Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 21, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/247/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615208068
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1615208068.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: A., Q.. A.., T.: XX XXX XXX, K.,
K.Á. X, zast. AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5 Bratislava, proti žalovanej: P. I.,
G.. XX. X. XXXX, K. M., o zaplatenie 228,84 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Malacky z 28. februára 2019 č. k. 6C/1146/2015-82, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,94

eur spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 54,98 eur od 23. 8. 2013 do zaplatenia, s 5,5
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,98 eur od 25. 9. 2013 do zaplatenia a s 5,5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 18,98 eur od 23. 10. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dňa 3. 7. 2013 na základe objednávky
služiebM.M.uzavrelsožalovanouzmluvuoposkytovaníverejnýchslužieb,nazákladektorejsazaviazal

poskytovať žalovanej verejnú elektronickú komunikačnú službu Duo S (internet 20/1+TV S) a zároveň
jej zapožičať a nainštalovať HD set-top-box Zenterio STC-Zi3040 za jednorazový poplatok 20,90 eur.
Podľa objednávky služieb A. Multimedia zo dňa 10. 7. 2013 žalobca poskytol žalovanej službu Trio
M (internet 40/4+TV balík M+komfort 150, s viazanosťou ) za mesačný poplatok 18,99 eur s DPH a
zriadenie hlasovej služby (od 15. 4. 2013) a Panasonic KX-TG 1611 s 24-mesačnou viazanosťou za
jednorazový poplatok 2,- eurá a žalovaná sa zaviazala platiť za ňu dohodnutú cenu. Z preberacieho
protokolu súd zistil, že žalovaná dňa 9.7.2013 prevzala od žalobcu zariadenie STC-Zi3040. Faktúrami

č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX žalobca vyfakturoval žalovanej spolu sumu
92,94eurzaposkytnutieslužby.Faktúrouč.XXXXXXXXXXžalobcavyfakturovalžalovanejsumu135,90
eur ako poplatok za nevrátenie zariadenia. Listom zo dňa 6. 12. 2013 žalobca oznámil žalovanej, že v
zmysle bodu 12.5 písm. b/ VP odstupuje o zmluvy z dôvodu, že žalovaná neuhradila splatné záväzky
voči žalobcovi v sume 92,64 eur ani do 45 dní po ich splatnosti. Zároveň ju vyzval, aby bezodkladne
uhradil všetky svoje záväzky voči spoločnosti A., ktoré ku dňu 6. 12. 2013 predstavujú sumu 92,64 eur
za poskytnuté služby a peňažnú náhradu v sume 398,79 eur. Zároveň ju vyzval, aby mu najneskôr do

23. 12. 2013 vrátila všetky zariadenia s tým, že v prípade ich neodovzdania bude požadovať zmluvnú
pokutu v sume 135,90 eur s DPH.3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je čiastočne dôvodná. Uviedol, že
v konaní bol preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, preto vyhovel žalobe v časti nezaplatených
faktúr za poskytnuté služby vo výške 92,94 eur. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 ods.

1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z..

4. Pokiaľ ide o poplatok za nevrátenie zariadenia vo výške 135,90 eur, súd prvej inštancie v tejto
časti žalobu zamietol s týmto odôvodnením: „Žalobca v žalobe neuviedol, podľa ktorého ustanovenia
zmluvy, cenníka alebo všeobecných podmienok si predmetný nárok ( poplatok ) uplatňuje, pričom ani

všeobecný odkaz na predmetné dokumenty v zmysle § 132 ods. 2 CSP nie je postačujúci. Uplatnený
poplatok účtovaný v sume 135,90 eur bez DPH žalobca ani v žalobe a ani vo vystavenej faktúre
nešpecifikoval a teda nie je zrejmé, o aký poplatok vlastne ide. V prípade, že by takýto nárok aj
vyplýval z cenníka alebo všeobecných podmienok, ( rovnako ako v prípade zmluvnej pokuty ) by išlo
o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, keďže žalobca požaduje
od spotrebiteľa poplatky resp. plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere

nesleduje záujmy spotrebiteľa a takisto nebolo žalobcom preukázané individuálne dojednanie takejto
podmienky. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax ( napr. rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 9Co 350/2012 z 22. 5. 2014 ), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované
nejaké protiplnenia. V cenníku doplnkových služieb žalobcu ako i v odstúpení od zmluvy žalobcom sa

táto suma v takejto výške uvádza ako zmluvná pokuta za nevrátenie STB ( zariadenia s príslušenstvom ).
V prípade, že by súd považoval túto sumu za zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia ( ako to vyplýva z
doložených dokladov žalobcu ), mal za to, že dohoda o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou
len všeobecných podmienok alebo cenníka, pretože žalovaný ako spotrebiteľ podpisoval len samotnú
zmluvu, nie všeobecné podmienky. Pre uzavretie platnej dohody o povinnosti účastníka zmluvy zaplatiť

zmluvnú pokutu je v zmysle citovaného ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka obligatórnou
náležitosťou jej písomná forma a platná dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať všetky náležitosti
stanovené všeobecne pre platnosť právnych úkonov. Ak bola zmluvná pokuta len súčasťou cenníka,
resp. všeobecných podmienok, k platnému uzavretiu dohody chýba podpis spotrebiteľa, žalovaného
(porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013 ). Ak nárok zo zmluvnej pokuty

nevyplýva priamo zo zmluvy, nemožno ho potom priznať.“ Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
žalobu v časti uplatneného poplatku za nevrátenie zariadenia (zmluvnej pokuty) 135,90 eur s prísl.
zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žalovanej

nárok na náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná bola
v konaní úspešná v rozsahu 59,38 % a teda jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže jej však
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej nárok na ich náhradu nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým súd

prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti (v časti zaplatenia zmluvnej pokuty) zamietol. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo
aby ho v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že zmluvná pokuta nebola individuálne
dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Argumentoval, že podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách môže podnik
vydať všeobecné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy. Na základe uvedeného má žalobca za to,
že zmluvná pokuta (hoci je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach) bola medzi stranami sporu
riadne dojednaná v zmysle bodu 10.3 VOP. Nárok na jej uplatnenie vznikol žalobcovi v dôsledku toho,
že žalovaná si dňa 9. 7. 2013 prevzala od žalobcu na využívanie služieb zariadenie STB - STC -

