Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/361/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8800899913
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8800899913.45

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobkyne Y. R., B..

XX.XX.XXXX, O. X. U. I. XXX/XX, P. B. O. zastúpená JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom
Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, proti žalovanému T. L., B.. XX.XX.XXXX, O. X. X.Á. XXXX/X, P.
B. O. zastúpenému JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom so sídlom, Rázusova 111/19, Vranov nad
Topľou o vyporiadenie nárokov zo združenia, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.757,73 eur od
2.4.2016 do 21.12.2016 a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 149,21 eur od 2.4.2016 do
21.12.2016, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu žalobkyne čo do zvyšku zamieta.

Žalobkyni priznáva proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia žalobkyňa sa žalobou zo

dňa 11.1.2000 domáhala, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3319,39 eur
(100 000,- Sk) so 17,6 % úrokom z omeškania od 2.1.1999 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov
konania. Podanie žaloby odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili zmluvu o združení, na základe
ktorej vykonávali podnikateľskú činnosť v obchodno-spotrebiteľskej oblasti. Združenie založili na dobu
určitú od 15.4.1998 do 1.1.1999. Na účel podnikania vložili na nákup tovaru každý po 50 000,-Sk a na
nákup motorového vozidla na akontáciu tiež každý po 50 000,-Sk. Po ukončení činnosti združenia tovar
a auto ostali u žalovaného. Žalobkyňa preto žiada, aby jej žalovaný vrátil prostriedky, ktoré vložila do

združenia a vyplatil jej 100 000,-Sk.

2. Žaloba bola žalovanému doručená na vyjadrenie dňa 30.3.2000. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a
navrhol ju zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa stratila aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Uviedol,
že mu bol doručený list - oznámenie zo dňa 5.5.1999, podľa ktorého pohľadávka žalobkyne bola na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou KRÉDO, spol. s r.o. zo dňa 4.5.1999
postúpená tejto spoločnosti. Spoločnosť KRÉDO, spol. s r.o. ho mu týmto podaním oznámila, že na

základe spomínanej zmluvy je jeho veriteľom a súčasne ho vyzvala na zaplatenie sumy 100 000,-Sk
v lehote 7 dní s uvedením čísla, na ktoré má plnenie poukázať. Súčasne súdu predložil kópiu podania
spoločnosti KRÉDO, spol. s r.o. a podania žalobkyne zo dňa 5.5.2009.3. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 5C 361/2000-91 zo dňa 6.6.2001, ktorým zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 100 000,- Sk spolu s 17,6% ročným úrokom z omeškania od 31.3.2000.
Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co 601/2001-106 zo dňa 8.11.2002 odvolací súd rozsudok

zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že podľa § 841
Občianskeho zákonníka platí, že nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účely združenia pri zániku
združenia prichádza do úvahy len za predpokladu, že sa hodnoty, prípadne ekvivalent poskytnutých
hodnôt zachoval ku dňu zániku združenia. Ak tieto hodnoty neexistujú, resp. ich ekvivalent ( vyjadrený
najčastejšie vo finančnej podobe), niet čo vracať. Ak čiastočne existujú vnesené hodnoty, aktíva, je

potrebné ich vyporiadať podľa stavu v deň zániku združenia a podľa dohodnutých podielov. V danom
prípade ide o rovnosť podielov obidvoch účastníkov. Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil, ustáliť
výšku aktív ku dňu zániku združenia v súlade so znaleckým posudkom, zistiť aká pohľadávka ku dňu
zániku združenia existovala a teda, či suma 215 505,80 Sk je pohľadávkou voči leasingovej spoločnosti,
alebo či je to dlh, voči leasingovej spoločnosti, ak ide o dlh, či bol vyrovnaný. Ďalej uviedol, že pokiaľ
sa jedná o dlh a ten bol vyrovnaný, je potrebné vyporiadať už iba aktíva vo výške 123 841,90 Sk medzi

oboch členov združenia a jednému zo spoločníkov prináleží z aktív čiastka 61 920,95 Sk.

