Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, August 24, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202442
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8116202442.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: V. S., nar.

XX.X.XXXX, bytom A. - O. XXX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v
Prešove, Hlavná 19, proti žalovanej: O.. U. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom A. - O.Č. XXX, t. č. bytom L., N.
C. XXXX/X, právne zastúpená PUCHALLA, SLÁVIK § PARTNERS, s. r. o., so sídlom Košice, Kmeťova
24, v konaní o vypratanie časti nehnuteľností a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaná je povinná vypratať tie časti parciel KNC X/X a KNC XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX v k.
ú. O., ktorým podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa XX.X.XXXX firmou B. Z.. F..
P.. zodpovedajú novovytvorené parcely č. X/X záhrada o výmere XX m2 a XXXX/X zastavené plochy

o výmere X m2,

II. v prevyšujúcej časti žalobu o vypratanie zamieta,

III. žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta,

IV. žalobu o povinnosť žalovanej strpieť výstavbu plota zamieta,

V. súd určuje, že žalovaná O.. U. Ž., nar. XX.X.XXXX je vlastníkom pozemku parcely registra „C“ č.
X/X, druh pozemku záhrada o výmere XX m2, vytvoreného geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý
je súčasťou rozsudku, vyhotoveným spoločnosťou B. Z.. F.. P.. dňa XX.X.XXXX, úradne overeným
Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa X.X.XXXX, pod č. XX-XXX/XX, z pozemku parcely KN
„C“ č. X/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. O. (obec A.,
okres A.) a to v podiele 1/1,

VI. súd určuje, že O.. U. Ž., nar. XX.X.XXXX je vlastníkom pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X,
druh pozemku zastavané plochy o výmere XX m2, vytvoreného geometrickým plánom č. XX/XXXX,
ktorý je súčasťou rozsudku, vyhotoveným spoločnosťou B. Z.. F.. P.. dňa XX.X.XXXX, úradne overeným
Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa X.X.XXXX pod č. XX-XXX/XX, z pozemku parcely KN
„C“ č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX v k. ú.
O. (obec A., okres A.) vedeným Okresným úradom A., katastrálny odbor, a to v podiele 1/1,

VII. náhradu trov konania stranám konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasvojoužaloboupodanounatunajšísúddňa5.2.2016žiadalsúd,abyurčilžalovanejpovinnosť
vypratať tie časti parciel KNC č. X/X, KNC č. XXXX/X a KNC č. XXXX/X, zapísané na LV č. XXXX k. ú. O.,
ktorým podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného XX.X.XXXX firmou Z. Z. B. zodpovedajúnovo vytvorené parcely č. X/X - záhrada o výmere XX m2, XXXX/X - zastavané plochy o výmere XX
m2, XXXX/X - zastavené plochy o výmere X m2. Zároveň žiadal, aby žalovaná bola povinná zaplatiť mu
bezdôvodné obohatenie vo výške 335,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od

5.2.2016 do zaplatenia a žiadal priznať aj náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX k. ú. O., obec A., okres A. ako parcely KNC č. X/X - záhrady o výmere XXX m2, KNC č. XXXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, KNC č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o

výmere XXX m2, KNC č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na ich postavených
budov - rodinného domu č. s. XXX stojaceho na parcele KNC č. XXXX/X a hospodárskej budovy č.
s. XXX stojacej na parcele KNC č. XXXX/X. Nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy od
svojich rodičov, F. S. a O. S. rod. D., vklad vlastníckeho práva v jeho prospech bol povolený príslušným
katastrom dňa XX.X.XXXX.
Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne

územie O., obec A., okrem A., ako parcely KNC č. X/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, na nej stojaceho rodinného domu č. s. XXX, parcela KNC č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria
o výmere XXX m2 a parcela KNC č. XXXX - záhrady o výmere X XXX m2. V čase, keď jeho právni
predchodcovia odkúpili nehnuteľnosti, ktorých v súčasnosti je vlastníkom žalobca, požiadali právni
predchodcovia - rodičia žalovanej o to, aby mohli užívať časť ich nehnuteľností, aby mali lepší prístup

k svojmu rodinnému domu č. s. XXX. Plot medzi parcelami vtedy staval dedo žalobcu a on ich žiadosti
vyhovel napriek tomu, že v tom čase nebol ani vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Žalovaná v súčasnosti, podľa žalobcu, užíva časť parcely žalobcu KNC č. X/X (zrejme myslené X/
X), ktorá je označená na geometrickom pláne vyhotovenom firmou Z. Z. B. dňa XX.X.XXXX, č. plánu
XX/XXXX, ako parcela č. X/X - záhrada o výmere XX m2, časť parcely XXXX/X, ktorá podľa tohto

geometrického plánu zodpovedá parcele XXXX/X - zastavené plochy o výmere XX m2 a časť parcely
XXXX/X, ktorá podľa tohto geometrického plánu zodpovedá parcele XXXX/X - zastavená plocha
o výmere X m2, spolu teda XXX m2. Pri stavbe nového plota žalovaná s výstavbou nesúhlasila,
pričom užíva bez právneho dôvodu časti jeho nehnuteľností. Takýmto spôsobom sa domáha ochrany
vlastníckeho práva.

Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia v žalobe uviedol, že v A. stojí X m2 v intraviláne 20 Eur, z
toho nájomné vo výške 10 % predstavuje 2 Eura a vzhľadom k tomu, že neoprávnené užívanie pozemku
je vo výmere XXX m2 bezdôvodné obohatenie za jeden rok tak predstavuje 242 Eur. Nehnuteľnosť
nadobudol od XX.X.XXXX. Uplatňuje si vydanie bezdôvodného obohatenia od tejto doby do podania
žaloby, do X.X.XXXX, čo predstavuje 506 dní a celková výška obohatenia je 335,48 Eur.

Žalobca neskôr rozšíril žalobu aj o uloženie povinnosti žalovanej strpieť postavenie plota na hranici
medzi parcelami žalobcu č. X/X - záhrada o výmere XX m2, č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XX
m2, ktoré sú vytvorené podľa geometrického plánu č. XX/XXXX, vyhotoveného XX.X.XXXX firmou Z. Z.
B., P. XX, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, z časti parciel KNC č. X/X a KNC č. XXXX/X, zapísaných na
LV č. XXXX, k. ú. O., KNC č. XXXX/X, KNC č. XXXX/X, zapísanými na LV č. XXXX k. ú. O., na jednej

strane a parcelami žalovanej KNC č. X/X, KNC č. XXXX a KNC č. XXXX, zapísaných na LV č. XXXX k. ú.
O., na strane druhej. Zároveň žiadal uložiť povinnosť žalovanej vypratať aj parcelu XXXX/X - zastavaná
plocha o výmere XX m2 a zároveň uviedol, že pri podaní žaloby došlo k chybe v písaní a žiada vypratať
časť parcely X/X nie X/X.

3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že jej právni predchodcovia, jej
rodičia, uzatvorili Dohodu o trvalom a bezplatnom užívaní časti pozemku na LV č. XXXX, parcela X/X v
šírke jeden a pol metra, čo podľa žalovanej predstavuje novo vytvorenú parcelu X/X. Túto časť parcely
od roku XXXX nerušene užívali. Z jej strany k žiadnemu protiprávnemu konaniu nedošlo. Oplotenie na
dohodnutej hranici postavil právny predchodca žalobcu O. S.. Žaloba o vypratanie časti parcely č. XXXX/

X a XXXX/X nie je opodstatnená, tieto časti parciel neužívali ani jej predchodcovia ani ona. Uviedla, že
z jej strany nedochádza vo vzťahu k parcele č. XXXX/X a XXXX/X k ohrozeniu ani porušeniu zákonnom
chránených práv a záujmov žalobcu a žaloba je v tejto časti nedôvodná. Čo sa týka parcely č. XXXX/
X žalovanou, je užívaná čiastočne vo výmere XX m2 ako to vyplýva z vytyčovacieho nákresu a mapy
vypracovanej spoločnosťou B. Z.. F.. P.., pričom túto časť pozemku užíva oprávnene od roku XXXX.

Vo zvyšnej časti parcelu č. XXXX/X neužíva a ani iným spôsobom do vlastníckeho práva žalobcu k
tomuto pozemku nezasahuje. Vo vzťahu k pozemku X/X žalovaná uvádzala, že v časti nadobúdala
vlastnícke právo vydržaním a v zvyšnej časti užíva túto nehnuteľnosť na základe bezplatného práva
trvalého užívania.4. Žalovaná dňa XX.X.XXXX dala protižalobu, kedy žiadala určiť, že je vlastníkom pozemku parcela
registra CKN č. X/X druh pozemku záhrada o výmere XX m2, vytvoreného Geometrickým plánom č. XX/

XXXX, ktorý je súčasťou rozsudku, vyhotoveným spoločnosťou B. Z.. F.. P.. dňa XX.X.XXXX, úradne
overeným Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa X.X.XXXX pod č. XX-XXX/XX, z pozemku
parcela KNC č. X/X, druh pozemku záhrady o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú.
O. (obec A., okres A.) a to v podiele 1/1 a že je vlastníkom pozemku parcely registra C č. XXXX/X
druh pozemku zastavané plochy o výmere XX m2, vytvoreného Geometrickým plánom č. XX/XXXX,

ktorý je súčasťou rozsudku, vyhotoveným spoločnosťou B. Z.. F.. P.. dňa XX.X.XXXX, úradne overeným
Okresným úradom Prešov, katastrálny odbor dňa X.X.XXXX pod č. XX-XXX/XX, z pozemku parcely
KNC č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre
k. ú. O. (obec A., okres A.) a to v podiele 1/1.

