Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, January 30, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/41/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020202335
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:0020202335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu : ALFA SPEDITION s.r.o.,
M. Schneidra Trnavského 22, 841 01 Bratislava, IČO : 45 292 213, zastúpeného JUDr. Radoslavom
Sotákom, advokátom, Nám. slobody 7, 071 01 Michalovce, IČO : 35 550 104, proti žalovanému :
PROMETHEUS, s.r.o., Námestie slobody 1735, 066 01 Humenné, IČO : 46 767 631, zastúpenému
JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO : 42 032 954, o zaplatenie
5.280 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k.
25Cb/30/2020-73 zo dňa 22. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 25Cb/30/2020-73 zo dňa 22. októbra 2020.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 5.280 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.200 eur od 18.5.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1.200 eur od 18.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.440 eur od 18.5.2020 do zaplatenia, zo
sumy 1.440 eur od 20.5.2020 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O

nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu 5.280 eur s príslušenstvom titulom odplaty za prepravy zo Slovenskej republiky
do Talianska, ktoré pre neho vykonal.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu zamietnuť.
Potvrdil, že žalobca pre neho vykonal prepravy. Tvrdil ale, že pohľadávka uplatnená žalobou zanikla
započítanímpohľadávok,ktorémalvočižalobcovititulomzmluvnýchpokútvrozsahu4.400eur. Dôvodil,
žežalobcasinesplnilsvojupovinnosťpísomnehoinformovaťozrealizovanýchnakládkachavykládkach
a povinnosť doručiť mu najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia
prepravy, všetky originálne doklady preukazujúce vykonanie prepravy. Preto si uplatnil voči žalobcovi

v súlade s článkom III. ods. 6, ods. 25 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré
sú dostupné na www.prometheussro.sk, a na ktoré odkazovali objednávky prepravy, zmluvnú pokutu.
Citoval článok III. ods. 6 VOP, podľa ktorého je dopravca povinný informovať objednávateľa o pristavení
vozidla na nakládku výlučne písomne (e-mailom) ihneď po príchode na miesto nakládky uvedené vzáväznej objednávke objednávateľa. Po vykonaní nakládky je povinný výlučne písomne (e-mailom)
informovať objednávateľa o skutočne naloženej hmotnosti prepravovanej zásielky. Dopravca zodpovedá
za riadnu realizáciu nakládky. Pre prípad nesplnenia si tejto povinnosti je dopravca povinný uhradiť

zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé jednotlivé porušenie. Uviedol, že v prípade vykonaných
prepráv ho žalobca neinformoval o nakládkach a vykládkach. V súlade s článkom III. ods. 6 VOP preto
vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 4.000 eur (8 x 500 eur). Ďalej citoval článok III.
ods. 25 VOP, podľa ktorého je dopravca povinný predložiť objednávateľovi všetky originálne doklady
preukazujúce vykonanie prepravy a to najneskôr do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp.

od ukončenia prepravy. V prípade nesplnenia tejto povinnosti dopravcom je objednávateľ oprávnený
uplatniť si voči dopravcovi zmluvnú pokutu vo výške 100 eur za každé jednotlivé porušenie. V súlade s
článkom III. ods. 25 VOP vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu spolu vo výške 400 eur (4 x 100 eur).

4. Žalobca uviedol, že VOP, na ktoré poukazuje žalovaný, mu neboli doručené a neodsúhlasil ich.
Dôvodil, že odkaz na ne nezakladá ich záväznosť a odsúhlasenie druhou stranou, a že zmluvné pokuty

neboli dohodnuté medzi stranami platne v písomnej forme. Pokiaľ ide o faktúry, ktorými mal byť vyzvaný
na zaplatenie zmluvných pokút, tieto mu neboli doručené.

