Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, February 17, 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200278
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2020200278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a

sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu Peter Uhlík, nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX J., IČO: 41 721 969, právne zastúpený VESTENICKÁ &
BD advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava, IČO: 50 217 020, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101475682/2020 zo dňa 23.09.2020 takto

r o z h o d o l :

I.Správnysúd zrušuje rozhodnutiežalovanéhoč.101475682/2020zodňa23.09.2020arozhodnutie
Daňového úradu Trnava č. 100966391/2020 zo dňa 02.06.2020 a vec v r a c i a prvostupňovému

správnemu orgánu na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1.
Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 100966391/2020 zo dňa
02.06.2020 podľa § 79 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti

žalobcu zo dňa 29.04.2020 o vrátení daňového preplatku na dani z príjmu fyzickej osoby vyplývajúceho
z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 vo výške 546,46 eur.

2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uvedený daňový preplatok vo výške
546,46 eur použil správca dane podľa § 79 v nadväznosti na § 55 ods. 6,7 zák. č. 563/2009 Z.z. v
znení neskorších predpisov na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov fyzickej osoby

vo výške 546,46 eur vyplývajúce z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie 2011 splatného dňa 02.04.2012.

3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké dôvody, aké sú predmetom žalobného návrhu.

4.
Žalovaný Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 101475682/2020 zo dňa
23.09.2020 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100966391/2020 zo dňa
02.06.2020.5.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt podal dňa 29.04.2020 daňové priznanie

k dani z príjmov fyzickej osoby, typ A za rok 2019, v ktorom vychádzal daňový preplatok v sume 564,46
eur a daňový bonus v sume 446,95 eur a zároveň požiadal o ich vrátenie.
V danom prípade správca dane nevyhovel žiadosti daňového subjektu a daňový preplatok v sume
546,46 eur nevrátil z dôvodu jeho započítania na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku vyplývajúceho
z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011, splatného dňa 02.04.2012.

6.
Uznesením Okresného súdu v Trnave sp. zn. 25 OdK/214/2018 zo dňa 24.10.2018, zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 213/2018 dňa 06.11.2018 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie
správcu ustanovil JUDr. Marieta Katona, so sídlom kancelárie Korzo Bélu Bartóka 5119/14F, 929 01
Dunajská Streda.

Podľa bodu IV. predmetného uznesenia súd oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú
vylúčené z uspokojenia. Dňa 05.11.2019 bol v Obchodnom vestníku č. 213/2019 zverejnený Oznam o
zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Po skončení konkurzu
zanikli účinky vyhlásenia konkurzu, a teda právna úprava uvedená v § 167c ods. 3 ZKR, podľa ktorej nie

je možné započítať pohľadávky vzniknuté pred a po vyhlásení konkurzu, po zrušení konkurzu správcom
nebránila správcovi dane, aby pri použití daňového preplatku vyplývajúceho z daňového priznania za
rok 2019 postupoval podľa § 79 a 55 daňového poriadku.

7.

V prípade zrušenia (skončenia) konkurzu správcom, účinky oddlženia dlžníka zostávajú zachované,
to znamená, že dlžník je oddlžený. Pohľadávky správcu dane v rozsahu v akom neboli uspokojené
nezanikli, ale nie sú vymáhateľné. Daňové nedoplatky dlžníka zanikajú v zmysle ust. § 84 ods. 1 písm. f)
daňového poriadku až po šiestich rokoch od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára
alebo oddlženia podľa ZKR.

Použitie (započítanie) daňového preplatku na nedoplatky daňového subjektu podľa § 79 daňového
poriadku nie je vymáhaním v zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku, ako sa domnieva
daňový subjekt. Na základe uvedeného odvolací orgán uvádza, že správca dane postupoval správne,
keď po zrušení konkurzu použil daňový preplatok uplatnený v podanom daňovom priznaní za rok 2019
na čiastočnú úhradu nevymáhateľných, no nezaniknutých daňových nedoplatkov daňového subjektu,

ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu.

