Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 21, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217203382
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8217203382.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcov: X./. T. Q., W.. XX.XX.XXXX,
F. T. XX, XXX XX F., X./. Š. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. T.W. XX, XXX XX F., obaja žalobcovia právne
zastúpení: JUDr. Matúš Hríb, advokát so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov proti žalovanému: Y.
Z., W.. XX.XX.XXXX, F. H. XXX, XXX XX U. W. M., právne zastúpený: JUDr. Michal Kizák, advokát so
sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. X, V.. Ú.. F. a to rodinný dom súpisné číslo XXXX stojaci na parcele č. XXXX, parcela
CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 503 m2, parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 67 m2, parcela
CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.425 m2.

II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27.04.2017 domáhali určenia,
že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1 k nehnuteľnosti kat.úz. F., zapísanej na LV č. X ako rodinný
dom č.s. XXXX stojaci na parc. č. XXXX a parcely registra C, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 503
m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 67 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
1425 m2.
1.2. V žalobe žalobcovia uviedli, že k predmetným nehnuteľnostiam v súčasnosti svedčí vlastnícke

právo v prospech žalovaného a to na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553
Občianskeho zákonníka, ktorá bola písomne vyhotovená dňa 18.10.1999, podľa ktorej medzi žalobcami
a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke dňa 18.10.1999, ktorou veriteľ vypožičal dlžníkom
sumu 800.000,- Sk. Zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.1999 bola písomne spracovaná a podľa nej
mal veriteľ vyplatiť dlžníkom v hotovosti sumu 800.000,- Sk. Týmto zmluvám predchádzalo písomné
vyhotovenie zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi dcérou žalovaného J. I. E. T. Q. dňa 07.11.1997, podľa
ktorej mala J. I. vypožičať sumu 800.000,- Sk T. Q., avšak v skutočnosti k požičaniu týchto finančných

prostriedkov nikdy nedošlo, tieto boli poskytnuté synovcovi T. Q. Y. I.. Zmluvu T. Q. podpísal iba z
toho dôvodu, že synovec ho požiadal o takúto láskavosť. Keďže išlo iba o zmluvu o pôžičke a T. Q.
veril svojmu synovcovi, že nebude mať z takto podpísanej zmluvy žiadne záväzky, tak túto zmluvu
podpísal. Keďže žalobcovia nikdy nechceli uzatvoriť zmluvu o pôžičke a ani si zo strany J. I. a ani
zo strany žalovaného žiadne finančné prostriedky nevypožičali, tak keď sa prišiel žalovaný vyhrážať
žalobcom, že ich ide vysťahovať z rodinnému domu, nakoľko nevrátili 800.000,- Sk, tak ako sa údajne

zaviazali vo vyššie citovaných zmluvách a žalovaný nechal vypnúť elektrickú energiu do rodinného
domu, žalobcovia podali na tunajší súd žalobu o neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva,
ktorá bola predmetom konania vedeného pod sp.zn. 8C/540/2000. V rámci konania boli robené ajznalecké posudky na pravosť podpisov, celistvosť listín a dôveryhodnosť zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva. Znalecké posudku ustálili tú skutočnosť, že podpisy neboli pravé a to konkrétne podpis
T. Q. na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997, jednoznačne nebol ani pravý podpis

T. Q. na výdavkovom doklade zo dňa 19.10.1999, jednoznačne nešlo o podpis Š. Q. na výdavkovom
pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 a rovnako ani podpis T. Q. na príjmovom pokladničnom
doklade zo dňa 07.11.1997, pričom tieto pokladničné doklady mali potvrdiť údajné prevzatie finančných
prostriedkov zo strany žalobcov. Touto skutočnosťou sa zaoberal znalecký posudok Ing. Bc. Jozefa
Mateja č. 1/2005. V znaleckom posudku sa posudzovala aj otázka celistvosti zmluvy o pôžičke a

zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, z ktorého je zrejmé, že išlo o vpisovanie textu
do uvedených zmlúv a teda išlo o podvodné konanie zo strany žalovaného. Tieto závery potvrdil aj
kontrolný znalecký posudok č. 10/2006 PhDr. Igora Grajciara, ktorý je rovnako súčasťou citovaného
spisu. Po takto vykonaných dôkazoch do spisu bola doručená listina o tzv. späťvzatí žaloby z dôvodu,
že došlo k mimosúdnej dohode. Je pravdou, že súd zisťoval pravosť podpisov, aj keď žalobcovia tvrdili
a dodnes tvrdia, že k žiadnemu späťvzatiu žaloby nepristúpili. Súd však z tohto dôvodu uznesením zo

dňa 18.08.2016 konanie zastavil a toto uznesenie potvrdil aj odvolací Krajský súd v Prešove uznesením
16Co/102/2016 zo dňa 27.02.2017. Žalobcovia zdôraznili, že nikdy nemienili uzatvoriť žiadnu zmluvu
o pôžičke a ani si nikdy nevypožičali od žalovaného a ani od jeho dcéry žiadne finančné prostriedky.
Žalovaný nadobudol vlastnícke právo na základe zmluvy, ktorej jednoznačne chýba prejav vôle zo strany
žalobcov ako údajných vypožičiavateľov na finančný obnos 800.000,- Sk a z právneho hľadiska išlo o

neexistentný právny úkon - nulitný právny úkon. S poukazom na § 34, § 35, § 37, § 41 Občianskeho
zákonníka majú žalobcovia za to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon a preto sa žalobcovia
domáhajú určenia, že predmetná nehnuteľnosť patrí do ich podielového spoluvlastníctva a to tak, ako im
patrila pred spísaním zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999.

2.1. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
nadobudol na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, registrovanou
Správou katastra Bardejov pod č. vkladu V 133/2000, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený
dňa 19.01.2000. Znaleckým posudkom č. 01/2005 Ing. Bc. Jozefa Mateja bolo dokázané, že podpisy
na zmluve o zabezpečovacom prevod práva a zmluve o pôžičke sú pravými podpismi žalobcov. S

poukazom na závery znaleckého dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod
sp.zn. 8C/540/2009 uviedol, že znalecký posudok č. 10/06 PhDr. Igora Grajciara bol vyhotovený ako
kontrolný posudok k znaleckému posudku č. 01/2005 Ing. Bc. Jozefa Mateja. Zo znaleckého posudku
Ing. Bc. Jozefa Mateja vyplynulo, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999
jednoznačne - určite tvorí jednoliaty celok, že podpis žalobcov na zmluve o zabezpečovacom prevode

práva zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite pravý, že Zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.1999
jednoznačne - určite tvorí jednoliaty celok a že podpisy žalobcov na zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999
je jednoznačne - určite pravý. Ďalšie závery znaleckého posudku Ing. Bc. Jozefa Mateja, a to, že podpis
žalobcov na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 jednoznačne - určite nie sú pravé
a podpis T. Q. na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 jednoznačne určite nie je pravý

vyvrátil kontrolný znalecký posudok PhDr. Igora Grajciara, ktorý jednoznačne potvrdil, že podpisy T. Q.
na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 a zo dňa 19.10.1999 sú podpismi T. Q.. Pri
podpise Š. Q. znalec nevedel určiť jednoznačnosť záverov. K záverom znaleckého posudku Ing. Bc.
Jozefa Mateja ohľadne dopisovania konkrétnych údajov do zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
a zmluvy o pôžičke uviedol, že v čase podpisovania predmetných zmlúv tieto existovali v predtlačených