5. Žalovaná svoju protižalobu zdôvodnila tak, že dňa X.X.XXXX kúpili právni predchodcovia žalovanej,

jej starí rodičia M. O. s manželkou O. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. O.V. a to pozemok parcela
č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX. Na predmetných nehnuteľnostiach následne postavili
stavbu - rodinný dom č. s. XXX. Právni predchodcovia žalovanej, jej starí rodičia oplotili pozemok parcelu
č. X/X na katastrálnej hranici s pozemkom parcela č. X, ktorého vlastníkom je v súčasnej dobe S. O., ako
aj s pozemkom parcela č. X/X, ktorý je v súčasnej dobe vo vlastníctve žalobcu. Právny predchodcovia

žalovanej postavili vysoký betónový múrik s pletivom a to v prednej časti pozemku žalobcu, kde bola
predzáhradka. Od tohto okamihu začali právni predchodcovia žalovanej užívať aj časť pozemku parcela
č. X/X a parcelu č. XXXX/X. Žalovaná uviedla, že do podania žaloby o tejto skutočnosti nemala žiadnu
vedomosť. Predmetné nehnuteľnosti na hraniciach, tak ako boli určené plotom užívali od tejto doby bez
akýchkoľvek sporov. Hoci v súčasnosti predmetný plot neexistuje, to kde sa v minulosti nachádzal bolo

zistené na základe sondy a po odstránení vrchnej časti zeminy a dlažby na dvore žalovanej.
Časť parcely č. X/X začala žalovaná, resp. jej právni predchodcovia užívať na základe dohody s pánom
O. S., ktorý bol považovaný za vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. O.. Neskôr dňa
XX.X.XXXX bola medzi O. S. na jednej strane a právnymi predchodcami žalovanej na strane druhej
uzatvorená Dohoda o trvalom bezplatnom užívaní pozemku - trvalé vyčlenenie, na základe ktorej vznikla

právnym predchodcom žalovanej právo trvalého bezplatného užívania časti pozemku parcela č. X/X,
druh pozemku záhrady zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to v páse širokom jeden a pol metra po
celom obvode. K zriadeniu práva trvalého bezplatného užívania časti pozemku k parcele č. X/X došlo
v roku XXXX počas rekonštrukcie nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej. O. S.
dňa XX.X.XXXX uzavrel kúpnu zmluvu s V. C. o odpredaji rodinného domu so záhradou.

Žalovaná uvádzala, že uplatnený nárok žalobcu považuje za výkon v rozpore s dobrými mravmi, resp.
zjavne zneužitie práva. Podľa názoru žalovanej v predmetnej právnej veci neexistuje objektívna potreba
žalobcu vypratať nehnuteľnosti a dôvodom podania bolo naštrbenie susedských vzťahov. Žalovaná
poukázala na to, že bolo uvedené na pojednávaní, že právny predchodca žalobcu, jeho otec súhlasil s
takýmto užívaním nehnuteľnosti s tým, že neskôr sa vzťahy naštrbili a potom ako bola hranica opätovne

zameraná chcel postaviť plot na pôvodnej katastrálnej hranici.
Žalovaná nesúhlasila s výškou bezdôvodného obohatenia, keďže mala za to, že nikdy neužívala
predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, čo sa týka parcely, respektíve neužívala pozemky č.
XXXX/X, XXXX/X a ani parcelu č. XXXX/X vo výmere uvedenej v žalobe.
Žalovaná taktiež nesúhlasila s uplatneným nárokom žalobcu na úroky z omeškania. Poukázala, že pri

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je upravená jeho splatnosť. Žalovaná nikdy nebola
žalobcom vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia a preto sa nemohla X.X.XXXX dostať do
omeškania.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ohliadkou na mieste samom,

znaleckým posudkom Ing. M. N. a Ing. Š., listom vlastníctva č. XXXX, XXXX v k. ú. O., geometrickým
plánom č. XX/XXXX Z. Z. B., stavebným povolením z XX.X.XXXX, rozhodnutím Okresného úradu
Prešov, katastrálny odbor číslo vkladu S. XXXX/XX, dohodou o trvalom bezplatnom užívaní pozemku
zo dňa XX.X.XXXX, doplnkom č. X k znaleckému posudku X/XXXX Ing. P. Š., geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XXX/XX, zmluvou o odpredaji rodinného domu so záhradou zo dňa XX.X.XXXX,

svedeckými výpoveďami ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

7. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. O., obec A., okres A.
ako parcely KNC č. X/X - záhrady o výmere XXX m2, KNC č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoriao výmere XX m2, KNC č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 320 m2, KNC č. 1775/2 -
zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na ich postavených budov - rodinného domu č. s.
XXX stojaceho na parcele KNC č. XXXX/X a hospodárskej budovy č. s. XXX stojacej na parcele KNC

č. XXXX/X. Nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy od svojich rodičov, vklad vlastníckeho
práva v jeho prospech bol povolený príslušným katastrom dňa XX.X.XXXX. Rodičia žalobcu nadobudli
nehnuteľnosť podľa položky výkazu zmien XX/XXXX. O. S. nebol zapísaný v Evidencii nehnuteľností
ako vlastník tých nehnuteľností, ktoré kúpil od zapísanej vlastníčky V. C., zmluvou zo dňa XX.X.XXXX.
V. C. rod. N., nadobudla nehnuteľnosti v roku XXXX (PKV XXX).

