Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200587
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7018200587.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov

senátuJUDr.RadovanaTurčíkaaJUDr.PetryVysaníkovej,vprávnejvecižalobcu:Slovenskásporiteľňa,
a.s., IČO: 00151653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, právne zastúpeného: AK JUDr. Marek Hic,
s. r. o., IČO: 36865036, so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, proti žalovanému: Okresný
úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 1/2018 sp. zn.: OU-KE-OOP5-2018/016695/SUC zo dňa
22.03.2018, za účasti ďalšieho účastníka konania O.. M. P., F.. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, J. Ľ., právne
zastúpeného: JUDr. Lenka Bartoš Almášiová, LL.M, advokátka, Radlinského 20, Spišská Nová Ves,

takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 10.06.2018, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj súd) dňa 12.06.2018, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Xo 1/2018 sp. zn.
OU-KE-OOP5-2018/016695/SUC zo dňa 22.03.2018 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálneho

odboru, (ako prvostupňového správneho orgánu) č. OR 81/2017-Ori, X 183/2017- Ori zo dňa 15.
decembra 2017, vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa.

Administratívne konanie

2. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálneho odboru, rozhodnutím .
OR 81/2017-Ori, X 183/2017- Ori zo dňa 15. decembra 2017 vymazal na liste vlastníctva 1580 ťarchu

pod č. 4 - záložné právo zapísané v prospech Slovenská sporiteľňa a.s. Tomášiková 48, Bratislava
zapísané podľa zmluvy zo dňa 18.06.2015, na nehnuteľnosti byt č. 10/3, podiel na spoločných častiach
zariadeniach a pozemku R. XX/XXX -R. XXXX/XXXX zo dňa 17.07.2015 - 611/2015.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím Xo 1/2018 sp. zn.: OU-KE-OOP5-2018/016695/SUC zo dňa
22.03.2018 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a potvrdil
označené rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálneho odboru č. č. OR 81/2017-Ori,

X 183/2017- Ori zo dňa 15. decembra 2017.

4. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že napadnutým rozhodnutím Okresný úrad Spišská Nová Ves,
katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodol z vlastného podnetu vo veci opravychyby v katastrálnom operáte tak, že v katastrálnom území (ďalej len „k.ú") Krompachy v liste vlastníctva
(ďalej len „LV“) č. XXXX v časti C - Ťarchy zrušil zápis pod por. č. 4: „Záložné právo z 18.06.2015 na
nehn.: byt č. 10/3, podiel na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku R. XX/XXX - R. XXXX/XXXX

zo dňa 17.07.2015 - 611/2015.“

5. M. P. - dražobník a vlastník dotknutej nehnuteľnosti, podal na prvostupňovom správnom orgáne
žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte dňa 21.08.2017, zdôvodnenú rovnako, ako nižšie
opísané podanie Profesionálnej dražobnej spoločnosti, a.s.

6. Profesionálna dražobná spoločnosť dňa 21.08.2017 uviedla, že SVB - OLYMPIA so sídlom Hlavná
12, Krompachy, je prednostný záložný veriteľ zo zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na dotknutých nehnuteľnostiach boli
evidované záložné práva v poradí ako prvé záložné právo k bytom v prospech ostatných vlastníkov bytov
- R. XXXX/XX - XXX/XX, zmena správy od 01.04.2015 na Spoločenstvo vlastníkov bytov a NP „SVB -

OLYMPIA“, ICO: 42407664 a záložné právo k bytom v prospech spoločenstva v zmysle §15 ods. l zák.
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov v platnom znení pod - W. XXXX/XXXX - XXX/XXXX. Ako druhé bolo
zapísané záložné právo podľa zmluvy zo dňa 18.06.2015 na nehn.: byt č. 10/3, podiel na spoločných
častiach, zariadeniach a pozemku R. XX/XXX - R. XXXX/XXXX zo dňa 17.7.2015 - 611/2015 v prospech
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava. Vykonaním úspešnej dobrovoľnej dražby

dňa 11.04.2017 dotknutej nehnuteľnosti, patrí titul zákonného záložného práva prvotne zapísanému
na príslušnom liste vlastníctva záložnému veriteľovi. Vykonaním dražby nehnuteľnosť má byť zapísaná
ako vlastníctvo M. P., v zmysle § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to nezaťažená zmluvným
záložným právom zapísaným na A. Č.. XXXX, k.ú. Krompachy v časti C -Ťarchy v spojení s § 151m ods.
3 Občianskeho zákonníka. Podľa verejných listín, evidovaných pod č. W. XXXX/XXXX je vydražiteľom

dotknutých nehnuteľností O.. M. P., bytom Farbiarska 53/29, Stará Ľubovňa, v podiele 1/1.

7. Žalovaný sa po právnom posúdení veci stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým správnym
orgánom a konštatoval, že konal na návrh M. P. - dražobníka v dražbe vykonávanej Profesionálnou
dražobnou spoločnosťou, a.s., /návrh podala aj táto dňa 25.04.2017/ a doručených listín na zápis

listiny vydražiteľa o výsledku dobrovoľnej dražby PDS č. 105/15-2016 zo dňa 11.04.2017, potvrdenia
o splatení ceny dosiahnutej vydražením zo dňa 25.04.2017, Notárskej zápisnice č. F. XXX/XXXX, F.
XXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2017 a návrhu na výmaz poznámok a záložných práv. Vychádzajúc z
týchto podkladov prvostupňový správny orgán zapísal najskôr záznam č. W. XXXX/XXXX pod č. zmeny
XXX/XXXX tak, že ako vlastníka dotknutých nehnuteľností zapísal O.. M. P., bytom Farbiarska 53/29,

Stará Ľubovňa, v podiele 1/1 a zároveň zrušil zápis všetkých vyššie citovaných poznámok, a vykonal
zápis zákonného záložného práva č. W. XXXX/XXXX - č. zmeny XXX/XXXX. Zápis záložného práva
zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe R. XXXX/XXXX, č. zmeny XXX/XXXX
nebol zrušený.

8. Predmetom konania pred správnymi orgánmi teda boli zmeny v evidencii nehnuteľností týkajúce sa
bytu č. 10, 3.p., vchod 11, obytný dom súp. č. XXX na pozemku registra B. P., H.. Č.. XXXX, podiel na
spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na pozemku registra B. P., H.. Č.. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 338 m2, veľkosti XX/XXX, v súčasnosti vo vlastníctve M. P.A. a v časti C
- boli zmeny v evidencii nehnuteľností v časti Ťarchy uvedené na liste vlastníctva, pod por. č. 4. Podľa

rozhodnutí orgánov verejnej správy bolo vymazané záložné právo zriadené na dotknutej nehnuteľnosti v
prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18.06.2015,
vklad povolený pod č. R. XXXX/XXXX zo dňa 17.07.2015, zapísaný pod č. zmeny XXX/XXXX.

9. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa 29.09.2017 oznámil začatie konania o

oprave chyby č. X 183/2017 účastníkom konania a upovedomil ich o možnosti oboznámiť sa s podkladmi
pre rozhodnutie a o povinnosti oznámiť skutočnosti, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré môžu mať vplyv
na rozhodnutie vo veci. Správny orgán následne rozhodnutím č. X 183/2017/Ori zo dňa 24.10.2017,
právoplatným dňa 27.11.2017 rozhodol o vylúčení Profesionálnej dražobnej spoločnosti, a.s. z konania
č. X 183/2017. Prvostupňový správny orgán uviedol, že prešetrovaním vykonaným na základe podaní

Profesionálnej dražobnej spoločnosti a M. P. - dražobníka - vlastníka dotknutej nehnuteľnosti bolo
zistené, že je dôvod na opravu chyby v katastrálnom operáte, podľa § 59 katastrálneho zákona.10. Žalobca sa k doručenému oznámeniu o začatí konania o oprave chyby v katastrálnom operáte
písomne vyjadril a k otázke poradia, záložných práv, ktorým boli zaťažené dotknuté nehnuteľnosti
uviedol, že po povolení vkladu záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne došlo kúpnou zmluvou

k prevodu dotknutých nehnuteľností. K predmetnej kúpnej zmluvy bolo pripojené vyhlásenie správcu
alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov o tom, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na
úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe fondu prevádzky a údržby a ak neexistovali
žiadne nedoplatky - dlhy, splnenie ktorých je zabezpečené záložným právom podľa § 15 zákona č.
182/1993 Z.z. vzhľadom na charakter akcesority tohto práva nemohlo byť ani žiadne záložné právo a v

zmysle predmetného zákonného ustanovenia. Pokiaľ aj neskôr takéto záložné právo vzniklo a vykonalo
sa, nemôže mať uvedená skutočnosť žiadny vplyv na existenciu skôr vzniknutého záložného práva
Slovenskej sporiteľne, a.s. Žalobca namietal, podanie Profesionálnej dražobnej spoločnosti, namietal,
že mal pred vydaním rozhodnutia právo vyjadriť sa k veci a oznámiť skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu
mať význam pre konanie a to nazretím do spisu a uvádzal, že notár nie je oprávnený v notárskej zápisnici
o priebehu dražby autoritatívne konštatovať, že došlo k zániku záložných práv iných záložných veriteľov

a je vylúčené, aby sa niekto dožadoval opravy chyby v katastrálnom operáte na základe neznámej
verejnej listiny.

11. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení konštatoval, že dospel
k zisteniu, že podľa listín evidovaných pod č. W. XXXX/XXXX bolo na dobrovoľnej dražbe vykonané

záložné právo prednostného záložného veriteľa, čo je v predmetných listinách výslovne uvedené a o
čom svedčí aj poradie zápisov záložných práv na LV č. XXXX, k.ú. Krompachy. Z toho dôvodu bolo
potrebné pri vykonaní záznamu č. W. XXXX/XXXX zrušiť aj zápis záložného práva, ktoré bolo zapísané v
evidencii nehnuteľnosti ako druhé a zriadené v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa18.06.2015, vklad povolený pod č. R. XXXX/XXXX zo dňa 17.07.2015,

zapísaný pod č. zmeny XXX/XXXX, podľa § 151 k ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že keďže
uvedený zápis nebol zrušený a jedná sa o chybu v katastrálnom operáte z dôvodu nesúladu údajov
katastra zapísaných na liste vlastníctva s príslušnými právnymi listinami, je tak potrebné vykonať opravu
tejto chyby. Podľa žalovaného popísaný postup prvostupňového správneho orgánu v tomto konaní bol
zákonný a vecne správny. Námietky odvolateľa voči tomu, že prvostupňový správny orgán začal konanie

nazákladesubjektu,ktorýnebolúčastníkomkonaniaanáslednepokračovalvkonaníajpovylúčenítohto
subjektu z konania, sú podľa žalovaného vzhľadom na uvedené skutočnosti neopodstatnené. Keďže
bol zistený rozpor údajov katastra s verejnou listinou, bol naplnený zákonný dôvod na začatie konania
o oprave chyby aj ex offo, nezávisle na tom, či menovaný navrhovateľ je alebo nie je účastníkom tohto
konania. /§ 59 katastrálneho zákona/.

12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k prejednávanej veci tiež uviedol, že záznamom sa v katastri
nehnuteľností zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe
právotvorných skutočností, taxatívne vymenovaných v § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Zápis týchto
práv v katastri nehnuteľností plní evidenčnú funkciu a nemá vplyv na ich vznik, zmenu alebo zánik.

Uviedol, že správny orgán zásadne preskúmava záznamové listiny iba z formálneho hľadiska v
intenciách § 36 ods. 1 a 2 a § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Jednou z možných foriem výkonu
záložného práva je aj dobrovoľná dražba (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Udelením príklepu
licitátora na dobrovoľnej dražbe prechádza vlastnícke právo k predmetu dražby na vydražiteľa za
podmienky,ževydražiteľvustanovenejlehoteuhradilcenudosiahnutúvydražením.Priebehdobrovoľnej

dražby osvedčuje notár formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica nie je listinou, v ktorej notár
autoritatívne rozhoduje o prechode vlastníckeho práva - notár ňou iba osvedčuje, že príklepom licitátora
došlo k prechodu vlastníctva k predmetu dražby. Skutočnosť, že pre uspokojenie viacerých záložných
práv je rozhodujúce poradie ich registrácie a že pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého
záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa

záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, je ustanovená priamo
zákonom. Notárskou zápisnicou sa iba konštatuje skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok
toho, že na dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu toho záložného práva, ktoré je v príslušnom verejnom
registri registrované ako prvé v poradí. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že notárska zápisnica je
verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti verejných listín. Dodal, že pri posúdení toho,

ktoré záložné práva je potrebné v rámci zápisu notárskej zápisnice o dražbe vymazať, je pre správny
orgán rozhodujúce poradie záložných práv zapísané na liste vlastníctva, čo je v súlade so zásadou
materiálnej publicity katastra a v súlade s aplikáciou § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon
nevychádza z toho, že by vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciousplatnej pohľadávky. Určujúce pre poradie záložných práv je ich registrácia, resp. čas zápisu do katastra
nehnuteľností. Zároveň nie je v právomoci správneho orgánu skúmať predmetné verejné listiny a iné
listiny z hmotnoprávneho hľadiska, ani robiť si vlastný úsudok o okolnostiach, ktoré sú v príslušnej listine

výslovne opísané ako okolnosti a podmienky vzniku, zmeny alebo zániku práv k nehnuteľnostiam, ktoré
majú byť predmetom záznamu v katastri nehnuteľností. Žalovaný preto dospel k záveru, že procesný
postup a rovnako tak rozhodnutie, prvostupňového správneho orgánu v konaní o oprave chyby v
katastrálnom operáte, výsledkom ktorého bola v evidencii vykonaná zmena, bol zákonný a správny.

13.VylúčenieProfesionálnejdražobnejspoločnosti,a.s.zkonaniač.X183/2017zkonanianemalopodľa
žalovaného v prejednávanom prípade žiadny vplyv na podstatu veci, ako to tvrdí žalobca - odvolateľ.
Všetky tieto skutočnosti sú náležíte opísané a odôvodnené aj v napadnutom rozhodnutí.

14. Ako nedôvodné označil námietky žalobcu týkajúce sa formalistického, gramatickému výkladu práva

a obsahu právneho predpisu.

15. K problematike poradia zákonného záložného práva, odvolateľ podľa žalovaného nedôvodne
namietal gramatický výklad § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., poukazujúc na závislosť na existencii
samotnej zabezpečovanej pohľadávky a na to, že zákonné záložné právo reálne vzniklo neskôr ako

záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s., čomu podľa neho, nenasvedčuje fakt prevodu vlastníckeho.
Žalovaný pokladá za rozhodujúce poradie registrácie zákonných záložných práv v osobitnom registri
podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosť, nezanikajú zmenou
vlastníka nehnuteľnosti, ale pre záložného veriteľa zabezpečujú jeho pohľadávku.

16.Uviedol,žeKrajskýsúdvKošiciachvpreskumávanomkonanísp.zn.8S/68/2016zodňa21.09.2017,
vychádzal z iných skutkových záverov, z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie a rozpor údajov
katastra nehnuteľností s verejnou listinou spočíva v nesprávnom premietnutí obsahu verejných listín
a iných listín. V posudzovanej veci dražobník v konaní na návrh zákonného záložného veriteľa, splnil
dňa 11.04.2017 podmienky dobrovoľnej dražby označeného bytu za účelom uspokojenia pohľadávky

prednostného záložného veriteľa v zmysle ust. § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a §
151k a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka.

17. Priebeh a výsledky dobrovoľnej dražby osvedčila notárka JUDr. Martina Mižiková, formou notárskej
zápisnice číslo F. XXX/XXXX, F. XXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2017. Na základe uvedených listín bolo dňa

16.06.2017 pod číslom W. XXXX/XXXX, č. zmeny XXX/XXXX zapísané vlastnícke právo k predmetu
dražby na vydražiteľa O.. M. P. v podiele l/l a boli zrušené všetky poznámky a vykonaný zápis tiarch:
1. Záložné právo k bytom v zmysle zákona v prospech ostatných vlastníkov bytov - R. XXXX/XX -
XXX/XX, zmena správy od 01.04.2015 na Spoločenstvo vlastníkov bytov a NP „SVB - OLYMPIA“, IČO:
42407664 - záložné právo k bytom v prospech spoločenstva v zmysle §15 ods. l zák. č. 182/1993 Z. z.

v platnom znení - W. XXXX/XXXX - XXX/XXXX. Na základe predmetných záznamových listín, napriek
vyššie citovanému zneniu čl. IV ods. 2 notárskej zápisnice nebolo zrušené záložné právo v prospech
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava podľa zmluvy zo dňa 18.06.2015 na nehn.:
byt č. 10/3, podiel na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku R. XX/XXX - R. XXXX/XXXX zo
dňa 17.07.2015 - 611/2015.

18. Podľa žalovaného obsah predmetnej verejnej listiny teda nebol správne premietnutý do údajov
zapísaných na liste vlastníctva, čím je naplnený zákonný dôvod na opravu chyby v katastrálnom operáte,
upravený v § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Tvrdenie odvolateľa, že v rámci konania o
oprave chyby nie je možné opravovať zápis záznamu je nelogický a je v rozpore s § 59 ods. 1 písm.

a) katastrálneho zákona, ktorý výslovne predpokladá opravu zápisov, ktoré boli vykonané v nesúlade s
verejnou listinou alebo inou listinou bez ohľadu na to, či predmetná listina bola do katastra nehnuteľností
zapísaná vkladom, záznamom alebo poznámkou.

19. Žalobca nesúhlasil s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a žiadal o obnovu zápisu

zmluvného záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. (teda žalobcu), pretože
podľa neho k namietanej zmene zápisu práv k dotknutému bytu došlo záznamom vykonaným na
základe Notárskej zápisnice o dobrovoľnej dražbe osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražbynehnuteľnosti, vykonanej dražobníkom Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., IČO: 36583936, so
sídlom v Košiciach nesprávnou interpretáciou práva prednosti v evidencii vyznačených záložných práv.

