Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 25, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416201514
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416201514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v sporovej veci žalobcu: R.. F. V. J. J., nar. X.X.XXXX,
N. 7, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Michalkovou, Župné nám. 3, Bratislava, proti
žalovanému: Apollon Studio s. r. o., Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 31 386 857, zastúpenému
advokátkou JUDr. Tatianou Dlhošovou, Nobelova 34, Bratislava, o zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl.,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku T. súdu Z. IV č.k. XC/XX/XXXX-XXX, zo dňa XX.X.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi X.XXX,XX
eura s X,XX % úrokom z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX eura od X.XX.XXXX do
zaplatenia a s X,XX % úrokom z omeškania ročne zo sumy XXX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia; a
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že žalobca
sa žalobou doručenou súdu XX.X.XXXX domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
X.XXX,XX eura s X % úrokom z omeškania ročne zo sumy X.XXX,XX eura od X.XX.XXXX do
zaplatenia a zo sumy XXX eur od X.XX.XXXX do zaplatenia; na tom skutkovom základe,

že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, uzatvorenej
vo vzťahu k priestorom na N. ulici č. X.

2. B. ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie vo vzťahu
k skutkovému stavu ustálil, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - budovy so súpisným č.
XXXXXX, s vchodom aj z N. ulice č. X v Z., ktorá je postavená na pozemku s parcelným č. XXX; pričom
žalobca v postavení prenajímateľa prenechal žalovanému ako nájomcovi na dočasné užívanie jednotku

nachádzajúcu sa na 5. podlaží dotknutej budovy, označenú číslom XX, o celkovej výmere XXX mX (ďalej
ako „prenajaté miestnosti“).

3. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku súd prvej inštancie skonštatoval, že tento pozostával zo
sumyX.XXXeurpožadovanejtitulomnáhradynákladovvynaložených naodstráneniežalovaným
spôsobených škôd v prenajatých miestnostiach, ďalej zo sumy XXX eur za opravu drevených podstupníc
v prenajatých miestnostiach, zo sumy X.XXX eur požadovanej titulom ušlého nájomného za čas nutný

na prevedenie opráv a po odpočítaní zvyšku kaucie žalovaného a po odpočítaní dlžného nájomného za
mesiace W. XXXX, bola celková suma, ktorej sa žalobca domáhal na základe faktúry č. XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX eura. Z faktúry č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že žalobcasi voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy XXX eur za opravu obvodového múru a povrchu
vonkajšej steny na mieste, kde bolo žalovaným odstránené klimatizačné vedenie.

4. Pokiaľ sa jedná o žalovaným uplatnenú námietku premlčania, súd prvej inštancie poznamenal, že
premlčacia doba začala žalobcovi plynúť XX.X.XXXX, keď došlo k vráteniu prenajatých priestorov, a to
z dôvodu, že škoda vznikla porušením zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného, ktorou bolo
odovzdanie prenajatých priestorov v pôvodnom stave; takto stanovená škoda zahŕňa všetky jednotlivé
škody na prenajatých miestnostiach. Na uvedenom základe dospel k záveru, že nárok premlčaný nie

je, pretože žaloba bola podaná XX.X.XXXX.

5. Súd prvej inštancie ďalej objasnil, že nájomná zmluva bola v plnom rozsahu záväzná, a žalovaný
sa v nej výslovne zaviazal udržiavať prenajatý priestor v stave, v akom mu bol žalobcom odovzdaný
do užívania, teda v nepoškodenom stave, iba s opotrebovaním primeraným dobe nájmu; po skončení
nájmu bol povinný vrátiť žalobcovi prenajaté priestory v stave zodpovedajúcemu dojednanému spôsobu

užívania veci, pričom v prípade neprimeraného poškodenia predmetu nájmu alebo jeho súčastí
mal žalobca právo vykonať renovačné práce na náklady žalovaného, ak tento sám túto povinnosť
nesplní. V tejto súvislosti súd prvej inštancie ozrejmil, že v zmysle platnej judikatúry majú zmluvné
dojednania prednosť pred všeobecnými zákonnými podmienkami a preto námietky žalovaného o
bežnom opotrebení nie sú relevantné. Skonštatoval, že žalovaný nedodržal dohodnuté podmienky

