Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 31, 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoE/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712215514
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8712215514.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z
členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený:
Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. Y., W..:
XX.XX.XXXX, F. Q. X, XXX XX Q., o vymoženie sumy 1.728,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, sp.zn. 14Er/1271/2012-24 zo dňa 9. septembra
2021 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa
ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že
exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 243h ods. 1, § 243f ods. 1, ods. 5, § 39
ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o

zmene a doplnení ďalších zákonov.

3. Vychádzal zo zistenia, že na návrh oprávneného zo dňa 08.10.2012 sa začalo exekučné konanie
proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 1.728,23 eur s prísl. na základe exekučného titulu
- Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 02.09.2011. Uznesením
č. k. 14Er/1271/2012-16 zo dňa 28.02.2014 Okresný súd Poprad zastavil exekučné konanie v časti

o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.728,23 eur od 04.04.2011 do
zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 248,83 eur od 23.05.2011 do zaplatenia.
Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2014. Súd vydal súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie dňa 28.02.2014.
Z obsahu exekučného titulu vyplýva, že bol vydaný v konaní, v ktorom si oprávnený voči povinnému
uplatňoval nárok zo zmenky. Z tohto dôvodu oprávnenému vznikla povinnosť v zmysle § 243f Zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, vrátane zmien v znení účinnom od
1.2.2017 do 31.03.2017 (ďalej Exekučný poriadok) doplniť návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom bol
povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený doplnenie
návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016 a súdu bolo podanie oprávneného doručené dňa
04.02.2016.

4. Zákonodarca v uvedených exekučných konaniach stanovil oprávnenému povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie, pričom táto povinnosť sa vzťahuje na každého oprávneného, ktorý si uplatňujeprávo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky, teda aj na toho, ktorý sa domnieva, že už
v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol všetky skutočnosti týkajúci sa vlastného vzťahu s povinným.
Aj v prejednávanej veci bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní a táto

lehota začala plynúť dňom nadobudnutia účinnosti Zák. č. 438/2015 Z. z., t. j. od 23.12.2015 a uplynula
dňom 22.01.2016. Ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v
stanovenejlehotedoručiťdoplnenienávrhunavykonanieexekúcie(čiexekučnémusúdualebosúdnemu
exekútorovi). Rozhodovacia prax súdov sa v tejto otázke priklonila k záveru, že v uvedenej lehote malo
byť doplnenie návrhu doručené exekučnému súdu, keďže o zastavení alebo prípadnom pokračovaní

exekúcie rozhoduje exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedené právne závery súdov boli predmetom
posúdenia aj Ústavným súdom SR, ktorý v uznesení č. k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 zaujal
stanovisko, že z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo
potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje Ústavný súd SR za ústavne udržateľný, a to
najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie,

o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov
tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú
možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda
o dodržaní či nedodržaní zákonom stanovenej lehote na jeho vykonanie. Obdobný právny názor zaujal
Ústavný súd SR aj v ďalších rozhodnutiach (napr. uznesenia sp. zn. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa

13.09.2016 a sp. zn. II. ÚS 615/2016 zo dňa 10.08.2016. Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený doručil
doplnenie návrhu súdnemu exekútorovi a súdu bolo jeho podanie doručené až dňom 04.02.2016, t. j.
po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Keďže oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť doplniť návrh
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, súd podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku
exekúciu zastavil.

5. O trovách súdneho exekútora súd rozhodol v súlade s ust. 197 a ust. § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku a ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a ust. § 262 ods.
1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a k náhrade trov
súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, pretože nedoplnil návrh

na vykonanie exekúcie včas.

6. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm.
b), písm. d), písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
Navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a

vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Oprávnený namietal v tomto konaní spotrebiteľský charakter sporu. Poukázal na skutočnosť, že
dňa 11.02.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal

vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Oprávnený v danom
prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon
zamestnania.

8. Oprávnený v súlade s ust. §243f ods.1 Exekučného poriadku pre splnenie zákonom uloženej

povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti špecifikované v ust. § 39 ods.4
Exekučného poriadku uvádza opätovne nasledovné: Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia Exekučného titulu,
na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice
aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe súdnemu

exekútorovi, ktorému Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý
vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodovacia činnosť súdu vykonaná podľa ust. § 44 ods.2
Exekučného poriadku vedúca k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie po preskúmaní formálnej a
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu zohľadnila logicky všetky tieto skutočnosti, pretože súd
sa s obsahom Exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval žiadne

ďalšiespresnenia.Exekučnýtitulbolvydanýakodôsledokriadnevykonanéhosúdnehokonaniavktorom
boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa
stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné
námietky. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám Povinnýpodaním žaloby podľa ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované
ust. § 39 ods.4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a
boli v minulosti súdom podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo

k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený je však pripravený opätovne doložiť
akékoľvek z týchto dôkazov ak došlo k ich strate z exekučného spisu. Oprávnený má za to, že vyššie
uvedené svedčí o tom, že si povinnosť splnenú zákonných ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku splnil, a teda doplnil návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote. Oprávnený preto
zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru.

9. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Odvolací súd poukazuje na základnú črtu spotrebiteľských zmlúv a to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou Zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek

pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už
vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie
úverov a v priebehu konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom
výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tohto účastníka zmluvy. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybností dôkazné

bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním
nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon
povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania s uzatvorením

konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto
dôkaznú povinnosť si oprávnený nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi
účastníkmi rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel uzatvorenia uvedený nebol. Podľa názoru Ústavného
súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp. zn. I. ÚS 243/07 „Ak sú v zmluve použité
formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá

zmluvu nenapísala.“

14. Odvolací súd na potvrdenie správnosti vyššie uvedeného poukazuje aj na právny názor vyslovený v
uznesení Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 18CoE/23/2019 zo dňa 26.08.2019: „V ohľade zdôvodnenia
vzťahumedziúčastníkmiakovzťahuspotrebiteľskéhojenutnéuviesť,žepreukázanímúčeluposkytnutia

úveru nemôže byť len všeobecný údaj v zmluve o poskytnutí úveru- „na výkon podnikania", ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s predmetnou činnosťou odberateľa, teda
povinného, vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Uvedené možno vyvodiť aj zo skutočností, že
predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostranne adhéznej zmluvy obsahujúcej veľkémnožstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinného, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by
jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Najmä ak
uzavretiu samotnej zmluvy predchádzala žiadosť povinného o uzavretie jednoduchej pôžičky, v ktorej

nebol definovaný účel použitia peňažných prostriedkov, teda povinný nežiadal uzatvoriť podnikateľský
úver. Jej forma na predtlačenom formulári skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej
vzájomnej súčinnosti zmluvných strán. Nemožno teda opomenúť, že predmetná zmluva o úvere má
podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typický tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch
a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemôže meniť vzhľadom na formulárovú predtlač. Zo žiadosti

povinného o poskytnutie jednoduchej pôžičky a ani zo samotnej zmluvy o úvere nevyplýva či skutočne
poskytnutý úver zodpovedá účelu podnikania povinného, a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním,
či predmetom podnikateľskej činnosti povinného vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Argumentácia
oprávneného v tomto rozsahu je preto nedôvodná, ak naviac v prípade pochybností o tom, či ide,
alebo nejde o zmluvu spotrebiteľskú, má dôkazné bremeno práve dodávateľ. Existujúce pochybnosti
treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3.septembra
2015 Vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volksbank Romänia SA, podľa ktorého „pojem
„spotrebiteľ“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 93/13 má objektívnu povahu a nezávisí od konkrétnych
vedomostí, ktoré môže dotknutá osoba mať alebo od informácií, ktoré táto osoba skutočne má k
dispozícii.“

15. Z obsahu spisu vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol zmluvou o úvere
zo dňa 11.12.2010. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný Rozhodcovský
rozsudokStálehorozhodcovskéhosúdu, spoločnostiSlovenskározhodcovská,a.s.,Karloveskérameno
8, 841 04 Bratislava zo dňa 2.9.2011, ktorý vydal ustanovený rozhodca JUDr. Y. C.. Návrh na vykonanie

exekúcie spísal oprávnený u súdneho exekútora dňa 8.10.2012. Z obsahu tohto návrhu vyplýva, že jeho
prílohou bol originál exekučného titulu, kópia exekučného titulu, kópia Zmluvy o úvere, plnomocenstvo
udelené Advokátskej kancelárii Advocate, s.r.o., zmenka, kolok. Dňa 31.10.2012 bola súdu prvej
inštancie doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej prílohu tvoril návrh na
vykonanie exekúcie, exekučný titul, plnomocenstvo a kolková známka v hodnote 16,50 eur.

16. Dňa 28.2.2014 bolo Okresným súdom Poprad vydané poverenie na vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť sumu 1479,40 eur, 6 % zákonný úrok ročne zo sumy 1479,40 eur od 23.5.2011 do zaplatenia,
trovy rozhodcovského konania 423,16 eur, trovy exekúcie oprávneného vo výške 207,77 eur a trovy
exekúcie.

17. Podľa ustanovenia § 39 odsek 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“),
v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti
povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného

vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré
tieto skutočnosti osvedčujú.