20. Prvostupňový správny orgán vykonaným dokazovaním vychádzajúc z uvedeného zistil nesúlad
údajov katastra s citovanými listinami zapísanými v katastri nehnuteľností a konštatoval, že z návrhu na
vykonaniezáznamu,akoajzverejnejlistiny-notárskejzápisnicevoznačenomkonaníspoukazomnačl.
IV. ods. 2 vyplýva, že predmetnou dobrovoľnou dražbou došlo k výkonu záložného práva prednostného
záložného veriteľa k bytu podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. výmaz sa tak vzťahoval na záložné

právo R..

21. Uviedol, že navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome, v ktorom sa nachádza dotknutý byt. Preto na základe uvedených listín prvostupňový správny
orgán zapísal zmenu v osobe vlastníka dotknutého bytu a zároveň uskutočnil výmaz záložného práva
Slovenskej sporiteľne, a.s. zriadeného na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam neskôr zapísanej,

a teda rozhodol vymazať záložné právo v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832
37 Bratislava podľa zmluvy zo dňa 18.06.2015 na nehn.: byt č. 10/3, podiel na spoločných častiach,
zariadeniach a pozemku R. XX/XXX - R. XXXX/XXXX zo dňa 17.07.2015 - 611/2015.

22. Prvostupňový správny orgán navyše dodal, že notárska zápisnica osvedčujúca vykonanie

dobrovoľnej dražby je verejná listina potvrdzujúca nadobudnutie vlastníckeho práva, ktorá sa do katastra
zapisuje záznamom (§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení). Katastrálny zákon v § 36 ods. 1 vymedzuje oprávnenie
okresného úradu na posúdenie, či je verejná listina bez chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých
nesprávností a či obsahuje potrebné náležitosti. Preskúmaním spôsobilosti týchto listín okresný úrad

vykoná záznam do katastra (§ 36 ods. 2 katastrálneho zákona). Záznam je úkon okresného úradu, ktorý
má evidenčný účinok. Okresný úrad je povinný vykonať záznam (zápis) do katastra v súlade s listinou.
Právomoc okresného úradu, katastrálneho odboru je obmedzená len na skúmanie súladnosti údajov
v listine s § 42 katastrálneho zákona. Prvostupňový správny orgán tiež poukázal na skutočnosť, že
prednosť na uspokojenie má ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr,

a to bez ohľadu na to, kedy vznikla pohľadávka.

23. Žalovaný k námietke žalobcu o tom, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je
neurčitý a rozhodnutie je tak materiálne nevykonateľné čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia uviedol,
že vo výroku je presne identifikovaný navrhovateľ (názov, právna forma a adresa sídla), je uvedený

dátum podania návrhu, ako aj skutočnosť, že sa jedná o návrh na opravu chyby v katastrálnom
operáte, na konkrétnom liste vlastníctva, v konkrétnom k.ú. Tieto znaky umožňujú nepochybne a
nezameniteľne identifikovať konkrétny návrh. Uvedené identifikačné znaky sú primerané a porovnateľné
so znením zamietavých rozhodnutí súdov, či už uznesení alebo rozsudkov. Dodal, že ustanovenie §
42 katastrálneho zákona ustanovuje náležitosti listiny, ktorá sa má zapísať do katastra nehnuteľností,

pričom zamietavé rozhodnutie sa do katastra nehnuteľností nezapisuje. Žalovaný k odvolacej námietke
týkajúcej sa formálnej nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice z dôvodu jej nesúladu s § 42
katastrálneho zákona uviedol, že predmetná notárska zápisnica o dražbe obsahuje všetky náležitosti,
ktoré výslovne ukladá § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, keďže v zákonnom rozsahu uvádza označenie
účastníkov práv k nehnuteľnostiam (a to nielen označenie vlastníka ale aj označenie záložných veriteľov

ako oprávnených zo záložné práva k nehnuteľnosti), rovnako obsahuje všetky zákonné náležitosti
týkajúce sa označenia dotknutej nehnuteľnosti a tiež právneho úkonu, o ktorý ide (v danom prípade
dobrovoľnej dražby).

24. K odvolacej námietke, ktorou žalobca poukazuje na gramatický výklad § 15 ods. l zákona č. 182/1993

Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde podľa jeho názoru zákonodarca v predmetnej
právnej norme použil čas minulý („...pohľadávok vzniknutých...“), má jednoznačne na mysli pohľadávky,
ktoré už vznikli a sú splatné a nie tie, ktoré ešte len môžu vzniknúť v budúcnosti žalovaný uviedol, že
takýto výklad odporuje ustanoveniu § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložným
právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od

splnenia podmienky. Preto, ak si záložný veriteľ zákonným spôsobom zabezpečil vymožiteľnosť svojej
pohľadávky pravidelne splatnej v budúcnosti zápisom záložného práva, ktoré mu vzniklo zo zákona,
a následne toto právo na základe splatnej pohľadávky realizoval, postupoval tak v súlade s platným
právnym poriadkom.25. Pokiaľ žalobca spochybňoval aj zákonnosť samotného výkonu zákonného záložného práva a
namietal, že ak vo vyhlásení (potvrdení) navrhovateľ dražby uviedol, že k rozhodnému dňu neexistovali

žiadne nedoplatky, /nebola žiadna zabezpečovaná pohľadávka vlastníkov bytov/ muselo zákonné
záložné právo z r. 2005 zaniknúť z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak sa teda dobrovoľnou
dražbou vykonávalo záložné právo, určite sa nemohlo jednať o záložné právo registrované ako uvádza
žalovaný, ale iné, v katastri nehnuteľností neregistrované, vylúčené v prípade plurality záložných práv,
dovolávať sa prednostného poradia neregistrovaného záložného práva, k uvedenému žalovaný uviedol,

že predmetné potvrdenie správcu v žiadnom prípade nepreukazuje neexistenciu samotnej pohľadávky,
pretožetátrvápocelúdobuexistenciebytovéhodomuakoakcesorickývzťahkuzmluveovýkonesprávy
alebo zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

26. K námietke žalobcu, v ktorej odmieta závery o existujúcej priorite zákonného záložného pred
záložnými právami inými (zaťažujúcimi rovnakým predmet, záloh), a to i v čase, keď toto záložné

právo vôbec neexistuje ma tým dochádza k trvalej diskriminácii a poškodzovaniu práv všetkých iných
záložných veriteľov, žalovaný uviedol, že tento názor žalobcu je v priamom rozpore so zákonom č.
63/2019 Z.z., platným od 04.03.2019 a účinným od 01.04.2019, ktorým bolo novelizované znenie § 15
ods. 1 zákon č. 182/1993 Z.z., s poukazom na ciele uvedené v dôvodovej správe k predmetnej novele.

27. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v konaní o oprave chyby správny orgán
nie je oprávnený aplikovať hmotné právo a na základe toho si robiť vlastný úsudok o hmotnoprávnych
vzťahoch medzi účastníkmi konania a odchýliť sa od ustanovení príslušnej verejnej listiny alebo inej
listiny. Správny orgán je pri zázname iba evidenčným orgánom, a teda nemôže zapisovať alebo
vymazať právne skutočnosti, ktoré z verejnej listiny nevyplývajú. Preto aj v konaní, ktoré sa týka

opravy zápisu vykonaného záznamom, musí postupovať v súlade s uvedeným a skúmať iba súlad
údajov katastra s príslušnými právnymi listinami. Za situácie, kedy platná právna úprava a na ňu
nadväzujúce názory odbornej verejnosti aj súdov v prejednávanej otázke nie sú jednoznačné, je pre
odvolací správny orgán určujúce najmä obsah konkrétnych verejných listín predložených na zápis do
katastra nehnuteľností, materiálna publicita katastra nehnuteľností. Poukázal na aktuálne stanoviská

ÚGKK SR k danej problematike, ktoré reagujú aj na vývoj judikatúry a predovšetkým legislatívne zmeny,
ktoré precizujú doterajšie znenia príslušných zákonných ustanovení za účelom odstránenie nejasnosti
a nejednoznačnosti.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika

28. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 22.03.2018 podal žalobca správnu žalobu v ktorej konštatoval,
že rozhodnutím žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach a
právom chránených záujmoch. Napadnuté rozhodnutia považuje žalobca za nezákonné a protiprávne
z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z.

Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP). Navrhol preto napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadal tiež priznať náhradu trov
konania.

29. V úvode žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo do dnešného dňa v súlade so

zákonom doručené (t.j. do elektronickej schránky).

30. Ďalej základnou premisou žalobcovej argumentácie je v prejednávanej veci nemožnosť zániku
jeho záložného práva k dotknutému bytu, nakoľko v notárskej zápisnici (žalobcovi nepredloženej) nie
je uvedené žiadne konštatovanie o tom, že sa má vymazať záložné právo Slovenskej sporiteľne,

a.s. (teda žalobcu). Žalobca dodal, že ak orgán, ktorý ako jediný zodpovedá za zápis práv do
katastra nehnuteľností, postupuje tak, že vykoná výmaz záložného práva bez akéhokoľvek relevantného
podkladu (listiny) dopúšťa sa porušenia ústavného príkazu zákazu ľubovôle.