odovzdania priestorov a teda z jeho strany došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti. Uviedol, že súhlas
s úpravami prenajatej veci neznamená zrušenie pôvodne dojednaných podmienok v nájomnej zmluve,
t.j. navrátenie priestoru do pôvodného stavu. Vyslovil názor, že pôvodný stav bol bez vykonaných úprav
a teda priestor mal byť odovzdaný zodpovedajúc dohodnutým zmluvným podmienkam. Zo záverov
znaleckého posudku R.. G. G., H.., mal za preukázané, že ku dňu ohliadky,

t.j. XX.X.XXXX, boli znalcom zistené plochy s poškodením a silným opotrebovaním lakového filmu
dielcov, čo bolo zapríčinené nevhodnou činnosťou používateľa (napr. kolieska stoličiek bez ochrany
proti poškriabaniu) vedúcou na mnohých miestach až k devastácii ochranného lakového filmu aj s
mechanickými poškodeniami povrchových nášľapných lamiel; a preto bol žalobca s poukazom na
dohodnuté znenie zmluvy oprávnený dať si parkety zrenovovať na náklady žalovaného. Na uvedenom

základe súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca má nárok na náhradu škody v sume
X.XXX eur titulom nákladov na odstránenie žalovaným spôsobených škôd na parketách v prenajatých
miestnostiach, v dôsledku potreby ich brúsenia, tmelenia a lakovania.

6. Súd prvej inštancie podčiarkol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého konania

nenavrhol vykonanie súdnoznaleckého dokazovania, vychádzal zo znaleckého posudku predloženého
žalobcom, t.j. zo znaleckého posudku R.. G. G., H.. Uviedol, že pokiaľ sa jedná o nárok na náhradu
škody za opravu drevených stupníc, tento považoval s poukazom na predmetný znalecký posudok za
oprávnený vo výške XXX eur. Podotkol, že žalobca má nárok aj na zaplatenie ušlého nájomného v
uplatňovanej sume X.XXX,XX eura, pretože takýto nárok mu vyplýva z nájomnej zmluvy, podľa ktorej

po dobu prevedenia renovačných prác prenajímateľom platí nájomca naďalej nájomné, a vychádzajúc
z dotknutého znaleckého posudku predloženého žalobcom by renovácia predmetných poškodení trvala
XX dní.

7. Na základe zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci súd prvej inštancie dospel k

záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie celkovej sumy X.XXX,XX eura po odpočítaní
zvyšku kaucie žalovaného v sume XXX,XX eura, po odpočítaní dlžného nájomného za marec - máj
XXXX, ako bolo žalovanému oznámené vo vyúčtovaní kaucie z XX.X.XXXX, a po pripočítaní
nároku na náhradu škody v sume XXX eur za opravu obvodového múru a povrchu vonkajšej steny na
mieste, kde bolo odstránené klimatizačné vedenie. Konštatujúc, že boli preukázané všetky predpoklady

zodpovednosti žalovaného za uplatnenú náhradu škody a žalovaný v spore relevantným spôsobom
nepreukázal, že predmetnú škodu nezavinil, teda sa nezbavil svojej zodpovednosti; súd prvej inštancie
podľa § 415, § 420 ods. 1 a § 682 Občianskeho zákonníka žalobe vyhovel. Vzhľadom na to, že žalovaný
sa dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, zaviazal ho aj k zaplateniu úrokov z
omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. O

trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi ako úspešnej
strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.8. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych
argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súdu prvej
inštancie vytýkal, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, že prenajaté priestorov boli kolaudované ako
byt, takto ich ohodnocoval aj znalec, avšak jemu (žalovanému) ich žalobca prenajal ako nebytový
priestor, na podnikateľské účely; bol názoru, že účel nájmu je v tomto spore podstatný, pretože je
značný rozdiel medzi bežným opotrebovaním podlahy v byte a opotrebovaním podlahy v nebytových

priestoroch. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že jeho námietky o bežnom opotrebení nie sú
relevantné, pretože sa zaviazal vrátiť priestory v nepoškodenom stave, a zdôraznil, že zmluva výslovne
určovala, že priestory budú vrátené s primeraným opotrebením. V tejto súvislosti súdu prvej inštancie
vyčítal, že napriek tomu, že nájom trval X rokov a X mesiace, vôbec sa nezaoberal otázkou primeraného
opotrebenia predmetu nájmu. Pochybenie súdu prvej inštancie videl aj v tom, že znalecký posudok R..
G. G., H.. vyhodnotil ako súkromný znalecký posudok; pritom bol vyhotovený bez jeho (žalovaného)

prizvania a bez oboznámenia sa so súdnym spisom, za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, mal byť vyhodnotený ako dôkaz listinou, bez právnej sily znaleckého posúdenia.

9. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie stotožnil začatie plynutia subjektívnej aj
objektívnej premlčacej doby s odôvodnením, že škoda vznikla porušením zmluvnej povinnosti, ktorou

bolo odovzdanie prenajatých priestorov v pôvodnom stave po skončení nájmu dňa
XX.X.XXXX;malzato,žeprivznikuviacerýchškôdvprenajímanýchpriestorochniejeporušenieprávnej
povinnosti jednou skutkovou udalosťou, ale každá škoda je osobitná skutková udalosť, preto je potrebné
ich posudzovať oddelene, pričom aj lehoty k nim plynú oddelene.

10. Pretože odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávanú vec sa vzťahuje ustanovenie § 683 ods.
1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní použité neboli, postupom podľa §
382 C.s.p. strany vyzval, aby sa k možnému použitiu § 683 ods. 1, ods. 2 vyjadrili.

11. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu reagoval podaním, v ktorom žiadal rozsudok súdu prvej

inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Uviedol, že je nesporné, že v konaní ide o nárok
na náhradu škody uplatňovanú po skončení nájmu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, s čím sa
stotožnil aj sám žalobca a potvrdil to pri výsluchu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX. Upriamil pozornosť,
že súd prvej inštancie na prejednávaný spor nepoužil § 683 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka
napriek tomu, že na prekluzívnu lehotu mal prihliadnuť z úradnej povinnosti, t.j. aj v prípade, že jej

uplynutie nebolo stranami sporu namietané. Dodal, že prekluzívna lehota na podanie žaloby (uplatnenie
ochrany práva žalobcom) uplynula X mesiacov od odovzdania priestorov (vrátenia prenajatej veci), čo
bolo vkonanínespornezistenédňomXX.X.XXXX(podľaProtokoluoodovzdaníaprevzatíprenajatých
priestorov č. XX), preto prekluzívna lehota márne uplynula dňom XX.XX.XXXX.

12. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu nereagoval.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie
(§ 388 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa XX.X.XXXX (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

14. Odvolací súd v reakcii na podanie žalobcu doručené XX.X.XXXX (č.l. XXX, XXX) úvodom

poznamenáva,žestranysporumalimožnosťvyjadriťsakpoužitiu§683ods.1, ods.2Občianskeho
zákonníka v stanovenej XX dňovej lehote; žalovaná strana túto možnosť využila, strana žalobcu tak do
vyhlásenia rozsudku neurobila, hoci mala dostatočný časový priestor, keď bola nahliadnuť aj do súdneho
spisu. Pri absencii preukázania ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa žalobca nevyjadril k výzve
doručenej mu podľa § 382 C.s.p., odvolací súd správanie žalobcu vyhodnotil ako odporujúce

zásade„vigilantibusiurascriptasunt“,podľaktorejprávapatriabdelým(pozorným,ostražitým,opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Na uvedenom základe takna podanie žalobcu (č.l. XXX, XXX), ktorým žiadal o ďalšie dodatočné predĺženie lehoty na vyjadrenie
sa k predmetnej výzve neprihliadol.

15. Podľa § 683 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému
opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody
spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Domáhať
sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne.

16. Z hľadiska právneho posúdenia prejednávaného sporu je nevyhnutné určenie charakteru nároku
uplatneného žalobcom. Vychádzajúc z toho, ako žalobca svoj nárok v spore skutkovo vymedzil, odvolací
súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že predmetom prejednávaného sporu je
nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej žalovaným na prenajímanej veci.

17. V konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi stranami sporu, v súvislosti s ktorým si

žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody, vznikol na základe Zmluvy o nájme nebytových
priestorov z X.X.XXXX (č.l. X - XX); preto je potrebné ho posudzovať podľa zákona č. 116/1990 Z.z.