5. Vykonaným dokazovaním a to listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca
vykonal pre žalovaného prepravy zo Zvolena, Slovenská republika do Lissone, Taliansko na základe

objednávok žalovaného č. 20JS0202 zo dňa 18.2.2020 (prepravné vo výške 1.440 eur fakturované
faktúrou č. 20200098 splatnou 19.5.2020); č. 20JS0169 zo dňa 11.2.2020 (prepravné vo výške 1.440 eur
fakturované faktúrou č. 20200079/S splatnou 17.5.2020); č. 20JS0144 zo dňa 6.2.2020 (prepravné vo
výške 1.200 eur fakturované faktúrou č. 20200078 splatnou 17.5.2020) a č. 20JS0143 zo dňa 6.2.2020
(prepravné vo výške 1.200 eur fakturované faktúrou č. 20200077 splatnou 17.5.2020). Žalovaný

faktúrami č. 201834, 201835, 201837, 2017838, 201840, 201841, 201852, 201853 splatnými 12.5.2020
vyzval žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút spolu vo výške 4.000 eur (500 eur/faktúra) z dôvodu
porušenia povinnosti podľa článku III. ods. 6 VOP a faktúrami č. 201836, 201839, 201842, 201854
splatnými 12.5.2020 vyzval žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút spolu vo výške 400 eur (100
eur/faktúra) z dôvodu porušenia povinnosti podľa článku III. ods. 6 VOP. Listinou označenou ako

jednostranný zápočet v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka si žalovaný započítal svoju pohľadávku
voči žalobcovi v celkovej výške 4.400 eur voči pohľadávke žalobcu vo výške 5.280 eur.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 4; 9 ods. 1; 31 ods. 1 Dohovoru o prepravnej
zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov ako vyhláška

č. 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“), podľa článku 3 ods. 1, 2; článku 5 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady /ES/ č. 593/2008 /Rím I/. Ďalej podľa §§ 40 ods. 1; 46 ods. 2; 544 ods.
1, 2; 580 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy,
písomnú formu zmluvy, pojem zmluvnej pokuty a jednostranné započítanie a podľa §§ 1; 261 ods. 1;
272 ods. 1; 275 ods. 4; 610; 625 ods. 1, 2; 756; 365; 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré

upravujú rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, obligatórnu pôsobnosť Obchodného zákonníka,
písomnú formu zmluvy, uzavretie viacerých zmlúv, základné ustanovenie zmluvy o preprave, odplatu
prislúchajúcu dopravcovi, prioritu medzinárodných zmlúv pred zákonom, omeškanie dlžníka a nároky
s tým súvisiace.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzavreli prepravnú zmluvu v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave (konkludentne objednaním prepravy a jej vykonaním). Rozhodným právom je v
danom prípade Dohovor CMR a právny poriadok Slovenskej republiky podľa článku 3 ods. 1, resp.
článku 5 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008. Poukázal, že žalovaný
skutočnosti tvrdené žalobcom týkajúce sa vykonania prepráv a odplaty za nich nenamietal. Z dôvodu

žalobcom riadne vykonaných prepráv vecí z miesta odoslania do miesta určenia vznikla žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi dohodnutú odplatu.

8. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa započítania vzájomných pohľadávok, súd
prvej inštancie konštatoval, že pri dohode o zmluvnej pokute sa vyžaduje jednoduchá písomná forma,

ktorá predpokladá listinu, v ktorej je uvedený obsah právneho úkonu. Ďalšou náležitosťou písomnej
formy dohody o zmluvnej pokute je podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka podpis zmluvných strán
(písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou). Písomná forma právneho úkonu
teda predpokladá existenciu dvoch základných náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Z objednávokžalovaného bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca tieto síce podpísal, no nepodpísal VOP
žalovaného, na ktoré objednávky odkazovali, a ktoré obsahovali dohodu o zmluvnej pokute. S poukazom
na uvedené dospel k záveru, že nárok žalovaného na zmluvnú pokutu je neopodstatnený. Zároveň

argumentoval, že na to, aby jednostranným započítaním došlo k zániku pohľadávok, musia byť splnené
podmienky podľa §§ 581, 580 Občianskeho zákonníka (t.j. musí ísť o vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, musia to byť platné pohľadávky a proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná). Konštatoval, že vzhľadom na to, že pohľadávka
žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie zmluvných pokút vo výške spolu 4.400 eur je neopodstatnená,

nemôže byť predmetom započítania.

