Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 2, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117220038
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117220038.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: F. M., N..

XX.X.XXXX, A. V. XX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom
kancelárie Hlavná 17, 080 01 Prešov, IČO: 36 164 666 proti žalovanej: R. K., N.. XX.XX.XXXX, A. K. A.
XX, XXX XX W., právne zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom kancelárie Hlavná
89, 080 01 Prešov, IČO: 42 083 541, o určenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že na parcele KNC č. XXXXX/X - ovocné sady o výmere 4.053 m2, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie W., je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu
peši a motorovým vozidlom cez túto parcelu v rozsahu podľa grafického znázornenia vyznačenom

červenou bodkočiarkovanou líniou v geometrickom pláne č. X/XXXX zo dňa 12.5.2017, vypracovanom
J.. Q. A., ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, v prospech vlastníkov parcely KNC č. XXXXX/X zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie W..

II. Súd určuje žalovanej povinnosť umožniť vlastníkom parcely KNC č. XXXXX/X nerušený prechod
cez parcelu KNC č. XXXXX/X v rozsahu podľa grafického znázornenia vyznačenom červenou
bodkočiarkovanou líniou v geometrickom pláne č. X/XXXX zo dňa 12.5.2017, vypracované J.. Q. A.,

ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia.

III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 23.8.2017, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že
na parcele KNC č. XXXXX/X - ovocné sady o výmere 4.053 m2, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXXX, katastrálne územie W., je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a
motorovým vozidlom cez túto parcelu v rozsahu podľa grafického znázornenia vyznačenom červenou

bodkočiarkovanou líniou v geometrickom pláne č. X/XXXX zo dňa 12.5.2017, vypracovanom J.. Q.
A., ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, v prospech vlastníkov parcely KNC č. XXXXX/X zapísanej
na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie W., ďalej určil žalovanej povinnosť umožniť vlastníkom
parcely KNC č. XXXXX/X nerušený prechod cez parcelu KNC č. XXXXX/X v rozsahu podľa grafického
znázornenia vyznačenom červenou bodkočiarkovanou líniou v geometrickom pláne č. X/XXXX zo
dňa 12.5.2017, vypracované J.. Q. A., ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, ako aj priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie W., par č. KN-C č. XXXXX/X - ovocné sady
o výmere 3.442 m2, KN-C č. XXXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, KN-C č. XXXXX/
X - orná pôda o výmere 1.118 m2, ako aj rodinného domu č.s. XXXX stojaceho na parcele KN-C č.
XXXXX. Žalovaná nadobudla vo februári 2017 od svojho otca Ľ. K., a to na základe darovacej zmluvydo výlučného vlastníctva parcelu KNC č. XXXXX/X - ovocné sady o výmere 4.053 m2, zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie W., pôvodne bola táto parcela vedená na LV č. XXXX.
Rodičia žalovanej sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susednej parcely KN-C č. XXXXX/X - záhrady

o výmere 1.717 m2, zapísanej na V č. XXXXX, katastrálne územie W.. Na parcele KN-C č. XXXXX/
X, ktorá je vo vlastníctve rodičov žalovanej, je zriadené vecné bremeno (V-XXXX/XXXX), spočívajúce
v práve prechodu peši i motorovým vozidlom cez túto parcelu v prospech vlastníkov parcely KN-C
č. XXXXX/X zapísanej na LV č. XXX. Na parcelu KN-C č. XXXXX/X, ktorá je vo vlastníctve rodičov
žalovanej,jevšakmožnédostaťsalencezparcelu KN-Cč.XXXXX/X,ktorájeodfebruáravovlastníctve

žalovanej. Žalobkyňa ešte pred prevodom vlastníckeho práva ku predmetnej parcele na žalovanú,
žiadala vtedajšieho vlastníka, aby jej umožnil prejsť aj cez pozemok KN-C č. XXXXX/X, avšak tento
nesúhlasil a v prechode jej bránil tým, že postavil bránu a na parcelu ju nechcel pustiť. Tento stav trvá
dodnes. Predchádzajúci vlastníci - pani Š. K., ako aj jej právni predchodcovia žalobkyni a jej právnym
predchodcomvprechodeceztútoparcelunikdynebránilianebolopretonutnézapisovaťprávoprechodu
vo forme vecného bremena do katastra nehnuteľností. Jediný prístup na jej pozemku je možný cez

