Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200094
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200094.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov

senátuJUDr.RadovanaTurčíkaaJUDr.PetryVysaníkovej,vprávnejvecižalobcu:Slovenskásporiteľňa,
a.s., IČO: 00151653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, právne zastúpeného: AK JUDr. Marek Hic,
s. r. o., IČO: 36865036, so sídlom v Martine, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, proti žalovanému: Okresný
úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 14/2018 sp. zn.: OU-KE-OOP5-2018/046785/SUC zo dňa
26.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 31.01.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj „súd“) dňa 6.02.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Xo 14/2018 sp.
zn.: OU-KE-OOP5-2018/046785/SUC zo dňa 26.11.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálneho
odboru, pracovisko Veľké Kapušany, (ako prvostupňového správneho orgánu) č. X 10/2018 La zo dňa
13.09.2018 a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa.

Administratívne konanie

2. Prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké
Kapušany, (ako prvostupňového správneho orgánu) rozhodnutím č. X 10/2018 La zo dňa 13.09.2018
zamietol návrh žalobcu podľa § 59 katastrálneho zákona na začatie konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte zo dňa 14.06.2018 pod č. X 10/2018.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. Xo 14/2018 sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/046785/SUC zo
dňa 26.11.2018, zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a
potvrdil označené rozhodnutie Okresného úradu, katastrálneho odboru, pracovisko Veľké Kapušany,
(ako prvostupňového správneho orgánu) č. X 10/2018 La zo dňa 13.09.2018.

4. Žalobca požiadal návrhom zo dňa 14.06.2018 na opravu chyby v katastrálnom operáte a o obnovu

zápisu záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., na základe zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 09.05.2008, vklad povolený pod č. M. XXX/XXXX dňa 12.08.2008, (ďalej len
„záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s.“) k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva - LV
č. XXXX, katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“) M. K. ako byt č. 17, l. posch., vchod 69, nachádzajúcisa v obytnom dome súp. č. XX, na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/X, so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2267/223086 (ďalej len
„dotknutý byt“).V návrhu uviedol, že na LV č. XXXX, k.ú. M.É. K., došlo k zmene zápisu práv k

bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, na základe D.-XXX/XXXX - notárskej zápisnice N 1282/17, Nz
45668/2017, NCRIs 46487/2017 zo dňa 21.11.2017, osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej
dražby nehnuteľnosti, vykonanej dňa 21.11.2017 dražobníkom Profesionálna dražobná spoločnosť,
s.r.o., Masarykova 21, 040 11 Košice (IČO: 36583936). Navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome č.s. XX na parcele C KN 1644/6 bez výmery, v ktorom sa

nachádza byt č. 17/1 poschodie,vchod č. 69, zastúpení spoločnosťou MIBYT, s.r.o., Zoltána Fábryho
15/100, 079 01 Veľké Kapušany (IČO 31 712 533). V záznamovom konaní č. Z-850/2017 Okresný úrad
Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany zapísal zmenu v osobe vlastníka bytu č. 17/1
poschodie, vchod č. 69.

5. Okresný úrad Michalovce, katastrálny odbor, pracovisko Veľké Kapušany uskutočnil dodatočný výmaz

záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., na základe Zmluvy o zriadení
záložnéhoprávaknehnuteľnostiamaMandátnejzmluvyzodňa09.05.2008,V-240/2008,vkladpovolený
dňa 12.08.2008 a v záznamovom konaní č. Z 208/2018. Podľa žalobcu označené záložné právo
Slovenskej sporiteľne, a.s., nemohlo zaniknúť, a ani notárskou zápisnicou N 1282/17, Nz 45668/2017,
NCRIs 46487/2017 zo dňa 21.11.2017 o priebehu dobrovoľnej dražby nebolo preukázané, že by

zákonné záložné právo zriadené podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov zriadené v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
č.s. XX, bolo v čase udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe prednostným záložným právom, /
právom v poradí predchádzajúcim záložnému právu Slovenskej sporiteľne, a.s/. Nestalo sa tak napriek
skutočnosti, že v notárskej zápisnici N 1282/17, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 zo dňa 21.11.2017,

ktorá sama o sebe nespôsobuje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky zánik záložného práva
Slovenskej sporiteľne, a.s.

6. Pre podporu svojich tvrdení poukázal medzi inými aj to, že „po realizácii záložného práva v zmysle §
15 zákona č. 182/1993 Z.z. sa v poradí ďalšie záložné práva vymažú, iba ak sa preukáže, že pohľadávka

zabezpečená záložným právom podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. existovala už pred vznikom v
poradí ďalších záložných práv, zapísaných na liste vlastníctva po záložnom práve podľa § 15 zákona
č. 182/1993 Z.z.“ Uviedol, že pôvodný vlastník predmetu dražby nadobudol byt č. 17/1. poschodie,
vchod č. 69, na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.08.2008, teda po tom, ako vzniklo záložné právo
Slovenskej sporiteľne a.s., ktorej prílohou bolo potvrdenie správcu bytu, že darca - vlastník bytu nemá

žiadne nedoplatky na úhradách. Podľa žalobcu tak v čase, keď už existovalo záložné právo Slovenskej
sporiteľne, a.s. neexistovala pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome č.s. XX.

7. Žalobca považuje postup správneho orgánu prvého stupňa pri výmaze záložného práva žalobcu v

záznamovom konaní D. XXX/XXXX za nezákonný, pretože ten mal postupovať ako pri štandardnej
oprave chyby v katastrálnom operáte, ale svojim postupom v záznamovom konaní znemožnil žalobcovi
uplatňovať si v konaní o výmaz záložného práva jej práva. Žalobca žiadal o obnovu zápisu záložného
právanaLVč.XXXXk.ú.M.K.,kbytuč.17/1.poschodie,vchodč.69,zriadenéhovprospechSlovenskej
sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, 832 32 Bratislava (IČO: 00151653) na základe Zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 09.05.2008 - M. XXX/XXXX, vklad
povolený dňa 12.08.2008, poukazujúc na § 42 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého na zápis
práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá verejná listina alebo iná listina bez chýb vpísaní a počítaní
a bez iných zrejmých nesprávností. Uviedol, že v notárskej zápisnici N 1282/17, Nz 45668/2017, NCRIs
46487/2017 zo dňa 21.11.2017 osvedčujúcej priebeh a vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti nie

sú spomenuté poznámky W. XXX/XXXX, W. XXX/XXXX, zapísané a zápis listiny D. XXX/XXXX do
katastra nehnuteľností nie je v súlade so zákonom.

8. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. X-10/2018La z 13. septembra 2018 zamietol návrh
žalobcu zo dňa 14.06.2018 na opravu chyby v katastrálnom operáte, doručený prvostupňovému

správnemu orgánu dňa 18.06.2018. V odôvodnení rozhodnutia č. X-10/2018La z 13. septembra 2018
uviedol, že záznamom č. D. XXX/XXXX bol do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, katastrálne
územie (ďalej len „k.ú.“) M. K., zapísaný vydražiteľ - vlastník vydraženého predmetu dražby - bytu č.
17, l. posch., vchod 69, nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. 46 na pozemku registra C KN parc.č. XXXX/X, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo
veľkosti 2267/223086 na návrh č. PDS-051/17-2017-SJ zo dňa 23.11.2017. Za podklad záznamu označil
potvrdenie o splatení ceny dosiahnutej vydražením označeného bytu č. PDS-051/16-2017- SJ zo dňa

23.11.2017, Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby č. PDS č. 051-11-2017 zo dňa 21.11.2017,
Notársku zápisnicu N 1282/2017, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 - osvedčenie o vykonaní
dobrovoľnej dražby podľa § 23 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zo dňa 21.11.2017
(ďalej len „notárska zápisnica o dražbe“). Dražobu vykonala Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o.
so sídlom Masarykova 21, Košice, navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza dotknutý byt, zastúpení spoločnosťou MIBYT, s.r.o.
so sídlom Zoltána Fábryho 15/100, Veľké Kapušany. Na základe označenej notárskej zápisnice a faktov
z nej vyplývajúcich prvostupňový správy orgán zapísal zmenu vlastníctva bytu v prospech vydražiteľa a
vymazal zápisy záložných práv a vymazal zápisy poznámok citovaných v predmetnej notárskej zápisnici
o dražbe. Následne záznamom č. D.-XXX/XXXX prvostupňový správny orgán uskutočnil dodatočný
výmaz záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. v súvislosti s rozhodnutím o povolení vkladu č. M.

XXX/XXXX, ktorým bolo v katastri nehnuteľností zapísané zmluvné záložné právo žalobcu a vykonal
výmaz zapísaných poznámok č. W. P. W. XXX/XXXX.

9. Vychádzal z toho, že byt č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, v bytovom dome č.s. XX na parcele C
KN XXXX/X bez výmery, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške

2267/223086, bol zapísaný na LV č. XXXX k.ú. M. K., na základe návrhu na zápis spoluvlastníckych
podielov v obytnom bloku č. 46 zo dňa 02.12.1997 - D. XX/XXXX, zapísaného v katastri nehnuteľností
(ďalej len „KN“) pod číslom zmeny (ďalej len „č.z.“) 53/1998.

10. Uviedol, že na základe žiadosti o zápis zákonného záložného práva pre vlastníkov bytov v obytných

domoch s príslušnými LV č. XXX/XX zo dňa 15.06.2005 - D. XXX/XXXX, zapísanej v KN pod č.z.
431/2005 bolo medzi ostatnými aj k všetkým bytom v bytovom dome č.s. XX na parcele C KN XXXX/X
bez výmery, do časti C - Ťarchy, LV č. XXXX, k.ú. M. K. zapísané zákonné záložné právo v prospech
ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 15 o bytoch a nebytových priestorov.

11. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva záložného veriteľa zo zákonného záložného práva
v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorým sú
vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu so súpisným číslom 46, zastúpení správcom
MIBYT, s.r.o., Zoltána Fábryho č. 15/100, Veľké Kapušany (IČO: 31712533), bolo na základe návrhu
Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o., Masarykova č. 21, 040 01 Košice (IČO: 36583936) sp.

zn. PDS-051/4-2017-FK zo dňa 28.03.2017 - P 52/2017 a zapísaný v KN pod č.z. XXX/XXXX, na
LV XXXX, k.ú. M. K., ako poznámka k bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69. Na návrh dražobnej
spoločnosti, sp. zn. PDS-051/9-2019-SJ zo dňa 10.10.2017 - P 181/2017, bolo zapísané v KN pod č.z.
XXX/XXXX, na LV XXXX, k.ú. oznámenie o dobrovoľnej dražbe PDS č. 051/8/2017 Profesionálnou
dražobnou spoločnosťou, s.r.o., na návrh vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu,

ktorej predmetom je byt č. 17/1, poschodie, vchod č. 69.

12. Na základe návrhu žalobcu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností č. 0093/2678/2017 zo
dňa 20.11.2017 - W. XXX/XXXX, zapísaného v KN dňa 23.11.2017, pod č.z. XXXX/XXXX, k bytu č.
17/1. poschodie, vchod č. 69 bola na LV č. XXXX, k.ú. M. K., zapísaná poznámka o začatí súdneho

konania o určenie prednostného záložného veriteľa, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.
zn. 14C/220/2016. Dňa 23.11.2017 na základe žiadosti žalobcu č. 0093/2681/2017 zo dňa 20.11.2017
- W. XXX/XXXX bola pod č.z. 1022/2017, na LV XXXX, zapísaná poznámka na nevykonanie výmazu
záložného práva zKN, zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. vkladom M. XXX/XXXX zo dňa
12.08.2008. Vlastnícke právo k bytu č. 17/1. v prospech vlastníka - vydražiteľa Profi-reality SK, s.r.o.

v celosti, na základe návrhu na zápis vydražiteľa ako vlastníka vydraženého predmetu dražby a návrh
na výmaz poznámok a záložných práv zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. M. K., č. PDS-051/17-2017-SJ
zo dňa 23.11.2017, podľa § 23 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zo dňa 21.11.2017
- Z 850/2017, bolo zapísané v KN pod č.z. XXXX/XXXX. Ponechané boli: Vecné bremeno - zriadené
podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. - a záložné právo v prospech vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome - č.z. XXX/XX, Záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome - v zmysle § 15 zákona č. XXX/XXXX Z.z. - D. XXX/XXXX - č.z. XXX/XXXX, Slovenská
sporiteľňa, a.s., Suché mýto č. 4, 816 07 Bratislava (IČO: 00151653) - Zmluva o zriadení záložnéhopráva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 09.05.2008 - M. XXX/XXXX zo dňa 12.08.2008 -
č.z. XXX/XXXX, pod bodmi 4 - 12 -12 Exekútorský úrady tam označené.

13. Následne na základe žiadostí vlastníka - vydražiteľa bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69, Profi-
reality SK, s.r.o., Vajanského č. 72, 071 01 Michalovce (IČO: 48232858), zapísaného na LV č. XXXX,
k.ú. M. K., pod poradovým číslom B 17 v celosti, o vymazanie poznámky na LV č. XXXX, k.ú. M. K. -
W. XX/XXXX zo dňa 28.03.2018, zapísanej v KN pod č.z. XXX/XXXX a o vymazanie záložného práva
na LV č. XXXX k.ú. M. K. D. XXX/XXXX zo dňa 28.03.2018, zapísanej v KN pod č.z. XXX/XXXX, boli

z LV č. XXXX, k.ú. M. K., vymazané poznámky a ťarcha zapísané k bytu č. 17/1. poschodie, vchod
č. 69, a to: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava (IČO: 00151653) - začatie
súdneho konania o určenia prednostného záložného veriteľa, vedenom na Okresnom súde Michalovce
pod sp. zn. 14C/220/2016 zo dňa 20.11.2017 - W. XXX/XXXX - č.z. 1020/2017 - poznámka, Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova č. 48, 832 37 Bratislava (IČO: 00151653) - Žiadosť o nevykonanie výmazu
záložného práva pod č. M. XXX/XXXX zo dňa 20.11.2017 - W. XXX/XXXX - č.z. 1022/2017 - poznámka,

Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto č. 4, 816 07 Bratislava (IČO: 00151653) - Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 09.05.2008 - M. XXX/XXXX zo dňa
12.08.2008 - č.z. 633/2008 - ťarcha.

14. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 21C/11/2017, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 21.04.2018 - W. XX/XXXX, zapísaného v KN pod č.z. XXX/XXXX, súd rozhodol
o zastavení konania vedenej pod sp. zn. 21C/11/2017 a bol zrušený zápis poznámky neodkladného
opatrenia - povinnosti zdržať sa pokračovania vo výkone záložného práva predajom bytu č. 17/1.
poschodie, vchod č. 69, v bytovom dome č.s. 46, na parcele E. K. XXXX/X, bez výmery, na základe
uznesenia sp. zn. 21C/11/2017-99 zo dňa 10.03.2017 - W. XX/XXXX. Uviedol, že vlastníkom bytu č.

