Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 18, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/63/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616210013
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7616210013.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcov: 1/ F.. K. Q., Z.. XX.XX.XXXX, 2/ F.. P.
Q., Z.. X.XX.XXXX, H. B. V. Q.Q. Z. V., P.. G. XXXX/X, 3/ Š. G., Z.. XX.X.XXXX, B. V. Q.Q. O. XXX, 4/
A. A., Z.. XX.X.XXXX, 5/ I. A., Z.. X.X.XXXX, H. B. V. Q. Z. V., Q.. C. XXXX/XX, 6/ X. O., Z.. XX.X.XXXX,
B. V. Q. Z. V., Q.. C. XXXX/XX, žalobcovia v 1., 2., 3 a 6. rade zastúpení JUDr. Zuzanou Kollárovou,
advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59, žalobcovia v 4. a 5. rade zastúpení Advokátskou
kanceláriou Hovan & Hospůdka, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, M. Gorkého 8, proti žalovaným
1/ D.. X. E., Z.. XX.X.XXXX, 2/ D.. F. E., Z.. XX.XX.XXXX, H. B. V. Q. Z. V., Q.. C. XXXX/XX, zastúpení

Advokátskoukanceláriou-JánBuroci,s.r.o.,sosídlomvSpišskejNovejVsi,Zašestnástkou17,vkonaní
o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 8.10.2020 č. k. 16C/141/2016-429 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch a vo výrokoch o trovách konania.
II. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom rozhodol
o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu
1.842,88 eur, žalobcovi v 3. rade sumu 1.584,05 eur, žalobcom v 4. a 5. rade sumu 1.683,93 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.05.2017 do zaplatenia a žalobcovi v 6. rade sumu
2.517,80 eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy
konania v rozsahu 88,98 %, žalobcovi v 3. rade v rozsahu 99,62 %, žalobcom v 4. a 5. rade v rozsahu
97,62% a žalobcovi v 6. rade v celom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa po pripustení zmeny žaloby uznesením súdu prvej inštancie zo dňa
12.6.2020 č.k. 16C/141/2016-394 domáhali žalobcovia voči žalovaným nároku na náhradu škody a to
tak, že žiadali zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. a 2. rade 1.950,39 eur, žalobcovi v 3. rade
1.587,05 eur, žalobcom v 4. a 5. rade 1.704,24 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.5.2017 do
zaplatenia a žalobcovi v 6. rade 2.517,80 eur.

3. Žalobcovia žalobu voči žalovaným opreli o tvrdenie, že títo sa voči nim dopustili protiprávneho

konania, ktorým im spôsobili škodu a ktorej náhradu touto žalobou uplatňujú. Žalobcovia v žalobe
tvrdili, že žalovaní vykonali odpojenie plynového odberného zariadenia, nachádzajúceho sa na pozemku
vlastnícky patriacom žalovaným, pričom všetci účastníci konania boli spoločnými vlastníkmi tohto
plynového regulátora. Žalovaní 11. 05. 2015 zastavili dodávky plynu, v dôsledku čoho žalobcovia podalina polícii trestné oznámenia a obrátili sa aj na dodávateľa plynu a na Mesto Spišská Nová Ves s cieľom
vzniknutúnepriaznivúaakútnusituáciuriešiť.Nakoľkožalovanýv1.radeodmietolumožniťpracovníkom
dodávateľa plynu - SPP a.s. vstup a prístup na jeho pozemok za účelom obnovenia dodávky plynu

žalobcom, títo nemali iné východisko, ako akútne a neodkladne riešiť obnovenie dodávky plynu do
ich nehnuteľností na vlastné náklady. Žalobcom v tej súvislosti vznikli výdavky spojené s obnovením
dodávky plynu, ktoré v žalobe aj bližšie špecifikovali a ktoré voči žalovaným uplatňujú touto žalobou.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 415, § 417

ods. 1,2, § 418 ods. 1, § 420, § 441, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. c/, § 71 ods. 2
písm. d/, § 72 ods. 9 zák. č. 251/2012 Z.z., berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu vyslovený
v uznesení zo dňa 22.1.2020 sp. zn. 9Co/12/2019, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok súdu
prvej inštancie a vec vrátená na ďalšie konanie dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená v časti, v
ktorej jej vyhovujúcimi výrokmi vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že žalobcovia v predmetnom konaní uplatnili voči žalovaným
nárok titulom náhrady škody v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť vyplývajúcu zo záväzkovo-právneho vzťahu alebo
povinnosť uloženú zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Predpokladom
vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V
prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa
zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.

