Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, December 7, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/89/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314217227
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4314217227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: ALI - DEVA, o. z., so sídlom 935 64 Kuraľany 223,
IČO: 53 449 886, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľ. Štúra 53,
934 01 Levice, zastúpený: ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s.r.o., so sídlom SNP 56/2130, 934 01
Levice, o zaplatenie 47 066,92 eura s príslušenstvom, o zaplatenie úrokov z omeškania 1 283,84 eura, o
zaplatenie nemajetkovej ujmy 300 000 eur a penále 20 942,39 eura, o odvolaní žalobkyne a žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 16. decembra 2019 č. k. 11C/236/2014-1547, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom I. výroku p o t v r d z u j e.

IV. výrok rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému proti žalobkyni z r u š u j e a vec
v r a c i a prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný sú d Levice) rozsudkom zo dňa 16.12.2019 č. k. 11C/236/2014-1547
pri právnom posúdení podľa § 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) v znení účinnom
do 30.6.2016, § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 47.066,92 eura s príslušenstvom a zaplatenia
úrokov z omeškania v sume 1.283,84 eura (výrok I.).

2. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 300.000 eur a v časti zaplatenia
penále v sume 20.942,39 eura pre späťvzatie žaloby žalobkyňou v týchto častiach s poukazom na ust.
§ 144 a § 145 ods. 2 CSP prvoinštančný súd zastavil. (výrok II.)

3. Návrh žalovaného na prerušenie konania bol súdom zamietnutý, pretože s prihliadnutím na obsah
ust. § 164 CSP nebol zistený dôvod na požadované prerušenie konania žalovaným. Samotné začatie

trestného stíhania vo veci nie je takýto dôvodom. (výrok III.)

4. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257
CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal. Vychádzajúc z obsahu ust.
§ 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a pri rešpektovaní procesného úspechu žalovaného v spore ako aj
pri rešpektovaní tej skutočnosti, že žalobkyňa procesne zastavila čiastočne zastavenie konania svojím
čiastočným späťvzatím žaloby, žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania. Súd s prihliadnutím na

obsah ust. § 257 CSP v prejednávanej veci vzhliadol existenciu dôvodu osobitného zreteľa, v zmysle
ktorého nepriznal nárok na náhradu trov konania inak úspešnej strane v tomto spore, t. j. žalovanému.
Za takýto dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval sociálnu situáciu žalobkyne ako invalidnej
dôchodkyne, ktorej v danom spore bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.5. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa v ňou podanej
žalobe domáhala rozhodnutia súdu v tom smere, aby rozhodol, že kvôli nezákonným rozhodnutiam

žalovaného je tento povinný uhradiť jej dlžnú sumu vyplývajúcu z Dohody č. 11/§57/2010 a z Dohody č.
8/§56/2011 vo výške 48.361,57 eura (dlh k 4.7.2014) vrátane navýšených úrokov z omeškania a penále.
Žalobkyňauviedla,žedňa1.12.2010získalaživnostenskéoprávnenieazriadilaprevádzkuubytovacieho
zariadenia v Kuraľanoch č. 187. Dňom 16.9.2010 jej bol v tomto ubytovacom zariadení schválený štatút
chránenej dielne. Dňa 30.11.2010 so žalovaným uzatvorila Dohodu č. 11/§57/2010. Dňa 15.4.2011 so

žalovaným uzavrela Dohodu č. 8/§56/2011. Na základe zmlúv so žalovaným bol žalovaný povinný hradiť
svoje záväzky plynúce z týchto zmlúv. Vzhľadom k tomu, že žalovaný napriek upomienkam a pokusu
o zmier a rozsudku NS SR svoj záväzok riadne neplnil, pričom ku dňu 14.7.2014 neuhradená suma
predstavovala 48.361,57 eura, žalobkyňa požiadala súd o zabezpečenie jej práv a zároveň aj o určenie
jej práva na úhradu dlžnej majetkovej a nemajetkovej ujmy z titulu zadržovania cudzej veci, marenia
súdneho rozhodnutia a zhoršovania jej psychického stavu. Nelegálne zamestnanie sa nepreukázalo a

žalovaný jej vyplatil príspevky za všetky štyri štvrťroky r. 2012 a za dva štvrťroky (tretí a druhý) za rok
2013. Žalobkyňa si uplatňuje úroky z omeškania za oneskorené vyplatenie príspevkov. Žalobkyni nie je
známe z akého právneho predpisu, alebo aktu únie vyplýva zánik povinnosti žalovaného neposkytnúť
príspevok z dôvodu záporného stavu v pokladnici žalovanej. Ak ide o nevyplatenie príspevkov z
dôvodu prebiehajúcej kontroly u žalobkyni, neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by neumožňovalo

