Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 13, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113200536
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1113200536.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobkyne:

U. Q., M.. XX.XX. XXXX, Q. XXX XX S. W. Č.. XXX, zast. JUDr. Lubomírem Müllerem, advokátom,
Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 671,65 Eur zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z čiastky 200,- Eur,
počínajúc od 06.03.2013 do 15.07.2013, ďalej úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z čiastky 200,-

Eur, počínajúc od 06.03.2013 do 24.01.2014, ďalej úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z čiastky
200,- Eur, počínajúc od 06.03.2013 do 25.04.2014, ďalej úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z
čiastky 200,- Eur, počínajúc od 06.03.2013 do 04.09.2014, ďalej úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne
z čiastky 177.78 Eur, počínajúc od 06.03.2013 do 15.11.2016 a to všetko v lehote do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 08.01.2013 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 1.271,65 Eur spolu s úrokom z

omeškania titulom náhrady škody na základe zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácie. Uplatnený
nárok spočíval v náhrade nákladov právneho zastúpenia v súvislosti s konaním o súdnej rehabilitácii
právneho predchodcu žalobkyne T. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 4Nt/6/2012. Žalobkyňa si nárok na odškodnenie uplatnila u žalovanej na
základe písomného podania dňa 05.09.2012, kde okrem iného požadovala náhradu nákladov spojených
s právnym zastúpením v konaní o súdnej rehabilitácii vo výške 1.271,65 Eur. Na základe rozhodnutia
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 04.10.2012 bolo žalobkyni priznané odškodnenie v celkovej výške

94,60 Eur pozostávajúce z náhrady za stratu na zárobku, trov trestného konania, trov výkonu trestu).
Pokiaľ ide o náhradu nákladov právneho zastúpenia, táto žalobkyni priznaná nebola z dôvodu, že vznik
škody v tomto smere nepreukázala.
2. V priebehu konania bola žaloba o zaplatenie 1.271,65 Eur vzatá späť z dôvodu, že žalovaná po
každom čiastočnom doložení dokladov o vykonanej úhrade nákladov právneho zastúpenia advokátovi
v súvislosti s konaním o súdnej rehabilitácii nárok v zodpovedajúcej výške odškodnila. Predmetom
konania sa tak stali len úroky z omeškania, ktoré žalobkyňa žiadala priznať v rozsahu špecifikovanom

vo výroku rozsudku. Nárok na úrok z omeškania odôvodnila tým, že medzi jej osobou a advokátom
JUDr. Lubomírom Müllerom existovala písomná dohoda uzatvorená dňa 21.02.2012, na základe ktorej
sa zaviazala advokátovi zaplatiť náklady spojené so zastupovaním v konaní o súdnej rehabilitácii jej
právneho predchodcu a otca T. U. z dôvodu protiprávneho odsúdenia do desiatich dní potom, čo zostrany Ministerstva spravodlivosti SR jej bude vyplatené odškodnenie, pričom prvú splátku ako zálohu vo
výške 200 Eur vyplatí do desiatich dní od podpísania zmluvy. S poukazom na uvedenú skutočnosť mala
žalobkyňazato,žežalovanánepostupovalasprávne,keďjejnároknanáhradutrovprávnehozastúpenia

v konaní o súdnu rehabilitáciu neuznala z dôvodu, že v tom čase nepreukázala vznik škody, nakoľko
aj samotnú existencia záväzku uhradiť náklady právneho zástupcu v podobe písomnej dohody možno
akceptovať ako jeden zo spôsobov preukázania škody, keďže zákon nevymedzuje, akým spôsobom má
poškodený vznik škody dokladať.