6. Pri skúmaní existencie prvého z predpokladov vzniku zodpovednosti, ktorým je porušenie povinnosti

súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní porušili povinnosť, ktorá im vyplynula z ust. § 72
ods. 9 písm. a/ zák. č. 251/2012 Z.z., a síce povinnosť ako vlastníci dotknutej nehnuteľnosti umožniť
dodávku plynu pre koncových odberateľov plynu, ktorými sú žalobcovia. V konaní bolo preukázané, že
žalovaní zastavili dodávku plynu pre žalobcov ako koncových odberateľov plynu uzavretím guľového
regulačného ventilu namontovaného na existujúcom (starom) odbernom zariadení, ktoré prechádza

pozemkom žalovaných. V tej súvislosti konštatoval, že žalovaní nepreukázali, že by v danom prípade
nastali také okolnosti, ktoré by ich oprávňovali postupovať v zmysle § 415 a § 417 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď tvrdili, že podľa ich názoru hrozilo nebezpečenstvo vzniku škôd na živote, zdraví a
majetku ich samotných ako aj ďalších osôb v dôsledku zlého stavu odberných plynových zariadení,
čo dokladovali obsahom stanoviska obchodnej spoločnosti TZB - komplet, s.r.o., vypracovaného touto

spoločnosťou dňa 2.8.2014. Žalovaní podľa názoru súdu prvej inštancie nespochybniteľne nepreukázali
také okolnosti, ktoré by ich oprávňovali postupovať v zmysle § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a teda svojpomocne zakročiť na odvrátenie ohrozenia spôsobom primeraným okolnostiam. V danom
prípade svoj postup žalovaní obhajovali, a to predovšetkým vo svojom písomnom stanovisku zo dňa
16.02.2015 adresovanom žalobcom v 1., 3., 5., a 6. rade, tým, že vek odberných plynových zariadení

dosahuje 40 rokov a z pohľadu svojej životnosti a schopnosti naďalej plniť funkciu predstavujú
výrazné bezpečnostné riziko pre majetok, zdravie a život ľudí v ich okolí, ako aj tým, že ich trasovanie
nezodpovedá požiadavkám súčasnej legislatívy a technických noriem. Tiež poukazovali na skutočnosť,
že v mesiaci január 2015 SPP-distribúcia, a.s. počas periodickej kontroly potvrdila únik plynu, ktorý
si vyžiadal vynútenú údržbu na plynovej prípojke, pričom ich počas nej pracovníci SPP upozornili na

morálnu a technickú zastaranosť plynového zariadenia a odporučili im jeho výmenu.

7. Skutočnosť akéhokoľvek úniku plynu v januári 2015 sa podľa názoru súdu prvej inštancie nepotvrdila,
keďže podľa výpovede svedka L. B. - technika prevádzky v spoločnosti SPP sa u nich žiaden záznam
s takouto nahlásenou, či opravovanou poruchou, nenachádzal.

8. Najsilnejším argumentom, o ktorý žalovaní opierali správnosť svojho postupu, malo byť nimi
predložené stanovisko obchodnej spoločnosti TBZ Komplet, s.r.o., vypracovaného uvedenou
spoločnosťou dňa 02.08.2014, v ktorom táto vytýkala nedostatky na dovtedajších odberných plynových
zariadeniach strán sporu a síce, že pri výkopových prácach nebola nájdená výstražná fólia, že plynové

potrubie v zemi nie je uložené v pieskovom lôžku, čo mal byť rozpor s akoukoľvek staršou, alebo
súčasnou normou pre kladenie potrubia do zeme, že podľa jej názoru plynové potrubie je zjavne
staršieho roku výroby ešte vyrábané s asfaltjutovou izoláciou používanou v 80-tých rokoch, ktorá pri
prácach na potrubí v spomínanom čase sa jednoducho odlupovala a nemala žiadnu celistvú štruktúru,a napokon že pred začatím zváračských prác boli prevedené podľa postupov merania hrúbky stien
ultrazvukovým prístrojom MX-2 v mieste potreby zvárania, kde bola zistená na viacerých miestach
menšia hrúbka (pod 2,4 mm), ako je odporúčaná hrúbka materiálu, na ktorej sa môžu realizovať

zváračské práce (t.j. nad 3 mm).

