Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 4, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/303/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119219238
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8119219238.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o mal. I. N., nar. XX.XX.XXXX a o mal. Q. N.,
nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúcich z matky K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., M. Q. XXX/XX,
t. č. bytom X., právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná
61, a z otca U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., M. Q. XXX/XX, v konaní o udelenie súhlasu k
zmene priezviska , takto

r o z h o d o l :

I. súd vyhlasuje nedostatok svojej právomoci a konanie z a s t a v u j e,

II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.12.2019 žiadala, aby jej súd udelil súhlas
na zmenu priezviska maloletého I. na „S.“ a maloletého Q. na „I.“.

2. Svoj návrh matka odôvodnila týmito skutočnosťami: S otcom maloletého I. boli rozvedení, otec sa
o maloletého nezaujíma, nestýka sa s ním a na jeho výživu neprispieva. Mal. I. súhlasí so zmenou
priezviska na „S.“.
Mal. Q. sa narodil počas manželstva, avšak U. N. nie je jeho biologickým otcom. Biologickým otcom mal.
Q. je A. I., ktorý v S. uznal otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov. V rodnom liste uvedený otec (U.

N.) nikdy nejavil záujem o mal. Q..

3. Na základe výzvy súdu právna zástupkyňa matky podaním doručeným súdu dňa 20.05.2020
oznámila, že maloleté deti sa zdržiavajú v O. I. A. S. X. O. Í. od roku 2008.

4. Uznesením č. k. 29P/303/2019-21 zo dňa 26.05.2020 súd vyhlásil nedostatok svojej právomoci a

konanie zastavil.

5. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 24CoP/89/2020-36 zo dňa 28.01.2021 zrušil uznesenie a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd mimo iného
uviedol, že po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať existenciou právomoci vo
veci konať a rozhodovať podľa príslušných právnych predpisov.

6. Po vrátení veci na súd prvej inštancie k zmene skutkového stavu nedošlo. Maloleté deti sa naďalej
zdržujú vo A. S., ktorá je krajinou ich obvyklého pobytu.

7. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností súdy

členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré
má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.8. Podľa čl. 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie

na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí
podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá
právomoc.

9. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. 6) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a

výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, toto nariadenie
sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:
b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

10. Podľa čl. 1 ods. 3 písm. c) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, toto

nariadenie sa nevzťahuje na priezvisko a mená dieťaťa.

11. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

12. Podľa § 161 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

14. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

15. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov

súd. Súdna prax za uplynulých skoro 60 rokov určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje,
okrem vysťahovania maloletého do cudziny, správy jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa,
udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie aj zmena
mena či priezviska maloletého.

16. Jednou z prvoradých procesných podmienok konania je danosť súdnej právomoci. Inštitút právomoci
sa všeobecne chápe ako zákonom vymedzený rozsah činností, ktorých realizácia je právom aj
povinnosťou súdov. Jej splnenie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a na každom stupni a jej
nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania.

17. S poukazom na ustanovenie § 35 Zákona o rodine mal súd za to, že v danom prípade sa jedná
o výkon rodičovských práv a povinností, a teda je namieste postupovať v súlade s Nariadením Rady
(ES) č. 2201/2003.
Podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich
s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o

správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého
z rodičov súd. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach
súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť
o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto

spornej podstatnej veci, na návrh niektorého z rodičov, súd. Súd teda rozhoduje len o takých nezhodách
rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a
povinností, ktoré sú príkladmo uvedené v citovanom ustanovení. Uvedené ustanovenie otázku zmeny
priezviska dieťaťa síce neuvádza, v súdnej praxi sa však považuje za podstatnú vec aj zmenapriezviska maloletého dieťaťa. Aj rozhodovanie súdu o podstatných veciach pri výkone rodičovských
práv a povinností, na ktorých sa rodičia nedohodli, musí vždy vychádzať len zo záujmu maloletého
dieťaťa,ktorýjeprvoradý.Určeniemenaapriezviskamaloletýchdetíjedôležitýmprávomapovinnosťou,

ktoré prináleží obom rodičom. Zmena priezviska dieťaťa je zásahom nielen do práv rodičov, ale i do
práv detí. Ak sa teda rodičia o zmene priezviska maloletého dieťaťa nedohodli, môže dať súd jednému z
rodičovsúhlaskpodaniužiadostiozmenupriezviskalenvtedy,aksúpretakétoopatreniedanéskutočne
závažné dôvody.
Keďže v danom prípade sa jedná o rodičovské právo otca vo vzťahu k rozhodnutiu o

priezvisku dieťaťa, ktoré chce matka nahradiť rozhodnutím súdu, vzhľadom na vyššie uvedené sa jedná
o výkon ďalších rodičovských práv a povinností, na čo sa vzťahuje pôsobnosť nariadenia (č.1. 1.b), v
zmysle ktorého súd skúmal, či je daná právomoc tunajšieho súdu.
V tomto konaní nejde o rozhodovanie o zmene mena, alebo priezviska maloletého dieťaťa, nie je teda
možné uplatniť výluku podľa čl. 3 ods.1 písm. c) nariadenia.
Obdobne rozhodol aj ESD v rozhodnutí C-215/15. Žaloba, ktorou jeden z rodičov navrhuje súdu, aby

nahradil chýbajúci súhlas druhého rodiča s vycestovaním dieťaťa mimo územie členského štátu, v
ktorom má dieťa obvyklý pobyt, a s podaním žiadosti o vydanie cestovného pasu na meno tohto dieťaťa,
patrí do vecnej pôsobnosti nariadenia Brusel IIa, (porovnaj C-215/15).

18. Súd teda rozhodol opätovne tak ako v prvom rozhodnutí, keďže vo veci nemá právomoc a použil

správny právny predpis.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právomoc slovenských súdov je daná, ak
maloleté dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt. V danom prípade súd zistil, že obe
maloleté deti sa zdržiavajú dlhodobo so svojou matkou v X.. Z iného konania vedeného na tunajšom
súde je súdu známe, že mal. I. navštevuje školu v C. v X., je výborným žiakom a chce pokračovať

v štúdiu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné
vyvodiť, že táto prítomnosť nemá iba príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru
začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je krajina, v ktorej
dieťa reálne určitý čas žije, kde navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, rôzne mimoškolské
aktivity, kde si vytvára citové väzby k príbuzným alebo priateľom.

Pri takomto pobyte právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu majú súdy toho členského štátu, na území ktorého má dieťa obvyklý pobyt. Keďže obvyklým
pobytom maloletých detí je X., matka musí podať návrh na príslušnom súde v X..

19. Súd poukazuje na to, že je potrebné rešpektovať zásady určovania právomoci súdov členských

štátov vo veciach rodičovských práv a povinností ustanovené Nariadením Rady (ES) č. 2201/2003
z 27.11.2003 bodu 12, podľa ktorého kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností,
upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu
blízkosti. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné
vyvodiť, že táto prítomnosť nemá iba príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru

začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Krajinou obvyklého pobytu dieťaťa je krajina, v ktorej
dieťa reálne určitý čas žije, kde navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, rôzne mimoškolské
aktivity, kde si vytvára citové väzby k príbuzným alebo priateľom. To, kde sa dieťa narodilo, kde je
zaevidované k trvalému pobytu alebo ktorého štátu je dieťa občanom, nehrá dôležitú úlohu pri určení
obvyklého pobytu dieťaťa. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na

pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu. To znamená, že právomoc má
mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu
dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.

20. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský
súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve

odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.