žalovanému právo kvôli prebiehajúcej kontrole nevyplatiť žalobkyni príspevky podľa zákona o službách
zamestnanosti. Ak takéto ustanovenia obsahujú dohody, je potom potrebné posúdiť ich súlad so
zákonom rámci prejudiciality. Žalobkyňa poukázala na dĺžku vykonávanej kontroly, ktorú považuje
za neakceptovateľnú. Žalobkyňa tvrdí, že nie je pravdou, že by bol žalovaný vydal dňa 18.12.2014
rozhodnutie podľa § 55 ods. 6 zákona o službách. Žalobkyni žalovaný doručil oznámenie, ktoré však nie

je rozhodnutím. Na nevyplatenie príspevkov od 1.1.2015 neexistuje žiaden zákonný dôvod.

6. Žalobkyňa podanú žalobu upresnila podaním zo dňa 16.2.2015, pričom žiadala stanoviť povinnosť
žalovanému, aby jej zaplatil ku dňu 17.2.2015 dlžnú sumu istiny vo výške 24.751 eur, úroky z omeškania
k tomuto dátumu vo výške 20.942,39 eura, penále k tomuto dátumu vo výške 20.941,39 eura a

nemajetkovú ujmu za zhoršenie zdravotného stavu chránenej osoby v sume 300.000 eur. Podaním
zo dňa 7.11.2016 zobrala žalobkyňa svoju žalobu čiastočne a to ohľadom nemajetkovej ujmy v sume
300.000 eur a ohľadne penále v sume 20.942,39 eura späť a navrhla v tejto časti konanie zastaviť.

7. Žalobkyňa doručila súdu podanie z 31.3.2017, v ktorom žiadala, aby súd rozhodol, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobkyni dlh k 8.6.2017 v sume 47.066,92 eura a škodu vo forme 9 % ročného úroku
v sume 1.283,84 eura, t. j. spolu 48.350,76 eura. Na pojednávaní dňa 8.6.2017 požiadala žalobkyňa
o pripustenie zmeny žaloby v tom smere, že žalobný petit znie: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
47.066,92 eura spolu s úrokom z omeškania 1.283,84 eura k 8.6.2017 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a úrok z omeškania zo sumy 47.066,92 eura od 9.6.2017 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

8. Súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní konanom dňa 8.6.2017 zmenu žaloby pripustil tak, že
zmenený petit znie: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 47.066,92 eura spolu s úrokom z omeškania
1.283,84 eura k 8.6.2017 do troch dní od právoplatnosti rozsudku a úrok z omeškania zo sumy 47.066,92

eura od 9.6.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

9. Žalovaný uviedol, že na základe Dohody č. 11/§57/2010 uzatvorenej so žalobkyňou tejto s poukazom
na žiadosť z jej strany o úhrady platby zo dňa 1.12.2010 poukázal paušálny príspevok 9.365,18 eura
dňa 16.12.2010. Štatút chránenej dielne žalovaný priznal s účinnosťou od 1.12.2010. Žalovaný so

zamestnávateľom (žalobkyňou) uzatvoril Dohodu č. 8/§56/2011 o poskytnutí príspevku na zriadenie
chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 zák. č. ť/2004 Z. z.. Oddelenie kontroly
vykonalo kontrolu dodržiavania zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní.
Protokol o výsledku kontroly bol prerokovaný 17.6.2011 a zápisnica o prerokovaní tohto protokolu bola
takisto podpísaná dňa 17.6.2011. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na čl. II. bol 15 Dohody č. 8/

§56/2011 o záväzku zamestnávateľa počas celej dĺžky zachovania zriadeného pracovného miesta v
chránenej dielni alebo na pracovisku podľa čl. II. bodu 15 Dohody. Žalovaný poukázal na jeho záväzok
podľa čl. III. bod 2 Dohody, v prípade ak zistí, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnania,ukončiť vyplácanie príspevku odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly v súlade s § 2 ods. 4
zák. č. 231/1999 o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

