 1 295,76 eur.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že v roku 2012
poberala starobný dôchodok, mala príjem zo závislej činnosti a príjem z výtvarnej činnosti vo výške
6303,93 eur (záloha). Jej výdavky však boli vyššie než záloha a bola vlastne v strate. O povinnosti

prihlásiť sa za obdobie júl 2013 až jún 2014 sa dozvedela až z výzvy sociálnej poisťovne. Po výzve sa
neodkladne dostavila na pobočku a predložila požadovanú prihlášku aj odhlášku. Dňa 07.04.2017 dlžnú
sumu aj uhradila. Musela si na úhradu požičať. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu musela ukončiťaj zárobkovú činnosť. V roku 2013 bol jej hlavným príjmom starobný dôchodok. Požiadala o neúčtovanie
úrokov z omeškania a zmiernenie neúmyselne vzniknutého dlhu.

5. Oznámením zo 04.07.2017 oznámila žalovaná žalobkyni, že jej vec nebolo možné rozhodnúť v
zákonnej lehote, vzhľadom na povahu veci, a preto predlžuje lehotu odvolacieho konania o 60 dní.

6. Listom z 13.09.2017 požiadala žalobkyňa o vrátenie sumy 1 295,76 eur, ktorú uhradila na základe
prvostupňového rozhodnutia. Uviedla, že vzhľadom na to, že ani po 120 dňoch nebolo vo veci

rozhodnuté, pokladá svoje odvolanie za opodstatnené a kladne vybavené.

7. Rozhodnutím č. 3970-4/2017-BA z 25.09.2017, doručeným žalobkyni 04.10.2017 (preskúmavané
rozhodnutie), žalovaná zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila text: „...§ 152a
zákona v znení neskorších predpisov“. V ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Zároveň uviedla,
že predpísané poistné žalobkyňa už uhradila 07.04.2017, t.j. po vydaní prvostupňového rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia, vzhľadom
na to, že žalobkyňa nie je sporiteľkou podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom
sporení, uvedený formálny nedostatok však nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného poistného.
Poukázala na znenie ustanovení § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z.,
§ 293cu zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2014, Uviedla, že žalobkyňa je registrovaná

v Registri daňových subjektov v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou od 01.01.2012.
Žalobkyňa je od 29.09.2009 poberateľkou starobného dôchodku a táto skutočnosť bola v zmysle §
128 ods. 4 zákona o sociálnom poistení aj zohľadnená, keďže jej nebolo predpísané poistenie na
invalidné poistenie. Ďalej poukázal na ust. § 14 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení účinného
od 01.01.2011, § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2008, § 21 ods.

1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2013, aj v znení účinnom od 01.01.2014, §
138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2013. Prvostupňový orgán z údajov
poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR zistil, že žalobkyňa mala za rok 2012 príjem z vytvorenia diela
a umeleckého výkonu v sume 6 303,93 eur, t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma 4 716 eur. S
odkazomnarelevantnéustanovenia§128-§143zákonaosociálnompoisteníaprechodnéustanovenia

§ 293 cj a § 293 cz zákona o sociálnom poistení, uviedla výšku vymeriavacích základov za obdobie
júl až december 2013 a január až jún 2014. Poukázala na to, že príjmy umelcov a autorov sa prvýkrát
posudzovali na účely vzniku povinného poistenia k 01.07.2013 resp. 01.10.2013, ak mali predĺženú
lehotu na podanie daňového priznania. Vzhľadom na uvedené bola žalobkyňa vyzvaná na splnenie
povinnosti podať prihlášku a odhlášku z povinného poistenia. Žalovaná neeviduje žalobkyňou zaplatené

poistné bez právneho dôvodu. Zákon žalovanej ani neumožňuje prihliadať v súvislosti s povinnosťou
platiť poistné na zdravotný stav žalobkyne.

8. Ďalej sa v spise nachádzajú výpis z finančného riaditeľstva SR o registrácii na daň, výpis zo systému
žalovanej potvrdzujúci, že žalobkyňa poberá starobný dôchodok od 29.12.2009 a podklady z daňového

priznania žalobkyne za rok 2012, výpis informačného systému žalovanej potvrdzujúci úradu dlžného
poistného.

