Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/151/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215220291
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1215220291.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. Nadeždy Wallneroveja JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci vo veci starostlivosti súdu
o maloletého W. Z., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky W.. E. B. (Z.), nar. XX.XX.XXXX, rod. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. XX, Z., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Gara, so sídlom:
Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436 a otca W.. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: N. XX, Z., zast.
NIKU & partners, s.r.o., so sídlom: Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, za účasti Krajskej
prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. júna 2020 č. k.
59P/144/2015-826, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. júna 2020 č. k. 59P/144/2015-826,
vo výroku II. m e n í tak, že:

Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloletého W. v sume 250,- eur mesačne, od 15.09.2018,
splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám otca.

Vo zvyšnej časti odvolací súd návrh otca z a m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. júna 2020 č. k. 59P/144/2015-826,
vo výroku III. m e n í tak, že:

Zročné výživné za obdobie od 15.09.2018 do 31.01.2022 vo výške 6.905,10 eur je matka p o v i n

n á zaplatiť otcovi do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. júna 2020 č. k. 59P/144/2015-826,
vo výroku V. o uložení informačnej povinnosti, m e n í tak, že:

Otec je p o v i n n ý pravidelne informovať matku vždy ku poslednému kalendárnemu dňu každého

mesiaca,písomneprostredníctvome-mailunaadresu:E..H.,ozdravotnomstavemaloletéhoW.(vrátane
užívania medikamentóznej liečby), o návšteve lekárov a psychológov, o školskom prospechu
maloletého, o návšteve záujmových krúžkov a o pobyte maloletého mimo miesta bydliska.

IV. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. júna 2020 č. k. 59P/144/2015-826,
vo výroku X. o trovách prvoinštančného konania m e n í tak, že:Matka j e p o v i n n á zaplatiť otcovi trovy konania vo výške 708,77 eur a to to troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 03.06.2020, č. k. 59P/144/2015-826 rozhodol o zverení
maloletého W. Z., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť platiť výživné
na maloletého W. v sume 110,- eur mesačne, od 15.09.2018, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,

k rukám otca. Matke uložil povinosť uhradiť zročné výživné za obdobie od 15.09.2018 do 30.06.2020
v sume 1.235,05 eur do 31.12.2020 k rukám otca. Súd styk matky s maloletým na žiadosť rodičov
neupravil. Otcovi súd prvej inštancie uložil povinnosť pravidelne informovať matku, vždy k poslednému
kalendárnemu dňu každého mesiaca, písomne prostredníctvom e-mailu na adresu: E..H., o zdravotnom
stave maloletého W. (vrátane užívania medikamentóznej liečby), ako i o aktuálnych podstatných veciach

týkajúcich sa maloletého. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. Vo zvyšku súd prvej
inštancie návrh otca zamietol. Súd prvej inštancie zároveň vyslovil, že rozsudkom sa mení rozsudok
Okresného súdu Bratislava I. č. k. 1P/225/2011-262 zo dňa 03.04.2013 v časti zverenia dieťaťa a v
časti výživného. Súd prvej inštancie ponechal v platnosti uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k.
59P/104/2018-4 zo dňa 31.5.2019 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa. O

trovách konania súd prvej rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vzhľadom k tomu, že odvolanie podal otec maloletého, a to do výroku o určení výživného, uložení
informačnej povinnosti a o trovách konania, odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia venuje len týmto
napadnutým výrokom. Súd prvej inštancie k pomerom na strane matky v odôvodnení rozsudku uviedol,

že matka na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedla, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 220,-
eur. Dom v Kvetoslavove predala a začala stavať dom v Galante, ktorý vlastní iba ona. Splátka hypotéky
je 450,- eur mesačne. Ďalej vlastní 2,5 izbový byt, ktorý dostala dopredu ako dedičstvo, ktorý aktuálne
tretí mesiac prenajíma za 650,- eur mesačne, z čoho po odrátaní poplatkov jej ostane čistý príjem cca
420,- eur. V lete brigádovala v N., kde zarobila 100,- eur alebo 150,- eur. Od januára učí dôchodcov

anglický jazyk, kde zarobí asi 75,- eur. V rodinnom dome v Galante bývajú štyria, ona, jej partner a ich
dve deti. Príjem partnera predstavuje cca 1.600,- eur mesačne netto. Matka ďalej uviedla, že nevlastní
žiadne ďalšie nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Výživné je ochotná platiť najviac v sume
50,- eur mesačne. Náklady na domácnosť predstavujú 100,- eur mesačne elektrina, plyn, TV, mobil cca
spolu do 100,- eur, ďalšie náklady sú na stravu, drogériu. Výživné platí raz 30,- eur, raz 80,- eur podľa

možností. Keď bol maloletý u starej matky, tak otec platil starej matke výživné 100,- eur mesačne, pričom
stará matka nevyžadovala viac a vtedy to otcovi nevadilo. Konanie o vyporiadanie BSM stále nie je
právoplatne ukončené.

3. Otec na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedol, že jeho mesačný príjem predstavuje cca 5.000,- eur

netto, z čoho financuje dve domácnosti, spolu cca 1.300,- eur. Partnerke a deťom platí prenájom bytu
v sume 965,- eur. Mesačné výdavky na maloletého vyčíslil nasledovne: 128,- eur za bývanie, 380,-
eur strava, 32,- eur strava v škole, 160,- eur oblečenie a obuv, 45,- eur drogéria, 40,- eur lieky a
vitamíny, 80,- eur krúžky (skauting, pingpong, tábory), 60,- eur návštevy u psychologičky, 3,- eur mobil,
200,- eur dovolenky a voľnočasové aktivity. Jeho druhý syn chodí do škôlky, kde mesačne platia 540,-

eur. Jeho manželka poberá rodičovský príspevok a príjem má z prenájmu nehnuteľnosti cca 200,- eur
mesačne. Otec je výlučným vlastníkom 3 izbového bytu, v BSM vlastní s bývalou manželkou (matkou
maloletého)rozostavanýdomvKittseeachalupu.Vrámciúspormáspoločnesmanželkoucca100.000,-
eur. Motorové vozidlo nevlastní, používa služobné.

4. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 16.10.2019 uviedla, že so zverením maloletého do
starostlivosti otca súhlasí, ako aj s tým, aby styk nebol upravený. Výživné vo výške 700,- eur je
nadhodnotené a zase vo výške 50,- eur je veľmi podhodnotené.

5. V podaní doručenom súdu dňa 15.11.2019 sa matka vyjadrila k jednotlivým výdavkom na maloletého,

ktoré vyčíslil otec. Mala za to, že väčšina vyčíslených výdavkov je nadhodnotená. Napríklad uviedla,že maloletý chodí na voľnočasové krúžky, ktoré sú zadarmo, oblečenie nosí stále to isté, stravu mu
zabezpečujú starí rodičia, a to na raňajky pár piškót, desiata - drobná sladkosť, obed v školskej jedálni,
večer sa chodí najesť starej matke zo strany matky. Podľa matky sú maximálne reálne náklady na

maloletého za mesiac cca 480,- eur. Matka žiadala o zamietnutie žiadosti otca o vyplatenie výživného
spätne za posledný rok, keď bol maloletý u starých rodičov. V prílohe podania vyčíslila svoj príjem vo
výške 268,- eur mesačne (rodičovský príjem a prídavky na dve deti), ďalší príjem z prenájmu a brigád
vo výške 405,- eur. Ako výdavky uviedla splátku hypotéky 445,- eur, elektrina 99,40 eur, iné poplatky
s bývaním 65,73 eur, strava pre 4 osoby 700,- eur, PHM, poistka 210,- eur, doprava 125,- eur, mobil,

internet 60,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, drogéria 60,- eur, lieky, vitamíny 20,- eur, hračky pre deti
40,- eur, rehabilitácie 75,- eur, dokončenie rodinného domu 380,- eur, iné 100,- eur.

6. Z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti zo dňa 18.06.2018 uzatvorenej medzi W.. E. Z. ako
predávajúcim a R. W. J. a R.. V. J. J. T. ako kupujúcimi, súd prvej inštancie zistil, že predmet zmluvy je
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie N. - rodinný

dom vrátane pozemku. Kúpna cena za nehnuteľnosť vrátane ich častí a prislúchajúceho príslušenstva,
ktoré sú predmetom prevodu bola účastníkmi zmluvy dohodnutá v celkovej výške 165.000,- eur. Z
potvrdenia o príjme od spoločnosti CRIF - Slovakia Credit Bureau, s.r.o. zo dňa 08.11.2019 súd
prvej inštancie zistil, že L. B. (partner matky maloletého) dosiahol za obdobie od 01/2019 do 10/2019
príjem vo výške 25.932,41 eur. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.2018 uzatvorenej medzi Á., M.. M. L..

T.. ako predávajúcim F. W.. E. Z. ako kupujúcou, súd prvej inštancie zistil, že predmetom zmluvy je predaj
parcely registra „. evidovanej na katastrálnej mape, katastrálne územie K., parcelné číslo XXX/XX, o
výmere XXX m3 (ostatné plochy), za celkovú kúpnu cenu vo výške 41.580,- eur vrátane DPH. Zo zmluvy
o nájme bytu zo dňa 02.10.2018 uzatvorenej medzi R.. V. H. s manželkou O. H. ako prenajímateľmi a
R.. V. Z. (manželka otca maloletého) ako nájomcom, súd prvej inštancie zistil, že predmetom zmluvy je

prenájom X-izbového bytu na N. č. 58 v Z. od 05.10.2018 do 30.09.2019. Mesačné nájomné za
užívanie bytu bolo dohodnuté vo výške 815,- eur + mesačný paušál vo výške 150,- eur. Z potvrdenia o
podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 súd zistil, že V. Z. vykázala za
uvedené obdobie základ dane vo výške 379,98 eur, daň k úhrade 72,19 eur. Z potvrdenia o
poberaní rodičovského príspevku za rok 2019 súd prvej inštancie zistil, že R.. V. Z. poberala v období

od 01/2019 do 11/2019 rodičovský príspevok vo výške 220,70 eur mesačne.

7. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku uvádza, že matka na pojednávaní dňa 25.11.2019
uviedla, že otec založil do spisu nepravdivé doklady o výdavkoch na maloletého. Napríklad výdavok na
zubára, pánske jeansy, gymnastické oblečenie, lyžiarska výstroj. V čase, keď bol maloletý u

starých rodičov Z., otec posielal svojim rodičom od 100,- eur do 150,- eur mesačne. Maloletý
sa presťahoval k otcovi 04.10.2019. Matka mala za to, že príjmy oboch rodín sú rozdielne. Jej partner
zarába 2.000,- eur a otec maloletého 5.000,- eur, plus bonus ročne aj 20.000,- eur, používa
služobné motorové vozidlo. Jeho rodina má 3 násobne vyšší príjem.

8. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 25.11.2019 uviedla, že matka už štyri roky hovorí ako sa
nevie o maloletého postarať. Keď je maloletý konečne v starostlivosti otca, tak znova je zle. Otec robí
všetko, čo je v jeho silách popri svojich pracovných povinnostiach a ďalšej rodine, ktorú má. Výživné
na maloletého platila od septembra 2018 do júna 2019 v sume 80,- eur a od júla 2019 platí 30,- eur.

9. Matka vyčíslila výdavky na maloletého vo výške 480,- eur, z toho: bývanie 30,- eur, strava 200,- eur,
strava v škole 22,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, poplatky v škole 16,- eur, doprava 10,- eur, drogéria
12,- eur, lieky, vitamíny 60,- eur, iné 100,- eur.

10. Zo správy B.. V. W., zo psychologického vyšetrenia zo dňa 25.11.2019, súd prvej inštancie zistil,

že maloletý aktuálne žije s otcom, separovane od súčasnej rodiny otca. V prípade otcovej pracovnej
zaneprázdnenosti, starostlivosť o maloletého suplujú starí rodičia Z.. Zo správy
ďalej vyplýva, že maloletý má problémy s koncentráciou pozornosti, často svojim správaním ide za
hranicu normality. Je nedôverčivý k ľudom, má tendenciu ich ironizovať a provokovať. Frustrácie si rieši
predovšetkým v domácom prostredí, kde sám zažíva najviac príkoria. Ani u jedného, ani u

druhéhorodičanecítidostatočnéprijatieavsúčasnostijektakýmtosignálomzostranyotcanedôverčivý.
S matkou sa stretáva len sporadicky.11. Z podania R.. B. Z. zo dňa 20.01.2020 (č. l. 780) súd prvej inštancie zistil, že v čase od 09/2018
do 09/2019 za pomoci otca maloletého, starí rodičia Z. zabezpečovali starostlivosť o ich vnuka W. Z..
V tomto období im otec dieťaťa, okrem príspevku na bývanie v hodnote 125,- eur, prispieval mesačne

sumou 280,- eur na stravu, hygienické potreby, školské potreby a ďalšie náklady, ktoré vynakladali v
súvislosti so starostlivosťou o maloletého W.. Okrem toho otec maloletého kupoval svojmu synovi
W. oblečenie a pokrýval náklady na stravu v škole, skauting, krúžky a tábory. Od októbra 2019 navyše
platí na maloletého 80,- eur mesačne.

12. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 29.01.2020 uviedol, že matkin príjem predstavuje
rodičovský príspevok plus prídavky na deti, pričom brigádu v N. musela ukončiť zo zdravotných dôvodov.
Výživné na maloletého W. matka navrhuje vo výške 70,- eur mesačne, je zásadne proti zročnému
výživnému. Aj starej matke J. Š. otec platil výživné na maloletého vo výške 100,- eur. Ďalej matka
nesúhlasí s náhradou trov za znalecké dokazovanie, nakoľko išlo o návrh otca, pričom návrh bol
rozšírený len o jeho osobu. Otec má značné úspory vo výške 200.000,- eur. Taktiež otec nezdokladoval

výdavky na maloletého v sume 1.400,- eur, podľa matky sa výdavky na maloletého pohybujú v sume
cca 410,- eur.

13. Matka na pojednávaní dňa 29.01.2020 uviedla, že od septembra 2018 platila výživné vo výške
80,- eur a od apríla alebo mája 2019 platí 30,- eur. Nadrámec výživného kupuje maloletému oblečenie,

darčeky, tablet a podobne. Spolu s partnerom kúpili montovaný dom, ktorý stál cca 82.000,- eur.

14. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 29.01.2020 uviedla, že matka má priestor na to, aby
platila vyššie výživné ako sama navrhuje. Predala dom v Kvetoslavove za 165.000,- eur a postavenie
nového domu stálo 82.000,- eur. Od septembra 2018 do júna 2019 hradila 80,- eur a od júla 2019 platí

30,- eur mesačne. Ďalej právna zástupkyňa otca žiadala, aby trovy znaleckého dokazovania, ktoré hradil
otec, znášali obidvaja rodičia rovnomerne, nakoľko znalecké dokazovanie navrhoval prokurátor.

15. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 29.01.2020 navrhla zveriť maloletého do starostlivosti
otca, s tým že styk ostane neupravený, výživné navrhla v sume 250,- eur mesačne od septembra

2018 a informačnú povinnosť neupravovať, nakoľko matka má možnosť sama sa informovať o veciach
týkajúcich sa maloletého.

16. Okresná prokurátorka na pojednávaní dňa 29.01.2020 súhlasila so zverením maloletého do
starostlivosti otca, s tým že styk matky s maloletým nebude upravený. Matka má dve nehnuteľnosti,

ktorých je výlučnou vlastníčkou a teda jej majetkové pomery odôvodňujú platenie výživného vo vyššej
miere ako sama navrhuje. Výživné navrhla vo výške 300,- eur. Ďalej bola za priznanie zročného
výživného, nakoľko si matka svojvoľne znížila výživné zo sumy 80,- eur na sumu 30,- eur.

17. Matka v ďalšom podaní uvádza, že je schopná platiť výživné vo výške 70,- eur, vzhľadom na jej

zdravotný stav a celodennú osobnú starostlivosť o dve maloleté deti. V súčasnej dobe je na
rodičovskej dovolenke s dvoma maloletými deťmi, pričom poberá mesačný rodičovský príspevok iba na
jedno maloleté dieťa od 1.1.2020 vo výške 270,- eur a rodinné prídavky na každé maloleté dieťa
po 24,95 eur. V minulosti brigádovala ako pomocná sila v N., kde si mesačne privyrobila 120,- eur. Mala
za to, že mesačné výdavky na maloletého vo výške 1.400,- eur, ktoré vyčíslil otec sú nadhodnotené.

Taktiež poukázala na nepomer svojho príjmu a príjmu otca, ktorý sa pohybuje okolo 6.000,- eur. Matka
považovala návrh otca na priznanie výživného spätne od 15.9.2018 za nedôvodný, nakoľko otcovi nič
nebránilo si uplatniť daný nárok už od septembra 2018. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa
02.03.2020 predniesol návrh matky totožný s podaním matky zo dňa 14.02.2020. Zročné výživné žiadal
priznať od 16.10.2019, teda od uplatnenia otcom. Navyše v čase od septembra 2018 sa otec o dieťa

reálne nestaral, nakoľko sa o maloletého starali starí rodičia Z..

18. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa 02.03.2020 uviedla, že počas súdneho konania sa
preukázalo, že otec je jediný schopný sa o maloletého postarať i to, že otec sa o maloletého
chce starať, preto súhlasí so zverením do jeho starostlivosti. Taktiež otec súhlasí s tým, aby sa styk

neupravoval. Výživné navrhoval upraviť v sume 700,- eur mesačne od 15.09.2018, nakoľko súdne
konanie trvá už od roku 2015. Matka nijako nepreukázala zhoršenie jej možnosti a schopností dosahovať
vyšší príjem, vzhľadom na svoj zdravotný stav. To, že matka má ďalšie dve vyživovacie povinnosti nie
je dôvodom, aby nebola schopná plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletému W..19. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch

vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia §
75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza
z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera

jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať
jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní
ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi
vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky,
časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti,
akými sú dopyt na trhu práce, alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará,

plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o
dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej
povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodičia. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa

pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná
rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale
aj jednotlivé položky napr. nehnuteľnosti. Súd vychádza zo zásady nielen možností a schopností, ale
aj z majetkových pomerov toho-ktorého rodiča. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu
osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja
rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojenie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný
a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú
starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či

bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a
majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa
ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu
trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

20. Súd prvej inštancie uviedol, že Okresný súd Bratislava I v rámci rozvodového konania schválil
rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal platiť výživné na maloletého v sume 180,- eur mesačne,
vopred k rukám matky. Nakoľko v prejednávanej veci, súd rozhodol o zmene zverenia maloletého
dieťaťa, bolo potrebné rozhodnúť aj o zmene vyživovacej povinnosti. V časti určenia výživného matka
pôvodne v návrhu žiadala upraviť jej vyživovaciu povinnosť voči maloletému v sume 200,- eur mesačne k

rukám otca. Neskôr, v dôsledku zmeny jej finančnej situácie (narodili sa jej dve ďalšie maloleté deti)
žiadala upraviť výživné v sume 70,- eur mesačne. Súd prvej inštancie ustálil z vykonaného dokazovania,
že matka maloletého je na rodičovskej dovolenke s dvoma maloletými deťmi, pričom poberá mesačný
rodičovský príspevok iba na jedno maloleté dieťa od 1.1.2020 vo výške 270,- eur a rodinné prídavky
na každé maloleté dieťa po 24,95 eur. Predala dom v Kvetoslavove za 165.000,- eur, výdavky

na výstavbu nového domu predstavovali sumu 82.000,- eur. Ďalej matka vlastní X,X izbový byt, ktorý
dostala vopred ako dedičstvo, ktorý prenajíma za 650,- eur mesačne, z čoho po odrátaní poplatkov
jej ostane čistý príjem cca 420,- eur. Svoje pravidelné výdavky vyčíslila nasledovne: splátka hypotéky
445,- eur, elektrina 99,40 eur, iné poplatky s bývaním 65,73 eur, strava pre 4 osoby 700,- eur, PHM,
poistka 210,- eur, doprava 125,- eur, mobil, internet 60,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, drogéria 60,-

eur, lieky, vitamíny 20,- eur, hračky pre deti 40,- eur, rehabilitácie 75,- eur, dokončenie rodinného domu
380,- eur, iné 100,- eur. Príjem jej partnera predstavuje sumu cca 1.600,- eur mesačne netto. Výdavky
na maloletého W. matka vyčíslila vo výške 480,- eur, z toho: bývanie 30,- eur, strava 200,- eur,
strava v škole 22,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, poplatky v škole 16,- eur, doprava 10,- eur, drogéria
12,- eur, lieky, vitamíny 60,- eur, iné 100,- eur. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti J.