4. Súd uzneseniami zo dňa 21.12.2004 a zo dňa 25.11.2005 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 61 921,-Sk (2 055,40 eur) so 17,6 % úrokom z omeškania od
31.3.2000 do zaplatenia. Zmenu petitu žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že žiada priznať polovicu z

aktív združenia, ktorých výška vyplynula zo znaleckého posudku Ing. J. T.Ľ., znalca z odboru účtovníctvo
zo dňa 2.2.2001.

5. Po doplnení dokazovania súd rozhodol rozsudkom č.k. 5C/361/2000-353 zo dňa 14.5.2009, ktorým
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1 906,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,60

% ročne od 31.3.2000 do zaplatenia a žalobu čo do zvyšku zamietol. Súd v konaní ustálili, že každý
z účastníkov do združenia vložil finančné prostriedky vo výške 150 000,- Sk. Čisté obchodné imanie
združenia ku dňu jeho zániku bolo o výške 114 896,90 Sk (3 813,88 eur) a teda každý z účastníkov má
nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých prostriedkov vo výške 57 448,45 Sk (1 906,94 eur).

6. Uznesením č.k. 5C/361/2000-373 zo dňa 29.3.2010 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 38 079,-
Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,60 % od 2.1.1999 do 30.3.2000 zastavil.

7. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17Co/68/2010-385 zo dňa 28.10.2010 zrušil rozsudok zo
dňa 14.5.2009, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že podstatnou
okolnosťou, aby súd mohol pristúpiť k vyporiadaniu rozpusteného združenia podľa § 841 Občianskeho
zákonníka je presná špecifikácia hodnôt, ktoré žalobca a v akom rozsahu chce vyporiadať a ktoré majú
byť predmetom žaloby, či vymáhaná čiastka, ktorá predstavuje sumu 1 906,94 eur predstavuje finančnú
čiastku za vnesené a poskytnuté hodnoty do združenia, prípadne či ide o peňažnú náhradu za majetok

získaný spoločnou činnosťou združenia alebo, či sa jedná o iné nároky žalobkyne voči žalovanému.
Prvostupňovému súdu uložil podrobne vypočuť žalobkyňu, ktorá pokiaľ si naďalej uplatňuje nárok na
zaplatenie sumy 57 448,47 Sk ( 1 906,94 eur), bude musieť špecifikovať o aké nároky ide, bude musieť
preukázať spôsob ich výpočtu a ustálenie hodnôt.

8. Po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu, tunajší súd rozsudkom č.k.
5C/361/2000-418 zo dňa 9.2.2012 žalobu zamietol.

9. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 17Co/51/2012-444 zo dňa 19.7.2012 zrušil vyššie uvedený
rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že

zistil zo znaleckého posudku Ing. T., že združenie malo ku dňu jeho zániku celkový majetok vo výške 104
363,40 Sk, ako finančné prostriedky v hotovosti v pokladni, ďalej finančné prostriedky na účte vo výške
1 543,50 Sk. Okrem toho združenie malo ku dňu zániku zásoby tovaru v hodnote 8 990,- Sk a drobný
hmotný investičný majetok ( pokladňa ) v nadobúdacej hodnote 8 945,- Sk. Znalecký posudok konštatuje
aj dlh združenia. V znaleckom posudku Ing. W., ktorý bol vykonaný ako kontrolný posudok k znaleckému

posudku Ing. T.Ľ. sú tieto sumy totožné a tento znalecký posudok N.. W. potvrdzuje znalecký posudok
Ing.T..Tietoinformáciesútotožnéajvďalšíchznaleckýchposudkoch,ktorévypracovalaIng.T.,ktorátak
istokonštatujeaktívnyzostatokzdruženiavovýške123842Sk.Bezzmenyvpoložkáchzásoby,finančné
prostriedky na účte a hotovosť v pokladni je aj znalecký posudok ústavu, a to Ekonomickej univerzity vBratislave. Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil vyzvať žalobkyňu na upresnenie žalobného petitu
korešpondujúceho so skutkovým stavom uplatneným v zmenenom návrhu a navrhnúť spôsob zrušenia
spoluvlastníctva a vykonanie vyporiadania podľa § 142 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal, že