II.
Správna žaloba

9. Žalobou doručenou súdu dňa 09.11.2017 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia
žalovanej. Uviedla, že podáva žalobu pre nedodržania zákonom stanovenej lehoty na vydanie
rozhodnutia, ďalej za výzvu na dodatočné prihlásenie a odhlásenie zo sociálnej poisťovne, na

rozhodnutie na úhradu dlžoby, ktorá bola predpísaná bez právneho dôvodu a žiadala o vrátenie
zaplateného poistného v sume 1 295,76 eur. V odôvodnení uviedla, že poukazuje na rozpor medzi
textom rozhodnutia a jeho prílohou. V texte rozhodnutia sú predpísané povinné príspevky na starobné
dôchodkové sporenie avšak poistné na starobné poistenie sa neuvádza, pričom v prílohe je aj suma
za starobné poistenie a príspevky, ale starobné dôchodkové sporenie sa zasa neuvádza v prílohe.

Poukázala na znenie § 138 zákona o sociálnom poistení a uviedla, že v roku 2012 bola zamestnancom
a odvádzal za ňu poistné zamestnávateľ. Daňový základ za rok 2012 bol v sume 4 318,90 eur, vrátane
závislej činnosti a príjem z výtvarnej činnosti bol 0 eur, keďže prijatá suma 6 303,93 eur bola záloha na
dosiahnutie zisku. Výdavky na výtvarnú činnosť v roku 2012 boli 7 078,22 eur.10. Ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že rozhodnutie o odvolaní nedostala ani v predĺženej zákonnej
lehote, požiadala o vrátenie poistného. Žalovaná však po zákonnej lehote prvostupňové rozhodnutie

potvrdila. Príjmy z výtvarnej činnosti ako aj príjmy zo závislej činnosti uviedla v daňovom priznaní.
Pobočka ju vyzvala na prihlásenie a odhlásenie na základe sumy prijatej zálohy na výtvarnú činnosť,
nie na základe dňového základu, tak ako sa uvádza v zákona 252/2012 Z.z., na ktorý sa odvoláva. Na
základe príjmov mala preddavky na rok 2012 na zdravotné poistenie vo výške 0 eur.

11. K žalobe priložila potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2012, oznámenie o výške
preddavku na poistné od 01.01.2013 vystavené zdravotnou poisťovňou Dôvera, výzvu na prihlásenie
a odhlásenie z 30.03.2017, prvostupňové rozhodnutie, odvolanie žalobkyne z 26.04.2017, oznámenie
o odstúpení odvolania z 02.05.2017, oznámenie o predĺžení lehoty zo 04.07.2017, žiadosť o vrátenie
zaplateného poistného z 13.09.2017, preskúmavané rozhodnutie.

III.
Vyjadrenie žalovanej

12. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s účinnosťou od 01.01.2011 do 30.06.2014 nadobúda
fyzická osoba postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, ak dovŕšila
18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov - daňový poriadok) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a
ods. 2 a 3. Žalobkyňa je podľa údajov poskytnutých žalovanej Finančným riaditeľstvom SR registrovaná

v Registri daňových subjektov od 03.03.1993, pričom táto registrácia jej ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia trvala. Z dôvodu, že žalobkyňa v období od júla 2013 do júna 2014 spĺňala obe uvedené
podmienky v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z., mala na účely
sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO).

13. Samotné postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia však automaticky nezakladá povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vznik tohto poistenia SZČO závisí od výšky
príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 2595/2003
Z.z. o dani z príjmov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu

relevantného pre vznik poistenia SZČO vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Vznik,
resp. zánik povinného poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa
vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie,

udržanie a zabezpečenie.

14. Z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR vyplýva, že príjmy žalobkyne z vytvorenia diela
(t.j. príjmy dosiahnuté podľa § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z.) za rok 2012 v sume 6 303,93 eur boli
vyššie ako zákonom stanovená suma 4 716 eur, a preto bola v období od 01.07.2013 do 30.06.2014

povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou SZČO povinnou odvádzať poistné na sociálne poistenie.
Žalovaná pri posudzovaní príjmu vychádza z údajov poskytnutých finančným riaditeľstvom z daňových
priznaní a nie je oprávnená tieto údaje spochybňovať.

