Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 22, 2021

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821010050
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2021:5821010050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:

D. R., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa §
294 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, § 138 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 23.11.2021 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. R., nar. XX.XX.XXXX v M., bytom T. XXX, G. C., ženatý, živnostník, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v priebehu roka 1990 si v Prahe, Česká republika, od nestotožnenej osoby kúpil funkčnú samonabíjaciu
pištoľ Uniqe model 10, komorovanú na náboj 6,35 mm Browning, spolu s 22 kusmi nábojov 6,35 mm
Browning značky Sellier-Bellot, ktoré následne až do 21:20 hod. dňa 24.10.2020 prechovával v spálni
rodinného domu č. XXX v obci G. C.,

t e d a

sebe zadovážil a držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia a spáchal uvedený čin závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm.
a/ Trestného zákona, § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 294 ods. 4 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, za použitia § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, súd výkon

trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu s probačným dohľadom na tri (3) roky.

Podľa§51ods.1,ods.4písm.h/Trestnéhozákonasúdukladáobžalovanémuobmedzenie-podrobiťsa
v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom, programu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou
kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto
pobytu obžalovaného.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci -
samonabíjaciapištoľUniqemodel10,komorovanánanáboj6,35mmBrowningspolus22kusminábojov
6,35 mm Browning značky Sellier - Bellot.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Námestník Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 05.03.2021 na D. R. obžalobu pre zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a/
Trestného zákona, § 138 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.

§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o
spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.

§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.

§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.
1, ods. 2, ods. 4 písm. a/, § 138 písm. b/ Trestného zákona Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za
spáchaný skutok.

Vzhľadom na to, že prokurátor nemal námietky proti prijatiu vyhlásenia, súd uznesením podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenia obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku
kladenéhomuzavinuvobžalobenámestníkaOkresnejprokuratúryNámestovozodňa05.03.2021č.Pv.
466/20/5507-10, ktorý sa kvalifikuje ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami

podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a/, § 138 písm. b/ Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8
Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku
sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Obžalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že je ženatý, má 5 detí, z ktorých traja ešte študujú. Pracuje

ako vodič za minimálnu mzdu. Má hypotéku a okrem rodinného domu vlastní ešte jednu nehnuteľnosť,
ktorá je urobená zo zadných stavov.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so
správou HNsP Trstená, psychiatrické oddelenie, so správou MUDr. Ľubice Faškovej, so správou

sociálnej poisťovne, s výpisom zo živnostenského registra, so správou ÚPSVaR Námestovo, so správouMV SR, oddelenie dokladov, so správou Obce Oravská Lesná, s výpisom z ústrednej evidencie
priestupkov MV SR, s odpisom RT, so správou OO PZ Zákamenné a so správou Obce Oravská Lesná.

Zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 4
písm. a/ Trestného zákona, § 138 písm. b/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sebe zadovážil a
držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nepoprel spáchanie skutku, sa súd bližšie otázkou viny nezaoberal.

V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní trestu
v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané
v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom
jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči

ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak
uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky
sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok

na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varujeichpredpáchanímtrestnejčinnostiaposilňujepocitprávnejistotyaprávnehoštátu.Trestnýzákon

vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu, okrem iného,

určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov
a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za
ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.

U obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona - priznal sa

k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona -
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.Podľa § 39 ods. 1, Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za prípravu na zločin alebo za pokus

trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Vzmyslevyššieuvedenéhojesúdpresvedčený,ževdanomprípadejenamiesteuloženietrestuodňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby (ktorá je v danom prípade vo výmere

4-10 rokov) a preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, s podmienečným
odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom na tri roky.

Súd zároveň uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci - samonabíjacej pištole Unique model 100,
komorovaná na náboj 6,35 mm Browning spolu s 22 kusmi nábojov 6,35mm Browning značky Sellier

- Bellot.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie v ktorom žije, motív jeho konania, na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu
za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákon, ktorých účelom je

zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu
páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa
názoru súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej, ako aj individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od

oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308

ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.