prvostupňový súd musí vziať do úvahy, že iným spôsobom sa vyporiadavajú finančné prostriedky a inak
znie petit na vyporiadanie zásob tovaru, pričom uplatnený nárok na vydanie predpokladá preukázanie,
že žalovaný uvedené veci drží a je samostatne uplatniteľným nárokom. Ďalej uviedol, že úlohou
prvostupňového súdu v ďalšom konaní je spravovať sa záväzným právnym názorom odvolacieho
súdu ( § 226 O. s. p. ) a na základe čiastočne zisteného skutkového stavu odvolacím súdom vyzvať

žalobkyňu na upresnenie žaloby vo výroku uplatneného nároku, vzhľadom na zmenu skutkového
stavu, ktorý sa týka vyporiadania majetku existujúceho ku dňu zániku združenia, ktorý majetok bol
získaný spoločnou činnosťou združenia, v zmysle zásad uvedených v § 142 Občianskeho zákonníka.
Následne úlohou súdu bude vykonať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo vzťahu k finančným
prostriedkom a vo vzťahu k zásobám tovaru, kde je potrebné zistiť, či skutočne zásoby tovaru môžu byť
predmetom takéhoto vyporiadania a či vzhľadom na tvrdenie žalovaného, keď malo k týmto zásobám

dôjsť vyporiadaniu formou „fifty fifty“ je potrebné aplikovať ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Ďalej
prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí odôvodní náležitým spôsobom nárok na úrok z omeškania od
31.03.2000 do zaplatenia, vysporiada sa s námietkou započítania žalovaného, s ktorou námietkou sa v
zrušenom rozhodnutí vôbec nezaoberal, len ju konštatoval. Až tak bude môcť prvostupňový súd správne
vo veci rozhodnúť, pričom ak žalobkyňa bude požadovať aj vyplatenie alebo vydanie veci, bude musieť

zistiť podmienky tejto reivindikačnej žaloby.

10. Rozsudkom č.k. 5C/361/200-480 zo dňa 28.2.2013 tunajší súd žalobu zamietol. Súd mal z
vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
4.5.1999 postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť KRÉDO, spol. s r.o., ktoré postúpenie

bolo následne oznámené žalovanému jednak žalobkyňou ako pôvodnou veriteľkou ako aj spoločnosťou
KRÉDO, spol. s r.o., ktorá zároveň ako nový veriteľ vyzvala žalovaného na úhradu postúpenej
pohľadávky. V zmysle zmluvy bolo postúpenie dojednané na dobu určitú do 30.6.2000, aj keď následne
výpoveďou zo dňa 1.6.2000 bol zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou KRÉDO, spol. s
r.o. ukončený ku dňu 1.6.2000. Žaloba bola žalobkyňou podaná dňa 11.1.2000 a z vyššie uvedeného

je nesporné, že teda bola žalobkyňou podaná v čase, kedy zmluvou o postúpení pohľadávky bola
predmetná pohľadávka postúpená na spoločnosť KRÉDO, spol. s r.o., teda v čase, kedy žalobkyňa
v dôsledku postúpenia pohľadávky nebola nositeľkou hmotného práva, teda nemala aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie žaloby, pričom súd má za to, že na otázku posúdenia legitimácia žalobkyne v
čase podania žaloby nemala v ďalšom vplyv ani skutočnosť, že následne medzi účastníkmi zmluvy o

postúpení pohľadávky došlo k jej vypovedaniu, resp. zrušeniu, v dôsledku ktorého sa opätovne stala
veriteľom z právneho vzťahu so žalovaným, preto súd žalobu žalobkyne zamietol.

