Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 18, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19Csp/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203935
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6420203935.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudkyňouJUDr.AndreouGindlovou,vprávnejvecižalobcu:
Ľ. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. XX, XXX XX F., Š. E. X., v konaní právne zast.: Mgr. Peter Kováčik,
advokát, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 53 286 090, proti žalovanému: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, organizačná
zložka BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova

2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713 v konaní právne zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, v konaní o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 973,-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100,- € do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd p r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 973,- € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 973,- € od 01.11.2020 do zaplatenia. V žalobe

poukázal na to, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a právnym predchodcom žalovaného (CETELEM
Slovensko a.s.) ako veriteľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní
platobnej karty AURA. Z dôvodu neplatného uzatvorenia predmetnej zmluvy bol žalobca povinný
veriteľovi uhradiť iba skutočne poskytnuté finančné prostriedky na podklade tejto zmluvy. Vzhľadom
na to, že žalobca na predmetnú zmluvu veriteľovi uhradil finančné prostriedky značne prevyšujúce
poskytnuté plnenie zo strany veriteľa, na ktoré mal veriteľ právny nárok, na strane veriteľa došlo k
bezdôvodnému obohateniu, ktorého vydania sa žalobca domáhal v konaní vedenom pred Okresným

súdom Ž. A. M. F. X.. N.. XCsp/XX/XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Ž. A. M. N. T. XX.XX.XXXX
sp. zn. XCsp/XX/XXXX-XXX došlo zo strany súdu k právoplatnému uloženiu povinnosti žalovanému
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.242,- € spolu s príslušenstvom z dôvodu, že zo
strany žalovaného došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti
a na nižšie citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa vznikol žalobcovi ako spotrebiteľovi
nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa podanou žalobou domáha. Žalobca poukázal

na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnostiustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa názoru žalobcu je primerané
finančné zadosťučinenie považované za nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy, a teda nie
ako náhradu za spôsobenú materiálnu škodu. Plní taktiež preventívnu funkciu, pretože musí odradiť

od ďalšieho nezákonného postupu porušiteľa (nositeľa zákonných povinností). Tento účinok môže
vyvolať len finančné zadosťučinenie zodpovedajúce významu chráneného záujmu. Žalobca poukázal na
rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňaXX.XX.XXXXvydanývkonanívedenompodsp.
zn. XCdo/XXX/XXXX, podľa ktorého, pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti treba
rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti,

napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí
neprijateľnosťkonkrétnevymedzenejzmluvnej podmienkypoužívanejvspotrebiteľskejzmluve.Žalobca
poukázal na to, že v prejednávanom prípade je táto podmienka splnená právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Ž. A. M. N. T. XX.XX.XXXX vydaným pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX, ktorým konajúci
súd priznal žalobcovi právoplatný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.242,-€ s
príslušenstvom. Postupom žalovaného došlo k porušeniu práv vyplývajúcich mu z predpisov na ochranu

spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na to, že z jeho strany došlo aj k úspešnému uplatneniu porušenia práva
na súde, preto si žalobca uplatnil nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
973,-€. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia žalobca zohľadnil rôzne kritériá, a
to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne. Poukázal
na to, že práve žalovaný koncipoval obsah formulárovej zmluvy o úvere v rozpore so znením zákona

o spotrebiteľských úveroch. V závere žalobca poukázal na to, že žalovaný do podania žaloby na súd,
napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil, preto si uplatnil okrem zaplateniu dlžnej sumy aj zákonný
úrok z omeškania zo sumy primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 973,- € vo výške 5 % ročne
odo dňa 01.11.2020, teda odo dňa nasledujúceho po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie dlžnej sumy
na základe predžalobnej výzvy.

2. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo
svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že pre priznanie nároku na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia musia byť splnené podmienky, ktoré vyplývajú priamo z ustanovenia §
3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Prvým základným predpokladom pre priznanie nároku

na primerané finančné zadosťučinenie je spotrebiteľom úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitných predpisov na súde. Občiansky
zákonníka inštitút primeraného finančného zadosťučinenia neupravuje, najbližšie sa primerané finančné
zadosťučinenie svojim charakterom nemajetkovej ujmy podobá právu na náhradu nemajetkovej ujmy
podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ustanovenia o náhrade škody sú upravené v

ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe analógie žalovaný dospel k záveru, že
právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je osobne späté s osobou, ktorá sa
dopustila porušenia práv alebo povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane spotrebiteľa. Podľa
názoru žalovaného má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie za predpokladu,
že na strane dodávateľa boli naplnené predpoklady zodpovednosti, ktorými sú - porušenie práv a

povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa a z osobitných predpisov, vznik ujmy a
príčinná súvislosť medzi nimi. Pod nemajetkovou ujmou sa rozumie taká ujma, ktorá sa premieta do
psychickej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti. Poukázal na to, že nemajetkovú ujmu
je potrebné odlíšiť od majetkovej ujmy, pri ktorej môže spotrebiteľ využiť inštitút zodpovednosti za
škodu alebo inštitút zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že

súd má možnosť vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú aj v konaní, v ktorom dodávateľ žaluje
spotrebiteľa o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd však v rozsudku sp. zn. XCsp/XX/XXXX-XXX
zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého žalobca odvodzuje právo na zaplatenie finančného zadosťučinenia
neobsahuje vo svojom výroku znenie žiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, ani v časti odôvodnenia
súd nekonštatuje žiadne porušenia povinnosti dodávateľa voči spotrebiteľovi. Rozsudok sa nezaoberá

skúmaním prípadného porušenia práv spotrebiteľa, alebo povinností dodávateľa a ani takúto skutočnosť
vo svojom výroku nekonštatuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný poukázal na to, že má
za to, že nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je daný a spotrebiteľovi ho
nemožno priznať. Záverom žalovaný poukázal na to, že primerané finančné zadosťučinenie nemá
slúžiť ako akási náhrada za uplatnené finančné plnenie. Podľa názoru žalovaného došlo k náprave

porušeného práva vydaním rozsudku Okresného súdu Ž.G. A. M. X.. N.. XCsp/XX/XXXX-XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX, v ktorom bolo žalobcovi vydané bezdôvodné obohatenie, a tým bol dostatočne
naplnený aj účel primeraného finančného zadosťučinenia. Opätovné sankcionovanie v podobe priznania
neprimeraného nároku uplatneného zo strany žalobcu by bolo vzhľadom na predchádzajúce konanieneprimerane prísne a nespravodlivé a malo by za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi
právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - rozsudok Okresného súdu
Ž. A. M. X.. N.. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti
predmetného rozsudku, výzvou na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zo dňa
XX.XX.XXXX s doručenkou, prehľadom úverového účtu žalobcu ako aj ostatnými listinnými dôkazmi
založenými v spisovom materiáli, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Rozsudkom Okresného súdu Ž. A. M. X.. N.. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.242,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z danej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia súd zistil, že

súd sa prioritne zaoberal tým, či vôbec došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, a to bez toho, aby skúmal
zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. Súd poukázal na ust. § 4 ods. 1 zák.
č. 258/2001 Z.z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, z ktorého je zrejmé, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu inak je absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Pôvodný
veriteľ mal v prípade akceptácie písomného návrhu žalobcu o poskytnutie úverového rámca písomne

žalobcovi oznámiť jeho prijatie, pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je plnenie poskytnutím
úverovej karty nepostačujúce. Z vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že nebola splnená
podmienka písomnej formy predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, pričom písomná forma nebola
dodržaná práve z dôvodu absencie prijatia návrhu na jej uzatvorenie zo strany žalovaného, preto
súd takúto zmluvy považoval za neplatnú z dôvodu nedodržania písomnej formy. Z vyššie uvedených

dôvodov súd následne z dôvodu neplatnosti zmluvy konštatoval, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 3.242,-€. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za
dôvodnú len pokiaľ ide o prijaté platby pred dátumom XX.XX.XXXX, vo zvyšnej časti, t.j. za obdobie od
XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
3.242,-€ za dôvodný a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.

5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa XX.XX.XXXX na
vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 973,- € najneskôr v lehote do XX.XX.XXXX.
Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný žalobcovi primerané finančné
zadosťučinenie neuhradil.

6. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na základe výzvy súdu súd zistil, že záväzok žalobcu
vznikol dlhodobým využívaním kreditnej karty (od roku 2002 - 2019). Žalobca si neplnil svoje povinnosti
riadne a včas, preto žalovaný vypovedal zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o čom informoval žalobcu
listom zo dňa XX.XX.XXXX. V dôsledku toho sa úver stal splatný v celom rozsahu. Aj napriek tomu, že

žalobca bol zmluvnou stranou, ktorá porušila svoju zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas,, žalovaný
k vymáhaniu dlžnej čiastky nepristúpil ani prostredníctvom realizácie zrážok zo mzdy a dlžnú čiastku
rovnako od žalobcu nevymáhal ani súdnou cestou. Na základe súdneho rozhodnutia sp. zn. XCsp/XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi plnenie vo výške 3.242,- €, ktorú
povinnosť si žalovaný voči žalobcovi splnil plnením zo dňa XX.XX.XXXX.

7. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca v konaní
jednoznačne preukázal, a to predložením rozsudku Okresného súdu Ž. A. M. sp. zn. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, že jeho konkrétne práva ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa boli
porušené v dôsledku konania žalovaného, čím mu v súlade s § 3 ods. 5 uvedeného zákona vznikol
nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že za

dané porušenie práv žalovaného postačovalo žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci
konania XCsp/XX/XXXX, nakoľko zákonodarca v uvedenom ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa
explicitne uvádza, že spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie v prípadoch, keď na
súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej daným zákonom resp. osobitnými
predpismi od toho kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Vydanie prípadnej škody, či

bezdôvodného obohatenia pritom nemá na priznanie finančného zadosťučinenia vplyv. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že žalovaný porušením svojich povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 4
ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvného
vzťahu, neuzavrel so žalobcom zmluvu v zákonom predpísanej písomnej forme. Z vyššie uvedených
dôvodov bola následne zmluva s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom
znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, posúdená súdom ako neplatná a žalovanému bola súdom uložená

povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Predmetnú vadu spôsobil svojim konaním samotný
žalovaný, tým, že neakceptoval písomný návrh žalobcu na poskytnutie úverového rámca a písomne
žalobcovi ako spotrebiteľovi neoznámil jeho prijatie. Samotné poskytnutie finančných prostriedkov
v prípade, kde zákonodarca vyžaduje písomný právny úkon, nepostačuje, ako to konštatoval vo
svojom rozhodnutí prvostupňový súd. Žalobca žalobou podanou v súdnom konaní XCsp/XX/XXXX

úspešne uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a preukázal, že
žalovaný porušil svoje povinnosti ustanovené zákonom č. 258/2001 Z.z., keď zmluvu so žalobcom
neuzavrel v obligatórnej písomnej forme. Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané, že v súlade
s vyššie citovanou zákonnou úpravou došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, za ktoré porušenie
povinnosti zodpovedá samotný žalovaný. Potom v súlade s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.

má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti zodpovedá. V ďalšom sa súd preto zaoberal konkrétnymi skutkovými zisteniami ohľadne
rozsahu, intenzity a následkov zásahu žalovaného do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Uvedené
posúdenie je vecou individuálnych skutkových zistení, s tým, že súd následne na základne svojej
úvahy na podklade týchto zistení rozhodne, v akom rozsahu prizná finančné zadosťučinenie, ktoré

musí byť primerané k skutkovým zisteniam. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú
protihodnotu nemajetkovej ujmy, no súčasne nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie
alebo prípadnú náhradu škody. Pokiaľ sa jedná o výšku náhrady, pri jej posudzovaní a dôvodnosti
je potrebné vychádzať zo satisfakčnej a preventívnej funkcie finančného zadosťučinenia. Účelom
satisfakčnej funkcie je optimálne vyváženie a zmiernenie následkov zásahu, ktorou je možné zmierniť

dôsledky zásahu. Z prevenčnej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia zas vyplýva, že súd
predovšetkým zvažuje okolnosti na strane rušiteľa, jeho subjektívnu stránku, najmä príčiny, ktoré viedli
rušiteľa k zásahu, jeho intenzitu trvania, možnosť recidívy a pod.. Na druhej strane priznaná náhrada
primeraného finančného zadosťučinenia nemôže znamenať neprimerané obohatenie spotrebiteľa. Pri
stanovení primeranosti finančného zadosťučinenia súd dospel k záveru, že primeraným, vzhľadom

