Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Buchalová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21Csp/78/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220203718
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1220203718.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu:
G. L., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XXX/XXX, XXX XX U., zast.: AGM partners s.r.o., Hlavné námestie 3,
811 01 Bratislava, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: Ryanair Designated Activity Company, so sídlom
Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co,Dublin. Ireland, spoločnosť registrovaná v
Írsku pod č. 104547, zast.: alianciaadvokátov ak. s.r.o., Vlčkova 8/A. Bratislava, o zaplatenie 250,- Eur
s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.07. 2020 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
250,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že mal zakúpené letenky
a potvrdenú rezerváciu na let č. W. N. XX. XX. XXXX z R. N. R. s plánovaným odletom o XX:XX
hod a s plánovaným príletom o 20:15 hod. Daný let mal byť uskutočnený žalovaným, ako leteckou
spoločnosťou.Žalovanýsprávouzodňa25.07.2018oznámilžalobcovi,žedanýletbolzrušený.Zároveň
ponúkol žalobcovi možnosť prebookovať si tento let na iný termín alebo žiadať vrátenie ceny uhradenej
letenky. Žalobca si zvolil možnosť vrátenia ceny letenky. Predmetný let bol o dĺžke 607 km. Zrušenie
predmetného letu žalobca preukazuje potvrdením o zrušení letu z verejne dostupnej webovej stránky a
správou od žalovaného, ktorou mu bolo zrušenie letu oznámené.
2. Dňa 30.09. 2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom žiadal, aby súd
nariadil pojednávanie a navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný mal dňa 25.07.2018 vykonať
leteckú prepravu žalobcu prostredníctvom letu č. W. z Bratislavy (BTS) do Bologne (BLQ) (ďalej len
"Let"). Z objektívneho dôvodu opísaných nižšie sa však tento Let neuskutočnil riadne v zmysle letového
plánu. Z predmetného Vyhlásenia Shane Carty - zamestnanec na úseku ľudských zdrojov spoločnosti
Ryanair zo dňa 13.11.2018 (ďalej len "Vyhlásenie") vyplývajú skutočnosti týkajúce sa štrajku posádky
a pilotov, ktoré ovplyvnili prevádzku letov spoločnosti Ryanair v období od júl až september 2018. Z
predmetného Vyhlásenia vyplýva (bod 10 Vyhlásenia), že dňa 25.07. 2018 došlo k uskutočneniu štrajku
talianskej posádky, ktorý ovplyvnil prevádzku letov v Taliansku. Ryanair prijal všetky primerané opatreniaa vykonal úkony na odvrátenie týchto úplne neopodstatnených a zbytočných štrajkov, ale vzhľadom
na mimoriadny, neprimeraný a neodôvodniteľný postoj odborov, resp. posádky bol štrajk jednoznačne
mimo kontrolu spoločnosti Ryanair. v danom prípade ide o existenciu "mimoriadnych okolností", ktoré sú
uvedené v NARIADENÍ EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004,
ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do
lietadla,vprípadezrušeniaaleboveľkéhomeškanialetovaktorýmsazrušujenariadenie(EHS)č.295/91
(ďalej len "Nariadenie č. 261/2004") . V tejto súvislosti predložil Rozsudok Mestského súdu sp.zn.: XXCo
XX/XXXX H. D. Q. N. XX.XX. v skutkovo obdobnom prípade, v ktorom súd posudzoval otázku či štrajk
zamestnancov leteckého dopravcu spadá pod mimoriadne okolnosti v zmysle Nariadenia. Z uvedeného
je zrejmé, že v danom prípade nie je podstatné o aký štrajk ide, pričom samotné Nariadenie nerozlišuje
medzi štrajkom zamestnancov dopravcu alebo zamestnancov iných subjektov, ktorí sú potrební pre
uskutočnenie prevádzky letu. V nadväznosti na predložené dôkazy ako aj vyššie uvedené Rozhodnutie
je žalovaný toho názoru, že v danom prípade nevznikol žalobcovi nárok na kompenzáciu v zmysle
Nariadenia. Otázka mimoriadnych okolností je upravená ustanovením odôvodnenia č. 14 Nariadenia č.