9. V tej súvislosti súd poznamenal, že samotný svedok Ľ. Q., ktorý za uvedenú obchodnú spoločnosť
vypracúval predmetné stanovisko uviedol, že pokiaľ ide o spornú hrúbku predmetného plynového
zariadenia(potrubia),tentonedostatokmalbyťzistený lenvmiestezvaru vrámcipripravenejmontážnej

jamy o výmere 1 x 1 m, kde sa vykonalo uvedené zaslepenie. Či takýto nedostatok potrubia sa nachádzal
aj v iných jeho častiach neuviedol a ani samotný žalovaní o tom nepredložili žiaden iný dôkaz. Ani tento
svedok však ním zistené nedostatky nepovažoval za natoľko závažné, keďže nedal žalovaným žiadne
odporúčanie na okamžité uzavretie predmetného plynového zariadenia a odstávku plynu.

10. V tej súvislosti súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaní k odstávke nepristúpili okamžite, ale

až po takmer trištvrte roku od zistení, čo evokuje záver, že ani sami neprikladali tomu takú vážnosť
akú následne prezentovali v spore a obhajovali svoj postup pri odstávke plynu. Pokiaľ ide o argument
žalovaných, že žalobcovia si neplnili svoje prevenčné povinností pri vykonávaní previerok a kontrol na
odbernom plynovom zariadení, tento súd vyhodnotil ako nepodstatný, pretože táto okolnosť nič nemení
na tom, že žalovaní sa dopustili protiprávneho konania. Mal tak za to, že žalobcovia preukázali splnenie

prvého predpokladu zodpovednosti za škodu vo vzťahu k žalovaným, ktorým je protiprávne konanie.

11. Pokiaľ ide o vznik škody, ako jeden z ďalších predpokladov zodpovednosti žalovaných, táto spočíva
vo vynaložení vlastných nákladov žalobcov na vybudovanie nového odberného zariadenia (plynovej
prípojky) a uhradení na to nadväzujúcich plnení a poplatkov, ktoré bližšie špecifikovali v žalobe.

Za skutočnú škodu podľa názoru súdu nemožno považovať len prípady zmenšenia majetku, ale aj
prípady vynaloženia akýchkoľvek ďalších nákladov, ktoré smerujú k odstráneniu následkov škodovej
udalosti alebo k zmierneniu jej následkov. Za škodu tak považoval náklady, ktoré žalobcovia vynaložili
na realizáciu pripojovacieho plynovodu (prípojky), ktoré žalobcom v 1. až 5. rade boli vyúčtované
spoločnosťou GRUPER - PLYN, s.r.o. faktúrou na sumu 3.007,30 eur a ktorú preukázateľne uhradili a

to žalobcovia v 1. a 2. rade vo výške 1.002,43 eur, žalobca v 3. rade vo výške 1.002,43 eur a žalobcovia
v 4. a 5. rade vo výške 1.002,44 eur. Žalobca v 6. rade preukázal náklady vynaložené na realizáciu
pripojovacieho plynovodu (prípojky) fakturované od dodávateľa GRUPER - PLYN s.r.o. Levoča faktúrou
na sumu 1.609,96 eur, ktorú žalobca v 6. rade uhradil hotovostným vkladom v rámci úhrady sumy
2.061,64 eur tomuto dodávateľovi. Škodu predstavujú aj náklady na úhradu platby za spracovanie

projektovej dokumentácie, vypracovanej spoločnosťou A.P.TERMOPROJEKT s.r.o. Spišská Nová Ves
pre vnútorné rozvody plynu. Žalobcovia v 1. a 2. rade z tohto dôvodu uhradili preukázateľne sumu 100,-
eur, žalobcovia v 4. a 5. rade sumu 100,- eur a žalobca v 6. rade sumu 2 x 100,- eur. Za škodu vzniknutú
na strane žalobcov súd považoval aj náklady na vnútornú plynofikáciu domácnosti žalobcov, ktoré u
žalobcov v 1. a 2. rade predstavovala sumu 547,79 eur, u žalobcu v 3. rade vo výške 344,96 eur, u