8.
Pokiaľ ide o tvrdenie daňového subjektu, že daňové nedoplatky, na ktoré správca dane použil daňový
preplatok sú premlčané, odvolací orgán uvádza, že premlčanie je kvalifikované ako plynutie času a je

založené na neuplatnení práva v stanovenej lehote oprávneným subjektom, v dôsledku čoho je možné
výkon práva (vymáhanie) odvrátiť vznesením námietky premlčania. Na premlčanie správca dane nie
je povinný prihliadnuť z úradnej moci, urobí tak len na základe oprávnenej námietky podanej daňovým
subjektom a len v rozsahu uplatnenej námietky.
O námietke vznesenej daňovým subjektom v podanom odvolaní rozhodol správca dane (keďže ide

o samostatné konanie) tak, že rozhodnutím č. 101328904/2020 zo dňa 18.08.2020, doručené dňa
21.08.2020 námietke daňového subjektu čiastočne vyhovel z dôvodu, že právo na vymáhanie časti
daňového nedoplatku bolo premlčané a na časť daňového nedoplatku právo na vymáhanie nie je
premlčané.
Pretože použitie daňového preplatku na nedoplatky daňového subjektu podľa § 79 daňového poriadku

nie je vymáhaním v zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku, bol postup správcu dane v
súlade so zákonom aj v prípade, keď preúčtoval daňový preplatok na premlčané daňové nedoplatky.

II. Žaloba, žalobné dôvody

9.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 01.12.2020 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, pričom poukázal na to, že podľa§ 84 ods. 1 písm. f) daňového poriadku účinného do 31.12.2019, daňový nedoplatok zanikne dňom
zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzická osoba a to v
rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré

zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.

10.
Žalobca v nadväznosti na citované zákonné ustanovenie zdôrazňuje, že daňový nedoplatok u fyzickej
osoby zaniká v prípade, ak bol na túto osobu vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu

pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu
a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. S poukazom na toto ustanovenie daňový
nedoplatok na dani z príjmov fyzickej osoby vyplývajúce z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2011 splatný 02.04.2012 zanikol dňom zverejnenia uznesenia súdu v
Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, teda dňom 06.11.2018 a preto postup správcu dane, ktorým
vymáha zaniknutý dlh je v rozpore so zákonom.

11.
Okrem toho žalobca poukázal, že na to, aby mohol správca dane použiť daňový preplatok na úhradu
nedoplatku na inej dani, je nutná existencia takéhoto nedoplatku. Poukázal na ust. § 85 ods. 1,3
daňového poriadku, v súvislosti s premlčaním nároku. Žalobca vzniesol námietku premlčania v zmysle

ust. § 83 ods. 3 daňového poriadku na vymáhanie daňového nedoplatku vzniknutého z dani príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2011 splatného 02.04.2012 a to v celom rozsahu, teda aj vo
výške 546,46 eur, v ktorej bol na jeho úhradu použitý daňový preplatok vo výške 546,46 eur. Žalovaný
neprihliadol vo svojom rozhodnutí ani na skutočnosť, že nedoplatok žalobcu sa stal premlčaným.

12.
Žalobca ďalej poukázal na ust. § 166a ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z., ust. § 166e ods. 1 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii a ods. 2 citovaného ustanovenia, pričom poukázal na skutočnosť, že pohľadávka
vznikla pred vyhlásením konkurzu a zároveň žalobca uviedol Daňový úrad Trnava do zoznamu veriteľov,
čímsisplnilsvojezákonnépovinnostivplnomrozsahuatakmalbyťlegitímneoddlženýajodpohľadávky

Daňového úradu Trnava. Na jednej strane o oddlžení má súd rozhodnúť tak, že dlžníka zbavuje všetkých
dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba konkurzom alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ods. 1 ZKR) a
to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Lexikálny význam
slova „zbaviť“ je napr. vziať, zobrať, odňať, oslobodiť od povinnosti, čo by mohlo vyvodzovať dojem,
že dlžník by už nemal byť dlžníkom týchto pohľadávok. Takýto záver je však v protiklade s ust. § 166e

ods. 2 - 4 ZKR.
Z ustanovenia § 166e ZKR vyplýva, že v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov, sú pohľadávky voči
dlžníkovi len nevymáhateľné. Nevymáhateľnosť pohľadávky má vo svojej podstate podobné účinky ako
premlčanie pohľadávky. Na rozdiel od premlčania, na ktoré súd prihliada len na námietku účastníka
konania, zákon o konkurze a reštrukturalizácii však prikazuje však prikazuje na nevymáhateľnosť

pohľadávky prihliadať aj bez námietky dlžníka (§ 166 ods. 4 prvá veta zákona o konkurze a
reštrukturalizácii).