8. Dňa X.X.XXXX kúpili právni predchodcovia žalovanej, jej starí rodičia M. O. s manželkou O.
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. O., a to pozemok parcela č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
a XXXX. Na predmetných nehnuteľnostiach následne postavili stavbu - rodinný dom č. s. XXX.
Právni predchodcovia žalovanej, jej starí rodičia oplotili pozemok parcelu č. X/X na katastrálnej hranici
s pozemkom parcela č. X, ktorého vlastníkom je v súčasnej dobe S. O., ako aj s pozemkom parcela č.

X/X, ktorý je v súčasnej dobe vo vlastníctve žalobcu. Právny predchodcovia žalovanej postavili vysoký
betónový múrik s pletivom a to v prednej časti pozemku žalobcu kde bola predzáhradka. Od tohto
okamihu začali právni predchodcovia žalovanej užívať aj časť pozemku parcela č. X/X a parcelu č.
XXXX/X. Predmetné nehnuteľnosti na hraniciach, tak ako boli určené plotom užívali od tejto doby bez
akýchkoľvek sporov. Hoci v súčasnosti predmetný plot neexistuje, to kde sa v minulosti nachádzal bolo

zistené na základe sondy a po odstránení vrchnej časti zeminy a dlažby na dvore žalovanej.
Žalovaná je v súčasnosti výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
katastrálne územie O., obec A., okrem A., ako parcely KNC č. X/X - zastavené plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, na nej stojaceho rodinného domu č. s. XXX, parcela KNC č. XXXX - zastavené plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela KNC č. XXXX - záhrady o výmere X XXX m2.

Žalovaná v súčasnosti užíva časť parcely žalobcu KNC č. X/X, ktorá je označená na geometrickom pláne
vyhotovenom firmou B. dňa XX.X.XXXX, č. plánu XX/XXXX, ako parcela č. X/X - záhrada o výmere
XX m2, X/X - záhrada o výmere XX m2, časť parcely XXXX/X, ktorá podľa tohto geometrického plánu
zodpovedá parcele XXXX/X - zastavené plochy o výmere X m2 a XXXX/X - zastavené plochy o
výmere XX m2.

9. Časť parcely č. X/X začala žalovaná, resp. jej právni predchodcovia užívať na základe dohody s O.
S., ktorý bol považovaný za vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. O.Č.. Neskôr dňa
XX.X.XXXX bola medzi O. S. na jednej strane a právnymi predchodcami žalovanej na strane druhej
uzatvorená Dohoda o trvalom bezplatnom užívaní pozemku - trvalé vyčlenenie, na základe ktorej vznikla

právnym predchodcom žalovanej právo trvalého bezplatného užívania časti pozemku parcela č. X/X,
druh pozemku záhrady zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. a to v páse širokom jeden a pol metra po
celom obvode. K zriadeniu práva trvalého bezplatného užívania časti pozemku k parcele č. X/X došlo
v roku XXXX počas rekonštrukcie nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej. O. S.
danú nehnuteľnosť kúpil od V. C., pričom predložil zmluvu o odpredaji rodinného domu so záhradou v

obci A. zo dňa XX.X.XXXX.

10. Súd vykonal aj ohliadku na mieste samom, pričom zistil, že plot, ktorý vyhotovil starý otec žalobcu sa
nachádza na súčasnej parcele č. X/X a taktiež zasahuje do parcely č. XXXX/X. Na parcelách č. XXXX/X
a XXXX/X sa nachádzajú ploty, ktoré vyhotovili právni predchodcovia žalobcu, pričom priestor za týmito

plotmi žalovaná neužíva.