parcelu KN-C č. XXXXX/X a KN-C č. XXXXX/X, ku ktorej vedie cesta cez parcelu KN-C č. XXXXX/X.
Táto sporná prístupová cesta už existovala od roku 1950, o čom svedčí výrez z leteckej meračskej
snímky, čo je aj zdokumentované v znaleckom posudku J.. Q. A.. Žalobkyňa sa domnieva, že došlo k
vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši i motorovým vozidlom cez parcelu
KN-C XXXXX/X, konkrétne spočívajúceho v povinnosti žalovanej umožniť žalobkyni prechod cez túto

parcelu a to v rozsahu vymedzenom v znaleckom posudku č. X/XXXX vypracovanom J.. Q. A..

2. Žalovaná sa ku žalobe vyjadrila v podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 1.12.2017, kde uviedla,
že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada, aby bol aj takto súdom zamietnutá, nakoľko nie je pravdou,
že by vecné bremeno existovalo od roku 1950, a teda že by došlo ku jeho vydržaniu. Poukázala, na

to, že žalobkyňa má prístup na svoj pozemok (zhora) z ul. V., kde je riadna asfaltová cesta - mestská
komunikácia, ktorú žalobkyňa, ako aj jej právny predchodca využívali, a teda nemohlo dôjsť ku vydržaniu
vecného bremena. Na pozemku žalovanej nie je, a ani v minulosti nebolo, zriadené vecné bremeno
právo prechodu. Taktiež uviedla, že predmetný pozemok nie je bezprostredne susediaci s pozemkom
žalobkyne, a teda právo prechodu k stavbe nie je možné zriadiť súdnou cestou tak, ako zakotvuje

Občiansky zákonník. Poukazuje na to, že žalobkyňa sa domáha vydržania vecného bremena, avšak ona
ani jej právni predchodcovia toto vecné bremeno a prístup nevyužívali, a chodievali na svoj pozemok
zhora z ulice V..

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, žalobou samou, ako aj ich písomnými vyjadreniami,

výsluchom svedkov, ako aj listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č.
l. 1 a nasl. je samotná žaloba, na č. l. 6 a nasl. sa nachádza ZP č. X/XXXX, znalca J.. Q. A. z Odboru
geodézie a kartografie, na č. l. 10 sa nachádza GP č. X/XXXX, ktorý je súčasťou ZP, na č. l. 12 je výpis z
LV č. XXX k. ú. W., obec W., okres W., na č. l. 13 je výpis z LV č. XXXXX k. ú. W., obec W., okres W., na
č. l. 14 je čiastočný výpis z LV č. XXXX k. ú. W., obec W., okres W., na č. l. 15 sa nachádza výpis z LV č.

XXXXXk.ú.W.,obecW.,okresW.,nač.l.24anasl.jevyjadrenieprávnehozástupcužalovanejkžalobe,
na č.l. 36 a nasledujúcich je zápisnica o pojednávaní zo dňa 19.06.2018, na č.l. 41 nasledujúcich je
rozsudoktunajšiehosúduč.k.11C15/2017-83zodňa13.12.2017,nač.l.46anasledujúcichjezápisnica
z obhliadky na mieste samom zo dňa 21.09.2017 vykonaný JUDr. Ivetou Wildeovej sudkyňou tunajšieho
súdu spolu s fotodokumentáciou, a súd ešte oboznámil fotografie predložené svedkom Ľ. K., vyjadrenie

Národnej diaľničnej spoločnosti, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie W.,
par č. KN-C č. XXXXX/X - ovocné sady o výmere 3.442 m2, KN-C č. XXXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 112 m2, ku ktorým vlastníctvo nadobudla darovacou zmluvou V XXXX/XXXX. Na

tomto pozemku sa zároveň nachádza zastavaná parcela č. XXXXX, na ktorej je postavený rodinný dom
č. p. XX, ktorý v súčasnosti vlastní žalovaná a ktorý mal byť postavený ešte v roku 1930.

5. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parcely KN-C č. XXXXX/X - ovocné sady o výmere
4.053 m2, zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie W., pôvodne bola táto parcela vedená na LV

č. XXXX, ktorú nadobudla do vlastníctva Darovacou zmluvou V XXX/XXXX dňa 15.2.2017 od svojho
otca, predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti, Ľ.T. K., nar. XX.X.XXXX.6. Prístup na pozemok žalobkyne je možný po prístupovej ceste cez bezprostredne susediaci pozemok
parcely KN-C č. XXXXX/X - záhrady o výmere 1.717 m2, zapísanom na LV č. XXXXX, na ktorom je aj
na tieto účely zriadené vecné bremeno (V XXXX/XXXX) spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu

osobnými a nákladnými motorovými vozidlami, o. i. v prospech vlastníkov parcely KN-C č. XXXXX/X na
LV č.XXX. Bezpodielovými spoluvlastníkmi tohto pozemku sú rodičia žalovanej.

