Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/282/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216229280
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216229280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
O. R. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov Y. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. na R. XX
a Q. R. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v S. na Z. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Jarmilou Machovou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20 v konaní o zníženie výživného o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 6.3.2018 č.k. 11P 53/2017-149 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že návrh na zníženie výživného pre mal. O. R. nar. XX.XX.XXXX zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo 6.3.2018 č.k. 11P 53/2017-149 znížil výživné určené rozsudkom

Okresného súdu Košice II z 21.11.2012 sp. zn. 25P 198/2012 od otca pre maloletého O. R. nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur na 50 Eur mesačne od 1.12.2017 do budúcna, ktoré výživné je otec
povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tak, že zníženie výživného zo 100 Eur na 50 Eur mesačne od 1.12.2017
do budúcna je primerané a je v schopnostiach a možnostiach otca, aby prispieval na maloleté

dieťa. Rozhodnutie založil na tom podklade, že otec dieťaťa od mája 2015 je sledovaný a liečený
na psychiatrickej ambulancii s podozrením na endogénne ochorenie schizoafektívnej psychózy s
anamnézou sekundárneho konzumu viacerých psychoaktívnych látok a zmiešanú poruchu osobnosti.
V decembri 2016 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre poruchy správania a agresivitu,
abúzusalkoholuadrog.Vkolektívelekárovpsychiatrickéhooddeleniaboljehopsychickýstavhodnotený
ako schizoafektívna porucha - manický typ. Zdravotný stav otca bol posúdený aj za účasti prísediaceho
lekára z odboru psychiatrie, podľa ktorého na základe preštudovania všetkých odborných nálezov a

hospitalizačných správ, ako aj na základe vlastného objektívneho vyšetrenia, u otca ide o klinický
obrazEndogerihoochoreniaschizoafektívnejpsychózysanamnézousekundárnehokonzumuviacerých
psychoaktívnych látok. Uvedená psychóza bola hodnotená ako ťažký stupeň ochorenia v klinickom
obraze s pretrvávajúcimi autistickými prejavmi. Otec na základe týchto zdravotných problémov sa stal
poberateľom invalidného dôchodku od 24.8.2017, ktorý mu je aktuálne vyplácaný vo výške 148,50 Eur.
Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho posledná evidencia bola do 17.2.2016
a na vlastnú žiadosť bol z evidencie vyradený 18.2.2016. Otec okrem maloletého O. inú vyživovaciu

povinnosť nemá. Matka dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s partnerom a z ich vzťahu pochádza
maloletá J. Q. nar. X.XX.XXXX. Matka nastúpila na materskú dovolenku 30.8.2017 a od 24.4.2018 jej
príjem tvorí len rodičovský príspevok. Q. O. v čase rozhodovania súdu navštevoval materskú školu a
od septembra 2018 mu vznikla povinná školská dochádzka. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodolpodľa § 26, § 62, § 65, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a g/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh otca na
zníženie výživného zamietol. K argumentácii konajúceho súdu uviedla, že podľa rozhodnutia sociálnej
poisťovne otec je síce poberateľom invalidného dôchodku vo výške 148,50 Eur, avšak táto dávka
mu bola priznaná na základe percentuálneho poklesu pracovnej spôsobilosti iba čiastočne vo výške

50%. Otec nestratil úplnú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu dlhodobo nepriaznivého
zdravotnéhostavuavtejtosúvislostijepotrebnévziaťdoúvahyito,žedotohtostavusaprivodilvlastným
pričinením, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia sociálnej poisťovne. Z dokazovania vykonaného
súdom tiež vyplýva, že otec dieťaťa už predtým bol dobrovoľne nezamestnaný, z čoho možno usudzovať
na jeho nezáujem zabezpečiť si finančný zdroj príjmu vlastnou prácou, ako aj nezáujem prispievať
na výživu dieťaťa, avšak na alkohol a drogy finančné prostriedky mal. Skutočnosť, že otec dieťaťa

zrejme nedodržiaval liečbu, v dôsledku čoho sa dostával do epizódneho zhoršeného zdravotného stavu,
nemôže byť na ťarchu dieťaťa. Pri čiastočnom znížení pracovnej spôsobilosti otec dieťaťa vie vykonávať
ľahšie manuálne práce za účelom zabezpečenia si príjmu. Zdôraznila, že znížením výživného sa podľa
jej názoru výraznou mierou obmedzí uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa, ktoré v školskom roku
2018/2019 nastúpi do prvého ročníka základnej školy, čím sa zvýšia náklady na starostlivosť o dieťa,

pritom jej, ako matke, sa zníži príjem z materskej dávky na rodičovský príspevok z titulu starostlivosti
o ďalšie maloleté dieťa v najbližšom období. Ak otec dieťaťa žiadnym iným spôsobom neprispieva na
výživu maloletého, nie je potom v záujme zníženie výživného, ako o tom rozhodol konajúci súd.