31. Žalobca ďalej namietal, že obe správne rozhodnutia resp. ich odôvodnenia sú neúplné, arbitrárne

a nesprávne. Ďalej uviedol, že v konaní o návrhu na opravu chyby, nebola žalobcovi doručená žiadna
listina/iné podklady, na základe ktorej správny orgán postupoval tak ako postupoval, teda vôbec nemal
možnosť sa k uvedenému právne úplným spôsobom vyjadriť. Poukázal na výklad právnych noriem,
zásadu legality, zásadu proporcionality, zásadu legitímnych očakávaní a predvídateľnosť aplikáciepráva, zásadu materiálnej pravdy, princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v
právny poriadok a tiež zásadu verejnej správy. Dodal tiež, že obe rozhodnutia vychádzajú zo skutkového
stavu, ktorý neexistoval a neexistuje.

32. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov žalobca uviedol, že zákonodarca použil v predmetnej právnej norme minulý čas, keď označil
za zabezpečované pohľadávky už vzniknuté z (špecifikovaných) právnych úkonov, t.j. pohľadávky, ktoré
v čase vzniku záložného práva už existujú, zákonodarca nepoužil termín pohľadávky, ktoré vzniknú

alebo termín pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť.

33. Žalobca ďalej uviedol, že obligatórnou prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu je podľa § 5
ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. i vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené
s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky a údržby. V čase rozhodovania

o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech predchodcu, t.j. v čase po tom, ako už bol povolený
vklad záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., nemohli existovať žiadne nedoplatky/dlhy, splnenie
ktorých je zabezpečené záložným právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a tak tu s ohľadom
na charakter akcesority nemohlo byť ani žiadne záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z. a ak aj neskôr takéto záložné právo vzniklo a vykonalo sa, nemôže mať uvedená skutočnosť žiaden

vplyv na existenciu záložného práva, vklad ktorého bol povolený pod V 498/2015 v prospech záložného
veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. (teda žalobcu, tak ako to vyplýva z evidencie). Z uvedeného je
podľa názoru žalobcu zrejme, že v čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., tu nebola
žiadna zabezpečovaná pohľadávka vlastníkov bytov, a tak v súlade s ustanovením § 151md ods. 1 pís.
a/ Občianskeho zákonníka a ani záložné právo registrované pod Z-356/05, uvedené zaniklo najneskôr v

čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. (v čase povolenia vkladu v prospech dlžníka
zákonného založného veriteľa, a to z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky. Dodal, že nemožno
sa domáhať uspokojenia zo záložného práva ktoré neexistuje. Je teda nepochybné, že v registri (katastri
nehnuteľností) záložné právo navrhovateľa dražby registrované nebolo a je tak vylúčené, aby sa tento
dovolával poradia (a z neho vyplývajúcich oprávnení) z neexistujúcej registrácie. Poukázal pritom na

právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6MCdo 8/2010 zo
dňa 27.07.2011, kde bolo konštatované, že existencia záložného práva podľa § 15 zákona č. 182/1993
Z. z. je podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení.

34. Žalobca pokračoval, že nakoľko notár v predmetnej notárskej zápisnici neuvádza žiadne

konštatovanie o akomkoľvek zániku akéhokoľvek záložného práva, nie sú splnené nielen materiálne, ale
ani formálne požiadavky kladené v súvislosti s ustanovením § 42 katastrálneho zákona na záznamovú
listinu. V notárskej zápisnici nie je o zániku záložného práva pod V 498/2015 uvedené vôbec nič
a už vôbec nie formálne vyžadovaným spôsobom. Správny orgán teda vo svojom rozhodnutí podľa
názoru žalobcu tvrdí skutočnosti, ktoré z písomnej notárskej zápisnice vôbec nevyplývajú a ani vyplývať

nemôžu, a teda nemá žiadnu relevantnú podkladovú listinu.

35. V závere žaloby žalobca konštatoval, že nepovažuje za potrebné bližšie sa „venovať“ charakteru
konania o odstránenie chyby v katastrálnom operáte, v tomto konkrétnom prípade to nie je potrebné,
keďže skutková situácia je taká, že žalobca (v katastrálnom konaní v postavení navrhovateľa) sa

domáhal toho, aby bola opravená chyba spočívajúca v tom, že údaje uvedené, resp. neuvedené v
katastrálnom operáte sú v rozpore s obsahom listín, kde nie je žiadna listina zákonným spôsobom
konštatujúca zánik záložného práva žalobcu, ale práve naopak, je v zbierke listín právotvorná
skutočnosť, na základe ktorej došlo k vzniku záložného práva žalobcu povolením vkladu.

36. Žalovaný reagoval na žalobcom podanú správnu žalobu svojim vyjadrením k žalobe zo dňa
12.09.2018 a navrhol žalobu zamietnuť. K žalobnej námietke žalobcu o tom, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia je v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné a k názoru žalobcu, že
žalovaný ignoruje celú právnu argumentáciu žalobcu, žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou správneho
orgánu, aby v odôvodnení doslovne uvádzal celý obsah podaní účastníkov konania a reagoval podrobne

na každý jeden odvolací bod. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul podstatný obsah všetkých
odvolacích námietok a primerane na nich reagoval svojimi argumentmi, ktoré majú oporu v príslušnej
právnej úprave. Žalovaný tak zotrval na svojich právnych názoroch formulovaných v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a dodal, že nepovažuje za dôvodné ich všetky v celom rozsahu opakovať.37. K žalobnej námietke týkajúcej sa nedoručenia napadnutých rozhodnutí žalobcovi do elektronickej
schránky v súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. žalovaný uviedol, že v súlade so zákonom č.

305/2013 Z. z. orgány verejnej moci sú od 01.11.2016 povinné vykonávať verejnú moc elektronicky.
Softvér, prostredníctvom ktorého sa realizuje odosielanie rozhodnutí okresného úradu elektronicky,
nebol v rozhodnom období (t.j. ku dňu vydania a zasielania napadnutého rozhodnutia, s trvaním až
do 02.07.2018) plne funkčný predovšetkým pre technické problémy s vyznačovaním právoplatnosti
elektronických rozhodnutí a pre nefungujúce prepojenie na ústredný portál verejnej správy. Z uvedeného

dôvodu bolo napadnuté rozhodnutie doručované žalobcovi v papierovej podobe poštou podľa § 25 ods.
5 Správneho poriadku. Žalovaný dodal, že prvostupňový správny orgán disponuje iným softvérom, ako
žalovaný správny orgán, pričom tento systém, prostredníctvom ktorého realizuje zasielanie rozhodnutí
elektronicky, je plne funkčný od 06.03.2018.

38. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa konkrétneho obsahu notárskej zápisnice (hlavne s poukazom

na ťarchy viaznuce na predmete dražby), k oprávneniu notára osvedčovať skutočnosti uvedené v
notárskej zápisnici o priebehu dobrovoľnej dražby, oprávneniu správneho orgánu preskúmavať formálnu
a materiálnu stránku verejnej listiny a premietnuť jej obsah do údajov katastra zapísaných na liste
vlastníctva žalovaný konštatoval, že notár nie je subjektom oprávneným autoritatívne rozhodnúť o
prípadnom zániku iných záložných práv viaznucich na vydraženej nehnuteľnosti, ku ktorému má dôjsť

v dôsledku výkonu určitého záložného práva. Pre uspokojenie viacerých záložných práv je rozhodujúce
poradie ich registrácie a pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je
v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa záloh prevádza
nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, čo je ustanovené priamo zákonom.
Notárskou zápisnicou sa iba konštatuje skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok toho, že na

dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu prednostného (resp. skoršieho) záložného práva. Zdôraznil, že
notárska zápisnica je verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti verejných listín. Dodal, že
zákonné záložné právo k dotknutému bytu bolo preukázateľne zapísané na liste vlastníctva č. 2636, k.ú.
Veľké Kapušany ako prvé v poradí a obsah notárskej zápisnice bol následne náležite premietnutý do
údajov evidovaných na liste vlastníctva.

39. K žalobcom spochybňovanej ústavnej konformnosti výkladu príslušných právnych noriem a k
tvrdeniu žalobcu, že žalovaný postupoval a rozhodol v rozpore s ústavnými zásadami legality,
proporcionality, rovnosti účastníkov konania a zásady nesporovosti konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte, žalovaný uviedol, že žiadny ústavno-konformný výklad právnej normy nesmie

odporovať jej jazykovému zneniu. Poradie záložných práv v prípade ich plurality a právne následky
výkonu záložného práva, ktoré je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované
ako prvé rieši § 151k ods. 1 a 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň zákon (ani zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch ani Občiansky zákonník) vôbec nevychádza z toho, že
by vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky.

