Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, October 3, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30C/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121205175
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mária Košťálová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2121205175.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, F.,
zastúpenéhoadvokátomJUDr.Ing.PeterDeďo,IČO:50257463,sosídlomMiletičova1,Bratislava,proti
žalovanému: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/X, F., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu,

k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území F., obec F., okres F., a ktoré sú
zapísané v evidencii katastra nehnuteľností vedenej Okresným úradom F., katastrálnym odborom, na
liste vlastníctva č. XXXXX, ako:

a) byt číslo XX, nachádzajúci sa vo vchode E. X, na X. poschodí bytového domu - XX b.j. - E. X,X,X,X,
so súp. č. XXXX, postavenom na parc. reg. „C“ č. XXXX/X,

b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, na príslušenstve bytového
domu - XX b.j. - E. X,X,X,X, so súp. č. XXXX, postavenom na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, o veľkosti XXXXX/
XXXXXX k celku,
c) spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. reg. „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere XXXX m2, zastavanom bytovým domom - XX b.j. - E. X,X,X,X, so súp. č. XXXX,

o veľkosti XXXXX/XXXXXX k celku,
ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky voči
žalovanému vo výške 91.403,30 Eur s príslušenstvom.

II. Súd ukladá žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu proti
žalovanému vo veci samej o zaplatenie 91.403,30 eur.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.09.2021 sa žalobca domáha nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach špecifikovaných vo výroku I. rozhodnutia
(ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“) vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia jeho
pohľadávky voči žalovanému vo výške 51.703,30 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností,
pričom žalovaný byt nadobudol na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. XXXXXXXXX/XXXX,
ktorej vklad bol povolený dňa 27.07.2021 a právne účinky tohto vkladu nastali dňa 30.03.2021. Žalovaný
nadobudol byt od Železníc Slovenskej republiky (ďalej aj „ŽSR“) za kúpnu cenu 2.503,30 Eur. Zmluvu
uzavrel žalovaný v zastúpení K. A. T., ktorá je manželkou žalovaného. Žalovaný sa so žalobcom

pred nadobudnutím bytu od ŽSR ústne dohodol na tom, že žalovaný bezodkladne po nadobudnutí
bytu do svojho výlučného vlastníctva žalobcovi byt predá za kúpnu cenu 50.000,- Eur. Vzhľadom naexistenciu ústnej dohody a skutočnosť, že žalovaný zrejme nemal dostatok finančných prostriedkov zo
strany žalovaného, požiadal žalovaný žalobcu o zaplatenie kúpnej ceny 2.503,30 Eur za byt priamo
ŽSR. Žalobca a žalovaný sa zároveň ústne dohodli, že táto úhrada žalobcu bude započítaná voči

dohodnutej kúpnej cene bytu 50.000,- Eur, t.j. že žalobca žalovanému za predaj bytu do výlučného
vlastníctva žalobcu doplatí sumu 47.496,70 Eur. Žalobca dňa 03.03.2021 vykonal dohodnutú úhradu
kúpnej ceny za byt v prospech žalovaného na účet ŽSR. Žalovaný v zastúpení jeho manželky následne
odovzdal žalobcovi kľúče od bytu za účelom vykonania kompletnej rekonštrukcie bytu, nakoľko bol
byt podľa žalobcu v de facto dezolátnom neobývateľnom pôvodnom stave a žalobca mal v záujme

sa do bytu nasťahovať čo najskôr po jeho nadobudnutí od žalovaného. Žalobca v byte žalovaného
postupne vykonal kompletnú rekonštrukciu bytu, na ktorú zo svojich vlastných peňažných prostriedkov
postupne vynaložil najmenej sumu 49.200,- Eur s DPH. Následne okolo dňa 28.07.2021 odovzdal
splnomocnenkyni žalovaného (manželke žalovaného) návrh Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva
bytu medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, ktorý však žalovaný podľa ich
vzájomnej ústnej dohody neprijal a žalobcovi ho listom zo dňa 03.08.2021 vrátil, pričom žalovaný v

