Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/208/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410213412
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1410213412.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: B.

W., bytom W. XX, Y., zastúpený JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom, Turistická 11, Košice, proti
odporcovi: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica,
IČO: 36 022 047, Odštepný závod Bratislava, Karloveská 2, Bratislava, IČO: 36 022 047 01, o zaplatenie
30.795,67 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 13.260,51
eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 2.11.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Návrh

odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území G., obec G., okres
G., zapísanej v Katastri nehnuteľností, vedenom na Správe katastra G., na liste vlastníctva č. XXXX a
to parcely č. KN- E XXX - trvalé porasty o výmere 1135 m2, KN- E XXX - orná pôda o výmere 1230
m2, KN -E XXXX/X - orná pôda o výmere 1111 m2. Uvedený pozemok je zastavaný vodohospodárskou
výstavbou ,,U. D.“. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odkedy nadobudol uvedené pozemky do svojho
vlastníctva, odporca ich užíval bez toho, aby mu za ich užívanie platil nájomné. Na strane odporcu takto
došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko užíva pozemky, ktoré sú v jeho vlastníctve bez toho, aby

za ne platil a taktiež, aby aj mal právne ošetrený vzťah s ním, teda odporca užíva jeho pozemky bez
právneho dôvodu.
Platobným rozkazom č.k. 30Ro/1894/2010-44 zo dňa 7.3.2011 súd návrhu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal odporca včas odpor. Poukazoval na ustanovenie článku 4 Ústavy
Slovenskej republiky podľa ktorého sú vodné toky vlastníctvom Slovenskej republiky a nakoľko podľa
ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 vodného zákona je súčasťou vodného toku aj jeho koryto tvorené
pozemkami opierajúc sa o uvedené zákonné ustanovenia možno konštatovať, že pozemky, o ktorých

sa navrhovateľ domnieva, že sú jeho vlastníctvom, sú v skutočnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Odporca, ako správca majetku štátu, okrem iného aj vodných tokov, vykonáva správu tohto štátneho
majetku. Odporca ďalej uviedol, že pokiaľ by v konaní bolo spochybnené vlastníctvo Slovenskej
republiky, treba konštatovať, že na dotknutých pozemkoch sa nachádza majetok Slovenskej republiky,
nie odporcu, ako ho v návrhu označil navrhovateľ. Odporca označený navrhovateľom nie je v tomto
spore pasívne legitimovaný, nie je oprávnený konať za štát (Slovenskú republiku). Taktiež namietal
výšku požadovaného nájomného. Odporca v závere odporu uviedol, že aj za predpokladu, že by nárok

navrhovateľa mal oporu v zákone, je bez akýchkoľvek pochybností v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež
vzniesol námietku premlčania časti navrhovateľom uplatneného nároku, keď navrhovateľ si uplatňuje
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od 1.11.2008, návrh však došiel súdu až dňa 5.11.2010.
Návrh žiadal ako nedôvodný zamietnuť. Navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania.Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že odpor považuje za účelový. Navrhovateľ žiada nájom za
stavbu, ktorásanachádzanapozemkoch,ktorésúvovlastníctvenavrhovateľaaniezavodu.Odporcom
spochybňovanú výšku bezdôvodného obohatenia tiež považuje za účelovú.

Podanímdoručenýmtunajšiemusúdudňa27.6.2013navrhovateľžiadalsúdopripusteniezmenynávrhu
- rozšírenie v časti istiny o sumu 17.535,16 eur a úrokov z omeškania vo výške 5% ročne od 25.6.2013
do zaplatenia.
Uznesením zo dňa 23.9.2013 súd zmenu návrhu pripustil.
Predmetom posúdenia tak bol nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 30.795,67 eur s úrokom

z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.260,51 eur od 2.11.2010 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.535,16 eur od 25.6.2013 do zaplatenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX,
identifikáciou parciel, znaleckým posudkom č. 1/2010 znalca Ing. M. D. zo dňa 4.1.2010, usmernením
MinisterstvaživotnéhoprostrediaSlovenskejrepublikyzodňa5.6.2013, akoajostatnýmobsahomspisu,
vypočul účastníkov a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území G., obec G., okres G., zapísanej v Katastri nehnuteľností, vedenom na Správe
katastra G., na liste vlastníctva č. XXXX a to parcely č. KN- E XXX - trvalé porasty o výmere 1135
m2, KN- E XXX - orná pôda o výmere 1230 m2, KN -E XXXX/X - orná pôda o výmere 1111 m2.
Nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy V- 2044/07 zo dňa 31.8.2007 vz. 1228/07, kúpnej

