Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 30, 2009

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/33/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7009200656
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2009:7009200656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu ARD, spol. s r.o., P.
Mudroňa 5, Žilina, zast. advokátkou Mgr. Kristínou Babiakovou, AK Bratislava, Ul. 29. augusta č. 38,
proti žalovanému Primátorovi mesta Košice, Trieda SNP č. 48/A, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného zo dňa 6. 3. 2009 č. sp.: A/2009/05458/313, Inf KPK 7/2009 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie Primátora mesta Košice zo dňa 6. marca
2009 číslo spisu: A/2009/05458/313, Inf KPK 7/2009, ako aj rozhodnutie Magistrátu mesta Košice zo
dňa 27. januára 2009 č. KPK 7/2009 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 540,56 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť
advokátke Mgr. Kristíne Babiakovej do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 26. 3. 2009 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. 3. 2009
č. spisu: A/2009/05458/313, Inf KPK 7/2009, ktorým tento podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Magistrátu mesta Košice zo dňa 27. 1. 2009 č. KPK 7/2009 o nevyhovení žiadosti žiadateľa o poskytnutie
kópií všetkých stanovísk Útvaru hlavného architekta mesta Košice k umiestneniu informačných,

reklamných a propagačných zariadení na území mesta Košice, vydaných v rokoch 2005, 2006, 2007
a 2008.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací orgán neakceptoval dôvody žalobcu
obsiahnuté v jeho odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, najmä
sa nestotožnil s výkladom termínu usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom,
prezentovaným v odvolaní. Poukázal na to, že povinná osoba vo svojom rozhodnutí netvrdila, že

sa jedná o vytváranie nových informácií, ale tvrdila, že nie je povinná usporadúvať informácie podľa
kritérií stanovených žiadateľom. Odvolací orgán poukázal na to, že ak ide o informáciu vybranú
automaticky z databázy, nejde o informáciu, ktorá nie je k dispozícii. Počítačová databáza je sama o
sebe tvorená informáciami usporiadanými podľa rôznych kritérií a zadaním príkazu sa z nej v krátkom
okamihu informácie vyberú. Stotožnil sa s právnym názorom povinnej osoby, že pokiaľ povinná osoba
nedisponuje súborom systematicky zhromažďovaných, spracovaných a usporiadaných informácií a pri
počte niekoľko tisíc žiadostí ročne o rôzne vyjadrenia, oznámenia, stanoviská, doplnenia žiadostí a

pod. pri absencii prevádzkovania informačného systéme nemá povinnosť usporadúvať informácie podľa
kritérií stanovených žiadateľom v žiadosti o informácie. Rozsudok súdu, na ktorý poukazoval žalobca
v podanom odvolaní, považuje za záväzný iba pre účastníkov dotknutého súdneho konania a keďže
predmet konania nie je totožný s prejednávanou vecou, nie je ním žalovaný viazaný. Poukázal na to,že povinná osoba prostredníctvom Útvaru hlavného architekta vybavuje niekoľko tisíc žiadostí ročne a
vygenerovať tieto informácie podľa kritéria stanoveného žiadateľom by nebolo možné ani po predĺžení
lehoty podľa § 17 ods.2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj s prihliadnutím na možnosť

paralyzácie bežného chodu dotknutého útvaru. Preto považoval žiadosť žiadateľa za nevykonateľnú z
objektívnych dôvodov.

Vo včas podanej žalobe doručenej súdu dňa 3. 4. 2009 žalobca namietal nesprávne právne posúdenie
vecižalovaným.Spoukazomnavýkladpojmuinformáciasprihliadnutímnaustálenúsúdnupraxuviedol,