7. Vstup na susediaci pozemok, a teda aj na pozemok žalobkyne, je možný cez pozemok žalovanej, cez
ktorý vedie prístupová cesta, pričom na pozemku žalovanej nie je a ani nikdy nebolo zriadené vecné

bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu cez pozemok žalovanej v prospech iných vlastníkov
okolitých parciel.

8. Žalobkyňa si za účelom zriadenia vecného bremena práva prechodu a prejazdu nechala vypracovať
J.. Q. A. znalecký posudok č. X/XXXX, z ktorého, okrem iného, vyplýva, že na rozhraní pozemkov -
parciel registra C KN č. XXXXX/X a XXXXX/X bola vybudovaná kovová brána, ktorá bráni žalobkyni

vo vstupe na svoje nehnuteľnosti a v ich užívaní. Ďalej sa v posudku uvádza, že hoci prístupová
cesta k parcele žalobkyne nebola v pozemkovej knihe znázornená, nakoľko to vzhľadom na mierku
nebolo technicky možné, je nepochybné, že táto existovala už v roku 1950, čo vyplýva z výrezu
meračskej snímky, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku. Práve technická nemožnosť bola dôvodom,
prečo drvivá časť pôvodných pozemkovoknižných parciel podľa mapy nemala prístup, ale používali tzv.

služobnosť práva prechodu, ktorá sa nezapisovala do pozemkovej knihy. Prechod a prejazd po cudzích
pozemkov bol aj bez evidencie vecného bremena obecne rešpektovaný a prirodzený.

9. Na pojednávaní konanom 19.6.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol, že vecné bremeno je tam
roky, pričom je nadobudnuté cca od roku 1950. Konštatoval, že existujú svedkovia, že sa cez pozemok

žalovanej chodilo, o čom svedčí aj fotosnímka zo znaleckého posudku, ktorý je prílohou k žalobe.
Uviedol, že táto cesta má svoj názov, pričom sa volá ,,K. A.“. Dôvodil, že prístup zhora, z ulice V., ako
uvádza žalovaná strana, nie je relevantný a napokon ide len o možný prístup peši popri príkrom zraze.
Uviedol, že vecné bremeno existuje fakticky aj právne a vzhľadom na situáciu je podľa jeho právneho
názoru na strane žalobkyne daný aj naliehavý právny záujem.

10. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná nadobudla pozemok, na
ktorom má byť zriadené právo prechodu od svojho otca. Konštatovala, že neboli naplnené predpoklady
vydržania. Poukázala na rozhodnutie NS ČR 22Cdo/595/2001 ako aj rozsudok KS TT 9Co/209/2012,
v ktorých je konštatované, že ak sa niekto správa tak, že prechádza cez pozemok nemusí byť

dobromyseľnývtom,žeprávovecnéhobremenamupatrí.Uviedla,ženebolapreukázanádohodamedzi
právnymi predchodcami žalobkyne a žalovanej vo vzťahu k právu prechodu cez sporný pozemok.

11. Svedok Ľ. M. (manžel žalobkyne) vypovedal, že nikdy nebol problém s prechodom cez tento
pozemok. Následne po vlastníckych prevodoch sa stal vlastníkom tohto pozemku pán K., t.j. otec

žalovanej, ktorý následne previedol tento pozemok na svoju dcéru. Potom postavil bránu a nemohli sme
cez tento pozemok prechádzať. Iných ľudí cez tento pozemok púšťa, pred nami bránu zamyká a vyjadril
sa, že už tadiaľ chodiť nebudeme. Svedok ďalej uviedol, že cesta tam bola v minulosti, bude aj teraz,
pričom konštatoval, že približne rok a pol sa nemôže dostať k svojmu rodinnému domu, resp. k chalupe,
nemôže si tam nič doviesť a obnovovať ju, resp. zveľaďovať, nakoľko má prístup len od lesa cez malú

bráničku. Sporná cesta bola vybudovaná mojimi rodičmi, mojim otcom, nakoľko sa tam navozili kamene,
predtým to bola len hlinená cesta s výmoľami, pričom sme túto cestu spevnili kamenným podkladom. Už
rok a pol nemôže vyprázdniť septik, teda žumpu na svojom pozemku, nakoľko nemá prístup s takýmto
motorovým vozidlo a rovnako sa to týka aj vývozu smetí, v ktorom je rok a pol obmedzovaný.