10. Žalovaný ďalej uviedol, že v súlade s týmto ustanovením Dohody pozastavil poskytovanie príspevku
zamestnávateľovi, t. j. žalobkyni. Dňa 18.10.2013 bolo na úrad doručené uznesenie NS SR č.
5Sžnč/1/2013,podľaktoréhoneexistuježiadenzákonnýdôvod,abyžalobkyňabolazapísanávzozname
fyzických a právnických osôb, u ktorých bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
Vzhľadomnato,žeNSSRvpredmetnejvecikonštatovalakojevyššieuvedenéaInšpektorátpráceNitra

potvrdil,žeužalobkynevpredchádzajúcichpiatichrokochnebolozistenéporušeniezákazunelegálneho
zamestnávania podľa zák. č. 82/2005 Z. z., žalovaný pristúpil ku kontrole predložených žiadostí za
obdobie máj 2011 až apríl 2013 k vyplácaniu oprávnených finančných prostriedkov v zmysle Dohody č.
8/§56/2011. Dňa 2.12.2013 žalovaný vyzval žalobkyňu k doloženiu chýbajúcich dokladov k predloženým
žiadostiamoúhraduplatiebvzmysleDohodyč.8/§56/2011.Povykonaníkontrolyadministratívnejzhody
a predbežnej finančnej kontroly oprávnenosti príspevku podľa § 9 zák. č. 502/2001 Z. z., o finančnej

kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
žalovaný doplatil oprávnené finančné prostriedky žalobkyni vo výške 5 182,56 eura. Žalovaný poukázal,
že v doplnení žaloby za omeškanie platieb žalobkyňa predložila prílohu „Výpočet za oneskorenú platbu“.
V rámci zákona č. 5/2004 Z. z. môže zamestnávateľ podať žiadosť „Žiadosť o poskytnutie príspevku na
úhradu prevádzkových nákladov“ chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov

na dopravu zamestnancov podľa § 60. Samostatne zárobkovo činná osoba môže podať žiadosť o
poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska
podľa § 60 občanovi so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti, ktorý
prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú činnosť zárobkového charakteru. Takýto príspevok poskytuje
úradnazákladedokladovpreukazujúcichvynaloženénákladypodľaodsekov2až5zapríslušnýštvrťrok

zo súm ustanovených v odseku 6 a to do 60 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o poskytnutí
príspevku. Lehota na vyplatenie príspevku podľa § 60 zák. č. 5/2004 Z. z., neplynie počas doby, kým
žiadateľ nedoplní doklady, resp. nebude ukončená kontrola oprávnenosti nákladov. Ak úrad zistí, že
zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, v súlade s § 2 ods. 4 zák. č. 231/1990 Z. z.,
o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, príspevok neposkytne.

11. Žalovaný poukázal na to, že poradovými číslami 16 až 23 prílohy žiadosti o poskytnutie príspevku
na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti za
obdobie prvého až štvrtého štvrťroku roku 2012 a za obdobie prvého až tretieho štvrťroku roku 2013,
vzhľadom na nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na predloženie žiadostí, sa tieto zamietli. Pod

poradovými číslami 24 a 25 prílohy boli žiadosti zamietnuté z dôvodov uvedených v oznámeniach č. 236
a č. 237. Pod číslami 26 a 27 prílohy boli žiadosti zamietnuté z dôvodov uvedených v oznámeniach č.
351 a č. 352. Žiadosti uvedené pod poradovými číslami 28 a 29 prílohy boli dňa 10.12.2014 postúpené
na oddelenie kontroly za účelom vykonania kontroly pred úhradou platby. Žalovaný v ďalších podaniach
uviedol, že žalobkyňa nepožiadala o výmaz zo zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré porušili

zákaz nelegálneho zamestnávania a následne nepodala žalobu podľa druhej hlavy piatej časti OSP a
ani neiniciovala konanie podľa § 250 v OSP, čím nevyužila prostriedky ochrany, ktoré jej v tom čase
platný OSP umožňoval. Žalovaný ďalej uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi príspevkami podľa §
57 a § 60 zákona o službách zamestnanosti. Ak žalobkyňa podala žiadosť o príspevok oneskorene,
príspevok nemohol byť uhradený z dôvodu nedodržania zákonnej lehoty. Vzhľadom na neexistenciu

legálnej definície pojmu „podnik, resp. firma v ťažkostiach“ je potrebné vychádzať z nariadenia EÚ
č. 651/2014 a z usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v
ťažkostiach, zo schémy pomoci DEMINIMIS na podporu zamestnanosti. Vzhľadom na záporný stav v
pokladnicižalobkyňanemohlavýdavkyúčtovnevykázanévuvedenýchtermínochvhotovostiuskutočniť.
Náklady boli vykázané iba účtovne, čo bolo v rozpore s ust. § 60 ods. 5 zák. o službách zamestnanosti.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti s vykonanými kontrolami žalobkyňa aj s poukazom na jej
dočasne opakované práceneschopnosti neposkytla potrebnú súčinnosť počas prebiehajúcich kontrol,
pretože nesplnila povinnosť pre ňu rezultujúcu z ust. § 55 ods. 5 zák. o službách zamestnanosti. Do
pozornosti dal aj uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 25.11.2015 sp. zn. 11S/255/2015, ktorým súd

žalobu žalobkyne ohľadne preskúmania zákonnosti oznámenia o zrušení chránenej dielne odmietol.