tomto liste od žalobcu za prevod bytu požiadal zaplatenie novej vyššej kúpnej ceny 70.000,- Eur, t.j.
o 20.000,- Eur viac ako bolo medzi stranami dohodnuté. Žalobca s touto vyššou kúpnou cenou za
byt požadovanou žalovaným nesúhlasil a preto žalovaného požiadal o zaplatenie sumy 2.503,30 Eur,
ktorú uhradil v prospech žalovaného ŽSR, a taktiež o zaplatenie vykonanej kompletnej rekonštrukcie
bytu vo výške sumy 49.200,- Eur s DPH. Na túto požiadavku žalobcu žalovaný nereagoval a so

žalobcom prestal ďalej akokoľvek komunikovať. Preto následne žalobca aj prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalovaného listom zo dňa 13.08.2021 označeným ako „Oznámenie o prevzatí
právneho zastúpenia advokátom, výzva pokus o mimosúdny zmier“ vyzval na úhradu celkovej sumy
51.703,30 Eur (pozostávajúcej zo sumy 2.503,30 EUR a sumy 49.200,- Eur). Žalovaný si však túto
poštovú zásielku v odbernej lehote neprevzal. Žalobca sa obáva možného predaja bytu tretej osobe (s

ohľadom na obsah listu, v ktorom sa žalovaný zmieňuje o predaji bytu tretej osobe a o kontaktovaní sa
s realitnou kanceláriou) a taktiež, že žalovaný nemusí správne odhadnúť hodnotu žalobcom vykonanej
kompletnej rekonštrukcie bytu, pričom tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu prijatého listu zo dňa
03.08.2021 zo strany žalovaného. Navyše podľa ďalších informácií žalobcu žalovaný okrem bytu nemá
žiadny významný majetok a proti osobe žalovaného je dlhodobo a aj toho času stále vedené najmenej

jedno exekučné konanie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 28Er/388/2007. Preto sa žalobca
dôvodne obáva, že exekúcia jeho pohľadávok voči žalovanému v celkovej sume až do 51.703,30 EUR
s príslušenstvom bude v prípade predaja bytu žalovaným ohrozená. Za účelom preukázania hodnoty
vykonanej kompletnej rekonštrukcie bytu žalobca zadal dňa 24.08.2021 objednávku na vyhotovenie
súkromného znaleckého posudku, pričom po prijatí vyhotovenia tohto znaleckého posudku má žalobca

v záujme bezodkladne podať na súd voči žalovanému žalobu vo veci samej o zaplatenie pohľadávky
51.703,30 Eur s príslušenstvom, resp. pohľadávky vo výške 2.503,30 Eur a pohľadávky určenej podľa
znaleckého posudku najviac vo výške sumy 49.200,- Eur s príslušenstvom, a to cestou upomínacieho
konania na príslušnom Okresnom súde Banská Bystrica. Žalobca má teda za to, že predmetné
pohľadávky žalobcu sú dôvodné, k dnešnému dňu trvajúce a súdne preukázateľné; pričom aj sám

žalovaný predmetné pohľadávky žalobcu listom zo dňa 03.08.2021 potvrdil čo do dôvodu a čiastočne
aj do ich výšky.

3. Žalobca k návrhu pripojil list čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, Zmluvu o prevode
vlastníctva bytu (nepodpísanú), vyhlásenie prenajímateľa bytu, potvrdenie o bezhotovostnom prevode

sumy 2.503,30 Eur, fotografie bytu v pôvodnom a zrekonštruovanom stave, návrh Kúpnej zmluvy o
prevode vlastníctva bytu medzi žalobcom a žalovaným, list žalovaného zastúpeného splnomocneným
zástupcom K. A. T. zo dňa 03.08.2021, pokus o mimosúdny zmier zo dňa 13.08.2021, podací lístok
zásielky zo dňa 16.08.2021, vrátená zásielka, informácia z Centrálneho registra exekúcii, faktúra.