Zi3040. Žalovaná toto zariadenie služieb riadne užívala, pričom v odstúpení od zmluvy zo dňa 6. 12.
2013, bola vyzvaná, aby v zmysle čl. 4 bod 4.1 písm. o/ VOP zariadenie vrátila najneskôr do 23. 12.
2013. Žalovaná zariadenie doposiaľ nevrátila, čím žalobcovi vznikol v zmysle bodu 10.3 VOP nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 135,90 eur. Zmluvná pokuta bola žalovanej fakturovaná vo
faktúre č. XXXXXXXXXX a jej výška 135,90 eur bola určená na základe dĺžky zmluvného vzťahu, ktorý

trval 4 mesiace, pričom zmluvou sa žalovaná zaviazala na dobu viazanosti 24 mesiacov. Napokon
podľa žalobcu súd prvej inštancie mohol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 135,90 eur po právnej
stránke posúdiť aj ako nárok na náhradu škody. Žalovaná porušila svoje povinnosti, t. j. povinnosť vrátiť
zariadenie po ukončení využívania služieb. Žalovaná svoju povinnosť nesplnila, uvedené zariadenienevrátil, na základe čoho vznikla žalobcovi škoda. Pri určení jej výšky je potrebné vychádzať z ceny
zariadenia, pričom výšku takto spôsobenej škody žalobca riadne preukázal faktúrou č. XXXXXXXXXX.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Žalobcovi sa odvolaním nepodarilo

spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p. ).

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že obchodné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a
malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o
ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú ( napríklad rozhodcovská doložka alebo
dojednanie o zmluvnej pokute ). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom
vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci spotrebiteľských zmlúv

dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu ( podobne ako rozhodcovská doložka ) zásadne nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej ( listiny, na
ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis ). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci
uplatňuje špecifický režim ( zmluva o preprave osôb a pod.) - k tomu pozri nález Ústavného súdu ČR
z 11. novembra 2013 sp. zn. I.ÚS 3512/11.

10. V posudzovanej veci dojednaná zmluvná pokuta bola výlučne obsahom všeobecných obchodných
podmienokžalobcuanebolaobsahomsamotnejspotrebiteľskejzmluvy.Navyše,zmluvnúpokutumožno
dohodnúť len písomne ( § 544 ods. 2 Obč. zák. ), pričom v prejednávanej veci neboli všeobecné
obchodné podmienky žalobcu, resp. ich prevzatie podpísané žalovanou. Možno tak konštatovať, že zo

strany žalobcu sa jednalo nielen o nekalú praktiku v spotrebiteľskom vzťahu (t. j. že zmluvná pokuta
nemôže byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len obsahom samotnej spotrebiteľskej
zmluvy), ale súčasne zmluvná pokuta nebola uzavretá v predpísanej písomnej forme, nakoľko dohoda o
nej(VP)nebolapodpísanádruhouzmluvnoustranou,t.j.žalovanou(§40ods.3Obč.zák.).Zuvedeného
vyplýva, že nedošlo k uzavretiu platnej dohody o zmluvnej pokute, resp., táto dohoda nie je platná a

vzhľadom na to žaloba v tejto časti nie je dôvodná. Okrem toho, v odstúpení od zmluvy žalobca vyzval
žalovanúnavrátenieinéhozariadenia(Zenterio6916A),nežžalovanáprevzalanazákladepreberacieho
protokolu ( STB - STC-Zi3040 ).

11. K odvolacej argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie mal predmetný nárok posúdiť ako nárok na

náhraduškody,odvolacísúduvádza,žesamotnýžalobcatvrdí,žepredmetnézariadenie,ktoréžalovaná
doposiaľ nevrátila, zostáva v jeho vlastníctve. Žalobca tak má možnosť domáhať sa vydania tejto veci
tzv.vindikačnoužalobou(vydanieveciodnevlastníka).Ažvprípade,akbyvydanievecinebolomožnéz
dôvodu zničenia, prípadne poškodenia zariadenia, vznikol by žalobcovi nárok na náhradu škody. Pokiaľ
však možno žalovať priamo na vydanie predmetného zariadenia, nemožno tu hovoriť o vzniku škody na

strane žalobcu bez preukázania toho, že predmetné zariadenie bolo zničené. Inými slovami povedané,
nárok žalobcu na náhradu škodu by tu vznikol iba za predpokladu, že by bolo preukázané, že žalovaná
ho nemôže vydať v dôsledku jeho zničenia. Vzhľadom na to súd prvej inštancie nepochybil, keď vec
neposudzoval podľa ustanovení o náhrade škody.

12. Z uvedeného vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba
vo zvyšku zamietnutá, vecne správny a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods.
1 C.s.p.
13. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol napadnutý odvolaním a
nadobudol právoplatnosť.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.15. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).