formulároch, text sa do nich vpisoval prostredníctvom stroja alebo počítača. Až po vpísaní textu do
predtlače sa zmluva následne podpisovala a overila na Notárskom úrade.
2.2.Žalovanýuviedol,ževlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiamnadobudolnazákladezmluvy
o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, registrovanou Správou katastra Bardejov pod č.
vkladu V 133/2000, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 19.01.2000 a teda vlastníkom

predmetných nehnuteľností je vyše 17 rokov. S poukazom na § 134 Občianskeho zákonníka uviedol,
že aj keby zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola neplatná, žalovaný nadobudol vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Oprávnená držba začala plynúť dňom 19.01.2000
a uplynula dňa 19.01.2010. To, že na okresnom súde prebiehalo konanie o neplatnosť zmluvy o
zabezpečovacomprevodepráva podsp.zn.8C/540/2000nemávplyvnaoprávnenosťdržbyžalovaného

a jeho dobromyseľnosť. V prípade, ak by súd považoval konanie vedené pod sp.zn. 8C/540/2000
spôsobilé negovať dobrú vieru žalovaného pri vydržaní, je tu ešte ďalšia skutočnosť, ktorá je pre
začiatok plynutia vydržacej doby nespochybniteľná. Žalobcovia a žalovaný uzavreli dňa 25.10.2006
mimosúdnu dohodu, na základe ktorej bolo konanie o neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevodevlastníckeho práva vedené pod sp.zn. 8C/540/2000 zastavené. Žalobcovia spochybnili aj tento svoj
právny úkon, avšak zo znaleckého posudku č. 109/2013 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline vyplynulo, že žalobcovia túto dohodu uzavreli a sú ňou viazaní. Z bodu 2 mimosúdnej dohody

zo dňa 25.10.2006 vyplýva, že „Žalobcovia ako účastníci tejto dohody výslovne vyhlasujú, že vyššie
citovanú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, ktorú vlastnoručne podpísali so žalovaným dňa
18.10.1999 považujú za platnú, pričom jej obsah vyjadruje ich slobodnú vôľu a vážnu. Žalobcovia
zároveň vyhlasujú, že bez akýchkoľvek podmienok uznávajú všetky nároky žalovaného vyplývajúce z
tejto zmluvy.“ Žalovaný bol od roku 2000 evidovaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník. Dňa

25.10.2006 žalobcovia uzavretím mimosúdnej dohody uznali vlastnícke právo žalovaného a teda od
25.10.2006 nemožno mať pochybnosti o dobromyseľnosti žalovaného, že mu vlastnícke právo patrí.
Vydržacia doba žalovaného s určitosťou uplynula dňa 25.10.2016, ak nie už v roku 2010.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.10.2018, na ktorom žalobcovia tvrdili, že majú naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva a to z dôvodu zosúladenia právneho stavu, ktorý existuje so

stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, ktorý je nesprávny, keďže o vlastnícke právo mali žalobcovia
prísť na základe nulitného právneho úkonu.

4. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 03.10.2018 č.k. 5C/5/2017-80 o žalobe žalobcov rozhodol
takto:

„I. Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. X, kat. úz. F. a to rodinný dom súpisné číslo XXXX stojaci na parcele č. XXXX,
parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 503 m2, parcela CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 67
m2, parcela CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.425 m2.
II. Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %.“.
Voči rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.

5. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.05.2020 č.k. 22Co/14/2019-156 na základe odvolania
žalovaného zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2018 č.k. 5C/5/2017-80 a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia k namietanému porušeniu práva na spravodlivý
proces uviedol nasledujúce:
„15. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo
na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo

na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o
procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo
na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového

práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho
dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany
sporu dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako
spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv
naďalšiepochybenia,možnosťzvrátenianesprávnehopostupu,následky,atď.Zároveňtiežniejemožné

prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces, zákon normuje ako
samostatné odvolacie dôvody.
16. Súd má povinnosť ex offo skúmať platnosť právnych úkonov. Primárnym dôvodom zamietnutia
žaloby bola absolútna neplatnosť „spornej zmluvy“ z dôvodu, že obchádza zákon. Tento dôvod však
žalobcovia v žalobe netvrdili a nenavrhovali ho ani dokazovať. Žalobcovia tvrdili absolútnu neplatnosť

spornej zmluvy spočívajúcu v absencii prejavu vôle žalobcov. Ak v priebehu konania dôvody neplatnosti
neboli stranami vôbec spomenuté, tvrdené, ani preukazované, nepostupoval súd prvej inštancie
správne, ak sporové strany o odlišnom právnom posúdení vopred neupovedomil a neumožnil sa im k
nemu vyjadriť (§ 181 ods. 2 CSP). Žalovaný sa tak postupom súdu prvej inštancie dostal do pozície,
kedy nemal možnosť sa po právnej stránke vyjadriť k novému aspektu právneho posúdenia prípadu,

čím bolo zasiahnuté do jeho práva na spravodlivý proces. Nakoniec aj samotní žalobcovia vo vyjadrení
k odvolaniu konštatujú, že v prípade zmeny rozsudku by takáto žalovaným navrhovaná zmena založila
rovnaké dovolacie dôvody na ich strane.17. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2007 sp.zn. 5Obo/137/2005 vyplýva: „navyše treba
prisvedčiť námietke žalovaných, že tým, že súd 1. stupňa určil, že zmluva o prevode majetku je neplatná,
ale nie z dôvodov, ktoré uvádzal žalobca, odňal mu možnosť k tomuto dôvodu sa vyjadriť. I keď ide o

určenie absolútnej neplatnosti zmluvy, na ktorú by mal súd prihliadať aj ex offo, a preto nie je viazaný
dôvodmi žalobcu, nemal by žalobe vyhovieť z dôvodu, ku ktorému dotknutý účastník nemohol uplatniť
svoju obranu.“
18. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj
porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo
na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

19.Podľačl.9CSP,stranysporumajúprávosaoboznámiťsvyjadreniami,návrhmiadôkazmiprotistrany
a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
20. Zásada kontradiktórnosti, ktorá je jednou zo všeobecných zásad civilného sporového konania a
jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu, spočíva v existencii procesnej rovnosti strán, v tzv.
rovnosti zbraní, v rámci ktorej „každá strana musí mať zásadne možnosť nielen predložiť dôkazy a

argumenty, ktoré považuje za nutné pre úspech jej požiadaviek, ale musí mať i možnosť zoznámiť sa s
takým dokladom a pripomienkou predloženým súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa
k nim (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Y. proti Francúzsku z 18. marca 1997).
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 49/2001 z 19.decembra 2001 je zásada
kontradiktórnosti porušená tam, kde súd odníme strane konania možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd

vykonalaktorýobsahovalzistenievýznamnéprejehorozhodnutie,avytvorítakdotknutejstranekonania
podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhá strana
konania, prípadne tam, kde strana konania nemá možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. Podstatou
kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetky strany konania mali reálnu
možnosť využiť svoje procesné práva, predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany.