17/1. poschodie, vchod č. 69, v bytovom dome č.s. 46, na parcele E. K. XXXX/X, bez výmery, podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 2267/223086, je X. Q. T.. X., N..
XX.XX.XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M. K., pod poradovým číslom B17 v celosti, na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 12.06.2018 - M. XXX/XXXX zo dňa 29.06.2018 - č.z. XXX/XXXX.

15. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán dňa 22.08.2018 oznámil začatie konania o oprave
chyby č. X-10/2018 La účastníkom konania, t.j. žalobcovi a súčasnému vlastníkovi dotknutej
nehnuteľnosti Q. X., trvale bytom W..Y.. S. XX/XX, M. K. a uviedol obsah návrhu navrhovateľa na
opravu chyby v katastrálnom operáte a účastníkov konania upovedomil ich o možnosti oboznámiť sa
s podkladmi pre rozhodnutie a o povinnosti oznámiť skutočnosti, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré môžu

mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Žalobca vo svojom návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte
namietal, že záznam č. Z-208/2018 bol vykonaný v rozpore so zákonom.

16. Žalobca vzhľadom na záznam č. D.-XXX/XXXX vykonaný v rozpore so zákonom, žiadal, aby
prvostupňový správny orgán začal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte a obnovil zápis

záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., č. M. XXX/XXXX. Podľa žalobcu záložné právo Slovenskej
sporiteľne, a.s. nemohlo zaniknúť. Žalobca uviedol, že v čase, kedy už existovalo záložné právo
Slovenskej sporiteľne, a.s., neexistovala pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome, pretože pôvodný vlastník predmetu dražby nadobudol dotknutý byt na základe
darovacej zmluvy zo dňa 26.08.2008, teda po tom, ako vzniklo záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s.,

pričom prílohou darovacej zmluvy malo byť potvrdenie správcu, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky
na úhradách. Žiadnym dokumentom, ani notárskou zápisnicou o dražbe nebolo preukázané, že by
zákonné záložné právo zriadené podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytom a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome (ďalej len zákonné záložné právo"), bolo v čase udelenia príklepu na dobrovoľnej

dražbe prednostným záložným, v poradí predchádzajúcim záložnému právu Slovenskej sporiteľne, a.s.
Poukázal na LV č. XXXX, k.ú. M. K. a to, že na dotknutom byte žiadne zákonné záložné právo neviazne,
pretože list vlastníctva obsahuje iba všeobecné konštatovanie existencie zákonného záložného práva.
Ide teda o zápis všeobecno-informatívneho charakteru bez vzťahu ku konkrétnej situácii a konkrétnym
právnym vzťahom. /akcent na už existujúci záväzok/. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6MCdo 8/2010 zo dňa 27.07.2011, rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 43C/21/2013 zo dňa
30.04.2014, stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len „ÚGKK SR“) uverejnené
v Katastrálnom bulletine č. 2/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016 zodňa 21.09.2017 a rozhodnutie Okresného súdu Košice, odboru opravných prostriedkov č. OU-KE-
OOP5-2016/038897/BNK.

17. Pred vykonaním dobrovoľnej dražby boli na LV č. XXXX, k.ú. M. K. k dotknutému bytu zapísané
poznámky č. W. XXX/XXXX o začatí súdneho konania o určenie prednostného záložného veriteľa
č. W. XXX/XXXX - žiadosť Slovenskej sporiteľne, a.s. o nevykonanie výmazu jeho záložného práva.
Zároveň deň pred vykonaním dobrovoľnej dražby bola doručená výzva dražobníkovi na upustenie od
protiprávneho konania a výzva notárovi na zdržanie sa osvedčenia priebehu dobrovoľnej dražby.

18. Prvostupňový správny orgán prešetril údaje katastra nehnuteľnosti a zistil, že byt č. 17, l. posch.,
vchod 69, nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. 46, na pozemku registra E. K., W.. Č.. XXXX/
X, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
2267/223086 je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M. K.. Konštatoval, že na základe žiadosti pre vlastníkov
bytov v obytných domoch, evidovanej pod č. D.-XXX/XXXX bolo pod č. zmeny 431/2005 zapísané

zákonné záložné právo ku všetkým bytom v predmetnom bytovom dome, vrátane dotknutého bytu.
Pokračoval, že až na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy
bol dňa 12.08.2008 pod č. M. XXX/XXXX povolený vklad zmluvného záložného práva k tomuto bytu v
prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., zapísaný na list vlastníctva pod č. zmeny XXX/XXXX. V časti C -
Ťarchy boli k dotknutému bytu na liste vlastníctva zapísané záložné právo v prospech vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome - č.z. XXX/XX, záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome - v zmysle § 15 zákona č. 367/2004 Z.z. - D. XXX/XXXX - č.z. XXX/
XXXX,zmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamaMandátnazmluvazodňa09.05.2008-M.
XXX/XXXX zo dňa 12.08.2008 - č.z. 633/2008. a exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného
práva. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že dňa 16.08.2008 bol k dotknutému bytu povolený

vklad vlastníckeho práva č. M. XXX/XXXX v prospech Q. A. v celosti, zapísaný na list vlastníctva pod č.
zmeny XXX/XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.06.2018 vydražiteľ previedol vlastnícke právo k dotknutej
nehnuteľnosti na Q. X.. Vklad vlastníckeho práva na základe vedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa
29.06.2018 pod č. M. XXX/XXXX a zapísaný pod č. zmeny XXX/XXXX.
19. Prvostupňový správny orgán mal za to, že podľa čl. IV. ods. 2 notárskej zápisnice o dražbe mali byť z

listu vlastníctva vymazané všetky ťarchy viaznuce na predmete dražby ku dňu udelenia príklepu, okrem
vecného bremena zriadeného podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. titulom darovacej zmluvy M.
XXX/XXXX a zákonného záložného práva evidovaného pod č. D. XXX/XXXX. Zápis z citovanej notárskej
zápisnice o dražbe bol však vykonaný nesprávne tak, že na liste vlastníctva bol ponechaný zápis tiarch:
vecné bremeno - zriadené podľa § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. - a záložné právo v prospech

vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome - č.z. 491/98, záložné právo v prospech ostatných
vlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdome-vzmysle§15zákonač.367/2004Z.z.-D.XXX/XXXX,
č.z. 431/2005, Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto č. 4, 816 07 Bratislava (IČO: 00151653) - Zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 09.05.2008 - M. XXX/XXXX
zo dňa 12.08.2008 - č.z. 633/2008. Uviedol, že následne pod č. Z 208/2018, č. zmeny 231/2018, bol na

liste vlastníctva zrušený zápis poznámky č. W.-XXX/XXXX, W.-XXX/XXXX a tiež výmaz záložného práva
Slovenskej sporiteľne, a.s. M. XXX/XXXX, a to na základe žiadosti vydražiteľa dotknutého bytu. Pod č.
W. XX/XXXX, č. zmeny 313/2018 bol vykonaný zápis uznesenia Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.
21C/11/2017 právoplatného dňa 21.04.2018 o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 21C/11/2017. /
zápisom bol na liste vlastníctva zrušený zápis poznámky č. P-66/2017, t.j. neodkladného opatrenia -

povinnosti zdržať sa pokračovania vo výkone záložného práva predajom dotknutej nehnuteľnosti/.

20. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal podané odvolanie žalobcu, a rozhodnutie
správnehoorgánuprvéhostupňač.X-10/2018Lazodňa13.09.2018azistil,žeodvolanieniejedôvodné,
preto ho zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení odkázal na rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa, ktorý vymazal záložné právo zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne,
a. s. na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa
09.05.2008, M. XXX/XXXX, vklad bol povolený dňa 12.08.2008 a podľa čl. IV. ods. 2 notárskej zápisnice
N 1282/2017, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 - osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby a podľa
§ 23 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách mali byť vymazané všetky ťarchy zapísané k bytu

č. 17/1. poschodie, vchod č. 69 ku dňu udelenia príklepu, okrem vecného bremena zriadeného podľa §
23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z. - M. XXX/XXXX a záložného práva v prospech ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome na základe § 15 zákona č. 367/2004 Z.z. - D. XXX/XXXX.21. Uviedol, že podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, zápis práv v katastri nehnuteľností plní
evidenčnú funkciu a nemá vplyv na ich vznik, zmenu alebo zánik, katastrálny odbor je oprávnený
preskúmať verejnú listinu alebo inú listinu doručenú na záznam. Správny orgán zásadne preskúmava

záznamové listiny iba z formálneho hľadiska v intenciách § 36 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a § 42
ods. 2 katastrálneho zákona. Dodal, že výkonom záložného práva je aj dobrovoľná dražba, čo vyplýva
z citovaného § 151 j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe
prechádza vlastnícke právo k predmetu dražby na vydražiteľa po splnení podmienky, že vydražiteľ v
ustanovenej lehote uhradil cenu dosiahnutú vydražením. Notárska zápisnica osvedčujúca vykonanie

dobrovoľnej dražby a udelenie príklepu na tejto dražbe je po materiálnej stránke listinou vydanou
v medziach právomoci zákonom oprávneného subjektu. Notárska zápisnica nie je listinou, v ktorej
notár autoritatívne rozhoduje o prechode vlastníckeho práva - notár ňou iba osvedčuje, že príklepom
licitátora došlo k prechodu vlastníctva k predmetu dražby. Pre uspokojenie viacerých záložných práv je
rozhodujúce poradie ich registrácie. Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné
právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa záloh

prevádzanezaťaženýzáložnýmiprávamiostatnýchzáložnýchveriteľov,jeustanovenápriamozákonom.
Notárskou zápisnicou sa iba osvedčila skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok toho, že na
dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu prednostného (resp. skoršieho) záložného práva. Okrem toho je
potrebné zdôrazniť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, a platí prezumpcia jej správnosti.

22. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán správne v súlade s § 34 ods. 1 a 36 ods. 1
katastrálneho zákona preskúmal listiny predložené na zápis pod č. D.-XXX/XXXX a zistil, že obsahujú
všetky náležitosti podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Pri posúdení toho, ktoré záložné práva
je potrebné v rámci zápisu notárskej zápisnice o dražbe vymazať, je pre správny orgán rozhodujúce
poradie záložných práv zapísané na liste vlastníctva, čo je v súlade so zásadou materiálnej publicity

katastra a v súlade s aplikáciou ust. § 15lk ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň nie je v právomoci
správneho orgánu skúmať predmetné verejné listiny a iné listiny z hmotnoprávneho hľadiska, ani robiť si
vlastný úsudok o okolnostiach, ktoré sú v príslušnej listine výslovne opísané ako okolnosti a podmienky
vzniku, zmeny alebo zániku práv k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom záznamu v katastri
nehnuteľností. Keďže záznamom č. D.-XXX/XXXX prvostupňový správny orgán nevymazal záložné

právo Slovenskej sporiteľne, a.s. a poznámky č. W. XXX/XXXX P. Č.. W. XXX/XXXX, vydražiteľ Profi-
reality SK, s.r.o. podal dňa 28.03.2018 návrh na ich výmaz, zaevidovaný ako záznam č. Z 208 a
poznámka č. W.-XX/XXXX urobil tak označeným záznamom. Prvostupňový správny orgán správne
posúdil predmetnú žiadosť žalobcu o opätovné zapísanie záložného práva žalobcu ako nedôvodnú
a nezačal konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. Posudzované konanie o oprave chyby v

katastrálnom operáte v plnom rozsahu umožnilo uplatnenie práv žalobcovi.

23. Žalovaný mal za to, že vykonanie dobrovoľnej dražby je právna skutočnosť, v dôsledku ktorej zaniklo
záložné právo evidované pod č. M. XXX/XXXX a pominuli dôvody evidencie poznámok č. W. XXX/XXXX
P. Č.. W. XXX/XXXX. Podľa žalovaného zákonné záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávok

vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa zálohu, pričom nie je viazané na osobu záložcu, ale pri
prevode bytu resp. nebytového priestoru prechádza na nadobúdateľa. So zreteľom na znenie ust. § 151k
Občianskeho zákonníka, najmä formulácie, že pre uspokojenie záložných práv je rozhodujúce poradie
ich registrácie je však nevyhnutné, aby zákonné záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností.
Znenie tohto zákonného ustanovenia zásadne nepripúšťa žiadnu inú možnosť pre určenie poradia

pohľadávky.

24. K problematike rozsudku poukazovaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016
zo dňa 21.09.2017 uviedol, že § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., slúži „na zabezpečenie pohľadávok
vzniknutýchzprávnychúkonova §151kObčianskehozákonníkavprípadevznikuskutočnejpohľadávky

zabezpečenej zákonným záložným právom vyžaduje vykonaný zápis v katastri nehnuteľností, ktorý
možno považovať za registráciu zákonného záložného práva .

25. V prvostupňovom rozhodnutí správne bolo poukázané na ustanovenie Občianskeho zákonníka,
katastrálneho zákona a zákona o dobrovoľných dražbách a uviedol, že záložné právo, ktoré bolo

zriadené v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle § 15 zákona
č. 182/1993 Z.z., bytu č. 17/1. poschodie, vchod č. 69 je zriadeným v prospech ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome v zmysle § 15 zákona o vlastníctve bytov zapísaným do časti C
- Ťarchy LV č. XXXX k.ú. M. K.P. záznamovou listinou na LV č. 110/05 zo dňa 15.06.2005 - D. XXX/XXXX, doručenou okresnému úradu dňa 01.07.2005 a zapísanou do KN dňa 27.07.2005 pod č.z. XXX/
XXXX. Zmluva o zriadení záložného práva žalobcu k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa
09.05.2008 - M. XXX/XXXX, na základe ktorých bolo zriadené záložné právo žalobcu k bytu č. 17/1.

poschodie, vchod č. 69, zapísanému na LV č. XXXX k.ú. M. K., bola doručená dňa 12.05.2008 a vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 12.08.2008, čím bol zapísaný bol do KN dňa 18.08.2008 pod
č.z. 633/2008, teda vzniklo neskôr ako zákonné záložné právo v zmysle § 15 zákona o vlastníctve bytov.
Žalovaný mal za to, že zákon č. 182/1993 Z.z, ani Občiansky zákonník) vôbec nevychádza z toho, že by
vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky. Zákon

č. 182/1993 Z.z. konkrétne nevymedzuje, aké listiny malú slúžiť na vykonanie záznamu. Odkázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR 10 Sžr/144/2012 a Katastrálny bulletin č. 3/2016, stanovisko Ministerstva
spravodlivosti SR č. 37047/2013-110). Podľa § 35 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona v znení účinnom
od 01.10.2018 (t.j. v znení uvedenej novely): Prílohou návrhu na vykonanie záznamu je verejná listina
alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; ak ide o zápis záložného práva, ktoré vzniká
zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať. Uskutočnený výkon

zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe
§ 15 zákona č. 182/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov a predmetné záložné právo bolo zapísané
ako prvé v poradí, preto bolo potrebné vymazať záložné žalobcu.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika a duplika

26. Včas podanou žalobou z 31. januára 2019, doručenou súdu 6. februára 2019, žalobca žiadal
zrušiť rozhodnutie žalovaného - Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č. Xo
14/2018, sp. zn. OU-KE-OOP5-2018/046785/SUC, zo dňa 26. novembra 2018, v spojení s rozhodnutím
Okresného úradu Michalovce, katastrálneho odboru, pracovisko Veľké Kapušany č. X-10/2018La zo dňa

13.09.2018, vec vrátil tomuto na opätovné konanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal právo na úplnú
náhradu trov konania.