M. s mesačným príjmom 6.000,- eur netto, financuje dve domácnosti, celkovo v sume cca 1.300,-
eur. So svojou súčasnou manželkou má dve maloleté deti vo veku 2 a 6 rokov. Jeho manželka poberá
rodičovský príspevok, býva v prenajatom byte, za ktorý platia 965,- eur mesačne. Otec je výlučným
vlastníkom X izbového bytu, v BSM vlastní s bývalou manželkou (matkou maloletého) rozostavaný domv Kittsee a chalupu (súdne konanie o vyporiadanie BSM doposiaľ nie je právoplatne ukončené). V rámci
úspor majú spoločne s manželkou cca 100.000,- eur. Motorové vozidlo nevlastní, používa služobné.
Otec mesačné výdavky na maloletého vyčíslil nasledovne: 128,- eur za bývanie, 380,- eur strava, 32,-

eur strava v škole, 160,- eur oblečenie a obuv, 45,- eur drogéria, 40,- eur lieky a vitamíny, 80,- eur krúžky
(skauting, pingpong, tábory), 60,- eur návštevy u psychologičky, 3,- eur mobil, 200,- eur dovolenky a
voľnočasové aktivity.

21. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a z dôvodu, že obaja rodičia sa majú podieľať

na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené
do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad
rámec) súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť matky v sume 110,- eur mesačne,
majúc za to, že takto upravené výživné odzrkadľuje odôvodnené potreby dieťaťa, a taktiež zodpovedá
predovšetkým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky. Súd prvej inštancie pri určení
výšky výživného prihliadal aj na to, že matka je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke s dvoma

maloletými deťmi, pričom poberá rodičovský príspevok iba na jedno maloleté dieťa, príjem má i z
prenájmu bytu na Drieňovej ulici. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie mal za
to, že uvedené výživné zohľadňuje súčasnú situáciu matky, ktorá aktuálne nie je zamestnaná, taktiež
zohľadňuje i tú skutočnosť, že v rámci možností sa snaží dieťaťu poskytovať plnenia aj nad rámec
výživného, napr. kúpou potrieb pre maloletého, poskytovaním darčekov a pod.

22. Súd prvej inštancie poznamenal, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily
dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v
spoločnejdomácnosti,pretožeanijedenzrodičovneprestávaniesťosobnúzodpovednosťzavšestranný
vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť, a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané

na svojich rodičov. Matka maloletého si musí uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť za svojho syna,
za jeho zdravý fyzický a duševný vývoj, k čomu sú nevyhnutne potrebné ifinančné prostriedky.

23. Výživné v sume 700,- eur mesačne ako navrhoval otec, od 15.09.2018 (t.j. od kedy sa
nachádzal maloletý v jeho starostlivosti), súd prvej inštancie považoval za vysoko nadhodnotené

a nezodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa. Výšku mesačných výdavkov na maloletého,
vyčíslenú otcom v sume cca 1.330,- eur, súd prvej inštancie považoval za neúmerne vysokú. Je
nepochybné, že maloletému vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, nákup hygienických potrieb
a ak dieťa navštevuje základnú školu, vznikajú aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a
náklady na úhrady poplatkov v škole, ak však rodič poskytuje dieťaťu nadštandardné potreby, nemôže to

mať žiaden vplyv na výživné upravené druhému rodičovi. Otec niektoré vyčíslené výdavky v rozpise na
maloleté dieťa hodnoverne nepreukázal, súd prvej inštancie ich teda neakceptoval (výdavky na stravu
cca 300,- eur, ošatenie a obuv 160,- eur, iné potreby v hodnote 200,- eur, zdravotná starostlivosť 140,-
eur a pod.). Súd prvej inštancie bol toho názoru, že od matky nemožno spravodlivo požadovať, aby sa
podieľala na výdavkoch, o odôvodnenosti, ktorých možno pochybovať, najmä s ohľadom na radikálne

vyššiu životnú úroveň otca. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že pomery v rodinách oboch rodičov sú
porovnateľné, matka i manželka otca majú dve maloleté deti, nachádzajú sa na rodičovskej dovolenke,
otec maloletého i partner matky sú zamestnaní s pravidelným príjmom. Príjem otca dieťaťa je však v
porovnaní s príjmom partnera matky, neporovnateľne vyšší a po zohľadnení všetkých odôvodnených
výdavkov na obe domácnosti je nutné konštatovať, že v domácnosti otca je životná úroveň v porovnaní

s domácnosťou matky citeľne vyššia.

24. Súd prvej inštancie upravil matke povinnosť platiť výživné na maloletého W. počnúc dňom
15.09.2018, teda dňom odkedy sa maloletý nachádza fyzicky v starostlivosti otca. Určenie počiatku
vyživovacej povinnosti od 15.09.2018 žiadal otec maloletého W., naproti tomu matka považovala nárok

otca o spätné výživné od 15.09.2018 za nedôvodný, nakoľko otcovi nič nebránilo si uplatniť daný nárok
už od septembra 2018. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd prvej inštancie jednoznačne za
to, že otcovi prináleží nárok na priznanie výživného odo dňa, kedy sa maloletý nachádza v osobnej
starostlivostiotca spoukazomnato,žesúdnekonanietrváodroku2015,pričomjebezvýznamné,
že dieťa sa väčšinu času nachádzalo v reálnej starostlivosti starých rodičov Z.. Je vecou rodiča, či svoje

rodičovskékompetenciedobrovoľnenaurčitýčasdelegujenaniekohoiného-vtomtoprípadenastarých
rodičov zo strany otca, alebo či vykonáva tieto práva a povinnosti nepretržite. Počas pobytu dieťaťa u
starých rodičov, otec pravidelne prispieval na výživu dieťaťa a financoval jeho potreby. Otcom tvrdené
skutočnosti boli doložené vyhlásením R.. B. Z. zo dňa 20.01.2020, v ktorom starý otec maloletéhovyhlasuje, že maloletý W., ich vnuk, bol v čase od septembra 2018 do septembra 2019 v ich starostlivosti.
Počas tohto obdobia im otec maloletého prispieval na bývanie, stravu, oblečenie, hygienické potreby,
školské potreby a ďalšie náklady, ktoré vynakladali v súvislosti so starostlivosťou o ich vnuka W..

Matka platila výživné od septembra 2018 do júna 2019 vo výške 80,- eur, avšak od júla 2019 začala
z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie platiť výživné vo výške 30,- eur.

25. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko matka prispievala na výživné od septembra 2018 do
júna 2019 v sume 80,- eur a od júla 2019 v sume 30,- eur, za obdobie od 15.09.2018 do 30.06.2020 jej

vznikol nedoplatok na výživnom v sume 1.235,05 eur, čo predstavuje rozdiel medzi doposiaľ hradeným
výživným a novo určeným výživným. Celkovo mala matka za uvedené obdobie zaplatiť 2.365,05,- Eur
(t.j. za 15 dní v sept. 2018 - 55,05,- eur (3,67/deň x 15 dní), za mesiace október až
december 2018 - 3 x 110,- eur. t.j. spolu 330,- eur, za rok 2019 - 12 x 110,- eur, t.j. celkovo 1.320,- Eur
a za 6 mesiacov roku 2020, 6 x 110,- eur, t.j. 660,- eur (výživné za mesiac jún 2020 bolo zročné ku dňu
15.05.2020)). Matka platila výživné od septembra 2018 v sume 80,- eur až do júna 2019 (t.j. zaplatila 10

x 80,- eur = 800,- eur) a od júla 2019 doposiaľ v sume 30,- eur (t.j. 11 x 30,- eur = 330,- eur) t.j. celkovo
zaplatila za uvedené obdobie 1.130,- eur. Rozdiel medzi doposiaľ reálne plateným výživným a výživným
určeným v tomto konaní predstavuje sumu 1.235,05,- eur.

26. Vzhľadom na súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery matky, ako i s ohľadom na sumu

zročného výživného na maloleté dieťa, súd prvej inštancie dospel k záveru, že zaplatenie zročného
výživného do 31.12.2020 je plne dôvodné, nakoľko uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné
okamihom právoplatnosti tohto rozsudku, by mohlo dôjsť k neúmernému finančnému
zaťaženiu matky.

27. K uloženiu informačnej povinnosti otcovi, súd prvej inštancie uviedol, že pre riadnu ochranu
záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť o jeho záležitostiach, pretože
zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Takáto rodičovská
povinnosť nemôže byť podceňovaná a v prípade ak ju rodič neplní dobrovoľne, mala by mu byť súdom
uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha. V prípade, ak je súdom uložená informačná povinnosť,

v rozhodnutí je potrebné uviesť v akých intervaloch je povinný rodič podávať správy o dieťati, ktorých
vecí sa informačná povinnosť týka, a akým spôsobom má rodič správu podávať. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd prvej inštancie rozhodol tak, že otcovi
uložil povinnosť informovať matku v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd sa
nestotožnil s tvrdeniami otca a kolízneho opatrovníka, že matka má možnosť zistiť si informácie o

maloletom sama, nakoľko vzhľadom najmä na prebiehajúcu liečbu jej syna, je nevyhnutne potrebné,
aby bola o všetkých veciach súvisiacich so zdravotným stavom dieťaťa aktuálne informovaná (najmä
o užívaní medikamentóznej liečby). Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol, majúc za to, že takáto
úprava informačnej povinnosti je dostačujúca, vzhľadom nato, že matka má prístup k elektronickej
žiackej knižke maloletého, vie si samostatne vyhľadať informácie týkajúce sa jeho prospechu a má

možnosť kontaktovať sa i priamo s vyučujúcimi maloletého W..

28. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok nanáhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie proti výroku II., III.,
V. a VII rozsudku a to z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
(súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f)
Civilnéhosporovéhoporiadku(súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym

skutkovým zisteniam), podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), a podľa ust. § 62 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku (súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci). Otec navrhuje, aby odvolací súd v zmysle ust. § 388 Civilného sporového poriadku napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie po doplnení dokazovania zmenil tak, že v časti výživného (výrok II.)

rozhodne tak, že matku zaviaže k povinnosti platiť výživné na maloletého W. v sume 700,- eur mesačne,
od 15.09.2018. Vo vzťahu k zročnému výživnému (výrok III.) rozhodne tak, že zaviaže matku k povinnosti
uhradiť odvolacím súdom vyčíslené zročné výživné v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
vzťahu k informačnej povinnosti (výrok V.) rozhodne tak, že rozhodnutie v tejto čast v zmysle ust. § 389zruší. Ďalej žiada, aby odvolací súd uložil matke povinnosť uhradiť do rúk otca sumu 708,77 eur z titulu
náhrady časti uhradených trov znaleckého dokazovania.

30. Otec v odvolaní uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v napadnutej časti nespĺňa zákonné
požiadavky uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva,
z akých skutkových okolností súd vychádzal, keď v časti výživného rozhodol, že upravil vyživovaciu
povinnosť matky k maloletému W. v sume 110,- eur. Vo vzťahu k zisteniu výšky odôvodnených
výdavkov maloletého W., súd prvej inštancie podľa otca v konaní ani neustálil, akú výšku výdavkov

maloletého dieťaťa považuje za odôvodnenú. Nie je možné akceptovať bezprecedentný postup súdu
prvej inštancie, ktorý v bode 113. odôvodnenia iba konštatuje, že otcom uvádzané výdavky maloletého
W. považuje za „. I. F. I. T. B. X.. Otec poukazuje na to, že súdu veľmi podrobným spôsobom preukazoval
výšku odôvodnených výdavkov maloletého W. aj predkladaním potvrdení o zakúpení daných položiek.
Súd prvej inštancie ho nikdy počas konania nevyzval na detailnejšie doplnenie uvádzaných skutočností,
nikdyvkonanínespochybniluvádzanévýdavkyabezďalšiehovbode113.odôvodneniauviedolzoznam

súdom zistených odôvodnených výdavkov maloletého W., spolu s jednoznačným označením výšky
odôvodnených potrieb dieťaťa (jednotlivo v položkách a v sumáre), z ktorej by ďalej súd prvej inštancie
postupoval pri určení výšky výživného, ale súd prvej inštancie v tejto veci zvolil zmätočný a arbitrárny
postup, keď iba označil štyri výdavky (strava 300,- eur, ošatenie a obuv 160,- eur, iné potreby v hodnote
200,- eur, zdravotná starostlivosť 140,- eur a pod.), ktoré považoval za „hodnoverne nepreukázané“ a z

tohto dôvodu určil výživné matke vo výške 110,- eur. Nie je mi zrejmé, či súd prvej inštancie považoval
všetky tieto výdavky W. za nedôvodné, a preto ich do výšky celkových odôvodnených výdavkov
vôbec nezahrnul, alebo či súd prvej inštancie tieto výdavky zahrnul do celkovej výšky odôvodnených
výdavkov W. v nejakej neurčitej časti.

31. Otec poukazuje aj na to, že súdu prvej inštancie predkladal potvrdenia o absolvovaní psychoterapie
mal. W. U. B.. W., ktorý uvedenú psychologičku navštevuje dvakrát v mesiaci, pričom jedno sedenie
predstavuje výdavok 80,- eur a nevyhnutnosť návštev pravidelnej terapie W. potvrdil aj ošetrujúci
pedopsychiater (viď podanie zo dňa 20.01.2020 spolu s prílohami vrátane aktualizovanej tabuľky
výdavkov mal. W.). Otec nerozumie postupu súdu prvej inštancie, ktorý uvedený výdavok na zdravotnú

starostlivosť vyhodnotil ako „. I.. Z podania zo dňa 20.01.2020 a jeho príloh vyplýva, že za psychologické
služby v mesiaci november 2019 otec vynaložil 180,- eur, za december 2019 sumu 160,- eur a za
január 2020 sumu 160,- eur. Otec trvá na odôvodnenosti tohto výdavku maloletého W. a zdôrazňuje
tú skutočnosť, že práve nesústredenou a neefektívnou činnosťou súdu prvej inštancie, ktorý
bezprecedentným spôsobom celé roky postupoval v súlade s návrhmi samotnej matky, v konečnom

dôsledku zapríčinil stav, keď maloletý W. sa dlhé roky nachádzal v nestabilnom výchovnom prostredí a
nedobrom psychickom stave a otcovi nebolo umožnené postarať sa o psychický stav syna. Vzhľadom
k tomu, že maloletý W. je na jednej strane dlhodobo odmietaný samotnou matkou, (ktorá vôbec
nepochopila prejavy jeho správania a podala dokonca návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad
maloletým - konanie vedené pod sp.zn. 59P/57/2019), no na druhej strane matka zdevastovala aj otcov

vzťah k synovi, ktorý ho istú dobu výrazne odmietal. Maloletý je nesmierne traumatizovaný chlapec,
ktorému je nevyhnutné dlhodobo a nepretržite poskytovať psychologickú podporu a pomoc s cieľom
umožniť mu spracovanie jeho emócií a pocitu odmietania. Ak súd prvej inštancie po tomto všetkom,
čo prebehlo v samotnom konaní, vyhodnotil výdavok na psychologickú pomoc W. v sume 140,- eur
za nedôvodný, otec je nútený konštatovať, že súd prvej inštancie zrejme abdikoval na svoju primárnu

funkciu zohľadňovať najlepší záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Rovnako tak výdavok na oblečenie a obuv otec preukazoval pokladničnými dokladmi
priloženými k podaniu zo dňa 21.11.2019, následne výdavok na oblečenie a obuv písomne odôvodnil aj
v následnom písomnom podaní zo dňa 20.01.2020. Otec uvádza, že k podaniu zo dňa 20.01.2020
priložil aj aktualizovanú tabuľku výdavkov maloletého W., v ktorej výdavok na oblečenie a obuv upravil

na sumu 100,- eur, takže z odôvodnenia súdu prvej inštancie v bode 113 okrem iného vyplýva aj to,
že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávnych a neaktualizovaných výdavkov
maloletého W.. Otec nepovažuje výdavok na oblečenie a obuv pre XX ročného rýchlo rastúceho chlapca
vo výške 100,- eur mesačne za neadekvátny a už vôbec nie za nadštandardný. Čo sa týka výdavkov na
iné potreby v hodnote 200,- eur mesačne, otec súdu prvej inštancie tento výdavok rovnako preukazoval

listinnými dôkazmi preukazujúcimi otcom vynakladané výdavky napr. na letné tábory alebo dovolenky.
Otec uvedený výdavok zahrnul do odôvodnených potrieb maloletého W. práve z dôvodu, že matka
sa nepodieľa na trávení prázdnin, či dovoleniek W. (s výnimkou pár dní), a teda otec zabezpečoval
starostlivosť o syna aj počas tohto obdobia. Preto je otec názoru, že tento výdavok je nevyhnutnépovažovať za dôvodný a matka by sa mala na tomto výdavku riadne podieľať. Čo sa týka výdavku na
stravu, otec pred súdom prvej inštancie uvádzanú výšku riadne odôvodnil, a síce tým, že vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu maloletého W., ktorý bol otcovi zverený do osobnej starostlivosti v situácii, keď

ho W. odmietal a otec nemal vytvorené podmienky na riadnu starostlivosť o syna (vzhľadom na jeho
pracovnú vyťaženosť a starostlivosť o ďalšiu rodinu, s ktorou W. nedokázal existovať v
jednej domácnosti), otec stravovanie nemohol kompletne zabezpečovať v jeho domácnosti tak, ako je
zvykom v iných rodinách, keďže na jednej strane žil v oddelenej domácnosti výlučne iba on
a W. (dvaja chlapi) a z hľadiska jeho pracovnej vyťaženosti a náročnej starostlivosti o W. nemal ani

dostatočný časový priestor na prípravu domácej stravy, ale väčšinu mesiaca sa so synom stravoval v
reštauračných zariadeniach. Otec využíval všetky príležitosti, ktoré mal na to, aby sa venoval primárne
W. a nie obslužným činnostiam, preto v rámci večernej prechádzky sa zastavili spolu s W. v reštaurácii na
večeri. Na jednej strane otec súhlasím s tým, že nejde o štandardný výdavok na stravu, avšak vzhľadom
na okolnosti celého prípadu otec tvrdí, že sa staral o W. najlepšie ako vedel a súd prvej inštancie mu
nemôže mať za zlé, že uprednostnil čas venovaný plnohodnotne W. pred (síce lacnejšou) prípravou

stravy v domácnosti. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o „. I. výdavku na stravu
otec uvádza, že súd prvej inštancie však tento výdavok na stravu nežiadal preukazovať s odôvodnením,
že tieto sa nepreukazujú. Otec v žiadnom prípade nemôže súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie,
ktorý v bode 113. odôvodnenia rozhodnutia v zásade uzatvára, že pri výdavku na stravu za odôvodnený
výdavok považuje výdavok vo výške 180,- eur (otec uvádzal v tabuľke výdavkov výdavok v

