Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 25, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/54/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210212971
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4210212971.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinným: 1) T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. C.
XX, 2) H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, pre vymoženie 3.176,69 eura s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11. novembra 2011 č. k.

6Er/832/2010-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno (exekučný súd) námietky povinného v rade 2) proti
exekúcii vedenej u súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, exekútorský úrad Ružová dolina č.

6, Bratislava, EX 984/2010 zo dňa 21.01.2011 doručené exekútorovi dňa 26.01.2011 a námietky proti
exekúciizodňa07.01.2011doručenéexekútorovidňa10.01.2011zamietol,exekúciu,vedenúusúdneho
exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, Exekútorský úrad Bratislava, Ružová dolina č. 6, pod sp. zn.
6Er/832/2010 (EX 984/2010) vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Rozhodol, že o náhrade
trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení. Rozhodnutie v napadnutej časti
odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 39, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2
písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z. z.
a zistil, že dňa 06.12.2010 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na preskúmanie
poverenia zo dňa 06.10.2010, v ktorom súdny exekútor uviedol, že žiada, aby súd preskúmal správnosť
vydania poverenia na vykonanie exekúcie v súvislosti s právnou úpravou neprijateľných podmienok

v spotrebiteľských zmluvách a prípadne rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ
a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Spotrebiteľská zmluva

definovaná v Občianskom zákonníku má základný, všeobecný charakter, pričom špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v Zák. č. 258/2001 Z. z. (s účinnosťou od 02.04.2010 v Zák.
č. 129/2010 Z. z.). Tento právny predpis v § 2 písm. a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Súd má z predložených dokladov za preukázané, že
súčasťou formulárovej zmluvy o revolvingovom úvere boli zmluvné dojednania, ktoré povinný ovplyvniť

nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Povinný ako spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvnýmpodmienkam, teda aj rozhodcovskej doložke a rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený
ako prvý. Na základe údajov uverejnených v Obchodnom registri SR súd tiež zistil, že oprávnený v
rámci predmetu svojej činnosti poskytuje pôžičky a úvery nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov,

pričom z predložených dokladov nie je preukázané, že by bol úver poskytnutý povinnému za účelom
výkonu jeho zamestnania, povolania alebo podnikania. Vyššie uvedená zmluva je v zmysle citovaných
ustanovení Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože
bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným (t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej
činnosti poskytovanie pôžičiek a úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t. j. fyzickou osobou, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide
o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o revolvingovom úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že
ide o prípady v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda
o prípady kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa tohto zákona. Podľa bodu 18.1 Zmluvných

dojednaní, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ
budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní
podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 18.2. tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív
riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Záver má
oporu z hľadiska historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené

v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú prevzatie princípu dobrých
mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá
zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa
rozhodcovskej doložky (Zák. č. 568/2007 Z. z. účinným od 01.01.2008), takéto ustanovenie, ak je
obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalšou skutočnosťou spôsobujúcou

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je samotný postup
v rozhodcovskom konaní, ktorým sa mali zmluvné strany riadiť, keď podľa bodu 18.2 Zmluvných
dojednaní (Rozhodcovská doložka) výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť
spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko sa dá predpokladať, čo prax potvrdzuje,
že žalobné návrhy podávajú takmer výlučne veritelia, znamená to de facto, že spory sa riešia pred

rozhodcami, ktorých si veriteľ navyše sám zvolil. Je síce pravdou, že formálne má spotrebiteľ možnosť
vybrať si spôsob riešenia sporov, avšak reálnym faktom zostáva, že žalobcom v prípadoch nesplácania
poskytnutých úverov je spravidla výlučne veriteľ (t. j. oprávnený), čo znamená, že pri takto formulovanej
rozhodcovskej doložke má nielen vopred vybraných konkrétnych rozhodcov, ale v prípade potreby môže
určiť náhradníka on sám. Veriteľ (t. j. oprávnený) takto vedel vopred určiť, ktorý konkrétny rozhodca

rozhodne spor s dlžníkom (t. j. povinným). Ak by aj dlžník, t. j. povinný, namietal osobu rozhodcu,
resp. všetkých rozhodcov uvedených v rozhodcovskej doložke, je výber náhradného rozhodcu znova
a výlučne na veriteľovi, t. j. oprávnenom. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k
záveru, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul
vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje

neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Podľa § 57 ods. l písm. g) Exekučného poriadku
exekúciusúdzastaví,akexekúciusúdvyhlásilzaneprípustnú,pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciu
nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez
návrhu. Skutočnosť, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie skúma
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie

(§ 44 Exekučného poriadku), ďalej na námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku) a
taktiež na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Exekučný súd
môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom
štádiunanávrhúčastníkakonaniaaleboajbeznávrhu)avprípadezistenia,ženiesúsplnenépodmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí vyvodiť príslušné procesné dôsledky.