261/2004, podľa ktorého "tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich
leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení
v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani
vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch
politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného tetu, rizík
bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a štrajkov,
ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu. Vymedzenie mimoriadnych okolností je
upravené odôvodnením č. 15 Nariadenia č. 261/2004 podľa ktorého "za mimoriadne okolnosti sa dá
považovať skutočnosť, keď rozhodnutie riadenia letovej prevádzky v konkrétnom dni vo vzťahu ku
konkrétnemu lietadlu zapríčiní veľké meškanie, meškanie do nasledujúceho dňa alebo zrušenie jedného
alebo viacerých letov takého lietadla dokonca aj vtedy, keď príslušný letecký dopravca uskutočnil
všetky primerané opatrenia aby zabránil meškaniu alebo zrušeniu. Odôvodnenie č. 14 Nariadenia č.
261/2004 poskytuje leteckým dopravcom právo liberácie v súvislosti so svojimi záväzkami, t.j. aj pri
uplatnení náhrady škody zo strany žalobcu. Liberácia v zmysle Nariadenia č. 261/2004 tak predstavuje
udalosť spôsobenú mimoriadnymi okolnosťami, ktorá zbavuje leteckého dopravcu od povinnosti hradiť
cestujúcemu náhradu škody. V danom prípade je toho názoru, že vzhľadom na mimoriadnu okolnosť
a libcračný dôvod v zmysle Nariadenia nemá žalobca nárok na kompenzáciu v zmysle Nariadenia. Z
predmetného Vyhlásenia vyplýva (bod 10 Vyhlásenia), že dňa 25.7.2018 došlo k uskutočneniu štrajku
talianskej posádky, ktorý ovplyvnil prevádzku letov v Taliansku. Objektívnym dôvodom pre zrušenie Letu
č. W. bol štrajk posádky v Taliansku, ktorý sa začal dňa 25.7.2018,ktorý mal priamy dopad na let žalobcu.
3. Dňa 22.10. 2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v
ktorom uviedol, že žalovaný žalobou uplatnený nárok neuznáva z dôvodu, že podľa jeho názoru nárok
na náhradu škody za zrušenie letu č. W. N. XX. XX. XXXX z R. N. R. žalobcovi nevznikol. Žalovaný
poukázal na to, že k uskutočneniu letu nemohlo dôjsť z objektívnych dôvodov, a to štrajku zamestnancov,
ktorý bol ohlásený na daný deň odborovými inštitúciami príslušných krajín. Nakoľko sa v danom prípade
podľa názoru žalobcu jednalo o mimoriadnu okolnosť, táto zbavuje žalovaného jeho povinnosti uhradiť
žalobcovi požadovanú náhradu. Žalobca uvádza, že zotrváva na svojej žalobe a argumentácii v nej
uvedenej, v zmysle ktorej je jeho nárok za zrušenie letu oprávnený a dôvodný. Žalobca jednoznačne
zastáva názor, že aj v prípade, že bol jeho let zrušený v dôsledku štrajku odborovými zväzmi, nejedná
sa o mimoriadnu okolnosť v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia. Žalobca pritom svoj názor opiera o
Oznámenie Komisie - Pokyny pre výklad nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. XXX/
XXXX (XXXX/C XXX/XX), ktorá v článku 5 stanovuje, že mimoriadna okolnosť, ako odchýlka od
bežného pravidla, ktorá zohľadňuje cieľ ochrany spotrebiteľa, sa musí vykladať reštriktívne. Preto všetky
mimoriadne okolnosti, napríklad okolnosti vymenované v 14. bode odôvodnenia Nariadenia, a teda i
štrajk, nevyhnutne nemusia byť dôvodom oslobodenia od povinnosti platiť náhradu, ale vždy si vyžadujú
individuálne posúdenie. Žalobca dodáva, že zmysel a účel právnej úpravy obsiahnutý v Nariadení
je mimo iné uvedený v bode 1 odôvodnenia Nariadenia, kde sa uvádza, že činnosť Spoločenstva v
oblasti leteckej dopravy by mala mimo iné smerovať k zaisteniu vysokej úrovne ochrany cestujúcich a
zároveň by mal byť braný ohľad na požiadavku ochrany spotrebiteľa. Zmyslom a účelom Nariadenia