4. Dňa 05.10.2021 žalobca predložil súdu vypracovaný znalecký posudok na určenie všeobecnej ceny
bytu pred rekonštrukciou a po rekonštrukcii a uviedol, že v zmysle znaleckého posudku hodnota
rekonštrukcie predstavuje sumu 88.900,- eur, ktorá predstavuje výšku pohľadávky žalobcu voči
žalovanému z vykonanej rekonštrukcie bytu. Ďalšia pohľadávka žalobcu voči žalovanému je vo výške
2.503,30 eur z titulu úhrady kúpnej ceny za byt v prospech žalovaného na účet ŽSR. Spolu tieto

pohľadávky žalobcu sú v celkovej sume istiny 91.403,30 eur, ktoré má žalobca v záujme zabezpečiť
nariadením požadovaného zabezpečovacieho opatrenia.5. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre k.ú. Trnava vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností, pričom tieto nadobudol na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu
č. XXXXXXXXX/XXXX, vklad povolený dňa 27.07.2021. Z nepodpísaného textu Zmluvy o prevode

vlastníctva bytu č. XXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že ŽSR ako predávajúci mali touto zmluvou previesť
predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý mal zmluvu uzatvárať v zastúpení
K. A. T., na základe splnomocnenia zo dňa 14.02.2019, a to za kúpnu cenu 2.503,30 eur. Z potvrdenia
o platbe vyplýva, že žalobca dňa 03.03.2021 uhradil ŽSR sumu 2.503,30 eur, s uvedením informácie
pre príjemcu: G. N., E. 1, TT. Z priložených fotografií vyplýva pôvodný a zrekonštruovaný stav bytu. Z

návrhu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu vyplýva, že zmluvou mali byť predmetné nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného (ktorý mal zmluvu podpísať v zastúpení K. A. T. na základe splnomocnenia
zo dňa 14.02.2019) prevedené do výlučného vlastníctva žalobcu, za kúpnu cenu 2.503,30 eur s tým, že
kupujúci uhradil kúpnu cenu vo výške 3.000,- eur predávajúcemu pred podpisom zmluvy.

6. Z listu žalovaného zastúpeného K. A. T. zo dňa 03.08.2021 adresovaného žalobcovi vyplýva, že

žalovaný (v zastúpení) vracia žalobcovi navrhovanú kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, uvádza
osobné dôvody, ako aj to, že žalobca znížil dohodnutú kúpnu cenu o 20.000,- eur. So synom zástupkyne
ju žalobca dotlačil k tomu, aby mu po vyprataní bytu v decembri 2020 odovzdala kľúče od bytu, urobila to
v dôvere, že prvotná dohoda o kúpnej cene platí. Na základe premerania bytu žalobca znížil kúpnu cenu.
Žalovaný nesúhlasí so znížením kúpnej ceny. Ako kupcu ho žalovaný nepotreboval, nemá žiaden dôvod,

aby byt predal, žalobca sa ponáhľal s rekonštrukciou bytu, ktorú žalobca robil bez písomného súhlasu
žalovaného. Žalobca najskôr tvrdil, že rekonštrukcia ho stála 30.000,- eur, dňa 03.08.2021 tvrdil, že ho
stála viac ako 30.000,- eur. Keď prišla faktúra na sumu 2.503,30 eur, syn splnomocnenej zástupkyne jej
kázal odovzdať ju žalobcovi, ktorý ju hneď uhradil. Nesúhlasí s tým, že časť kúpnej ceny 3.000,- eur bolo
uhradených, ani s uvedením kúpnej ceny v zmluve, požaduje uviesť minimálne 10.000,- eur, aby bola

zaplatená daň z prevodu vlastníctva nehnuteľností. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného sa radila s
realitnou kanceláriou, na základe čoho odhaduje cenu bytu na 82.057,50 eur. Predpokladá, že žalobca
by po rekonštrukcii bytu na ňom slušne zarobil. Trvá na pôvodnej dohode o cene, ak nie je ochotný ju
akceptovať alebo nemá peniaze, navrhuje, aby jej žalobca odovzdal kľúče od bytu, realitná kancelária
nájde kupcu a z toho predaja vyplatí žalobcovi max. 30.000,- eur.