Osobitne to platí v sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v
celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. IV. ÚS42/09, IV. ÚS 147/04). Právo vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom je zároveň nezávislé od práva na konanie (verejného) pojednávania (viď nález
ÚS SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.7.2013), preto právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom má strana
konania aj tam, kde sa formálne pojednávanie nevykonáva. Nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia

účinnej možnosti strany konania vyjadriť sa k úkonu protistrany je poskytnutie primeranej lehoty na
vyjadrenie súdom tak, aby strana konania mala nielen možnosť oboznámiť sa s obsahom podania
protistrany, ale aj možnosť účinne sa vyjadriť ešte v čase pred rozhodnutím súdu.
21. Nakoľko napadnutý rozsudok bol vyhlásený bez toho, aby sa mohli sporové strany vyjadriť k
„novému“ právnemu posúdeniu, ktoré zo žaloby nevyplývalo a ktoré ani žalujúca strana netvrdila, a

ktoré ex offo uplatnil súd prvej inštancie až v napadnutom rozsudku, bolo porušené právo žalovaného
na spravodlivý proces, a preto obstojí odvolateľom namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP.“.
K ďalším odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd s poukazom na § 137 C.s.p., § 34, 37, § 39,
§ 134 ods. 1, 4, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 553 ods. 1, 2, § 879j Občianskeho zákonníka uviedol

nasledujúce:
„32. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie
o preukázanom naliehavom právnom záujme žalobcov na požadovanom určení ich vlastníckeho práva,
nakoľko predmetnou žalobou je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva, pretože v prípade
vyhovenia žalobe žalobcovia dosiahnu zosúladenie právneho stavu so stavom zapísaným v katastri a

vyhovujúci rozsudok môže byť podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
33. Vychádzajúc z prechodných ustanovení k právnym úpravám po novelizácií Občianskeho zákonníka
zákonom č. 568/2009 s účinnosťou od 1.1.2008 je potrebné vznik zmluvy o zabezpečení záväzku zo
dňa 18.10.1999, ako aj nároky z nej vyplývajúce posudzovať podľa § 553 OZ v znení pred novelou.
34. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva môže byť uzavretá iba medzi veriteľom a dlžníkom, nie

aj treťou osobou. Písomná forma zmluvy je obligatórna. Právo prevedené zabezpečovacím prevodom
má povahu práva prevedeného s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok sa splní.
Zabezpečovacia funkcia tohto prostriedku spočíva vtom, že nevýhoda z dočasnej straty prevedeného
práva pôsobí na dlžníka, aby splnením záväzku opäť získal predchádzajúce právne postavenie. Prisplnení zabezpečeného záväzku je veriteľ povinný dlžníkovi opäť umožniť výkon práva v rozsahu
jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal. Ako náhle dlžník splní svoj
zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom práva, teda dlžník opäť nadobúda právo prevedené

na veriteľa. Predmetom prevodu práva môže byť akékoľvek právo, aj vlastnícke. Na rozdiel od záložného
práva pri tomto zabezpečení záväzku sa prevádza vlastníctvo v prípade, ak predmetom prevodu je
takéto právo.
35. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva (ďalej len „sporná zmluva“) sa strany sporu v zmysle
§ 553 Občianskeho zákonníka (v znení do 31.12.2007) dohodli na zabezpečovacom prevode sporných

nehnuteľnostístým,žezabezpečeniezanikneúplnýmavčasnýmsplnenímdlhu.Akdlžnícinesplniasvoj
zabezpečený dlh voči veriteľovi, veriteľ sa týmto stáva výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností,
teda požičaný dlh (čiastka) je kúpnou cenou sporných nehnuteľností. Dlžník berie (dlžníci) na vedomie,
že po uplynutí určenej doby na vyrovnanie pohľadávky uvoľnia rodinný dom a súhlasia s deložáciou -
vysťahovaním. Súd prvej inštancie pri posudzovaní spornej zmluvy z hľadiska jej súladu so zákonom
vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a na ich podklade dospel k záveru, že sporná zmluva je

absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojim obsahom a účelom obchádza
zákon. V žalobe tvrdeným dôvodom neplatnosti zmluvy o ZPP spočívajúcom v absencii prejavu vôle
žalobcov sa súd prvej inštancie nezaoberal a ďalšie navrhované dokazovanie nevykonal s poukazom
na účelnosť a hospodárnosť konania.
36. Podľa § 553 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení k 18.10.1999, splnenie záväzku sa môže

zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o
zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
37. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/446/2012 „o zabezpečovací prevod práva
ide vtedy, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že
zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom tak dochádza k („dočasnej“) zmene v

subjekte práva do momentu splnenia záväzku; V prípade jeho splnenia sa obnovuje jeho stav (porovnaj
rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/98/2004). Ako už uviedol Najvyšší súd v rozsudku 1Cdo/58/2008 z
25.6.2009, až do novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 568/2007 Z.z. bola úprava
zabezpečovacieho prevodu práva veľmi stručná. Výklad zabezpečenia záväzku prevodom práva, ktorý
bol obsiahnutý v jedinom ustanovení Občianskeho zákonníka treba podať so zreteľom na zmysel a účel

daného ustanovenia. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh
voči veriteľovi (v tomto zabezpečení splnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri
riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formu
zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj funkciu uhradzovaciu).“
38. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného, že obsahovou náležitosťou zmluvy o

zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 bolo aj ocenenie prevádzaného práva odvolací súd
uvádza, že z tejto zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva a nemožno z nej vyvodiť postup pri prípadnej
čiastočnej úhrade dlhu a vyplatenie rozdielu naspäť dlžníkovi. Nemôžu obstáť tvrdenia žalovaného, že
uvedený nedostatok nie je možné sankcionovať a aj ďalší spôsob uspokojenia veriteľa a to predajom
nehnuteľností tretej osobe za cenu 800.000,- Sk treba vyvodzovať zo samotnej zmluvy o pôžičke zo dňa

18.10.1999, respektíve zo splnomocnenia vystaveného toho istého dňa s overenými podpismi žalobcov,
prípadnezďalšíchprehlásení.Vzmyslejudikatúrynajvyššiehosúduideopodstatnúnáležitosťprávneho
úkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, o obligatórnu náležitosť.
39. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd poznamenáva, že o tom,
ktorédôkazybudúvykonané,rozhodujeprvoinštančnýsúd.Tentozvážiprípadnédoplneniedokazovania

ohľadne tvrdenej dobromyseľnosti žalovaného, avšak zároveň je potrebné uviesť, že pre prípadné
vydržanie je potrebné splniť aj ďalšie atribúty, a to povinnosť oprávneného držiteľa vec držať, užívať,
obhospodarovať... Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že predmetné nehnuteľnosti užívajú
právežalobcovia1/a2/,ktorítammajúajtrvalébydlisko.Rovnakojepotrebnépreveriťrozpornétvrdenia
strán o ne/splatení pôžičky.