je teda chrániť cestujúcich ako slabšiu stranu a spotrebiteľa pre prípad, že by im bol odopretý nástup
na palubu lietadla, alebo by došlo k zrušeniu či významnému meškaniu letov. Naopak zmyslom a
účelom Nariadenia nie je túto ochranu práv cestujúcich neprimerane zužovať a dávať väčší priestor
leteckým dopravcom zbaviť sa svojej zodpovednosti samotným odkazom na mimoriadne okolnosti a
striktný jazykový výklad tohto pojmu. Pojem mimoriadne okolnosti nie je možné bez ďalšieho vzťahovaťna všetky situácie, v tomto prípade všetky štrajky, bez toho, aby boli dopodrobna skúmané skutkové
okolnosti prípadu a bolo by jasne preukázané, že zo strany leteckého dopravcu boli vykonané všetky
primerané opatrenia, aby zrušeniu letu bolo zabránené. Dôsledkom rozlišovania štrajkov, ktoré sú na
základe použiteľného vnútroštátneho práva legálne a ktoré legálne nie sú k určeniu, či musia byť
kvalifikované ako "mimoriadne okolnosti" v zmysle čl. 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 by totiž bolo, že
by právo cestujúcich na náhradu škody záviselo na právnych predpisoch v sociálnej oblasti vlastných
každému členskému štátu, čím by boli ohrozené ciele nariadenia č. 261/2004, uvedené v bodoch 1 a 4
jeho odôvodnenia, spočívajúce v zaistení vysokej miery ochrany spotrebiteľa, ako aj harmonizovaných
podmienok pri výkone činnosti leteckého dopravcu na území Únie. Súdny dvor taktiež výslovne uviedol,
že "Letečtí dopravci se tak mohou běžně při výkonu své činnosti setkávat s nesouhlasem, případně s
konflikty se svými zaměstnanci nebo s částí těchto zaměstnanců, čímž tyto konflikty a na ně navazující
stávku vyloučil z pojmu "mimořádná okolnost", neboť například v rozhodnutí V.-XXX/XX T. je uvedeno,
že mimořádnou okolností jsou okolnosti, které svou povahou či původem nejsou vlastní běžnému
výkonu činnosti dotčeného leteckého dopravce." V danom prípade žalovaný prenáša na žalobcu,
ako cestujúceho dôsledky jednania medzi zamestnancami žalovaného a žalovaným, ktoré cestujúci
nemôžu nijak ovplyvniť, ako napríklad to, či odborová organizácia zamestnancov žalovaného odmietla
problematiku mzdových požiadaviek prejednať pred mediátorom. Tieto skutočnosti nemôže žalobca
nijak ovplyvniť, pričom je internou vecou žalovaného, akým spôsobom má nastavené svoje zmluvné
vzťahy a personálnu politiku so svojimi zamestnancami.
4. Žalobca zároveň v súlade s ust. § 162 ods. 1 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový
poriadok (ďalej len "CSP") požiadal o prerušenie konania, za účelom podania návrhu na začatie konania
o predbežnej otázke na Súdny dvor Európskej únie. Navrhol, aby bola Súdnemu dvoru Európskej
únie položená predbežná otázka v nasledujúcom znení: 1. Patrí vnútropodnikový štrajk zamestnancov
leteckého dopravcu organizovaný leteckou odborovou organizáciou medzi "mimoriadne okolnosti" v
zmyslečl.5ods.3nariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.261/2004zodňa11.februára2004,
ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu
do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov v spojení s bodom 14 odôvodnenia tohto
nariadenia? 2. Je k tomu, aby bol letecký dopravca oslobodený od povinnosti platiť náhradu podľa čl. 5
ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 zo dňa 11. februára 2004, ktorým sa
ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla,
v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov v spojení s bodom 14 odôvodnenia tohto nariadenia
dostačujúce hodnoverné doloženie toho, že sa v prípade štrajku zamestnancov jedná o mimoriadnu
okolnosť, ktorej by nebolo možné zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, ktorými
disponoval letecký dopravca, alebo je potrebné túto skutočnosť preukázať?