3. Žalovaná s názorom žalobkyne nesúhlasila, uviedla, že k odškodneniu uplatnených nárokov možno
pristúpiťvzmyslezákonaosúdnejrehabilitáciiažpotom,čopoškodenýpreukáževznikškodyajejvýšku.
Pokiaľ žalobkyňa žalovanej predložila doklad o úhrade nákladov fakturovaných právnym zástupcom v
súvislosti so súdnou rehabilitáciou tak jej nárok bol v zodpovedajúcej výške následne odškodnený.
Prvá splátka trov obhajoby vo výške 200,- Eur bola žalobkyňou jej právnemu zástupcovi zaplatená dňa
03.06.2013. Túto skutočnosť žalobkyňa oznámila žalovanému listom právneho zástupcu žalobkyne (zo

dňa 11.06.2013) dňa 27.06.2013. Rozhodnutím č. 24471/012-1531/15 zo dňa 15.07.2013 bolo žalobkyni
priznané odškodnenie v sume 200,- Eur.
Druhá splátka trov obhajoby vo výške 200,- Eur bola žalobkyňou jej právnemu zástupcovi 23.10.2013.
Túto skutočnosť žalobkyňa oznámila žalovanému listom právneho zástupcu žalobkyne (zo dňa
04.11.2013) dňa 18.11.2013. Rozhodnutím č. 24471/012-1531/15 zo dna 24.01.2014 bolo žalobkyni

priznané odškodnenie v sume 200,- Eur.
Tretia splátka trov obhajoby vo výške 200,- Eur bola žalobkyňou jej právnemu zástupcovi zaplatená
dňa 11.03.2014. Túto skutočnosť žalobkyňa oznámila žalovanému listom právneho zástupcu žalobkyne
zo dňa (18.03.2014) dňa 18.03.2014. Rozhodnutím č. 24471/012-1531/15 zo dňa 25.04.2014 bolo
žalobkyni priznané odškodnenie v sume 200,- Eur.

Štvrtá splátka trov obhajoby vo výške 200,- Eur bola žalobkyňou jej právnemu zástupcovi zaplatená dňa
31.07.2014. Túto skutočnosť žalobkyňa oznámila žalovanému listom právneho zástupcu žalobkyne (zo
dňa 14.08.2014) dňa 14.08.2014. Rozhodnutím č. 24471/012-1531/15 zo dňa 04.09.2014 bolo žalobkyni
priznané odškodnenie v sume 200,- Eur.
Piata splátka trov obhajoby vo výške 400,- Eur bola žalobkyňou jej právnemu zástupcovi zaplatená

dna 19.03.2016. Túto skutočnosť žalobkyňa oznámila žalovanému listom právneho zástupcu žalobkyne
(zo dňa 05.04.2016) dňa 05.04.2016. Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku č.
5728/2016/143 zo dňa 15.11.2016 bolo žalobkyni priznané odškodnenie v sume 177,78 Eur.
S takto poskytnutou výškou odškodnenia sa žalobkyňa uspokojila. Táto skutočnosť vyplýva z podania
žalobkyne zo dňa 24.11.2016. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že k úhrade žalobkyňou zaplatených

splátok bolo možné zo strany žalovaného pristúpiť až potom, ako žalobkyňa preukázala ich zaplatenie
právnemu zástupcovi a to predložením účtovného dokladu, na základe ktorého bolo možné vziať za
preukázanú realizáciu tvrdenej skutočnosti. V žiadnom prípade sa teda žalovaný nemohol dostať do
omeškania dňom 06.03.2013 s úhradou uplatneného nároku na odškodnenie, keďže žalobkyňa vznik
parciálnej škody preukázala najskôr listom právneho zástupcu doručeným žalovanej dňa 27.06.2013.

Na úhradu každej zo splátok mala pritom žalovaná šesťmesačnú lehotu ( § 24 zák. 119/1990 Zb.).

4. Na základe úhrady istiny zo strany žalovanej v priebehu konania, žalobkyňa svoju žalobu ohľadom
úhrady zostatku istiny vo výške 671 Eur vzala na pojednávaní konanom dňa 13.03.2017 späť a konanie v
tejto časti žiadala zastaviť. Predmetom sporu tak zostalo len príslušenstvo pohľadávky v podobe úrokov

z omeškania ktorých výšku a rozsah žalobkyňa špecifikovala na pojednávaní dňa 13.03.2017. Zmenu
žaloby súd pripustil uznesením vyhláseným dňa 13.03.2017.

5. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi ( žiadosť o odškodnenie zo dňa 22.08.2012, vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo dňa

22.08.2012, Zmluva o právnej pomoci zo dňa 21.02.2012 ) a zistil nasledovný skutkový stav.