V danom prípade to znamenalo vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Vzhľadom na
vyššie uvedené dôvody, s poukazom na neplatnú rozhodcovskú doložku, súd bol toho názoru, že
exekučné konanie je potrebné vyhlásiť za neprípustné a zastaviť. O trovách exekúcie rozhodne súd
osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov exekúcie zo strany súdneho exekútora.Proti uvedenému uzneseniu v rozsahu, v ktorom súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil podal včas odvolanie oprávnený, odôvodniac ho poukazom na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť

a pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
a pri vydaní napadnutého uznesenia. Poverenie na vykonanie exekúcie v tomto exekučnom konaní
bolo Okresným súdom Komárno vydané dňa 06.10.2010. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
je takým rozhodnutím, ktoré exekučný súd urobí po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu,
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so

zákonom. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 164/96 publikovaného
pod číslom R 58/1997, formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti,
ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom;
materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej
individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz
preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného. Uvedené znamená, že vydaním poverenia na

vykonanie exekúcie posudzuje exekučný súd splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok
v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ak teda exekučný súd poverenie v tomto
prípade vydal, potom ich splnenie jeho vydaním jednoznačne a nepochybne deklaroval. Súčasnou
argumentáciou a za situácie totožnej právnej úpravy v čase vydania poverenia a v čase vydania
napadnutého uznesenia tak exekučný súd nielenže popiera vlastný postup, ale v kontexte odôvodnenia

napadnutého uznesenia nemožno chápať jeho doterajšiu činnosť ako zákonnú a v súlade s Ústavou SR.
Ku dňu vydania uznesenia nedošlo pritom k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných
ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Z napadnutého rozhodnutia
nevyplýva žiadny dôvod pre zmenu ich výkladu a aplikáciu v tomto prípade, čo sa dôvod nejaví
ako svojvôľa v rozhodovacej činnosti súdu. Argumentácia tým, že súd je takto oprávnený postupovať

kedykoľvek v priebehu konania nezbavuje súd povinnosti zdôvodniť svoje absolútne odlišné stanovisko
oproti tomu, ktoré zaujal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Objektívne tak z napadnutého
uznesenia nie je možné zistiť ani len to, prečo súd najprv poverenie bez akýchkoľvek výhrad vydal a
následne takéto výhrady mal a to bez toho, aby sa oprávnený k jeho postupu vôbec mohol vyjadriť a aby
zmena postoja súdu bola v uznesení náležite zdôvodnená. Za odôvodnenie rozhodnutia zmeniť výklad

a aplikáciu príslušných ustanovení zákona k predmetnej právnej veci nemožno považovať odcitovanie
príslušných zákonných ustanovení, nakoľko ustanovenie § 157 ods. 2 OSP aplikované na základe § 167
ods. 2 OSP vyžaduje uvedenie právneho posúdenia veci. Súdna prax ustálila, že právne posúdenie veci
je interpretácia a aplikácia právnej normy na určitý skutkový stav a teda uvedenie právneho posúdenia
v odôvodnení rozhodnutia znamená popísanie a zdôvodnenie interpretácie určitej právnej normy a jej

aplikácie na posudzovanú vec. Vznikajú tak dôvodné a opodstatnené pochybnosti o zákonnosti postupu
exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia.
Námietka, že voľba rozhodcu bola uskutočnená jednostranne je v rozpore s ustanovením § 43a a
nasl. Občianskeho zákonníka ako aj ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. V
tejto súvislosti poukazujeme na účelovosť rozhodnutia. Postup uzatvárania akejkoľvek zmluvy primárne