Žalovaný tiež uviedol, že podľa slovenského právneho systému nie je judikatúra všeobecných súdov
a ani rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky záväzným prameňom práva. Rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky nemajú prednosť pred
zákonnou právnou úpravou a sú záväzné len pre konkrétny prejednávaný prípad. Dodal, že iba jediné
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzané žalobcom, sa týka obdobnej právnej veci

- postavenia zákonného záložného práva, a to uznesenie sp. zn. 6MCdo 8/2010, pričom sa nejedná o
súdne rozhodnutie vydané v rámci správneho súdnictva v konaní o preskúmanie rozhodnutia o oprave
chyby v katastrálnom operáte, ale o rozhodnutie v exekučnej veci (možnosť posúdenia čisto civilno-
právneho inštitútu zákonného záložného práva nie je v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom
operáte resp. v záznamovom konaní rovnaká, ako v rámci civilného súdneho konania).

40. K žalobnej námietke, že žalobcovi neboli doručené podklady rozhodnutia, a tým mu nebolo
umožnené zoznámiť sa s obsahom listín, z ktorých správny orgán prvého stupňa vychádzal a vyjadriť
sa k nim, žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania začatie
konania o oprave chyby č. X-11/2018La (bol tam uvedený obsah návrhu žalobcu na opravu chyby

v katastrálnom operáte, opísaný skutkový stav a tiež uvedený podstatný obsah jednotlivých listín
uložených v zbierke listín, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci), účastníci konania
boli tiež upovedomení o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a o povinnosti oznámiť
skutočnosti, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Nebolo a ani nie jepovinnosťou správneho orgánu zasielať všetky podklady účastníkom konania. Žalobca sa k veci vyjadril,
v ktorom nepožadoval ani nahliadnutie do spisu ani doručenie listín, ktoré boli podkladom rozhodnutia.

41. Na ďalšiu námietku týkajúcu sa poradia zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k zmluvným záložným právam, a právny význam
vyhlásenia správcu bytového domu o tom, že na prevádzanom byte nie sú žiadne nedoplatky na
úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe prevádzky, údržby a opráv bytového domu,
ktoré bolo prílohou návrhu na vklad č. R. XXX/XXXX žalovaný reagoval ako je zhora už uvedené a s

poukazom na odvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

42. Ďalej uviedol, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli ex lege, sa do katastra nehnuteľností
zapisujú záznamom, ktorý má evidenčný účinok. Pre moment vzniku zákonného záložného práva nie je
rozhodujúci čas jeho zápisu v katastri nehnuteľností a už vôbec nie konkrétna formulácia tohto zápisu.
Pre uspokojenie záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie, navyše je nevyhnutné, aby

zákonné záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností (§ 151k Občianskeho zákonníka). Tiež
zo zákona nevyplýva, že vznik záložného práva (nielen zákonného, ale aj zmluvného) či jeho zápis
do katastra je podmienený existenciou splatnej pohľadávky, čo je významné z hľadiska posúdenia
relevancie vyhlásenia správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na prevádzanom byte alebo
nebytovom priestore nie sú nedoplatky. Toto vyhlásenie správcu nepreukazuje neexistenciu samotnej

pohľadávky, pretože tá trvá po celú dobu existencie bytového domu ako akcesorický vzťah ku zmluve o
výkone správy alebo zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Vyhlásenie nepotvrdzuje neexistenciu pohľadávky ako takej, iba neexistenciu splatnej pohľadávky, t.j.
že záložca nie je v omeškaní splnením svojho záväzku. Teda, ani pri zmluvnom záložnom práve nie je
rozhodujúcouprávnouskutočnosťoupodmieňujúcouvznikaporadiezáložnéhoprávaexistenciasplatnej

pohľadávky (t.j. moment, kedy sa záložca dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku),
ale rozhodujúci je moment vzniku pohľadávky ako takej.

43. Záverom žalovaný k odmietavému názoru žalobcu o priorite zákonného záložného práva pred
záložnými právami inými (zaťažujúcimi rovnaký predmet, záloh) a to i v čase, keď toto záložné právo

vôbec neexistuje žalovaný uviedol, že tento záver žalobcu je v priamom rozpore so zákonom č. 63/2019
Z.z., platným od 04.03.2019 a účinným od 01.04.2019, ktorým bol novelizovaný zákon č. 182/1993 Z.z.,
poukazujúc na dôvodovú správu k predmetnej novele.

44. Dodal, že uvedené je len na podporu jeho právneho názoru v merite veci z hľadiska zmyslu a účelu

právnej úpravy zákonného záložného práva v precizovanom pojatí.

45. Ku vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, ktoré prevzal žalobca 8. augusta 2021 reagoval
žalobca replikou 28. novembra 2018 a na doručené vyjadrenie ďalšieho účastníka konania O..
M. P. aj k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, žalobca zaslal vyjadrenie z 21. júna 2021.

Konštatoval, že vyjadrenie žalovaného ako aj jeho rozhodnutie neobsahuje relevantné vyjadrenie k
prevažnejväčšineskutkovýchaprávnychnámietokuvedenýchžalobcomvjehožalobe.Žalobcauviedol,
že je povinnosťou správneho orgánu reagovať na každú podstatnú námietku účastníka konania a to
relevantným odôvodnením (uvedením obsahu relevantných právnych noriem, ich konkrétnej aplikácie
a uvedením toho, prečo je argumentácia účastníka nespráva), čo žalovaným dodržané nebolo a čo

spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

46. Dodal, že žalovaný správny orgán síce môže zotrvať na svojich právnych názoroch formulovaných
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, to ale nič nemení na jeho povinnosti dať ich do súvisu s
konkrétnymi žalobnými bodmi a predovšetkým uviesť, z akého dôvodu sú podľa jeho názoru takéto

právne názory správne, teda účinne sa vysporiadať s námietkami žalobcu a to riadnym odôvodnením.

47. Podľa názoru žalobcu, žalovaný námietku o nedoručení rozhodnutia zákonom predpokladaným
spôsobom bagatelizuje a snaží sa navodiť dojem, že postup žalovaného bol správny. Žalovaný tak
zásadným spôsobom porušuje zákon, poukazuje na § 25 ods. 5 Správneho poriadku, no vôbec sa

nezaoberá ustanovením § 25a Správneho poriadku. Z ustanovení § 25a Správneho poriadku a § 17
zákona č. 305/2013 Z.z. práve naopak vyplýva, že postup podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku je
zákonom neaprobovaný, a to práve pre povinnosť napr. doručovať elektronicky.48. K podkladovej listine k predmetnej notárskej zápisnici žalobca zopakoval a opätovne uviedol, že v
nej nie je žiadna zmienka o zániku záložného práva žalobcu na základe inej právnej skutočnosti (čo je
podmienkouaplikácieustanovenia§34katastrálnehozákona)aužvôbecniesformálnymináležitosťami

vyžadovanými ustanovením § 42 katastrálneho zákona.

49. Dodal tiež, že tvrdenie žalovaného, že správny orgán konal na základe predmetnej notárskej
zápisnice, ktorá údajne obsahuje náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona, a že túto nemá možnosť
sú arbitrárne tvrdenia správneho orgánu.

50. K vyjadreniu žalovaného o tom, že žiadny ústavno-konformný výklad právnej normy nesmie
odporovať jej jazykovému zneniu, je podľa názoru žalobcu v priamom rozpore so záväznou judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. Pl. ÚS 1/2017). K judikatúre všeobecných
súdovaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyžalobcauviedol,žezáveryrozhodovacejpraxenajvyšších
justičných autorít sú de facto všeobecne záväzné a keď sa chce akýkoľvek orgán verejnej správy

od takýchto záverov odchýliť, musí svoj odklon dôkladne vysvetliť, t.j. je povinnosť vysporiadať sa s
každým takýmto argumentom. Nerešpektovanie uvedeného nie je ničím iným ako svojvôľou. Správny
orgán by si pravdepodobne predstavoval svoju rozhodovaciu činnosť ako činnosť, v ktorej je možné
rozhodnúť akokoľvek, činnosť, pri ktorej sa nedá ničím (a už vôbec nie rozhodnutiami Najvyššieho súdu
a Ústavného súdu) obmedzovať a svoje konanie nie je povinný nikomu vysvetľovať, či odôvodňovať.

51. Žalobca tiež uviedol, že je povinnosťou orgánu verejnej správy účastníkovi uviesť o čom sa
koná, na základe akých podkladov a umožniť mu sa k uvedenému (konaniu a rozhodnutiu) vyjadriť.
Administratívne konanie (vrátane rozhodnutia, ktorá sa v ňom vydáva) je plne ovládané zásadou
zákonnosti, čo o.i. znamená, že akékoľvek konanie správneho orgánu musí mať zákonný podklad

a akákoľvek aplikácia akýchkoľvek prepisov musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, t.j.
akákoľvek aplikácia predpisov musí byť aplikáciou ústavno-konformnou. A je povinnosťou správneho
orgánu doručiť podklady rozhodnutia a nie ex post argumentovať, že nejakú listinu mal účastník k
dispozícii a následne sa dozvie, že mohlo ísť o podklad rozhodnutia.