27. Namietal žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c/,d,/e,/f,/ g/ SSP a obe napádané rozhodnutia
svojím obsahom protiprávne zasiahli do základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca sa márne na prvostupňovom orgáne verejnej správy domáhal
opravy chyby v katastrálnom operáte, podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
(ďalej „KZ"). Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca neúspešne odvolanie,
lebo žalovaný dňa 26.11.2018, rozhodnutím č. Xo 14/2018, sp. zn. OU-KE-OOP5- 2018/046785/SUC,

zamietol odvolanie žalobcu. Žalobca poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa opatrením
v záznamovom katastrálnom konaní č. D.-XXX/XXXX uskutočnil dodatočný výmaz záložného práva
žalobcu zapísaného pod M. XXX/XX, zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 09.05.2008, vklad povolený dňa 12.08.2008 bývalou
Správou katastra Michalovce. Žalobca tvrdil, že , nebolo preukázané, že by záložné právo Ostatných

vlastníkov k nehnuteľnosti, vykonané dobrovoľnou dražbou, bolo v čase udelenia príklepu prednostným
záložným právom viaznucim na nehnuteľnosti, a záložné právo Slovenskej sporiteľne, a.s. mohlo ako
neskoršie evidované zaniknúť. Podľa neho notár nemá osvedčovaciu právomoc a na to, že pôvodný
vlastník byt nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.08.2008, potom, ako vzniklo záložné
právo žalobcu.

28. Uviedol, že podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., vyhlásil predseda spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené
s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a tak neexistovala ani
žiadna pohľadávka. Ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Preto poradie zápisu záložných práv v

katastri, správny orgán nerešpektoval. Poukázal opakovane na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 21.9.2016, v konaní vedenom pod sp. zn. 8S/68/2016 a názor o akcesorickej povahe záložného
práva. Žalobca namietal, arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť, rozhodnutí orgánov verejnej správy a nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006, a uznesenie NS SR z
26. apríla 2016, sp. zn. 4Cdo 337/2015 atď.).

29. Žaloba namietal že v záznamovom konaní nebola žalobcovi doručená žiadna listina a bol zbavený
majetkovej hodnoty (záložného práva) a on je protiprávne zbavený svojho majetku ako riadne zapísaný
záložný veriteľ.30. Podľa Ústavného súdu SR pod ústavnoprávnu ochranu spadá i ústavne súladný a spravodlivý
výklad a aplikácia predpisov jednoduchého práva, pričom všeobecne možno interpretáciu a aplikáciu

jednoduchého práva hodnotiť ako protiústavnú, ak opomína možný výklad iný, ústavne konformný
a namietal, podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR porušenie zásady legality (zákonnosti), a právo na
ústavokonformný (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR - Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a je porušením koncepcie materiálneho právneho
štátuastratulegitímnehocieľapodľačl.1ods.1prvejvetyústavyaprincíplegalityštátnejmocivyjadrený

v čl. 2 ods. 2 Ústavy.

31. Podľa nielen obsahové formálne náležitosti (§ 42 KZ), ale predovšetkým skutočnosť, či sa jedná
o listinu, ktorá bola vydaná v medziach právomoci príslušného orgánu má správny orgán preskúmať.
V zmysle ustanovenia § 20 ods. 13 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľnej dražbe, ak ide o dražbu
bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí,

práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eur, musí byť priebeh dražby osvedčený
notárskou zápisnicou a je tak vymedzená osvedčovacia činnosť notára v notárskej zápisnici, ktorá má
charakter verejnej listiny. V odôvodnení správny orgán uvádza: Podľa čl. IV. ods. 2 notárskej zápisnice
N 1282/2017, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 - osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby podľa §
23 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov zo dňa 21.11.2017

- D. XXX/XXXX z LV č. XXXX, k.ú. M. K., mali byť vymazané všetky ťarchy zapísané k bytu č. 17/1
poschodie, vchod č. 69 ku dňu udelenia príklepu, okrem vecného bremena zriadeného podľa § 23 ods.
5 zákona č. 151/1995 Z.z. - M. XXX/XXXX a záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome na základe § 15 zákona č. 367/2004 Z.z. - Z 356/2005. V zmysle čl. 20
ods. 1 veta prvá a veta druhá Ústavy SR bolo porušene konaním orgánov verejnej správy právo vlastniť

a v zmysle čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo pokojne
užívať svoj majetok.

32. V zmysle § 151k ods. 1 OZ, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je
rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie

alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri a bez jeho zápisu sa nemožno domáhať uspokojenia
z takéhoto záložného práva, resp. pojmovo uvažovať o poradí uspokojenia.

33. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZVB na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na

zabezpečeniepohľadávokvzniknutýchzprávnychúkonovtýkajúcichsabytualebonebytovéhopriestoru
v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k
nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje,
vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik
a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností. Jedná sa podľa žalobcu o pohľadávky,

ktoré už vznikli (§ 151c ods. 1 OZ - záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako
aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.) a nie pohľadávky, ktoré ešte len môžu vzniknúť (§ 151c ods. 2 OZ - záložným právom možno
zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky).
Ak je zabezpečovanou pohľadávkou pohľadávka existujúca (§ 151c ods. 1 OZ), je podmienkou ako

vzniku, tak aj trvania záložného práva, (akcesorita záložného práva vo vzťahu k existujúcej pohľadávke).

34. Záložné právo v zmysle ustanovenia § 15 ZVB - vzniká na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých
z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a
príslušenstva, resp. vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v

dome,ktoréurobilvlastníkbytualebonebytovéhopriestoruvdome,t.j.jednásaopohľadávkyexistujúce,
pohľadávky, ktoré už vznikli (§ 151c ods. 1 OZ). Uznesenie mimoriadneho dovolacieho senátu NS SR
z 27. júla 2011, sp. zn. 6MCdo 8/2010. K vzniku (aj k zániku) záložného práva zákon vyžaduje zápis do
katastra nehnuteľností a to na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
pričom návrh na zápis je oprávnený podať predseda spoločenstva alebo správca. Generálny prokurátor

správne v mimoriadnom dovolaní uvádza, že zákonné záložné právo k bytu podľa § 15 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. musí existovať v čase výkonu exekúcie vo vzťahu k osobe (vlastníkovi, spoluvlastníkovi
bytu), ktorej sa exekúcia týka. Existencia zákonného záložného práva podľa citovaného zákonného
ustanovenia je teda podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení". Opakovanepoukazujenavyhláseniesprávcualebopredseduspoločenstvavlastníkovbytovanebytovýchpriestorov
v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby.V čase rozhodovania o povolení vkladu

vlastníckeho práva v prospech Q. A., t.j. v čase po tom, ako už bol povolený vklad záložného práva
Slovenskej sporiteľne, a.s., a s ohľadom na charakter akcesority nemohlo byť ani žiadne záložné právo
v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 ZVB a vklad ktorého bol povolený pod V 240/08, v prospech žalobcu
a v čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne nebola žiadna zabezpečovaná pohľadávka
vlastníkov splatná. Dôsledkom uvedeného mal byť postup záložného veriteľa v súlade s ustanovením

§ 15 ZVB, podľa ktorého aj zánik záložného práva podľa § 15 ods. 1 ZVB sa zapíše do katastra
nehnuteľností.

35. Poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach v rozsudku zo dňa 21.09.2017, pod sp. zn. 8S/68/2016,
uviedol, že: Zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 sa do katastra nehnuteľností zapisuje
záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Vznik zákonného záložného práva je podmienený

vznikom zabezpečovanej pohľadávky. Záložné právo je akcesorickým (vedľajším) právom, ktoré
pristupuje k pohľadávke a má subsidiárny (podporný) charakter. Môže existovať len v nerozlučnej
spätosti s pohľadávkou, ktorá je súčasťou hlavného primárneho záväzkového vzťahu medzi dlžníkom
a veriteľom. Záložné právo nemôže existovať nezávisle od zabezpečovanej pohľadávky, tj. existencia
záložného práva bez ním zabezpečovanej pohľadávky je pojmovo vylúčená. Správny súd poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6MCdo/8/2010 zo dňa 27.07.2011, Preto záložné právo má povahu
akcesorického záväzku a koncepcia materiálneho právneho štátu a výklad podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy
nebol rešpektovaný.

36. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre poradie zápisov záložných práv bude rozhodujúci

zápis záložného práva, vykonaný po vzniku vyššie uvedenej pohľadávky. Po realizácii záložného práva
podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. sa v poradí ďalšie záložné práva vymažú, iba ak sa preukáže že
pohľadávka zabezpečená záložným právom podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. existovala už pred
vznikom v poradí ďalších záložných práv, t.j. záložných práv zapísaných v liste vlastníctve po záložnom
práve podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z.

37. Žalovaný vo vyjadrení 17.07.2019 k podanej žalobe udával ku konkrétnemu obsahu notárskej
zápisnice č. N 1282/2017, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017, najmä pokiaľ ide o ustanovenia
o ťarchách viaznucich na predmete dražby (čl. IV. ods. 2 predmetnej notárskej zápisnice. V tejto
súvislosti žalovaný uviedol, že notár nie je subjektom oprávneným autoritatívne rozhodnúť o prípadnom

zániku iných záložných práv viaznucich na vydraženej nehnuteľnosti, ku ktorému má dôjsť v dôsledku
výkonu určitého záložného práva. Skutočnosť, že pre uspokojenie viacerých záložných práv je
rozhodujúce poradie ich registrácie a že pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého
záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa záloh
prevádzanezaťaženýzáložnýmiprávamiostatnýchzáložnýchveriteľov,jeustanovenápriamozákonom.

Notárskou zápisnicou sa iba konštatuje skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok toho, že na
dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu prednostného (resp. skoršieho) záložného práva. Okrem toho je
potrebné zdôrazniť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, pre ktorú platí prezumpcia správnosti
verejných listín. Ustanovenie. § 151k ods. 1 a 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, normatívne riešia
otázku poradia záložných práv v prípade ich plurality a právne následky výkonu záložného práva, ktoré

je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé. Znenie § 151k ods.
1 Občianskeho zákonníka zásadne nepripúšťa žiadnu inú možnosť pre určenie poradia pohľadávky.
Zároveň zákon (ani zákon o vlastníctve bytov ani Občiansky zákonník) vôbec nevychádza z toho, že by
vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky.

38. Listom zo dňa 22.08.2018 prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania začatie konania
o oprave chyby č. X-10/2018 La a v predmetnom oznámení prvostupňový správny orgán uviedol obsah
návrhu navrhovateľa na opravu chyby v katastrálnom operáte. Žalobca svoje oprávnenie vyjadriť sa k
veci aj využil, preto jeho žalobné námietky nezodpovedajú skutočnému ani právnemu stavu. Uviedol,
že problematika poradia zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov

vo vzťahu k zmluvným záložným právam, a právny význam vyhlásenia správcu bytového domu o
tom, že na prevádzanom byte nie sú žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním
bytu a na tvorbe prevádzky, údržby a opráv bytového domu, ktoré bolo prílohou návrhu na vklad č.
M.-XXX/XXXX (žalobné body 147-189, 218-223, 229): Právny názor žalovaného správneho orgánumá oporu napr. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/144/2012, Katastrálnom bulletine č.
3/2016, stanovisku Ministerstva spravodlivosti SR č. 37047/2013-110). Žalovaný správny orgán dáva
do pozornosti, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/144/2012, na ktorý poukazuje, sa

taktiež týka Slovenskej sporiteľne, a.s. ako záložného veriteľa zo zmluvy o zriadení záložného práva
k bytu. Zákonným záložným právom zákonodarca predovšetkým sledoval a naďalej sleduje: ochranu
práv ostatných spoluvlastníkov pred vlastníkom, ktorý si neplní svoje povinnosti úhrad, kontinuitu vo
fungovaní bytového domu, nemožnosť zániku zákonného záložného práva k bytu alebo nebytovému
priestoru pri prevode alebo prechode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na iného vlastníka,

ktorý je právnym nástupcom pôvodného vlastníka, k zániku zákonného záložného práva dochádza
len zánikom bytu alebo nebytového priestoru alebo len vtedy, keď sa vlastníkom všetkých bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome stane jedna osoba, to, že zákonné záložné právo sa nevzťahuje
na osobu ale na byt alebo nebytový priestor. Toto zákonné záložné právo vzniklo už pri predaji, prevode
vlastníctva prvého bytu v bytovom dome.

39. So zreteľom na znenie ust. § 151k Občianskeho zákonníka, najmä formulácie, že pre uspokojenie
záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie je však nevyhnutné, aby zákonné záložné právo
bolo zapísané v katastri nehnuteľností. Znenie tohto zákonného ustanovenia zásadne nepripúšťa
žiadnu inú možnosť pre určenie poradia záložného práva, ako je poradie zápisu záložných práv v
príslušnom registri, ktorým je vo vzťahu k nehnuteľnostiam kataster nehnuteľností. Výklad zákona

nemôže odporovať jazykovému zneniu. Účelom zavedenia §151k Občianskeho zákonníka zákonom
č. 526/2002 Z.z. do právneho poriadku bolo odstrániť nejasnosti okolo poradia záložných práv ak
má prísť k ich výkonu a preto ich poradie bolo naviazané striktne na čas ich registrácie. Uvedený
princíp ako jediný umožňuje zabezpečiť právnu istotu účastníkom záložných vzťahov resp. prípadným
nadobúdateľom nehnuteľností o tom, či a akým (prednostným/neprednostným) záložným právom je

jednotlivá nehnuteľnosť zaťažená.

