Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoE/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417202903
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417202903.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o.: so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 (obchodná spoločnosť bola dňa 09.08.2017
vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č.: 67934/B), právne
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13,

821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému: T. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. Ž. XX, XXX XX
Ž., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.
3Er/221/2017-33 zo dňa 16.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Vrličovej o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod sp. zn.: Ex 672/17 z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc

rozhodcovského súdu, je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol najmä, že
exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia. Ďalej uviedol, že
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 Zákona o rozhodcovskom
konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, disponuje atribútom
právnej záväznosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, a je po uplynutí lehoty na plnenie
vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe
ktorej bol vydaný. Ustanovenie § 93b Zákona o bankách ukladalo povinnosť bankám ponúknuť klientovi
návrh rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu oprávnený ako právny nástupca nemal inú možnosť

ako podať žalobu na rozhodcovskom súde. Oprávnený namietal odňatie možnosti konať pred súdom,
lebo exekučný súd vykonával dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným
právnym záverom ako rozhodcovský súd v konaní, pričom oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť k takto
vykonaným dôkazom. Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie,
alebo zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučnéhoporiadku v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362
ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a

contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Lustráciou v Obchodnom registri Krajský súd v Prešove, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ďalej
len „odvolací súd“) zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/

B bola dňa 09.08.2017 vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným
výmazom, a to z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia. Právnym nástupcom spoločnosti je
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

5. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.
Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej
subjektivity svojho predchodcu.
Podľa § 65 ods. 2 CSP, procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.
Podľa § 65 ods. 3 CSP, právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota

doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.

6. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v
rámci odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

7. Podľa ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej
zmluvy (t.j. k 21.08.2009), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

8. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva,
že povinný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ a oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou

zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú.
Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy vrátane obchodných podmienok si povinný ako
spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

9. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia súdu prvej inštancie
preskúmavať exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, podľa
ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 207/2011 zo dňa 21.11.2012, podľa ktorého už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie
sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych

predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho
predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a
povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia
rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa

odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má zanásledok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

10. So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci sa odvolací súd zaoberal otázkou,
či predmetná rozhodcovská doložka (bod 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok) predstavuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací

súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá je obsiahnutá
v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie odôvodnil
neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne nedojednal. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo
spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej
základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Podľa odvolacieho
súdu rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou
skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci. Ak má byť

rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený v tomto smere
dôkaznébremenonesplnil.Kritériomprezáver,ženejdeoindividuálnedojednanúrozhodcovskúdoložku
je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola dodávateľom

vopred predformulovaná v zmluve i obchodných podmienkach pre úver. Takúto rozhodcovskú doložku
nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

11. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom konania,
anikporušeniuprávanaspravodlivýsúdnyproceszaručenéhočl.6ods.1Dohovoruoochraneľudských

práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Naopak, nanútenie rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa
vo vzťahu k spotrebiteľovi, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv

sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

12.Knámietkeoprávneného,žepostupom súduprvejinštancieboliporušenéprocesnéprávaúčastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,

odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom

súdu prvej inštancie, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 38/2013
zo dňa 24.10.2013).

13. S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b Zákona o bankách, lebo nedošlo
k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, ktorá bola vopred pripravená na formulárovom
tlačive právneho predchodcu oprávneného. Možnosť voľby povinnej neprijať návrh na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy je len iluzórna, keďže rozhodcovská doložka bola vopred pripravená pre neurčitý
počet klientov. Pokiaľ povinná chcela uzatvoriť zmluvu o úvere, musela bezpodmienečne súhlasiť so

všetkými podmienkami, ktoré boli vopred pripravené veriteľom. Odvolacia námietka, ktorou oprávnený
poukazoval na plnenie si zákonnej povinnosti svojho právneho predchodcu v zmysle § 93b Zákona o
bankách, nebola preto dôvodná.14. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

15. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.