17.1. Vzťahy zo zmlúv o nájme nebytových priestorov sú vzťahmi občianskoprávnymi, upravenými
Občianskym zákonníkom v § 663 a nasl., pričom zo samotného systematického

zaradenia a z toho plynúcej interpretácie možno dovodiť, že bez ohľadu na odkazovú normu zakotvenú
v § 720 Občianskeho zákonníka, je nájom a podnájom nebytových priestorov inštitútom občianskeho
práva, so všetkými z toho plynúcimi následkami. Samotná okolnosť, že nájom a podnájom nebytových
priestorov je upravený zvláštnym zákonom nevedie k záveru o takej výraznej špecifickosti tohto inštitútu,
resp. zmluvného vzťahu, aby bolo možné vylúčiť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka

a všeobecné ustanovenia osobitnej časti Občianskeho zákonníka týkajúce sa nájomnej zmluvy. Na
uvedenom základe sa na právny vzťah strán sporu, ktorý je predmetom tohto konania, subsidiárne
vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17.2. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj v prípade nájmu nebytových priestorov teda

prichádza do úvahy aplikácia § 683 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje zvláštnu
objektívnuzodpovednosťnájomcuzaškoduspôsobenú naprenajímanejveci.Uvedenáprávna
norma poskytuje prenajímateľovi ochranu jeho majetku v prípade, ak ho nájomca (a osoby, ktorým
umožnil nájomca prístup k prenajatej veci) neužíva riadne. Ustanovenie § 683 ods. 1 sa teda vzťahuje na
situáciu, ktorá nastane v prípade, ak nájomca nesplní povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia §

682 Občianskeho zákonníka, t.j. nevráti prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu
užívania veci, resp. v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Pod „zneužitím
veci“, ktoré predpokladá § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie také použitie veci, resp. také
nakladanie s vecou, ktoré sa prieči spôsobu užívania dohodnutému v zmluve a ak takýto spôsob nebol
dohodnutý, spôsobu primeranému povahe a určeniu veci. Objektívna zodpovednosť nájomcu spočíva v

tom, že nájomca zodpovedá za stav veci bez ohľadu na to, kto vec „zneužil“, t.j. či to bol on sám alebo
iná osoba, t.j. napríklad osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, alebo
osoby, ktoré sa zdržiavajú v predmete nájmu (napr. zákazníci) a pod.; jedná sa teda o zodpovednosť
založenú na objektívnom princípe, ktorá sa označuje aj ako zodpovednosť za výsledok. Liberačným
dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti je prípad, ak k poškodeniu alebo k nadmernému opotrebeniu

veci dôjde „náhodou“, čo musí preukázať nájomca, napríklad pre kazovosť, zápalnosť veci a pod., alebo
v dôsledku vonkajších príčin (napr. živelnej pohromy).
17.3. Oproti široko koncipovanej objektívnej zodpovednosti nájomcu za stav veci je na druhej strane
postavená povinnosť prenajímateľa, aby svoje nároky na náhradu škody z tejto zodpovednosti nájomcu
plynúce uplatnil v prekluzívnej lehote. Pre plynutie prekluzívnej lehoty je významný okamih odovzdania

(vrátenia) veci prenajímateľovi. Zánik práva preklúziou je dôsledkom dvoch právnych skutočností a to
uplynutia času a opomenutím právo uplatniť. Spôsob, akým má byť právo uplatnené (žalobou podanou
na súde, reklamáciou, vytknutím vád a pod.) stanovuje príslušný právny predpis a je potrebné rozlišovať,
či sa právo uplatňuje úkonom, ktorým sa druhej strane dáva určitá skutočnosť na vedomie,
alebo sa vyžaduje úkon, ktorým sa právo proti druhej strane priamo uplatňuje na súde.

Občiansky zákonník výslovne určuje spôsoby uplatnenia práva, aby nedošlo k preklúzii; pokiaľ zákonné
ustanovenia ale dikciu („uplatniť u“, „vytknúť“) výslovne neobsahujú, je potrebné gramatickým a logickým
výkladom dovodiť, že práva sa možno domáhať v uvedenej prekluzívnej lehote na súde, inak nárok
zanikne. Lehota uvedená v § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka je lehotou prekluzívnou, v rámci ktorejje potrebné sa domáhať náhrady škody na prenajatej veci na súde (obdobne rozsudok I. súdu ČR, sp.
zn. XX H. XXX/XXXX, zo dňa XX.X.XXXX).