52. K právnemu názoru žalovaného o problematike záložného práva žalobca uviedol, že správny
orgán nič konkrétne nezdôvodňuje a rezignuje i na stanoviská ako ÚGKK tak i Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky i na rozhodovaciu prax iných orgánov, zároveň síce poukazuje na právny názor
vyjadrený v katastrálnom Bulletine č. 3/2016 (ktorý však nie je nijako záväzný, na rozdiel od rozhodnutí
súdov, osobitne najvyšších justičných autorít), avšak opomína uvedené dať do kontextu s relevantnými

právnymi normami a ďalším názorom Úradu geodézie, kartografie a katastra, vyjadreným rovnako v
katastrálnom Bulletine a to č. 2/2012.

53. V závere repliky uviedol žalobca všetky svoje argumenty, ktoré uvádzal vo svojej žiadosti o obnovu
zápisu a uviedol i v správnej žalobe a zopakoval ich, vecne o poradí záložných práv a akcesorickej

povahe záložného práva, povahe notárskych zápisníc a povinnosti správnych orgánov konať a
rozhodovať v súlade s procesnými predpismi a zaujať stanovisko ku všetkým argumentom žalobcu.
Tvrdil, že preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy sú arbitrárne odkazujúc na viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
54. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania, ktorý sa stotožnil 25. mája 2021 so závermi

žalovaného vo všetkých otázkach tohto konania a navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu dodal, že
žalobca predmetný byt nadobudol v dobrej viere kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol povolený Okresným
úradom SNV, katastrálny odbor, potom, čo vo verejnej dražbe splnil jej podmienky a zaplatil kúpnu cenu.
Poukazujúc tiež na správnosť argumentov žalovaných správnych orgánov mal za to, že žaloba nie je
dôvodná. Ku vyjadreniu a stanovisku ďalšieho účastníka konania zo dňa 21. júna 2021 reagoval žalobca

opakovaním svojich argumentov, totožne ako k vyjadreniu žalovaného.

55.Žalovanémubolareplikažalobcudoručenádňa23.júla2021,žalovanýnevyužilmožnosťnapodanie
dupliky a nevyjadril sa ani k podaniu ďalšieho účastníka konania, ktoré prevzal v totožný deň.56. Predvolanie na pojednávanie bolo oznámené žalobcovi na pojednávaní dňa 9.09.2021 a neskôr
predvolanie prevzal, žalovanému bolo oznámené dňa 08.10.2021. Písomným podaním zo dňa
25.10.2021 doručeným súdu dňa 26.10.2021 (v popoludňajších hodinách) žalobca požiadal súd o

zrušenie(odročenie)pojednávaniaaospravedlnenieneúčastinapojednávanízdôvodu,žeokresKošice
I, je v bordovej farbe covid automatu a podľa odporúčania pandemickej komisie odborníkov sa majú
subjekty vyhnúť, ak to nie je nevyhnutné, cestovaniu do tzv. bordových a čiernych okresov. Žalobca
citoval ustanovenie § 3 zákona č. 62/2020 Z.z. účinné od 27.03.2020 a § 1 ods. 1 písm. p/ vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z.z. Dôvody žalobcu pre ospravedlnenie

jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní súd neakceptoval ako zákonné a dňa 27.10.2021 telefonicky i
elektronickyžalobcovioznámil,žepojednávaniesauskutočnívovytýčenomtermíne,t.j.dňa28.10.2021.
V deň pojednávania 28.10.2021 bolo súdu doručené podanie žalobcu v ktorom uviedol, že súd síce
žalobcu oboznámil na stanovenú emailovú adresu (a následne i telefonicky), že nepovažuje dôvod na
zrušenie (odročenie) pojednávania za zákonný, avšak uvedené nevykonal bezodkladne, resp. uvedené
nijako neodôvodnil. Pokračoval, že za takejto situácie, ak žalobcovi nikto bezodkladne neoznámil,

že by uvedený dôvod nepovažoval za dôležitý a že z takéhoto dôvodu nebolo vyhovené žiadosti o
odročenie pojednávania (zrušenie, zmenu termínu), podľa zákona platí, že dôvod bol považovaný za
dôležitý a žiadosť bola dôvodná. Žalobca je toho názoru, že súčasťou právnej istoty a legitímnych
očakávaní je to, že súd bude postupovať v súlade so zákonom, a nie v rozpore s ním. Žalobca je toho
názoru, vychádzajúc zo skutkových okolnosti, že ak žiadosť bola súdu doručená 26.10.2021 v čase

po 14tej hodine, počas štandardnej doby, je z pojmu bezodkladne nepochybne nutné vyvodiť, že o
uvedenej žiadosti mal súd, akcentujúc neodkladnosť, rozhodovať v daný deň, najneskôr na začiatku
nasledujúceho pracovného dňa, súd však uvedeným spôsobom nepostupoval. Email zo strany súdu bol
odoslaný až 27.10.2021. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť nepochybne nebola posúdená bezodkladne.
Následne žalobca zopakoval dôvody uvedené v jeho písomnom podaní zo dňa 25.10.2021 a dodal,

že právny zástupca žalobcu má sídlo kancelárie i trvalý pobyt v okrese Martin, a dnešného dňa sa
oboznámil s tým, že okres Martin bude podľa súčasných indikátorov zaradený od pondelka medzi čierne
okresy podľa covidového semaforu, t.j. okrese so značnou mierou rozšírenia predmetného ochorenia,
a tak i s možnosťou kontaktu s osobou s uvedeným ochorením. V závere svojho podania podotkol, že
právny zástupca žalobcu aktuálne (od dnešného dňa) vykazuje príznaky respiračného ochorenia, čo je

dôvodom na zotrvanie v domácom ošetrení do doby relevantnej zmeny zdravotného stavu. Uvedené
nepreukazujeme vyjadrením lekára, nakoľko právny zástupca žalobcu vylúčil osobnú návštevu lekára až
do doby, kým nie je zrejmé, že to nie je úplne nevyhnutné a to s ohľadom na možný charakter ochorenia.
Jedná sa o skutočnosť náhlu a nepredvídateľnú, ide o okolnosť, ktorú nie je (nebol) právny zástupca
žalobcu schopný ovplyvniť.

57. K otázke, či správny súd mohol vo veci vykonať pojednávanie je potrebné uviesť, že nevyhnutný
rozsah výkonu súdnych pojednávaní v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu upravuje zákon č.
62/2020 Z.z. (konkr. § 3 ods. 1 písm. a/) v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 24/2021 Z.z. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, v

čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a
verejné zasadnutia vo všetkých agendách s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Správna žaloba žalobcu
bola na Krajský súd v Košiciach doručená dňa 12.08.2018 a z hľadiska dĺžky konania o nej sa jedná o
vec spadajúcu do kategórie vecí reštančných, teda takých, ktorých vybavovanie je pre súdy prioritou.
Správny súd taktiež pripomína, že ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

účelom ktorého je odstránenie stavu právnej neistoty, neprináleží len žalobcovi, ale súd musí dbať o
to, aby toto právo zostalo zachované aj druhému účastníkovi konania, v danom prípade žalovanému.
Napokon povinnosť správneho súdu pokračovať v začatom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
rozhodnutá mu vyplýva z ustanovenia § 103 ods. 1 veta prvá Správneho súdneho poriadku. Vzhľadom
na uvedené Krajský súd v Košiciach vyhodnotil vec vedenú pod sp. zn. 8S/57/2019, ako takú, ktorá

neznesie odklad a pojednávanie v nej bolo možné z tohto dôvodu vykonať. Napokon súd pripomína
reštančnosť veci pokračujúcu po zrušení pojednávania nariadeného na deň 22.04.2021, v súvislosti s
nariadením núdzového stavu uznesením vlády č. 104/2021, i odročenie nariadeného pojednávania na
žiadosť žalobcu na 26. mája 2021 a 10. júna 2021. Súd vykonal pojednávanie 9. septembra 2021 a
opakovane dňa 28. októbra 2021.

58. K bezodkladnosti vyrozumenia žalobcu o jeho žiadosti na zrušenie resp. odročenie pojednávania
súd uvádza, že v danom prípade vo svojom postupe súd nepochybil. Žalobcovi bolo predvolanie na
pojednávanie vytýčené na deň 28.10.2021 doručené dňa 08.10.2021. Podaním zo dňa 25.10.2021,doručeným súdu dňa 26.10.2021, žalobca žiadal o zrušenie resp. odročenie pojednávania. Telefonicky i
elektronicky bolo žalobcovi dňa 27.10.2021 oznámené, že súd jeho dôvody neakceptuje a pojednávanie
sa uskutoční vo vytýčenom termíne dňa 28.10.2021. Postup súdu v uvedenom časovom slede súd

považuje za efektívny, hospodárny a účelný.