40. Pokiaľ ide o spornú otázku akcesority záložného práva, je žalovaný správny orgán toho názoru,
že zákon č. 182/1993 Z.z, ani Občiansky zákonník vôbec nevychádza z toho, že by vznik záložného
práva (nielen zákonného, ale aj zmluvného) či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou

splatnej pohľadávky. Predmetné vyhlásenie nepotvrdzuje neexistenciu pohľadávky ako takej (vzhľadom
na jej vyššie opísaný charakter), iba neexistenciu splatnej pohľadávky, t.j. že záložca nie je v omeškaní
splnením svojho záväzku. V súvislosti s tým žalovaný správny orgán uvádza, že ani pri zmluvnom
záložnom práve nie je rozhodujúcou právnou skutočnosťou podmieňujúcou vznik a poradie záložného
práva, existencia splatnej pohľadávky, t.j. moment, kedy sa záložca dostal do omeškania s plnením

svojho zmluvného záväzku, ale rozhodujúci je moment vzniku pohľadávky ako takej. Na zabezpečenie
pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli
alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v
dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k

nebytovému priestoru v dome záložné právo16) v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností17 a nemožno ho vymazať
počas existencie predmetu záložného práva.

41. V dôvodovej správe k predmetnej novele sa uvádza: „Cieľom zákonného záložného práva podľa

§ 15 ods. 1 predmetného zákona je zvýraznenie postavenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome pri realizácii ich vlastníckeho práva voči dlžníkom spomedzi ich radov. Tento cieľ nebol
splnený najmä s prihliadnutím na nejednoznačnosť aplikačnej praxe napriek skutočnosti, že záložné
právo existuje zo zákona a teda ide len o jeho deklaráciu v katastri nehnuteľností. Najčastejším
dôvodom odmietnutia vykonania zápisu záložného práva je výklad, že o zápis je možné požiadať

len pri pohľadávkach vzniknutých, teda len tých, ktoré vznikli. Ide o absolútne nelogické zdôvodnenie
nezapísania záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keďže
aplikačná prax, ako aj právna veda u daného slovotvaru predpokladá aj smerovanie do budúcnosti, teda
nielen tých pohľadávok, ktoré vznikli, ale aj tých, ktoré ešte len vzniknú. Tento výklad plne korešponduje
s logickým zameraním záložného práva, ktoré vzniklo zo zákona o vlastníctve bytov a ktoré predpokladá

možnosť vzniku pohľadávok voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany dlžníkov
a neplatičov do budúcnosti. Predkladaná novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
má za cieľ chrániť prevažnú časť obyvateľov bytových domov pred ich dlžníkmi a neplatičmi tým, že
odstraňuje problémy, ktoré vzišli z aplikačnej praxe.42. Precizuje pojmy dotknutého ustanovenia tak, aby nemohlo dochádzať k rôznym výkladom, ktoré
môžu spôsobiť, že pohľadávky zostávajú neuspokojené alebo uspokojené len sčasti, pričom schodky na

plneniach spojených s užívaním bytu neplatiča a preddavkových platbách do fondu prevádzky, údržby
a opráv hradia zo svojho vrecka. Žalovaný uzavrel, že v prejednávanom veci bolo zákonné záložné
právo k dotknutému bytu preukázateľne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. M. K., ako prvé v
poradí a obsah notárskej zápisnice č. N 1282/2017, Nz 45668/2017, NCRIs 46487/2017 bol v súlade s
týmito údajmi, preto bolo potrebné, aby sa obsah predmetnej verejnej listiny náležíte premietol do údajov

evidovaných na liste vlastníctva.

43. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 13.09.2018, zamietol návrh žalobcu na opravu
chyby v operáte zo dňa 14.06.2018 a vo svojom odôvodnení uviedol, že navrhovateľ v návrhu na opravu
chybyvoperátežiadaloobnovuzáložnéhoprávavzniknutéhozozmluvyoúvere,-zmluvnéhozáložného
práva, zapísaného na LV č. XXXX, byt č. 17/1., vchod 69, na tam popísaných nehnuteľnostiach.

44. Správny súd zistil, že na tomto liste vlastníctva došlo k zápisu, a to podľa D.-XXX notárskej zápisnice
N-128217, Nz 45668/2007, NCRIs zo dňa 21.11.2017. Tieto osvedčovali priebeh dobrovoľnej dražby
vykonanej dňa 21.11.2017 dražobníkom - Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o. Navrhovateľom
dražby boli ostatní vlastníci bytov v bytovom dome popisné číslo 46, v ktorom sa nachádzal byt č. 17 na

1. poschodí. V záznamovom konaní katastrálny odbor zapísal zmenu v osobe vlastníka bytu, a rovnako
vykonal výmaz ostatných záložných práv, okrem záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s.,
na základe zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy zo dňa 09.05.2008 zapísaného dňa
12.08.2008 pod číslom M. XXX/XXXX.

45. Žalobca namietal, že jeho záložné právo výkonom dobrovoľnej dražby v zmysle § 15 Zákona
o vlastníctve bytov, nemohol zaniknúť, lebo bolo zapísané skôr, odkazujúc na charakter záložných
práv a jeho akcesorickú povahu. Podľa žalobcu, v čase keď bolo záložné právo zapísané Slovenskou
sporiteľnou a.s., neexistovala žiadna pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a teda ich zákonné
záložné právo nemá právo prednosti, pritom vychádzal z dobového právneho stavu, ktorý sa prevodom

vlastníctva k bytu menil v osobách jeho vlastníkov.

46. Žalobca svoju žiadosť o oprave chyby oprel o nezákonný postup pri výmaze jeho záložného práva
v súvislosti s dražbou. Žalobca sa svojho práva opravy v katastrálnom operáte domáhal s odkazom
na § 32 ods. 1 katastrálneho zákona, keďže verejná listina /list vlastníctva/ bola zmenená na základe

predložených dokladov pripojených o výkone dobrovoľnej dražby uvedeného bytu.

47. Žalovaný správny orgán rozhodnutím z 26.11.2018, na základe odvolania žalobcu, jeho odvolanie
zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Michalovce, katastrálny odbor zo dňa 13.09.2018.
Konštatoval, že nevyhovel oprávnenému návrhu žalobcu na zmenu operátu a zápisov v katastrálnom

operáte na jeho návrh o začatí konania, o oprave chyby zo dňa 14.06.2018, ktorým zamietol.

48. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že predmetným návrhom žalobca obrátil na žalovaný
správny orgán a požiadal o obnovu zápisu záložného práva vedeného v prospech Slovenskej sporiteľne
a.s., na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 09.05.2008 Č. - XXX/XXXX zo dňa

12.08.2008, k nehnuteľnosti na LV evidovanej č. XXXX, k.ú M. K., ako byt č. 17, 1. poschodie
nachádzajúci sa v obytnom dome byt č. 46 na pozemku CKM parc. č. 1644/6 so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 2267/203086. V ďalšej
časti uviedol, že záznam OZ-850/2017, bol do katastra nehnuteľnosti zapísaný na návrh na zápis
vydražiteľa,vlastníkanehnuteľnostivydraženéhopredmetudražbyavýmazpoznámok,azáložnýchpráv

zapísaných na LV XXXX, k.ú. M. K., zo dňa 23.01.2017, potvrdenie o splatení ceny vydražením zo dňa
23.01.2017, výsledky dobrovoľnej dražby z 21.01.2017, notárska zápisnica N1282/17, Nz 4566/2007,
NCRI 6487/2017, ktorá osvedčovala vykonanie dobrovoľnej dražby podľa § 23 Zákona o dobrovoľných
dražbách. Dražobníkom boli ostatní vlastníci nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom sa
nachádzal byt, na základe Notárskej zápisnice o dražbe, I. stupňový správny orgán rozhodol v prospech

vydražiteľa, a vymazal zápisy záložných práv, a okrem zákonného záložného práva a záložného
práva Slovenskej sporiteľne a.s., zapísaného na základe rozhodnutia M. XXX/XXXX, a vymazal všetky
poznámky predmetnej zápisnici o dražbe. Následne záznam OZ-208/2018 I. stupňový správny orgánvykonal dodatočný výmaz zákonného záložného práva Slovenskej sporiteľne a.s., a poznámok č. W.-
XXX/XX P. W.-XXX/XX.

49. Žalovaný vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol, čo všetko bolo na liste vlastníctva z hľadiska
exekúcie vykonané, a skonštatoval deväť v poradí exekútorských úradov, ktoré upovedomili o začatí
exekúcie a zriadení exekučného záložného práva, v priebehu roka 2016. Uviedol že záložné práva
a zapísané u oboch vlastníkov v zmysle § 15 Zákona o vlastníctve bytov, zákonné záložné právo v
prospech ostatných vlastníkov bytov. Zmluvné záložné právo bolo zriadené k nehnuteľnostiam dňa

12.08.2018. Keďže tieto exekučné práva a ani vyššie spomínané upovedomenia o začatí exekúcie a
zriadení exekučného záložného práva sa nedotýkajú predmetu konania, a nie sú dotknuté ani správnou
žalobou, správny súd ich explicitne nevyratúva.

50. Opakovane konštatuje, že pri porovnaní zákonného a zmluvného záložného práva, v zmysle §
151 k ods. 1 OZ, má prednosť zákonné záložné právo zapísané už v roku 2005 pred záložným

právom zmluvným. Ďalej žalobca uvádza, že vydražiteľ previedol vlastnícke právo na p. Q. X., ktorý bol
dražobníkom, a ktorý zaplatil dražobnú cenu. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29.06.2018.
I. stupňový správny orgán, ktorý konštatoval, že oznámil o začatí konania o oprave chyby účastníkom
konania a súčasne vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti a uviedol obsah návrhu na opravu chyby v
katastrálnom operáte, ktorú predložil žalobca.

51. K vyjadreniu žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania vo veci opravy chýb v
katastrálnom operáte, že v katastrálnom operáte nemalo dôjsť k výmazu záložného práva Slovenskej
sporiteľne a.s., konštatoval že v zmysle § 15 zákona č. 182/93 Z.z. zákonné záložné právo vzniklo dňa
27.07.2005 pod Z-356, kým záložné právo žalobcu, vzniklo ako zmluvné povolením vkladu M. XX/XXXX

dňa 12.08.2008. Preto prvostupňový správny orgán nezákonne vykonal záznam D.-XXX/ a k výkonu
záložného práva prednostného záložného veriteľa dôvodil, v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995 Z.z.
a záložného práva k bytu v zmysle § 15 zákona 182/1993 Z.z.. a výmaz záložného práva sa dotkol práv
žalobcu, pretože pre poradie záložných práv je rozhodujúce, že v čase zápisu zmluvného záložného
práva, neexistovali žiadne ťarchy z titulu zákonného záložného práva.

52. PokiaľideorozhodnutieOkresnéhoúraduMichalovce,zodňa27.09.2016,ktorébolopreskúmavané
Krajským súdom v Košiciach, ako správnym súdom v konaní vedenom č.k. 8S/68/2016 zo dňa
21.09.2016, súd rozhodol, a argumentáciou predmetnej veci oprel o to, že I. stupňový správny orgán
poukázal nato, že v uvedenom konaní bol konkrétny obsah príslušných verejných listín a iných listín

odlišný.

53. V konaní o notárskej zápisnici z predchádzajúceho, označeného konania, sa výkon záložného práva
na dobrovoľnej dražbe udial a na základe notárskej zápisnice mali byť vymazané všetky ťarchy, ale a
ani oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby, nie je ustanovené o tom, že na dražbe došlo k výkonu

záložného práva prednostného veriteľa. I. stupňový správny orgán poukázal aj nato, že takýto názor
je v súčasnosti v rozpore z jeho usmerneniami udaných úradov geodézie a kartografie správy katastra
z roku 2016. Žalovaný uzavrel že katastrálny odbor nemôže skúmať výkon založeného práva podľa
zákona verejných dražbách, nepreskúmava ani listiny o priebehu dobrovoľnej dražby a postupuje podľa
§ 34 katastrálneho zákona, preskúmava len súlad z údajov z listinami, a podľa § 42 katastrálneho

zákona. Prvostupňový správny orgán 13.09.2018 vydal rozhodnutie, ktorým zamietol návrh Slovenskej
sporiteľne a.s. zo dňa 14.6.2018. Podľa žalobcu bolo poradie záložných práv vyložené v súlade s § 50
ods. 1 zákona o bytoch nesprávne, založené právo malo deklaratórny charakter, a nadväzne vzniká
až pohľadávkou vzniknutou medzi zmluvnými stranami. Označuje rozsudky NS SR BA z roku 2010 a
2017 a to na strane... ale sú to rozhodnutia Najvyšší súd SR sp. zn. 6MCdo/8/2010 zo dňa 27.07.2011

a rozsudok KS 6S/68/2016 zo dňa 21.09.2017, ako aj rozsudky súdov.

54. V tomto konaní správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie rozhodol o návrhu žalobcu zo dňa 14.06.2018
na vykonanie chyby v katastrálnom operáte č. X-10/2018 L.A. Odvolateľ namietal v podanom odvolaní
proti rozsudku zo dňa 13.09.2008 poradie záložných práv, ako aj vyššie uvedenú judikatúru a žiadal aby

odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil, vyhovel mu na opravu vyššie opísaných chýb v zápise
listín zapísal D.-XXX/XXXX, teda zmluvné záložné právo Slovenskej sporiteľne a.s..55. Účastník konania p. Q. X., ktorý v procese dražby zaplatil kúpnu cenu, stal sa vlastníkom bytu.
Oznámenie bolo doručené správnemu orgánu dňa 22.10.2018. Vyjadril sa tak, že sa stotožňuje s
napadnutím rozhodnutím. V súdnom preskúmavacom konaní sa svojho postavenia ďalšieho účastníka

konania pred súdom vzdal na pojednávaní 27. mája 2021.

56. Žalovaný správny orgán s odkazom na § 46, § 47 ods. 1, 2, 3 SSP, aj § 791 katastrálneho zákona,
je to prechodné ustanovenie, ktoré hovorí katastrálne konania začaté a právoplatne neskončené do
30.09.2018 sa dokončia do 30.09.2018. Konanie I. stupňového správneho konania o oprave chyby,

ktoré sa začalo 18.06.2018 a do 30.09.2018 nebolo právoplatne skončené, preto sa s poukazom na
citované prechodné ustanovenia dokončiť toto konanie katastrálne konanie dokončiť do dňa 30.09.2018.