4. Otec dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie o jeho návrhu na zníženie
výživného rozhodol na základe dôkladného a objektívneho dokazovania a zisťovania pomerov, čím
dospel k záveru, že jeho návrh je dôvodný. Súd dôvody svojho rozhodnutia podrobne rozviedol v
odôvodnení rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Zdôraznil, že v súčasnosti vzhľadom
na svoj zdravotný stav, aktuálne nie je schopný sa zamestnať ani brigádnicky, ani na niektorú

z dohôd v zmysle Zákonníka práce, ale ani na čiastočný pracovný úväzok. Jedná sa u neho o
ťažký stupeň ochorenia, v klinickom obraze s pretrvávajúcimi autistickými prejavmi. Posudkový lekár
sociálnej poisťovne ku dňu kontrolného psychiatrického vyšetrenia, t.j. 24.8.2017 konštatuje jeho
dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav ťažkého stupňa napriek kompletnej psychiatrickej liečbe. Rovnako
zdôraznil, že od mája 2015 bol sledovaný a liečený psychiatrickou ambulanciu a v decembri 2016 bol

hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. V jeho psychiatrickom ochorení treba vnímať a posudzovať
aj tú skutočnosť, že z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený na vlastnú žiadosť 18.2.2016.
Ambulantnou formou je liečený aj v súčasnosti, pričom na dodržiavanie liečby s cieľom jej úspešného
progresu veľmi dôsledne dohliadajú jeho rodičia. Oni obaja sa spolu s odborníkmi snažia o to, aby
bol po určitom čase schopný zaradiť a vrátiť sa do každodenného bežného aktívneho života, ktorého

súčasťou je okrem iného aj práca, vzdelávanie sa, zvyšovanie kvalifikácie a tým aj primerané finančné
ohodnotenie vykonávanej práce. Jeho snahou za pomoci odborných lekárov a nimi vhodne a primerane
indikovanej a realizovanej liečby, ako aj rodičov, je zmena a zvýšenie jeho zárobkových možností v
budúcnosti tak, aby mohol na výživu svojho syna prispievať vyššou sumou ako 50 Eur. V súčasnosti sú
jeho finančné možnosti limitované výškou priznaného invalidného dôchodku vo výške 144,40 Eur. Nie

je vlastníkom nehnuteľnosti, motorového vozidla, majetku vyššej hodnoty, nemá úspory a v konečnom
dôsledku sám je odkázaný na starostlivosť, opateru a finančnú výpomoc zo strany svojich rodičov. Vo
vzťahu k tvrdeniu matky, že svoj nepriaznivý zdravotný stav si privodil sám, poukázal na to, že matka
dieťaťa už v čase nadviazania ich známosti vedela o jeho psychických problémoch a mala vedomosť aj o
jeho hospitalizácii na psychiatrii. Vedela o jeho zdravotnom stave a vedela aj o jeho príčinách. Na žiadosť

matky sa s maloletým synom nekontaktoval a nestretával, a to práve z dôvodu svojho zdravotného stavu.
Je tomu tak aj v súčasnosti. Preto je potrebné jeho zdravotný stav brať v úvahu aj pri posudzovaní jeho
finančných a zárobkových možností týkajúcich sa výšky výživného pre maloletého syna. S poukazom
na vyššie uvedené považuje rozsudok napadnutý odvolaní matky za vecne správny a navrhol, aby ho
odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5.Kolíznyopatrovníkdieťaťavovyjadreníkodvolaniumatkydoporučilrozhodnúťnazákladedostupných
dôkazných materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletého O., príjmy a majetkové pomery
oboch rodičov.6. Matka dieťaťa vo vyjadrení k vyjadreniu otca v celom rozsahu trvala na obsahu podaného odvolania.
Dodala, že pokiaľ otec dôvodí, že je v súčasnosti ambulantne liečený na psychiatrii, tak tomu bolo aj

v čase minulom, kedy bol aj hospitalizovaný, pričom riadne pracoval, ako to vyplýva z odôvodnenia
sociálnej poisťovne. Pokiaľ otec poukazuje na to, že mala vedomosť v čase nadviazania známosti o jeho
hospitalizáciinapsychiatrii,taktotonikdynepoprela,naopak,poukazovalaapoukazujenatúskutočnosť,
že otec napriek zdravotným problémom riadne pracoval v čase, keď žili v spoločnej domácnosti. Bolo len
rozhodnutím otca, že si svoj zdravotný stav skomplikoval práve užívaním drog v kombinácii s alkoholom,