13. Súd prvej inštancie uviedol, že oznámenia žalovaného, tak ako sú špecifikované v bodoch 29, 30, 31,
33, 34, 35, 36 a 37 odôvodnenia zamietajúceho rozsudku sú na základe svojho obsahu rozhodnutiami,ktoré žalovaný vydal ako správny orgán, rozhodujúc o príspevku podľa § 60 zákona o zamestnanosti.
Obsahom týchto rozhodnutí je rozhodovanie správneho orgánu o právach a povinnostiach fyzickej
osoby, a preto podliehali súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva a to aj napriek tomu, že

nespĺňajú základné náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z § 47 Správneho poriadku. V konaní nebolo
preukázané, že žalobkyňa proti vyššie špecifikovaným oznámeniam podala odvolanie, resp. že by
podala proti rozhodnutiu a postupu žalovaného ako správneho orgánu žalobu v správnom súdnictve.
Vzhľadom k tomu že v prejednávanej veci o žiadostiach žalobkyne na poskytnutie príspevkov (SZČO,
Zam.) rozhodol žalovaný, v ktorého právomoci bolo vydať rozhodnutia podľa § 60 zákona o službách

zamestnanosti a žalobkyňa nevyužila procesný postup požiadať o preskúmanie zákonnosti týchto
oznámení na základe žaloby alebo odvolania v správnom súdnictve, súd na tieto oznámenia žalovaného
pri posúdení toho, či žalobkyni vznikol nárok na peňažné plnenie voči žalovanému prihliada.

14. Z oznámení žalovaného vyplýva, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre priznanie jej nároku na
príspevky podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti, z dôvodov v týchto oznámeniach uvedených.

Žalobkyňa preto nemá pohľadávku voči žalovanému z dôvodu, že tento jej nezaplatil príspevky na 1.
štvrťrok 2012 v sume 1.292,84 eura - SZČO, 2. štvrťrok 2012 v sume 1.292,84 eura - SZČO, 3. štvrťrok
2012 1.292,84 eura - SZČO, 4. štvrťrok 2012 v sume 1.292,84 eura - zam., za 1. štvrťrok 2013 v sume
1.321,55 eura - zam. 2. štvrťrok 2013 v sume 1.321,55 eura - zam., 3. štvrťrok 2013 v sume 1.321,55
eura - SZČO, 3. štvrťrok 2013 v sume 1.321,55 eura - zam., 1. štvrťrok 2014 v sume 1.357,05 eura -

SZČO, 1. štvrťrok 2014 v sume 1.357,05 eura - zam., 2. štvrťrok 2014 v sume 1.357,05 eura - SZČO,
2. štvrťrok 2014 v sume 1.357,05 eura - zam., za 1. štvrťrok 2015 v sume 1.416,20 eura - SZČO, 1.
štvrťrok 2015 v sume 1.416,20 eura - zam., 2. štvrťrok 2015 v sume 1.416,20 eura - zam., 2. štvrťrok
2015 v sume 1.416,20 eura - SZČO, 3. štvrťrok 2015 v sume 1.416,20 eura - SZČO, 3. štvrťrok 2015
v sume 1.416,20 eura - zam., 4. štvrťrok 2015 v sume 1.416,20 eura - SZČO, 4. štvrťrok 2015 v sume

1.416,20 eura - zam., 1. štvrťrok 2016 v sume 1.451,68 eura - SZČO, 1. štvrťrok 2016 v sume 1.451,68
eura - zam., 2. štvrťrok 2016 v sume 1.440,00 eura - SZČO, 2. štvrťrok 2016 v sume 1.440,00 eura -
zam., 3. štvrťrok 2016 v sume 1.440,00 eura - SZČO, 3. štvrťrok 2016 v sume 1.440,00 eura - zam., 4.
štvrťrok 2016 v sume 1.440,00 eura - SZČO, 4. štvrťrok 2016 v sume 1.440,00 eura - zam., 1. štvrťrok
2017 v sume 1.440,00 eura - SZČO a 1. štvrťrok 2017 v sume 1.440,00 eura - zam..

15. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie neuhradených príspevkov za roky 2015, 2016 a 2017 (1. štvrťrok),
nárok žalobkyni na uhradenie príspevkov za toto obdobie nevznikol aj preto, že žalovaný dňom 1.1.2015
zrušil postavenie chránenej dielne priznanej dňa 1.12.2010 č. j. LV/2010069959 s účinnosťou odo dňa
a zmeny postavenia chránenej dielne zo dňa 6.5.2011, č. z. LV/2011/02-1912 s účinnosťou odo dňa

2.5.2011 žalobkyňou, pod č. z. 2014/339220 z 18.12.2014 a žalovaný vydal aj oznámenie zo dňa
19.12.2014 sp. č. 2014/340758, v ktorom uviedol, že na základe žiadosti žalobkyne č. 2014/194410
z 11.7.2014 o prehodnotenie priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
podľa § 55 zák. č. 5/2004 Z. z., o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov oznámil
žalobkyni, že dňom 1.5.2015 ruší postavenie chránenej dielne, čím sa jej žiadosť stala bezpredmetnou.

Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/255/2015-65 súd odmietol žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala preskúmania zákonnosti oznámenia ÚPSVaR Levice sp. č. 2014/339220 z 18.12.2014 a sp.
2014/340758 z dôvodu oneskorene podanej správnej žaloby.

16. Súd nie je oprávnený preskúmavať v civilnom súdnom konaní zákonnosť rozhodnutia o zrušení

postavenia chránenej dielne. Námietky, pre ktoré žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného za
nezákonné, mohla uplatniť vo včas podanej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného o zrušení postavenia chránenej dielne. V tomto konaní nemohol súd do záverov rozhodnutia
žalovaného ako správneho orgánu žiadnym spôsobom zasahovať, pretože by došlo k preskúmavaniu
právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Ďalej súd poukázal na dôvody citovaného rozhodnutia

Krajského súdu v Nitre, v ktorých okrem iného tento súd uvádza, že predmetom preskúmavania súdom
môžu byť aj rozhodnutia (oznámenia) správneho orgánu, ktoré postrádajú formálne náležitosti za tých
podmienok, že sa dotýkajú, resp. sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických osôb.

17. Jednoznačne je potom možné ustáliť, že predmetom súdneho prieskumu môže byť každé

rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a
povinnosti fyzických a právnických osôb. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobkyňa po
1.1.2015 nemá postavenie chránenej dielne z dôvodov obsiahnutých v rozhodnutí zo dňa 18.12.2014.Takisto žalobkyňa v spore nepreukázala, že by jej žalovaný priznal postavenie chránenej dielne po
1.1.2015.

18. Pokiaľ ide o nároky žalobkyne týkajúce sa zaplatenia neuhradených príspevkov za 3. štvrťrok 2014
v sume 1.357,05 eura - SZČO, 3. štvrťrok 2014 v sume 1.357,05 eura - zam., 4. štvrťrok 2014 v
sume 1.357,05 eura - SZČO a 4. štvrťrok 2014 v sume 1.357,05 eura - zam., o žiadosti žalobkyne
súd nerozhodol preto, že prebieha kontrola predmetných žiadostí o poskytnutie príspevkov za uvedené
obdobia. O nároku žalobkyne na zaplatenie týchto príspevkov súd nerozhodol, a preto nemohlo dôjsť

ani k splatnosti uplatnenej pohľadávky.

19. Súd žalobkyni nepriznal uplatnený úrok z omeškania v sume 1.283,84 eura vyčíslený ku dňu
8.6.2017, pretože zákon o službách zamestnanosti neustanovuje sankciu za oneskorené poskytnutie
príspevku podľa § 60 tohto zákona, ak sa oneskorí s poskytnutím žiadaného príspevku úrad. Preto nie
je možné zaviazať žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka.

20. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, uvádzajúc, že napáda len prvý výrok
rozsudku a to iba v rozsahu, v ktorom súd zamietol žalobu v časti žalobného návrhu o zaplatenie súm
za obdobia do 4. štvrťroka 2014 okrem 3. štvrťroka 2014. Predmetný rozsudok teda nenapáda v časti,
v ktorej súd zamietol žalované nároky za platby za 3. štvrťrok 2013 (zrejme 2014) a za obdobie od 1.

štvrťroka 2017 do 1. štvrťroka 2017 do 1. štvrťroka 2017. Poukázala na danosť odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. nesprávne právne posúdenie veci.

21. V danom prípade súd aplikoval nesprávnu právnu normu, pretože právne normy v procesných
predpisoch upravujúcich správne súdnictvo nie sú na prejednávanú vec aplikovateľné. Ide o dvojaký

charakter právneho vzťahu založený dohodami medzi žalobkyňou a žalovaným, t. j. o verejnosúkromný
právny vzťah s prvkami občianskeho aj správneho práva (rozhodnutie NS SR 1 KO/10/2018). Nárok
fyzickej osoby alebo právnickej osoby voči úradu na úhradu príspevku alebo naopak úhradu voči fyzickej
osobe či právnickej osobe na vrátenie vyplateného, ale neoprávneného príspevku, má občianskoprávny
charakter.