5. Podľa § 297 veta druhá písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení bol vo veci dňa XX.XX. XXXX verejne vyhlásený
rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa XX.XX. XXXX.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby a vyjadrení sporových strán a s
prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšili najavo, zistil ,
že skutkový stav nie je sporný. Sporné je právne posúdenie veci.
9. Podľa Článku 5 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004,
ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu
do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS)
č. 295/91 (ďalej len "Nariadenie"'), v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim, príslušní cestujúci
majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: neboli
informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo neboli informovaní
o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a
nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným
časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu.
neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknutépresmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť
konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu.
10. Podľa Článku 5 ods. 3 Nariadenia, prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu
podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa
nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia.
11. Podľa Článku 7 ods. 1 Nariadenia, keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu
v nasledovnej výške: 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1 500 km alebo menej; 400 EUR
v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1 500 km a všetkých ostatných letov od 1 500 km do
3 500 km; 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), pri stanovení
vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo
zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.
12. Podľa bodu 14 odôvodnenia Nariadenia, tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky
prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí
dopravcoviaoslobodenívprípadoch,keďbolaudalosťspôsobenámimoriadnymiokolnosťami,ktorýmsa
nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä
v prípadoch politickej nestability, meteorologických podmienok nezlučiteľných s vykonaním príslušného
letu. rizík bezpečnostnej ochrany, neočakávaných nedostatkov, ktoré sa týkajú bezpečnosti letu a
štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu.
13. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"'),
súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
14. Z dôvodu, že sporové strany k vyjadreniam pripojili listinné dôkazy v anglickom jazyku, pričom
texty vyjadrení obsahujú preklad častí, ktoré pokladali za relevantné a k týmto sa vyjadrovala aj
protistrana, pričom neboli spochybnené znenia prekladov, súd netrval na predložení prekladu celých
listín v slovenskom jazyku ani nedal vyhotoviť ich preklad do slovenského jazyka.
15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal zakúpenú letenku na let č. W. dňa XX.XX. XXXX Q.
N. R. N. R., let mal byť uskutočnený žalovaným ako leteckou spoločnosťou a že tento let bol zrušený
z dôvodu štrajku talianskej posádky leteckej spoločnosti Ryanair (žalovaného). Rovnako sporným
nebola dĺžka letu (607 km) od ktorej závisí výška uplatnenej náhrady podľa Článku 7 Nariadenia.
Bezpochyby tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu za zrušenie letu v súlade s ustanovením Článku 5
ods. 1 písm. c) v rozsahu podľa Článku 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia. Obrana žalovaného spočívala v
uplatnení liberačného dôvodu podľa Článku 5 ods. 3 Nariadenia, kedy letecký dopravca nie je povinný
platiť náhradu, čo je v prípade, ak môže preukázať, že zrušenie letu bolo spôsobené mimoriadnymi
okolnosťami, ktorým mal byť štrajk jeho zamestnancov, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli
prijaté všetky primerané opatrenia. Poukázal zároveň na znenie bodu 14 odôvodnenia Nariadenia, podľa
ktorého štrajk, ktorý ovplyvňuje prevádzku príslušného leteckého dopravcu je možné považovať za
mimoriadnu okolnosť.
16. Podstatným teda bolo posúdenie, či štrajk zamestnancov leteckej spoločnosti, žalovaného, možno
pokladať za mimoriadnu okolnosť. Súd vychádzal z ustanovenia Článku 5 ods. 3 Nariadenia, v zmysle
ktorého by žalovaný nebol povinný platiť náhradu, ak môže preukázať, že zrušenie letu bolo spôsobené
mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani pri prijatí všetkých primeraných opatrení.
