Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 2, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912010565
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7912010565.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému H. Y. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.
zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/31/2013 zo dňa 3. 9.
2013 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 2. decembra 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného H. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného Dezidera Y. vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že

ako zákonný otec maloletých detí Y. Y., nar. XX. XX. XXXX a mal. H. Y., nar. XX. 1. XXXX, po dlhší čas si
neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a to aj napriek tomu, že mu to vyplýva zo Zákona
o rodine, pričom aj z rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. 7P/165/2008 zo dňa 9. 6. 2008 mu bolo
uložené, aby na ich výživu prispieval mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima mesačne na
každého z nich, vždy do 25.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím tak za obdobie od 1. 8. 2008
až do dňa 3. 9. 2013 dlhuje na ich výživu celkom sumu 2 963,46 eur.

Súd mu za to podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho
pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie písomne a ani ústne neodôvodnil.

Krajský súd v zmysle 293 ods. 5, 7 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí krajského súdu vo svojom záverečnom návrhu poukázal na
správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

Poškodená sa vyjadrila v tom zmysle, že obžalovaný výživné k dnešnému ňu nezaplatil a ničím
neprispieva na výživu maloletých detí.

Nazákladetaktopodanéhoodvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia §317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako

i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že okresný súd oprel záver o vine obžalovaného o výpoveď
obžalovaného a svedkyne - poškodenej M. Y., z ktorých mal preukázané, že obžalovaný si od 1. 8. 2008
neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom maloletým deťom napriek tomu, že mu

v tom nebránia žiadne relevantné okolnosti.

Krajský súd sa po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu s týmto záverom okresného súdu
stotožnil.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne

a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil žalovaného konania, ktoré

aj správne právne posúdil a následne kvalifikoval podľa § 207 odseku 3 písm. b/ Tr. zák. a keďže sa
so závermi okresného súdu úplne stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach
poukazuje.

Aj krajský súd dospel po preštudovaní predloženého spisového materiálu k nepochybnému záveru, že

žalovaný skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a že konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.
b/ Tr. zák.

Obžalovaný na svoju obhajobu neuviedol žiadny relevantný argument, ktorý by krajský súd mohol

akceptovať ako okolnosť, ktorá by mu dlhodobo objektívne bránila plniť si svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť, obzvlášť za situácie, keď ako sám tvrdí, že má možnosť sa zamestnať a poberať príjem.

Od vznesenia obvinenia mal obžalovaný dostatok času, aby súdu preukázal, že svoje sľuby na nápravu
situácie myslí vážne, no ani do verejného zasadnutia krajského súdu nebol schopný aspoň čiastočne

splniť to, čo deklaroval v priebehu celého konania. Krajský súd preto neuveril jeho obhajobe, že len
potrebuje viac času na to, aby si zarobil a mohol zaplatiť dlh na výživnom.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., z ktorého je
zrejmé, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si

svojuvyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zoživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.

Aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým
okolnostiam, ktoré mal na určenie jeho druhu a výmery a rozhodol v súlade so zákonom, keď

obžalovanému uložil trest odňatia slobody v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 18
mesiacov, nakoľko obžalovaný už bol v minulosti opakovane odsúdený a z posledného výkonu trestu bol
prepustený dňa 10. 7. 2011. Pre výkon takto uloženého trestu okresný súd správne zaradil obžalovaného
do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10-
tich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Krajský súd dospel k záveru, že len takto uložený trest splní pre spoločnosť z hľadiska generálnej
prevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie svoj účel a prispeje tak k účinnej
ochrane spoločnosti a k náprave obžalovaného.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.