40. Za daného stavu odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
41. Úlohou súdu prvej inštancie bude po predchádzajúcom upovedomení strán sporu o odlišnom
právnom posúdení a pri dodržaní postupu v zmysle § 181 CSP, ako aj zásady uvedenej v čl. 9 CSP, po
prípadnom doplnení dokazovania vo vyššie naznačenom smere opätovne rozhodnúť o návrhu žalobcov

1/ a 2/.“

6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 23.10.2020 uviedol, že odvolací súd (odhliadnuc od
výslovného konštatovania o tom, že súd prvej inštancie svojim meritórnym rozhodnutím porušil právožalovaného na spravodlivý proces, keď bez predchádzajúceho upozornenia rozhodol na podklade
celkom iných záverov, než o aké sa vo svojej žalobe opierali žalobcovia) v odôvodnení svojho uznesenia
nepochybne dal súdu prvej inštancie i stranám sporu na zreteľ, že zabezpečovací prevod práva tak

ako bol upravený v zákone č. 40/1964 Zb. plnil až do prijatia novely č. 568/2007 Z.z. účinnej odo dňa
01.01.2008 nielen zabezpečovaciu, ale aj uhradzovaciu funkciu. O uvedenom svedčí predovšetkým
to, že odvolací súd vo svojom uznesení výslovne citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Cdo
446/2012,vodôvodneníktoréhobolopoukázanénauznesenieNajvyššiehosúduSRč.k.1Cdo58/2008
zo dňa 25.06.2009 o tom, že zabezpečovací prevod práva plnil do prijatia novely č. 567/2007 Z. z.

aj uhradzovaciu funkciu. S prihliadnutím na to už žalovaný nemá žiadne pochybnosti o tom, že také
dojednanie v zmluve o zabezpečovacom prevode práva, ktoré pripúšťa trvalý prevod práva na veriteľa
pri neuhradení dlhu zo strany dlžníka, podľa právnej úpravy platnej do 27.12.2007 nie je v rozpore so
zákonom. V nadväznosti na vyššie uvedené závery žalovaný uvádza, že v tomto súdnom konaní bolo
riadne preukázané, že : a) medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.1999,
na základe ktorej žalovaný odovzdal žalobcovi I sumu vo výške 800.000,- Sk, o čom svedčí výdavkový

pokladničný doklad zo dňa 19.10.1999, - pravosť podpisu žalobcu I na zmluve o pôžičke zo dňa
18.10.1999 bola potvrdená súdnym znalcom Ing. Bc. Jozefom Matejom v znaleckom posudku č. 01/2005
zo dňa 31.01.2005, - pravosť podpisu žalobcu II na zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999 bola potvrdená
súdnym znalcom Ing. Bc. Jozefom Matejom v znaleckom posudku č. 01/2005 zo dňa 31.01.2005, -
pravosť podpisu žalobcu I na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 bola potvrdená

súdnym znalcom PhDr. Igorom Grajciarom v znaleckom posudku č. 10/2006 zo dňa 19.09.2006 (tento
znalecký posudok bol vypracovaný ako kontrolný znalecký posudok vo vzťahu k znaleckému posudku
č. 01/2005 zo dňa 31.01.2005, na základe ktorého bolo prvotne konštatované, že podpis žalobcu I na
výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 nie je pravý), b) medzi stranami sporu bola
uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, na základe ktorej sa žalovaný

stal výlučným vlastníkom tam označených nehnuteľností v dôsledku neuhradenia tam špecifikovaného
dlhu zo strany žalovaných, - pravosť podpisu žalobcu I na zmluve o zabezpečovacom prevode práva
zo dňa 18.10.1999 bola potvrdená súdnym znalcom Ing. Bc. Jozefom Matejom v znaleckom posudku č.
01/2005 zo dňa 31.01.2005, - pravosť podpisu žalobcu II na zmluve o zabezpečovacom prevode práva
zo dňa 18.10.1999 bola potvrdená súdnym znalcom Ing. Bc. Jozefom Matejom v znaleckom posudku

č. 01/2005 zo dňa 31.01.2005. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa „vpisovania“ niektorého textu či
už do zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.1999, alebo do zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo
dňa 18.10.1999, k tomu sa žalovaný zrozumiteľne vyjadril jednak v tomto súdnom konaní a jednak aj
v konaní vedenom na tunajšom súde pod č. k. 8 C 540/2000 a to tak, že znenie zmluvy o pôžičke
zo dňa 18.10.1999 a tiež zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 bolo vopred

pripravené na predvyplnenom tlačive s tým, že niektoré (podstatné) údaje boli dopísané strojovo až
dodatočne pri podpisovaní obidvoch zmlúv. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalovaný
bez akýchkoľvek pochybností presvedčený o tom, že mu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetnom tohto konania (resp. správne určenie vlastníckeho práva ku ktorým je predmetom
tohto konania).

7. Žalobcovia v podaní zo dňa 05.11.2020 uviedli, že za zásadné považujú konštatovanie odvolacieho
súdu v bode 34. odôvodnenia prvá veta, kde odvolací súd jednoznačne hovorí, že zmluva o
zabezpečovacom prevode môže byť uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom výlučne, teda takýto
prostriedok zabezpečenia sa vylučuje pre pohľadávku iného veriteľa ako vlastníka predmetu prevodu.

V danom prípade žalobcovia dlžníkmi neboli, teda zmluva o zabezpečení záväzku nemohla byť platne
uzatvorená vôbec. Žalobcovia od počiatku a bezo zmeny tvrdili, že dlžníkom je Y. I., ktorý skutočne
požičané prostriedky prevzal a takisto ich aj splácal, čo žalobcom prisľúbil, preto poskytli svoj dom
ako zábezpeku. V ďalšom odvolací súd vyčíta žalovanému nedostatok obligatórnej náležitosti zmluvy
(bod 38. odôvodnenia), čo je rovnako v neprospech jeho tvrdení. V neposlednom rade sa odvolací

súd vyjadruje aj k otázke vydržania, kde žalobcovia súdu opakovane tvrdia, že dom užívajú výlučne
oni, čo vlastne konštatuje aj odvolací súd. Na preukázanie tohto tvrdenia žiadajú vypočuť žalobcov a
žalovaného, prípadne vykonať obhliadku na mieste samom s výsluchom najbližších susedov o otázke
užívania domu. Žalovaný dom nikdy neužíval a jedine čo spravil bolo to, že žalobcov v dôsledku obrany
svojho vlastníckeho práva nechal odpojiť od elektrickej energie, čo trvá už viac rokov. Žalobcovia majú

za to, že k uvedenému došlo uvedením do omylu a žalovaný ako zapísaný vlastník tak znemožňuje
plné užívanie domu skutočným a pravým vlastníkom a to žalobcom, čo považujú za akt pomsty, ktorý
sa v ich bežnom živote hlboko a negatívne prejavuje, nakoľko nemajú prístup k elementárnej potrebe
- elektrine, čo ich obmedzuje v rozsiahlom spektre, pretože nemôžu svietiť, variť, prať, pozerať tv apoužívať elektrické spotrebiče a celkovo tak majú výrazne zníženú životnú úroveň, čo sa negatívne
prejavuje aj na ich zdraví. Záverom uviedli, že zrušovacím dôvodom bolo neoboznámenie strán s
odlišným právnym posúdením danej veci, ku ktorému sa však obe strany vyjadrili v priebehu odvolacieho

konania a žalobcovia trvajú na svojej argumentácii v celom rozsahu. Zdôraznili, že judikatúra aj pre
pôvodnú právnu úpravu zabezpečovacieho prevodu stanovila zákaz trvalého prevodu vlastníctva a
odvolací súd v tomto smere nevyslovil žiadne odlišné právne stanovisko.

8. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 07.12.2020 uviedol, že nesúhlasí s predbežným právnym

posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie vysloveným na pojednávaní dňa 27.11.2020 prvej
inštancie, v zmysle ktorého zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzavretá medzi stranami sporu
dňa 18.10.1999 je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože obsahuje ustanovenie o tom,
že si žalovaný (pri nevrátení pôžičky) ako veriteľ natrvalo ponechá vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie k vyššie uvedenému predbežnému právnemu posúdeniu veci
dodal, že tomuto predbežnému právnemu posúdeniu veci podľa jeho názoru neodporuje ani záväzný

právny názor odvolacieho súdu vyplývajúci z uznesenia č.k. 22 Co 14/2019-156 zo dňa 14.05.2020.
Žalovaný uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo riadne preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.1999 a zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
18.10.1999 (jednotlivé podpisy žalobcov na týchto zmluvách boli dokonca podrobené znaleckému
preskúmaniu ich pravosti so záverom o tom, že sa jedná o pravé podpisy žalobcov - viď. str. 2

a 3 vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.10.2020). Rovnako tak bolo vykonaným dokazovaním riadne
preukázané, že žalovaný dňa 19.10.1999 odovzdal žalobcovi I pôžičku vo výške 800.000,- Sk a
žalobcovia túto pôžičku žalovanému ani do dnešného dňa nevrátili. Keďže právo žalovaného na
vrátenie pôžičky bolo v danom prípade zabezpečené inštitútom zabezpečovacieho prevodu práva, tak
sa žalovaný v dôsledku nevrátenia pôžičky v lehote splatnosti (ku dňu 18.01.2000) stal vlastníkom

dotknutých nehnuteľností v hodnote 800.000,- Sk. Nie je sporné, že takéto priame nadobudnutie
vlastníckeho práva veriteľom v zmysle predchádzajúceho odseku je súčasnou právnou úpravou už
zakázané, avšak podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 27.12.2007 (tzn. aj v čase uzavretia zmluvy
o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999) takéto priame nadobudnutie vlastníckeho práva
veriteľom zakázané nebolo. Žalovaný opiera svoju argumentáciu o to, že takéto priame nadobudnutie

vlastníckeho práva veriteľom na podklade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bolo dovolené,
aj o rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3 Cdo
446/2012, o uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Cdo 58/2008 zo dňa 25.06.2009) a o odbornú
právnickú literatúru od vedúcich osobností práva (napr. Prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc., Prof. JUDr.
Ján Mazák, PhD., JUDr. Milan Ľalík, Prof. JUDr. Karol Plank, CSc. a iní) - viď. str. 1 a 2 vyjadrenia

žalovaného zo dňa 22.10.2020. Totižto tie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré súd prvej
inštancie odkazuje vo svojom rozsudku č.k. 5C/5/2017-80 zo dňa 03.10.2018, pojednávali o absolútnej
neplatnosti len takých zmlúv o zabezpečovacom prevode práva podľa právnej úpravy platnej a účinnej
do 27.12.2007, ktoré buď neobsahovali vôbec žiadny spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva alebo ako spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva upravovali priame nadobudnutie

vlastníckeho práva veriteľom bez toho, aby bola v zmluve bližšie špecifikovaná cena, resp. hodnota
takto nadobúdaného predmetu zabezpečovacieho prevodu práva veriteľom (čo v takom prípade de
facto zakaždým vyvolávalo rozpor s dobrými mravmi pre hrubý nepomer medzi hodnotou nesplneného
dlhu a hodnotou nadobúdaného predmetu zabezpečovacieho prevodu práva). Pri pohľade na zmluvu
o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 v tejto veci je však bezpochyby zrejmé, že ani o

jeden z prípadov podľa predchádzajúceho odseku sa nejedná a preto niet žiadnych pochýb o tom, že
zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 je platným právnym úkonom a výlučným
vlastníkom dotknutých nehnuteľností je žalovaný a nie žalobcovia. Inými slovami povedané, dojednanie
o priamom nadobudnutí vlastníckeho práva žalovaným pre prípad nesplnenia zabezpečeného dlhu zo
strany žalobcov v danom konkrétnom prípade nebolo zakázané ani právnou úpravou platnou a účinnou

do 27.12.2007 a neodporuje mu ani neskoršia rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, ktorá absolútnu
neplatnosť zmlúv o zabezpečovacom prevode práva spájala iba s takými zmluvnými dojednaniami,
ktoré v tomto prejednávanom prípade zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999
neobsahuje a je preto aj z tohto pohľadu platným právnym úkonom. Pokiaľ ide o otázku vydržania, či
návrh žalovaného na doplnenie dokazovania v tomto smere, žalovaný uvádza, že je v celom rozsahu

presvedčenýodôvodnostisvojejargumentácievzmyslesvojhovyjadreniazodňa22.10.2020avzmysle
tohto záverečného vyjadrenia a preto vo vzťahu k otázke vydržania iba odkazuje na doterajšie písomné
podania svojho predchádzajúceho právneho zástupcu a nenavrhuje v tomto smere ani žiadne doplnenie
dokazovania.9. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku Krajským súdom v Prešove na prejednanie a rozhodnutie
sporu nariadil viaceré pojednávania, pričom na pojednávaní konanom dňa 27.11.2020 oboznámil

právnych zástupcov strán sporu s predbežným právnym posúdením veci súdom prvej inštancie po
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2018.

10. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to listu vlastníctva, zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva, zmlúv o pôžičke, žiadosti o ukončenie odberu elektriny, mimosúdnej

dohody, spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 8C/540/2000, plnomocenstva, znaleckého posudku,
uznaní dlhu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

11. Z výpisu z listu vlastníctva č. X, V..Ú.. F. vyplýva, že žalovaný je evidovaný ako výlučný vlastník
pozemkov parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 503 m2, parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 67 m2,
parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1425 m2 a stavby - rodinného domu súp. č. XXXX

stojacinaparceleč.XXXX.AkotitulnadobudnutiajeuvedenáZmluvaozabezpečovacomprevodepráva
podľa § 553 - V 133/2000.

12. Zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva datovanej dňa 18.10.1999 uzatvorenej medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi vyplýva, že medzi účastníkmi zmluvy bola dňa

18.10.1999 uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorou sa veriteľ zaviazal požičať dlžníkom sumu 800.000,- Sk
a dlžníci sa ju zaviazali splácať (Čl. I). V zmysle Čl. II dlžníci osvedčili, že sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. X U. V..Ú.. F., parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere 503 m2, parc.č.
XXXX/X - záhrady o výmere 67 m2, parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1425 m2,
rodinný dom súp. č. XXXX. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o pôžičke (Čl. I) dlžníci touto

zmluvu previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v Čl. II na veriteľa (Čl. III). Podľa Čl. IV
zmluvy, ako náhle dlžník splní svoj zabezpečený dlh, zaniká aj zabezpečenie prevodom nehnuteľností
uvedených v Čl. II. Teda splatením dlhu sa mu vlastníctvo týchto nehnuteľnosti vracia do pôvodného
stavu v jeho prospech, na jeho meno, zápisom so katastra nehnuteľností. O tom je veriteľ povinný
dlžníkovi vydať a zároveň aj príslušnému katastrálnemu úradu, potvrdenie - kvitanciu, o splnení dlhu s

obsahom, že dlh dlžníka zanikol, a že vlastnícke právo na nehnuteľnosti uvedené v čl. II. sa v katastre
zapíše ako vlastníctvo dlžníka. Ak dlžníci nesplnia svoj zabezpečený dlh voči veriteľovi, veriteľ sa týmto
stáva výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v čl. II. tejto zmluvy, teda požičaný dlh /čiastka/ je
kúpnou cenou nehnuteľností uvedených v Čl. II. Dlžník berie /dlžníci/ na vedomie, že po uplynutí určenej
doby na vyrovnanie pohľadávky uvoľnia rod. dom a súhlasia s deložáciou - vysťahovaním.