zmluvy V - 2627/07 zo dňa 30.10.2007 vz. 1568/07, Zápis geom. plánu do KN Z - XXX/XX vz. XXX/XX.
PozemkyparcelnéčíslaXXXaXXXsanachádzajúvintravilánek.ú.G.nazačiatkuobytnejzónymiestnej
časti ,,Q.“. Na parcelách sa nachádza vodohospodárska stavba - upravené koryto vodného toku D.. V
lokalite sa nachádzajú rodinné domy so záhradami a radová zástavba garáží. Prístup k pozemkom je
možný z cesty 2. triedy č. 2/500 z ulice C.. Prístupová cesta okolo potoka ku garážam je asfaltová. V

lokalite je možnosť napojenia na všetky IS. pozemok je rovinatý. Z južnej strany vodného toku pozemky
susedia s poľnohospodárskou pôdou v intraviláne. Parcela č. XXXX/X sa nachádza v intraviláne
okresného mesta G. v k.ú. G. v blízkosti priemyselnej zóny mesta G. (G. hodváb, Prevádzkový areál
bratislavskej vodohospodárskej spoločnosti). Pozemok rovinatý, jedná sa o vodohospodársku stavbu
upraveného koryta vodného toku D.. Zo severnej strany pozemok susedí s poľnohospodárskou pôdou

v intraviláne mesta G.. Možnosť napojenia na inžinierske siete.
PZN poukazoval na to, že nie je možné jednoznačne stanoviť, že vlastníkom predmetných pozemkov
je štát. Tomuto tvrdeniu odporcu odporuje právna úprava okrem iných , aj ust. § 120 Obč. zákonníka.
Naopak, navrhovateľ svoje tvrdenie, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností preukázal listom
vlastníctva. Odporca sa pohybuje len v rovine hypotéz, vlastníctvo štátu k predmetným pozemkom

neosvedčil. Má za to, že sa jedná len o účelové konanie odporcu. V predmetnej veci sa jedná o dve
samostatné veci, u navrhovateľa pozemky a u odporcu vodná stavba, a nie ako to prezentuje odporca,
že vec vo vlastníctve navrhovateľa je súčasťou veci vo vlastníctve štátu a tak je štát aj vlastníkom
uvedených pozemkov. Má za to, že takýto výklad odporuje samotnej Ústave SR
Navrhovateľ vypovedal, že je vlastníkom nehnuteľností, cez ktoré preteká potok. Odporca mal vôľu platiť

mu nájomné, avšak v preňho neprijateľnej výške.
Zástupca odporcu poukazoval na to, že upravený vodný tok je majetkom štátu, vrátane pozemkov.
Navrhovateľ preto nemôže byť vlastníkom predmetných pozemkov. Na pozemkoch je upravený vodný
tok, ktorý je vlastníctvom štátu. Má za to, že v predmetnom konaní by si súd mal ako predbežnú riešiť
otázku, či navrhovateľ je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Akcentoval, že podľa ústavy vodné

toky sú vlastníctvom štátu a aj pozemky, po ktorých vodný tok preteká. Poukazoval na to, že je síce
pravdou, že podľa ust. § 120 ods. 2 Obč. zákonníka vodný tok nie je súčasťou pozemku, avšak toto
zákonné ustanovenie žiadne z tvrdení odporcu uvedených na obranu proti návrhu nevyvracia. Práve
naopak, dáva odporcovi za pravdu. V zákone o vodách sa uvádza, že súčasťou vodného toku je koryto.
Korytom vodného toku je pozemok, po ktorom vodný tok preteká. Z týchto zákonných ustanovení