III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

13.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 21.01.2021, v ktorom k námietkam žalobcu
uviedol, že zániku daňového nedoplatku v súvislosti so splatnosťou dane za rok 2011 dňa 04.02.2012 a
následným zverejnením uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku 16.11.2018 žalovaný
uviedol, že v prípade oddlženia podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii daňové

nedoplatky dlžníka nezanikajú v zmysle § 84 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a oddlžením sa stávajú
nevymáhateľnými, pričom právny inštitút započítania nie je vymáhaním.

14.
V súvislosti s námietkou premlčania žalovaný uviedol, že o tejto námietke, ktorú vzniesol žalobca v

podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol správny orgán v samostatnom konaní a
to rozhodnutím č. 101328904/2020 zo dňa 18.08.2020 doručením 21.08.2020, kedy námietke žalobcu
čiastočne vyhovel z dôvodu, že právo na vymáhanie časti daňového nedoplatku bolo premlčané a na
časť daňového nedoplatku právo na vymáhanie premlčané nebolo.15.
V súvislosti s námietkou žalobcu z pohľadu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii žalovaný

uviedol, že v skončení konkurzu zanikli účinky vyhlásenia konkurzu a teda právna úprava uvedená v
§ 167c ods. 3 uvedeného zákona, podľa ktorého nie je možné započítať pohľadávky vzniknuté pred a
po vyhlásení konkurzu nebránila správcovi dane, aby pri použití daňového preplatku vyplývajúceho z
daňového priznania za rok 2019 postupoval podľa § 79 a 55 daňového poriadku. Započítaním nie je
vymáhanievzmyslepríslušnýchustanovenídaňovéhoporiadkuzhľadiskasystematickéhousporiadania

právnej normy daňové preplatky a daňové nedoplatky upravuje daňový poriadok v časti Tretia hlava, I.
a II. Oddiel a daňové exekučné konanie upravuje daňový poriadok v časti Štvrtá hlava, I. Oddiel, z čoho
je zrejmé, že ide o samostatné konania v rámci daňového poriadku.

16.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca dňa 03.03.2021, v ktorom uviedol, že daňový

nedoplatok vznikol pred vyhlásením konkurzu, pričom žalobca Daňový úrad Trnava ako veriteľ
uviedol do zoznamu veriteľov, čím si splnil svoje zákonné povinnosti v plnom rozsahu. Správca
dane si predmetnú pohľadávku v rámci konkurzného konania prihlásil, čo žalovaný ani nepopiera. V
prípade žalobcu bolo rozhodnutie o oddlžení zverejnené v Obchodnom vestníku 06.11.2018 a tým
dňom s poukazom na ust. § 84 ods. 1 daňového poriadku účinného do 31.12.2019 došlo k zániku

daňového nedoplatku tohto daňového dlžníka a preto započítanie zaniknutého daňového nedoplatku je
neprípustné, keďže započítať možno iba existujúce pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia započítanie daňového nedoplatku najprv argumentoval neskôr
účinnou právnou úpravou, kde uviedol daňové nedoplatky, že daňové nedoplatky dlžníka zanikajú v
zmysle ust. § 84 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, až po 6-tich rokoch od vyhlásenia konkurzu alebo

určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom
predmetná právna úprava bola účinná až od 01.01.2020, teda až po zverejnení uznesenia konkurzu
súdu o oddlžení žalobcu v Obchodnom vestníku.

17.

Od uvedenej irelevantnej argumentácie žalovaný v rámci vyjadrenia v správnej žalobe upustil, v rámci
svojho vyjadrenia v správnej žalobe opiera svoj postup o ustanovení všeobecného zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého sa pohľadávka oddlžením dlžníka stáva nevymáhateľná, pričom
osobitnú právnu úpravu v zmysle daňového poriadku ohľadom zániku nedoplatkov v dôsledku oddlženia
dlžníka úplne odignoroval.

18.
V súvislosti s námietkou premlčania žalobca poukazuje na ust. § 87 ods. 2 daňového poriadku, v zmysle
ktorého možno započítať len nepremlčané pohľadávky. S poukazom na cit. zák. ustanovenie započítať
možno len daňový nedoplatok s pohľadávkou daňového dlžníka za podmienky, že pohľadávka nie je

premlčaná, čo prvostupňový orgán, ako aj žalovaný ako druhostupňový orgán neaplikovali a konali tak
nad rámec zákona, keď započítanie premlčaných pohľadávok uskutočnili, čo je neprípustné.