sume 380,- eur), ktorý pre rýchlo sa vyvíjajúceho chlapca vo veku 13 rokov nepovažuje za dostatočný a
upriamuje pozornosť súdu aj na tú skutočnosť, že matka svoj styk so synom realizuje veľmi sporadicky,
a preto sa W. v jeho domácnosti stravuje de facto nepretržite 30 dní v mesiaci. Otec si síce uvedomuje,
že stravovanie v reštauračných zariadeniach súd nemôže vziať do úvahy v plnej miere, avšak výdavok
na stravu pre 13 ročného chlapca istotne nepredstavuje výdavok nižší ako cca 230,- eur mesačne aj bez

stravovania v reštauračných zariadeniach. Navyše, čo do výšky 200,- eur bol tento výdavok nesporný
medzi rodičmi a aj matka ho v tejto výške odsúhlasila (viď. bod 109 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie). Otcovi nie je zrejmé, aké ďalšie výdavky maloletého W. pod označením „a pod.“ mal
súd prvej inštancie na mysli a v akej výške, keďže súd prvej inštancie nebol ďalej konkrétny, žiadne
dokazovanie vo vzťahu k zisteniu skutočného stavu veci, týkajúceho sa výdavkov dieťaťa nevykonal

a otcom predkladané výdavky maloletého nežiadal preukazovať. Ak by súd prvej inštancie odpočítal
z celkovej výšky výdavkov mal. W. z otcom predloženej tabuľky (hoci neaktuálnej - 1.330,- eur)
tieto neuznané výdavky, po odpočítaní všetkých týchto položiek otcovi vyšla suma 530,- eur. Hoci túto
kategoricky otec odmieta a tvrdí, že výdavky maloletého W. sú v takej výške, v akej ich otec predložil
súdu prvej inštancie v podaní zo dňa 20.01.2020, teda vo výške 1.480,- eur, otcovi nie je zrejmé, ako

mohol súd prvej inštancie dospieť k určeniu výživného v sume 110,- eur s odôvodnením,
že takto upravené výživné odzrkadľuje odôvodnené potreby dieťaťa, keď súd prvej inštancie nemohol
dospieť k nižšej celkovej výške výdavkov maloletého W. než k sume 530,- eur. V tejto časti otec
považuje rozhodnutie súdu za zmätočné, keďže na jednej strane súd prvej inštancie v bodoch 105 - 112
odôvodnenia veľmi detailným spôsobom popisuje základné princípy určovania výživného, no samotné

určenie výšky vyživovacej povinnosti a jeho odôvodnenie je v rozpore s týmito princípmi. Ak by súd prvej
inštancie vychádzal z ním uvedených zásad pri určovaní výživného, výživné by musel určiť minimálne
v sume zodpovedajúcej polovici hodnoty odôvodnených výdavkov maloletého W., teda zo sumy 530,-
eur by mal súd určiť výživné minimálne vo výške 265,- eur.

32. Otec poukazuje aj na tú skutočnosť, že samotná matka vyčíslila výdavky maloletého W. na sumu
vo výške 480,- eur (viď bod 109 odôvodnenia), z toho: bývanie 30,- eur, strava 200,- eur, strava v
škole 22,- eur, oblečenie a obuv 30,- poplatky v škole 16,- eur, doprava 10,- eur, drogéria 12,- eur,
lieky a vitamíny 60,- eur, iné 100,- eur. Matka odmietla uznať výdavok na bývanie v časti 218,- eur (čo
tvorí zvyšnú pomernú časť nákladov na bývanie celej jeho rodiny v dvoch domácnostiach, keďže otec

kvôli zabezpečeniu starostlivosti o maloletého W. bol nútený oddeliť domácnosti a súd prvej inštancie
tento výdavok aj na pojednávaní vyhodnotil ako jednoznačne dôvodný, keďže situácia si takéto riešenie
vyžadovala) a matka taktiež do výdavkov W. nezahrnula výdavky na psychologickú starostlivosť o W.
v sume 160,- eur mesačne. Ak by súd vychádzal minimálne z údajov zo strany matky a pripočítal by
odôvodnený výdavok na bývanie na mal. W. tak, ako ho otec uviedol (v sume 248,- eur), súd prvej

inštancie by musel dospieť k minimálnej (a predovšetkým nespornej) sume celkových výdavkov
maloletého W. v sume 700,- eur. Po pripočítaní výdavkov na psychoterapiu v sume 160,- eur by
aj podľa matkiných prepočtov mali výdavky na maloletého predstavovať minimálne hodnotu 880,- eur
mesačne. Otec poukazuje aj na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutiauvádza aj nesprávne údaje zo súdneho spisu, z čoho taktiež nevyhnutne vyplýva záver, že súd prvej
inštancie nemohol na základe nesprávnych údajov dospieť k správnym skutkovým zisteniam. Totižto
nie je pravdou, že by sa matka domáhala svojím návrhom na začatie konania úpravou jej vyživovacej

povinnosti k mal. W. v sume 200,- eur, ako sa uvádza v bode 109 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Matka sa svojím návrhom domáhala v čase, keď mal W. 8 rokov, určenia jej vyživovacej
povinnosti k synovi vo výške 300,- eur. Otec tvrdí, že matka si je vedomá výdavkov na syna W., a keďže
vo veku jeho 8-ich rokov odhadla výšku svojho príspevku na výživu v sume 300,- eur, je si vedomá aj
toho, že vo veku 13 rokov je neakceptovateľné, aby jej vyživovacia povinnosť voči synovi bola určená

na 110,- eur mesačne. Otec poukazuje aj na tú skutočnosť, že matka sa napriek tomu, že sa nachádza
na materskej/rodičovskej dovolenke s dvomi mladšími deťmi, a teda má oveľa viac času venovať
sa osobne maloletému W., sa zbavila akejkoľvek zodpovednosti a starostlivosti o maloletého, a to aj
povinnosti zabezpečovať potreby W. po materiálnej stránke. Túto svoju povinnosť matka aktuálne začala
realizovať vo veľmi limitovanom rozsahu, podľa jej predstavy a vo zvolenom čase. Matka túto svoju
neschopnosť postarať sa o syna vysvetľovala svojím zlým psychickým stavom, vyčerpaním, depresiami

a náročnou starostlivosťou o ďalšie deti, ako aj tým, že W. jednoducho nedokáže zvládnuť, lebo je to
náročné dieťa a nerešpektuje ju. Namiesto toho, aby sa s otcom dohodla na starostlivosti o maloletého,
urobila všetko preto, aby zdeštruovala otcov vzťah s W.. K matkiným dôvodom sa opakovane vyjadrovali
znalci, jednak z odboru psychológia, ako aj z odboru psychiatria, s rovnakým záverom, že nebolo
zistené také duševné ochorenie, ktoré by matke bránilo vo výkone jej rodičovských práv a povinností

k maloletému W.. Matka však za 5 rokov neurobila nič preto, aby dokázala vo výraznejšej miere
participovať na jeho starostlivosti. Rovnako tak pristúpila k zabezpečovaniu materiálnych potrieb W., keď
napriek tomu, že sa opakovane sťahovala a vynakladala nemalé finančné prostriedky na nehnuteľný
majetok v jej výlučnom vlastníctve (predávala rodinný dom, kupovala pozemok, stavala rodinný dom),
na výživu syna takmer vôbec neprispievala. Hoci na jednej strane tvrdila, že je veľmi vyčerpaná zo

starostlivosti o deti a trpí depresiami, bola schopná popri zabezpečovaní starostlivosti o deti príležitostne
brigádovať a zabezpečiť si tak ďalší príjem popri rodičovskom príspevku, prídavkoch na deti (vrátane
W.) a príjmu z prenájmu 2,5 izbového bytu v jej výlučnom vlastníctve v Bratislave - v Ružinove. Ak by
matka naozaj trpela tak závažnou depresiou a vyčerpanosťou, pre ktorú sa nemohla postarať o W., otec
tvrdí, že nebola by schopná zabezpečiť nielen starostlivosť o ďalšie dve deti, ale už vôbec by nebola

schopná príležitostne si privyrábať napríklad doučovaním angličtiny. Matka si vo svojej argumentácii
často odporovala. Keďže spoločne so svojim manželom matka riadne hospodári a manžel matky vykázal
prostredníctvom potvrdenia o príjme založeného do súdneho spisu čistý mesačný príjem vo výške
2.800,- eur mesačne, otec má za to, že matka sa nenachádza v takej situácii, že by nemohla pokrývať
polovicu výdavkov syna W. aj v období dočasného poklesu jej zárobku v podobe poberania

rodičovského príspevku. Otec poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie si bezprecedentným a
arbitrárnym spôsobom osvojil argumentáciu matky, ohľadne príjmov jej manžela, a to v rozpore s
listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, keď v bode 109 odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že
netto príjem manžela predstavuje sumu 1.600,- eur mesačne, čo je o 1.200,- eur menej ako je uvedené
v predloženom potvrdení o príjme manžela. Otec poukazuje aj na tú skutočnosť, že matka je výlučnou

vlastníčkou dvoch nehnuteľností, z toho jednej, ktorú nevyužíva na vlastné bývanie a ktorú prenajíma.
Ide o X,X izbový byt v Z. na X. ulici XX v Z., ktorý bol údajne podľa tvrdení matky na pojednávaní
dňa 29.1.2020 ocenený znalcom na sumu 115.000,- eur a nesplatená časť úveru podľa údajov matky
predstavuje 70.000,- eur. Otec je názoru, že trhová hodnota bytu na X. ulici v Bratislave
sa môže pohybovať v cenovej úrovni okolo 150.000,- eur, matka môže tento byt vo svojom výlučnom

vlastníctve predať a môže tak riadne zabezpečiť potreby maloletého W.. Otec má za to, že matka
má možnosti a schopnosti zabezpečiť si taký príjem, ktorým dokáže pokrývať potreby maloletého v
ďaleko vyššej miere, ako určil súd prvej inštancie. Matka je vysokoškolsky vzdelaná osoba, úspešne
absolvovala vysokoškolské magisterské štúdium na Slovensku, vysokoškolské štúdium vo Francúzsku,
pracovala na medzinárodných projektoch a onedlho opäť nastúpi do zamestnania po ukončení druhej

rodičovskej dovolenky. Matka nikdy netrpela nedostatkom finančných prostriedkov, čoho dôkazom je aj
tá skutočnosť, že na dve nehnuteľností spláca iba jeden hypotekárny úver, aj to s nesplatenou časťou v
cca polovici hodnoty jednej z nehnuteľnosti. Ak by matka skutočne mala tak nízky príjem, ako uvádzala
pred súdom prvej inštancie, nemohla by si dovoliť pokryť svoje výdavky, ktoré uviedla pred súdom prvej
inštancie v celkovej výške 2.400,- eur mesačne.