7. Z pokusu o mimosúdny zmier, podacieho lístku a vrátenej zásielky vyplýva, že žalobca sa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného listom zo dňa 13.8.2021 na mimosúdny
zmier, ktorý zaslanú výzvu neprevzal v odbernej lehote. Z Indikatívnej informácie z Centrálneho registra
exekúcii vyplýva, že ku dňu 17.08.2021 bola vedená exekúcia na majetok žalovaného, vymáhaný nárok

spočíval v trovách oprávneného v exekučnom konaní 21,34 eur a trov konania 33,19 eur. Z faktúry
spoločnosti C., s.r.o. vyplýva, že žalobca si dňa 24.08.2021 objednal znalecký posudok na byt na E. X, F..

8. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX vyplýva, že hodnota predmetných nehnuteľností pred
rekonštrukciou je po zaokrúhlení 78.100,- eur a hodnota predmetných nehnuteľností po rekonštrukcii je

po zaokrúhlení 167.000,- eur.

9. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, z ktorých mal
súd za osvedčené, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré nadobudol
Zmluvou o prevode vlastníctva bytu od predávajúceho ŽSR za kúpnu cenu 2.503,30 eur, pričom túto

kúpnu cenu zaplatil ŽSR na základe dohody strán žalobca. Medzi stranami sporu bola ústna dohoda o
predaji bytu žalobcovi, pričom výška dohodnutej kúpnej ceny je sporná. Žalovaný odovzdal žalobcovi
kľúče od bytu, ktorý byt zrekonštruoval, pričom hodnota rekonštrukcie je medzi stranami sporná. Keďže
medzi stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, žalovaný sa rekonštrukciou
bytu na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalovaný navrhuje byt predať a z predaja bytu zaplatiť

žalobcovi náhradu za rekonštrukciu bytu, vo výške maximálne 30.000,- eur, žalobca požadoval od
žalovaného zaplatenie náhrady za rekonštrukciu bytu vo výške 49.200,- eur, ktorú podaním zo dňa
04.10.2021 rozšíril na sumu 88.900,- eur, a náhradu zaplatenej kúpnej ceny ŽSR vo výške 2.503,30
eur. Hodnota predmetných nehnuteľností pred rekonštrukciou bola po zaokrúhlení 78.100,- eur, hodnota
predmetných nehnuteľností po rekonštrukcii po zaokrúhlení je 167.000,- eur. Žalobca sa obáva o

vymoženie pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade predaja bytu, nakoľko žalovaný
nevlastní iný hodnotný majetok a je voči nemu vedené exekučné konanie.10. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava,

že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej len
„Občiansky zákonník“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia § 326 CSP
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho

opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom
nároku žalobcu.

12. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením,

ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť
súdneho rozhodnutia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z
ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieťopatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej
osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti oprávnenej osoby úspešne sa domôcť núteného
splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k

uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný
odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy závisí od okolností konkrétnej
veci.

13. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, t.j.

aby sa osvedčili aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy,
nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych
(nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Pri nariaďovaní
zabezpečovacieho opatrenia po rozhodnutí súdu vo veci samej (a to tak v prvej ako i v druhej inštancii)
nie je potrebné v návrhu osvedčovať danosť nároku navrhovateľa, keď tento už je fakticky preukázaný

a judikovaný.

14.Súdmôžezabezpečovacieopatreniezriadiťlenvrozsahupotrebnomnanaplneniejehoúčeluapreto
ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú
mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať.

Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho
opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o
majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu
primeranostizásahovdomajetkovýchpomerovdlžníka,atoajvovzťahukpohľadávke,nazabezpečenie

ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť
zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.

15. Predpokladom úspešnosti návrhu je tak splnenie najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych
podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia

exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

16. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného
práva, súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení, keď je podľa názoru súdu osvedčená danosť
práva, obava z ohrozenia exekúcie a nariadením zabezpečovacieho opatrenia je rešpektovaný aj
princíp proporcionality. Súd má osvedčené, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, keď zástupkyňa žalovaného, ktorá ho zastupovala aj pri predchádzajúcich
úkonoch v predmetnej veci, rovnako ako žalobca v návrhu, uviedla, že žalobca so žalovaným mali ústnu

dohodu, v zmysle ktorej malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k bytu zo žalovaného na žalobcu, že
žalobca zaplatil za žalovaného kúpnu cenu ŽSR a že žalobca byt vo vlastníctve žalovaného na vlastné
náklady zrekonštruoval. Súd má rovnako osvedčené, že medzi stranami nedošlo k dohode o kúpnej
cene a že žalovaný neuznáva žalobcom tvrdenú hodnotu rekonštrukcie. Keďže zástupkyňa žalovaného
v liste uvádzala, že navrhuje byt predať a z výťažku z predaja nahradiť žalobcovi hodnotu rekonštrukcie,

hoci v nižšej výške ako uvádza žalobca, súd má za osvedčené, že žalovaný nevlastní iný majetok,
z ktorého by mohla byť pohľadávka žalovaného uspokojená v prípade, ak by došlo k predaju alebo
inému prevodu nehnuteľností. Zároveň súd má osvedčené, že voči žalovanému bolo ku dňu 17.08.2021
vedené exekučné konanie, a to na základe poverenia z roku 2007. Súd tak má osvedčenú danosť
práva (právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zaplatením kúpnej ceny ŽSR a rekonštrukciou

bytu), ako aj obavu z ohrozenia exekúcie, keď žalovaný nevlastní iný hodnotný majetok, z ktorého by
mohla byť pohľadávka uspokojená. Predmetom, ktorý má umožniť zabezpečenie pohľadávky žalobcu sú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. F., obec F., okres F.. Po vykonaní testu proporcionality
zásahu do majetkového práva žalovaného k zabezpečovanému právu žalobcu súd dospel k záveru, že
tu nevzniká zjavný nepomer. Žalovaný naďalej zostáva vlastníkom predmetných nehnuteľností s plne

zachovanými právami vlastníka. Žalobca odôvodňoval svoju obavu z ohrozenia budúceho uspokojenia
jeho pohľadávky okrem iného skutočnosťou, že žalovaný nebol ochotný sa dohodnúť na vyriešení
veci a jeho exekúciou vedenou na Okresnom súde F.. Súd konštatuje, že má za osvedčené, že
žalobca sa neúspešne pokúsil o mimosúdne riešenie sporu, ako aj to, že medzi stranami prebiehalakomunikácia o urovnaní sporných záležitostí, ktorá neviedla k dohode, čo žalobca môže vnímať ako
neochotu dobrovoľného plnenia, avšak uvedené subjektívne vnímané ohrozenie uspokojenia žalobcu by
samé osebe nebolo na nariadenie zabezpečujúceho opatrenia dostačujúcim. Súd však v tomto prípade

prihliadal najmä na objektívne špecifiká danej veci, a to na samotnú výšku pohľadávky žalobcu (po
rozšírení vo výške 91.403,30 eur) voči žalovanému, ktorá vzhľadom na ich vzťah ako fyzických osôb,
ako aj absenciu iného hodnotnejšieho majetku nie je bežná, na to, že predmetná pohľadávka by mala
byť podľa návrhu zástupkyne žalovaného vyplatená z predaja danej nehnuteľnosti, čo svedčí o tom, že
žalovaný nemá iný majetok, ktorý by v prípade zbavenia sa predmetných nehnuteľností mohol poslúžiť