vyplýva, že pozemok tvoriaci koryto vodného toku je súčasťou vodného toku a nie naopak. Ustanovenie
§120Obč.zákonníkanielenženeodporujecitovanýmustanoveniamvodnéhozákona,alelenodstraňuje
pochybnosti, ktoré by mohli ohľadne vzťahu vodného toku, ako veci (hlavnej) a koryta (pozemku, po
ktorom vodný tok preteká), ako súčasti vodného toku vzniknúť. V danom prípade je vecou (hlavnou)
vodný tok a koryto tvorené pozemkom je jeho súčasťou. Uviedol, že hoci pozemok, ako taký má na prvý

pohľad charakter samostatnej veci v danom vzťahu túto svoju vlastnosť stráca a je iba súčasťou inej
veci, ktorou je vodný tok, preto vodný tok nemôže byť súčasťou pozemku (nemôže byť súčasťou vlastnej
súčasti) a podľa § 120 ods. 2 Obč. zákonníka ani nie je. Ustanovenie § 120 ods. 2 Obč. zákonníka teda
v podstate nedeklaruje nič iné, ako ustanovenie § 43 vodného zákona s cieľom zákonodarcu bolo týmtoustanovením zamedziť, aby si niekto iný, okrem štátu, mohol robiť nárok na vlastníctvo vodného toku
z titulu vlastníctva pozemku, po ktorom vodný tok preteká a prípadným sporom o vlastníctvo vodných
tokov, ku ktorým by určite dochádzal, ak by bolo na základe inej (inakšej) právnej úpravy možno dospieť

k záveru, že vodný tok je súčasťou pozemku. Poukazoval na príslušnú judikatúru, podľa ktorej vlastník
veci je tiež vlastníkom súčasti tejto veci, a to bez ohľadu na to, kto bol majiteľom tejto súčasti veci pred
tým, než sa stala súčasťou veci, či kto vynaložil náklady na obstaranie tejto súčasti. Je nepochybné (aj
medzi stranami predmetného sporu), že vlastníkom vodných tokov na území Slovenskej republiky je štát
(článok4ÚstavySlovenskejrepubliky).Trebakonštatovať,žeštátjetiežvlastníkompozemkovtvoriacich

korytá vodných tokov, ako súčastí vodných tokov. Má za to, že vlastníkom pozemkov, za užívanie ktorých
odporcom sa navrhovateľ domáha zaplatenia nájomného je štát (Slovenská republika), nie navrhovateľ
a zápis v katastri nehnuteľností deklarujúci vlastníctvo k týmto pozemkom navrhovateľovi nie je v súlade
s platnou právnou úpravou.
Zo znaleckého posudku č. 1/2010 znalca Ing. M. D. zo dňa 4.1.2010 súd zistil, že pozemky parcelné
čísla XXX a XXX sa nachádzajú v intraviláne k.ú. G. na začiatku obytnej zóny miestnej časti ,,Q.“. Na

parcelách sa nachádza vodohospodárska stavba - upravené koryto vodného toku D.. V lokalite sa
nachádzajú rodinné domy so záhradami a radová zástavba garáží. Prístup k pozemkom je možný z
cesty 2. triedy č. 2/500 z ulice C.. Prístupová cesta okolo potoka ku garážam je asfaltová. V lokalite je
možnosť napojenia na všetky IS. pozemok je rovinatý. Z južnej strany vodného toku pozemky susedia
s poľnohospodárskou pôdou v intraviláne. Parcela č. XXXX/X sa nachádza v intraviláne okresného

mesta G. v k.ú. G. v blízkosti priemyselnej zóny mesta G. (G. hodváb, Prevádzkový areál bratislavskej
vodohospodárskej spoločnosti). Pozemok rovinatý, jedná sa o vodohospodársku stavbu upraveného
koryta vodného toku D.. Zo severnej strany pozemok susedí s poľnohospodárskou pôdou v intraviláne
mesta G.. Možnosť napojenia na inžinierske siete.
Zo stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 5.6.2013 vypracovaného

na základe žiadosti odporcu o právnu analýzu a o usmernenie vo veci majetkového vysporiadania
pozemkov, ktoré tvoria koryto vodného toku a nachádzajú sa vo vlastníctve iných fyzických alebo
právnických osôb pod vodnými tokmi, ministerstvo zaujalo stanovisko, že už v právnej úprave vyjadrenej
zákonom č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v nadväznosti na Ústavu Českej a Slovenskej
Federatívnej republiky, boli tieto pozemky ,,národným majetkom“, a taktiež vo vodnom zákone č.