13. Zo zmluvy o pôžičke datovanej dňa 18.10.1999 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobcami ako dlžníkmi vyplýva, že veriteľ požičiava dlžníkom sumu 800.000,- Sk v hotovosti. V zmysle
Čl. II dlžníci podpisom zmluvy potvrdili prevzatie uvedenej čiastky a zaviazli sa ju vrátiť veriteľovi v lehote
do troch mesiacov od jej poskytnutia, t.j. do 18.01.2000.

14. Zo spisu Okresného súdu Bardejov sp.zn. 8C/540/2000 vyplýva, že žalobcovia sa žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.02.2000 voči žalovanému domáhali určenia, že zmluva o
zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka registrovaná pred OÚ Bardejov,
odbor katastrálny pod č. V 133/2000 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. X, V.. Ú.. F. je neplatná.

Predmetná žaloba bola žalovanému doručená dňa 05.12.2000. Neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva sa žalobcovia domáhali tvrdiac, že predmetnú zmluvu nepodpisovali a ich podpis
na takejto zmluve nemôže byť pravý. Dňa 08.01.2007 bolo do spisu doručené späťvzatie návrhu
na začatie konania podpísané žalobcami, pričom dôvodom späťvzatia žaloby malo byť dosiahnutie
mimosúdnej dohody so žalovaným. Dňa 13.03.2007 právna zástupkyňa žalobcov súdu oznámila, že

žalobcovia späťvzatie návrhu neurobili, takúto listinu nepodpísali s tým, že trvajú na podanej žalobe,
keďže k mimosúdnej dohode so žalovaným nedošlo. Na pojednávaní konanom dňa 30.01.2008 bolo
za účasti právneho zástupcu žalobcov, právneho zástupcu žalovaného a syna žalovaného, ktorý sa na
pojednávaní zúčastnil na základe splnomocnenia samotného žalovaného, oboznamované späťvzatie
návrhu ako aj oznámenie žalobcov, že toto späťvzatie neurobili.

15. Zo znaleckého posudku č. 01/2005 zo dňa 31.01.2005 vypracovaného znalcom Ing. Bc. Jozefom
Matejom v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn. 8C/540/2000 vyplýva, že1. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 jednoznačne - určite tvorí jednoliaty
celok.
2. Suma „=800.000,- Sk“ v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 jednoznačne

- určite bola dodatočne dopisovaná.
3. Odsek 2 v čl. IV. v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 jednoznačne - určite
bol dodatočne dopisovaný.
4. Podpis T. Q. na Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite
pravý.

5. Podpis Š. Q. na Zmluve o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite
pravý.
6. Zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.1999 jednoznačne - určite tvorí jednoliaty celok.
7. Suma „=800.000,- Sk“ v Zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999 jednoznačne - určite bola dodatočne
dopisovaná.
8. Podpis T. Q. na Zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite pravý.

9. Podpis Š. Q. na Zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.1999 je jednoznačne - určite pravý.
10. Podpis T. Q. na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 jednoznačne - určite nie
je pravý.
11. Podpis J. I. na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 je jednoznačne - určite pravý.
12. Podpis T. Q. na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 jednoznačne - určite nie

je pravý.
13. Podpis Š. Q. na Výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 jednoznačne - určite nie
je pravý.
14. Podpis T. Q. na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 jednoznačne - určite nie je
pravý.

15. Podpis J. I. na Príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 je jednoznačne - určite pravý.

16. Zo znaleckého posudku č. 10/06 zo dňa 19.09.2006 vypracovaného znalcom PhDr. Igorom
Grajcarom v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn. 8C/540/2000 vyplýva, že
1. Sporný podpis na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 podpísal vlastnoručne T.

Q., ide teda o pravý, autentický podpis.
2. Sporný podpis na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 19.10.1999 podpísal vlastnoručne T.
Q., ide teda o pravý, autentický podpis.
3. V prípade sporného podpisu na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 07.11.1997 možno
jednoznačne stanoviť, že ho nenapísal T. Q., avšak v prípade Š. Q. nedokáže zaručiť jednoznačnosť

záverov skúmania.

17. Z mimosúdnej dohody datovanej dňa 25.10.2006 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným
vyplýva, že žalobcovia vyhlásili, že zmluvu o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, ktorú
vlastnoručne podpísali so žalovaným dňa 18.10.1999 považujú za platnú, pričom jej obsah vyjadruje

ich slobodnú vôľu a vážnu. Ďalej vyhlásili, že bez akýchkoľvek podmienok uznávajú všetky nároky
žalovaného vyplývajúce z tejto zmluvy. Z uvedených dôvodov sa dohodli, že žalobcovia zoberú svoj
návrh na začatia konania o neplatnosť zmluvy v celom rozsahu späť a požiadajú Okresný súd Bardejov,
aby konanie vedené pod sp.zn. 8C/540/2000 zastavil.

18. Zo znaleckého posudku č. 109/2013 zo dňa 29.04.2013 vypracovaného Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn.
8C/540/2000 vyplýva, že sporné podpisy nachádzajúce sa na spornej písomnosti Späťvzatie návrhu
na začatie konania zo dňa 25.10.2006 a sporné podpisy, ktoré sa nachádzajú na spornej písomnosti
Mimosúdna dohoda zo dňa 25.10.2006, sú pravými podpismi Š. Q. E. T. Q..

19. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.20. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, splnenie
záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod

práva).

21. Podľa § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, zmluva o
zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

25. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

26. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

27. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

28. Podľa § 391 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak
odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
ktorého právomoci vec patrí.

29. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

30. Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

31. Tunajší súd ako súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní o žalobe žalobcov je v zmysle § 391
ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom, ktorý v svojom rozhodnutí zo dňa 14.05.2020 uviedol odvolací
súd (odsek 5. odôvodnenia).

32. Súd prvej inštancie má za to, že Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 14.05.2020 zrušil
rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 03.10.2018 z dôvodu, že mal za to, že súd prvej inštancie pred
vyhlásením rozsudku porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, ako to vyplýva z odsekov 15. až
21. odôvodnenia jeho uznesenia. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na prvom pojednávaní po

rozhodnutí odvolacieho súdu na pojednávaní konanom dňa 27.11.2020 oboznámil právnych zástupcov
stránsporuspredbežnýmprávnymposúdenímveciporozhodnutíodvolaciehosúduaposkytolimlehotu
na zaujatie písomného stanoviska s doplnením skutkových tvrdení a návrhov na doplnenie dokazovania.
Žalovaný na uvedené reagoval podaním doručeným súdu dňa 07.12.2020, ktoré bolo doplnené podaním
doručeným súdu dňa 08.12.2020.