22. Tak ako úrad práce nemôže v prípade vymáhania neoprávnene vyplateného príspevku podľa zákona
o službách zamestnanosti v oblasti aktívnej politiky trhu práce vydávať rozhodnutia a ani oznámenia
o povinnosti vrátiť takto poskytnutú úhradu, pričom výzvy na jej vrátenie nemajú povahu správnych
rozhodnutí, ale sa musí obrátiť na príslušný súd podľa CSP žalobou o plnenie v sporovom konaní,

tak fyzická alebo právnická osoba v obdobnom prípade, avšak v opačnom garde, nemá možnosť
podávať správne žaloby, v prípade porušenia záväzkového vzťahu zo strany úradu. Bolo by absurdné od
žalobkyne požadovať, aby každý štvrťrok podávala správnu žalobu. Z hľadiska rozsahu tohto odvolania
by išlo o 11 žalôb. Nesprávnosť právneho posúdenia možno zdôrazniť aj tým, že v prípade posudzovania
nároku žalobkyne ako občianskoprávneho pre ňu plynie všeobecná 3-ročná premlčacia lehota, ktorá

podaním žaloby spočíva. Súd nesprávnym právnym posúdením zmenil charakter lehoty, v ktorej si
žalobkyňa môže uplatniť nárok proti žalovanému na 2-mesačnú prekluzívnu lehotu.

23. Pokiaľ ide o právnu prekážku priznania nároku v podobe prebiehajúcej kontroly, svoje právne
posúdenie prvoinštančný súd náležite nevysvetlil. Z hľadiska žalovaného v súvislosti s vykonávaním

kontroly ide o zjavne zlomyseľné a obštrukčné konanie.

24. Žalobkyňa za vecne správny považuje výrok o náhrade trov konania pri aplikácii ust. § 257 CSP.
Ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému je aj
šikanózne správanie žalovaného, spočívajúce okrem iného aj v tom, že žalovaný podal počas tohto

sporu na NAKU trestné oznámenie, ktoré však nebolo opodstatnené.

25. Na základe takto uplatnených dôvodov navrhla žalobkyňa rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaný jej bude povinný zaplatiť sumu 19.464,80 eura spolu s úrokom
z omeškania, tak ako ho vyčíslila v odvolacom petite zo dňa 15.1.2020. Žalobkyňa zároveň žiadala

priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

26. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania (výrok IV.) podal včas odvolanie
žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby s poukazom na ust. § 388 CSP odvolaním napadnutý výrokč. IV. rozsudku Okresného súdu Levice, č. k. 11C/236/2014-1547 zo dňa 16.12.2019 zmenil tak, že
žalovanému prizná náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % a zároveň mu prizná aj
náhradu trov odvolacieho konania. Podané odvolanie zdôvodnil existenciou odvolacích dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP.

27. Žalobkyňa podala žalobu v roku 2014, pričom nie sú známe skutočné majetkové pomery žalobkyne
v decembri 2019 a neboli ani predmetom dokazovania. Takisto nie sú známe výsledky ani z podnikania
žalobkyne. Nehnuteľnosti z manželstva žalobkyne pochádzajúce nadobúdal väčšinou jej manžel, pričom

tieto sú zapísané na LV č. XXX, XXX a XXXX. Zrušenie BSM a jeho následné vyporiadanie je dôvodom,
aby sa majetkové pomery žalobkyne javili ako dôvodné pre následné oslobodenie od súdnych poplatkov,
resp. pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť aj
na správanie sa žalobkyne v tomto spore (uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 9Co/655/2016 zo
dňa 30.11.2016, uznesenie NS SR sp. zn. 1MObdo V 19/2008 zo dňa 31.3.2010.

28. Z nálezu ÚS SR III. ÚS 298/2018 zo dňa 28.11.2018 okrem iného vyplýva, že rozhodnutie súdu o
náhrade trov konania podľa § 257 CSP rozhodne nemôže byť prekvapujúce, a preto súd v prípade
aplikácie ust. § 257 musí vytvoriť dostatočný priestor na to, aby strany sporu mali možnosť vyjadriť
stanovisko k potenciálnej aplikácii tohto ustanovenia ešte pred prijatím samotného rozhodnutia o
nepriznaní nároku na náhradu trov konania. Bez takéhoto oznámenia by sa dotknutá strana sporu o

rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania dozvedela až zo samotného rozhodnutia súdu.

29. Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP musí súd náležite odôvodniť a to z
pohľadu obidvoch strán sporu a zároveň je potrebné uviesť na základe akých vykonaných dôkazov
súd ustálil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne. Aplikácia ust. § 257

CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania má predstavovať výnimku a nie pravidlo bez náležitého
odôvodnenia.

30. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolanie žalobkyne
v danej veci považuje za nedôvodné a navrhuje odvolaciemu súdu potvrdenie odvolaním napadnutého

výroku I. rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 11C/236/2014-1547 zo dňa 16.12.2019 v celom rozsahu.
Zároveň žiadal priznať voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

31. Je potrebné súhlasiť s konštatovaním prvoinštančného súdu v tom smere, že všetky oznámenia
žalovaného doručované žalobkyni, ktoré súd uvádza v napadnutom rozsudku sú bez ohľadu na ich

názovrozhodnutiamivydanýmižalovanýmvsprávnomkonaní.Vtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutia
NS SR zo dňa 27.6.2013 sp. zn. 5Sž uč/1/2013 a sp. zn. Sžo/202/2015 zo dňa 3.8.2016. Na margo
v odvolaním žalobkyne uvádzaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 1KO/10/2018 uviedol, že v danom
prípade žalobca, t. j. ÚPSVaR Trenčín nevydal žiadne rozhodnutie a ani opatrenie, a preto nebolo čo
preskúmavať v správnom konaní.

32. Žalobkyňa aj v rámci záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní
pred súdom prvej inštancie dňa 14.11.2019 pripustila, že sa dopustila niektorých chýb, pričom za
„vynútenú chybu“ považuje, že sa včas neobrátila na správny súd.

33. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie v danej veci bolo
podané oprávnenými osobami v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP),
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania zo strany žalobkyne (§ 379 a § 380 CSP), prejedal
predmetné odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario).
Následne odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o odvolaním žalobkyne napadnutý, zamietajúci

výrok I. prvoinštančného rozsudku, tak tento je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a tým považovať podané odvolanie žalobkyne v tejto časti za
nedôvodné. Vo vzťahu k podanému odvolaniu žalovaného smerujúceho voči výroku IV. prvoinštančného
rozsudku o náhrade trov konania odvolací súd poznamenáva, že toto odvolanie vzhliadol za dôvodne
podané a napadnutý rozsudok vo výroku IV. podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP

zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Krajský súd v Nitre v odvolacom konaní na základe žiadosti pôvodnej žalobkyne v tomto spore
C.. E. D. zo dňa 14.12.2020 ohľadne zmeny strany sporu na strane žalobkyne podľa § 80 ods. 1
CSP, uznesením zo dňa 6.10.2021 č. k. 5Co/89/2020-1635, právoplatným dňa 29.10.2021 pripustil s
poukazom na ust. § 80 ods. 1 až 3 CSP, aby z konania na strane žalobkyne vystúpila C.. E. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom T. XXX a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť: ALI - DEVA, o. z., so sídlom

Kuraľaný 223, IČO: 53 449 886. Dôvodom pre zavedenie tohto procesného postupu bolo uzatvorenie
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2020, ktorú uzatvorila žalobkyňa C.. E. D., ako postupca
a spoločnosť ALI - DEVA, o. z., IČO: 53 449 886 ako postupník.

36. Súd prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním uplatneného žalobného nároku žalobkyne v

dostatočnom rozsahu a možno povedať, že až precíznym spôsobom zistil skutkový stav veci, ktorý
následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení procesných predpisov (OSP a CSP) a to
pri dodržaní myšlienkového postupu hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1
CSP, t. j. jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom - zamietajúcom výroku I. ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

37. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že prvoinštančný
súd pri akceptovaní záverov ním vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, na

základe ktorého žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Podstata tohto správne zaujatého právneho
záveru rezultuje z tej skutočnosti, že všetky oznámenia vychádzajúc z ich obsahu, ktoré v danom
spore vydal žalovaný vo vzťahu k žalobkyni, boli týmto úradom vydané ako správnym orgánom podľa
§ 60 zákona o zamestnanosti. Podstata obsahu týchto oznámení spočíva v rozhodovaní o právach
a povinnostiach fyzickej osoby. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné prijať ten záver, že podliehali

súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, a to aj napriek tomu, že nespĺňajú niektoré esenciálne
náležitosti rezultujúce z obsahu § 47 Správneho poriadku.