potenciálnemuexekučnémuvymoženiupohľadávkyazároveň,žesamotnápodstatasporujeviazanána
predmetné nehnuteľnosti (na ich kúpu a rekonštrukciu), pričom po predaji bytu by sa zhoršila aj samotná
možnosť uplatnenia pohľadávky žalobcom v súdnom konaní. V súhrne uvedených skutočností videl súd
naplnenie predpokladov v zmysle § 343 ods. 1 CSP.

17. Po následnom zvážení miery ohrozenia práv žalobcu v súvislosti s rizikom neuspokojenia jeho

pohľadávky v zmysle vyššie uvedenej argumentácie, najmä v súvislosti s neúspešným pokusom žalobcu
o mimosúdnu dohodu, výškou pohľadávky a neexistenciou iného hodnotnejšieho majetku na jednej
strane a miery obmedzenia práv žalovaného v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorý i
po jeho nariadení naďalej zostáva vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré sa iba stávajú zálohom
za účelom zabezpečenia splnenia jej povinnosti, a to iba dočasne - do času jej splnenia, dospel

súd k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť. Zabezpečovacie opatrenie sa najčastejšie nariaďuje v
situáciách, kedy osoba povinná plniť sa preukázateľne zbavuje (plánuje zbaviť) majetku s cieľom mariť
uspokojenie veriteľa, v osobitných prípadoch je však namieste nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj
preventívne, zabrániac tak i prípadným ďalším sporom a zlepšiť reálnu vymožiteľnosť súdom priznaných
pohľadávok, čo je základným účelom inštitútu zabezpečovacích opatrení.

18. Podporne súd poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/48/2016
- 123 zo dňa 9. februára 2016, v ktorom tento okrem iného uviedol : “V prípade predbežných
opatrení slúžiacich zamedzeniu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia potom zabezpečením reálnej
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenia spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by

v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby (ďalej tiež „povinný“), obvykle aj v
súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh účastníkov konania v konkrétnej veci mohlo dôjsť
buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej (ďalej tiež „oprávnený“) úspešne sa
domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu
oprávnenéhokuplatneniutakejtomožnosti(obojezapredpokladu,ženavzdoryexistenciivykonateľného

rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je
síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať len z vyvíjania povinným aktivít
týkajúcich sa či už jeho majetku, alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti
(o ktorú v konaní ide), ale v širších súvislostiach. Tými je napr. vo vzťahu k majetku spôsobilému
na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu otázka existencie iného majetku povinného, teda

konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku
tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, spôsobilý poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu
prisúdenej pohľadávky. V prípadoch nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž v zásade
platí, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa ním vlastníctva; niet tu prakticky
žiadneho efektívneho prostriedku schopného zabrániť aj evidenčnej zmene vlastníckeho práva v

katastri. Práve preto robenie faktických úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva ( ktorých absencia
v prejednávanej veci bola konštatovaná súdom prvého stupňa a jej dôsledkom zamietnutie návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia), pritom nemá na potrebu úpravy pomerov predbežným opatrením
zásadný vplyv.“

19. Súd výrokom II. v zmysle § 336 CSP v spojení s § 344 CSP uložil žalobcovi povinnosť podať
žalobu proti žalovanému vo veci samej o zaplatenie 91.403,30 eur, nakoľko súd lustráciou v súdnom
registri zistil, že žaloba vo veci samej nebola do vydania rozhodnutia podaná a zároveň nariadeným
zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba
nebude v danej lehote podaná, súd aj bez návrhu zabezpečovacie opatrenie zruší. V prípade, ak bude

žaloba v lehote stanovenej súdom podaná, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude
pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný v celom
rozsahu, a teda má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).