33. V neposlednom rade otec poukazuje aj na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie nevzal pri svojom
rozhodovaní do úvahy ani názor kolízneho opatrovníka a zástupcu okresnej prokuratúry, ktorí navrhovali
vzhľadom na matkine majetkové pomery určiť výživné k maloletému W. vo výške minimálne250,- až 300,- eur mesačne, pričom súd prvej inštancie sa ich argumentáciou nijako nezaoberal a v
odôvodnení svojho rozhodnutia ani nevysporiadal.

34. Čo sa týka výroku V. rozsudku o uložení informačnej povinnosti, otec túto povinnosť považuje za
nadbytočnú a za šikanózne rozhodnutie súdu. Matka súdu prvej inštancie nepreukázala nevyhnutnú
potrebu uloženia tejto povinnosti, keďže otec vždy na jej otázky riadne odpovedal, hoci nie ihneď, keďže
jeho pracovná vyťaženosť a starostlivosť o maloletého a ďalšie dve deti mu neumožňovali
okamžite reagovať na požiadavky matky, ale v rozumnom odstupe hodín či maximálne dvoch - troch dní.

Vzhľadom k tomu, že matka sa doslova zbavovala akejkoľvek svojej rodičovskej zodpovednosti, nemala
záujem o participáciu na starostlivosti o maloletého, odmietala nielen vykonávať
svoje povinnosti voči maloletému, ale maloletého odmietala, otec nemôže považovať postup súdu prvej
inštancie, ktorým povinnosti sú ukladané iba otcovi, za adekvátny a spravodlivý. Matka komunikuje
priamo s maloletým, má číslo jeho mobilného telefónu a môže s ním byť kedykoľvek v kontakte. S
otcom nijako nekomunikuje, odmietla sa zúčastňovať odborného poradenstva na referáte poradensko-

psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava, neustále otcovu starostlivosť o maloletého a jeho vzťah s
maloletým devastuje a dehonestuje a otec je toho názoru, že túto súdom uloženú povinnosť bude matka
iba zneužívať na vyvolávanie ďalších a ďalších nezmyselných konfliktov. Navyše medikamentózna
liečba bola maloletému po dohode s ošetrujúcim pedopsychiatrom v máji tohto roku vysadená, keďže
sa psychický stav maloletého pod vplyvom aktuálneho výchovného prostredia výrazne zlepšil, o čom

bola matka riadne informovaná. Matka má k dispozícii všetky lekárske správy, je schopná komunikovať
priamo s ošetrujúcimi lekármi a vzhľadom na ich rodinnú situáciu má otec za to, že priamy kontakt matky
s lekármi je určite vhodnejší. Rovnako tak výrok nemožno v časti „. F. B. O. G. M. W. považovať za
vykonateľný, keďže každý z nás rodičov môže mať odlišný názor na to, čo je aktuálne podstatná vec na
strane maloletého. Z uvedených dôvodov otec žiada odvolací súd, aby rozsudok v časti výroku V. zrušil.

35. Otec ďalej v odvolaní uvádza, že opakovane žiadal súd prvej inštancie, aby rozhodol aj vo vzťahu k
náhrade trov znaleckého dokazovania, ktoré otec preddavkovo uhrádzal výlučne sám. Túto požiadavku
otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzniesol opakovane, naposledy na pojednávaní dňa
29.1.2020, kedy žiadal súd, aby zaviazal rozhodnutím matku k úhrade 50 % celkových výdavkov na

trovy znaleckého dokazovania, ktoré vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku W.. O. K.
na základe Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/144/2015-335 zo dňa 13.10.2018 a
Uznesenia Okresného súdu Bratislava II, č. k. 59P/144/2015-433 zo dňa 28.03.2019 v celkovej
výške 1.417,54 eur. Uvedený návrh súd prvej inštancie odignoroval, v odôvodnení súdu prvej inštancie
sa nenachádza ani zmienka o tomto návrhu, súd prvej inštancie sa nezaoberal argumentáciou, ktorou

sa otec domáhal rozhodnutia o náhrade trov znaleckého dokazovania. Takýmto postupom súd prvej
inštancie otcovi ako účastníkovi konania znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom k
tomu, že vykonanie znaleckého dokazovania navrhol zástupca okresnej prokuratúry a tento stav bol
zapríčinený postojmi a prístupom samotnej matky, kedy sa situácia celkovo dostala do

neriešiteľného bodu, kedy matka navrhovala nariadenie ústavnej starostlivosti, otec je názoru, že by
bolo v rozpore s dobrými mravmi a princípom rovnosti účastníkov konania, aby celé
trovy uvedeného znaleckého dokazovania znášal otec sám bez finančnej participácie matky. Otec preto
žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol o náhrade trov znaleckého
dokazovania v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku W.. O. K. tak, že matke uloží povinnosť

uhradiť otcovi sumu 708,77 eur z titulu náhrady časti uhradených trov znaleckého dokazovania.

36. Kolízny opatrovník na odvolanie otca uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú vyjadrenia
kolízneho opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 29.01.2020 a dňa 02.03.2020, kde navrhol zveriť
maloletého do osobnej starostlivosti otca, výživné navrhol vo výške 250,- eur, a to od septembra

2018, styk navrhol neupravovať, informačnú povinnosť kolízny opatrovník nenavrhoval upraviť z dôvodu,
že matka má možnosť a schopnosť sama sa informovať o veciach týkajúcich sa maloletého.

37. Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie vyjadrenom v
napadnutom rozsudku, že výška výživného navrhovaná otcom maloletého je nadhodnotená. Zároveň sa

všakprikláňa knázoru,ževyživovaciapovinnosťmatkykmaloletémubymalabyťurčenávsumevyššej,
ako bola uložená rozsudkom súdu prvej inštancie. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo zistené,
že matka maloletého je výlučnou vlastníčkou dvoch nehnuteľností a jej majetkové pomery odôvodňujú
platenie výživného vo vyššej sume, ako to v konečnom dôsledku navrhovala. Prokurátor navrhovalvyššiu sumu výživného aj na samotných pojednávaniach a to vo výške 300,- eur mesačne. Prokurátor vo
vyjadrení k odvolaniu ďalej uviedol, že navrhuje uloženú informačnú povinnosť otcovi potvrdiť. Poukázal
na priebeh konania, kde bolo zistené (zápisnica o pojednávaní zo dňa 25.11.2019), že

otec neinformoval matku maloletého o jeho zdravotnom stave. Matka sa mala od samotného maloletého
dozvedieť, že chodí ku psychiatrovi a má užívať liek L.. Právo na informácie týkajúce sa dieťaťa patrí
k základným právam rodiča, preto v prípade, ak komunikácia medzi otcom a matkou maloletého nie je
ideálna, súd prvej inštancie mal správne za to, že je informačnú povinnosť vhodné upraviť.

38. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súdom prvej inštancie určená výška vyživovacej
povinnosti matky voči maloletému je už na hranici súčasných matkiných schopností a možností. Matka
počas konania poukazovala, že otcom vyčíslené mesačné výdavky na maloletého v priemernej výške
1.480,- eur sú značne nadhodnotené a zo strany otca neboli ani riadne preukázané. Otec doložil rôzne
pokladničné bločky, o ktorých hodnovernosti je značná pochybnosť. Matka počas konania poukazovala,
že viaceré otcom predložené výdavky nemohli byť ani výdavkami na maloletého, keďže z pokladničného

bločku bolo zrejmé, že ide o tovar pre inú osobu, prevažne pre dospelú osobu. Ďalej je značná
pochybnosť o vyčíslených nákladoch za psychologické sedenia u X.. W., keďže v
bločkoch sú uvádzané časy, kedy bol maloletý preukázateľne v školskom zariadení a matke sa maloletý
vyjadroval, že už ani dlho nebol na psychologickom sedení u X.. W.. Navyše z predložených správ
sama psychologička konštatuje, že maloletý je voči jej psychologickému poradenstvu rezistentný. Matka

nerozumie, z akého dôvodu vynakladá otec finančné prostriedky na psychologické poradenstvo u
psychologičky, ktorá sama v správe konštatuje, že nevie ako má maloletému pomôcť. Matka počas
konania upozorňovala na vyjadrenia predchádzajúcich psychológov maloletého, ktorí vyslovili obavu,
že pri častej zmene psychológa, môže byť maloletý už rezistentný voči ďalšiemu psychologickému
poradenstvu. Práve v dôsledku nátlakového konania zo strany otca, prišlo k prerušeniu psychologického

poradenstva u W.. Q.. Sedenia u psychologičky W.. Q. už hneď v začiatkoch začínali prinášať prvé
výsledky, síce výrazne negatívne voči otcovi, ale maloletý sa snáď po prvýkrát aj plne otvoril a začal
voči W.. Q. pociťovať dôveru a konečne začínal postupne vyjadrovať svoje pocity a čo
ho v skutočnosti trápi. Žiaľ sedenia z novembra 2016 boli po zásahoch otca ukončené a na krátko
obnovená spolupráca bola v júni 2017 za dramatických okolností zastavená, keď maloletý

odmietol spoluprácu, potom ako súd nariadil styk otcovi. Maloletý stratil dôverou aj voči W.. Q., ktorej
vyčítal, že ho tiež neochránila. Z bločkov, ktoré otec predložil vyplýva, že podľa tvrdení otca mal maloletý
začať užívať celú radu homeopatík a výživových doplnkov, ktoré maloletému ani nikto nepredpísal
resp. neodporučil. Matka v tejto súvislosti poukázala aj na možné riziká pri neodbornom kombinovaní
rôznych druhov homeopatík s predpísanými psychiatrickými liekmi, ktoré maloletý začal užívať počas