57. Žalovaný poukázal na § 59 ods. 1 katastrálneho zákona č. 182/1993 Z.z. a ust. § 152 ods. 1 písm. j/,
§ 151 ods. 1 písm. k/, § 151 ods. 1 písm. m/ a ods. 3 OZ, § 27 a § 28 zákona o dobrovoľných dražbách
č. 527/2002 Z.z., poukázal tiež nato, že z ustanovenia § 34 ods. 1 a § 36 ods. 1, a 2 a § 4 ods. 2

katastrálneho zákona. Z toho vyvodil záver, že podľa § 151 ods. 1, písm. j/ oprávneného záložného
veriteľa k výkonu záložného práva, ktoré bolo zákonným záložným právom a v súlade s § 15 písm. i/
prednostným záložným právom a rovnako tak v súlade s § 151 ods. 1 písm. k/ OZ.

58. Žalovaný mal zato, že správny orgán postupoval podľa katastrálneho zákona a na návrh žalobcu

mu v tom nevyhovel, pretože pokladal svoje predchádzajúce záznamy a vykonané evidencie o povolení
vkladu vlastníckeho práva za lege artis, v súlade s citovanou právnou úpravou. Záznamom D.-XXX/
XXXX nevymazal záložné právo Slovenskej sporiteľne a.s. a poznámky súvisiace s jej úkonmi, ktorých
poznámky vyznačovali sa číslami W.-XXX/XXXX a W.-XXX/XXXX, a vydražiteľ dal dňa 28.03.2018
návrh na výmaz, zaevidovaný ako záznam. Navrhovateľ namietal, že výkon záložného práva je podaný

inou osobou ako oprávnenou (pozn. správneho súdu je vydražiteľ). Konštatoval, že správny orgán
postupoval o predmetnej žiadosti, a uvádza, že v katastrálnom operáte sa vyskytla chyba ak nedošlo
k oprave záložného práva, a došlo k oprave zápisu záznamu č. D.-XXX/XXXX ako chyby, ktorá v
dôsledku (nevieme čoho) znamenala, že v evidencii nehnuteľnosti boli nezrovnalosti v zápisoch v
katastrálnom operáte v súvislosti s vykonaním dobrovoľnej dražby vzniklo vlastnícke právo novému

občanovi - subjektu - vydražiteľovi, ktorý zápis zaplatil v dražobnú cenu a takisto došlo k zániku
záložných práv podľa § 151 ods. 1 písm. a/ podľa kritérií § 151 ods. 1 písm. k/, § 151 ods. 1 písm. j/,
teda záložný veriteľ začal výkon záložného práva. V nasledujúcom správny orgán konštatuje k otázkam
judikatúry, aj k rozhodnutiu č. 68 z roku 2018 t.j. rozhodnutiu súvisiacej veci o výmaze záložných práv,
že došlo k vývoju postupov v interpretácii zákonných ustanovení a do súčasnosti sa aj najvyššie súdne

autority potykajú z názormi, kedy je akcesorita záložného práva pojmovým znakom záložného práva, a
teda záložné právo by malo byť aj v súvislosti so vznikom práva záložného veriteľa, teda so vznikom
nezaplatenia dlhu, tento názor má vychádzať z § 15 ods. 1. Na druhej strane žalovaný uvádza, že
rozhodnutou skutočnosťou podľa neho pre vznik záložného práva je ich vzájomné právo prednosti je
upravené v § 151 ods. 1 písm. k/, OZ, pričom zákon ani Občiansky zákonník nevychádza z toho, že

by vznik záložného práva či jeho zápis bol podmienený existenciou uplatnenej pohľadávky (toto je
druhý názor k otázke vzniku a zániku záložných práv). Zákon o vlastníctve bytov podľa žalovaného
nevymedzuje aké listiny majú slúžiť na vykonanie záznamu ex lege, katastrálny úrad na základe aj
ustanovenia § 151 ods. 1 písm. j/ OZ podľa ktorého uvedený príklad podľa citátu na dobrovoľnej
dražbe prechádza na predmet dražby na vydražiteľa a vydražiteľ v stanovenej lehote uhradil dražobnú

cenu. Ak právotvornou skutočnosťou, pri ktorej dochádza na prechod vlastníckeho práva, je teda
príklep toto osvedčuje notár v notárskej zápisnici a vykonanie dobrovoľnej dražby a udelenie príklepu
postupu po materiálnej stránke v medziach zákona uvedeného subjektu legitímne, je potom, aby tieto
listiny po predložení na katastrálny úrad rešpektoval, a na ich základe vykonával postupy. Pokiaľ ide
o ďalšiu argumentáciu, správny orgán citoval z medzirezortného pripomienkového konania, o návrhu

katastrálneho zákona, ktorý v § 35 ods. 2 písm. a/ od 1.10.2018 určuje, že vykonanie záznamu je
verejná listina, alebo iná listina prílohou návrhu, na vykonanie záznamu je verejnosť, alebo iná listina
prílohou k návrhu ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti. Akcesorickému významu záložného práva,
kritériu vzniku tohto zabezpečovacieho prostriedku, opätovne sa interpretuje sp. zn. 8S/68/2016, a úrad
kartografie a geodézie. Najrozhodujúcejšími sú však dokumenty, pod ktorými konal katastrálny úrad

na základe podkladov dvomi záznamami, ktorými zapísal záložné právo vydražiteľa a druhým, ktorým
vymazal záložné právo na zmluvného veriteľa. Žalovaný správny orgán má tak zato, že verejná listina
predložené na zápis do katastra, vrátane právoplatných uznesení, sa vyznačujú tým, že majú materiálnu
publicitu, sú aktualizované v uvedenej problematike úradom geodézie a kartografie a správy katastraa s týmito názormi sa žalovaný mal stotožniť. Takže okresný úrad, odbor opravných prostriedkov žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zopakoval argumenty z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia.

59. Podľa žalovaného písaný postup prvostupňového správneho orgánu v tomto konaní bol zákonný
a vecne správny. Námietky odvolateľa voči tomu, že prvostupňový správny orgán začal konanie na
základe subjektu, ktorý nebol účastníkom konania a následne pokračoval v konaní aj po vylúčení tohto
subjektu z konania, sú vzhľadom na uvedené skutočnosti neopodstatnené. Keďže bol zistený rozpor
údajov katastra s verejnou listinou, bol naplnený zákonný dôvod na začatie konania o oprave chyby aj

ex offo, nezávisle na tom, či menovaný navrhovateľ je alebo nie je účastníkom tohto konania. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí k prejednávanej veci tiež uviedol, že záznamom sa v katastri nehnuteľností
zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe právotvorných
skutočností, taxatívne vymenovaných v § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Zápis týchto práv v katastri
nehnuteľností plní evidenčnú funkciu a nemá vplyv na ich vznik, zmenu alebo zánik. Uviedol, že správny
orgán zásadne preskúmava záznamové listiny iba z formálneho hľadiska v intenciách § 36 ods. 1 a 2 a

§ 42 ods. 2 katastrálneho zákona. Jednou z možných foriem výkonu záložného práva je aj dobrovoľná
dražba (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka). Udelením príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe
prechádza vlastnícke právo k predmetu dražby na vydražiteľa za podmienky, že vydražiteľ v ustanovenej
lehote uhradil cenu dosiahnutú vydražením. Priebeh dobrovoľnej dražby osvedčuje notár formou
notárskej zápisnice. Notárska zápisnica nie je listinou, v ktorej notár autoritatívne rozhoduje o prechode

vlastníckeho práva - notár ňou iba osvedčuje, že príklepom licitátora došlo k prechodu vlastníctva k
predmetu dražby. Skutočnosť, že pre uspokojenie viacerých záložných práv je rozhodujúce poradie ich
registrácie a že pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený
záložnými právami ostatných záložných veriteľov, je ustanovená priamo zákonom. Notárskou zápisnicou

sa iba konštatuje skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok toho, že na dobrovoľnej dražbe
došlo k výkonu toho záložného práva, ktoré je v príslušnom verejnom registri registrované ako prvé
v poradí. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že notárska zápisnica je verejnou listinou, pre ktorú platí
prezumpcia správnosti verejných listín. Dodal, že pri posúdení toho, ktoré záložné práva je potrebné v
rámcizápisunotárskejzápisniceodražbevymazať,jepresprávnyorgánrozhodujúceporadiezáložných

práv zapísané na liste vlastníctva, čo je v súlade so zásadou materiálnej publicity katastra a v súlade
s aplikáciou § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon nevychádza z toho, že by vznik záložného
práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky. Určujúce pre poradie
záložných práv je ich registrácia, resp. čas zápisu do katastra nehnuteľností. Zároveň nie je v právomoci
správneho orgánu skúmať predmetné verejné listiny a iné listiny z hmotnoprávneho hľadiska, ani robiť si

vlastný úsudok o okolnostiach, ktoré sú v príslušnej listine výslovne opísané ako okolnosti a podmienky
vzniku, zmeny alebo zániku práv k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť predmetom záznamu v katastri
nehnuteľností. Žalovaný preto dospel k záveru, že procesný postup prvostupňového správneho orgánu
v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X-11/2018La bol zákonný a správny. Ako nedôvodné
označil námietky žalobcu týkajúce sa formalistického, gramatickému výkladu práva obsah právneho

predpisu.

60. K problematike poradia zákonného záložného práva, odvolateľ podľa žalovaného nedôvodne
namietal gramatický výklad § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., poukazujúc na závislosť na existencii

samotnej zabezpečovanej pohľadávky. To, že zákonné záložné právo reálne vzniklo neskôr ako záložné
právo Slovenskej sporiteľne, a.s., nenasvedčuje fakt, prevodu vlastníckeho práva. Rozhodujúce je
poradie registrácie záložných práv v osobitnom registri podľa § 151k ods. 1 OZ, ktoré sa vždy vzťahujú
na nehnuteľnosť a nezanikajú zmenou oprávneného záložného veriteľa.

61. Uviedol, že v preskúmavanom konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016 zo dňa
21.09.2017, vychádzal z iných skutkových záverov, z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie a
rozpor údajov katastra nehnuteľností s verejnou listinou spočíva v nesprávnom premietnutí obsahu
verejných listín a iných listín. V posudzovanej veci dražobník v konaní na návrh zákonného záložného
veriteľa, splnil dňa 11.04.2017 podmienky dobrovoľnej dražby označeného bytu za účelom uspokojenia

pohľadávky prednostného záložného veriteľa.

62. Priebeh a výsledky dobrovoľnej dražby osvedčila notárka JUDr. Martina Mižiková, formou notárskej
zápisnice podľa žalovaného ... obsah predmetnej verejnej listiny teda nebol správne premietnutý doúdajov zapísaných na liste vlastníctva, čím je naplnený zákonný dôvod na opravu chyby v katastrálnom
operáte, upravený v § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona. Tvrdenie odvolateľa, že v rámci konania
o oprave chyby nie je možné opravovať zápis záznamu je nelogický a je v rozpore s § 59 ods. 1 písm.

a/ katastrálneho zákona, ktorý výslovne predpokladá opravu zápisov, ktoré boli vykonané v nesúlade s
verejnou listinou alebo inou listinou bez ohľadu na to, či predmetná listina bola do katastra nehnuteľností
zapísaná vkladom, záznamom alebo poznámkou.

63. Žalobca žiadal o obnovu zápisu záložného práva zriadeného v prospech Slovenskej sporiteľne,

a.s. (teda žalobcu), pretože podľa neho k namietanej zmene zápisu práv k dotknutému bytu došlo
záznamom vykonaným na základe Notárskej zápisnice o dobrovoľnej dražbe osvedčujúcej priebeh
a vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, vykonanej dražobníkom Profesionálna dražobná
spoločnosť, s.r.o., IČO: 36583936, so sídlom v Košiciach nesprávnou interpretáciou práva prednosti v
evidencii vyznačených záložných práv.

64. Prvostupňový správny orgán vykonaným dokazovaním vychádzajúc z uvedeného nezistil nesúlad
údajov katastra s citovanými listinami zapísanými v katastri nehnuteľností a konštatoval, že z návrhu na
vykonanie záznamu, ako aj z verejnej listiny - notárskej zápisnice s poukazom na čl. IV. ods. 2 vyplýva,
že predmetnou dobrovoľnou dražbou došlo k výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa,
a preto budú vymazané všetky ťarchy okrem vecného bremena v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 151/1995

Z.z. a záložného práva k bytu podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., t.j. výmaz sa vzťahuje aj na záložné
právo M. XXX/XXXX zapísané v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.

65. Uviedol, že navrhovateľom dražby boli ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome, v ktorom sa nachádza dotknutý byt. Preto na základe uvedených listín prvostupňový správny

orgán zapísal zmenu v osobe vlastníka dotknutého bytu a zároveň uskutočnil výmaz záložného práva
Slovenskej sporiteľne, a.s. zriadeného na základe záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam neskôr.

66. Správny orgán navyše dodal, že notárska zápisnica osvedčujúca vykonanie dobrovoľnej dražby je
verejná listina potvrdzujúca nadobudnutie vlastníckeho práva, ktorá sa do katastra zapisuje záznamom

(§ 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v platnom znení). Katastrálny zákon v § 36 ods. 1 vymedzuje oprávnenie okresného
úradu na posúdenie, či je verejná listina bez chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností a
či obsahuje potrebné náležitosti. Preskúmaním spôsobilosti týchto listín okresný úrad vykoná záznam
do katastra (§ 36 ods. 2 katastrálneho zákona). Záznam je úkon okresného úradu, ktorý má evidenčný

účinok. Okresný úrad je povinný vykonať záznam (zápis) do katastra v súlade s listinou. Právomoc
okresného úradu, katastrálneho odboru je obmedzená len na skúmanie súladnosti údajov v listine s
§ 42 katastrálneho zákona. Prvostupňový správny orgán tiež poukázal na skutočnosť, že prednosť na
uspokojenie má ten záložný veriteľ, v prospech ktorého bolo záložné právo zapísané skôr, a to bez
ohľadu na to, kedy vznikla pohľadávka.