59. Naposledy nariadeného pojednávania sa zúčastnil poverený zástupca žalovaného, ktorý k veci
uviedol, že postup žalovaného vychádzal z príslušných právnych predpisov, ktoré upravujú jednak
konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, ako aj zápis záznamových listín. V tomto prípade bola

doručená záznamová listina - notárska zápisnica, ktorou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby.
Táto listina je podľa katastrálneho zákona verejnou listinou. V prípade takýchto listín správny orgán
nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu stránku, ale skúma len tie náležitosti, ktoré mu vyslovene
ustanovuje katastrálny zákon, t.j. chyby v písaní, počítaní, iné zrejmé nesprávnosti a náležitosti podľa
§ 41 katastrálneho zákona. Toto posúdenie listiny bolo vykonané správne. Nakoľko zákonné záložné
právo vlastníkov bytov bolo zapísané ako prvé a verejná listina na túto skutočnosť poukazovala pričom

uviedla aj to, aby sa všetky ostatné záložné práva vymazali a uviedla, že ide o dražbu na základe
podnetu prednostného záložného veriteľa. Správny orgán preto posúdil tieto skutočnosti a vykonal zápis
tak, ako to bolo navrhované. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca čo sa týka nejakej teoretickej úpravy
prednostného záložného práva resp. poradia záložných práv, v tomto prípade správny orgán neriešil.
Vychádzal z údajov, ktoré mal jednak v liste vlastníctva a jednak v tejto verejnej listine. Zosúladil tak

stav skutkový a stav právny.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

60. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom

súdneho i administratívneho spisu a po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal
vydaniu týchto rozhodnutí, na pojednávaní konanom dňa 28.10.2021 dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná, a preto ju ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené

alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené

inak.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam
a poznámka.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,

ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k

nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisujei zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
podľa tohto zákona.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie

záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.09.2018, okresný úrad aj bez
návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

Podľa § 59 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.09.2018, na opravu chýb v
katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov
uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného
operátu.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera

katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

Podľa § 79l ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do
30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018.

Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ

je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v
poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné
právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí
alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého
záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len
"prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných
veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného
záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným

právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov
prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z
predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

Podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z.z., ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku

alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne
sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie
aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v

ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením
príklepu;toneplatí,akjevydražiteľomosoba,ktorájepovinnázapísaťsadoregistrapartnerovverejného
sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplateniaceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa
z výťažku dražby.

Podľa § 31 zákona č. 527/2002 Z.z., ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva alebo
iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi; to platí aj o
právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené týmito
právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2019, na zabezpečenie pohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu
a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká
zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak
sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a

nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

61. Vychádzajúc z administratívneho spisu, mal správny súd za preukázané, že dňa Okresnému
úradu SNV, katastrálny odbor, (ako prvostupňový správny orgán) predložená notárska zápisnica a
potvrdenie o splatení ceny dosiahnutej vydražením v dobrovoľnej dražbe a bolo potvrdené, že cena

dosiahnutá vydražením bola v plnej výške zaplatená po udelení príklepu, čím boli splnené všetky
zákonné podmienky na prechod vlastníckeho práva predmetného bytu na O.. M. P.. Notárskou
zápisnicou bolo preukázané, že navrhovateľ dražby - vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového
zastúpení správcom, disponovali záložným právom na zabezpečenie pohľadávky, ktoré bolo v katastri
nehnuteľností zapísané ako prvé v poradí, pričom táto skutočnosť správnemu súdu vyplývala aj z údajov

v katastri nehnuteľností.

62. Súd mal tiež za preukázané, že záložné právo žalobcu k predmetnému bytu bolo zapísané ako
druhé v poradí.

63. Rovnako je preukázané, že v záznamovom konaní vykonanom na základe predloženej notárskej
zápisnice došlo k zápisu vlastníckeho práva na vydražiteľa (ktorý vlastnícke právo k predmetnému
bytu následne previedol kúpnou zmluvou na O.. M. P., pričom na liste vlastníctva v časti C: Ťarchy,
k predmetnému bytu bolo vymazané záložné právo Slovenskej sporiteľni, a.s. zriadené na základe
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam.

64. Na základe uvedeného skutkového stavu podal žalobca na prvostupňovom správnom orgáne návrh
na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, nakoľko bol toho názoru, že v prvotnom
záznamovom katastrálnom konaní v prvostupňový správny orgán neuskutočnil výmaz záložného práva
Slovenskej sporiteľne, a.s. (žalobcu) viaznuceho na predmetnom byte v rozpore so zákonom. Po

prešetrenídôvodnostinávrhu,začalprvostupňovýsprávnyorgánkonanieoopravuchybyvkatastrálnom
operáte, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a následne na
základe odvolania, vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaným.

65. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal výlučne z priority zápisov záložných práv, konkrétne,

že záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov bolo registrované ako prvé v poradí a k
predmetnémubytuzapísanézmluvnézáložnéprávovprospechSlovenskejsporiteľni,a.s.Pretouzavrel,
že zákonné záložné právo má s poukazom na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka
prednostný charakter, čo súčasne znamená, že predmet dražby mal byť podľa § 151ma ods. 3
Občianskeho zákonníka prevedený nezaťažený záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré bolo

registrované ako druhé v poradí. Poukázal tiež na to, že záznam do katastra nehnuteľností, ako jeden
zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčný charakter.

66. Žalobca okrem procesných pochybení konajúcich správnych orgánov (nedoručenie rozhodnutia
zákonným spôsobom, porušenia zásady predvídateľnosti rozhodnutia, nemožnosť oboznámiť sa s

podkladmirozhodnutia,...)dôvodnosťžalobypodložilakcesoritouzáložnéhoprávavovzťahukexistencii
pohľadávky tvrdiac, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome
práve z dôvodu neexistencie pohľadávky v rozhodnom čase, konkrétne v období pred vznikom jeho
záložného práva, nemajú postavenie prednostného záložného veriteľa majúc za to, že ich pohľadávkavznikla až po registrácii jeho záložného práva, dokonca tvrdiac, že zákonné záložné právo, na základe
ktorého sa vykonávala dobrovoľná dražba nebolo ani v katastri nehnuteľností registrované. Preto mal
žalobca za to, že nebol daný zákonný dôvod na zrušenie (výmaz) jeho záložného práva.

67. Správny súd poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019
zo dňa 09.07.2020 k veci uvádza, že je nesporné, že v danom prípade bola na vykonanie záznamu
predložená notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej dražby predmetného bytu. Z jej obsahu, ako
i údajov katastra nehnuteľností v rozhodnom čase vyplývalo, že dražba bola realizovaná na základe

záložného práva zapísaného ako prvého v poradí. Na základe uvedeného orgán katastra vykonal
záznam tak, že zapísal vydražiteľa za vlastníka predmetného bytu a zároveň tiež vykonal výmaz
záložného práva registrovaného pod R. XXX/XXXX.

68. V súlade s § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, sa do katastra nehnuteľností záznamom zapisujú aj
práva k nehnuteľnosti vzniknuté príklepom licitátora na verejnej dražbe teda aj v rámci tzv. dobrovoľnej

dražby. V tejto súvislosti súčasne správny súd zastáva názor, že s nadobudnutím vlastníctva spojeným
s výkonom záložného práva v poradí prvým záložným veriteľom je zo zákona (§ 151ma ods. 3
Občianskeho zákonníka) súčasne spojený aj zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov,
pričom tento zánik ostatných záložných práv, ku ktorému dochádza ex lege, sa do katastra nehnuteľností
zapisuje záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.

69. Správny súd v danom prípade považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že záznam
do katastra nehnuteľností, ako jeden zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčné účinky, čo
znamená, že jeho vykonaním právo k nehnuteľností nevzniká, nemení sa a ani nezaniká. Z toho dôvodu
preto orgán katastra záznam vykoná buď na návrh alebo aj bez návrhu. Rovnako to znamená, že

pokiaľ je na vykonanie záznamu predložený návrh, prílohou ktorého je notárska zápisnica o vykonaní
dobrovoľnej dražby a z jeho obsahu, ale predovšetkým zo zápisu v katastri nehnuteľností vyplýva, že sa
jedná o výkon záložného práva zapísaného ako prvého v poradí, čo v danom prípade bolo splnené, má
orgán katastra povinnosť nielen zapísať do katastra nehnuteľností vlastníctvo vydražiteľa nadobudnuté
dobrovoľnou dražbou, ale i vymazať prípadné ostatné záložné práva a to aj v prípade, ak formálne

takýto ich výmaz nebol v návrhu na vykonanie záznamu požadovaný, nakoľko pokiaľ by orgán katastra
uvedeným spôsobom nepostupoval a ostatné záložné práva by nevymazal, nastal by stav, keď by bol
zápis v katastri nehnuteľností, v rozpore so skutočným stavom. Rovnako je namieste zdôrazniť, že notár
nie je oprávnený osvedčiť zánik záložných práv, čo sa v danom prípade ani nestalo.

