Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 15, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/142/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410213412
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1410213412.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: B. W., T.. XX.XX.XXXX, H. Y.,
W. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom so sídlom v Bardejove, Pod papierňou
č. 66 a JUDr. Jána Garaja, MBA, advokáta so sídlom v Poprade, Hviezdoslavova č. 2, proti žalovanému:
Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., so sídlom v Banskej Štiavnici, Radničné nám. č. 8, IČO:
36 022 047, OZ Bratislava, so sídlom Bratislave, Karloveská č. 2, IČO: 36 022 047 01, zastúpenému
JAVORČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinengova č. 36, o zaplatenie 30.795,67 €
s prísl.,, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 1. marca 2019

č. k. 9C/208/11-343,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z
a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie 30.777,48 € s
príslušenstvom a vo zvyšku (do 30.795,67 € s prísl.) žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V späťvzatej časti konanie zastavil a nepriznal náhradu trov konania

žalovanému.

2.V odôvodnení uviedol, že v zmysle záverov odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa
16.02.2018 č. k. 5Co/771/14-296 na pozemku vo vlastníctve žalobcu (LV č. XXXX v kat. úz. G.) sa
nachádza vodná stavba (umelé koryto), ktorá predstavuje obmedzenie vlastníka cudzieho pozemku, za
ktoré prislúcha náhrada. Keďže žalovaný žalobcovi za užívanie jeho pozemkov v období od 5.11.2008
do 25.6.2013 žiadnu náhradu neposkytol, došlo na jeho strane podľa záverov súdu prvej inštancie

k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu (§ 451, § 456 OZ). Pri rozsahu bezdôvodného
obohatenia vychádzal zo žalobcom predložených znaleckých posudkov Ing. Rolanda Vargu a Ing. Jána
Plavca, v zmysle ktorých za obdobie od 05.11.2008 do 25.06.2013 bezdôvodné obohatenie predstavuje
súdom priznané plnenie.

3.Sohľadomnavznesenúnámietkupremlčanianáhraduzaobmedzenievlastníckychoprávnenížalobcu
za jeden deň, keď prvýkrát si mohol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatniť 04.11.2008,

teda žaloba je včas podaná od 05.11.2010.

4. Proti tomuto rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu
nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ako aj pre nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal nadefiníciuvodnéhotokuvustanovení§43ods.1vodnéhozákona(zák.č.364/2004Z.z.)inaustanovenie
§ 120 OZ v spojení s čl. 4 ods. 1 Ústavy SR a tvrdil, že koryto rieky bolo upravené v sedemdesiatych
rokoch, teda v čase účinnosti zák. č. 138/73 Zb. o vodách, ktorý neobsahuje obdobnú definíciu vodnej

stavby ako aktuálny vodný zákon. Úpravy na vodnom toku vykonané nemožno považovať za zriadenie
nového koryta, teda súd nesprávne uzavrel, že na pozemkoch žalobcu sa nachádza vodná stavba.
Uvedenýzáverodvolaciehosúdubybolomožnéaplikovaťibanavodnéstavby,vybudovanépoúčinnosti
nového vodného zákona. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v správnej veci sp. zn. 2
Sžp 1/12, v zmysle ktorého vlastnícke právo k vodnému toku vyplýva priamo z Ústavy SR a zápis do

katastra nehnuteľností mal evidenčný charakter. Zdôraznil tiež, že aj z vyjadrenia Ministerstva životného
prostredia SR zo dňa 05.06.2013 vyplýva, že pozemky pod vodnými tokmi sú vo vlastníctve SR.
Poukázal na postup žalobcu, ktorý pri nadobúdaní vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom vedel
alebo mal vedieť, že cez pozemky tečie vodný tok, čo vyplýva i z registra CKN, kde pri parcele č. 2596/1
sa uvádza ako druh pozemku vodná plocha s kódom spôsobu využitia 11. Namietal tiež záver súdu
prvej inštancie, že na jeho strane došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca nemá z

