Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 25, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/92/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119206226
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4119206226.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: M. E., G. G. XXX/XX, E., IČO:
XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Evou Matejovovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Hollého 12, IČO:
42 049 423, proti žalovanému: C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., E. XX/XX, zastúpenému Matejom
Valjentom, advokátom, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, IČO: 42 025 753, o zaplatenie 1.339,36
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 05. 2021,
č. k. 19C/44/2019-210, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.339,36
eura a 1,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že v tomto konaní sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.339,36 eura,
predstavujúcej škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku toho, že žalobca musel vynaložiť
uvedenú sumu na opravu neodborne vykonanej kanalizačnej prípojky žalovaným. Pre úspešné

uplatnenie nároku na náhradu škody bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal splnenie jednotlivých
predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 415,
§ 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ), § 4 ods. 6, 8, § 16 ods.
7 písm. a/, § 18 ods. 3 písm. b/, § 23 ods. 1, 2 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, § 44 ods. 2, § 54, § 55 ods. 2, § 57 ods. 1, 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj „stavebný zákon“). Na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 1.339,34 eura. Žalovaný na svoju obranu v

tomto konaní uvádzal, že on nesprávne nepostupoval, poukazoval na nepreukázanie príčinnej súvislosti
medzi jeho konaním a vznikom škody na strane žalobcu, na druhej strane však vôbec neuviedol, ako
inak, ak nie práve jeho konaním, malo dôjsť k poškodeniu kanalizačného potrubia. Pokiaľ sa žalovaný
zmienil, že ku škode mohlo dôjsť aj pri kontrole správnosti ním zrealizovanej prípojky, toto v konaní
nepreukázal. Skutočnosť, že k poškodeniu kanalizačnej vetvy došlo ľudskou činnosťou, vyplynula zo
znaleckého posudku Ing. O. T.. Znalec v predmetnom posudku popísal nesprávny postup napojenia i
dodatočného utesnenia pripojovacej sady žalovaným, pričom tento nesprávny postup žalovaného nebol

v konaní spochybnený. Znalec tiež konštatoval vznik poškodenia rezaním uhlovou brúskou, z čoho je
tiež zrejmé, že k poškodeniu kanalizačnej vetvy nemohlo dôjsť pri odkopávaní prípojky po ukončení
prác žalovaným. Naopak, z tvrdení žalobcu jednoznačne vyplynulo, že jediný, kto akékoľvek práce
na prípojke ku kanalizačnej stoke realizoval, bol práve žalovaný. Skutočnosť, že žalovaný nielenženeodborne prípojku zrealizoval, ale túto aj nedostatočne zasypal, žalovaný v konaní nevyvrátil. Uvedené
potvrdzujú i tiež nevyvrátené tvrdenia žalobcu o tom, že už na druhý deň po realizácii prípojky, keď pri
vykonávaní asfaltových prác prešiel stroj cez rozkopávku, hneď klesla o 30 cm.

2. Ďalej konštatoval, že žalovaný síce svoju zodpovednosť za škodu počas celého konania popieral,
súdu však neuviedol akýkoľvek iný možný popis vzniku škody a v konaní ani netvrdil, že škodu mal
spôsobiť niekto iný. Nebolo sporným, že práve žalovaný si dňa 25. 10. 2018 prípojku zrealizoval.
Zo zápisnice z toho istého dňa (25. 10. 2018) vyplynulo poškodenie hlavnej kanalizačnej trasy a už v

tejto zápisnici bolo konštatované i jej neodborné opravenie a zasypanie rozkopávky. Aj z časového
sledu jednotlivých udalostí je zrejmé, že iná osoba okrem žalovaného tu akúkoľvek činnosť, pri ktorej by
došlo čo i len do kontaktu s kanalizačnou vetvou nevykonávala a k jej poškodeniu došlo práve konaním
žalovaného. S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd vyhodnotil žalobu ako podanú
dôvodne a v plnom rozsahu jej vyhovel. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Žalobcovi súd priznal

tiež nárok na zaplatenie sumy vo výške 1,40 eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
predstavujúcich poštovné za zaslanie výzvy žalobcom žalovanému zo dňa 19. 11. 2018. Uvedenou
výzvou bol žalovaný pred podaním žaloby vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Žalovaný uvedený nárok
nenamietal, žalobca zaslanie výzvy žalovanému preukázal priložením samotnej výzvy, podacieho lístka
i doručenky.