vyplýva z právnej úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka).
Z vyššie uvedeného výkladu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka tiež vyplýva,
že rozhodcovská doložka môže byť súčasťou aj tzv. adhéznej zmluvy. Návrh zmluvy predkladá jedna
strana, druhá ho buď akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol zmluvu uzavrieť sám. To neznamená,
že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Pokiaľ zovšeobecníme názor

súdu o dohode o určení výberu rozhodcov, potom budú za každých okolností a vždy nekalé všetky
takéto dojednania aj napríklad v bankových zmluvách alebo akýchkoľvek iných zmluvách, kde určuje na
riešenie sporov rozhodcovskú doložku s rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, resp.
akékoľvek zmluvy s určením konkrétneho rozhodcovského súdu. V takom prípade sú vždy vopred určení
rozhodcovia, a to v zozname rozhodcov daného rozhodcovského súdu. Nie je potom celkom zrejmé, ako

sisúdpredstavujedohodustránrozhodcovskejzmluvyovoľberozhodcovodchylneodzákona.Návrh(aj
v osobách rozhodcov) predsa musí predložiť vždy niektorá strana. Druhá strana alebo návrh akceptuje
alebo ho odmietne. Postup pre prípadné určenie náhradného rozhodcu je v súlade s § 11 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní tiež dohodnutý v rozhodcovskej doložke tak, že ho určí veriteľ. Povinný
má vždy právo podať návrh podľa § 9 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Postup dohodnutý v

rozhodcovskom konaní, ktorý je obdobný ako postup súdu v súdnom konaní, a to aj v prípadoch, kde
je účastníkom konania spotrebiteľ, nemožno považovať za postup, ktorý je v neprospech spotrebiteľa.
Dôsledky záverov napadnutého uznesenia by potom znamenali, že by sa vylučovala možnosť riešiť
spory zo spotrebiteľských zmlúv v rozkazných konaniach podľa OSP. K tvrdeniu súdu o krátkosti lehotyna podanie žalobnej odpovede uviedol, že v prípade zmenkového platobného rozkazu podľa OSP je
zákonom stanovená lehota na podanie námietok ešte kratšia, a to tri dni. Na tomto mieste preto vzniká
otázka, z akej časti §-u 57 Exekučného poriadku vyplýva právo exekučného súdu ex offo rozhodovať

o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní môže konať
len na návrh. Podľa obsahu odôvodnenia uznesenia je zrejmé, že exekučný súd túto otázku vôbec
nerieši. Bez významu nie je ani to, že rozhodnutie je porušením rovnosti účastníkov (čo exekučný
súd paradoxne vyčíta rozhodcovskému konaniu, resp. rozhodcovskej doložke). Ochrana spotrebiteľa
neznamená absolutizovanie jeho postavenia v tom zmysle, že súd bude brať do úvahy len to, čo je

v prospech spotrebiteľa. V uznesení chyba základný fakt, a to je kvalifikované zhodnotenie procesnej
pasivity povinného napríklad v nepodaní žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Napriek tomu, že
tento fakt Súdny dvor Európskej únie a jeho význam v rozhodnutí C 40/08 Asturcom zdôrazňuje, konajúci
exekučný súd toto evidentne nepovažuje za nutné. Nakoľko ide o zásadný argument popierajúci postup
exekučného súdu, jeho absolútne prehliadnutie vyvoláva oprávnenú pochybnosť o porušení rovnosti
účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie v napadnutej časti zrušiť a

oprávnenému priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 163,20 eura vrátane DPH.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k tomu, že
odvolanieoprávnenéhoniejedôvodné,pretouzneseniesúduprvéhostupňavnapadnutejčastitýkajúcej

sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia
exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Exekučné konanie začalo dňa 27.09.2010 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, pričom exekučným titulom bol rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp.

zn. 47/08/09 zo dňa 31.08.2009, ktorý podľa vyznačených doložiek nadobudol právoplatnosť dňa
16.09.2009 a vykonateľnosť dňa 22.09.2009. V exekučnom titule bola povinným spoločne a nerozdielne
uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3.176,69 eura spolu s 14,25 % ročným úrokom z
omeškania od 17.02.2008 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského konania vo
výške 49,79 Sk eura, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku s tým, že plnením

jedného zo žalovaných (povinných) zaniká povinnosť druhého žalovaného (povinného) v rozsahu
poskytnutého plnenia.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 172 ods. 9 OSP ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy
a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, preto potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný prvostupňový súd správne vyhodnotil svoje oprávnenie
preskúmavať exekučný titul v rozsahu a za podmienok uvedených v § 45 ods. 1 Zákona o
rozhodcovskom konaní. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí - exekučné konanie
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto konanie je relatívne
samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné

konanie.