67. Žalovaný k námietke žalobcu o tom, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je
neurčitý a rozhodnutie je tak materiálne nevykonateľné, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia uviedol,
že vo výroku je presne identifikovaný navrhovateľ (názov, právna forma a adresa sídla), je uvedený
dátum podania návrhu, ako aj skutočnosť, že sa jedná o návrh na opravu chyby v katastrálnom

operáte, na konkrétnom liste vlastníctva, v konkrétnom k.ú. Tieto znaky umožňujú nepochybne a
nezameniteľne identifikovať konkrétny návrh. Uvedené identifikačné znaky sú primerané a porovnateľné
so znením zamietavých rozhodnutí súdov, či už uznesení alebo rozsudkov. Dodal, že ustanovenie §
42 katastrálneho zákona ustanovuje náležitosti listiny, ktorá sa má zapísať do katastra nehnuteľností,
pričom zamietavé rozhodnutie sa do katastra nehnuteľností nezapisuje. Žalovaný k odvolacej námietke

týkajúcej sa formálnej nespôsobilosti predmetnej notárskej zápisnice z dôvodu jej nesúladu s § 42
katastrálneho zákona uviedol, že predmetná notárska zápisnica o dražbe obsahuje všetky náležitosti,
ktoré výslovne ukladá § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, keďže v zákonnom rozsahu uvádza označenie
účastníkov práv k nehnuteľnostiam (a to nielen označenie vlastníka ale aj označenie záložných veriteľov
ako oprávnených zo záložné práva k nehnuteľnosti), rovnako obsahuje všetky zákonné náležitosti

týkajúce sa označenia dotknutej nehnuteľnosti a tiež právneho úkonu, o ktorý ide (v danom prípade
dobrovoľnej dražby).68. K odvolacej námietke, ktorou žalobca poukazuje na gramatický výklad § 15 ods. l zákona č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde podľa jeho názoru zákonodarca v predmetnej
právnej norme použil čas minulý („...pohľadávok vzniknutých....“), má jednoznačne na mysli pohľadávky,

ktoré už vznikli a sú splatné a nie tie, ktoré ešte len môžu vzniknúť v budúcnosti žalovaný uviedol, že
takýto výklad odporuje ustanoveniu § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložným
právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od
splnenia podmienky. Preto, ak si záložný veriteľ zákonným spôsobom zabezpečil vymožiteľnosť svojej
pohľadávky pravidelne splatnej v budúcnosti zápisom záložného práva, ktoré mu vzniklo zo zákona

a následne toto právo na základe splatnej pohľadávky realizoval, postupoval tak v súlade s platným
právnym poriadkom. Žalovaný dodal, že ani pri zmluvnom záložnom práve nie je rozhodujúcou právnou
skutočnosťou podmieňujúcou vznik a poradie záložného práva, existencia splatnej pohľadávky.

69. Pokiaľ žalobca spochybňoval aj zákonnosť samotného výkonu zákonného záložného práva a
namietal, že ak vo vyhlásení (potvrdení) navrhovateľ dražby uviedol, že k rozhodnému dňu neexistovali

žiadne nedoplatky, /nebola žiadna zabezpečovaná pohľadávka vlastníkov bytov/ muselo zákonné
záložné právo z r. 2005 zaniknúť z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak sa teda dobrovoľnou
dražbou vykonávalo záložné právo, určite sa nemohlo jednať o záložné právo registrované ako uvádza
žalovaný, ale iné, v katastri nehnuteľností neregistrované, vylúčené v prípade plurality záložných práv,
dovolávať sa prednostného poradia neregistrovaného záložného práva, k uvedenému žalovaný uviedol,

že pojem „nedoplatky“ nemožno stotožňovať s pojmom „pohľadávka“. Jedná sa o pojmy súvisiace, ale
nie totožné. Predmetné potvrdenie správcu v žiadnom prípade nepreukazuje neexistenciu samotnej
pohľadávky, pretože tá trvá po celú dobu existencie bytového domu ako akcesorický vzťah ku zmluve o
výkone správy alebo zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

70. K námietke žalobcu, v ktorej uviedol, že odmieta závery o akejsi stálej a navždy existujúcej priorite
zákonného záložného pred záložnými právami inými (zaťažujúcimi rovnakým predmet, záloh), a to i v
čase, keď toto záložné právo vôbec neexistuje, čím dochádza k trvalej diskriminácii a poškodzovaniu
práv všetkých iných záložných veriteľov, žalovaný uviedol, že tento názor žalobcu je v priamom rozpore
so zákonom č. 63/2019 Z.z., platným od 04.03.2019 a účinným od 01.04.2019, ktorým bol novelizovaný

zákon č. 182/1993 Z.z., kokr. upravené znenie § 15 ods. 1, a to aj s poukazom na dôvodovú správu k
predmetnej novele.

71. Žalovaný v závere konštatoval, že v konaní o oprave chyby správny orgán nie je oprávnený aplikovať
hmotné právo a na základe toho si robiť vlastný úsudok o hmotnoprávnych vzťahoch medzi účastníkmi

konania a odchýliť sa od ustanovení príslušnej verejnej listiny alebo inej listiny. Správny orgán je pri
zázname iba evidenčným orgánom, a teda nemôže zapisovať alebo vymazať právne skutočnosti, ktoré
z verejnej listiny nevyplývajú. Preto aj v konaní, ktoré sa týka opravy zápisu vykonaného záznamom,
musí postupovať v súlade s uvedeným a skúmať iba súlad údajov katastra s príslušnými právnymi
listinami. Za situácie, kedy platná právna úprava a na ňu nadväzujúce názory odbornej verejnosti aj

súdov v prejednávanej otázke nie sú jednoznačné, je pre odvolací správny orgán určujúce najmä
obsahkonkrétnychverejnýchlistínpredloženýchnazápisdokatastranehnuteľností,materiálnapublicita
katastra nehnuteľností. Ako i aktuálne stanoviská ÚGKK SR k danej problematike, ktoré reagujú aj
na vývoj judikatúry a predovšetkým legislatívne zmeny, ktoré precizujú doterajšie znenia príslušných
zákonných ustanovení za účelom odstránenie nejasnosti a nejednoznačnosti.

72. Napadnuté rozhodnutia považuje žalobca za nezákonné a protiprávne z dôvodov uvedených v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
(ďalej aj SSP, preto napadnuté rozhodnutia navrhol zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

73. Základnou premisou žalobcovej argumentácie je v prejednávanej veci nemožnosť zániku jeho
záložného práva k dotknutému bytu, nakoľko v notárskej zápisnici (žalobcovi nepredloženej) nie je
uvedené žiadne konštatovanie o tom, že sa má vymazať záložné právo žalobcu. Žalobca dodal, že
ak orgán, ktorý ako jediný zodpovedá za zápis práv do katastra nehnuteľností, postupuje tak, že

vykoná výmaz záložného práva bez akéhokoľvek relevantného podkladu (listiny) dopúšťa sa porušenia
ústavného príkazu zákazu ľubovôle.74. Žalobca ďalej namietal, že obe správne rozhodnutia resp. ich odôvodnenia sú neúplné, arbitrárne
a nesprávne. Ďalej uviedol, že v konaní o návrhu na opravu chyby, nebola žalobcovi doručená žiadna
listina/iné podklady, na základe ktorej správny orgán postupoval tak ako postupoval, teda vôbec nemal

možnosť sa k uvedenému právne úplným spôsobom vyjadriť. Poukázal na výklad právnych noriem,
zásadu legality, zásadu proporcionality, zásadu legitímnych očakávaní a predvídateľnosť aplikácie
práva, zásadu materiálnej pravdy, princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v
právny poriadok a tiež zásadu verejnej správy. Dodal tiež, že obe rozhodnutia vychádzajú zo skutkového
stavu, ktorý neexistoval a neexistuje.

75. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov žalobca uviedol, že zákonodarca použil v predmetnej právnej norme minulý čas, keď označil
za zabezpečované pohľadávky už vzniknuté z (špecifikovaných) právnych úkonov, t.j. pohľadávky, ktoré
v čase vzniku záložného práva už existujú, zákonodarca nepoužil termín pohľadávky, ktoré vzniknú
alebo termín pohľadávky, ktoré môžu vzniknúť.

76. Žalobca ďalej uviedol, že obligatórnou prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu je podľa § 5
ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. i vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené
s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky a údržby. V čase rozhodovania

o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech predchodcu, t.j. v čase po tom, ako už bol povolený
vklad záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., nemohli existovať žiadne nedoplatky/dlhy, splnenie
ktorýchjezabezpečenézáložnýmprávopodľa§15ods.1zákonač.182/1993Z.z.,ataktusohľadomna
charakter akcesority nemohlo byť ani žiadne záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. a
ak aj neskôr takéto záložné právo vzniklo a vykonalo sa, nemôže mať uvedená skutočnosť žiaden vplyv

na existenciu záložného práva, vklad ktorého bol povolený pod M. XXX/XXXX v prospech záložného
veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. (teda žalobcu, tak ako to vyplýva z evidencie). Z uvedeného je
podľa názoru žalobcu zrejme, že v čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s., tu nebola
žiadna zabezpečovaná pohľadávka vlastníkov bytov, a tak v súlade s ustanovením § 151md ods. 1
písm. a/ Občianskeho zákonníka a ani záložné právo registrované pod D.-XXX/XX, uvedené zaniklo

najneskôr v čase po vzniku záložného práva Slovenskej sporiteľne, a.s. (v čase povolenia vkladu v
prospech dlžníka zákonného záložného veriteľa, a to z dôvodu zániku zabezpečovanej pohľadávky.
Dodal, že nemožno sa domáhať uspokojenia zo záložného práva ktoré neexistuje. Je teda nepochybné,
že v registri (katastri nehnuteľností) záložné právo navrhovateľa dražby registrované nebolo a je tak
vylúčené, aby sa tento dovolával poradia (a z neho vyplývajúcich oprávnení) z neexistujúcej registrácie.

Poukázal pritom na právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo 8/2010 zo dňa 27.07.2011, kde bolo konštatované, že existencia záložného práva podľa § 15
zákona č. 182/1993 Z.z. je podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení.

77. Žalobca pokračoval, že nakoľko notár v predmetnej notárskej zápisnici neuvádza žiadne

konštatovanie o akomkoľvek zániku akéhokoľvek záložného práva, nie sú splnené nielen materiálne, ale
ani formálne požiadavky kladené v súvislosti s ustanovením § 42 katastrálneho zákona na záznamovú
listinu. V notárskej zápisnici nie je o zániku záložného práva uvedené vôbec nič a už vôbec nie
formálne vyžadovaným spôsobom. Správny orgán teda vo svojom rozhodnutí podľa názoru žalobcu
tvrdí skutočnosti, ktoré z písomnej notárskej zápisnice vôbec nevyplývajú a ani vyplývať nemôžu, a teda

nemá žiadnu relevantnú podkladovú listinu.

78. V závere žaloby žalobca konštatoval, že nepovažuje za potrebné bližšie sa „venovať“ charakteru
konania o odstránenie chyby v katastrálnom operáte, v tomto konkrétnom prípade to nie je potrebné,
keďže skutková situácia je taká, že žalobca (v katastrálnom konaní v postavení navrhovateľa) sa

domáhal toho, aby bola opravená chyba spočívajúca v tom, že údaje uvedené, resp. neuvedené v
katastrálnom operáte sú v rozpore s obsahom listín, kde nie je žiadna listina zákonným spôsobom
konštatujúca zánik záložného práva žalobcu, ale práve naopak, je v zbierke listín právotvorná
skutočnosť, na základe ktorej došlo k vzniku záložného práva žalobcu povolením vkladu.

79. K žalobnej námietke žalobcu o tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v celom rozsahu
arbitrárne a nepreskúmateľné a k názoru žalobcu, že žalovaný ignoruje celú právnu argumentáciu
žalobcu, žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou správneho orgánu, aby v odôvodnení doslovne
uvádzal celý obsah podaní účastníkov konania a reagoval podrobne na každý jeden odvolací bod.Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul podstatný obsah všetkých odvolacích námietok a primerane
na nich reagoval svojimi argumentmi, ktoré majú oporu v príslušnej právnej úprave. Žalovaný tak
zotrval na svojich právnych názoroch formulovaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a dodal,

že nepovažuje za dôvodné ich všetky v celom rozsahu opakovať.

80. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa konkrétneho obsahu notárskej zápisnice (hlavne s poukazom
na ťarchy viaznuce na predmete dražby), k oprávneniu notára osvedčovať skutočnosti uvedené v
notárskej zápisnici o priebehu dobrovoľnej dražby, oprávneniu správneho orgánu preskúmavať formálnu

a materiálnu stránku verejnej listiny a premietnuť jej obsah do údajov katastra zapísaných na liste
vlastníctva žalovaný konštatoval, že notár nie je subjektom oprávneným autoritatívne rozhodnúť o
prípadnom zániku iných záložných práv viaznucich na vydraženej nehnuteľnosti, ku ktorému má dôjsť
v dôsledku výkonu určitého záložného práva.

81. Pre uspokojenie viacerých záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie a pri výkone

záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv registrované ako prvé, sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných
záložných veriteľov, čo je ustanovené priamo zákonom. Notárskou zápisnicou sa iba konštatuje
skutočnosť, ktorá nastáva ex lege ako dôsledok toho, že na dobrovoľnej dražbe došlo k výkonu
prednostného (resp. skoršieho) záložného práva. Zdôraznil, že notárska zápisnica je verejnou listinou,

pre ktorú platí prezumpcia správnosti verejných listín. Dodal, že zákonné záložné právo k dotknutému
bytu bolo preukázateľne zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. M. K. ako prvé v poradí a obsah
notárskej zápisnice bol následne náležite premietnutý do údajov evidovaných na liste vlastníctva.

82. K žalobcom spochybňovanej ústavnej konformnosti výkladu príslušných právnych noriem a k

tvrdeniu žalobcu, že žalovaný postupoval a rozhodol v rozpore s ústavnými zásadami legality,
proporcionality, rovnosti účastníkov konania a zásady nesporovosti konania o oprave chyby v
katastrálnom operáte, žalovaný uviedol, že žiadny ústavno-konformný výklad právnej normy nesmie
odporovať jej jazykovému zneniu. Poradie záložných práv v prípade ich plurality a právne následky
výkonu záložného práva, ktoré je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované

ako prvé rieši § 151k ods. 1 a 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň zákon (ani zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch ani Občiansky zákonník) vôbec nevychádza z toho, že
by vznik záložného práva či jeho zápis do katastra bol podmienený existenciou splatnej pohľadávky.
Žalovaný tiež uviedol, že podľa slovenského právneho systému nie je judikatúra všeobecných súdov
a ani rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky záväzným prameňom práva. Rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky nemajú prednosť pred
zákonnou právnou úpravou a sú záväzné len pre konkrétny prejednávaný prípad. Dodal, že iba jediné
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádzané žalobcom, sa týka obdobnej právnej veci
- postavenia zákonného záložného práva, a to uznesenie sp.zn. 6MCdo 8/2010, pričom sa nejedná o
súdne rozhodnutie vydané v rámci správneho súdnictva v konaní o preskúmanie rozhodnutia o oprave

chyby v katastrálnom operáte, ale o rozhodnutie v exekučnej veci (možnosť posúdenia čisto civilno-
právneho inštitútu zákonného záložného práva nie je v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom
operáte resp. v záznamovom konaní rovnaká, ako v rámci civilného súdneho konania).