12. Svedkyňa Ľ. K. (matka žalovanej) vypovedala, že pani M. uviedla, že nechce zriadenie vecného
bremena, že bude chodiť po lese. Ako nadobúdatelia ešte pred svojou dcérou neboli upovedomení
o tom, že existuje nejaká dohoda o práve prechodu. Uviedla, že žalobkyňa s manželom chodili cez
pozemok, ktorý je aktuálne vo vlastníctve žalovanej (dcéry svedkyne) v čase keď ešte nebola žalovaná
vlastníkom tohto pozemku. Cez pozemok svojej dcéry parc. č. XXXXX/X prechádzajú aj oni ako rodičia

na svoj pozemok XXXXX/X a bolo tak tomu aj pri predchádzajúcich vlastníkoch (p. N., p. W.), pričom v
súčasnosti cez tento pozemok prechádzajú aj turisti do lesa.13. Na pojednávaní konanom 2.10.2018 právny zástupca žalobkyne zotrval na svojich prednesoch v
tom zmysle, že došlo k vydržaniu vecného bremena, nakoľko sa prechod cez tieto pozemky využíval
desiatky rokov predtým. Konštatoval, že navrhuje zriadiť vecné bremeno in rem v zmysle podanej žaloby

a navrhol vypočuť svedkov. Navrhol žalobe vyhovieť. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania
a nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

14. Právny zástupca žalovanej na tomto pojednávaní uviedol, že žalobkyňa má prístup k svojmu
pozemkunielenzUliceK.A.,aleajzUliceV..Anižalobkyňaaniprávnipredchodcoviažalobkynevtakejto

dobe fakticky nevyužívali toto právo prechodu. Konštatoval, že nebola preukázaná v danom prípade ani
dobromyseľnosť žalobkyne, pričom oprávnený držiteľ musí vykonávať právo pre seba a zároveň byť v
dobrejviere,žemutotoprávoprináleží.Prístupžalobcovjemožnýajmotorovýmvozidlomzpoľnejcesty,
ktorá bola upravovaná buldozérom. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si
uplatnil náhradu trov konania. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

15. Zo svedeckej výpovede Q. E. má súd za to, že cesta, ktorá je zaznamenaná v znaleckom posudku
funguje približne 80 rokov, pričom túto cestu ako prechod využívali. Právnymi predchodcami žalovanej
bol jej ujo Q. W. a následne jeho synovia, ktorí sa ústne dohodli, že sa cez predmetné pozemky bude v
prípade potreby prechádzať. Nakoľko jeden zo synov mal na svoju časť pozemkov zriadené exekúcie,
nebolo možné vtedy zriadiť vecné bremeno práva prechodu a prejazdu, avšak nikto z vlastníkov so

zriadeným vecného bremena nemal problém. V roku 2012 predala rodinný dom rodine K., teda rodičom
žalovanej, pričom títo boli uzrozumení s tým, že sa cez tieto pozemky prechádza a že ide o jedinú
prístupovú cestu. Uviedla, že chcela zriadiť vecné bremeno, avšak pozemok bol v tom čase v exekúcii,
preto ho nebolo možné zriadiť. Vrchná časť pozemku schodná nie je. Záverom uviedla, že manželia K.,
teda rodičia žalovanej vedeli do čoho idú vo vzťahu k tomu, že cez predmetné pozemky sa prechádzalo.

16. Zo svedeckej výpovede Š. K., ktorá je právnou predchodkyňou žalovanej a jej rodičov, má súd za
to, že polovicu pozemku parcely č. XXXXX/X kúpila jej mama od p. W.. Potvrdila, že žalobkyňa sa s ňou
telefonicky spojila za účelom prechodu cez jej pozemok, s čím svedkyňa nemala problém a žalobkyňa
tento prechod ako jediný prístup ku svojim nehnuteľnostiam aj využívala.