že vo svojej žiadosti požadoval len kópie stanovísk Útvaru hlavného architekta, ktorých vydávanie
patrí do kompetencie ÚHA, k umiestneniu informačných, reklamných a propagačných zariadení za
obdobie rokov 2005 až 2008, pričom nemal záujem o usporiadanie informácií, tzn. o vytvorenie
kvalitatívne novej informácie, ale žiadosťou iba určil vlastnosti informácií, ktoré požaduje vyhľadať bez
toho, aby požadoval ich usporadúvanie. Vo svojej žiadosti požadoval iba sprístupnenie informácií,
ktoré povinná osoba nepochybne k dispozícii má, čo žalovaný ani prvostupňový správny orgán v

konečnom dôsledku ani nepopierajú. Nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, v zmysle ktorého pokiaľ
povinná osoba nedisponuje súborom systematicky zhromažďovaných spracovaných a usporiadaných
informácií a pri počte niekoľko tisíc žiadostí ročne pri absencii prevádzkovania informačného systému
táto nemá povinnosť usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom. Žalovaný teda
neodmietol sprístupnenie informácií z dôvodu, že by požadovanými informáciami nedisponoval, ale

preto, že požadované informácie nemá v databáze usporiadané podľa vlastností, resp. špecifikácie
stanovenej žalobcom. To, že povinná osoba nemá požadované informácie usporiadané podľa žalobcom
stanovených kritérií a teda nemôže požadované informácie automaticky vyhľadať v databáze, nie je
zákonným dôvodom na nesprístupnenie informácií. Informácie, ktoré sú zo sprístupnenia vylúčené sú
vymedzené v § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. Citovaný zákon povinnej osobe neukladá povinnosť

vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú.
Sprístupnenie týchto informácií môže teda povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii.
Taktiež nie je povinná robiť s informáciami operácie, v dôsledku ktorých vznikne kvalitatívne odlišná
informácia, čo však v danom prípade splnené nie je pretože žalobca iba žiadal informácie vyhľadať
podľa ním stanovených vlastností. Zdôraznil, že pojem „usporiadanie“ žalovaný používa nesprávne,

keďže v skutočnosti žalobca nemá záujem o usporiadanie informácií, ale iba o ich vyhľadanie.
Vyhľadávanie zhromaždenie a skompletizovanie požadovaných informácií však nie je možné považovať
za dôvod na odmietnutie žiadosti. Uvedené nevyhnutne patrí k vybaveniu každej žiadosti o informácie
a vyžaduje si určitý čas. S poukazom na platnú judikatúru uviedol, že skutočnosť, že povinná osoba
nemá požadované informácie zoradené podľa podmienky a špecifikácie vybranej žiadateľom nezbavuje

povinnú osobu povinnosti požadované informácie vyhľadať a sprístupniť. Vzhľadom na to, že tieto
požadované informácie povinná osoba k dispozícii má, bola povinná ich vyhľadať a žiadateľovi
sprístupniť. Vyhľadaním požadovaných stanovísk nevzniká žiadna nová informácia, povinná osoba
tieto stanoviská nemusí nijak spracovávať len ich odkopírovať a poskytnúť žiadateľovi, Nejde preto o
usporadúvanie podľa kritérií, ktorým by vznikla kvalitatívne nová informácia. To, že ich vyhľadanie bude

pre povinnú osobu prácnejšie, nie je dôvodom na nesprístupnenie informácií. Ťažkosti súvisiace s
vyhľadávaním a spracovaním požadovaných informácií žalovaného nezbavujú povinnosti informácie
sprístupniť. Preto argumenty žalovaného v tejto súvislosti považuje žalobca za účelové. V tomto smere
poukázal na zákonnú možnosť predĺžiť lehotu na sprístupnenie informácií.

V písomnom vyjadrení zo dňa 4. 6. 2009 navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo
skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný ako aj správny
orgán prvého stupňa vychádzali z konštrukcie, že povinná osoba tak ako nie je povinná spracovávať
a vytvárať prehľady alebo tabuľky informácií, ktoré v momente podania žiadosti o informácie ešte
neexistovali, nie je povinná ani inak usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom

v žiadosti o informácie. Ak teda informácie nie sú uvedené podľa žiadateľom stanoveného kritéria
a vychádzajúc zo všeobecne platných právnych predpisov ani nemajú byť vedené podľa kritérií
žiadateľa, povinná osoba nie je povinná takéto informácie sprístupniť. Poukázal tiež na praktickú
stránku vybavovania žiadosti, kde pri počte niekoľko tisíc žiadostí ročne vyhľadávanie stanovísk
podľa kritéria žiadateľa by bolo nemožné spracovať ani po predĺžení lehoty stanovenej v § 17 ods. 2

zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Do tejto lehoty je potrebné započítať aj čas vytvorenia
fotokópií požadovaných informácií, vymazania údajov, ktoré nie je možné sprístupniť podľa zákona o
ochrane osobných údajov a na časť týchto nesprístupnených informácií vydať rozhodnutie o čiastočnom
nesprístupnení informácií podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona. Zvládnuť takýto počet úkonov v časestanovenom v zákone o slobodnom prístupe k informáciám považuje žalovaný z praktického hľadiska
za nemožné.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného i správneho
orgánu prvého stupňa dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Z administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca

žiadosťouzodňa15.1.2009doručenou mestuKošicedňa19.1.2009sadožadovalsprístupneniakópie
všetkých stanovísk Útvaru hlavného architekta mesta Košice k umiestneniu informačných reklamných a
propagačných zariadení na území mesta Košice vydaných v rokoch 2005 až 2008, v súlade so zákonom
211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

Dňa 27. 1. 2009 Magistrát mesta Košice o uvedenej žiadosti rozhodol rozhodnutím pod sp. zn.

KPK 7/2009, ktorým nevyhovel uvedenej žiadosti a túto zamietol s odôvodnením, že Útvar hlavného
architekta mesta Košice, samostatné oddelenie Magistrátu mesta Košice, vedie kompletnú evidenciu
doručených žiadostí o rôzne vyjadrenia, oznámenia, stanoviská, doplnenia žiadosti v počte niekoľko tisíc
ročne v číselnom slede podľa dátumu ich prijatia v priebehu celého roka. Registratúrny denník je vedený
vklasickomneautomatizovanomspôsobestzv.systémomzákladnéhočísla. Platnálegislatívaneukladá

povinnej osobe vedenie evidencie svojej agendy podľa podmienky a špecifikácie vybranej žiadateľom,
vzhľadom na ktorú skutočnosť nebolo možné žiadosti žalobcu o sprístupnenie ním požadovaných
informácií vyhovieť.

Odvolaním zo dňa 9. 2. 2009, ktoré bolo doručené mestu Košice dňa 13. 2. 2009 žalobca žiadal, aby

odvolací správny orgán zmenil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a informácie,
ktoré neboli týmto orgánom sprístupnené sprístupnil z dôvodov, ktoré korešpondujú dôvodom žaloby.
Vyslovil názor, že Magistrát mesta Košice napadnutým rozhodnutím porušil zákon o slobodnom prístupe
k informáciám ako aj správny poriadok, pričom svoje rozhodnutie aj nedostatočne odôvodnil.

O odvolaní žalobcu bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného.

Právny zástupca žalobcu v priebehu konania zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu z dôvodov v
nej obsiahnutých. Uviedol, že žalovaný sa tak ako v napadnutom rozhodnutí, aj vo svojom písomnom
vyjadrení zameral len na jeden argument tvrdiac, že žalobca žiadal usporadúvať informácie podľa ním

určenéhokritéria.Vdanomprípadevšakžalobcanepožadovalinformácieusporadúvať,alešpecifikáciou
týchto informácií si splnil iba povinnosť stanovenú v § 14 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Bez dostatočnej špecifikácie by nebolo možné o jeho žiadosti rozhodnúť. V tomto prípade teda nešlo o
určenie kritérií, ale iba o špecifikáciu požadovaných informácií. Zdôraznil, že zákon je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou SR tak ako to vyplýva ja z nálezov Ústavného súdu SR, ktoré boli publikované aj v

podobných veciach. Pokiaľ by bol potvrdený výklad žalovaného obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí,
išlo by podľa jeho názoru o nebezpečný precedens, ktorý by sa míňal účelu predmetného zákona.
Argument žalovaného týkajúci sa anonymizácie údajov obsiahnutých v požadovaných stanoviskách
považoval za neakceptovateľný, pretože v danom prípade by bolo potrebné vydať iba jedno rozhodnutie
o čiastočnom nesprístupnení informácií na základe podanej žiadosti. Navyše, pokiaľ ide o právnické

osoby tieto nespadajú pod ochranu osobných údajov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov a
pokiaľ ide o fyzické osoby nevidí problém v tom, aby boli vyčiernené mená a priezviská, prípadne iné
osobné údaje podliehajúce uvedenému zákonu.

Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a zo skutkových aj

právnych dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázala aj na to, že v danom prípade je potrebné zaoberať sa otázkou rozporu zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s prihliadnutím
predovšetkým na tú skutočnosť, že povinná osoba, ktorá vydala napadnuté rozhodnutie o žiadosti
žalobcu, t.j. Magistrát mesta Košice a nie Mesto Košice, nemá právnu subjektivitu, a preto prvostupňové

rozhodnutie správneho orgánu považuje za rozhodnutie nulitné. Opätovne poukázala na to, že povinná
osoba s prihliadnutím na početnosť dokladov, z ktorých by bolo potrebné požadované informácie
vyhľadať (približne desaťtisíc spisov), nie schopná dodržať zákonom stanovenú lehotu na sprístupnenie
informácie žalobcom požadovanej, ani keby táto bola predĺžená. Bolo by to technicky nemožné.Podľa § 3 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších
predpisov každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Osobami povinnými podľa § 2 citovaného zákona sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a
fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy , a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti, ako
aj ďalšie v tomto zákonnom ustanovení špecifikované.

V zmysle § 12 citovaného zákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak,
že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri
ktorých to ustanovuje zákon.

Aj keď zákon o slobodnom prístupe k informáciám výslovnú definíciu pojmu „informácia“ neobsahuje,

jeho význam vyplýva z kontextu ustanovení zákona a z iných právnych dokumentov. Podľa princípov
uplatňovania práva Európskej únie je pojem informácia potrebné vykladať v súlade so smernicami tak,
aby bol dosiahnutý cieľ smerníc. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je realizáciou čl. 17 ods. 5
Listiny základných práv a slobôd, preto výklad pojmu informácia nesmie fakticky zužovať rozsah ústavou
zaručených práv. V súlade s ústavou a komunitárnym právom je taký výklad pojmu „informácia“, podľa

ktorého za informáciu je potrebné považovať akýkoľvek textový (prípadne grafický) obsah listín, takže
vyhotovenie kópie listín je v podstate jediným racionálnym prostriedkom sprístupnenia požadovaných
informácií ich žiadateľovi.

Vychádzajúc z citovaného § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám sprístupnenie sa

týka iba tých informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii. Neukladá jej povinnosť vytvárať na
základe žiadosti informácie, ktoré v čase podania žiadosti neexistujú. Taktiež nie je povinná spracovávať
a vytvárať prehľady alebo tabuľky informácií, ktoré v čase podania žiadosti neexistujú, alebo inak
usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom v žiadosti o informácie. Zbieranie,
zhromažďovanie a príprava viacerých informácií požadovaných v jednej žiadosti o informácie však nie je

vytváraním novej informácie. Pri uvedenom totiž nedochádza k vytváraniu kvalitatívne novej informácie.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 citovaného zákona žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez
zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa
odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje

informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných
dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa §
16 ods. 2 písm. a/. Závažnými dôvodmi sú:

a)vyhľadávanieazberpožadovanýchinformáciínainommieste,akojesídlopovinnejosobyvybavujúcej
žiadosť,
b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na
sprístupnenie v jednej žiadosti,
c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých

možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty.
Predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods.
1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako

aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná.

Podľa názoru súdu v danom prípade je nesporné, že povinná osoba v čase podania predmetnej žiadosti
žalobcu o sprístupnenie informácií, ním požadovanými informáciami disponovala. Ako to vyplýva z

odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, táto vo svojom rozhodnutí ani netvrdila, že v danom prípade by
na základe žiadosti žalobcu mala vytvoriť informáciu kvalitatívne novú.Nie je však možné stotožniť sa s právnym názorom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa,
v zmysle ktorého povinná osoba nie je povinná usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených
žiadateľom, pokiaľ nedisponuje takýmto súborom systematicky zhromažďovaných, spracovaných a

usporiadaných informácií, čo bolo hlavným dôvodom zamietnutia podanej žiadosti. V tomto smere
je potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca v podanej žiadosti o sprístupnenie informácií
nepožadoval od povinnej osoby usporiadanie informácií podľa ním stanovených kritérií, ale iba
špecifikoval v súlade s § 14 citovaného zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie,
ktoré žiadal vyhľadať a sprístupniť tak, aby bolo možné o jeho žiadosti konať a rozhodnúť. Konkrétne