11.UznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.17Co/120/2013-499zodňa23.1.2014odvolacísúdvyššie
uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že ak žalobkyňa touto

zmluvou o postúpení pohľadávky previedla nárok na výplatu finančných prostriedkov (peňazí) vložených
pri začatí podnikania vo výške 100 000,- Sk, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 841 OZ, kedy sa
vykonáva vyporiadanie spoluvlastníckych podielov na vnesených druhovo určených veciach vo forme
finančnej náhrady (peniaze sú druhovo určené veci) ak sa žalobkyňa a žalovaný, ako bývalý spoločníci
združenia nedohodnú, vyporiadanie je potrebné vykonať podľa zásad uvedených v ustanovení § 142

OZ, pretože k peniazom vzniká vkladom do združenia spoluvlastnícke právo zúčastnených subjektov
a vkladateľ sa už nemôže po vystúpení zo združenia domáhať ich vrátenia, ale ako vlastník ideálneho
spoluvlastníckeho podielu môže dosiahnuť vydanie finančných prostriedkov len v režime vyporiadania
spoluvlastníctva a to buď dohodou alebo súdnou cestou. Keďže spoluvlastnícke právo resp. vlastnícke
právo nie je právo záväzkového charakteru, má vecný charakter, absolútny charakter, nemôže byť

predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na uvedené zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 04.05.1999 medzi Y. R. a spoločnosťou Krédo, spol. s r.o, je zrejme absolútne neplatný právny
úkon, pretože postúpená bola pohľadávka, ktorú nie je možné postúpiť. Preto v čase podania žaloby
dňa 11.01.2000 nebola táto pohľadávka platne postúpená a k tomuto momentu vlastníkom nároku z
titulu vyporiadania vnesených finančných prostriedkov do združenia resp. spoluvlastníčkou tohto nároku

bola žalobkyňa. Preto žalobkyňa bola v čase podania žaloby aktívne vecne legitimovaná na podanie
žaloby, ktorá je predmetom tohto konania. Ďalej uviedol, že je potrebné, aby prvostupňový súd sa riadil
právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O. s. p. tak, ako bol vyslovený v uznesení Krajskéhosúdu v Prešove sp. zn. 17Co/51/2012-444, zo dňa 19.júla 2012 a vykonal vyporiadanie zo združenia
podľa ustanovení § 841 OZ, podľa pokynov tam uvedených.

12. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/361/2000-539 zo dňa 25.03.2015 súd
vyporiadal majetok získaný činnosťou združenia založeného účastníkmi konania Zmluvou o združení
zo dňa 6.2.1998 a zaniknutého dňa 31.12.1998 tak, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkom k
nasledovnýmhnuteľnýmveciam-zásobámvzostatkovejhodnote298,41eur(8.990Sk)pozostávajúcim
z položiek:

- 8 ks košele v zostatkovej hodnote 53,11 eur (1.600 Sk)
- 6 ks tepláky v zostatkovej hodnote 35,84 eur (1.080 Sk)
- 2 ks topánky v zostatkovej hodnote 36,84 eur (1.110 Sk)
- 1 ks topánky v zostatkovej hodnote 21,57 eur (650 Sk)
- 1 ks topánky detské v zostatkovej hodnote 8,29 eur ( 250,- Sk)
- 1 ks tepláková súprava v zostatkovej hodnote 15,93 eur ( 480,- Sk)

- 1 ks pyžamo v zostatkovej hodnote 9,29 eur ( 280,- Sk)
- 1 ks rifle v zostatkovej hodnote 13,27 eur ( 400,- Sk)
- 4 ks tričká v zostatkovej hodnote 46,47 eur ( 1 400,- Sk)
- 1 ks vetrovka v zostatkovej hodnote 28,21 eur ( 850,- Sk)
- 1 ks vetrovka detská v zostatkovej hodnote 29,87 eur ( 900,- Sk)

a žalovaného zaviazal z titulu finančného vyrovnania zostatkovej ceny hnuteľných vecí žalobkyni zaplatiť
sumu 149,21 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 149,21 eur od 31.3.2010 do
zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť z titulu úplného
finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni sumu 1.757,73 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.757,73 eur od 31.1.2010 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu

v časti nároku na úrok z omeškania nad výšku 9 % ročne zamietol. O trovách konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

13. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25.2.2016 č.k. 17Co/217/2015-588 potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o vyporiadaní majetku získaného činnosťou združenia v rozsahu zrušenia

podielového spoluvlastníctva k zásobám v hodnote 298,41 eur a o zaviazaní žalovaného zaplatiť
žalobkyni 149,21 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni 1.757,73 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby v časti nároku na úrok z omeškania nad výšku 9% ročne
a vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 149,21

eur od 31.3.2010 a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 9% ročný úrok z omeškania
zo sumy 1.757,73 eur od 31.3.2010 do zaplatenia a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacími námietkami žalobkyne o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k zamietavému výroku o úrokoch z omeškania a vo vzťahu k
priznaným 9 % ročným úrokom z omeškania z priznaných súm od 31.3.2010 do zaplatenia. V tejto časti

odvolacie námietky žalobkyne javia sa byť dôvodné, pretože prvostupňový súd tvrdiac v odôvodnení,
že žalovaný sa dostal do omeškania 31.3.2010, nie sú totožné so zistením v spise a so zistením súdu
prvého stupňa na čl. 2 rozsudku o doručení žaloby žalovanému dňa 30.3.2000. Odvolací súd zistil, že v
tomto rozsahu nejde o chybu v písaní, aby bolo možné písomné znenie rozsudku prvého stupňa podľa §
164 O.s.p. opraviť, pretože takto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vyhlásené. Potom však stručné

dôvody o nepriznaní úrokov z omeškania nad sumu 9 % ročne a vo vzťahu k úrokom z omeškania od
31.3.2000 do 31.3.2010 sú nepreskúmateľné. Prvostupňový súd v tejto časti nepostupoval v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a v tejto časti pre nepreskúmateľnosť bolo povinnosťou odvolacieho súdu
napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu bude presne stanoviť moment omeškania žalovaného

a výšku miery úroku a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodnúť.

14. Súd po rozhodnutí odvolacieho súdu doplnil dokazovanie oboznámením písomného vyjadrenia
žalobkyne z 3.11.2018. V predmetnom vyjadrení žalobkyňa uvádza, že v závere odôvodnenia
napadnutého rozsudku súd uviedol: „Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania,

keď najneskôr deň po doručení žaloby nárok žalobkyne neuspokojil, t.j. v deň 31.3.2010, keď zo spisu
je preukázané, že mu bol žalobný návrh doručený dňa 30.3.2010.“ Z uvedeného vyplynulo, že išlo o
zrejmú nesprávnosť v písaní, keď z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva to, ako uvádza aj súd v
odôvodnení na strane č. 2 rozsudku, že žaloba bola doručená žalovanému na vyjadrenie dňa 30.3.2000a do omeškania sa dostal najneskôr deň po jej doručení, teda dňa 31.3.2000. Výška zákonného úroku
z omeškania ku dňu 31.3.2000 bola 17,6 % ročne a preto mal súd zaviazať žalovaného na zaplatenie
úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm vo výške 17,6 % ročne od 31.3.2000 do zaplatenia. Podľa

názoru žalobkyne Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 25.2.2016 č. k. 17 Co 217/2015-588- jej
výhrady uznal za oprávnené. Na základe uvedeného žiadala preto zaviazať žalovaného na povinnosť
zaplatiť žalobkyni 17,6 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.757,73 eur od 31.3.2000 do zaplatenia
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a na povinnosť zaplatiť žalobkyni 17,6 % ročný úrok z
omeškaniazosumy149,21eurod31.3.2000dozaplateniaatodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku

a žalobkyni priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

15. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na ostatnom pojednávaní uviedol, že navrhuje
žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáha zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 17,6% jednak zo sumy
1757,73 eur od 31.3.2000 a tiež zo sumy 149,21 eur od 31.3.2000 zamietnuť. V pôvodnom konaní
si žalobkyňa uplatňovala nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 3126 eur titulom vyporiadania