17. Zo svedeckej výpovede Ľ. K. (otec žalovanej) má súd za to, že manžel žalobkyne pán M. žiadal
svedka ešte v čase, keď sa stal vlastníkom pozemku so sporným prechodom, avšak svedok mu takýto
prechod cez pozemok neumožnil, nikto iný zo susedov tento prechod nevyužíva. Uviedol, že žalobkyňa
má prístup na svoj pozemok z ulice V., teda zhora.

18. Zo zápisnice z obhliadky na mieste samom zo dňa 21.9.2017, ktorá sa uskutočnila v rámci
dokazovania v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/15/2017, má súd za preukázané, že
prejazd motorovým vozidlom k rodinnému domu žalobkyne je podľa alternatívy, ktorú navrhla žalovaná,
nemožný, teda ani prístup zhora z ulice V. a ani z lesa po turistickom chodníku, len cez parcelu žalovanej.

19. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

20. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva

zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

21. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

22. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

23. Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
24. nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.25. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

26. Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

27. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

28. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125). Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby

podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Podľa §
134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

29. Z vyššie zisteného skutkového stavu ako aj na základe citovaných právnych súd prvej inštancie

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pričom sa riadil nasledujúcou úvahou.
30. Predpoklady vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi
nevyhnutnými pre vydržanie vlastníckeho práva (§130, § 134 OZ). Ako je predpokladom dobrej viery
u oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom
dobrej vieru u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je presvedčenie,

že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie musí byť podložené
konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu musí byť ,,so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že právo, ktoré
k cudzie veci vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo, alebo na neho riadne prešlo. Posúdenie, či
držiteľ je v dobrej viere alebo nie, treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska

(osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal
alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí.
Treba zdôrazniť, že dobrá viera vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže
byť predmetom dokazovania, avšak toto vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne, sa navonok

prejavuje jeho konkrétnym správaním, čo už ale predmetom dokazovania a posudzovania môže byť.

31. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či

sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny
záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak
by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú
možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému

rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce

žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).

32. Aktuálne je naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť
podkladom pre zmenu zápisu práva k vecnému bremenu v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedalskutočnému stavu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 179/2010).
Napokon z vykonaného dokazovania vyplynulo (zápisnica o obhliadke na mieste samom zo dňa
21.9.2017, ktorá sa uskutočnila v rámci dokazovania v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.

zn. 11C/15/2017), že žalobkyňa nemá iný prístup na pozemok, zvlášť za situácie, že je potrebné napr.
vyviesť septik, priviezť drevo a pod., teda naliehavý právny záujem je podľa názoru súdu prvej inštancie
jednoznačne daný.

33. V prejednávanej veci je zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa zrejmé, že žalobkyňa (resp. jej právni predchodcovia) spornú cestu využívali najskôr
od roku 1950, pričom minimálne predchodcovia žalobkyne a v určitom období i samotná žalobkyňa
neboli v užívaní cesty žalovanou, ani jej právnymi predchodcami rušení. Súd prvého stupňa túto
preukázanú skutočnosť, že dobrú vieru treba hodnotiť objektívne, vyhodnotil v prospech žalobkyne.
Napokon uvedenému prisvedčujú aj závery znaleckého posudku znalca J.. Q. A. (letecká snímka z roku
1950) ako aj výpovede svedkov E. a K..

34. V prípade práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, treba k vydržaniu tohto práva, aby držiteľ
obsah práva vykonával v ospravedlniteľnom omyle, že mu svedčí oprávnenie z vecného bremena.
Súd mal preto nepochybne za preukázané, že vydržacia doba v zmysle § 134 ods. 1 OZ bola na
žalujúcej strane dodržaná, ba dobromyseľným výkonom aj právnych predchodcov žalobkyne aj značne

prekročená.Dobromyseľnývýkonprávaprechodupospornejparcelebolatedareálnerealizovanýnielen
žalobkyňou, ale aj jej právnymi predchodcami.

35. Len na margo je potrebné uviesť, že nebolo vyvrátené tvrdenie svedka M. (manžela žalobkyne), že
sporná cesta bola vybudovaná jeho rodičmi, nakoľko sa tam navozili kamene, pretože predtým to bola

len hlinená cesta s výmoľami, pričom túto cestu spevnili kamenným podkladom.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa žiada o zriadenie
vecného bremena in rem, spočívajúcom v práve nerušeného prechodu cez pozemok žalovanej parc.
č. XXXXX/X na svoj pozemok parc. č.XXXXX/X (č. l. 7 spisu). Ako už bolo vyššie uvedené, iný prístup

(minimálne motorovým vozidlom) ako cez pozemok žalovanej, žalobkyňa nemá. Žalovanou stranou
deklarovanú zmenu prístupu na pozemok žalobkyne od obhliadky na mieste samom zo dňa 21.9.2017
v tom zmysle, že bola bagrom upravená lesná cesta, súd vyhodnotil ako účelovú, nakoľko takúto
poľnú/lesnú (hlinenú) cestu nemožno v žiadnom ohľade považovať za plnohodnotnú prístupovú cestu,
v daždivom období nehovoriac.