3. Záverom konštatoval, že mal preukázané i porušenie ustanovení stavebného zákona žalovaným, keď
žalovaný síce ohlásil stavebnému úradu vykonávanie drobnej stavby a zaplatil správny poplatok, avšak
stavbu realizoval bez oznámenia stavebného úradu o tom, že proti uskutočneniu stavby nemá stavebný
úrad námietky. Žalovaný tiež nepreukázal, že obci oznámil rozkopávku verejnej komunikácie. Uvedené

pochybenia žalovaného boli predmetom samostatného správneho konania iniciovaného žalobcom
voči žalovanému, z ktorého bolo zrejmé, že konanie žalovaného vykazuje znaky skutkovej podstaty
priestupku. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi je však
podľa názoru súdu predmetné správne konanie pre toto konanie bezpredmetné, je z neho však zrejmé,
že žalovaný porušil i právne predpisy v oblasti stavebného práva. Podľa názoru súdu je pre toto

konanie bezpredmetné i tvrdenie žalovaného o nezhodách medzi ním a starostkou obce. Otázka
vzájomnéhovzťahužalovanéhoastarostkyobceŠtitárenemápreposúdeniezodpovednostižalovaného
za vzniknutú škodu nijaký význam.

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015

Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Nárok na náhradu trov konania vznikol v tomto spore
žalobcovi, ktorý plne úspešný v celom žalobou požadovanom nároku oproti žalovanému, ktorý úspech
nedosiahol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a
to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, domáhajúc sa zmeny
napadnutého rozsudku a zamietnutia žaloby, resp. zrušenia rozsudku podľa § 389 CSP a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Právny názor súdu prvej inštancie považoval
za nesprávny, čo malo za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Nepopieral jednotlivé
položky na faktúre, nepopieral, že túto faktúru žalobca dodávateľovi uhradil dňa 20. 12. 2018. Teda

nespochybňoval úhradu uvedenej sumy, avšak samotné vystavenie faktúry a jej následná úhrada,
však absolútne nepreukazovala, že došlo ku vzniku škody na majetku a že za túto škodu zodpovedá
on. Žiadnym vykonaným dôkazom nebol preukázaný kauzálny nexus medzi jeho konaním a škodou,
takýmto dôkazom nie je a ani nemôže byť ani znalecký posudok, ktorý len konštatuje, akým spôsobom
mohlo dôjsť k poškodeniu hlavnej kanalizačnej vetvy, avšak z obsahu, ani záverov znaleckého posudku

nevyplýva, kedy došlo ku škode, kto ju spôsobil, resp. že škodu spôsobil a za túto škodu aj zodpovedá.
Súd prvej inštancie vychádzal výlučne z hypotéz a možného predpokladu, že škodu mohol spôsobiť
on, avšak pre takýto záver neboli vykonané žiadne objektívne dôkazy. V napadnutom rozsudku je
jeho zodpovednosť za škodu vyvodená výlučne na základe predpokladu, hypotézy, domnienky, a nie
na základe objektívnych dôkazov vykonaných v tomto civilnom sporovom konaní. Dôkazné bremeno

a bremeno tvrdenia zaťažuje v prípade preukázania všetkých podmienok zodpovednosti za škodu
žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol, a preto logickým dôsledkom môže byť len zamietnutie
žaloby. Neexistujú žiadne objektívne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že spôsobil akúkoľvek
škodu na kanalizačnej vetve, resp. prípojke.6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním, v ktorom uviedol, že je presvedčený
o vecnej správnosti napadnutého rozsudku a navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť a

priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP a § 362 ods. 1 CSP) a
zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcu voči žalovanému, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy

vo výške 1.339,36 eura predstavujúcej škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť v dôsledku toho, že žalobca
musel vynaložiť uvedenú sumu na opravu neodborne vykonanej kanalizačnej prípojky žalovaným.
Pre úspešné uplatnenie nárok na náhradu škody bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal splnenie
jednotlivých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Po vykonanom dokazovaní
súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní vyriešil už súd

prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy

odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvej inštancie prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvej inštancie síce vyskytli vady, ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

13. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany. Odôvodneniepísomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,
zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení

dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,
ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V
odôvodnení rozhodnutia súd uvedie teda, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom
požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou

požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo
neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu,
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania

aprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery.Prijaté
právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu
prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto

časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie ako aj s dôvodmi uvedenými v
napadnutom rozsudku a na tieto v celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich

už znovu nebude opakovať. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na ďalšie námietky
odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

16. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

17. V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré
sú upravené v § 421 až § 437, resp., v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri napr. § 769
až 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie

škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade,
keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto

za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V ust. § 420
ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j., tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho

vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe
škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením
povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu
podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 ustanovenia § 420 OZ však treba konštatovať, že
ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď

zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Pri vymedzení pojmu zavinenie treba vychádzať
z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušenímprávnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na
dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt

vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. V ust. §
420 ods. 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca
spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného),

zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí
dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou.
Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd tiež zdôrazňuje, že sporové konanie

je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením
dvoch bremien: bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena tieto
skutočnosti preukázať. Ustanovenie § 132 ods. 1 CSP stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, a teda zásadne na stranách sporu leží iniciatíva

pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá
síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje

dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný
výsledkomvykonanéhodokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranysporuniejepreukázanéanina
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu
nepriaznivé rozhodnutie. V predmetnom konaní, ktoré je konaním sporovým a v ktorom platí prejednacia
zásada, so zreteľom na jeho kontradiktórnosť, súd prvej inštancie zhora popísané zásady i dôsledne

aplikoval.

19. Podľa čl. 8 CSP, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

21. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Podľa ust. § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

23. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v sporovom konaní sa uplatňujú, okrem iných
zásad, i zásada kontradiktórnosti, kedy je v konaní nutná procesná aktivita sporových strán, ktoré sú
zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich

tvrdení; každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy
protistrany, zmeny; zásada sudcovskej a zákonnej koncentrácie, kedy strany musia predložiť všetky
svoje dôkazy, ktoré sú v tom čase dostupné do termínu určenom súdom. Procesná pasivita niektorej zo
strán sporu má za následok neunesenie dôkazného bremena. S poukazom na ust. § 383 je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pričom v predmetnej veci odvolací súd

nezistil naplnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 366 CSP i z dôvodu, že žalovaný v odvolaní žiadne
nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal, nepredložil.24. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného a na zvýraznenie správnosti napadnutého
rozsudkudodáva,ževkonaníbolonespornepreukázanévykonanýmdokazovaním,žežalobcovivznikla
škoda vo výške 1.339,36 eura. Je tomu tak z dôvodu, že žalovaný zrealizoval práce na kanalizačnej

prípojke v obci Štitáre pred svojím domom, avšak nedostatočne nekvalitne, čo bolo potvrdené aj
znaleckým posudkom. Žalobcovi tak vznikla v dôsledku tohto konania žalovaným škoda spočívajúca
vo vynaložení uvedenej sumy na opravu neodborne vykonanej kanalizačnej prípojky žalovaným. Súd
prvej inštancie preto správne rozhodol majúc za preukázanie vznik tejto škody žalovaným, keď žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie, ak

vecne správny, potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).