Zrušenie predmetného letu žalovaný odôvodňoval prebiehajúcim štrajkom svojich zamestnancov v
Taliansku. Vo svojich vyjadreniach poukazoval na svoju snahu štrajkom zabrániť, zúčastňoval sa
rokovaní so zamestnancami. Štrajky zamestnancov žalovaného v roku 2018 trvali približne desať
mesiacov. Súd konštatuje, že už v tejto časti žalovaný nemohol ovplyvniť, urýchliť, skončenie štrajku
svojich zamestnancov.
17. Čo sa týka charakteru predmetného štrajku, či išlo o vnútorný, vonkajší či "divý" a vzhľadom na
to. či je možné ho potom posudzovať ako mimoriadnu okolnosť, súd uvádza, že predmetný štrajk bol
vnútorným (štrajk vlastného personálu, zamestnancov leteckej spoločnosti, žalovaného), nebol však
"divým štrajkom", teda takým, ktorý nebol vopred oznámený a ktorý vznikol v dôsledku prekvapivého
rozhodnutia zamestnávateľa. Ako je zrejmé z vyjadrenia žalovaného, štrajky zamestnancov na základe
výziev odborov zo dňa XX.XX. XXXX K. XX.XX. XXXX ovplyvnili prevádzku letov na šiestich talianskych
základniach spoločnosti Ryanair a zúčastnilo sa ich približne 9% palubnej posádky z Talianska, ktorá
mala v daný deň prevádzkovať lety. V neposlednom rade súd poukazuje aj na bod 14 odôvodnenia
Nariadenia, z ktorého možno vyvodiť, že mimoriadnou okolnosťou, ktorej sa nedalo zabrániť ani vtedy,
keď by boli prijaté všetky primerané opatrenia, sú aj štrajky, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného
leteckého dopravcu. V danom prípade štrajk zamestnancov žalovaného v Taliansku dňa XX.XX. XXXXjednoznačne ovplyvnil prevádzku žalovaného, leteckého dopravcu - došlo k zrušeniu letu. Naopak,
nie je možné vyvodiť, že štrajk, ktorý ovplyvňuje prevádzku leteckého dopravcu je možné posúdiť ako
mimoriadnu okolnosť len v prípade vonkajšieho štrajku (štrajku tretích osôb, zamestnancov letiska). Ide
teda o mimoriadnu okolnosť, ktorej sa nedalo zabrániť ani prijatím primeraných opatrení.
18. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor EÚ zamietol
z dôvodu, že nevzhliadol na žiaden dôvod na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie. V predmetnej veci bolo podstatným posúdenie, či štrajk zamestnancov
leteckej spoločnosti, žalovaného, možno pokladať za mimoriadnu okolnosť, či v prípade zrušenia
letu z dôvodu štrajku zamestnancov žalovaného boli naplnené liberačné dôvody, ktoré by vylučovali
zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Súd, aj vzhľadom na vyššie uvedené, konštatuje, že
aplikácia ustanovení Článku 5 ods. 3 a tiež bodu 14 odôvodnenia Nariadenia a ich výklad nevyvoláva
pochybnosti. V bode 14 odôvodnenia Nariadenia sa za mimoriadne okolnosti považujú štrajky, ktoré
ovplyvňujúprevádzkuleteckéhodopravcu,avšakbezrozlišovaniatohočiideoštrajkvnútorný(vlastných
zamestnancov) alebo vonkajší (štrajk tretích osôb. zamestnancov letiska).
19. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že štrajk zamestnancov žalovaného v Taliansku
dňa XX.XX.XXXX, ktorý viedol k zrušeniu letu č. W. dňa XX.XX.XXXX, ktorého účastníkom mal byť aj
žalobca, predstavuje mimoriadnu okolnosť, ktorej žalovaný nemohol zabrániť ani prijatím primeraných
opatrení. Žalovaný tak nie je povinný platiť žalobcovi uplatnenú náhradu podľa Článku 7 Nariadenia.
Súd preto žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. keď úspešnému žalovanému
priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)b) sa týkajú procesných podmienok,
c) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
d) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
e) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.