83. K žalobnej námietke, že žalobcovi neboli doručené podklady rozhodnutia, a tým mu nebolo

umožnené zoznámiť sa s obsahom listín, z ktorých správny orgán prvého stupňa vychádzal a vyjadriť
sa k nim, žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania začatie
konania o oprave chyby č. X-11/2018La (bol tam uvedený obsah návrhu žalobcu na opravu chyby
v katastrálnom operáte, opísaný skutkový stav a tiež uvedený podstatný obsah jednotlivých listín
uložených v zbierke listín, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci), účastníci konania

boli tiež upovedomení o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a o povinnosti oznámiť
skutočnosti, resp. navrhnúť dôkazy, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Nebolo a ani nie je
povinnosťou správneho orgánu zasielať všetky podklady účastníkom konania. Žalobca sa k veci vyjadril,
v ktorom nepožadoval ani nahliadnutie do spisu ani doručenie listín, ktoré boli podkladom rozhodnutia.

84. Na ďalšiu námietku týkajúcu sa poradia zákonného záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k zmluvným záložným právam, a právny význam
vyhlásenia správcu bytového domu o tom, že na prevádzanom byte nie sú žiadne nedoplatky na
úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a na tvorbe prevádzky, údržby a opráv bytového domu,ktoré bolo prílohou návrhu na vklad č. M. XXX/XXXX žalovaný reagoval ako je zhora už uvedené a s
poukazom na odvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

85. Ďalej uviedol, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli ex lege, sa do katastra nehnuteľností
zapisujú záznamom, ktorý má evidenčný účinok. Pre moment vzniku zákonného záložného práva nie je
rozhodujúci čas jeho zápisu v katastri nehnuteľností a už vôbec nie konkrétna formulácia tohto zápisu.
Pre uspokojenie záložných práv je rozhodujúce poradie ich registrácie, navyše je nevyhnutné, aby
zákonné záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností (§ 151k Občianskeho zákonníka). Tiež

zo zákona nevyplýva, že vznik záložného práva (nielen zákonného, ale aj zmluvného) či jeho zápis
do katastra je podmienený existenciou splatnej pohľadávky, čo je významné z hľadiska posúdenia
relevancie vyhlásenia správcu alebo predsedu spoločenstva o tom, že na prevádzanom byte alebo
nebytovom priestore nie sú nedoplatky. Toto vyhlásenie správcu nepreukazuje neexistenciu samotnej
pohľadávky, pretože tá trvá po celú dobu existencie bytového domu ako akcesorický vzťah ku zmluve o
výkone správy alebo zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Vyhlásenie nepotvrdzuje neexistenciu pohľadávky ako takej, iba neexistenciu splatnej pohľadávky, t.j.
že záložca nie je v omeškaní splnením svojho záväzku. Teda, ani pri zmluvnom záložnom práve nie je
rozhodujúcouprávnouskutočnosťoupodmieňujúcouvznikaporadiezáložnéhoprávaexistenciasplatnej
pohľadávky (t.j. moment, kedy sa záložca dostal do omeškania s plnením svojho zmluvného záväzku),
ale rozhodujúci je moment vzniku pohľadávky ako takej.

86. Záverom žalovaný k odmietavému názoru žalobcu o priorite zákonného záložného práva pred
záložnými právami inými (zaťažujúcimi rovnaký predmet, záloh) a to i v čase, keď toto záložné právo
vôbec neexistuje žalovaný uviedol, že tento záver žalobcu je v priamom rozpore so zákonom č. 63/2019
Z.z., platným od 04.03.2019 a účinným od 01.04.2019, ktorým bol novelizovaný zákon č. 182/1993 Z.z.,

poukazujúc na dôvodovú správu k predmetnej novele.

87. Dodal, že uvedené je len na podporu svojho právneho názoru v merite veci z hľadiska zmyslu a
účelu právnej úpravy zákonného záložného práva v precizovanom pojatí.

88. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou, v ktorej konštatoval, že neobsahuje
relevantné vyjadrenie k prevažnej väčšine skutkových a právnych námietok uvedených žalobcom v jeho
žalobe. Žalobca uviedol, že je povinnosťou správneho orgánu reagovať na každú podstatnú námietku
účastníka konania a to relevantným odôvodnením (uvedením obsahu relevantných právnych noriem,
ich konkrétnej aplikácie a uvedením toho, prečo je argumentácia účastníka nespráva), čo žalovaným

dodržané nebolo a čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

89. Dodal, že žalovaný správny orgán síce môže zotrvať na svojich právnych názoroch formulovaných
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, to ale nič nemení na jeho povinnosti dať ich do súvisu s
konkrétnymi žalobnými bodmi a predovšetkým uviesť, z akého dôvodu sú podľa jeho názoru takéto

právne názory správne, teda účinne sa vysporiadať s námietkami žalobcu a to riadnym odôvodnením.

90. Podľa názoru žalobcu, žalovaný námietku o nedoručení rozhodnutia zákonom predpokladaným
spôsobom bagatelizuje a snaží sa navodiť dojem, že postup žalovaného bol správny. Žalovaný tak
zásadným spôsobom porušuje zákon, poukazuje na § 25 ods. 5 Správneho poriadku, no vôbec sa

nezaoberá ustanovením § 25a Správneho poriadku. Z ustanovení § 25a Správneho poriadku a § 17
zákona č. 305/2013 Z.z. práve naopak vyplýva, že postup podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku je
zákonom neaprobovaný a to práve pre povinnosť doručovať elektronicky.

91. K podkladovej listine - predmetnej notárskej zápisnici žalobca opätovne uviedol, že v nej nie

je žiadna zmienka o zániku záložného práva žalobcu na základe inej právnej skutočnosti (čo je
podmienkouaplikácieustanovenia§34katastrálnehozákona)aužvôbecniesformálnymináležitosťami
vyžadovanými ustanovením § 42 katastrálneho zákona.

92. Dodal, že tvrdenie žalovaného, že správny orgán konal na základe predmetnej notárskej zápisnice,

ktorá údajne obsahuje náležitosti podľa § 42 katastrálneho zákona a že túto nemá možnosť sú arbitrárne
tvrdenia správneho orgánu.93. K vyjadreniu žalovaného o tom, že žiadny ústavno-konformný výklad právnej normy nesmie
odporovať jej jazykovému zneniu, je podľa názoru žalobcu v priamom rozpore so záväznou judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. Pl. ÚS 1/2017). K judikatúre všeobecných

súdovaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyžalobcauviedol,žezáveryrozhodovacejpraxenajvyšších
justičných autorít sú de facto všeobecne záväzné a keď sa chce akýkoľvek orgán verejnej správy
od takýchto záverov odchýliť, musí svoj odklon dôkladne vysvetliť, t.j. je povinnosť vysporiadať sa s
každým takýmto argumentom. Nerešpektovanie uvedeného nie je ničím iným ako svojvôľou. Správny
orgán by si pravdepodobne predstavoval svoju rozhodovaciu činnosť ako činnosť, v ktorej je možné

rozhodnúť akokoľvek, činnosť, pri ktorej sa nedá ničím (a už vôbec nie rozhodnutiami Najvyššieho súdu
a Ústavného súdu) obmedzovať a svoje konanie nie je povinný nikomu vysvetľovať, či odôvodňovať.

94. Žalobca tiež uviedol, že je povinnosťou orgánu verejnej správy účastníkovi uviesť o čom sa
koná, na základe akých podkladov a umožniť mu sa k uvedenému (konaniu a rozhodnutiu) vyjadriť.
Administratívne konanie (vrátane rozhodnutia, ktorá sa v ňom vydáva) je plne ovládané zásadou

zákonnosti, čo o.i. znamená, že akékoľvek konanie správneho orgánu musí mať zákonný podklad
a akákoľvek aplikácia akýchkoľvek prepisov musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, t.j.
akákoľvek aplikácia predpisov musí byť aplikáciou ústavno-konformnou. A je povinnosťou správneho
orgánu doručiť podklady rozhodnutia a nie ex post argumentovať, že nejakú listinu mal účastník k
dispozícii a následne sa dozvie, že mohlo ísť o podklad rozhodnutia.

95. K právnemu názoru žalovaného o problematike záložného práva žalobca uviedol, že správny
orgán nič konkrétne nezdôvodňuje a rezignuje i na stanoviská ako ÚGKK tak i Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky i na rozhodovaciu prax iných orgánov, zároveň síce poukazuje na právny názor
vyjadrený v katastrálnom Bulletine č. 3/2016 (ktorý však nie je nijako záväzný, na rozdiel od rozhodnutí

súdov, osobitne najvyšších justičných autorít), avšak opomína uvedené dať do kontextu s relevantnými
právnymi normami a ďalším názorom Úradu geodézie, kartografie a katastra, vyjadreným rovnako v
katastrálnom Bulletine a to č. 2/2012.

96. V závere repliky žalobca zopakoval argumenty žaloby o poradí záložných práv a akcesorickej

povahe záložného práva, povahe notárskych zápisníc a tvrdil, že preskúmavané rozhodnutia sú
arbitrárne a odkázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.

97. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania sa stotožnil 25. mája 2020 so závermi žalovaného vo
všetkých otázkach tohto konania a navrhol žalobu zamietnuť v plnom rozsahu. Dodal, že predmetný byt

nadobudol v dobrej viere kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol Okresným úradom SNV, katastrálny odbor.

98. Žalovanému bola replika doručené, žalovaný nevyužil možnosť na podanie dupliky a nevyjadril.

99.Predvolanienapojednávanieboložalobcovidoručenédňa9.09.2021ažalovanémudňa08.10.2021.

Písomným podaním zo dňa 25.10.2021 doručeným súdu dňa 26.10.2021 (v popoludňajších hodinách)
žalobca požiadal súd o zrušenie (odročenie) pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z
dôvodu, že okres Košice I, je v bordovej farbe covid automatu a podľa odporúčania pandemickej komisie
odborníkov sa majú subjekty vyhnúť, ak to nie je nevyhnutné, cestovaniu do tzv. bordových a čiernych
okresov. Žalobca citoval ustanovenie § 3 zákona č. 62/2020 Z. z. účinné od 27.03.2020 a § 1 ods.

1 písm. p/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 24/2021 Z.z. Dôvody žalobcu
pre ospravedlnenie jeho neúčasti na nariadenom pojednávaní súd neakceptoval ako zákonné a dňa
27.10.2021 telefonicky i elektronicky žalobcovi oznámil, že pojednávanie sa uskutoční vo vytýčenom
termíne, t.j. dňa 28.10.2021 o 11:30 hod. V deň pojednávania 28.10.2021 bolo súdu doručené podanie
žalobcu v ktorom uviedol, že súd síce žalobcu oboznámil na stanovenú emailovú adresu (a následne

i telefonicky), že nepovažuje dôvod na zrušenie (odročenie) pojednávania za zákonný, avšak uvedené
nevykonal bezodkladne, resp. uvedené nijako neodôvodnil. Pokračoval, že za takejto situácie, ak
žalobcovi nikto bezodkladne neoznámil, že by uvedený dôvod nepovažoval za dôležitý a že z takéhoto
dôvodu nebolo vyhovené žiadosti o odročenie pojednávania (zrušenie, zmenu termínu), podľa zákona
platí, že dôvod bol považovaný za dôležitý a žiadosť bola dôvodná. Žalobca je toho názoru, že súčasťou

právnej istoty a legitímnych očakávaní je to, že súd bude postupovať v súlade so zákonom, a nie
v rozpore s ním. Žalobca je toho názoru, vychádzajúc zo skutkových okolnosti, že ak žiadosť bola
súdu doručená 26.10.2021 v čase po 14tej hodine, počas štandardnej doby, je z pojmu bezodkladne
nepochybne nutné vyvodiť, že o uvedenej žiadosti mal súd, akcentujúc neodkladnosť, rozhodovaťv daný deň, najneskôr na začiatku nasledujúceho pracovného dňa, súd však uvedeným spôsobom
nepostupoval. Email zo strany súdu bol odoslaný až 27.10.2021 o 14:25 hod. Z uvedeného vyplýva,
že žiadosť nepochybne nebola posúdená bezodkladne. Následne žalobca zopakoval dôvody uvedené

v jeho písomnom podaní zo dňa 25.10.2021 a dodal, že právny zástupca žalobcu má sídlo kancelárie
i trvalý pobyt v okrese Martin, a dnešného dňa sa oboznámil s tým, že okres Martin bude podľa
súčasných indikátorov zaradený od pondelka medzi čierne okresy podľa covidového semaforu, t.j.
okrese so značnou mierou rozšírenia predmetného ochorenia a tak i s možnosťou kontaktu s osobou
s uvedeným ochorením. V závere svojho podania podotkol, že právny zástupca žalobcu aktuálne (od

dnešného dňa) vykazuje príznaky respiračného ochorenia, čo je dôvodom na zotrvanie v domácom
ošetrení do doby relevantnej zmeny zdravotného stavu. Uvedené nepreukazujeme vyjadrením lekára,
nakoľko právny zástupca žalobcu vylúčil osobnú návštevu lekára až do doby, kým nie je zrejmé, že to
nie je úplne nevyhnutné a to s ohľadom na možný charakter ochorenia. Jedná sa o skutočnosť náhlu a
nepredvídateľnú, ide o okolnosť, ktorú nie je (nebol) právny zástupca žalobcu schopný ovplyvniť.

100. K otázke, či správny súd mohol vo veci vykonať pojednávanie je potrebné uviesť, že nevyhnutný
rozsah výkonu súdnych pojednávaní v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu upravuje zákon č.
62/2020 Z. z. (konkr. § 3 ods. 1 písm. a/) v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 24/2021 Z. z. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, v
čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a

verejné zasadnutia vo všetkých agendách s výnimkou vecí, ktoré znesú odklad. Správna žaloba žalobcu
bola na Krajský súd v Košiciach doručená dňa 12.08.2018 a z hľadiska dĺžky konania o nej sa jedná o
vec spadajúcu do kategórie vecí reštančných, teda takých, ktorých vybavovanie je pre súdy prioritou.
Správnysúdtaktiežpripomína,žeústavnéprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,účelom
ktorého je odstránenie stavu právnej neistoty, neprináleží len žalobcovi, ale súd musí dbať o to, aby

toto právo zostalo zachované aj druhému účastníkovi konania, v danom prípade žalovanému. Napokon
povinnosť správneho súdu pokračovať v začatom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá
mu vyplýva z ustanovenia § 103 ods. 1 veta prvá Správneho súdneho poriadku. Vzhľadom na uvedené
KrajskýsúdvKošiciachvyhodnotilvecvedenúpodsp.zn.8S/57/2019,akotakú,ktoráneznesieodklada
pojednávanie v nej bolo možné z tohto dôvodu vykonať. Napokon súd pripomína zrušenie pojednávania

nariadené na deň 22.04.2021, v súvislosti s nariadením núdzového stavu uznesením vlády č. 104/2021,
odročenie pojednávania nariadene na 10.06.2021 na žiadosť žalobcu a opakovane 26.10.2021.