žalobcov v 4. a 5. rade vo výške 254,15 eur a u žalobcu v 6. rade vo výške 451,68 eur. Za škodu súd
považoval aj nadväzujúce administratívne a správne poplatky vzniknuté v súvislosti s realizáciou nových
plynových prípojok. Ide o poplatky za pripojenie, ktoré všetci žalobcovia zhodne uhradili vo výške 157,66
eur.Tentopoplatokbolvyvolanýpotrebouopätovnéhozapojeniažalobcovdodistribučnejsietepotom,čo
boli títo neoprávnene odpojení žalovanými. Za takého poplatky, predstavujúce škodu na strane žalobcov,

súd považoval aj žalobcami v 1. a 2. rade uhradený správny poplatok vo výške 35,- eur v prospech
Mesta Spišská Nová Ves, v súvislosti s vydaným rozhodnutím stavebného úradu, ktorý povolil zmenu
stavbu, a síce plynofikáciu rodinného domu. Za takúto škodu považoval aj žalobcom v 6. rade uhradený
správny poplatok vo výške 10,- eur Mestu Spišská Nová Ves v súvislosti s ohlásením realizácie plynovej
prípojky. Žalobcovi v 3. rade vznikla škoda v podobe uhradeného poplatku za uvedenie plynového kotla

do prevádzky vo výške 79,- eur v súvislosti s odpojením žalobcu v 3. rade od združenej plynovej prípojky.
Za škodu považoval aj žalobcami v 4. a 5. rade uhradený servisný poplatok za spustenie plynového
kotla vo výške 60,- eur v súvislosti s dlhodobým odstavením kotla z prevádzky. Napokon za takúto škodu
považoval aj žalobcom v 6. rade realizovanú platbu za vykonanú kontrolu plynových spotrebičov vo
výške 88,50 eur v súvislosti s vykonanými prácami spočívajúcich v montáži a prerobení sporáka na

hadicu, kontrole matiek na základe novej prípojky. Za škodu na strane žalobcov v 4. a 5. rade považoval
aj nimi realizovanú úhradu za prenájom elektrického bojlera vo výške 109,68 eur (5 x 20,- eur za obdobie
od 11.5.2015 do 15.10.2015 + 20,- eur za 31 dní x 15 dní za obdobie od 16.10.2015 do 30.10.2015).
K prenájmu tohto zariadenia došlo na základe písomnej zmluvy o nájme hnuteľnej veci, pričom platbaza prenájom bola stanovená vo výške 20,- eur za mesiac používania tejto hnuteľnej veci, počnúc dňom
11.5.2015. Nutnosť užívania bojlera vyplynula v mesiaci október len za obdobie od 15.10.2015 do
31.10.2015 vrátane, nie za celé uplatnené obdobie.

12. Pokiaľ ide o posledný predpoklad zodpovednosti žalovaných, ktorým je vzťah príčinnej súvislosti, k
tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že samotný žalovaní v písomnom prípise zo dňa 16.2.2015,
adresovanom žalobcom, požadovali od žalobcov vybudovať si vlastnú plynovú prípojku a plynové
potrubie viesť po novo vytýčenej trase z dôvodu nimi realizovaného odpojenia. K obnove dodávky

zemného plynu do domácnosti žalobcov nebolo možné pristúpiť kvôli postoju žalovaného v 1. rade, ktorý
nedovolil otvoriť uzáver za regulátorom tlaku plynu, ktorý sám uzavrel. V tej nadväznosti žalobcovia v 1.
až 5. rade dňa 18.5.2015 požiadali SPP- distribúciu a.s o vytvorenie novej viacúčelovej prípojky z dôvodu
znemožnenia dodávky plynu od žalovaného v 1. rade. Touto spoločnosťou bolo žalobcom oznámené,
že ide o tzv. vyvolanú investíciu, kde náklady na zriadenie nového plynárenského zariadenia (prípojky)
je povinný uhradiť ten, kto takúto potrebu vyvolal. Z výpovede žalobcov v 4. a 5. rade vyplynulo, že