11. Z výpovede svedka S. O. súd zistil, že žalovaná je jeho neter. Svedok žil v dome, ktorý v súčasnosti
vlastní žalovaná. Dom bol, podľa svedka, postavený niekedy okolo roku XXXX. Svedok uviedol, že v
roku XXXX pomáhal stavať otcovi drevený plot, ktorý stavali na hranici, ktorú ich rodina ako aj rodina

N., ktorá vlastnila pozemok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu, považovala za hranicu medzi
pozemkami.Medzitýmitopozemkamiexistovalbetónovýkváderalebobetónovýstĺpik,ktorýbolosadený
v zemi a prečnieval tesne nad zem. Podľa tohto sa riadili pri stavbe plota. Pani N. ako vlastníčka
susediaceho pozemku bola v tom čase už vdova, so stavbou plota súhlasila, nemala žiadne výhrady.
Svedok pozemok užíval do roku XXXX. V roku XXXX namieste pôvodného dreveného plota postavili

plot s betónovým základom a na vrchu boli kovové stĺpiky a medzi nimi pletivo. Betónovalo sa ručne a
pomáhalivšetcisusedia.PaniN.taktiežsostavbouplotasúhlasila,nemalažiadnevýhrady.Plotsastaval
na mieste pôvodného plota. Geodet na zameraní hranice v tom čase nebol. Svedok nemal vedomosť o
žiadnych sporoch ohľadom užívania pozemku alebo ohľadom hranice pozemku.12. Svedok U. Z. taktiež potvrdil existenciu plota s betónovým základom a kovovými stĺpikmi a pletivom.
O žiadnych sporoch o hranicu pozemku nemal vedomosť. Terajší plot postavil pán S., pričom začiatok

je na mieste pôvodného plota.

13. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. P. Š. súd zistil, že plot, ktorý vyhotovil starý otec žalobcu
na parcele KNC č. X/X je od súčasnej hranice s pozemkom KNC č. X/X vzdialený 2,6 m. Znalec pri
vyhotovení znaleckého posudku urobil sondy, pričom boli odkryté základy pôvodného oplotenia. Znalec

na základe vykonaných sond, urobil aj rekonštrukciu pôvodného oplotenia s hrúbkou 0,3 m, ktorá sa
nachádza na obrázku č. X jeho znaleckého posudku (č. l. XXX). O existencii oplotenia svedčia aj
fotografie predložené žalovanou.
Znalec skúmal stav pozemkov, ktoré sú predmetom konania od roku XXXX, pričom preskúmal aj
kúpnu zmluvu zo XX.X.XXXX, spolu s výpisom z pozemnoknižnej zápisnice XXX PKV vložka, pričom
vlastníctvoktýmtoparcelámjeuvedenévovýpisezPKVXXXzXX.X.XXXX.Pôvodnéparcelysúvedené

v PKV XXX, podľa skutočnej držby z X.X.XXXX, a podľa skutočného rozdelenia z XX.X.XXXX. Pôvodné
vlastnícke vzťahy zapísané na predchodcu žalobcu vychádzajú z PKV č. XXX, pričom pôvodný vlastník
MPČ parciel zapísaných v tejto PKV bol M. N. spolu s manželkou O., rod. M. a stalo sa tak na základe
skutočnej držby z X.X.XXXX a podľa skutočného rozdelenia z XX.X.XXXX (na č. l. XXX).
Znalec konštatuje, že zápis vlastníctva k jednotlivým zmeneným parcelám MPČ do pozemkovej knihy

nastal v roku XXXX a udialo sa tak na základe skutočnej držby z X.X.XXXX zapísanej pod č. d. XXX/
XXXX a zároveň podľa skutočného rozdelenia z XX.X.XXXX zapísaného pod č. d. XXXX/XXXX. Tieto
skutočnosti sú uvedené v prílohách znaleckého posudku XX, XX a XX.
Znalec nenašiel v žiadnych archívoch geometrické plány alebo inú relevantnú listinu ohľadom daného
delenia.

Znalec sa potom zaoberal výmerami nehnuteľností podľa písomnej výmery a grafickej výmery a zisťoval
presnosť a hodnovernosť deľby z roku XXXX zakreslenej do máp vyhotovených podľa Návodu A z roku
XXXX. Znalec poukázal na nepresnosť výmery parcely KNC č. X/X. Mal za to, že správna výmera je
XXX m2 tak, ako to uvádzal aj geometrický plán z XX.XX.XXXX, ktorý však nebol zapísaný do katastra
nehnuteľnosti. Podľa znalca však vyplýva, že ešte v roku XXXX platil stav, ktorý bol platný v roku XXXX

a čo sa týka parcely MPČ č. X/X tak tento vychádzal zo skutočnej držby z X.X.XXXX podľa skutočného
rozdelenia z XX.X.XXXX.
Geometrický plán č. X/XXXX Z. Z.abola z XX.X.XXXX bol geometrický plán, na základe ktorého boli
vykonané zmeny na LV XXXX. Bola upravená výmera parcely KNC č. X/X z pôvodných XXX m2 na XXX
m2 a nastala aj zmena geometrického tvaru. Znalec uvádza, že nebol dôvod na zmenu geometrického

tvaru a už vôbec nie na úpravu jej výmery. Znalec uviedol, že parcela KNC č. X/X nebola predmetom
zmien v tomto geometrickom pláne, preto výmera ani geometrický tvar tejto parcely nemali byť zmenené
ani nijako upravované.
Geometrický plán č. XX/XXXX vychádza z predchádzajúceho geometrického plánu a pojednával okrem
iného hlavne o oddelení parcely nového stavu č. X/X XX m2 od parcely KNC č. X/X a zároveň o oddelení