38. V danom spore sa žalobkyni nepodarilo uniesť ani dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázala,
že vo vzťahu k uvádzaným oznámeniam by použila obranu právne relevantným spôsobom, t. j. že by ich

napadla odvolaním, resp. že by ich napadla žalobou v rámci správneho súdnictva. Z týchto oznámení
v ich vzájomnom kontexte vyplýva, že žalobkyňa nesplnila nároky na vyplatenie príspevkov, ktoré
vyžaduje § 60 zákona o službách zamestnanosti, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne vyhodnotil
neexistenciu žiadneho nároku žalobkyne na vyplatenie príspevkov podľa § 60 cit. zák. voči žalovanémua jej žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za dôvod zamietnutia žaloby na vyplatenie príspevkov po dátume
1.1.2015 súd prvej inštancie opodstatnene považoval aj tú skutočnosť, že od 1.1.2015 žalovaný zrušil
žalobkynipostaveniechránenejdielne.Vtejtosúvislostiprvoinštančnýsúdsprávnepoukázalajnaobsah

rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/255/2015-65.

39. Odvolací súd sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku obsiahnutým v bode 41,
podstata ktorého spočíva v tom, že nárok na zaplatenie žalobkyňou požadovaných a neuhradených
príspevkov za 3. a 4. štvrťrok roku 2014 súd nemohol rozhodnúť z dôvodu prebiehajúcej kontroly

zo strany žalovaného. K uvedenému je potrebné poznamenať, že z hľadiska hmotnoprávneho ako
aj procesného neboli tieto nároky žalobkyne v čase ich uplatnenia žalovateľné a takisto aj samotná
žalobkyňa v úvode svojho odvolania uvádza, že svoje odvolanie podáva iba v rozsahu, ktorým súd
žalobu zamietol v časti žalovaných súm za obdobia do 4. štvrťroka 2014, okrem 3. štvrťroka 2014. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah ust. § 379 a § 380 CSP.

40. Odvolací súd nepovažoval s poukazom na hore uvedené dôvody za opodstatnenú odvolaciu
námietku spočívajúcu v tom, že na konanie vo veci uplatňovania nárokov tohto druhu sú vecne
príslušné súdy prejednávajúce agendu občianskoprávneho charakteru. Takisto nie je možné súhlasiť ani
s prípadnou aplikáciou záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1 KO/10/2018, resp. záverov z neho
plynúcich pre daný spor, pretože to vylučujú špecifiká danej prejednávanej veci vo vzťahu k špecifikám

vecí uvádzaných v týchto dvoch rozhodnutiach, tak ako to navrhla žalobkyňa v jej odvolaní.

41. Na základe týchto dôvodov, ktoré je potrebné vnímať v ich vzájomnom kontexte, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zamietnutí žaloby žalobkyne, ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

42. Pokiaľ ide o napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku o náhrade trov konania (výrok IV.), odvolací
súd tento výrok aplikáciou procesného postupu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1
CSP zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie považujúc
podané odvolanie žalovaného v tejto časti za opodstatnené.

43. Rozhodnutie o náhrade trov konania ako rozhodnutie vo veci samej vyžaduje tie isté nároky pokiaľ
ide o jeho odôvodnenie, tak ako sú zakotvené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Tobôž v tých prípadoch, keď ide o
rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257 CSP. V danom prípade odvolací súd poznamenáva, že
rozhodnutie o náhrade trov konania sa nevyznačuje svojou presvedčivosťou v zmysle § 220 ods. 3 CSP,

čo je sám o sebe procesný dôvod k jeho zrušeniu, tak ako to realizoval v tomto prípade aj odvolací súd.

44. V ďalšom konaní okrem toho, že súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP) dá patričný časový priestor obidvom stranám sporu, aby sa vyjadrili k
zamýšľanému rozhodnutiu súdu o náhrade trov konania podľa § 257 CSP. Pokiaľ ide o hodnotenie

dôvodov hodných osobitného zreteľa, tak k týmto nepatrí priznané oslobodenie od poplatkovej
povinnosti. V tejto súvislosti musí súd zvažovať pomery nie iba na tej strane sporu, ktorej priznáva určité
zvýhodnenie použitím ust. § 257 CSP, ale takisto aj pomery na druhej strane sporu (ako pôvodne v spore
úspešnej) v tom smere, či prijatie takéhoto rozhodnutia nebude mať pre ňu príliš nepriaznivé dôsledky.
Až v kontexte takto uvedeného a najmä patričného odôvodnenia rozhodnutia o náhrade trov konania,

súd prvej inštancie o tomto nároku opätovne rozhodne a to aj s prihliadnutím na novovystupujúci subjekt
na strane žalobkyne.

45. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).