užívania vodného toku žiaden zisk, naopak, každoročne vynakladá nemalé prostriedky na správu toku
a vykonáva povodňovú pohotovosť. Naproti tomu žalobca nie je ani povinný za pozemky odvádzať daň
z nehnuteľnosti. Pokiaľ aj v minulosti bolo poukazované na uzatváranie nájomných zmlúv, všetky mali
podstatne nižšie dojednané nájomné, než bolo priznané súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho konanie
žalobcupovažovalzarozpornésdobrýmimravmi.NapokonpoukázalnarozhodnutiaESĽPvobdobných

sporoch, v ktorých súd považoval za dôležitú okolnosť, ak v čase nadobudnutia vlastníctva sťažovateľmi
nehnuteľností už boli zaťažené namietaným bremenom (C. Z. D. X. G., proti C. c/a SR Š. X. G.). Z týchto
dôvodov navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. Na pojednávaní navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Tvrdil, že potok preteká umelým korytom, ktorý označil za čiernu stavbu. Nesúhlasil s názorom, že
pozemok pod vodným korytom prešiel do vlastníctva štátu ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy
(zák. č. 138/1973 Zb.).

6. Odvolací súd prejednal včas podané odvolanie žalovaného na pojednávaní, v rozsahu a z dôvodov

v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu (§ 384
ods. 1 CSP), teda ohľadom rozhodujúcej skutočnosti, za ktorú považoval obdobie vybudovania vodnej
stavby na sporných pozemkoch, podrobným oboznámením obsahu listiny - správy o čiastkovej úprave
toku Vrbovčianka a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné považovať v napadnutej
vyhovujúcej časti za opodstatnené.

7. Žalobca ako vlastník pozemku v kat. úz. G. (pôvodne Č.) od r. 2007 uplatňoval vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemku v jeho vlastníctve pod vodnou stavbou upraveného koryta potoka
Vrbovčianka.

8. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca nie
je vlastníkom pozemku, po ktorom vodný tok Vrbovčianka preteká.

9. Na odvolanie žalobcu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, keď pre posúdenie vecnej opodstatnenosti žaloby za rozhodujúce považoval zistenie,

že na pozemku vo vlastníctve žalobcu sa nachádza vodná stavba, za ktorú sa podľa § 52 ods. 1 písm. a)
vodného zákona (zák. č. 364/04 Z. z.) považuje i úprava, zmena alebo zriadenie koryta. Podľa záverov
odvolacieho súdu do úvahy prichádza podľa § 26 ods. 7 vyvlastnenie pozemku, pri obmedzení vlastníka
pozemku prichádza do úvahy náhrada za obmedzenie podľa § 26 ods. 9. Odvolací súd vychádzajúc z
preukázateľnej skutočnosti, že na pozemku žalobcu sa nachádza vodná stavba (umelé koryto), dospel

k záveru, že základ nároku je daný.

10. V ďalšom štádiu konania žalovaný argumentoval tým, že vodná stavba bola zriadená ešte v
sedemdesiatych rokoch 20. storočia (vyjadrenie žalovaného na pojednávaní dňa 30.01.2019) a predložil
listinu, ktorá túto skutočnosť potvrdzovala. Žalujúca strana, prítomná na pojednávaní pred súdom prvej

inštancie, uvedený listinný dôkaz nepovažovala za významný pre posúdenie vednej opodstatnenosti
žaloby.11. Odvolací súd však uvedený dôkaz považoval pre posúdenie vecnej opodstatnenosti za zásadný,
pretože v čase prijatia jeho zrušujúceho uznesenia z obsahu spisu a z tvrdení sporových strán
nevyplývalo, že vodná stavba mala byť vybudovaná za účinnosti predchádzajúceho vodného zákona,

pred uzavretím kúpnej zmluvy ohľadom sporných pozemkov žalobcom. V spore preto zhodne so súdom
prvej inštancie aplikoval novú právnu úpravu, zákon o vodách č. 364/2004 Z. z.