33. Po oboznámení s právnym názorom odvolacieho súdu v odsekoch 32. až 41. jeho odôvodnenia, v
ktorých sa tento súd vysporiadal s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného, má súd prvej inštancie
za to, že zo strany odvolacieho súdu nebol v rozhodnutí vyslovený ohľadne veci samej právny názor,ktorý by rozporoval právny názor súdu prvej inštancie v rozsudku zo dňa 03.10.2018 ohľadne absolútnej
neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, ku ktorému súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania. Zároveň ani na základe výsledkov doplneného

dokazovania po rozhodnutí odvolacieho súdu, nedošlo k zmene právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie oproti jeho posúdeniu v rozsudku zo dňa 03.10.2018.

34. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi
každý v 1 v petite žaloby špecifikovanej nehnuteľnosti. Základným procesným predpokladom úspešnosti

určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcov v 1. a 2. rade. Pokiaľ
chcú žalobcovia osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov.

35. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú na požadovanom určení
vlastníckeho práva naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., keďže v prípade vyhovenia
žalobe by dosiahli zosúladenie právneho stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, teda

uvedené súdne rozhodnutie by bolo podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
Rovnako tak odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.05.2020 v odseku 32. odôvodnenia sa
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o preukázanom naliehavom právnom záujme žalobcov
na požadovanom určení ich vlastníckeho práva, nakoľko predmetnou žalobou je možné dosiahnuť
odstránenie spornosti práva.

36. Žalobcovia v 1. a 2. rade podanú žalobu postavili na právnej argumentácii, že zmluva o
zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, na základe ktorej bol v katastri nehnuteľnosti
zapísaný prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcov ako podielových
spoluvlastníkov na žalovaného ako výlučného vlastníka, je absolútne neplatným právnym úkonom a to

podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovia nemali vôľu uzatvoriť predmetnú zmluvu
a teda je tu rozpor medzi textom zmluvy a vôľou žalobcov. Súd prvej inštancii na základe vykonaného
dokazovania dospel k právnemu záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva zo dňa 18.10.1999, avšak pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

37. Súd prvej inštancie zhodne ako uviedol v rozsudku zo dňa 03.10.2018 považuje za potrebné
uviesť, že v čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 upravoval
Občiansky zákonník zabezpečenie záväzkov prevodom práva výlučne v § 553 ods. 1 a 2. V zmysle ods.
1 tohto ustanovenia splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa
(zabezpečovací prevod práva). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmluva o zabezpečovacom prevode

práva sa musí uzavrieť písomne. Až novelizáciou Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 s
účinnosťou od 01.01.2008 bolo toto ustanovenie novelizované a doplnené ustanoveniami 553a až 553d.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2008 potom v § 879j Občianskeho zákonníka
zakotvili, že ustanoveniami novely sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008, avšak
vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008 sa posudzujú podľa

doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že na vznik predmetnej zmluvy o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnosti a posúdenie nárokov z tejto zmluvy plynúcich je potrebné aplikovať §
553 Občianskeho zákonníka v znení pred uvedenou novelou.

38. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka, postupuje

dlžník veriteľovi podmienene svoje právo na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený
záväzok bude splnený, teda že splnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Účelom
zabezpečovacieho prevodu práva, je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (zabezpečovacia
funkcia), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa vspojitosti s touto formou zabezpečenia (uhradzovacia funkcia). Zo znenia § 553 Občianskeho zákonníka
možno uzavrieť, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí mať písomnú formu, ktorá musí
obsahovať podstatné náležitosti: a) označenie zmluvných strán, b) záväzok, ktorý je zabezpečovaný,

c) majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d) že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva, teda že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa
za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní
pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo,
stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka, e) ako aj to,

ako sa zmluvné strany vyporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a
včas neuhradí.

39. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Občiansky zákonník v § 553 výslovne nerieši situáciu,
ak dlžník zabezpečený záväzok riadne a včas nesplní, teda ak nenastane rozväzovacia podmienka.
V danom prípade Zmluva o zabezpečovacom prevode práva obsahovala v Čl. IV ods. 2 dojednanie,

že ak dlžníci nesplnia svoj zabezpečený dlh voči veriteľovi, veriteľ sa týmto stáva výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností, teda požičaný dlh /čiastka/ je kúpnou cenou nehnuteľností. Súd má za to, že
zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníckeho práva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez
ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane
nepodmieneným, svojím obsahom a účelom obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatné, resp. že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného pravidla
zámerným použitím prostriedkov, ktoré samé o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho
vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“
predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou
normou nepredvídaný a nežiaduci. Uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho prevodu práva môže byť

naplnená len jeho primeraným výkonom. Za platný spôsob výkonu tohto zabezpečovacieho inštitútu
(naplnenie uhradzovacej funkcie) sa považuje napríklad speňaženie zálohu na dobrovoľnej dražbe, či
speňaženie iným spôsobom a následne uspokojenie pohľadávky veriteľa z tohto speňaženia zálohu.
V žiadnom prípade za platný spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu
nie je možné považovať naplnenie prepadnej klauzuly a to aj v prípade, ak bola účastníkmi zmluvy

dohodnutá. Práve naopak, veriteľ, ktorý postupuje podľa prepadnej klauzuly, vytvára protiprávny stav.

40. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.05.2020 (odsek 38. odôvodnenia) k
odvolacej námietke žalovaného, že obsahovou náležitosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva
zo dňa 18.10.1999 bolo aj ocenenie prevádzaného práva uviedol, že z tejto zmluvy nijakým spôsobom

nevyplýva a nemožno z nej vyvodiť postup pri prípadnej čiastočnej úhrade dlhu a vyplatenie rozdielu
naspäť dlžníkovi. Ďalej odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že nemôžu obstáť tvrdenia žalovaného, že
uvedený nedostatok nie je možné sankcionovať a aj ďalší spôsob uspokojenia veriteľa a to predajom
nehnuteľností tretej osobe za cenu 800.000,- Sk treba vyvodzovať zo samotnej zmluvy o pôžičke zo dňa
18.10.1999, respektíve zo splnomocnenia vystaveného toho istého dňa s overenými podpismi žalobcov,

prípadne z ďalších prehlásení. Odvolací súd konštatoval, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu
ide o podstatnú náležitosť právneho úkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, o obligatórnu
náležitosť.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva na základe

prepadnej klauzuly, podľa ktorej sa veriteľ stáva definitívne vlastníkom veci splatnosťou pohľadávky
alebo porušením povinnosti dlžníka, neprimerane sťažuje postavenie dlžníka, pretože mu popiera
oprávnený záujem na čo najvýhodnejšom speňažení veci. Otázka prepadného zálohu bola viackrát
riešené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp.zn. 3 Cdo 446/2012 z
20.03.2014, sp.zn. 10Sžr/11/2010 zo dňa 16.03.2011, sp.zn. 1Cdo/48/2010 zo dňa 29.02.2012. Keďže

v dôsledku toho je neplatné dojednanie, ktoré, ako už bolo uvedené vyššie, je potrebné považovať
za podstatnú náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, teda také dojednanie, ktoré nie
je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy (§ 41 Občianskeho zákonníka), je podľa názoru súdu
neplatná celá zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho

sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný
právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté
o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva
jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nazáklade zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999 nenadobudol vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam a to napriek tomu, že Správou katastra Bardejov pod V 133/2000 bol
povolený vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu vyhovel, keďže
na základe absolútne neplatného právneho úkonu, t.j. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa
18.10.1999 podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcov na žalovaného. Žalobcovia v podanej žalobe argumentovali

absolútnou neplatnosťou Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Aby súd mohol konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, bolo by potrebné vykonať ďalšie dokazovania. S poukazom na zásadu
účelnosti a hospodárnosti súdneho konania, súd od tohto dokazovania upustil, keďže má za to, že
ochranaprávžalobcovjedostatočnezabezpečenáajspoukazomnakonštatovanúabsolútnuneplatnosť
zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