9. S poukazom na dôvody uvedené v odseku 7. a 8. tohto rozsudku súd prvej inštancie pokiaľ ide o istinu,
žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný s plnením dostal do omeškania, uložil mu zaplatiť žalobcovi aj úrok
z omeškania podľa §§ 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 1 ods. 2 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného

zákonníka.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil v plnom rozsahu a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.

h) Civilného sporového poriadku). Uviedol, že v zmysle záväzných objednávok č. 20JS0143 zo dňa
6.2.2020, č. 20JS0144 zo dňa 6.2.2020, č. 20JS0202 zo dňa 18.2.2020 a č. 20JS0169 zo dňa 11.2.2020
došlo medzi žalovaným a žalobcom k dohode o realizovaní cestnej prepravy zo Zvolena, SK do Lissone,
IT. Nakládky boli dňa 11.2.2020 (2 x), 12.2.2020 18.2.2020 a vykládky dňa 12.2.2020 (2 x), 13.2.2020
a 19.-20.2.2020. Zároveň v objednávkach bol odkaz : „Dodávateľ bez výhrad akceptuje všeobecné

obchodné podmienky objednávateľa dostupné na www.prometheussro.sk. Objednávky boli potvrdené
žalobcom aj žalovaným, čím došlo k uzavretiu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, ktoré sú
podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uzatvorenie záväzkového vzťahu nebolo
medzi stranami sporné, nakoľko žalobca akceptoval objednávky, ktoré mu e-mailom zaslal žalovaný.
Dohovor CMR neurčuje formu uzavretia zmluvy o preprave, rovnako aj Obchodný zákonník neurčuje

ako podmienku platnosti písomnú zmluvu v zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nedošlo tak
k uzavretiu písomných zmlúv o preprave. Zmluvy o preprave vrátane dohody o zmluvnej pokute boli
uzavreté spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Uzavrel, že úprava zmluvnej pokuty v Obchodnom
zákonníku nie je kompletnou, no zároveň neustanovuje pre obchodnoprávne vzťahy osobitnú formu
dohody o zmluvnej pokute.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
Dôvodil, že žalovaný neuvádza, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, len poukazuje
na neúplnú úpravu zmluvnej pokuty v Obchodnom zákonníku. Zdôraznil, že zmluvná pokuta má povahu
sankcieanároknajejuplatnenievznikálennazákladedohodyzmluvnýchstrán,ktorámusímaťpísomnú

formu. Platí to aj vtedy, ak je možné platne uzavrieť základný zmluvný záväzok v ústnej forme. Povinnosť
uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute v písomnej forme vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Nedodržanie písomnej formy dohody o zmluvnej pokute má podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za následok jej absolútnu neplatnosť. Keďže v danom prípade absentuje písomná dohoda o zmluvnej
pokute vzhľadom na to, že žalobca nepodpísal VOP, obsahom ktorých mala byť dohoda o zmluvnej

pokute, nemohlo dôjsť ani k započítaniu pohľadávok, na ktoré sa žalovaný odvoláva.

13. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že písomná forma zmluvnej pokuty bola dodržaná, pretože k
uzavretiu zmluvného vzťahu medzi stranami došlo na základe záväznej objednávky, ktorá odkazovala
na VOP, s ktorými sa mal žalobca možnosť vopred a detailne oboznámiť a prípadne ich pripomienkovať.

S VOP žalobca v celom rozsahu súhlasil, čo potvrdil aj svojim podpisom na objednávkach. Dôvodil,
že z obsahu jednotlivých objednávok vyplýva, že medzi stranami sporu vznikla zmluva o preprave na
podklade záväznej objednávky, pričom každá objednávka bola zaslaná žalobcovi a následne žalobcom
aj podpísaná a potvrdená. Objednávka obsahuje odkaz na VOP s dodatkom, že : „Dodávateľ bezvýhrad akceptuje všeobecné obchodné podmienky objednávateľa dostupné na ww.prometheussro.sk .“.
Argumentoval, že žalobca má v úmysle vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie vybraných povinností
vyplývajúcich mu z objednávky, pričom ostatnými dojednaniami uvedenými v objednávke sa bez výhrad

spravoval. Ďalej uviedol, že je zrejmé, že žalobca porušil VOP, preto mu vyúčtoval zmluvné pokuty
za písomné neinformovanie o naložení a vyložení tovaru a za nedodržanie sedemdňovej lehoty na
doručenie potvrdených originálov dokumentov. Uvedené porušenia VOP boli započítané jednostranným
zápočtom zo dňa 3.10.2020.