12.Podľaoboznámenejlistinyvodnástavba,úpravakorytavodnéhotoku,vzniklaeštevsedemdesiatych
rokoch (bola dokončená v novembri 1975), pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu za pozbavenie,

resp. obmedzenie jeho vlastníckych práv bolo preto potrebné prihliadnuť na skorší vodný zákon, t.
j. vodný zákon č. 138/1973 Zb. i na príslušnú judikatúru. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
žalovaného, že aktuálny vodný zákon možno aplikovať len v prípade zriadenia vodnej stavby po jeho
účinnosti, a to predovšetkým so zreteľom na mechanizmus odškodnenia vlastníkov pozemkov korýt
vodných tokov podľa zák. č. 138/1973 Zb.

13. Hoci vodný zákon bol prijatý v čase neslobody, v ustanovení § 31 ods. 3 počítal s náhradou
vlastníkom pozemkov, po ktorých pretekajú vodné toky (s výnimkou prirodzených korýt), keď v legálnej
definícii vodného toku v § 31 ods. 1 uviedol, že vodné toky tvoria i ich korytá. V ods. 5 uvedeného
ustanovenia sa počíta s dohodou o užívaní pozemkov pri vodných tokoch a o náhrade, tiež pre prípad
absencie dohody s vlastníkom alebo užívateľom pozemkov s rozhodnutím vodohospodárskeho orgánu

o výške náhrady.

14. V zmysle záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci 8 Sžo/38/07 pozemky, tvoriace koryto
rieky, prešli zo zákona (§ 31 ods. 1 zák. č. 138/73 Zb.) do vlastníctva štátu. Súd ďalej uviedol, že aj
podľa právnej teórie pozemky, tvoriace koryto riek (riečište), mohli byť do 01. apríla 1975 v súkromnom

vlastníctve. Vlastníctvo riečišťa dotiaľ, dokiaľ je pod vodou, bolo viac len spočívajúcim právom, pretože
vykonávanie vlastníckeho práva bolo obmedzené zákonnými ustanoveniami vodného zákona ešte z
roku 1885 a 1913. Ku dňu účinnosti vodného zákona (1.4.1975) došlo k poštátneniu pozemkov, keď
do pojmu vodných tokov boli zahrnuté aj ich korytá, či už prirodzené, upravené alebo umelé, pričom
za pozemky tvoriace prirodzené toky náhrada nepatrila a v ostatných prípadoch patrila obdobne podľa

predpisov o vyvlastnení. Predmet vodného toku predstavuje podľa uvedeného zákona vodný prúd
ako vec nespôsobilú k vlastníctvu a pozemok (koryto), po ktorom tento vodný prúd odteká, a ktorý je
vlastnícky spôsobilý.

15. Pozemok, za ktorý žalobca uplatňuje náhradu, tvorí koryto (upravené) vodného toku Vrbovčanka. S

ohľadom na obdobie regulácie vodného toku za účinnosti skoršieho vodného zákona, pozemok, tvoriaci
koryto tohto upraveného vodného toku, prešiel do vlastníctva štátu podľa § 31 ods. 1 zák. č. 138/1973
Zb. o vodách a kúpnou zmluvou od nevlastníka ho žalobca nemohol nadobudnúť do vlastníctva v r.
2007 (zásada nemo plus iuris transfere potest quam ipse habet). Žalobu o náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva je preto potrebné považovať za vecne neopodstatnenú. Pre nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu, ktorý nie je vlastníkom koryta vodného toku, odvolací súd v napadnutej
vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu i v tejto časti zamietol (§ 388 CSP).
Žalobca sa nebránil napr. tým, že pozemok vydržal, zrejme i z dôvodu, že by nespĺňal podmienku
desaťročnej dobromyseľnej držby, keď žalovaný v spore spochybnil jeho vlastníctvo po prvýkrát ešte
v r. 2011, pri vklade kúpnej zmluvy v r. 2007. V zmysle rímskoprávnej zásady vigilantibus iura scripta

sunt bolo vecou žalobcu, aby pred zamýšľanou kúpou sa náležite presvedčil o charaktere scudzovaných
pozemkov, resp. aby pri dojednaní kúpnej ceny sa zohľadnila existenciu vodného toku.

16. V spore úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).