samotní žalovaní pri vzájomných rozhovoroch sa vyjadrili, že oni predmetné plynové rúry na svojom
pozemku jednoducho nechcú. Rovnako sa pri výpovedi vyjadril aj žalobca v 1. rade, ktorý uviedol, že
žalovaní sa vyjadrili v tom zmysle, že plyn už nezapoja, nakoľko idú upraviť pozemok a v budúcnosti,
ak dôjde k úniku plynu, tento pozemok by sa mohol zničiť. Na základe takto vykonaného dokazovania
súd posúdil obranu žalovaných, že žalobcovia sa mohli pripojiť na „staré rúry“, ako účelovú. Vzhľadom

na správanie žalovaných vyplynul záver, že toto by neboli pripustili. Z vykonaných dôkazov a prejavov
žalovaných vyplynulo, že iný spôsob zabezpečenia dodávky plynu žalobcami ako vybudovaním nimi
realizovaných nových plynovodných prípojok neprichádzal do úvahy.

13. Súd tak ustálil, že náklady žalobcov vo výške, v ktorej bolo ich žalobe vyhovené, boli nimi

vynaložené v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných, ktoré spočívalo v
neoprávnenej odstávke dodávky plynu pre žalobcov ako koncových odberateľov plynu, uzavretím
guľového regulačného ventilu namontovaného na existujúcom starom odbernom zariadení, ktoré
následne žalovaní odmietli otvoriť. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie rozhodol tak, že vyhovel
nároku žalobcov v časti priznanej im vyhovujúcimi výrokmi a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

14. Žalobcom v 4. a 5. rade priznal okrem istiny aj uplatnené úroky z omeškania vo výške 5% ročne
z prisúdenej istiny od 29.5.2017 do zaplatenia. Žaloba bola žalovanej v 2. rade doručená 1.12.2016
a žalovanému v 1. rade taktiež dňa 2.12.2016. Odo dňa nasledujúceho sa tak žalovaní dostali do
omeškania. Žalobcovia úroky z omeškania uplatňovali až počnúc dňom 29.5.2017, preto v tejto časti

žalobe tiež vyhovel.

15. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1,2 C.s.p., vychádzajúc z pomeru úspechu a
neúspechu strán sporu tak, ako vyplýva z výrokov VI. až IX. napadnutého rozsudku.

16. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcim výrokom a výrokom o trovách konania v zákonnej
lehote podali odvolanie žalovaní, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p.
a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnili
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu. Na zdôvodnenie odvolania
uviedli, že odstavenie plynu vykonal žalovaný v 1. rade, nie žalovaná v 2. rade. Nie je preto jasné, prečo

sa konanie žalovaného v 1. rade posudzuje aj ako konanie žalovanej v 2. rade. Žalovaní sú manželmi
a zastupujú sa navzájom pri právnych úkonoch, to však neznamená, že akékoľvek faktické konanie
jedného z nich je aj konaním druhého. Súd mal vysvetliť, prečo zaviazal oboch žalovaných. Žalovaní
nesúhlasia s názorom súdu, že v danom prípade nešlo o situáciu, kedy žalovaný len predchádzal
vzniku škôd v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie nehovorí o žiadnom okamžitom

ohrození života a zdravia, ale o obozretnosti pri okolnostiach, ktoré môžu vyvolať vznik škôd. Samotné
porušenie ust. § 415 Občianskeho zákonníka môže byť protiprávnym konaním, zakladajúcim nárok
na náhradu škody. Pokiaľ by žalovaní ostali pasívnymi, v prípade vzniku škody v dôsledku zlého
technickéhostavuplynovéhoodbernéhozariadeniabybolizodpovednízavzniknutúškodu.Spoukazom
narozhodnutiaNajvyššiehosúduČeskejrepubliky25Cdo/1448/2006asp.zn.25Cdo/2471/2000uviedli,