na zistené skutkové okolnosti prípadu, sa súdu javí zadosťučinenie vo výške 100,- €. Súd danú
sumu považoval za primeranú s ohľadom na intenzitu v zásahu žalovaného do práva žalobcu ako
spotrebiteľa, slabšej zmluvnej strany, ktoré porušenie práva vlastne predstavuje nedodržanie písomnej
formy zmluvného vzťahu. Odhliadnuc od uvedeného, súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že aj pokiaľ
nebola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená v písomnej forme, zmluvné strany po celú dobu

zmluvného vzťahu postupovali v jej zmysle, a to aj s plnením odplaty, či príslušných sankcií, ktoré
neboli dojednané v predpísanej forme, a teda boli absolútne neplatné. Žalobca tak za spotrebiteľský
úver zaplatil viac, hoci žalovaný nemal právny dôvod od neho plnenie na podklade takto neplatne
uzatvoreného zmluvného vzťahu, požadovať. Žalovaný svojim protiprávnym konaním tak neoprávnene
zinkasovalodžalobcufinančnúsumuminimálnevovýške3.242,-€,tedavsumeväčšiehorozsahu,ktorú

sumužalobcovizadržiavalpodlhšiečasovéobdobie,adanéfinančnéprostriedkyneoprávnenepoužíval,
hoci na ne nemal nárok. Žalovaný vydal žalobcovi dané finančné prostriedky na podklade rozhodnutia
v konaní XCsp/XX/XXXX, a to dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia
(rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX). Súd má
preto vzhľadom na výšku predmetnej sumy a obdobie zadržiavania finančných prostriedkov za to,

že na reparáciu daného stavu žalobcu nepostačuje, že žalobcovi bola daná suma bezdôvodného
obohatenia vydaná v súdnom konaní XCsp/XX/XXXX. Na druhej strane, súd pri stanovovaní výšky
finančnej náhrady prihliadol aj na to, že žalobca uvedené splátky úverového vzťahu hradil žalovanému
počas trvania zmluvného vzťahu dobrovoľne, a to bez toho, aby mu žalovaný vykonával zrážky zomzdy v neprimeranej výške, resp. voči nemu viedol exekúciu, ktorá by predstavovala ďalší vážny zásah
do práv žalobcu. Navyše, súd na druhej strane prihliadol na benefity daného zmluvného vzťahu pre
žalobcu (využívanie kreditnej karty, prostredníctvom ktorej žalobca voľne čerpal peňažné prostriedky

poskytnuté žalovaným počas obdobia rokov 2002 - 2019). Z vyššie uvedených dôvodov súd ustálil výšku
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100,- €, ktorá spĺňa, podľa názoru súdu satisfakčnú
funkciu zadosťučinenia, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pokiaľ sa žalobca domáhal
vydania finančného zadosťučinenia vo výške 973,- €, súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol.
Súd len záverom k výhradám žalovaného v tom smere, že predmetná zmluva neobsahuje žiadne

neprijateľné zmluvné podmienky, a preto nedošlo k porušeniu žiadnych práv spotrebiteľa, dodáva, že
zákonodarca nespája porušenie práv spotrebiteľa v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa len s konštatovaním existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvnom
vzťahu, avšak s akýmkoľvek porušením práv a povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými
predpismi. Pokiaľ súd konštatoval porušenie ustanovení osobitného predpisu, a to zák. č. 258/2001 Z.z.
v nedodržaní písomnej formy zmluvného vzťahu, je nutné prisvedčiť žalobcovi, že došlo k porušeniu

práv spotrebiteľa, a teda v súlade s vyššie uvedeným ustanovením zákona aj k vzniku nároku na vydanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
9. Súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania úroku z omeškania zo sumy
finančného zadosťučinenia, a to odo dňa márneho uplynutia lehoty na plnenie poskytnutej vo výzve na
vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom smere súd poukazuje na to, že povinnosť zaplatiť náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba
splnenia; až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Súd v danom
smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - rozsudok z 24. júna 1998, sp.
zn. 1 Co 15/97, ktorý bol uverejnený Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky, zošit 3, pod por. č. 45/2000, už judikoval, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím
takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania.

10. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému
žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Aj keď žalobca v súdnom konaní uplatňoval právo

na finančné zadosťučinenie vo vyššej výške, z ktorého dôvodu mu nárok bol v časti zamietnutý, súd
žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, keďže v danom prípade výška finančného zadosťučinenia
závisí od úvahy súdu (ako už bolo konštatované vyššie).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.