spoločenstva. V rámci tohto konania sa bránili a čiastočne sa aj úspešne ubránili, keď súdy rozhodli tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť citované čiastky. V konaní, ktoré bolo mimoriadne dlhé, vznikli časové
prieťahy, ktoré neboli zapríčinené len žalovanou stranou, pretože súdne konania z objektívnych príčin
trvali dlho, keďže v konaní bolo podaných celkom päť znaleckých posudkov. Išlo tiež o vyporiadanie z
majetkového spoločenstva podnikateľov a každý si uplatňoval nejaké svoje nároky, každý si svoje hájil

a bránil a čiastočne teda bola úspešná žalobkyňa a čiastočne bol úspešný aj žalovaný. Z toho dôvodu
by ani jednej strane, vzhľadom na túto špecifičnosť nepriznal žiadne úroky z omeškania pretože ani
jedna strana objektívne nenesie vinu na dĺžke konania, ktorá bola nevyhnutná. Namietal tiež petit žaloby,
pretože nie je zrejmé, koľko vlastne má zaplatiť titulom úrokov z omeškania, keďže je uvedené, že od
31.3.2000 do zaplatenia, no žalovaný zaplatil istinu dňa 21.12.2016. V tomto smere je tento petit úplne

nejasný, nezrozumiteľný, lebo žalovaný nevie, koľko na úrokoch z omeškania od neho žalobkyňa žiada.

16. Žalovaný súdu predložil výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX o tom, že žalovanej dňa 21.12.2016
vyplatil sumu 2286,54 eur.

17. Podľa § 829 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník), niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne
pričinili o dosiahnutie dojednaného účelu. Združenia nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti.

18. Podľa § 833 Občianskeho zákonníka, poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v

spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného
majetku účastníka alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom
užívaní všetkých účastníkov.

19. Podľa § 834 Občianskeho zákonníka, majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva

spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

20. Podľa § 835 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiely na majetku získanom spoločnou činnosťou
sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak. Zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci zaviazaní spoločne
a nerozdielne.

21. Podľa § 841 Občianskeho zákonníka, pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie
hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadajú sa medzi sebou o majetok získaný výkonom
spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným dielom.

22. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

23. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.24. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

25. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

27. Súd je v prejednávanom prípade viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391
ods. 1 CSP vysloveným v uznesení zo dňa 14.9.2017 č.k. 3Co/59/2017-110. Na závery predmetného

uznesenia súd preto v celom rozsahu odkazuje.

28. V danom prípade ostal predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu nárok žalobkyne na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.757,73 eur od 31.3.2000 do zaplatenia
a úroku z omeškania 17,6 % ročne zo sumy 149,21 eur od 31.3.2000 do zaplatenia.

29. Predmetom konania vo veci samej bolo vyporiadanie nárokov medzi stranami sporu zo združenia v
zmysle § 841 Občianskeho zákonníka. Vlastné vyporiadanie sa vykonáva podľa princípov vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Súdne konanie o vyporiadanie nárokov zo združenia sa začína len
na návrh člena združenia, pričom účastníkmi konania musia byť všetci jeho členovia, ide v danom

prípade o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo všetkých členov zaniknutého združenia. Aj v
prejednávanom prípade bolo rozhodnuté o vyporiadaní nárokov zo združenia podľa § 841 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 142 Občianskeho zákonníka.

30. Ako bolo konštatované aj v rozhodnutiach odvolacieho súdu v predmetnej veci bolo potrebné

potrebné vychádzať z ustanovenia § 841 Občianskeho zákonníka, kedy sa vykonáva vyporiadanie
spoluvlastníckych podielov na vnesených druhovo určených veciach vo forme finančnej náhrady a
vyporiadanie je potrebné vykonať podľa zásad uvedených v ustanovení § 142 Občianskeho zákonníka,
pretože k peniazom vzniká vkladom do združenia spoluvlastnícke právo zúčastnených subjektov a
vkladateľ sa už nemôže po vystúpení zo združenia domáhať ich vrátenia, ale ako vlastník ideálneho

spoluvlastníckeho podielu môže dosiahnuť vydanie finančných prostriedkov len v režime vyporiadania
spoluvlastníctva a to buď dohodou alebo súdnou cestou. Spoluvlastnícke právo resp. vlastnícke právo
nie je právo záväzkového charakteru, má vecný charakter, absolútny charakter.