15. Žiadne zákonné ustanovenie neukladá žalovanej skúmať výdavky SZČO v rozhodnom období,

smerodajný je len príjem SZČO dosiahnutý podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., ktorý uvedie
v daňovom priznaní. Čiastkový základ dane je v zmysle § 138 a § 293cj zákona o sociálnom poistení
smerodajný až pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného SZČO.

16. Pri posudzovaní vzniku povinného poistenia žalovaná vychádzala iba z príjmu dosiahnutého podľa

§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., nie z príjmov, ktoré žalobkyňa dosiahla ako zamestnanec za rok
2012 zo závislej činnosti. Ďalej poukázal na to, že v spornom období (júl 2013 až jún 2014) už nebola
zamestnancom, preto žalovaná nemohla aplikovať § 138 ods. 11 zákona o sociálnom poistení. Ten je
možné použiť iba v prípade, ak má dotknutá osoba súčasne postavenie zamestnanca aj SZČO. Zažalovanú v období od júla 2013 do júna 2014 neodvádzal poistné zamestnávateľ, bola povinná odviesť
poistné iba ako SZČO.

17. K rozporu textu prvostupňového rozhodnutia a jeho prílohy žalovaná uviedla, že vychádza iba z
nepochopenia textu daného rozhodnutia. V prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza „poistné na starobné
poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie“, pričom v odôvodnení pobočka
stanovila jednotnú skratku „poistné a povinné príspevky“. Vo výrokovej časti rozhodnutia pri texte
„ povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie“ je odkaz *), kde na strane 2 prvostupňového

rozhodnutia je uvedené „*) platí v prípade, ak ste sporiteľom podľa osobitného predpisu“, čo žalobkyňa
nebola. Preto bolo žalobkyni predpísané len poistné na nemocenské poistenie a poistné na starobné
poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

18. K oznámeniu zdravotnej poisťovne Dôvera o výške preddavku na poistné od 01.01.2013, že
sociálne poistenie upravuje zákon o sociálnom poistení a predmetný list opisuje skutočnosti týkajúce sa

zdravotného poistenia, ide teda o dva rôzne typy poistenia.

19. K nedodržaniu predĺženej lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaná uviedla, že ide o procesnú lehotu,
ktorej nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia, a preto táto skutočnosť nemôže
byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia.

IV.
Ďalšie vyjadrenia strán

20. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žalovaná neprejavila ústretový krok, a preto trvá na
podanej žalobe.

V.
Konanie pred krajským súdom

21. Krajský súd v Bratislave ako správny súd v konaní o žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl.
Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a
administratívne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je

dôvodná.

22. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd
viazaný žalobnými bodmi.

23. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

24. Vzhľadom na to, že žalobkyňa požiadala o nariadenie pojednávania, správny súd vo veci nariadil

pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 03.03.2022. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo iba za prítomnosti
žalobkyne (žalovaná sa ospravedlnila), žalobkyňa zopakovala námietky uvedené v žalobe a trvala
na tom, že nemala príjem ako SZČO, keďže v roku 2012 bola zamestnaná a odvody za ňu platil
zamestnávateľ. Ďalej trvala na nezákonnosti výzvy na prihlásenie a odhlásenie a žiadala toto prihlásenie
zrušiť. Poukázala tiež na to, že žalovaná jej rozhodnutím predpísala aj penále, voči tomuto rozhodnutiu

sa odvolala, pričom v súčasnosti je toto konanie prerušené. Ďalej uviedla, že dlžné poistné zaplatila
v deň vydania prvostupňového rozhodnutia a nie až po jeho vydaní, ako nesprávne uvádza žalovaná.
Taktiež namietala, že zaplatené poistné jej nebolo zhodnotené pri výpočte starobného dôchodku.

VI.
Právne posúdenie25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa v spornom období jún 20123 až júl 2014 registrovaná
v Registri daňových subjektov. Taktiež nebola sporná skutočnosť, že v roku 2012 žalobkyňa mala príjem
z výtvarnej činnosti vo výške 6 303,93 eur (záloha na dosiahnutie zisku).

26. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2013 samostatne zárobkovo
činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa
osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3,
okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu

fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutí.

27. Od 01.01.2014 sa ust. § 5 zákona o sociálnom poistení zmenilo a nanovo sa definovala SZČO.

28. Podľa ust. § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 sa na vznik a
zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo

činnej osoby v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra
2013. Teda aj po 01.01.2014 a zmene definície SZČO bolo potrebné status SZČO žalobkyne do
30.06.2014 posudzovať podľa znenia § 5 účinného do 31.12.2013.

29. Žalobkyňa splnila všetky zákonom stanovené podmienky pre to, aby bola považovaná za SZČO, a
to dosiahla vek 18 rokov, bola registrovaná podľa osobitného predpisu.

30.Osobnýrozsahnemocenskéhopoisteniaupravuje§14zákonaosociálnompoistenívzneníúčinnom
v spornom období (od 01.07.2013 do 30.06.2014), podľa ktorého povinne nemocensky poistení sú aj

SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

31. Osobný rozsah dôchodkového poistenia upravuje § 15 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého

povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky
poistená.

32. V poznámke pod čiarou je odkaz na ust. § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého
(§ 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z.) príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, sú aj

príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa §
43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady
a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu
duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva.

33. Podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v spornom období (od 01.07.2013
do 30.06.2014) vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo
poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 %

jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza
kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

34. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 30.06.2014 povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla

kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká
30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods.
1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.
5, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2011 bol vo výške 786 eur. Zákonom ustanovená hranica
výšky dosiahnutého príjmu je podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení teda vo výške 4 716 eur.36. Nebolo sporné, že žalobkyňa dosiahla príjem podľa § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. za rok 2012
vo výške 6 303,93 eur, teda vyšší ako zákonom ustanovená hranica 4 716 eur. Žalobkyňa teda slnila
všetky podmienky na vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 01.07.2013 (status

SZČO a relevantný príjem).

37. Čo sa týka námietky žalobkyne, že žalovaná nezohľadnila výdavky, ktoré v konečnom dôsledku
prevyšovalijejpríjem,správnysúdmusídaťzapravdužalovanej,ženaúčelyvznikupovinnéhopoistenia
sa zohľadňuje príjem bez odpočítania výdavkov. Z nijakého ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť

zohľadniť výdavky SZČO. Takisto nie je relevantné poukazovanie na vymeriavací základ v zmysle
ust. § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v súvislosti so vznikom poistenia, vzhľadom na to, že
ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priamo odkazuje na vymeriavací základ podľa §
138 ods. 5, nie podľa § 138 ods. 2.

38. Čo sa týka námietky žalobkyne, že nebolo zohľadnené, že bola zamestnancom a poistné za ňu

odvádzal zamestnávateľ, správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa bola zamestnaná do 30.11.2012,
teda v spornom období (júl 2013 až jún 2014) nebola zamestnankyňou a neodvádzal za ňu poistné
zamestnávateľ. V roku 2013 a 2014 teda nedochádzalo k súbehu poistenia.

39. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že od roku 2009 je poberateľkou starobného dôchodku správny

súd poukazuje na to, že táto skutočnosť bola žalovanou zohľadnená, keď jej v súlade s ust. § 128 ods.
4 zákona o sociálnom poistení nebolo predpísané poistné na invalidné poistenie.

40. K námietke žalobkyne, že žalovaná nedodržala lehotu na vydanie rozhodnutia správny súd uvádza,
že aj v tejto súvislosti musí dať za pravdu argumentu žalovanej, že v prípade lehoty na vydanie

rozhodnutia ide o procesnú lehotu, nedodržanie ktorej nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia.
Nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, aj keď je nepochybne nesprávnym postupom správneho
orgánu, nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Nové konanie by neviedlo z tohto dôvodu
k inému výsledku.

41. Správny súd nepovažoval za relevantné oznámenie o preddavkoch na zdravotné poistenie,
vzhľadom na to, že ide o iný druh poistenia, upravený samostatným zákonom, na ktorý sa nevzťahuje
zákon o sociálnom poistení.