otcovej osobnej starostlivosti. Otec matku ani doteraz neinformoval, že maloletý má užívať nejaké
homeopatiká, navyše ani ich nikdy nepripravil na užívanie počas víkendového styku matky s maloletým.
Maloletý navyše opakovane uvádza, že nikdy iné lieky, kvapky, či tablety, okrem L. predpísaného
psychiatrom, nebral. Ošetrujúci stomatológ maloletého je dlhodobo W.. V. a nie stomatológ, ktorý je
uvedený na predloženom bločku. Matka predložila výpis zo zdravotnej poisťovne maloletého, z ktorého

je zrejmé, že od obdobia septembra 2016 do februára 2020 bol doplatok poistenca v celkovej sume
119,18 Eur, pričom z uvedenej sumy uhradila matka 117,16 eur (hlavne za ortopedické pomôcky) a
otec za viac ako rok aj pol starostlivosti o maloletého uhradil 2,02 eur. Z uvedeného je
zrejmé, že výdavky na maloletého na zdravotnú starostlivosť sú v nepatrenej výške. Navyše maloletý
počas otcovej starostlivosti prestal navštevovať ortopéda. Matka ďalej počas konania poukázala na

paradox, že otec na jednej strane tvrdí, že maloletý je závislý od počítačových hier, a otec dáva matke
príkazy, aby sa maloletý v jej domácnosti nehral s tabletom, pričom otec v konaní predložil bločky za
počítačové hry, ktoré mal maloletému zakúpiť. Matka ďalej poukazovala, že výdavky otca za ošatenie
maloletého nemôžu zodpovedať otcom tvrdenej výške, keďže maloletý nosí ešte oblečenie, ktoré mu
zakúpila matka, resp. stará matka. Otec nemá ani zvýšené výdavky na ortopedickú obuv, ktorú má

maloletý predpísanú, keďže matkou zakúpené ortopedické topánky maloletý ani nenosí a do školy
a k matke chodí v obnosených topánkach. Otec nemá ani zvýšené výdavky na oblečenie, keďže
podľa jeho tvrdení si už maloletý počas jeho starostlivosti netrhá a nehryzie oblečenie. Otec pravidelne
pred pojednávaniami prihlásil maloletého na rôzne finančne nákladné voľnočasové aktivity, ktoré po
pojednávaní už prestal navštevovať (parcour a pod.). Maloletý navštevuje pravidelne len voľnočasové

aktivity, s ktorými má otec len nepatrné výdavky. Za posledných 12 mesiacov maloletý
navštevuje len scauting, kde sú poplatky symbolické alebo žiadne. Otec v konaní prezentoval, že
svojim rodičom, počas času kedy maloletý u nich býval, prispieval mesačne na výdavky v priemere
140,- eur mesačne, čo zodpovedá aj reálnym mesačným výdavkom otca na maloletého. Matka taktiežpoukazuje, že otec zasielal k rukám J. Š. mesačné výživné vo výške 100,- eur, pričom počas celých
12 mesiacov neprispel ničím naviac. Keď sa matka osobne starala o maloletého prispieval otec na
základe rozhodnutia súdu sumou 200,- eur mesačne. Matka nie je v súčasnosti z objektívnych príčin

schopná dosahovať vyšší príjem ako v čase podania návrhu a to jednak zo zdravotného hľadiska, či
už z aktuálneho psychického hľadiska, ako aj pre zhoršujúce sa problémy s chrbticou, ako aj z dôvodu
zabezpečovania plnej osobnej starostlivosti o dve maloleté deti. Matka je v súčasnosti na rodičovskej
dovolenke s dvoma maloletými deťmi, pričom poberá mesačný rodičovský príspevok na jedno maloleté
dieťa od 1.1.2020 vo výške 270,- eur a rodinné prídavky na každé maloleté dieťa po 24,95 eur. Maloletý

L. nastupuje do škôlky až v septembri 2021. Matka prenajíma jej X,X izbový byt v Z. na X. ulici v
priemere za 650,- eur mesačne, pričom po odrátaní dane, poplatkov za správu bytového domu a
fondu opráv, iných nákladov a skutočnosti, že byt nie je stále prenajatý, je čistý výnos okolo 200,-
eur mesačne. Matka má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že životná úroveň otca je
neporovnateľne vyššia ako životná úroveň matky a otec nepreukázal ním tvrdené výdavky na maloletého
vo výške 1.480,- eur. Matka považuje posunutie patričnej lehoty na zaplatenie zročného výživného

za správne, vzhľadom na jej súčasné nepriaznivé majetkové pomery, ktoré jej nedovoľujú uhradiť
zročné výživné v kratšej lehote. Matka v súvislosti so zročným výživným opätovne poukazuje, že otec
nepreukázal, z akého dôvodu žiada priznať výživného spätne od 15.9.2018. Otec si až na pojednávaní
dňa 16.10.2019 uplatnil nárok na výživné počas starostlivosti o maloletého. Otcovi nič nebránilo si
uplatniť daný nárok už od septembra 2018 napríklad prostredníctvom neodkladného opatrenia. Navyše

otcom uvádzané mesačné výdavky, ako aj požadovaná výška mesačného výživného na maloletého sú
značne nadhodnotené aj vzhľadom na príspevky otca svojim rodičom, ktorí zabezpečovali celú osobnú
starostlivosť o maloletého. Matka je toho názoru, že otec mal dostatok času a nič mu nebránilo požiadať
súd o určenie výšky výživného na maloletého, otec ani neudal dôvod hodný osobitného zreteľa, osobnú
starostlivosť o maloletého ani sám nezabezpečoval otec, ale zabezpečovali rodičia otca a to v čase

platnosti neodkladného opatrenia, ktorým bol maloletý zverený do osobnej matkinej starostlivosti, otec
ani ničím nezdokladoval náklady na maloletého od septembra 2018. Matka ďalej poukazála na to, že
v septembri 2018 bol právny stav upravený ešte v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava II
zo dňa 13.04.2017, č. k. 59P/33/2018-14, ktorým bol na návrh matky maloletý v starostlivosti matky
a až uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.05.2019, č. k. 59P/104/2018-46 bol maloletý

zverený do osobnej starostlivosti otca. Matka má za to, že zročné výživné bolo možné otcovi priznať len
od podania návrhu t.j. od 16.10.2019. Pokiaľ by odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok,
navrhuje matka vzhľadom na vyššie uvedené, aby zročné výživné bolo určené až od podania návrhu
otca, t.j. od 16.10.2019. Matka ďalej vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že počas konania pravidelne
poukazovala, že otec matku neinformuje riadne o zdravotnom stave maloletého. Matka

sa väčšinu informáciu o zdravotnom stave maloletého dozvedela až z prednesu právneho zástupcu
otca priamo počas pojednávania, kedy boli do spisu založené aj aktuálne zdravotné správy maloletého.
Matka má za to, že je v najlepšom záujme maloletého, aby otec pravidelne informoval matku o vývoji
zdravotného stavu maloletého, hlavne keď maloletý užíva psychiatrické lieky a matka mohla riadne
zabezpečiť pokračovanie medikamentóznej liečby aj v čase jej styku s maloletým. Matka poukazuje aj

na incident zo dňa 6.12.2019, kedy otec nechal privolať sanitku, aby zobrala maloletého na psychiatrické
oddelenie na Kramároch, keďže maloletý sa hneval, že na sviatok sv. Mikuláša namiesto sladkostí
dostal cibuľu. O prevoze maloletého na psychiatrické oddelenie sa matka dozvedela až z predloženého
bločku, kde bol otcovi vyúčtovaný poplatok za prevoz sanitkou. Matka ďalej poukazuje, že maloletý
prestal užívať psychiatrické lieky už v polovici mesiaca máj 2020, pričom otec matku o tejto skutočnosti

ani neinformoval a na styk pribalil už aj vysadené lieky. Počas styku na prelome mája/júna 2020 t.j. 2
týždne po vysadení liekov, podávala matka maloletému naďalej psychiatrické lieky a o vysadení liekov
sa dozvedela až od samotného maloletého dňa 13. júna, kedy sa jej maloletý pýtal, prečo mu ich
stále podáva, keď už v máji mu ich otec prestal dávať. Následne na dotaz matky ohľadom podávania
psychiatrických liekov, otec odpísal, že sa ospravedlňuje, že danú informáciu neposunul ďalej matke.

39. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý

verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca je sčasti dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§
378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení
zákonným spôsobom.40. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku o určení výšky výživného zmenil, nakoľko
dospel k záveru, že síce súd prvej inštancie vykonal všetko potrebné dokazovanie na zistenie
skutočného stavu veci, avšak z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu určeniu výšky

výživného. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť, že výživným sa rozumejú náklady
na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným
rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných
potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na
nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre

hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich
skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich
telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym,
lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v
širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak
zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom

na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza
zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi
týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami
a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou,
že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia

životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho
odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa
prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod.
Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho
rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich

celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na
ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča,
pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to
všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti,
pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