V exekučnom konaní je možno nútene vykonať vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Taktiež možno vykonať exekúciu aj na podklade
iných vykonateľných rozhodnutí, napr. na podklade rozsudkov rozhodcovských súdov. Súd v zásade

postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepreskúmava vecnú správnosť exekučných
titulov, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných
konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie
príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. S prehlbovaním potreby ochrany spotrebiteľov v
európskom priestore však dochádza, prostredníctvom normatívnych aktov Európskej únie a legislatívnej

činnosti zákonodarných orgánov jednotlivých členských štátov, k prelamovaniu uvedenej zásady
nepreskúmateľnosti vecnej správnosti niektorých rozhodnutí - exekučných titulov. Tak tomu je aj v
prípade predpisov na ochranu spotrebiteľa, kedy všeobecný súd, ale aj iný povolaný orgán, ktorý
rozhoduje právnu vec spotrebiteľského charakteru, musí z úradnej povinnosti prihliadať na všetkyaspekty nedovolenosti, resp. neprijateľnosti praktík, ktoré znevýhodňujú spotrebiteľa. V najširšom
zmyslejepotrebnépovažovaťzatakútozákonnúúpravupríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka,
ktoré okrem iného vymedzujú charakteristiku spotrebiteľského právneho vzťahu a demonštratívny

výpočet charakteristických neprijateľných zmluvných podmienok, na ktorých neprijateľnosť (neplatnosť)
prihliada súd z úradnej povinnosti vždy vtedy, keď mu to zákon umožňuje. Zákonnou úpravou
umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného
súdu pri nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa Zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa §

44 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade,
ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom
nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane, iba čo do objektívne

nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku
rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie
(Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby
toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť

zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno
bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia,
ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento
súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo
nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním

vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým
mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné
sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúcej takéto preskúmanie
rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska
legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená

vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z
úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci
orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred
nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa
v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej

ochrane spotrebiteľa. Takto teda exekučný súd správne preskúmal predpoklady, na ktorých stojí zloženie
právomoci rozhodcovského orgánu.

Uvedený právny vzťah bol súdom prvého stupňa správne posúdený ako vzťah ochraňovaný kogentnými
ustanoveniami spotrebiteľského práva. Účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a

dodávateľa, pretože zo všetkých skutočností daného prípadu vyplýva, že spĺňajú definíciu pojmov
dodávateľ a spotrebiteľ tak ako ich opísal súd prvého stupňa.

Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť
exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade

so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil
svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v obchodných podmienkach (bod 16
zmluvných dojednaní). V zmysle doložky akékoľvek spory, ktoré v budúcnosti vzniknú, budú riešené
cestou príslušného súdu rozhodované rozhodcom a to podľa výberu žalobcu. Takto koncipovaná
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to na škodu spotrebiteľa.

Problematickým sa zdá byť skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka fakticky vylučuje
uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného
(veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky
pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie
dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. V danej veci

je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto
zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky
v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskehozákonníka neplatná. Na základe takto koncipovanej doložky je nutné konštatovať, že rozhodcovská
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Právomoc rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,

založená platne nebola. Takto vydal rozhodnutie orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto
ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné.
Na základe uvedeného prvostupňový súd správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol. Odvolací súd v závere uvádza, že sa nestotožňuje s názorom oprávneného v tom, že
rozhodcovské konanie, resp. jeho skrátená forma je prijateľná a porovnateľná so skrátenou formou

- rozkazným konaním v riadnom súdnom konaní, pretože zákonodarca aj v tomto prípade pristúpil
k zvýšenej ochrane spotrebiteľa keď v § 172 ods. 9 OSP stanovil, že ak sa uplatňuje právo na
zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný
rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Obyčajným porovnaním obsahu odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku uplatneného v tomto konaní odvolací súd vzhliada zjavne nedostatočne
realizovanúochranuspotrebiteľa,akoslabšejzmluvnejstranyzmluvnéhovzťahu. Zuvedenýchdôvodov

odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za
neprípustnú a zastavenia exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.