18. Podľa ustanovenia § 243f odsek 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali

pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

Podľa odseku 4 ,ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

Podľa odseku 5, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd
exekúciu zastaví.

Podľa odseku 6, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd
preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví,
rozhodne o pokračovaní exekúcie.19. Podľa § 44 odsek 2 veta štvrtá a veta piata Exekučného poriadku, súd žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo,

že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.
Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

20. Podľa § 57 odsek 1 písm. m/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

21. V priebehu exekúcie nadobudol dňa 23.12.2015 účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým boli
zmenené a doplnené ustanovenia § 39 odsek 4, § 44 odsek 2, § 57 písm. m/, § 58 odsek 5 a § 243f
Exekučného poriadku.

22. Oprávnený teda bol povinný doplniť návrh do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do

22.01.2016. V prípade ak tak Oprávnený neučiní, pričom ide o zákonnú lehotu, ktorej zmeškanie súd
nemôže odpustiť, súd postupom podľa ustanovenia § 243f odsek 5 Exekučného poriadku je povinný
exekúciu zastaviť. Z obsahu spisu vyplýva, že takýto návrh oprávnený v zákonnej lehote nedoplnil.

23. Odvolací súd poukazuje aj na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn.

III. ÚS 752/2016 zo dňa 8. novembra 2016, podľa ktorého „Podľa názoru ústavného súdu okresný
súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú
exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku (hoci ho opomenul citovať) z dôvodu, že
návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním
doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. 20. Hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného

poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na
vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia
vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu,
považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné
zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch

na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne
exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj II. ÚS 615/2016,
III. ÚS 564/2016)]. 21. Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej
sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému

exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd
tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň
prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú
možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o
dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie. 22. Nad rámec už uvedeného

ústavný súd pripomína, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu
bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade
so zákonom, aby bol ústavne konformný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné,
preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu

a rozhodnutí všeobecných súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (m. m. napr. I. ÚS 50/04,
III. ÚS 162/05).

24. Exekučným titulom je vyššie uvedený vykonateľný rozsudok, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia

vyplýva, že sa súd nezaoberal možným spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu medzi povinným
ako zmenkovým dlžníkom a zmenkovým veriteľom, a z toho plynúcimi možnosťami obmedzenia alebo
neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu vystavenia zmenky s dobrými mravmi alebo so zákonom.25. Povinnosť uvádzať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, a teda dopĺňať návrh podľa
§ 243f Exekučného poriadku sa týka každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného
titulu vydaného na základe zmenky, nie len toho, kto svoje právo preukazuje nepretržitým radom

indosamentov, ale i toho, kto nadobudol právo z exekučného titulu zmluvou o postúpení. V prípade
každej exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky, musí exekučný súd skúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a ak áno, či bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Tento postup sa týka všetkých exekúcií

na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
Preto každý oprávnený, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky,
musí v návrhu na vykonanie exekúcie uviesť skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a
to i oprávnený, ktorý nadobudol právo zmluvou o postúpení pohľadávok. Rovnako v už prebiehajúcich
exekúciách má povinnosť doplniť návrh v zmysle § 243f Exekučného poriadku každý oprávnený, ktorý
si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky, i oprávnený, ktorý nadobudol

právo zmluvou o postúpení pohľadávok. Ak tieto skutočnosti nepozná alebo podklady na preukázanie
vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu s povinným nemá, musí si ich od právneho predchodcu
zabezpečiť, inak nemôže dosiahnuť vymoženie pohľadávky v rámci exekúcie.

26. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 odsek 4 Exekučného poriadku o

rozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahuspovinnýmmákaždýoprávnený,akjepodkladom
navykonanieexekúcierozhodnutie,ktorýmsapriznalnárokzozmenkyprotipovinnému,ktorýjefyzickou
osobou.

27. Na záver odvolací súd poukazuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to na

uznesenie sp. zn. I. ÚS 539/2016-38 zo dňa 14.09.2016, sp. zn. III. ÚS 778/2016-48 zo dňa 08.11.2016,
sp.zn.II.ÚS799/2016-8zodňa27.10.2016,sp.zn.II.ÚS780/2016-41zodňa14.12.2016,uznesenieIII.
ÚS 849/2016-8, z ktorých vyplýva, že vyššie uvedená argumentácia prvoinštančného ako aj odvolacieho
súdu nepopiera podstatu a zmysel použitých zákonných ustanovení (§ 39 odsek 4 a § 243f Exekučného
poriadku).

28. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení

s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že povinnému a súdnemu exekútorovi, ktorí by mali mať s poukazom na
úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože
im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).