41. V prejednávanej veci, ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie vykonal podrobné
dokazovanie ohľadom majetkových pomerov rodičov, ich zárobkov. Odvolací súd sa však nestotožnil s
výškou určeného výživného a považuje takto určené výživné za nedostatočné, a to jednak vzhľadom na
majetkové pomery matky, jej možnosti a schopnosti, ako aj vek maloletého, jeho oprávnené náklady a

zdravotný stav. Odvolací súd vychádza z toho, že suma 110,- eur je sumou skutočne nízkou a
nepokryje ani najzákladnejšie potreby maloletého. Matka i napriek tomu, že má ďalšie dve vyživovacie
povinnosti a poberá rodičovský príspevok, je schopná platiť vyššie výživné, nakoľko je vlastníčkou bytu,
ktorýprenajíma,zčohomáakouviedlapoodrátanísplátkyhypotekárnehoúveruainýchnákladovpríjem
200,- eur mesačne, navyše danú nehnuteľnosť môže predať, vyplatiť úver, kde hodnota bytu je vyššia

ako nesplatená časť úveru. Ďalej je potrebné prihliadnuť k tomu, že matka predala nehnuteľnosť za
165.000,- eur a zadovážila novú nehnuteľnosť za 82.000,- eur. Takže aj tu matke ostali úspory. Ďalej je
dôvodné prihliadnuť i k tomu, že matka má manžela, s ktorým majú dve maloleté deti a je aj
jej manžel povinný podielať sa na ich výžive, ako aj výžive manželky, ktorá je na rodičovskej dovolenke.
Nemožno teda v danej veci prihliadnuť a zohľadniť len to, že matka je toho času na rodičovskej

dovolenke a nemá príjem, keď ako je vyššie uvedené má iné majetkové hodnoty, ktoré jej umožňujú platiť
vyššie výživné, ako bolo stanovené súdom prvej inštancie. Vzhľadom na vek maloletého, a vzhľadom
aj na špecifické potreby z dôvodu psychického stavu maloletého, odvolací súd dospel k záveru, že bolo
dôvodné pristúpiť k určeniu výživného vo výške 250,- eur mesačne. Odvolací súd sumu 700,- eur, ktorú
požaduje otec považuje za nadhodnotenú, takú, ktorá prevyšuje odôvodnené náklady na maloletého a

nezodpovedápomerommatky.Dieťamáprávonatakúživotnúúroveň,akúmajújehorodičia.Akotecmá
nadštandardný príjem a je z neho schopný vynakladať vyššie výdavky na maloletého, ešte neznamená,
že všetky otcom vynaložené náklady sú skutočne dôvodné a matka je povinná hradiť ich polovicu. U
každého rodiča je potrebné skúmať jeho životnú úroveň, možnosti, majetkové pomery a u matky sú tieto
na nižšej úrovni oproti otcovi. Odvolací súd vzhľadom na predkladané vyčíslenia nákladov na maloletého

má za to, že otcom uvádzaných 1.400,- eur mesačne je sumou značne nadhodnotenou. Ak aj otec reálne
toľko vynakladá, je to z dôvodu jeho vyššej životnej úroveň a príjmu, čo však ako je už vyššie uvedené
nemožno samo o sebe brať do úvahy. Odvolací súd má vzhľadom na vek maloletého, ceny tovarov a
služieb, sumy určenej zákonom ako životné minimum, ako aj vzhľadom na zdravotný stav maloletéhoza to, že oprávnené náklady sa pohybujú okolo 530,- eur mesačne. Odvolací súd dopĺňa aj, že treba si
uvedomiť, že spor o výživné nie je účtovným sporom, je potrebné ustáliť dôvodné náklady, ktoré ako
je vyššie uvedené nemusia zodpovedať vždy reálnym, ktoré rodič vynakladá, keď tieto reálne náklady

vychádzajú z jeho lepšej životnej úrovne a príjmu. Náklady na dieťa je potrebné ustáliť aj s ohľadom
na životnú úroveň rodiča, ktorý je povinný výživné platiť. Odvolací súd vzhľadom ku vyššie uvedeným
kritériám určenia výživného a vzhľadom na možnosti a schopnosti matky a jej majetkové pomery dospel
k záveru, že suma 250,- eur mesačne od matky je opodstatnená, zohľadňujúca ako nevyhnutné potreby
maloletého, tak aj životnú úroveň matky. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil a určil, že matka je povinná platiť výživné mesačne vo výške 250,- eur.

42. Čo sa týka dátumu, od ktorého má matka povinnosť platiť výživné, odvolací súd ponechal dátum
určený súdom prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje jednak na to, že otec a ani matka nepodali
odvolanie voči určeniu okamihu, od ktorého má matka povinnosť platiť výživné. Ak matka nesúhlasila s
takto uloženou povinnosťou, mala podať odvolanie. Namietať a žiadať zmenu dátumu, odkedy má matka

platiť výživné až vo vyjadrení k odvolaniu otca, je z dôvodu, že matka a ani otec nepodali do tejto
časti odvolanie nespôsobilé na prieskum odvolacím súdom. Ustanovenie § 65 CMP nemožno vykladať
v tak širokom zmysle, že odvolací súd môže preskúmať aj výroky rozsudku, ktoré neboli napadnuté
odvolaním. Iná je okolnosť, ak nastane zmena pomerov počas odvolacieho konania, tam odvolací súd
musí prihliadnuť na zmenu a ak má vplyv aj na výrok, ktorý nebol napadnutý odvolaním, musí na túto

zmenu reflektovať. Tu však nejde o takýto prípad.

43. Z dôvodu určenia vyššej sumy zvýšenia výživného oproti tomu, ako určil súd prvej inštancie bolo
potrebné zmeniť aj výrok o zročnom výživnom. Odvolací súd k sume zročného výživného určenej súdom
prvej inštancie (1.235,05 eur) prirátal sumu, o ktorú odvolací súd zvýšil výživné určené súdom prvej

inštancie, teda po 140 eur za každý celý mesiac, t.j. 21 mesiacov x 140 = 2.940/3 mesiace
roku 2018, 12 mesiacov roku 2019, 6 mesiacov roku 2020 a pomerne za 15 dní mesiaca september
2018 , t.j. 4,67 x 15 = 70,05 a ďalej vypočítal zročné výživné od rozhodnutia súdu prvej inštancie do
rozhodnutia odvolacieho súdu tak, že počet mesiacov, ktoré uplynuli od rozhodnutia súdu prvej inštancie
do rozhodnutia odvolacieho súdu vynásobil sumou 140,- eur (19 mesiacov /6 mesiacov roku 2020,

12 mesiacov roku 2021 a 1 mesiac roku 2022/ x 140 = 2.660). Odvolací súd podotýka, že od rozhodnutia
súdu prvej inštancie je výrok o výživnom predbežne vykonateľný, čo znamená, že aj v prípade odvolania
mala matka povinnosť platiť určené výživné 110,- eur, a ak tak nevykonala, je to potom otázkou exekúcie,
kde v exekučnom konaní sa dá vypočítať, koľko mala matka na základe predbežne vykonateľného
rozsudku uhradiť na výživnom. Odvolací súd vzhľadom na výšku sumy zročného výživného určil matke

na jej zaplatenie dlhšiu lehotu a to 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

44. Čo sa týka výroku a uložení informačnej povinnosti, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
súdu prvej inštancie, ako aj vyjadrením okresnej prokuratúry, že v záujme maloletého, vzhľadom na jeho
zdravotný stav, prípadné užívanie liekov maloletým, aby matka o týchto skutočnostiach bola riadne a

včas informovaná, keď maloletý sa s matkou stýka. Ako vyplynulo počas konania, rodičia nemajú dobrý
vzťah, ich komunikácia je problémová. Je v záujme maloletého, aby otec mal súdom danú informačnú
povinnosť. Nejde v žiadnom prípade o bezdôvodné zaťažovanie otca, či jeho trestanie, ako uvádza
otec v odvolaní. Dôvod uloženia mu tejto povinnosti je chrániť záujem maloletého, ktorý
je jednoznačne v tom, aby aj matka mala najmä o jeho zdravotnom stave, užívaných liekoch a podobne

včasné a aktuálne informácie. Odvolací súd má za to, že takáto povinnosť otca nijako nezaťažuje a je
to zákonná povinnosť rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, informovať druhého
rodiča. Odvolací súd zmenil výrok len čo sa týka rozsahu informovania, nakoľko má za to, že otcom
namietaná nevykonateľnosť výroku, pokiaľ ide o termín „. B. O. G. M. W. je dôvodná. Vo výroku, ktorým
súd ukladá informačnú povinnosť má byť uvedené, ktorých vecí sa má informačná povinnosť týkať, a

to z dôvodu práve vykonateľnosti takéhoto výroku. Odvolací súd preto precizoval výrok o informačnej
povinnosti a uviedol presne, ktorých vecí sa táto povinnosť týka. Otec okrem poskytovania informácií o
zdravotnom stave maloletého, je povinný poskytovať informácie o školskom prospechu maloletého, o
návšteve záujmových krúžkov, o pobyte maloletého mimo miesta bydliska.

45. Otec odvolaním napadol i výrok o trovách konania. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie neodôvodnil, ako sa vysporiadal s návrhom otca na priznanie trov za znalecké dokazovanie a
z akého dôvodu nepovažoval tento návrh za dôvodný, keď trovy nepriznal. Odvolací súd považuje výrok
o nepriznaní trov za nesprávny a dospel k záveru, že je dôvodné, aby matke bola uložená povinnosťuhradiť otcovi polovicu trov, ktoré platil za znalecké posudky č. 5/2019, 6/2019 a 7/2019 vypracované
znalcom W.. O. K., na základe uznesenia súdu zo dňa 13.10.2018, č. k. 59P/144/2015-335. Zo spisu
vyplýva, že znalečné vo výške 1.417,54 eur bolo vyplatené z preddavkov, ktoré v celej výške uhradil len

otec maloletého. V konaniach vo veci starostlivosti o maloletých je daný princíp vyšetrovací, to znamená,
že súd aj bez návrhov musí vykonať potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci. V danej
veci bolo znalecké dokazovanie jednak vykonané na návrh prokuratúry, nie len otca a navyše je zrejmé,
že takéto dokazovanie bolo na zistenie skutočného stavu veci a pre rozhodnutie nevyhnutné. Znalecké
dokazovanie bolo dôvodné vykonať, aby bolo možné rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

Odvolací súd nevidí dôvody, prečo by trovy znaleckého dokazovania mal znášať v danom prípade len
otec. Je spravodlivé, aby sa obaja rodičia na týchto trovách podieľali v rovnakom rozsahu, preto odvolací
súd zmenil výrok o trovách prvoinštančného konania tak, že uložil matke zaplatiť otcovi polovicu trov
znaleckého dokazovania, teda sumu 708,77 eur.

46. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj

napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová
proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14.09.2011, č. k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).

47. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

48. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).