že pokiaľ žalovaný nemohol ostať pasívnym, tak jedinou možnosťou bolo vykonanie odstávky plynu.
Tiež uviedli, že z ust. § 72 ods. 9 zák. č. 251/2012 Z.z vyplýva okrem povinnosti vlastníka alebo
oprávnenejosobyumožniťdodávkuplynukoncovýmodberateľomplynu,ajudržiavaťplynovézariadenie
v zodpovedajúcom technickom stave. K tomuto stavu sa vyjadrila odborne spôsobilá osoba Ľ. Q. vstanovisku zo dňa 2.8.2014, z ktorého vyplýva celý rad technických nedostatkov a navyše doporučil
riešenie existujúceho problému „z hľadiska bezpečnosti ľudí a ochrany majetku“. I pre laika musí byť
zjavné, že vytýkané vady zariadenia nemožno odstrániť, nakoľko nevyhovujúca hrúbka steny potrubia je

stav neopraviteľný, vyžaduje výmenu technického zariadenia. Skutočnosť, že sa meranie hrúbky stien
konalo len na jednom mieste je z faktického hľadiska irelevantné. Na ohrozenie života, zdravia a majetku
postačuje jeden možný bod úniku plynu, nie je potrebné konštatovať, že tento únik môže nastať v hoc
ktorej časti potrubia. Z logiky veci vyplýva, že v iných častiach potrubia nebude hrúbka výrazne odlišná.
Žalobcovia požadovali plnenie v peniazoch, mali však právo požadovať prinavrátenie do pôvodného

stavu, obe tieto nároky sú rovnocenné. Z uvedeného je zjavné, že i plnenie v peniazoch má sledovať len
kompenzáciu v porovnaní s predchádzajúcim stavom. Súdom priznané plnenie však nekorešponduje s
pôvodným stavom, nakoľko peňažné plnenie korešponduje s vybudovaním úplne iného stavu ako bol
pred konaním žalovaného. Súd hodnotu technického zariadenia neskúmal, pričom práve táto okolnosť
je významná pre zistenie výšky škody. Nový stav napojenia zahŕňa úplne nové technológie a nemá nič
spoločnéspôvodnýmstavom.Žalobcovianevysvetlili,prečonepoužilinapripojeniepôvodnétrasovanie,

prečo museli demontovať pôvodné rozvody.

17. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 6. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne
správny. Uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Pôvodné spoločné odberné plynové zariadenie
sa nachádzalo na pozemku patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, voči ktorému

majú títo spoločné a nerozdielne práva a povinnosti. Pod korešpondenciou, ktorú v danej veci rozosielali
boli vždy podpísaní obaja. Je teda zjavné, že nešlo o exces jedného z manželov proti vôli druhého
manžela. Je bez právneho významu, či odberné plynové zariadenie bolo odstavené rukou žalovaného
v 1. rade alebo žalovanej v 2. rade. Nárok, ktorý by bol priznaný žalobcom by v zmysle § 147 ods. 1
Občianskeho zákonníka mohol byť uspokojený aj z majetku patriaceho do BSM žalovaných. Žalovaná

v 2. rade nikdy netvrdila, že by mala akékoľvek výhrady voči tomu, že bola odstavená dodávka plynu
v domácnosti žalobcov alebo, aby v dôsledku nezhôd medzi žalovanými postupovala v zmysle § 146
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z dokazovania vyplynulo, že motivácia žalovaných na to, aby svojvoľne
a napriek odporu žalobcov odstavili domácnosti žalobcov od dodávky plynu bola v tom, že nechceli mať
viac na svojom pozemku spoločné odberné plynové zariadenie, keďže rekonštruovali dvor a spevňovali

plochu dlažbou. Tvrdenia žalovaných o splnení generálnej prevenčnej povinnosti by prichádzali do
úvahy len vtedy, ak by existujúce odberné plynové zariadenie uzavreli dočasne pri zistení poruchy
alebo vady, čo však v konaní nepreukázali. Na odbernom plynovom zariadení nikdy nebola zistená
žiadna vada, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Aplikácia § 441 Občianskeho zákonníka na daný
prípad neprichádza do úvahy. Žalovaní nemali záujem o vykonanie revíznych skúšok, pričom bez ich

súčinnosti nebolo možné tlakové skúšky vykonať. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaných, že
pôvodné odberné plynové zariadenie bolo na hranici životnosti, ide len o tvrdenia žalovaných, ktoré boli
vykonaným dokazovaním vyvrátené.