14.Žalobcavodvolacejduplikezopakoval,žeVOPneodsúhlasil,nakoľkomunebolidoručenéazmluvné
pokuty teda neboli dohodnuté platne. K započítaniu pohľadávok tak nemohlo dôjsť a navyše žalobcovi
neboli doručené ani faktúry, ktorými by ho žalovaný vyzval na zaplatenie sporných zmluvných pokút.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolací súd
dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

18. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto
odvolacom konaní odvolací súd uvádza :

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu
a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav
veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

20. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na tvrdení, že žalobca pri vykonávaní prepravy porušil VOP
žalovaného, keď ho neinformoval o zrealizovaných nakládkach a vykládkach a nedoručil mu najneskôr
do 7 dní od odovzdania zásielky príjemcovi, resp. od ukončenia prepravy, všetky originálne doklady

preukazujúce vykonanie prepravy. Dôvodil, že na základe uvedeného porušenia povinností žalobcom
mu vznikol nárok na zmluvné pokuty podľa článku III. ods. 6, ods. 25 VOP, na zaplatenie ktorých ho
faktúrami vyzval. Následne jednostranne započítal pohľadávku, ktorú titulom zmluvnej pokuty mal voči
žalobcovi proti pohľadávke, ktorá žalobcovi voči nemu vznikla titulom odmeny za prepravu, ktorú pre
neho žalobca vykonal.

21. V odvolaní žalovaný namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie tvrdiac, že objednávky,
na základe ktorých došlo k vykonaniu prepravy boli žalobcom podpísané, pričom tieto objednávky
odkazovali aj na VOP, ktorých súčasťou je dohoda o zmluvnej pokute.

22. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

23. Zásadnou spornou otázkou medzi stranami bolo, či na základe písomných objednávok došlo medzi
nimi aj k uzavretiu dohody o zmluvnej pokute v písomnej forme, ak vyššie označené objednávky síce

odkazujú na VOP objednávateľa (žalovaného) dostupné na www.prometheussro.sk , ktoré dodávateľ
(žalobca) v objednávkach bez výhrad akceptoval, no osobitne neboli sporovými stranami podpísané.24.Podľa§40ods.1,3Občianskehozákonníka,akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou.

25. Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti prejavu a
podpisu konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

26. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

27.Záväzoknazaplateniezmluvnejpokutyvznikánazákladedvojstrannéhoprávnehoúkonuvpísomnej
forme a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva, ktorej sa zmluvná pokuta týka. Pokiaľ zmluvná pokuta
nie je dojednaná v písomnej forme, je neplatná a veriteľ si ju tak proti dlžníkovi nemôže s úspechom
uplatniť. Podmienka písomnosti v prípade dohody o zmluvnej pokute je splnená vtedy, ak je prejav vôle

konajúcich osôb zahŕňajúci všetky podstatné náležitosti zachytený v texte listiny a ak je listina týmito
osobami zároveň aj podpísaná.

28. Podľa § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok
uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom
styku.

29. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú
v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu
známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom
zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Obchodný zákonník nevyžaduje,
aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnými stranami. Iná situácia však nastáva, keď je do

obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali, inkorporované aj také zmluvné dojednanie,
pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku jeho platnosti, čo platí aj pre dohodu o
zmluvnej pokute. Aby dohoda o zmluvnej pokute bola platná, musí byť dojednaná písomne (§ 544 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Uvedené má za následok, že dojednania VOP žalovaného, u ktorých zákon
vyžaduje písomnú formu a táto u nich nie je dodržaná, sú pre absenciu predpísanej formy neplatné. Ak

je dohoda o zmluvnej pokute súčasťou VOP žalovaného, pre jej platnosť sa vyžaduje, aby aj VOP boli
opatrené podpisom konajúcej osoby (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V opačnom prípade dohoda
o zmluvnej pokute nevyvoláva právne následky.

30. S poukazom na to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že jeho obchodné podmienky, ktorých

súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute, žalobca osobitne podpísal, je správny záver súdu prvej
inštancie, že nedošlo medzi stranami k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute a zároveň, že
vzhľadom na uvedené nemohlo ani dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok jednostranným zápočtom
žalovaného.

31. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
vrátane priznaných úrokov z omeškania ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,

priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).