18. Je nepochybné, že žalobca svoj nárok na náhradu škody odôvodňoval tým, že došlo k nadmernému
opotrebeniu prenajímaných miestností v dôsledku toho, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti týkajúce
sa opatrení na predchádzanie poškodenia prenajatých priestorov, najmä nerešpektoval povinnosť
chrániť drevenú podlahu pred poškodením podložkami pod stoličky; ako aj v dôsledku toho, že žalovaný
využíval prenajaté priestory aj na iné účely ako bolo dohodnuté v zmluve, t.j. využíval ich ako mediálne

štúdio, čo vyžadovalo rozsiahle zmeny na predmete nájmu a dokonca v prenajatých priestoroch
aj býval (č.l. XXX). Z listu adresovaného žalovanému možno vyvodiť, že žalobca vykonal opravy
na predmete nájmu (ktoré v spore žiadal uhradiť titulom náhrady škody) z dôvodu, že žalovaný nedodržal
bod XX domového poriadku, vzťahujúceho sa k prenajímaným priestorom, ktorý bol súčasťou zmluvy
o nájme nebytových priestorov ako príloha č. 2; že vytvoril na schodoch
prenajímaných priestorov otvory a poškodil tak ich povrch; a že umiestnil klimatizačné vedenia tak, že

žalobca musel následne vynaložiť náklady na odstránenie káblov z vonkajšej steny, zamurovať otvory
a lepiť odpadnuté obkladačky v kuchyni (č.l. XX). Žalobca v objednávke na vypracovanie znaleckého
posudku uviedol, že žalovaný v rozpore s domovým poriadkom, ktorý bol súčasťou
o nájme nebytových priestorov, neobstaral podložky pod otočné kancelárske stoličky, čím v značnej
miere poškodil väčšiu časť drevenej podlahy, taktiež bez súhlasu prenajímateľa (žalobcu) na drevených

podstavcoch-stupňochpodoknamivmiestnostiachčísloXXXažXXXvyrezalotvorypresvojeinštalácie
(slaboprúdové rozvody a klimatizačné potrubia), vylámal nohy nástupníc, demontoval ich a
následne neodborne skladal (č.l. XX). Žalobca v konaní opakovane poukazoval na znalecký posudok
č. XX/XXXX vypracovaný R.. G. G., H.., ktorý predložil v spore, a na základe ktorého si uplatňoval
svoj nárok na náhradu škody; v samotnom znaleckom posudku sa uvádza, že znalec na podlahovej

ploche zistil plochy s poškodením a silným opotrebovaním lakového filmu dielcov, čo bolo zapríčinené
nevhodnou činnosťou používateľa (č.l. XX); mechanické poškodenia drevených nástupníc boli taktiež
zapríčinené nevhodnou činnosťou používateľa a došlo aj k svojvoľnému zásahu do ich konštrukcie
vyrezaním otvorov v krajných častiach debnenia pre vyvedenie rozvodových káblov v jednej miestnosti
a k vylomeniu nôh nástupníc v ďalšej miestnosti, nástupnice mali obité a

odštiepené hrany (č.l. XX).

19. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, s ohľadom na právnu argumentáciu
(odseky XX.X. - XX.X.), a skutkový stav veci, ako bol zistený súdom prvej inštancie, a ktorým je odvolací
súd viazaný (odsek XX); dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom spore je splnený

predpoklad pre aplikáciu § 683 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca si uplatnil nárok
na náhradu škody skutkovo odôvodnený tým, že škoda, ktorej náhrady sa domáha, spočíva v poškodení
a v nadmernom opotrebení prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, t.j. iného spôsobu užívania ako bolo
určené v zmluve o nájme nebytových priestorov a jej prílohách.

20. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie); v danom prípade išlo o mylnú aplikáciu právnych predpisov, nakoľko súd prvej
inštancie opomenul zákonnú normu (§ 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorú mal na zistený
skutkový stav správne použiť. Právnym základom uplatneného nároku na zaplatenie X.XXX,XX eura s
prísl. je nárok žalobcu na náhradu škody po skončení nájmu na prenajatej veci v zmysle §

683 Občianskeho zákonníka. Pozornosti súdu prvej inštancie uniklo, že domáhať sa náhrady tejto škody
možno len do X mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne. Zo skutkových zistení
súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný (§ 383 C.s.p.) vyplýva, že k odovzdaniu prenajatých
priestorov došlo dňa XX.X.XXXX, kedy začala plynúť prekluzívna lehota. O. prekluzívna lehota uplynula
XX.XX.XXXX, zatiaľ čo žaloba bola podaná na súde XX.X.XXXX, teda po uplynutí tejto zákonnej lehoty,

kedy jej márnym uplynutím právo prenajímateľa na náhradu škody zaniklo.

21. Na uvedenom základe, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu
zamietol; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,
ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp.

dopĺňať dokazovanie.22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).