101. K bezodkladnosti vyrozumenia žalobcu o jeho žiadosti na zrušenie resp. odročenie pojednávania
súd uvádza, že v danom prípade vo svojom postupe súd nepochybil. Žalobcovi bolo predvolanie na

pojednávanie vytýčené na deň 28.10.2021 doručené dňa 08.10.2021. Podaním zo dňa 25.10.2021,
doručeným súdu dňa 26.10.2021, žalobca žiadal o zrušenie resp. odročenie pojednávania. Telefonicky i
elektronicky bolo žalobcovi dňa 27.10.2021 oznámené, že súd jeho dôvody neakceptuje a pojednávanie
sa uskutoční vo vytýčenom termíne dňa 28.10.2021 o 11:30 hod. Postup súdu v uvedenom časovom
slede súd považuje za efektívny, hospodárny a účelný.

102. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil poverený zástupca žalovaného, ktorý k veci uviedol,
že postup žalovaného vychádzal z príslušných právnych predpisov, ktoré upravujú jednak konanie o
oprave chyby v katastrálnom operáte ako aj zápis záznamových listín. V tomto prípade bola doručená
záznamová listina - notárska zápisnica, ktorou bol osvedčený priebeh dobrovoľnej dražby. Táto listina je

podľa katastrálneho zákona verejnou listinou. V prípade takýchto listín správny orgán nie je oprávnený
skúmať hmotnoprávnu stránku, ale skúma len tie náležitosti, ktoré mu vyslovene ustanovuje katastrálny
zákon, t.j. chyby v písaní, počítaní, iné zrejmé nesprávnosti a náležitosti podľa § 41 katastrálneho
zákona. Toto posúdenie listiny bolo vykonané správne. Nakoľko zákonné záložné právo vlastníkov bytov
bolo zapísané ako prvé a verejná listina na túto skutočnosť poukazovala pričom uviedla aj to, aby sa

všetky ostatné záložné práva vymazali a uviedla, že ide o dražbu na základe podnetu prednostného
záložného veriteľa. Správny orgán preto posúdil tieto skutočnosti a vykonal zápis tak, ako to bolo
navrhované. Skutočnosti, ktoré uvádza žalobca čo sa týka nejakej teoretickej úpravy prednostného
záložného práva resp. poradia záložných práv, v tomto prípade správny orgán neriešil. Vychádzal z
údajov, ktoré mal jednak v liste vlastníctva a jednak v tejto verejnej listine. Zosúladil tak stav skutkový

a stav právny.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu103. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po oboznámení sa s obsahom
súdneho i administratívneho spisu a po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal

vydaniu týchto rozhodnutí, na pojednávaní konanom dňa 28.10.2021 dospel k záveru, že žaloba je
nedôvodná, a preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom

práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam
a poznámka.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,

zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje

i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti

podľa tohto zákona.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie
záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018, okresný úrad aj bez
návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami
prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.

Podľa § 59 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.09.2018, na opravu chýb v

katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov
uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného
operátu.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa

nepreukáže opak.

Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmerakatastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné

a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra "E".

Podľa § 79l ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., katastrálne konania začaté a právoplatne neukončené do
30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 30. septembra 2018.

Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ
je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v
poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné
právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí
alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

Podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého
záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej len
"prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami ostatných záložných
veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú v prospech prednostného

záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným
právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov
prednostným záložným veriteľom v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z
predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.

Podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z. z., ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku
alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne
sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie
aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v
ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením
príklepu;toneplatí,akjevydražiteľomosoba,ktorájepovinnázapísaťsadoregistrapartnerovverejného
sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia
ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa

z výťažku dražby.

Podľa § 31 zákona č. 527/2002 Z. z., ak osobitný zákon neustanovuje inak, prechodom vlastníctva alebo
iného práva k predmetu dražby nezanikajú záložné práva a majú účinky voči vydražiteľovi; to platí aj o
právach vyplývajúcich zo zmlúv o obmedzení prevodu nehnuteľností. Pohľadávky zabezpečené týmito

právami, ak nie sú splatné, sa nestávajú dňom prechodu vlastníctva predmetu dražby splatnými.

Podľa§15ods.1zákonač.182/1993Z.z.vzneníúčinnomdo31.03.2019,nazabezpečeniepohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu
a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo

nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká
zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak
sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

104. Vychádzajúc z administratívneho spisu, mal správny súd za preukázané, že dňa Okresnému
úradu katastrálny odbor (ako prvostupňový správny orgán) predložená notárska zápisnica a potvrdenie
o splatení ceny dosiahnutej vydražením v dobrovoľnej dražbe a bolo potvrdené, že cena dosiahnutá
vydražením bola v plnej výške zaplatená po udelení príklepu, čím boli splnené všetky zákonné
podmienky na prechod vlastníckeho práva predmetného bytu. Notárskou zápisnicou bolo preukázané,

že navrhovateľ dražby - vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového zastúpení správcom:
disponovali záložných právom na zabezpečenie pohľadávky, ktoré bolo v katastri nehnuteľností
zapísané ako prvé v poradí, pričom táto skutočnosť správnemu súdu vyplývala aj z údajov v katastri
nehnuteľností.105. Súd mal tiež za preukázané, že záložné právo žalobcu k predmetnému bytu bolo zapísané
ako druhé v poradí. Rovnako je preukázané, že v záznamovom konaní vykonanom na základe

predloženej notárskej zápisnice došlo k zápisu vlastníckeho práva na vydražiteľa (ktorý vlastnícke právo
k predmetnému bytu následne previedol Kúpnou zmluvou pričom na liste vlastníctva v časti C: Ťarchy
k predmetnému bytu bolo vymazané záložné právo Slovenskej sporiteľni, a.s. zriadené na základe
Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam.

106. Na základe uvedeného skutkového stavu podal žalobca na prvostupňovom správnom orgáne
návrh na začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte, nakoľko bol toho názoru, že v
záznamovom katastrálnom konaní prvostupňový správny orgán uskutočnil výmaz záložného práva
Slovenskej sporiteľne, a.s. (žalobcu) viaznuceho na predmetnom byte v rozpore so zákonom. Po
prešetrenídôvodnostinávrhu,začalprvostupňovýsprávnyorgánkonanieoopravuchybyvkatastrálnom
operáte, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a následne na

základe odvolania, vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaným.

107. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal výlučne z priority zápisov záložných práv, konkrétne,
že záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov bolo registrované ako prvé v poradí k
predmetnémubytuzapísanézmluvnézáložnéprávovprospechSlovenskejsporiteľni,a.s.Pretouzavrel,

že zákonné záložné právo má s poukazom na ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka
prednostný charakter, čo súčasne znamená, že predmet dražby mal byť podľa § 151ma ods. 3
Občianskeho zákonníka prevedený nezaťažený záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré bolo
registrované ako druhé v poradí. Poukázal tiež na to, že záznam do katastra nehnuteľností, ako jeden
zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčný charakter.

108. Žalobca okrem procesných pochybení konajúcich správnych orgánov (nedoručenie rozhodnutia
zákonným spôsobom, porušenia zásady predvídateľnosti rozhodnutia, nemožnosť oboznámiť sa s
podkladmirozhodnutia,...)dôvodnosťžalobypodložilakcesoritouzáložnéhoprávavovzťahukexistencii
pohľadávky tvrdiac, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome

práve z dôvodu neexistencie pohľadávky v rozhodnom čase, konkrétne v období pred vznikom jeho
záložného práva, nemajú postavenie prednostného záložného veriteľa majúc za to, že ich pohľadávka
vznikla až po registrácii jeho záložného práva, dokonca tvrdiac, že zákonné záložné právo, na základe
ktorého sa vykonávala dobrovoľná dražba nebolo ani v katastri nehnuteľností registrované. Preto mal
žalobca za to, že nebol daný zákonný dôvod na zrušenie (výmaz) záložného práva registrovaného pod

M. XXX/XXXX.

109. Správny súd poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/42/2019
zo dňa 09.07.2020 k veci uvádza, že je nesporné, že v danom prípade bola na vykonanie záznamu
predložená notárska zápisnica o vykonaní dobrovoľnej dražby predmetného bytu. Z jej obsahu, ako

i údajov katastra nehnuteľností v rozhodnom čase vyplývalo, že dražba bola realizovaná na základe
záložného práva zapísaného ako prvého v poradí. Na základe uvedeného orgán katastra vykonal
záznam tak, že zapísal vydražiteľa za vlastníka predmetného bytu a zároveň tiež vykonal výmaz
záložného práva registrovaného pod M. XXX/XXXX.

110. V súlade s § 34 ods. 1 katastrálneho zákona sa do katastra nehnuteľností záznamom zapisujú aj
práva k nehnuteľnosti vzniknuté príklepom licitátora na verejnej dražbe teda aj v rámci tzv. dobrovoľnej
dražby. V tejto súvislosti súčasne správny súd zastáva názor, že s nadobudnutím vlastníctva spojeným
s výkonom záložného práva v poradí prvým záložným veriteľom je zo zákona (§ 151ma ods. 3
Občianskeho zákonníka) súčasne spojený aj zánik záložného práva ostatných záložných veriteľov,

pričom tento zánik ostatných záložných práv, ku ktorému dochádza ex lege, sa do katastra nehnuteľností
zapisuje záznamom podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona.

111. Správny súd v danom prípade považuje za potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že záznam
do katastra nehnuteľností, ako jeden zo zápisov práv k nehnuteľnostiam má evidenčné účinky, čo

znamená, že jeho vykonaním právo k nehnuteľností nevzniká, nemení sa a ani nezaniká. Z toho dôvodu
preto orgán katastra záznam vykoná buď na návrh alebo aj bez návrhu. Rovnako to znamená, že
pokiaľ je na vykonanie záznamu predložený návrh, prílohou ktorého je notárska zápisnica o vykonaní
dobrovoľnej dražby a z jeho obsahu, ale predovšetkým zo zápisu v katastri nehnuteľností vyplýva, že sajedná o výkon záložného práva zapísaného ako prvého v poradí, čo v danom prípade bolo splnené, má
orgán katastra povinnosť nielen zapísať do katastra nehnuteľností vlastníctvo vydražiteľa nadobudnuté
dobrovoľnou dražbou, ale i vymazať prípadné ostatné záložné práva a to aj v prípade, ak formálne

takýto ich výmaz nebol v návrhu na vykonanie záznamu požadovaný, nakoľko pokiaľ by orgán katastra
uvedeným spôsobom nepostupoval a ostatné záložné práva by nevymazal, nastal by stav, keď by bol
zápis v katastri nehnuteľností, v rozpore so skutočným stavom. Rovnako je namieste zdôrazniť, že notár
nie je oprávnený osvedčiť zánik záložných práv, čo sa v danom prípade ani nestalo.

112. Správny súd súčasne upriamuje pozornosť žalobcu, že spor o to, aké má byť poradie záložných
práv zapísané v katastri nehnuteľností, respektíve spor o existencii alebo neexistencii záložného práva,
je vecno-právnym sporom, na riešenie ktorého je oprávnený jedine súd v civilnom sporovom konaní,
pričom jedine tento súd sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností, ak takýto postup
náležite odôvodní. Rozhodovanie vecno-právnych sporov nepatrí orgánom katastra a následne preto
ani správnemu súdu. Ak sa preto záložný veriteľ, ktorého záložné právo bolo zapísané ako druhé

v poradí domnieval, že jeho záložné právo má byť zapísané ako prvé, mohol sa takéhoto určenia
domáhať určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku. Rovnako má uvedený
záložný veriteľ možnosť domáhať sa určenia existencie tohto záložného práva aj v súčasnosti za použitia
totožného žalobného typu.

113. V predmetnej veci je tiež vhodné prihliadnuť ešte na jeden právny moment, a to ochranu dobrej viery
spojenú so zápismi v katastri nehnuteľností, teda na materiálnu publicitu katastra nehnuteľností. V tomto
smere možno konštatovať, že vydražiteľ bol nesporne dobromyseľný, že zápis poradia záložných práv
vyznačený na liste vlastníctva zodpovedá skutočnosti, a teda že nadobudne vlastníctvo vydraženého
bytu bez zaťaženia záložným právom podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pri pomerovaní

dobromyseľnosti vydražiteľa a pasivity záložného veriteľa je vzhľadom na zásadu proporcionality
potrebné poskytnúť ochranu práve vydražiteľovi.

114. S poukazom na uvedené je správny súd toho názoru, že prvostupňový správny orgán ako i žalovaný
postupovali správne, keď návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúci sa zápisu záložného

práva žalobcu v danom prípade zamietli.

115. Vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že žalovaný reagoval aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/8/2010 keď sa s názorom uvedeným
v tomto rozhodnutí nestotožnil a naďalej zotrval na názore, že pre poradie záložných práv je rozhodujúci

čas ich registrácie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka a nie čas
ich vzniku. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžrk/1/2017 zo
dňa 18.10.2018 tak k uvedenému správny súd uvádza, že v posudzovanom prípade išlo o namietanú
nečinnosť orgánu katastra pri zápise zákonného záložného práva, čo znamená, že nejde o skutkovo a
právne obdobnú vec v porovnaní s prejednávanou vecou.

116. Rovnako pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu, správny súd má za to, že tento bol na
účely právneho posúdenia veci žalovaným zistený dostatočne. Z pohľadu správneho súdu je preto
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v danej veci dostačujúce, pričom, je potrebné dodať, že odvolací
správny orgán nie je povinný posudzovať všetky odvolacie námietky, avšak je potrebné, aby posúdil

námietky relevantné pre samotné rozhodnutie, čo v danom prípade nastalo.

117. K žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí súd uvádza, že
po oboznámení sa s oboma rozhodnutiami, tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného
správneho orgánu, je zrejmé, že tieto sa dostatočne zaoberali skutkovými zisteniami a zároveň je možné

z nich aj dostatočne vyvodiť záver o úvahe správnych orgánov pri hodnotení zistených skutočností v
kontexte s právnym záverom o zamietnutí návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte,
ku ktorému oba orgány dospeli. Obe rozhodnutia sú riadne a dostatočne odôvodnené a závery z nich
vyplývajúce sú jasné a presvedčivé. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento
sa dostatočne vysporiadal aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Správny súd uzatvára, že

žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná.

118. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový aprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky,
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu

napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne sp. zn. IV.
ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).

119. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe, dospel
k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako
aniichpostupminebolnasvojichprávachukrátený,postupyirozhodnutiadotknutýchsprávnychorgánov
súd považuje za zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú, aplikujúc ustanovenie § 190 SSP zamietol.

120. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo
na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči
žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať.

121. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.