v dôsledku čoho nemá záujem sa ani zamestnať. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že na jej žiadosť sa
s dieťaťom nestretáva. Dôvodom, pre ktorý sa s dieťaťom nestretáva, je zrejme vyústením aj jeho
doterajšieho životného štýlu, následkom čoho sa prejavuje uňho agresivita, o čom svedčí fyzický útok
otca voči jej osobe, za ktorý bol trestnoprávne postihnutý. Zrejmá agresivita otca je dôvodom, pre ktorý
sa nestretáva so synom. Argumentáciu otca na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie nepovažuje
za dôvodnú aj preto, že od apríla 2018 je poberateľkou iba rodičovského príspevku, a o to viac zotrváva

na prednesenom návrhu v odvolaní, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh
otca na zníženie výživného zamietol.

7. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov konania vo veci podané neboli.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu

danom§66CMPadospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočnezistilskutočnýstav,použilsprávne
ustanovenie Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutočný stav a dospel tak k
nesprávnym právnym záverom, keď zmenu pomerov na strane otca, ktorú si privodil sám, vyhodnotil na
úkor maloletého dieťaťa odkázaného svojou výživou na rodičov.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 tohto
zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 toho zákonného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča sú neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13.Odvolacísúdporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermiexistujúcimi
v čase terajšieho rozhodovania dospel k záveru, že zmenu pomerov na strane otca nemožno považovať
za kvalifikovanú zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného pre maloleté dieťa. Zdôrazňuje,
že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov a jeho cieľom

je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti - deťom. Základné pravidlá
pre určenie (zmenu) výšky výživného sú obsiahnuté v § 75 Zákona o rodine, ktorý snahu povinného
znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru eliminuje tým, že sa pri určovaní výšky
vyživovacej povinnosti (zmeny) neprihliada len na skutočné príjmy povinného rodiča, ktoré v časevyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale sa vychádza z potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by
mal, resp. mohol povinný rodič dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností. Zníženie
výživného pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, má byť výnimočné a založené

na výsostne objektívnych dôvodoch, ktoré v prípade otca dieťaťa preukázané neboli. Tento záver
umocňuje odôvodnenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava zo 14.11.2017, kde posudkový lekár
sociálneho poistenia konštatuje, že u otca dieťaťa je prítomná niekoľkoročná anamnéza zmien psychiky
a správania, komplikované a zvýrazňované konzumom psychoaktívnych látok (pervitín, marihuana,
kokaín) a opakované psychotické dekompenzácie pod vplyvom psychoaktívnych látok a alkoholu

vedúce k opakovaným hospitalizáciám za účelom protitoxickej liečby a potreby zamedziť užívaniu drog.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach určil u otca
dieťaťa za rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné choroby a poruchy správania a poruchy nálad
(manické, depresívne, periodické) ťažkej formy podľa kapitoly V, položky 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zák. č.
461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
50%, teda konštatoval celkovú mieru poklesu schopnosti otca vykonávať zárobkovú činnosť 50% od

24.8.2017. Vychádzajúc z tohto odborného záveru nemožno prebiehajúcu psychiatrickú liečbu otca
posudzovať v neprospech dieťaťa a je plne relevantné použitie § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine,
pretože otec vlastným zavinením zapríčinil, že nedosahuje dostatočný príjem pre plnenie vyživovacej
povinnosti a preto jeho návrh na zníženie výživného je nedôvodný. Argumentácia otca vo faktickej a
právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletému O. pôsobí nevyvážene a dovoľuje

skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie.
Rozhodnúť v súlade s jeho návrhom, by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za
duševný a fyzický rast maloletého O. na jeho matku, ktorá s o dieťa osobne stará a dobrovoľne si
plní vyživovaciu povinnosť voči nemu na hranici svojich možností vzhľadom na jej príjem (rodičovský

príspevok) a bolo by nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou, ak
by súd pristúpil k zníženiu výživného v súlade s návrhom otca. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje
podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého O., predovšetkým nástupom na základnú školu
a berúc do úvahy vývoj životných nákladov (valorizačná klauzula obsiahnutá v § 78 ods. 3 Zákona o
rodine) od roku 2012 (predchádzajúca úprava výživného) do terajšieho rozhodovania súdu dovoľuje

záver, že výživné 100 Eur mesačne pred takmer siedmymi rokmi pokrylo aspoň v minimálnej miere
potreby maloletého O., kým v súčasnosti toto výživné pokrýva potreby dieťaťa len na hranici prežitia.
V kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie a vyššie uvedených úvah vyplývajúcich
z relevantných ustanovení Zákona o rodine považoval odvolací súd argumentáciu matky dieťaťa v
odvolaní za dôvodnú.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP
a návrh otca na zníženie výživného zamietol.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).