18. Žalobcovia v 4. a 5. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny

a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnili s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ktoré považujú za správne. Žalovaní nepreukázali hrozbu bezprostredného nebezpečenstva
v danej situácii, nepreukázali, prečo sa neobrátili na príslušné orgány verejnej moci a prečo pristúpili
k uplatneniu svojpomoci. Za takéto konanie musia niesť zodpovednosť a ich konanie je potrebné
kvalifikovať ako protiprávne.

19. Žalovaní v reakcii na vyjadrenie žalobcov zotrvali na svojej odvolacej argumentácii. Poukázali na to,
že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd sformuloval svoje závery o neadekvátnosti
zásahu žalovaných vo veci prevencie hroziaceho nebezpečenstva. K prerušeniu dodávky plynu došlo
s odstupom času po úpravách okolitých povrchov a ich zhutnení. Tlaková skúška hovorí o stave v

danom okamihu, čo bolo potvrdené aj špecialistami SPP. Príčinou vzniku škody na strane žalobcov
bol nedostatok ich vôle prijať zodpovednosť za stav technických zariadení na cudzom pozemku, teda
porušenie prevenčných povinností stanovených zákonom. Žalobcovia mohli riešiť vzniknutú situáciu aj
inak, mohli položiť nové rozvody ešte kým mali žalovaní rozkopaný pozemok, keď im to bolo navrhnuté,
mohli sa pripojiť na rozvod plynu od žalovaných, čoho sa nedožadovali ale mohli aj súdnou cestou

požiadať o opätovné pripojenie po nevyhovujúcich rozvodoch, kedy by súd rozhodol o ďalšom postupe.

20. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 6. rade v reakcii na vyjadrenie žalovaných zotrvali na svojej doterajšej
argumentácii. Žalovanými navrhnuté riešenia situácie sú absurdné. Ako mohli žalobcovia položiť novérúry v čase rozkopania pozemku u žalovaných v roku 2014, keď o údajnom nevyhovujúcom stave ich
informovali žalovaní listom až vo februári 2015? Konanie žalobcov nadväzovalo na list žalovaných zo
dňa 16.2.2015.

21.Žalobcoviav4.a5.radevreakciinavyjadreniežalovanýchzotrvalinasvojejdoterajšejargumentácii.
Žalovaní fabulujú informácie o úniku plynu a zlom technickom stave plynového zariadenia, ktorá
skutočnosť sa v konaní nepreukázala.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.360/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)
v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.

23. Rozsudok je v napadnutých vyhovujúcich výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle

ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.1.2022 o 9.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202/II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 12.1.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

25. Žalovaní namietajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. teda, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver. Súd prvej inštancie sa nedopustil ani nesprávneho procesného postupu,

ktorým by znemožnil strane uskutočniť jej patriace procesné práva.

28. Výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu
dávajú dostatočný skutkový základ pre záver o povinnosti žalovaných nahradiť škodu žalobcom v
priznanej výške.

29. Súd prvej inštancie, berúc do úvahy právny názor vyslovený odvolacím súdom v uznesení zo
dňa 22.1.2020 č.k. 9Co/12/2019-360 zameral dokazovanie na skúmanie splnenia predpokladov vzniku
zodpovednosti žalovaných za škodu vzniknutú žalobcom, ktorými sú protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a dospel k správnemu záveru, že tieto

predpoklady ustanovené zákonom boli v danom prípade splnené, preto žalovaní zodpovedajú za škodu
vzniknutú žalobcom v priznanej výške.

30. Odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje
za správne a v celom rozsahu na neho poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

31. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne vyporiadal aj s námietkami
žalovaných, ktoré uviedli v odvolaní, preto tieto nemôžu ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku.

32. Na zvýraznenie správnosti a na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa
nasledovné:33. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných, uvedené v odvolaní a to, že odstavenie plynu vykonal len žalovaný
v 1. rade, preto žalovaná v 2. rade nemôže niesť zodpovednosť za takéto konanie, žalovaná v 2.
rade v priebehu konania takúto obranu voči žalobe nevzniesla, až v podanom odvolaní. Prípadný

nesúhlas žalovanej v 2. rade s postupom žalovaného v 1. rade, ktorý vykonal odstavenie plynu žalobcov
nevyplynul ani z písomnej korešpondencie a ani z vyjadrení žalovanej v 2. rade v priebehu konania, preto
takáto argumentácia žalovanej v 2. rade nevyznieva presvedčivo. Naviac ide o prostriedok procesnej
obrany, ktorý už nemožno v odvolaní použiť ( §366 C.s.p.).