70. Správny súd súčasne upriamuje pozornosť žalobcu, že spor o to, aké má byť poradie záložných
práv zapísané v katastri nehnuteľností, respektíve spor o existencii alebo neexistencii záložného práva,
je vecno-právnym sporom, na riešenie ktorého je oprávnený jedine súd v civilnom sporovom konaní,
pričom jedine tento súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, ak takýto postup
náležite odôvodní. Rozhodovanie vecno-právnych sporov nepatrí orgánom katastra a následne preto

ani správnemu súdu. Ak sa preto záložný veriteľ, ktorého záložné právo bolo zapísané ako druhé
v poradí domnieval, že jeho záložné právo má byť zapísané ako prvé, mohol sa takéhoto určenia
domáhať určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku. Rovnako má uvedený
záložný veriteľ možnosť domáhať sa určenia existencie tohto záložného práva aj v súčasnosti za použitia
totožného žalobného typu.

71. V predmetnej veci je tiež vhodné prihliadnuť ešte na jeden právny moment, a to ochranu dobrej viery
spojenú so zápismi v katastri nehnuteľností, teda na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. V tomto
smere možno konštatovať, že vydražiteľ bol nesporne dobromyseľný, že zápis poradia záložných práv
vyznačený na liste vlastníctva zodpovedá skutočnosti, a teda že nadobudne vlastníctvo vydraženého

bytu bez zaťaženia záložným právom podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri pomerovaní
dobromyseľnosti vydražiteľa a pasivity záložného veriteľa je vzhľadom na zásadu proporcionality
potrebné poskytnúť ochranu práve vydražiteľovi.

72. S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný

postupovali správne, keď návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúci sa zápisu záložného
práva žalobcu v danom prípade zamietli.73. Správny súd pokladá obe rozhodnutia ako jeden celok, pokladá ich za dostatočne a riadne
odôvodnené, v otázkach, ktoré sú predmetom správnej žaloby. Správne orgány správne konštatovali,
že na základe uvádzaných listín zo 16.06.2017 pod číslom záznamu Z 1312/2017, pod číslom zmeny

519/2017 zapísal vydražiteľa ako vlastníka bytu a zapísal záložné právo k bytu v zmysle zákona o
vlastníctvebytovvprospechostatnýchvlastníkovbytov.KonštatovaltamzmenusprávynaSpoločenstvo
vlastníkov bytov neskôr na NP „SVB - OLYMPIA“ a napokon záložné právo k bytom svedčí v prospech
vlastníkov bytov. K záložnému právu zapísanému v prospech Slovenskej sporiteľne konštatovali, že
bolo zapísané v súvislosti s úverovou zmluvou a bolo zapísané 18.06.2015 , kým zákonné záložné právo

vzniklo 01.04.2015 zápisom v prospech ostatných vlastníkov bytov, pod bodom 1. Záložné právo vzniklé
od 01.04.2015 pokladal za prednostné záložné právo. K zmluvnému záložnému právu zopakoval, že
bolo zapísané neskôr až 18.06.2015, poukázal na § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a na § 151j ods.
1 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia § 151k ods. 1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka
a tiež § 27 ods. 1 a § 28 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení. Tiež
poukázal na § 4 ods. 2, § 34 ods. 1 a § 36 ods. 1 katastrálneho zákona a toho istého zákona.

74. Na základe zhora uvedených listín, súvisiacich s dobrovoľnou dražbou pod č. Z 1312/2017 zo
dňa 16.06.2017 bolo správne zapísané vlastnícke právo vydražiteľa bytu, a záložné právo k bytom v
zmysle zákona v prospech ostatných vlastníkov bytov, a zmenu správy od 01.04.2015 na Spoločenstvo
vlastníkov bytov a NP „SVB - OLYMPIA“ a záložné právo v prospech Spoločenstva vlastníkov v zmysle

§ 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a vymazané poznámky o ťarchách.

75. Správny súd konštatuje, že v súlade s rozhodovacou praxou poukazujúc aj na rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019 má za to, že úlohou správneho orgánu, teda katastrálneho odboru
okresného úradu alebo správy katastra je pri doručení listín, v súvislosti so zmenou zápisov záložných

práv posudzovať tieto v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o katastre
nehnuteľností, ako aj zákona o dobrovoľných dražbách.

76. Správny súd vychádzajúc z obsahu správnej žaloby posudzoval žalobné námietky obsahovo
komponované do ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c, e, d, g, f SSP zákona č. 162/2015 Z. z.

77. Správny súd konštatuje, že žalovaný správny orgán postupoval správne a zákonne, vec správne
právne posúdil na základe zisteného skutkového stavu a svoje rozhodnutia náležite odôvodnil, pričom
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie žalovaného v zmysle platnej judikatúry
správnych súdov je jednotným konaním a v ňom správne orgány vysvetlili chápanie povinností postupu

katastrálneho úradu.

78.Podľakatastrálnehozákonajepredmetomposudzovaniapredložených listínpostupsprávykatastra,
ktorý neformálne opravuje iba chyby v čítaní a písaní a iné zrejmé nesprávnosti, nehodnotí predložené
listiny ani notársku zápisnicu, pokladá ich za listiny, ktoré z obsahového hľadiska obsahujú prehlásenia,

ktoré sú kompetentné vykonať a ktoré prehlásenia sú základom pre postup správneho orgánu v procese
vedenia katastra. Uvedené rozhodnutie krajského súdu v Trnave malo za to, že pokiaľ ide o predložené
návrhy v podobe judikatúry, ktoré sa odklonila od výkladu zákonných ustanovení týkajúcich sa procesu
záložných práv a procesu zápisu záložných práv do katastra nehnuteľností, ktoré sa vývojom právnych
úprav zjednotili v otázkach rozsahu preskúmavanej činnosti správneho orgánu v otázkach naplnenia §

15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, v závislosti od poradia záložných práv upraveného v § 151k ods.
1 a § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Správny súd má za to, že námietky žalobcu podľa § 191
ods. 1 písm. e/, c/a d/ SSP nie sú dôvodné.

79. Pokiaľ ide o žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, porušenie ustanovení o postupe

správnych orgánov, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov, k tomu správny
súd dodáva, že takéto pochybenia nezistil. Správny orgán prvého stupňa doručil žalobcovi oznámenie
o začatí správneho konania a od tohto momentu mohol žalobca, ako účastník konania, vykonávať
práva účastníka konania i právu nahliadať do spisu. Okrem toho správny súd pripomína, že zápisy v
katastrálnom operáte v uvedenom prípade, sú verejne prístupnými i pre žalobcu, ktorý bol legitímny

zisťovať momenty, skutkové a právne rozhodujúce pre postup správneho orgánu prvého stupňa. Takže
správny súd konštatuje, že žalobná námietka nie je dôvodná.80. Pokiaľ ide o žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP teda, že obsah rozhodnutí
nekorešponduje s obsahom administratívneho spisu, uvedené nezrovnalosti v predmetnom konaní
správny súd nezistil a nepokladá za takú, ani rozhodujúcu podľa žalobcu okolnosť, že konanie o začatie

konania o oprave operáte správny orgán prvého stupňa začal na základe podnetu neoprávneného
subjektu, pretože ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, nachádza sa tu aj podnet účastníka
konania u vydražiteľa bytu č. 10 na LV č.1520, v k.ú. Krompachy.

81. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že žalovaný reagoval aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 8/2010, keď sa s názorom uvedeným
v tomto rozhodnutí nestotožnil a naďalej zotrval na názore, že pre poradie záložných práv je rozhodujúci
čas ich registrácie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie čas
ich vzniku. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo
dňa 18.10.2018 tak k uvedenému správny súd uvádza, že v posudzovanom prípade išlo o namietanú

nečinnosť orgánu katastra pri zápise zákonného záložného práva, čo znamená, že nejde o skutkovo a
právne obdobnú vec v porovnaní s prejednávanou vecou.

82.Rovnakopokiaľideozistenieskutkovéhostavu,správnysúdmázato,žetentobolnaúčelyprávneho
posúdenia veci žalovaným zistený dostatočne. Z pohľadu správneho súdu je preto odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia v danej veci dostačujúce, pričom je potrebné dodať, že odvolací správny
orgán nie je povinný posudzovať všetky odvolacie námietky, avšak je potrebné, aby posúdil námietky
relevantné pre samotné rozhodnutie, čo v danom prípade nastalo.

83. K žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí súd uvádza, že

po oboznámení sa s oboma rozhodnutiami, tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného
správneho orgánu, je zrejmé, že tieto sa dostatočne zaoberali skutkovými zisteniami a zároveň je možné
z nich aj dostatočne vyvodiť záver o úvahe správnych orgánov pri hodnotení zistených skutočností v
kontexte s právnym záverom o zamietnutí návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte,
ku ktorému oba orgány dospeli. Obe rozhodnutia sú riadne a dostatočne odôvodnené a závery z nich

vyplývajúce sú jasné a presvedčivé. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento
sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.

84. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu
(napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn.
IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).

85. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného,akoirozhodnutiaprvostupňovéhosprávnehoorgánuzdôvodovuvedenýchvžalobe,dospel
k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako
aniichpostupminebolnasvojichprávachukrátený,postupyirozhodnutiadotknutýchsprávnychorgánov
súd považuje za zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú, aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol.

86. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo
na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči
žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať.

87. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,

b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.