37. Záverom súd prvej inštancie poukazuje aj na výpoveď svedkyne K. (matky žalovanej a jednej z
právnych predchodcov žalovanej) ktorá uviedla, že žalobkyňa s manželom chodili cez pozemok, ktorý
je aktuálne vo vlastníctve žalovanej (dcéry svedkyne) v čase keď ešte nebola žalovaná vlastníkom tohto
pozemku. Cez pozemok svojej dcéry parc. č. XXXXX/X prechádzajú aj oni ako rodičia na svoj pozemok

XXXXX/X (č. l. 7 spisu) a bolo tak tomu aj pri predchádzajúcich vlastníkoch (p. N., p. W.), pričom v
súčasnosti cez tento pozemok prechádzajú aj turisti do lesa.

38. Na tomto mieste súd považuje za nevyhnutné dať do pozornosti obidvoch sporových strán, že
pri posudzovaní súdenej veci dospel k záveru, že problém medzi sporovými stranami je inde a

predmetná kauza je len jedným z jeho prejavov. Je na stranách sporu, aby si uvedomili, že ich
skutočný problém vzájomného spolužitia nedokáže vyriešiť žiadny štátny orgán svojim autoritatívnym
výrokom. Žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci stranám sporu nedokáže zabezpečiť pokojné
a harmonické súrodenecké spolunažívanie. Nastolenie optimálnej klímy, resp. aspoň znesiteľnosti
spolužitia v susedských vzťahoch je výlučnou záležitosťou samotných susedov. Súd ako štátny orgán

môže len apelovať na to, aby sa strany sporu zamysleli nad tým, či im stojí za to venovať svoj čas
vytváraniu a živeniu konfliktov. Ani v tomto spore nie je nikto víťazom, ale obidve strany sú tými,
ktorí stratili mnoho času, či už nezmyselnými útokmi alebo snahou brániť sa proti nim. Žiaden rezultát
deklarujúci „kto má pravdu“ problém vzájomného spolužitia nevyrieši.

39. Vo všeobecnosti platí, že v medziľudských vzťahoch akéhokoľvek charakteru od druhého môže
každý spravodlivo žiadať len to, čo je schopný a hlavne ochotný poskytnúť sám. Ak niekto požaduje
pokoj tak musí i sám prispieť k jeho vytvoreniu. Inak sa nevyhneme bludnému kruhu negatívnych reakcií,
či odplát (princíp tálionu), ktoré nikdy nič nevyriešia, ale len gradujú nežiaduci stav, ktorý bol vytvorený.Je na každom, aký modus spolužitia zvolí, resp. nastaví. V tomto ohľade existujú v zásade minimálne
dve možnosti - buď nájsť spôsob ako s druhými vychádzať a eliminovať riziko vzniku konfliktných situácií
alebo zmeniť prostredie pôsobenia. Ďalšou zákonitosťou života v spoločnosti je, že každý zodpovedá

len za seba - za svoje reakcie, nie za reakcie druhých. V neposlednom rade treba mať tiež na pamäti, že
nikto nedokáže ovplyvniť všetko to, čo sa mu deje, môže však ovplyvniť a ovplyvňuje to, akým spôsobom
na to reaguje.

40. V nadväznosti na uvedené súd apeluje na obidve strany, aby zvážiac vlastné hodnoty a priority,

zvlášť v situácii, že ide o susedov, riešili všetky problémové situácie zmierlivo a snažili sa o to, nájsť
kompromisy, ktoré im zabezpečia pokojné užívanie ich obydlí i korektné vzťahy minimálne na úrovni
slušného správania sa a tolerovania toho druhého.

41. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, žalobca bol v plnom rozsahu úspešný a preto mu patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania, nakoľko súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CP. Na základe uvedeného súd rozhodol
tak, ako je uvedené v druhom výroku a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto/

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.