182/2002 Z.z. boli vodné toky, t.j. aj pozemky pod vodnými tokmi, rovnako definované ako v súčasnej
právnej úprave a boli vo vlastníctve SR. Ustanovenie § 43 vodného zákona definuje pojem ,,vodný
tok“, zo znenia ktorého v spojení s čl. 4 Ústavy SR vyplýva, že pozemky pod vodnými tokmi sú vo
vlastníctve Slovenskej republiky. V zmysle § 48 ods. 1 druhá veta vodného zákona je správca vodného
toku aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Správu vodných tokov

podľa ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia vodného zákona vykonáva správca vodohospodársky
významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva, t.j. SVP, š.p. Ďalej
ministerstvo v usmernení uvádza, že zmenu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (pozemkom pod
vodnými tokmi) vykoná správa katastra záznamom. Príslušná správa katastra mala uvedenú zmenu v
dôsledku novej zákonnej úpravy vykonať ex offo bez návrhu, resp. bolo potrebné iniciovať vykonanie

zmeny vlastníckeho práva k predmetným pozemkom už na základe predchádzajúcich zákonných
úprav. Nakoľko však v evidencii katastra nehnuteľností sú naďalej vedení ako vlastníci predmetných
pozemkov iné právnické a fyzické osoby, je žiaduce dosiahnuť zosúladenie aktuálneho skutkového
stavu s vodným zákonom a Ústavou SR, a to návrhom na vykonanie záznamu na správe katastra. V
usmernení sa ďalej uvádza, že ŠVP, š.p. je v zmysle zákona o štátnom podniku právnickou osobou

vystupujúcou v právnych vzťahoch samostatne vo vlastnom mene. Podľa vodného zákona je SVP,
š.p. správcom vodohospodársky významných vodných tokov. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
je preto SVP, š.p., ktorý je podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona inou oprávnenou osobou, v
katastrálnom konaní príslušný na podanie návrhu na vykonanie zmeny vlastníckeho práva k dotknutým
pozemkom záznamom, a to na základe ustanovení vodného zákona ako listiny preukazujúcej uvedenú

zmenu. Správa katastra podľa názoru ministerstva nemá dôvod nevyhovieť návrhu na vykonanie zmeny
záznamom, keďže zmena vlastníckych práv nastala priamo zo zákona. V prípade, ak správa katastra
z nejakého dôvodu nevyhovie návrhu na vykonanie zmeny vlastníckeho práva záznamom, odporučilo
obrátiť sa na príslušný súd, nakoľko zosúladenie skutkového stavu so zákonnou úpravou nie je možné
dosiahnuť iným spôsobom. SVP, š.p. ako správca vodného toku je v zmysle vyššie uvedeného v danom

prípade aktívne legitimovaný na podanie žaloby na súd.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre
posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nadrozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre
posúdenie nedôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z
hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady

občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní,
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorímajúhlavnúzodpovednosťzazistenieskutkovéhostavuapreukázaniesvojichtvrdeníakdeaktivita
súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov
účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za

skončené (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p).
BezdôvodnéobohateniejevObčianskomzákonníku,zákonč.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov
(OZ) konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na
úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Podľa § 456 OZ predmet
bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal,

nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Dôkazné bremeno stíha každého, kto navrhne dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kto
dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení neunesie, stratí spor.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný.
Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje ten, kto sa domáha
vydania bezdôvodného obohatenia
Majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové
majetkové hodnoty, môže však spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu

inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti.
Plnenie bez právneho dôvodu (condictio indebity) je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na
ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr.
dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti apod.

Plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy či
iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách (ďalej len Vodný zákon), vodným tokom je vodný
útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo
v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného

útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách,
ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným
tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.