42. Čo sa týka nezrovnalosti v texte ohľadom starobného sporenia, túto námietku správny súd

nepovažoval za dôvodnú, vzhľadom na to, že vo výroku sa uvádza „poistné na starobné poistenie a
povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie s vysvetlením“, že toto platí iba v prípade, že je
účastník sporiteľom podľa osobitného predpisu. V prílohe prvostupňového rozhodnutia sa uvádza dlžné
poistné na starobné poistenia a príspevky v EUR, teda nie je medzi nimi rozpor.

43. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že jej bolo predpísané penále správny súd uvádza, že penále
bolo predpísané žalobkyni samostatným rozhodnutím vydaným v administratívnom konaní. Správny
súd je viazaný predmetom prieskumu, ktorý je vymedzený napadnutým rozhodnutím. V tomto prípade
ide o rozhodnutie o predpísaní poistného, preto sa nemohol zaoberať správnosťou predpisu penále.
Rozhodnutie o odvolaní žalobkyne v konaní o predpísanie penále bude samostatne preskúmateľné

súdom.

44. Žalobkyňa trvala na tom, že podáva žalobu proti výzve - listu z 30.03.2017, ktorým bola
vyzvaná žalovanou na prihlásenie a odhlásenie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust. § 6
SSP, podľa ktorého správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom. Podľa názoru správneho súdu výzva na prihlásenie nie je rozhodnutím,
ide o neformálny akt - opatrenie, ktoré je však preskúmateľné súdom iba za predpokladu, že ním sú
alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby

priamo dotknuté. Samotnou výzvou na prihlásenie ešte nemôže dôjsť do zásahu práv žalobkyne, a
preto správny súd považoval výzvu na prihlásenie za akt, ktorý nemôže byť samostatným predmetom
prieskumu v správnom súdnictve, a je potrebné ho preskúmavať iba v rámci administratívneho
konania, ktorého výsledkom je preskúmavané rozhodnutie. Odhliadnuc od uvedeného uvedená výzvabola doručená žalobkyni 04.04.2017, pričom žaloba bola podaná dňa 09.11.2017, teda po zákonom
ustanovenej dvojmesačnej lehote. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobkyni na pojednávaní vysvetlil,
že výzva je predmetom prieskumu v rámci celého administratívneho konania a súd o nej nebude

rozhodovať samostatným výrokom.

45. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že dlžnú sumu poistného uhradila v ten istý deň, ako bolo vydané
prvostupňové rozhodnutie správny súd uvádza, že uvedená skutočnosť - zaplatenie dlžného poistného
bola v rámci odvolacieho konania zohľadnená, vzhľadom na to, že žalovaná vo výroku rozhodnutia

uviedla, že dlžné poistné bolo zaplatené. Okolnosť, že žalovaná uviedla, že sa tak stalo až po vydaní
rozhodnutie napriek tomu, že to bolo v ten istý deň, nemá podľa názoru vplyv na zákonnosť rozhodnutia,
vzhľadom na to, že uhradenie dlžnej sumy bolo zohľadnené.

46. Čo sa týka námietky, že zaplatené poistné nebolo nijako zohľadnené pri výpočte starobného
dôchodku, v tejto súvislosti správny súd musí uviesť, že výška dôchodku žalobkyne nie je predmetom

tohto konania, a preto sa ňou súd nemohol zaoberať. Z predložených podkladov ani nemohol posúdiť
potrebu prepočítania dôchodku žalobkyne. V tejto súvislosti je nutné, aby sa žalobkyňa ohľadom výpočtu
starobného dôchodku informovala priamo u žalovanej.

47.Vzhľadomnauvedenésprávnysúdnemoholprijaťinýzáverakoten,žesprávnyorgándôkladnezistil

skutkový stav veci, na tento aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie náležitým
spôsobom aj odôvodnil. Pretože súd nevyhodnotil ani jednu zo vznesených námietok žalobkyne ako
dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

48. O trovách súd rozhodol v zmysle ust. § 168 SSP tak, že úspešnej žalovanej právo na náhradu trov

konania nepriznal, pretože nezistil také výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo možné náhradu dôvodne
vynaložených trov konania spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu
(§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie
kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§

444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná;
kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie,
údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak,
aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom. (§ 440 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a
d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).