19.
V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne nevymáhateľnosti daňového nedoplatku žalovaný vo svojom

vyjadrení uvádza, že prejednanie veci po skončení konkurzu bolo podľa jeho názoru započítanie
pohľadávok vzniknutých pred a po vyhlásení konkurzu možné. S uvedeným názorom sa žalobca
nestotožňuje. Už vo svojom vyjadrení žalovaný poukazuje na zrušenie konkurzu správcom dlžníka, keď
správca v Obchodnom vestníku zverejnil dňa 05.11.2019 oznam o zrušení konkurzu a to z dôvodu,
že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, čo ale v danom prípade nemá žiadnu právnu

relevanciu.

20.
Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25 OdK/214/2018 došlo nielen k vyhláseniu konkurzu na
majetok žalobcu ako dlžníka, ale súčasne aj k oddlženiu žalobcu tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré

môžu byť uspokojený iba v tomto konkurze a v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a
dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. V prípade žalobcu síce správca dane podľa ust. § 167 v ods.
1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zrušil konkurz na majetok žalobcu, ale zrušeniu rozhodnutia o
oddlženie žalobcu nedošlo. K zrušeniu rozhodnutia o oddlžení môže v zmysle ust. § 167v ods. 3 ZKRdôjsť len uznesením konkurzného súdu, ktorým súd konkurzné konanie zastaví v prípade, že nie sú
dané podmienky pre vedenie konkurzu, čo v danom prípade nebolo uskutočnené.

21.
Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava
22.
Podľa § 6 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, SSP
(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto

zákonom.

(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a) správnych žalobách,
b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania,

c) správnych žalobách v sociálnych veciach,
d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g) žalobách vo volebných veciach,

h) žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i) žalobách vo veciach politických práv,
j) kompetenčných žalobách,
k) návrhoch v iných veciach.

Podľa § 119 SSP
Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon
neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa § 134 ods. 1 SSP
Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa § 135 ods. 1 SSP
Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej

správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú
v súvislosti so správou daní.

Podľa § 84 ods. 1 písm. f) daňového poriadku účinného do 31.12.2019
Daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení
dlžníka zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba,
a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate,

ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.

Podľa § 85 ods. 1 daňového poriadku
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho
roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis 48) neustanovuje inak. Ak správca dane

v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia
lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

Podľa § 85 ods. 3 daňového poriadkuSprávca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len
v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke
daňový dlžník nemôže podať odvolanie.

Podľa § 166a ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu
byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo

poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Podľa § 166e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového
kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým
kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

Podľa § 166 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
Dlžník je oprávnený opätovne sa domáhať oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom najskôr
po uplynutí desiatich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa tejto
časti zákona.

Podľa § 166e ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej
moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako
by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

V. Konanie pred správnym súdom, právne posúdenie veci súdom

23.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal rozsah uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania predchádzajúcemu jeho vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti
rozhodnutia, pričom podľa § 107 ods. 2 vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko o nariadenie

pojednávania účastníci nepožiadali a na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.02.2022 dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná.

24.
Preskúmanie spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca podal dňa 29.04.2020 daňového

priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A za rok 2019, v ktorom vykázal daňový preplatok v sume
546,46 eur a daňový bonus v sume 446,95 eur a zároveň požiadal o ich vrátenie.

25.
Zároveň zo spisového materiálu krajský súd zistil, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25

OdK/214/2018 zo dňa 24.10.2018 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, pričom uznesenie
súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 213/2018 dňa 06.11.2018 a do funkcie správcu
bol ustanovený JUDr. Marieta Katona. Okresný súd Trnava v bode 4 oddlžil žalobcu tak, že ho zbavil
všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené
v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Správca dane v rámci konkurzného konania

pohľadávku prihlásil.

26.V Obchodnom vestníku č. 213/2019 zo dňa 05.11.2019 pod značkou K096103 bol zverejnený oznam
správcu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

27.
Po tom ako žalobca požiadal o vrátenie preplatku na dani z príjmov za rok 2019, správca dane
prvostupňovým rozhodnutím č. 100966391/2020 zo dňa 02.06.2020 rozhodol, že žiadosti žalobcov o
vrátení daňového preplatku nevyhovuje.