žiadal sprístupniť kópie všetkých stanovísk Útvaru hlavného architekta mesta Košice k umiestneniu
informačných, reklamných a propagačných zariadení na území mesta Košice vydaných v rokoch 2005
až 2008. Vychádzajúc z uvedeného tento dôvod nesprístupnenia informácie povinnou osobou nie je
možné považovať za relevantný dôvod obmedzenia prístupu k informáciám tak, ako to má na mysli ust.
§ 8 a nasl. citovaného zákona.

Rovnako za nezákonný a irelevantný pre nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií považoval
súd aj dôvod, týkajúci sa neschopnosti povinnej osoby dodržať zákonom stanovenú, resp. predĺženú
lehotu na sprístupnenie požadovaných informácií vzhľadom na množstvo žiadostí, z ktorých by bolo
potrebné vygenerovať tieto informácie, čím by mohlo dôjsť k paralyzácii bežného chodu dotknutého
útvaru. Aj keď spracovanie žalobcovej žiadosti by si vyžiadalo bezprostredné dočasné opatrenia na

zabezpečenie splnenia tejto zákonnej povinnosti, či už personálneho alebo technického charakteru,
uvedené nezbavuje povinnú osobu povinnosti informácie sprístupniť.

Pokiaľ ide o zástupkyňou žalovaného na pojednávaní vznesenú námietku rozporu medzi zákonom
č. 211/2000Z.z. a zákonom č. 71/1967 Zb. a v tej súvislosti o nulitu prvostupňového rozhodnutia

správneho orgánu vzhľadom na nedostatok právnej subjektivity Magistrátu mesta Košice, túto nie je
možnéakceptovaťspoukazomnašpeciálnuprávnuúpravu,obsiahnutúvustanovení§19ods.2zákona
č. 211/2000Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, kde je riešená vecná príslušnosť týkajúca sa
rozhodovania podľa tohto zákona. Zákon o správnom konaní, vychádzajúc z jeho § 1 ods. 1 možno
aplikovaťnasprávnekonanie,akosobitnýzákonneustanovujeinak,čoniejetentoprípad.Navyšepokiaľ

by povinná osoba vydala nulitné rozhodnutie, nebol zákonný dôvod na jeho meritórne preskúmanie
odvolacím orgánom.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako správneho orgánu prvého

stupňa pre nesprávne právne posúdenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Pri novom prejednaní veci je právny orgán viazaný právnym názorom súdu v zmysle § 250j ods. 6 O.s.p.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi

priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo sumy 66,- eur zodpovedajúcej žalobcom zaplatenému
súdnemu poplatku a sumy 474,56 eur, zodpovedajúcej trovám právneho zastupovania.

Za tri úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie zastupovania, podanie žaloby dňa 3. 4. 2009 a účasť
na pojednávaní dňa 30. 10. 2009 a 53,49 eur patrí právnej zástupkyni žalobcu odmena celkom 160,47

eur (§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), vychádzajúc z výpočtového základu 20.950.- Sk ( 695,41 eur).
K tejto odmene patrí náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné a
6,95 eur, t.j. spolu 20,85 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky), cestovné výdavky v sume spolu 38,26 eur
(cesta z Trnavy do Košíc a späť verejným dopravným hromadným prostriedkom dňa 30. 9. 2009 podľa
predložených cestovných lístkov vystavených Železničnou spoločnosťou Slovensko, a. s.,) a náhrada

za stratu času za 22 začatých polhodín (2x11) spolu 254,98 eur (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky).

Právna zástupkyňa žalobcu si vo vyčíslení trov konania zo dňa 2. 10. 2009 uplatnila aj nárok na trovy
právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej pomoci, ktorý špecifikovala ako odpoveď na výzvu súdu,
avšak za tento úkon právnej pomoci jej odmena ani režijný paušál priznané neboli, pretože nešlo o úkon

v zmysle § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, pretože písomné vyjadrenie sa netýkalo veci samej (odpoveď
na výzvu súdu podľa § 250f O.s.p. zo dňa 29. 6. 2009).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.