43. K procesnej obrane žalovaného ohľadne zmluvy o zabezpečovacom prevode práva súd prvej
inštancii uvádza, že zabezpečovací prevod práva má zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu a
to jednak podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2007, ako aj v zmysle aktuálne účinnej právnej
úpravy. K uvedenému právnemu záveru súd prvej inštancie dospel aj vo svojom rozsudku zo dňa

03.10.2018 a naďalej na ňom zotrváva. Ako už súd prvej inštancie vyššie uviedol, uhradzovacia funkcia
zabezpečovacieho prevodu práva môže byť naplnená len jeho primeraným výkonom. Za platný spôsob
výkonu tohto zabezpečovacieho inštitútu (naplnenie uhradzovacej funkcie) sa považuje napríklad
speňaženie zálohu na dobrovoľnej dražbe, či speňaženie iným spôsobom a následne uspokojenie
pohľadávky veriteľa z tohto speňaženia zálohu. V žiadnom prípade za platný spôsob naplnenia

uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho inštitútu nie je možné považovať naplnenie prepadnej
klauzuly a to aj v prípade, ak bola účastníkmi zmluvy dohodnutá (odsek 39. odôvodnenia). Na uvedenom
právnom závere nič nemení poukaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 3Cdo/446/2012, ktoré vo svojom rozhodnutí citoval aj odvolací súd. Z rozhodnutia iba vyplýva,
že pri riadnom a včasnom neuhradení dlhu má veriteľ možnosť uspokojiť sa, čím zabezpečovací

prevod plní uhradzovaciu funkciu. Z uvedeného rozhodnutia ako ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/58/2008 vôbec nevyplýva, aby dojednanie prepadnej klauzuly na
naplnenie uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho prevodu práva bolo v súlade s právom. Súd prvej
inštancie v odseku 41. odôvodnenia poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktoré konštatovali, že zmluvne dojednanie prepadnej klauzuly na výkon uhradzovacej funkcie

zabezpečovacieho prevodu práva je neplatné pre obchádzanie zákona v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka.

44. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, že v prípade, ak by zmluva o zabezpečovacom prevode
práva bola neplatná, žalovaný nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním

podľa § 134 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie s poukazom na § 134 Občianskeho zákonníka
uvádza, že základným predpokladom vydržania je to, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po
celú vydržaciu dobu. Pritom držba musí byť pokojná, bez toho, aby si uplatňoval niekto iný vlastnícke
právo na túto vec, pričom vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vzhľadom na
všetky okolnosti je dobromyseľný a má za to, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a

že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť,
že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

45. Ako už súd prvej inštancii uviedol v rozsudku zo dňa 03.10.2018, na základe vykonaného
dokazovania, ako aj skutkových tvrdení strán, ktoré druhá strana nepoprela (§ 151 ods. 1 C.s.p.) má súd

za to, že žalovaný, ktorému na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999
bol Správou katastra Bardejov povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
dňa 19.01.2000, najskôr týmto dňom mohol vstúpiť do oprávnenej držby (§ 130 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) predmetných nehnuteľnosti. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali dňa 28.02.2000 na tunajší
súd voči žalovanému žalobu (konanie sp.zn. 8C/540/2000), ktorou sa domáhali určenia (absolútnej)

neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 18.10.1999, pričom predmetná žaloba
bola žalovanému doručená dňa 05.12.2000. Z uvedeného pre súd jednoznačne vyplýva, že najneskôr
dňom 05.12.2000 žalovaný stratil dobrú vieru o vlastníctve predmetných nehnuteľností, keďže vzhľadom
na obsah žaloby a žalobný návrh musel vedieť, že žalobcovia namietajú jeho vlastnícke právo kpredmetným nehnuteľnostiam. Teda, žalovaný nebol oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností
po celú zákonnú desaťročnú vydržaciu dobu. Uvedené rovnako platí, pokiaľ žalovaný odvodzuje
vstup do oprávnenej držby predmetných nehnuteľností dňom uzavretia mimosúdnej dohody dňa

25.10.2006. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobcovia v konaní sp.zn. 8C/540/2000
popierali uzavretie tejto dohody, čo bolo do súdneho spisu oznámené podaním doručeným súdu dňa
13.03.2007, pričom uvedené bolo oboznámené na pojednávaní konanom dňa 30.01.2008 a to za
účasti právneho zástupcu žalovaného a syna žalovaného. Rovnako tak z ďalšieho priebehu konania
sp.zn. 8C/540/2000, napr. vykonávanie znaleckého dokazovania ohľadne podpisov na mimosúdnej

dohode je zrejmé, že žalobcovia v ďalšom priebehu súdneho konania popierali uzavretie tejto dohody
a naďalej trvali na žalobe podanej voči žalovanému. K zastaveniu konania sp.zn. 8C/540/2000 došlo
až uznesením zo dňa 18.08.2016. Teda, aj v tomto prípade bolo preukázané, že žalovaný nebol
oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností po celú zákonnú desaťročnú vydržaciu dobu, keďže
ak táto začala plynúť dňom 25.10.2006, skončila najneskôr dňa 30.01.2008, keď súd na pojednávaní
oboznámil popretie žalobcov o uzatvorení mimosúdnej dohody so žalovaným. Z uvedených dôvodov

súd pri rozhodovaní nezohľadnil uvedenú procesnú obranu žalovaného, keďže nemal za preukázané
nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným k predmetným nehnuteľnostiam titulom vydržania podľa
§ 134 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu poskytol stranám
sporu lehotu na doplnenie dokazovania, resp. skutkových tvrdení aj ohľadne námietky vydržania v
zmysle odseku 39. odôvodnenia odvolacieho súdu, pričom žalovaný v podaní doručenom súdu dňa

07.12.2020 uviedol, že vo vzťahu k otázke vydržania iba odkázal na doterajšie písomné podania a
nenavrhol v tomto smere ani žiadne doplnenie dokazovania.

46. Na pojednávaní konanom dňa 21.05.2021 súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na doplnenie
dokazovania ohľadne otázky splatenia dlhu výsluchom svedka I. s poukazom na zásadu účelnosti a

hospodárnosti súdneho konania. Súd prvej inštancie už na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázanúdôvodnosťžaloby,pretodopĺňaniedokazovaniananávrhsamotnýchžalobcovpovažovalza
nedôvodné, pričom ani títo na výsluchu svedka výslovne netrvali a nechávali to na zvážení konajúceho
súdu.

47.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

50. Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie postupom
podľa § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 C.s.p. aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 2 C.s.p. priznal žalobcom

voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O
samotnej výške týchto trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).