6. V rámci konania jedinou spornou okolnosťou bola otázka oprávnenosti nároku žalobkyne na náhradu
úrokov z omeškania, nakoľko obe sporové strany mali rozdielny názor na to, čo je podkladom právneho
nároku na priznanie a vyplatenie odškodnenia t.j. existencia právneho záväzku žalobkyne na úhradu

nákladov právneho zastúpenia alebo až samotná úhrada nákladov právneho zastúpenia advokátovi.7. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii ak sa návrh na začatie prieskumného
konania ako celkom nedôvodný právoplatne zamietol, je ten, kto návrh podal, povinný štátu nahradiť
trovy konania, a to paušálnou sumou ustanovenou v osobitnom predpise.

Podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii trovy obhajoby uhrádza štát ak
sa zistilo, že návrh je aspoň čiastočne dôvodný.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva povinnosť štátu nahradiť trovy obhajoby spojené s konaním
o súdnej rehabilitácii v prípade, ak je návrh aspoň čiastočne oprávnený. Zákon explicitne neupravuje
akým spôsobom má poškodený v daných prípadoch preukázať vznik nákladov spojených s trovami

obhajoby alebo právneho zastúpenia. Náklady vynaložené na právne zastúpenie sú majetkovou ujmou,
ktorá poškodenému vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym odsúdením poškodeného. Majetková
ujma je majetková škoda, ktorá znamená peniazmi merateľnú zmenu, ktorá nastala v majetku alebo
v osobných pomeroch poškodeného. Ide o zníženie majetkového stavu poškodeného, ktoré sa síce
neprejavuje priamym poškodením veci alebo osoby (strata na príjme, náklady súvisiace s objasnením
vzniku škody, strata pohľadávky, náklady súdneho konania atď.) ale je merateľné peniazmi.

8. V danom prípade, podľa názoru súdu, žalobkyňa už v samotnej žiadosti o odškodnenie zo dňa
22.08.2012 nepochybne preukázala svoj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s
konaním o súdnej rehabilitácii, nakoľko súčasťou žiadosti bola aj riadna špecifikácia a vyčíslenie
nákladov obhajoby na základe Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 21.02.2012 uzatvorenej medzi

žalobkyňou a advokátom JUDr. Müllerom, z obsahu ktorej jednoznačne vyplýva záväzok žalobkyne
nahradiť advokátovi náklady spojené s poskytnutím právnej pomoci (čl.lV. Zmluvy) ako aj konkretizácia
veci, s ktorou právna pomoc súvisí (čl.l Zmluvy). Faktom je, že v čase podania žiadosti o odškodnenie
žalobkyňaadvokátovinákladyprávnehozastúpeniavcelostineuhradilaalesamotnáexistenciaplatného
záväzku obsiahnutého v Zmluve o právnej pomoci je dostatočným dôkazom o existencii majetkovej ujmy

v podobe nákladov, ktoré žalobkyňa je povinná vynaložiť za účelom zániku právnej povinnosti. V tomto
smere súd poukazuje aj na platnú judikatúru všeobecných súdov (R 55/1971, R25/1990) ako i právny
názor Ústavného súdu ČR (lV.ÚS 548/99) podľa ktorých škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty
ktoré už boli vynaložené, ale aj tie, ktoré je potrebné alebo ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo
k uvedeniu veci do očakávaného stavu, resp. k naplneniu určitej právnej skutočnosti.

9.Spoukazomnavyššieuvedenésúdvčastioúhraduistinykonaniezastavilspoukazomna§145ods.3
CSP a priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania, nakoľko je toho názoru, že žalovaná sa dostala do
omeškania s plnením počnúc dňom 06.03.2013 t.j. dňom nasledujúcim po dni, kedy uplynula zákonná
lehota na odškodnenie (6 mesiacov) a to vo vzťahu ku každej jednotlivej splátke. Výška úrokovej sadzby

bola stanovená v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1,2 CSP, keďže žalobkyňa
mala v konaní úspech súd jej priznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 CSP ), že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.