34. Napriek vyššie uvedenému odvolací súd konštatuje, že žalovaní sú manželmi a ich právny vzťah ako
bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci, sa riadi ust. § 145 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez
súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto

je ním dotknutý, jeho neplatnosti nedovolá. Ide o relatívnu neplatnosť v zmysle § 40a Občianskeho
zákonníka, ktorej je potrebné sa dovolať. V danom prípade právny úkon (odpojenie žalobcov od dodávky
plynu) sa týka obsahu vlastníckeho práva žalovaných ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového
spoluvlastníctva, preto z takéhoto úkonu sú zaviazaní obaja manželia (žalovaní) spoločne a nerozdielne.
Solidarita manželov vyplývajúca v týchto prípadoch z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci

je založená právnym predpisom. Žalovaná v 2. rade, aj keď fyzicky nevykonala odstavenie plynu, za
situácie, keď toto vykonal žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade s jeho konaním nevyslovila nesúhlas,
nesie za následky tohto konania zodpovednosť rovnako ako žalovaný v 1. rade.

35. Správne súd prvej inštancie na daný prípad aplikoval aj ust. § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka o

prevenčnej povinnosti pri skúmaní porušenia právnej povinnosti žalovaných vyplývajúcej z ust. § 72 ods.
9 písm. a/ zák. č. 251/2012 Z.z., a síce povinnosť umožniť dodávku plynu pre koncových odberateľov
plynu, keďže sú vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti.

36. Niet pochýb, že z ust. § 415 Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť každého počínať si tak, aby

nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Na toto ustanovenie
nadväzuje ust. § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého komu škoda hrozí, je povinný na jej
odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.

37. Podľa ust. § 418 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace

nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za
daných okolností bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný
alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

38. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vyššie cit. zákonné ustanovenia aplikoval na daný

prípad a dospel k správnemu záveru, že žalovaní v konaní nepreukázali, že v danom prípade nastala
taká situácia, ktorá zakladala dôvod využitia svojpomoci z dôvodu hrozby škody.

39. Výsledky vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu nesvedčia o
potrebe žalovaných zakročiť proti bezprostredne hroziacej škode, resp. odvrátiť priamo hroziace

nebezpečenstvo z dôvodu možného vzniku škôd na živote, zdraví a majetku. V konaní nebolo totiž
preukázané, že by odberné plynové zariadenie sa nachádzalo tak v zlom technickom stave, ktorý by si
vyžadoval priamy a okamžitý zásah a odstavenie dodávky plynu, ku ktorému ani nakoniec vzhľadom na
odstup času od zistených nedostatkov zo strany žalovaných nedošlo. Nemožno sa stotožniť s názorom
žalovaných o tom, že by vykonaným dokazovaním preukázali, že jedinou možnosťou odvrátiť hroziacu

škodu bolo vykonanie odstávky plynu. Ani jeden z dôkazov vykonaných v priebehu konania nesvedčí
o tom, že by technický stav odberného plynového zariadenia bol v tak nevyhovujúcom stave, že by
vyžadoval okamžitý zásah, a to odstavenie dodávky plynu, ktoré vykonali žalovaní. Za takýto dôkaz
nemožno považovať Stanovisko TBZ Komplet s.r.o. a ani výpoveď svedka Ľubomíra Slaninku, ktorí
potvrdili zistené nedostatky na existujúcom potrubí a tiež odporúčali tieto nedostatky odstrániť, avšak z

týchto vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť, žeby išlo o také vady, ktoré by znamenali priamu hrozbu
nebezpečenstva a potrebu okamžitého zásahu.40. Nakoľko v danom prípade žalobcovia v konaní preukázali splnenie všetkých predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaných za škodu vzniknutú žalobcom, správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ
vyhovujúcimi výrokmi žalobe vyhovel v preukázanej výške nároku.

41. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch a v
súvisiacich výrokoch o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

42.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.

1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal plný nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).