Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419205347
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419205347.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokát, so sídlom Bratislava, Majerníková 3/A, proti žalovanému: F. O., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. G., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Nové Zámky zo dňa 3. júla 2020 č. k. 18Csp/143/2019-62 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 o zaplatenie 201,00 eur s príslušenstvom voči

žalovanému:F.O.,nar.XX.XX.XXXX,naposledybytomK.G.(ďalejajlenako„napadnutérozhodnutie“).
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53
ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 2 OZ, § 1 ods. 2, 3, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľskom
úvere, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd uviedol, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere mal byť spotrebiteľský úver poskytnutý formou zmenky, avšak aj navzdory výzvy súdu právny
zástupca žalobcu v konaní neposkytol hodnoverný doklad potvrdzujúci vyplatenie spotrebiteľského

úveru žalovanému, a preto súd žalobu, čo do istiny zamietol. Súd dospel k záveru, že zmluva o
poskytnutí pôžičky je spotrebiteľkou zmluvou, pričom táto zmluva neobsahuje správne uvedenú ročnú
priemernú mieru nákladov tak, ako to predpokladá zákon č. 129/2010 Z. z. v platnom znení. Podľa
názoru súdu ročná priemerná miera nákladov uvedenou v zmluve navyše nezohľadňuje odplatu pri
poskytnutí peňažných prostriedkov a 60% ročný úrok uvedený v zmluve. Nie je možné, aby bola v
zmluve uvedená ročná priemerná miera nákladov v sume 28% za situácie, ak je zmluvný úrok uvedený

v sume 60%. Zmluva navyše neobsahuje určené termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to predpokladá zákon č.
129/2010Z.z.Výškasplátkyúveruniejevzmluvevôbecuvedená.Preto,žezmluvaneobsahujesprávne
uvedenú RPMN, ani termíny splátok, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a
bez poplatkov a zamietol žalobu v časti žalovanej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov a

v časti žalovaných zmluvných úrokov. Podľa názoru súdu zmluvná pokuta uvedená v zmluve nebola
dohodnutá individuálne. Jednalo sa o predtlačenú formulárovú zmluvu, v ktorej žalovaný ako spotrebiteľ
nemoholvýškuzmluvnejpokutyovplyvniť,súdpretozamietolžalobuajvčastižalovanejzmluvnejpokuty.
Súd nemal preukázané, že by žalobca žalovanému zaslal nejaké upomienky a ani náklady spojené
s vypracovaním a doručením upomienky, preto žalobu zamietol aj v časti žalovaných poplatkov za
upomienky. Súd tiež nemal preukázané, že by žalobca žalovanému skutočne poskytol úver, a preto ani

skutočnosť, že sa žalovaný so splácaním úveru dostal do omeškania, žalobu preto súd zamietol aj v
časti žalovaných úrokov z omeškania.2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca ako odvolateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, a tiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo podľa žalobcu zakladá vadu
rozhodnutia, pre ktorú by mal odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v odvolaní uvádza, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 40310041 zo dňa 29. 10. 2015, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj len ako
„Zmluva“), poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 300,00 eur. Odvolateľ

s poukazom na obsah prednej strany zmluvy a 3. bodu zmluvy argumentuje, že nemožno hovoriť o
absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou zaviazal
k úhrade jednej splátky vo výške 564,- eur s termínom splatnosti 29. 10. 2016. Ako je v texte zmluvy
špecifikované, splátka vo výške 564,- eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 300,- eur, z odplaty pri
poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 84,- eur a úrokov vo výške 180,- eur (60% zo sumy istiny
v prípade riadneho splácania záväzku), čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť

uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmysle uvedeného je v zmluve jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (300,- eur
+ 84,- eur + 180,- eur = jedna splátka vo výške 564,- eur). Rovnako nie je správne konštatovanie
absencie údaju o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého úveru, nakoľko tieto údaje sú zreteľne
uvedené v bode 3. zmluvy „Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 29. 10.
2016)“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno konštatovať, že predmetná zmluva nemôže
byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov, vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené
obligatórne náležitosti. Odvolateľ uvádza, že ak po podpise zmluvy žalovaný nadobudol pocit, že
podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok, či RPMN je vysoká, mal právo od zmluvy odstúpiť

bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy, a keďže tak žalovaný neurobil,
možno z toho vyvodiť záver, že žalovaný súhlasil s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami
poskytnutia úveru. Žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu potvrdil svojim podpisom. Vzhľadom na vyššie
uvedené, žalobca navrhuje, aby odvolací súd podľa ust. § 391 ods. 1 CSP rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky vedený pod sp. zn. 18Csp/143/2019-109 zo dňa 03. 07. 2020 zrušil a vec vrátil súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 a 2 CSP) prejednal
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v predmetnej veci začalo dňa 29. 10. 2019, kedy bola súdu
prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovaného zavial na zaplatenie

dlžnej sumy. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 03. 07. 2020 bez prítomnosti strán sporu vyhlásil
napadnutý rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Odvolací súd lustráciou zistil, že dňa XX. XX. XXXX žalovaný zomrel.

5. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

6. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

7. Podľa ust. § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.

8. Podľa ust. § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.9. Podľa ust. § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa ust. § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet,
súd konanie zastaví.

12. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

13. Podľa ust. § 63 ods. 3 CSP, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred

skončením konania o dedičstve.

14. Podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.

15. Podľa ust. § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti
vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

16. Podľa ust. § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu

súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

17. Podľa ust. § 8 os. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou.

18. Ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek
štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania
spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná.
Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Ak ide o

odstrániteľnú vadu konania, musí najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy
absencie tejto procesnej podmienky, pričom nemôže v danom konaní vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. A až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku procesnej podmienky zlyhali, v
nasledujúcich prípadoch súd uznesením konanie zastaví. Medzi základné procesné podmienky okrem
iných, ktoré má súd skúmať po celý čas aj bez návrhu je splnenie procesnej podmienky - spôsobilosť

byť účastníkom konania.

19. Spôsobilosťou byť účastníkom konania znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a
povinnosti. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Civilný sporový poriadok v
ustanovení § 61 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon

priznáva. Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo, t. j. Občiansky zákonník. Hmotno-
právna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením, ak sa dieťa narodí živé
a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásením za mŕtveho. Vzhľadom k tomu, že spôsobilosť
byť stranou sporu je nevyhnutnou procesnou podmienkou, k nedostatku procesnoprávnej subjektivity
preto prihliada súd aj bez návrhu v každom štádiu konania. Ak v priebehu konania súd zistí, že strana

sporu stratila procesnú subjektivitu, teda, ak fyzická osoba počas konania zomrie alebo právnická osoba
zanikne, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom
pokračovať. V prípade, ak fyzická osoba, ktorá je stranou sporu, v priebehu konania zomrie, t. j. stratí
spôsobilosť byť stranou sporu, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, resp. dedičom. Keď
niet právneho nástupcu, resp. dediča, nemôže súd v konaní ďalej pokračovať, pretože v spojitosti s

nedostatkom procesnej subjektivity ide o neodstrániteľnú vadu konania vedúcu obligatórne k zastaveniu
konania.20. Lustráciou z registra obyvateľov SR odvolací súd zistil, že žalovaný dňa XX. XX. XXXX zomrel. Ako
už bolo vyššie uvedené, procesná subjektivita je jednou z podmienok konania, pričom súd v priebehu
celého konania z úradnej moci skúma, či fyzická osoba označená ako strana sporu má procesnú

subjektivitu. Z dikcie ust. § 63 CSP vyplýva, že ak fyzická osoba zomrie počas konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončí, je obligatórnou povinnosťou súdu v konaní pokračovať vtedy, ak je to
objektívne možné, t. j. ak existujú dedičia, prípadne iné subjekty podľa ust. § 63 ods. 2 CSP. Súd je
povinný vydať uznesenie o pokračovaní v konaní s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa
výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, hneď po skončení

konania o dedičstve. Toto uznesenie o pokračovaní v konaní súd doručí všetkým subjektom konania,
t. j. ostatným existujúcim subjektom sporu. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357
CSP a contrario). Ustanovenie § 63 odseku 3 normuje, že súd vo výnimočných prípadoch bude môcť
pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve. Slovné spojenie „ak to povaha sporu pripúšťa“
treba však vykladať prísne reštriktívne. Pôjde najmä o prípady jednoduchých dedičských konaní, kde sa
nevyskytuje žiadny spor o dedičské právo, existuje jediný nespochybniteľný dedič a pod.

21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku zo dňa 03. 07. 2020 č. k. 18Csp/143/2019-62
zistil, že súd prvej inštancie neskúmal procesné podmienky v čase jeho rozhodovania, keďže v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku, t. j. dňa 03. 07. 2020 žalovaný nedisponoval procesnou subjektivitou
(zomrel). Súd prvej inštancie konal so žalovaným, ktorému zo zákona nesvedčí spôsobilosť byť stranou

sporu, pričom nerozhodol o pokračovaní v konaní s jeho dedičmi podľa ust. § 63 CSP. Uvedený
nedostatok procesnej podmienky nie je možné konvalidovať ani prípadnou aplikáciou ust. § 63 ods. 3
CSP,ktorúmôžesúduplatniťlenvkonaniach,vktorýchpôjdenajmäoprípadyjednoduchýchdedičských
konaní, kde sa nevyskytuje žiadny spor o dedičské právo, existuje jediný nespochybniteľný dedič a
pod., pričom z preskúmania predmetného spisu odvolací súd nemá za preukázané, že by sa súd prvej

inštancie akýmkoľvek spôsobom s touto otázkou zákonným spôsobom vysporiadal. Súd prvej inštancie
tak zaťažil konanie vadou odôvodňujúcou postup odvolacieho súdu v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm.
a) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní je potrebné, aby súd prvej inštancie rozhodol
o pokračovaní s právnym nástupcom oprávneného tak, ako mu to ukladá ust. § 63 CSP a nasl., a až
následne rozhodol o žalobe žalobcu. Súd prvej inštancie musí vziať na zreteľ skutočnosť, že žalovaný

stratil procesnú subjektivitu po začatí konania, čo zakladá prechod práv a povinností (univerzálna
sukcesia) na dedičov žalovaného, ktorí podľa zákona prijímajú stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu, na základe čoho im zákon priznáva procesné práva a povinnosti v
konaní. V prípade, ak sa v konaní preukáže, že žalovaný nemá právneho nástupcu, súd obligatórne
konanie zastaví.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní
viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).