28.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré žalovaný ako druhostupňový
správny orgán napadnutým rozhodnutím zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

29.
Krajskýsúdvdanejvecizistil,ževprípadenámietokžalobcujepotrebnévyriešiťprávnyproblémtýkajúci

sa možnosti započítania pohľadávky a to preplatku na dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 vo výške
546,46 eur na nedoplatok na dani za obdobie roku 2011, ktorá bola splatná 02.04.2012.

30.
V súvislosti s jednotlivými námietkami žalobcu krajský súd uvádza nasledovné: V súvislosti s námietkou

týkajúcou sa ust. § 84 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, ktorý bol účinný do 31.12.2019, krajský súd sa
stotožňuje s právnym názorom vysloveným právnou zástupkyňou žalobcu a to, že daňový nedoplatok
zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzická
osoba a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti
podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.

V tomto smere krajský súd poukazuje, že nedoplatok na dani z príjmov fyzickej osoby vyplývajúcej z
daňového priznania za obdobie 2011 bol splatný 02.04.2012, pričom dňom zverejnenia uznesenia súdu
v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, t.j. dňom 06.11.2018, tento dlh zanikol a preto vymáhanie
takéhoto dlhu je v rozpore so zákonom.

31.
V súvislosti s námietkou premlčania krajský súd poznamenáva, že v súlade s ust. § 85 ods. 1 daňového
poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 6-tich rokoch po skončení
kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Keďže daňový nedoplatok za zdaňovacie
obdobie 2011 bol splatný 02.04.2012, tak 6-ročná premlčacia lehota začína plynúť prvým dňom

nasledujúceho roka, kedy tento nedoplatok vznikol, t.j. 01.01.2013. Z uvedeného je teda zrejmé, že
premlčacia lehota uplynula 31.12.2018, pričom prvostupňové rozhodnutie v danej veci bolo vydané až
v roku 2020, teda 2 roky po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty.

32.

Je pravdou, že premlčaním právo nezaniká na rozdiel od preklúzie, len sa oslabuje v tej zložke, ktorá
predstavuje nárok. Vznesením námietky premlčania nárok zaniká, subjektným právom trvá naďalej, čo
znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie záväzku. Premlčacia lehota
je daňovým poriadkom určená na 6 rokov po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok
vznikol. Lehota sa obnoví, ak sa správca dane doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového

nedoplatku, čo v danej veci nebolo zistené.

33.
Krajský súd poznamenáva, že v danom prípade teda vzneseným námietkam premlčania zo strany
žalobcu došlo k zániku práva žalovaného na vymáhanie nedoplatku za zdaňovacie obdobie roku 2011.

34.
Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje, že k započítaniu pohľadávky nedošlo k vymáhaniu daňového
nedoplatku, s touto argumentáciou nemožno súhlasiť, keďže podľa § 87 ods. 2 daňového poriadku
započítať možno len nepremlčané pohľadávky.

35.
V danom prípade je teda zrejmé, že zo strany žalovaného, resp. správcu dane došlo k započítaniu
pohľadávky, ktorá bola premlčaná, čo je v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku a preto krajskýsúd považuje právny názor vyslovený žalobcom v námietkach za oprávnený a postup správcu dane,
resp. žalovaného za nezákonný.

36.
Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca vzniesol námietku premlčania aj v
podanom odvolaní zo dňa 01.07.2020, na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a teda dopustil
sa nezákonného postupu, ktorý je dôvodom na to, aby došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

37.
Podľa názoru krajského súdu tvrdenie žalovaného, že započítanie nie je vymáhaním v zmysle
príslušných ustanovení daňového poriadku a že na základe toho žalovaný, resp. správca dane
postupoval správne, keď po zrušení konkurzu správcom použil daňový preplatok uplatnený v podanom
daňovom priznaní za rok 2019 na čiastočnú úhradu nevymáhateľných, no nezaniknutých daňových
nedoplatkov žalobcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu je nesprávne, pretože na vznesení

námietky premlčania došlo k zániku daňového nedoplatku, keďže bola splnená zásadná podmienka,
ktorú pre tento zánik vyžaduje zákon a to riadne vznesené námietky premlčania.

38.
Podľa názoru krajského súdu k započítaniu pohľadávky nemohlo dôjsť jednostranným právnym úkonom

zo strany správcu dane, v danom prípade mohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky len na základe dohody
oboch strán, teda správcu dane, ako aj daňového subjektu, čo v danom prípade zistené nebolo.

39.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

40.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

41.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od

doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.