parcely nového stavu č. XXXX/X o výmere XX m2 od parcely registra KNC doterajšieho stavu č. XXXX/
X. Zmeny na základe tohto geometrického plánu neboli zapísané do katastra.
Znalec v závere uviedol, že podľa neho je priebeh hranice medzi spornými pozemkami medzi bodmi
1, X, XXX-XX, XXX-XX a XXX-XX tak, ako je to uvedené v tabuľke č. 4 na strane 23 a znázornený v
prílohe č. XX znaleckého posudku. Znalec spochybnil právnu hranicu parcely registra KNC č. X/X, ktorá

je v súčasnosti evidovaná v katastri na LV XXXX. Na tejto časti sa podľa znalca nejedná o zásah do
vlastníctva žalobcu. O zásah ide pri parcele č. XXXX/X, ktorá je v súčasnosti evidovaná v katastri na LV
č. XXXX o výmere XXX m2 a to podľa skutočného užívania z roku XXXX v rozsahu XX m2.

14. Zo súkromného znaleckého posudku Ing. M. N. č. XX/XXXX, ktorý si dal vyhotoviť žalobca súd zistil,

že tento reagoval na znalecký posudok č. X/XXXX znalca Ing. P. Š..
Znalec zistil, že je preukázané, že poloha zobrazenia vlastníckej hranice v súčasnej platnej mape
katastra nehnuteľnosti je zhodná s pôvodným stavom. Vo vzťahu k parcele č. X/X znalec uvádza, že
Ing. Š. neuviedol korektné údaje, keďže je možné zistiť, že grafická výmera parcely nie je XXX m2, ale
iba XXX m2. Podľa znalca však zistená chyba nemá vplyv na polohu vlastníckej hranice.

Čo sa týka pochybení geodeta Z. Z. v geometrickom pláne č. X/XXXX znalec ich označil iba za
pochybenie formálneho charakteru a nediskvalifikuje to geometrický plán ako celok.
Znalec konštatuje, že Ing. Š. v spornej časti nerešpektoval platný stav evidovaný vo vektorovej mape
katastra nehnuteľnosti a taktiež stav pôvodnej mapy bývalého pozemkového katastra medzi lomovýmibodmi X - X a XXX-XX, pričom ním navrhovaná hranica v žltej línii sa nachádza mimo vlastníckej hranice.
Znalec uviedol, že nezískal právnu listinu, ktorou by na základe technického podkladu došlo k zmene
polohy vlastníckej hranice medzi parcelami registra KNC č. X/X a X/X v k. ú. O.. Podľa platnej súčasnej

mapy katastra nehnuteľnosti, vlastnícka hranica prechádza lomovými bodmi č. XXX-XX, XXX-XX, XXX-
XX a XXX-XX.

15. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vecí ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o nehnuteľnosť po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho kto mu ju

neprávom zadržuje.

18. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým

vznikne škoda na pozemku alebo sa stavbe je ten, kto škodu spôsobil povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

19. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

pokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec oprávnený v držbe právny predchodca.

21. Funkciou vydržania umožní nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v
dobrej viere, že je vlastníkom pričom táto dobrá viera, dobromyseľnosť je podľa platnej právnej
úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti a uviesť tak do súladu dlhodobý faktický stav so
stavom právnym. Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je oprávnenosť držby.
Oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec patrí.
Súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že nehnuteľnosti parcely č. X/X a č. XXXX/X vo vzťahu k týmto
pozemkom boli splnené všetky zákonnom stanovené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním.

22. Pri vydržaní, ako originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva, je potrebné, aby boli
splnené hmotnoprávne predpoklady, a to spôsobilý predmet vydržania, dobromyseľná, nikým nerušená
držba a zákonom stanovená desaťročná lehota tejto nepretržitej držby. Oprávneným držiteľom je ten,
kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či

držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska
účastníka. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží
vec v omyle, že mu vec patrí a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlnený je omyl, ku ktorému došlo

napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k.
5 Cdo/30/2010).

23. Základným predpokladom oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo výkon práva

patrí. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, ktorý sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v
skutočnosti tomu tak nie je. Musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať,
že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu
dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnostitýkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t.
j. tzv. titulu uchopenia sa držby. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod,
postačí, aby bol daný aj domnelý právny dôvod. Oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa

domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa,
ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ide tu o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú
z objektívneho hľadiska.