31. Rozhodnutie o vyporiadaní nárokov zo združenia v zmysle § 841 Občianskeho zákonníka tak malo

v danom prípade konštitutívny charakter, tak ako je to aj v prípade rozhodnutí o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka.

32. Konštitutívne rozhodnutie je rozhodnutie súdu, ktorým sa zakladá nový právny nárok v určitom
rozsahu. Opakom je deklaratórne rozhodnutie, ktoré len dekraruje stav, ktorý už vznikol skôr, a teda

nekonštituuje (nevytvára) nový právny stav. Rozhodnutia sa teda delia do dvoch základných kategórií, a
to na rozhodnutia konštitutívne, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti a rozhodnutia
deklaratórne, ktoré len autoritatívne potvrdzujú práva a povinnosti (citované z nálezu Ústavného súdu
SR, sp. zn. I. ÚS 354/08).

33. Nakoľko v danom prípade rozhodnutím súdu vyporiadaní nárokov zo združenia nepochybne došlo k
založeniu nových práv a povinností a zmene ako aj zrušeniu práv a povinnosti medzi stranami sporu ako
bývalými členmi združenia, rozhodnutie súd patrí medzi konštitutívne rozhodnutia, pričom na základe
takéhoto rozhodnutia nemohol sa žalovaný s povinnosťou zaplatiť finančné vyrovnanie žalobkyni dostaťdo omeškania skôr, ako nadobudlo vykonateľnosť rozhodnutie, ktorým bol na vyplatenie finančného
vyrovnania nárokov, v súdnom konaní o vyporiadanie nárokov zo združenia, zaviazaný.

34. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie Čl. 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec
nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi
podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci.

35. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o vyporiadaní nárokov zo združenia neobsahujú osobitnú
úpravu omeškania. Súd však poukazuje na obdobný charakter konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva prípadne aj vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd preto v tejto
súvislosti poukazuje aj na judikatúru pri obdobnom druhu konaní:

36.Súdvkonaníovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovnemôžezároveňsuložením

povinnosti zaplatiť vyčíslenú sumu na vyrovnanie podielu, uložiť z tejto sumy aj povinnosť zaplatiť úroky
z omeškania; bráni tomu chýbajúci predpoklad pre vznik takéhoto nároku - omeškanie dlžníka s plnením
peňažného dlhu. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 1999, sp. zn. 5 Cdo
117/99)

37. V konaní o vyporiadanie nárokov zo združenia podľa § 841 v spojení s § 142 Občianskeho
zákonníka vzniká pohľadávka jednej zo strán sporu na zaplatenie sumy, ktorú jej má druhá strana sporu
uhradiť na vyrovnanie podielu, právoplatnosťou rozhodnutia. Pritom splatnosť tejto pohľadávky nastáva
až uplynutím lehoty určenej na plnenie. Súd preto v takomto konaní o nemôže zároveň s uložením
povinnosti jednej zo strán sporu zaplatiť sumu na finančné vyrovnanie podielu druhej strane sporu, uložiť

aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z tejto sumy. Nárok môže vzniknúť až po uplynutí lehoty určenej
na plnenie uloženej povinnosti zaplatiť finančné vyrovnanie, ak povinnosť nebude v tejto lehote riadne
splnená.