Podľa odseku 2 citovaného zákona ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri

nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok, 56) je tento pozemok
korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je
korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.
Podľa odseku 3 citovaného zákona prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch,
ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje

aj koryto upraveného vodného toku.
Podľa odseku 4 citovanéhozákona umelým korytomjekoryto,ktoréhodnoabrehysúumelovytvorené
a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.
Podľa § 48 ods. 1 Vodného zákona správa vodných tokov je všestranne zameraná na starostlivosť o
zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom

pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (čl. 20 Ústavy slovenskej republiky).
Podľa ods. 2 citovaného zákona správu vodných tokov vykonávajú :
a) správca vodohospodárskych významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia
ministerstva,b) správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných
tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods.
Podľa § 120 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže

byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby , vodné toky a podzemné vody nie sú
súčasťou pozemku.
Podľa čl. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších zmien nerastné
bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 20 ods. 2 Ústavy zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4
tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a
verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, alebo určených právnických osôb. Zákon tiež
môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom
v Slovenskej republike.
V sporovom konaní sa výrazne presadzuje dispozičná zásada, ktorej prirodzeným dôsledkom je nielen

požiadavkanávrhunazačatiekonania,aleajvšeobecnébremenotvrdenia,tedapovinnosťuviesťvšetky
rozhodné skutočnosti významné pre to, aby súd mohol vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania.
Okrem povinnosti tvrdenia, majú účastníci dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich vlastných tvrdení. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti znamená
nemožnosť získať poznatky o stave veci, a to aj procesným dokazovaním. Povinnosť tvrdenia a

povinnosť označiť dôkazy sú procesnými povinnosťami. Účastník ktorý neunesie bremeno tvrdenia a
označenia dôkazov, nemôže uniesť ani dôkazné bremeno.
Navrhovateľ sa domáhala zaviazať odporcov na zaplatenie istiny vo výške 30.795,67 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13.260,51 eur od 2.11.2010 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 17.535,16 eur od 25.6.2013 do zaplatenia predstavujúcej

bezdôvodné obohatenie sa odporcu za užívanie jeho pozemkov v období od 4.11.2010 do 25.6.2013.
V prvom rade treba uviesť, že navrhovateľ súdu predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
preukazujúcim že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich j sa v katastrálnom území G., obec G.,
okres G., zapísaných na liste vlastníctva, a to parcely č. KN- E XXX - trvalé porasty o výmere 1135
m2, KN- E XXX - orná pôda o výmere 1230 m2, KN -E XXXX/X - orná pôda o výmere 1111 m2. Nebolo

sporným, že uvedené pozemky sú zastavané vodohospodárskou stavbou ,,U. D.“.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. V
posudzovanej veci sa súd stotožňuje za danej skutkovej a právnej situácie s tvrdeniami zástupcu
odporcu, že výlučne štát môže byť v zmysle vyššie citovaných ustanovení Ústavy SR (čl. 4) a vodného
zákona vlastníkom vodného toku, ktorého súčasťou je prirodzené alebo umelé koryto vodného toku (§

43 ods. 1). Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky). Vlastnícke právo k vodnému toku vyplýva priamo z Ústavy
SRazápisvkatastrinehnuteľnostímálenevidenčnýcharakter. Podľaústavyvodnétokysúvlastníctvom
štátu a aj pozemky, po ktorých vodný tok preteká. Súčasťou vodného toku je koryto. Korytom vodného
toku je pozemok, po ktorom vodný tok preteká. Súčasť veci zdieľa to, čo sa po právnej stránke týka

hlavnej veci. Vlastník veci je tiež vlastníkom súčasti tejto veci, a to bez ohľadu na to, kto bol majiteľom
tejto súčasti veci predtým, než sa stala súčasťou veci, či kto vynaložil náklady na obstaranie tejto
súčasti. Je nepochybné (aj medzi stranami predmetného sporu), že vlastníkom vodných tokov na území
Slovenskej republiky je štát (článok 4 Ústavy Slovenskej republiky). Štát je tiež vlastníkom pozemkov
tvoriacich korytá vodných tokov, ako súčastí vodných tokov. Aplikujúc zásadu nemo plus iuris ad alium

transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv ako ich sám má) možno
vyvodiť,ženavrhovateľaninemôževbudúcnostiplatneuzatvoriťnájomnúzmluvunapredmetnéparcely.
Za takejto dôkaznej situácie súd nemal inú možnosť, ako návrh navrhovateľa zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania,
keď v súvislosti s predmetným konaním mu žiadne trovy nevznikli, ich náhradu ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava IV písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdupovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku a uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, a to, že:

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a/
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.