24. V konaní mal súd za preukázané, a nakoniec konštatovali to aj obaja znalci, že v súčasnosti

katastrálna hranica je inde než hranica, ktorú či už terajší vlastníci alebo ich právni predchodcovia
dlhodobo považovali za skutočnú právnu hranicu medzi nehnuteľnosťami. Znalec Ing. N. nezistil na
základe čoho došlo k posunu nehnuteľnosti, neexistuje zmluva, ktorá by menila hranice, znalec Ing.
Š. vychádzal z toho, že išlo o skutočnú deľbu v 40 rokoch podľa skutočného užívania. Súd skutočne
nezistil, že by došlo k prevodu časti nehnuteľností prostredníctvom zmluvy. Súd, ale vychádzal z toho,
že nehnuteľnosť bola v hraniciach tak, ako ich žiada určiť žalovaná, užívaná minimálne od 40 rokov

minulého storočia. O existencii užívacej hranice a existencii plota na tejto hranici postavenej svedčia
tak zápisy v PKV vložkách pozemkovej knihe, ale aj samotné sondy a rekonštrukcia plota, ako aj
fotografie predložené žalovanou. Taktiež o existencii tohto plota a užívaní nehnuteľnosti v hraniciach
tak, ako boli vymedzené plotom, svedčia výpovede svedkov, ktorí danú nehnuteľnosť užívali, resp. ktorí
na nehnuteľnostiach žili.

K sporom ohľadom hranice medzi pozemkami strán konania nedochádzalo a nedošlo ani potom čo
nehnuteľnosť nadobudol žalobca. K sporu došlo až v čase, keď žalobca zistil, že hranica by mala
byť úplne niekde inde než ako účastníci dlhodobo pozemky užívali. Takýmto spôsobom oddelené
nehnuteľnosti, tak ako je uvedené v pozemnoknižnej zápisnici, obe strany užívali bez akýchkoľvek
sporov, preukázateľne od 40 rokoch minulého storočia. Táto skutočnosť medzi stranami ani nebola

sporná.
Pokiaľ by aj pri deľbe hranice, podľa skutočného užívania, došlo k určitému posunu, podľa súdu ide o
ospravedlniteľný omyl, vzhľadom aj na veľkosť samotného pozemku, s poukazom na to, že pre laika ide
o taký posun hranice, ktorý nie je schopný vnímať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1848/1988, podľa ktorého, ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí

držby v časti parcely, ktorú nekúpil môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je
vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu je v takomto prípade
aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Súd tiež poukazuje na rozsudky Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2065/2005 a 22Cdo/1096/2010.
Právni predchodcovia žalovanej nadobudli pozemky č. X/X a č. XXXX/X v omyle vyvolaného tým, že

predávajúci previedli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v hraniciach ako ich sami užívali. Rodičia
žalovanej nadobudli tieto pozemky v dobrej viere vychádzajúc z užívacieho práva a užívacej hranice
pozemkov v čase nadobudnutia vlastníctva. V ich prospech navyše svedčil dlhodobý pokojný užívací
stav susedných pozemkov, kedy žalobca alebo jeho právni predchodcovia nikdy užívací stav a hranice
užívaných pozemkov nenamietali a konali rovnako v presvedčení, že tieto pozemky patria právnym

predchodcom žalovanej a nikdy si vo vzťahu k týmto pozemkom neuplatňovali vlastníckeho právo.
Súd teda vychádzal z toho, že rodičia pôvodnej žalovanej sa stali oprávnenými držiteľmi pozemkov č.
X/X a č. XXXX/X. V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn
22Cdo/1594/2004. „Při zvažování otázky, zda osoba, která se spolu s koupeným pozemkem ujala držby
části sousední parcely, byla se zřetelem ke všem okolnostem v dobré víře, že je vlastníkem i této části

parcely (tedy pozemku vymezeného hranicí držby), je třeba přihlédnout i k tomu, že pozemky byly pod
společným oplocením, že právní předchůdce je užíval ve stejném rozsahu a takto je také kupujícímu
jako předmět kupní smlouvy předal. Je též třeba přihlédnout k postoji původního vlastníka části sousední
parcely; pokud léta její užívání držitelem trpěl, je třeba vyjít z toho, že ani on nepředpokládal, že
předmětem držby souseda je i část jeho parcely“. V danom prípade je plocha pozemkov č. X/X a č.

XXXX/X v celkovej rozlohe XX m2, čo je necelé percento (1%) z celkovej výmery pozemkov zapísaných
na LV č. XXXX v k. ú. O..

25. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, k skutočnostiam, ktoré tvrdila žalovaná, že jej právni
predchodcovia nadobudli nehnuteľnosti oplotené tak, ako boli dovtedy, tieto pozemky nerušene užívali,

parcely č. X/X a č. XXXX/X v takom istom rozsahu ich previedli do vlastníctva pôvodnej žalovanej a
pôvodný žalobca a jeho právni predchodcovia trpeli užívanie týchto pozemkov a neuplatňovali si k týmto
pozemkom žiadne práva a výmera pozemkov je menšia ako jedno percento, je zrejmé, že pôvodná
žalovaná a jej právni predchodcovia boli so zreteľom na všetky okolnosti a pri zachovaní náležitejopatrnosti, ktorú bolo možné od nich vyžadovať, v dobrej viere, boli dobromyseľní, že sú vlastníkmi
pozemkov č. X/X a č. XXXX/X a preto žalovaná, podľa súdu, nadobudla vlastnícke právo vydržaním s
tým, že si do oprávnenej držby mohla zarátať aj oprávnenú držbu svojich právnych predchodcov.

26. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

27. Z primeraného použitia § 112 OZ je zrejmé, že vydržacia doba oprávnenému držiteľovi prestane
plynúť, ak oprávnená osoba v tomto prípade žalobca uplatní svoje právo kvalifikovaným spôsobom,
teda žalobou a v konaní riadne pokračuje. V tomto prípade objektívne pochybnosti o jej oprávnenej
držbe mohli nastať až okamihom doručenia žaloby v predmetnom súdnom konaní, čo bolo X.X.XXXX.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná a jej právni predchodcovia, podľa súdu v oprávnenej držbe, mali

predmetné nehnuteľnosti nepretržite od roku XXXX, nepretržite takmer 68 rokov žalovaná a jej právni
predchodcovianadobudliktýmtopozemkomvlastníckeprávovydržanímeštepredpodanímtejtožaloby.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd vyhovel protižalobe žalobkyne a určil, že je vlastníčkou vyššie
uvedených nehnuteľností podľa geometrického plánu č. XX/XXXX spoločnosti B..

28. V konaní bolo preukázané, že žalovaná užívala okrem parcely X/X aj časť pôvodnej parcely č.
X/X podľa geometrického plánu č. XX/XXXX spoločnosti B. ako parcelu č. X/X. Hoci v minulosti túto
časť nehnuteľnosti užívala na základe Dohody o bezodplatnom užívaní, potom ako ju žalobca podal
žalobu bolo zrejmé, že v tejto časti nehnuteľností žalovaná nemá právo na užívanie, keďže bolo zistené,
že dohoda o bezodplatnom užívaní bola spísaná z právnym predchodcom síce žalobcu, ale v čase

kedy už nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Nemohol teda nakladať s danou nehnuteľnosťou,
resp. ju zaťažovať. Ak proti tomu v danom čase samotný vlastník nenamietal a s užívaním súhlasil
mohla žalobkyňa danú nehnuteľnosť užívať. Ak ale vlastník začne takúto neplatnú dohodu namietať je
namieste, aby osoba, ktorá neoprávnene užíva cudziu nehnuteľnosť túto vypratala a nezasahovala do
vlastníckeho práva žalobcu. Z tohto dôvodu súd v tejto časti žalobe vyhovel.

Rovnako súd vyhovel aj v časti vypratania parcely č. XXXX/X o výmere X m2 z rovnakého dôvodu. V
prevyšujúcej časti však súd návrhu o vypratanie zamietol, keďže bolo zrejmé, že dané nehnuteľnosti
žalovaná neužíva, sú oplotené právnym predchodcom žalobcu a žalobca je ten kto môže dané
nehnuteľnosti užívať bez toho, aby bol obmedzovaný žalovanou na svojich právach.

29. Súd zamietol žalobu žalobcu vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanej strpieť výstavbu plota, keďže
táto povinnosť vyplýva žalovanej ako susediacej vlastníčke priamo zo zákona § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Na uložení takejto povinnosti žalobca podľa súdu nemá naliehavý právny záujem. Až v
prípade, že by žalovaná vyvíjala konkrétne kroky proti stavbe plota, prípadne znemožňovala v súlade s
§ 127 ods. 3 na nevyhnutnú dobu a na nevyhnutný vstup žalobcu na jej pozemok za účelom výstavby

ploty, v takomto prípade by sa žalobca mohol domáhať takéhoto určenia. Za terajšej situácie však súd
žiadne skutočnosti preukázané nemal.

30. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

33. Súd taktiež zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia predovšetkým z dôvodu,
že žalobca nijako nepreukázal, že vyzval žalovanú na zapletenie bezdôvodného obohatenia pred
samotným podaním žaloby. Súd nevidel dôvod na priznanie bezdôvodného obohatenia od nadobudnutia

vlastníctva do dňa podania žaloby. Ak sa žalobkyňa dozvedela o tom, že časť nehnuteľnosti užíva
protiprávne bolo to až doručením žaloby. Po podaní žaloby si však žalobca vydanie bezdôvodného
obohatenia neuplatňoval. Žalobca taktiež nepreukázal ani samotnú výšku od ktorej odvíja bezdôvodnéobohatenie. Taktiež nedôvodné z tohto dôvodu bolo aj uplatnenie úrokov z omeškania vo vzťahu k
žalovanej.

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Keďže každá zo strán konania bola čiastočne v spore úspešná, súd nepriznal náhradu trov konania
ani jednej z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.