38. Nakoľko rozsudok tunajšieho súdu z 25.3.2015 č.k. 5C/361/2000-539 nadobudol právoplatnosť

29.3.2016 a vykonateľnosť 2.4.2016, žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania až od 2.4.2016.
V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný žalobkyni dňa 21.12.2016 vyplatil sumu 2286,54 eur na
základe exekúcie vednej pod sp.zn. EX/795/2016, čo potvrdila aj žalobkyňa. Nárok žalobkyne na úroky
z omeškania z prisúdenej sumy v zákonnej výške tak vznikol dňa 2.4.2016 a k splneniu došlo dňa
21.12.2016. Za uvedené obdobie súd žalobkyni priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo

sumy 1.757,73 eur od 2.4.2016 do 21.12.2016 a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 149,21
eur od 2.4.2016 do 21.12.2016.

39. Podľa názoru súdu nárok na úroky z omeškania žalobkyni vznikol až 2.4.2016, teda výška sadzby
úroku z omeškania bola v tom čase iba 5% ročne. S poukazom na vyššie citované ust. § 517, ods. 2

Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. bola ku dňu 2.4.2016 bola základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú
5,00 % ročne.

40. Súdu tak neostávalo iné, ako žalobu žalobcu na úrok z omeškania prevyšujúci zákonnú sadzbu 5%

zo súm prisúdených rozsudkom tunajšieho súdu z 25.3.2015 č.k. 5C/361/2000-539 ako aj za obdobie
predchádzajúce vykonateľnosti predmetného rozsudku (od 31.3.2000 do 1.4.2016) zamietnuť.

41. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva

42. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.44. Zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo
znaleckého dokazovania. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu
bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. V súvislosti s uvedeným poukazuje súd na

nasledovné rozhodnutia:

45. „Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí
od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum

zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo je základné a čo sprevádzajúce.
Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom
druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti
strany sporu, ktorá napr. výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená;
jej výška nasleduje. Žalobcu v takejto veci preto treba považovať za plne procesne úspešného, keďže

mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho
procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu. Nárok na plnú náhradu trov konania sa priznáva
iba z prisúdenej sumy, čo treba vyjadriť vo výroku rozsudku.“ (Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13.
12. 2017, sp. zn. 10Co/191/2017)

46. „I. Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej § 142 ods. 3 OSP,
ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP. Z uvedeného
síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov sa podľa Civilného sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová
právna úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov

v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska
výsledku v zásade zhodne ako podľa doterajšej úpravy.“(uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 8.
februára 2017, sp. zn. I. ÚS 56/2017)

47. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobkyňu za plne úspešnú, pokiaľ ide o jej základné právo

a samotný nárok na vyporiadanie nárokov zo združenia. Tu je primárny fakt, že žalobkyni nárok na
usporiadanie práv a povinností strán zo združenia vznikol, výška nároku však iba nasleduje. Výška
nároku bola zisťovaná znaleckým dokazovaním, pričom v konaní bolo podaných celkom päť znaleckých
posudkov. Pri určení výšky nároku bola využitá aj úvaha súdu, kedy vzhľadom na dôkaznú situáciu,
súd predpokladom, že každá sporová strana vniesla do združenia polovicu, určil výšku finančného

vyrovnania.

48. V danom prípade za základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobkyne bolo zasiahnuté,
výška nároku je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže
presahovať možnosti strany sporu, ktorá napr. výšku nároku „iba“ odhaduje. Žalobkyňu preto treba

považovať za plne procesne úspešnú, keďže mala plný úspech čo do základu uplatneného nároku a
súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od znaleckého
dokazovania a úvahy súdu. Nárok žalobkyne bol v danom prípade zrejmý, hoci jeho výška závisela od
znaleckého posudku.

49. Žalobkyni tak patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada trov konania. Je potrebné dodať, že
žalovaný nárok žalobkyne od začiatku popieral a žalobu žiadal zamietnuť v celom rozsahu aj po ostanom
rozhodnutí odvolacieho súdu a šestnástich rokoch vedenia sporu. Nárok na plnú náhradu trov konania
žalobkyni však súd priznal iba z prisúdenej sumy, čo vyjadril aj vo výroku rozsudku V zmysle platnej
právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.